15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/28

1.

sa domnieva, že Európa stojí pred veľkými spoločenskými výzvami. Neistota jej obyvateľov ohľadom ich budúcnosti, miera nezamestnanosti, ktorá je ešte stále vyššia ako pred finančnou a hospodárskou krízou, najmä pokiaľ ide o mieru zamestnanosti mladých ľudí, čím ďalej hmatateľnejšie dôsledky klimatických zmien, starnutie obyvateľstva a príchod utečencov, žiadateľov o azyl a prisťahovalcov stavajú miestne a regionálne samosprávy pred nové úlohy.

2.

Členovia výboru konštatujú, že spoločnosť sa mení. Naši spoluobčania majú v súčasnosti vyššie požiadavky a zároveň sú vzdelanejší, a preto čoraz častejšie sami určujú smerovanie svojho života, snažia sa zlepšovať svoju životnú úroveň a viac sa angažujú pri riešení otázok spoločenského významu. Ako zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv sme si tiež vedomí toho, že záujmy našich spoluobčanov sa môžu značne líšiť.

3.

Spoločenské výzvy sú čoraz komplexnejšie. Nedajú sa zaškatuľkovať do úzko vymedzených oblastí politiky, nezaujímajú ich administratívne hranice a presahujú funkčné obdobia. Vyžadujú si okamžité opatrenia a dlhodobú víziu a prístup, ako aj zmenu paradigmy, pokiaľ ide o sociálny rozmer politiky EÚ, okrem iného v súvislosti s HMÚ, s cieľom osloviť všetkých občanov a posilniť solidaritu medzi ľuďmi a členskými štátmi.

4.

Miestne a regionálne orgány však majú zároveň k dispozícii menej finančných prostriedkov na to, aby v rýchlo sa meniacej spoločnosti čelili týmto novým a zložitejším výzvam, a preto si všetky opatrenia v tejto oblasti vyžadujú objektívnu, pragmatickú a účinnú spoluprácu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy.

5.

Výbor konštatuje, že súčasný prístup a nástroje politiky majú svoje obmedzenia, pokiaľ ide o hľadanie riešení aktuálnych spoločenských problémov. Tento vývoj je však zároveň príležitosťou pre modernú a inovatívnu Európu.

6.

Výbor považuje sociálne inovácie za významný nástroj na riešenie aktuálnych spoločenských problémov a zvýšenie kvality života občanov Európy, ktorý zapája verejný, súkromný a tretí sektor. Sociálne inovačné projekty majú väčší vplyv na spoločnosť a na hospodárstvo vo všeobecnosti, keď sú kombinované s technologickou podporou, pretože prinášajú lepšie riešenia pre všetkých občanov.

7.

Výbor súhlasí s vymedzením sociálnych inovácií ako nových nápadov (pri výrobkoch, službách a modeloch), ktoré zároveň (účinnejšie než ich alternatívy) uspokojujú spoločenské potreby a vytvárajú nové sociálne vzťahy a kooperačné spojenia (1).

8.

Sociálne inovácie môžu byť dôležitým nástrojom na riešenie všetkých spoločenských výziev. Napríklad na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, na podporu samostatnosti starších ľudí a starostlivosti o nich, ako aj na začleňovanie osôb s väčšími ťažkosťami pri vstupe na trh práce a na oživenie odľahlých regiónov, regiónov čeliacich rôznym demografickým výzvam a mestských oblastí v útlme.

9.

Podľa názoru výboru je pre sociálne inovácie charakteristický prístup zdola nahor, spoločné hľadanie riešení blízko k ľuďom (2), poskytovanie riešení na mieru, nové prepojenia a spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, podnikmi, znalostnými a vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a záujmovými organizáciami občanov (3).

10.

Výbor by chcel poukázať na organizované spotrebiteľské skupiny ako dobrý príklad prístupu zdola nahor. Spotrebiteľské skupiny sú miestom kontaktu so spotrebiteľmi, ktorí poznajú určité služby. Tieto skupiny sú vhodné na zbieranie spätných informácií od spotrebiteľov (napr. o užívateľských skúsenostiach), na vývoj služieb a výrobkov, ako aj na hľadanie a overovanie nových nápadov (prístupom zdola nahor). Spotrebiteľské skupiny podporujú začleňovanie a poskytujú spotrebiteľom skutočnú príležitosť prejaviť sa.

11.

Sociálne inovácie predstavujú pre verejné orgány zmenu spôsobu práce. Od miestnych a regionálnych samospráv vyžadujú otvorenosť iniciatívam a myšlienkam občanov, podnikov, znalostných a vzdelávacích inštitúcií a spoločenských organizácií. Dôležité je uvedomiť si, že riešenie mnohých aktuálnych problémov nie je len v rukách verejných orgánov. Otvorený postoj však neznamená pasívny postoj. Presadzovanie sociálnych inovácií často vyžaduje od miestnych samospráv, aby sa ujali vedúcej úlohy a koordinovali vytváranie partnerstiev, prepájanie zainteresovaných strán, vytváranie inovatívnych ekosystémov, podporu kvalitných iniciatív občanov a miestnych spoločenstiev, vytváranie pružných právnych rámcov, zabezpečovanie výmeny poznatkov a podporu dialógu.

12.

Európska komisia oprávnene konštatuje, že EÚ musí prinášať konkrétne výsledky, ktoré spĺňajú potreby a želania našich občanov. Ak sociálne inovácie budeme podporovať a uľahčovať už v raných štádiách tvorby politiky a rozhodovacieho procesu, dospejeme nielen k lepším riešeniam, ale aj k riešeniam, ktoré majú väčšiu podporu.

13.

V čase, keď sa dôvera v naše demokratické inštitúcie ocitá pod tlakom, je podpora zo strany občanov veľmi dôležitá. Sociálna inovácia vychádza od občanov a od miestnych spoločenstiev, a to od konzultácie s nimi s cieľom určiť spoločenské potreby, cez hľadanie riešení, až po realizačnú fázu prostredníctvom zapájania, spolupráce a spoločnej zodpovednosti, vzájomnosti a vytvárania sietí združujúcich viaceré subjekty. Tento rozmer sa musí spájať s územným rozmerom a čo najviac zodpovedať potrebám jednotlivcov, rodín a spoločenstiev.

14.

Výbor víta, že Európska komisia uznáva význam sociálnych inovácií, a hlavne potenciál portálu Spoločenstva sociálnych inovácií a každoročnej Európskej súťaže sociálnych inovácií. Výbor chce zdôrazniť, že sociálne inovácie sa netýkajú len hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Je dôležité uznať a oceniť sociálne inovácie ako prostriedok, ktorý možno uplatniť v rôznych oblastiach politiky, napríklad v boji proti chudobe a ekonomickej marginalizácii, a ktorý môže zvýšiť kvalitu života obyvateľov EÚ.

15.

Úspešné projekty sociálnej inovácie môžu skutočne zabezpečiť doplnkovosť medzi podporou sociálneho začleňovania a solidarity a vytváraním rastu a zamestnanosti. Výbor preto zdôrazňuje, že sociálne inovácie je potrebné preniesť do miestnych a regionálnych rozvojových stratégií.

16.

Sociálne inovácie vedú okrem toho k lepším inováciám. Technologický vývoj postupuje čoraz rýchlejšie. Trendy, ako je digitalizácia a automatizácia, zásadne pretvárajú trh práce a celkovo hospodárstvo v mestách a regiónoch. V dôsledku automatizácie a robotizácie zanikajú niektoré pracovné miesta, iné však vďaka nim vznikajú. Veľké zhromažďovanie údajov ohrozuje súkromie našich občanov a nie každý dokáže udržať krok a vyrovnať sa s technologickým vývojom. Sociálne inovácie môžu pomôcť zvýšiť odolnosť našej spoločnosti. Výbor vidí v celej EÚ niektoré dobré príklady sociálnych inovácií zavádzaných miestnymi a regionálnymi orgánmi (4).

17.

Je premárnenou príležitosťou nešíriť úspešné sociálne inovácie a ponechať ich na miestnej úrovni. Inovácie často vznikajú v malom rozsahu na miestnej úrovni, môžu však byť cenné a uplatniteľné pre všetkých občanov Európy. Na plné využitie potenciálu sociálnych inovácií je potrebné prostredie, ktoré umožňuje ich rozširovanie a propagáciu.

18.

Existuje veľa príkladov osvedčených postupov v rámci sociálnych inovácií, ktoré pomáhajú ženám aj deťom v krízovej situácii. Tieto postupy by sa mali zhodnotiť, aby sa mohli využívať v celej Európe v záujme občanov, ktorí sa ocitnú v takejto situácii, a v prípade potreby uľahčiť ich financovanie zo štrukturálnych fondov.

19.

Ďalším nevyhnutným predpokladom plného využitia možností sociálnych inovácií je zjednodušenie a obmedzenie administratívnej záťaže spojenej s politikou súdržnosti. Súčasná zložitosť a rozsah rámca predpisov žiadateľov odrádza. Výbor už viackrát vyzval inštitúcie EÚ, aby skutočne zjednodušili súbor právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti (5).

20.

Európska politika súdržnosti sťažuje využívanie sociálnych inovácií ako nástroja. Financovanie projektov sociálnych inovácií zo strany EÚ sťažuje aj obmedzený rozsah projektov, ich malí a netradiční partneri a skutočnosť, že sociálne inovácie sa nie vždy uznávajú ako kritérium pri žiadostiach o podporu z európskych fondov.

21.

Nie všetky európske fondy a programy sú preto vhodné pre sociálne inovácie. Rovnako ako pri technologických inováciách, aj pri sociálnych inováciách je potrebný priestor na experimentovanie a ochota prijať skutočnosť, že nie všetky inovácie sa vydaria.

22.

Výbor zdôrazňuje, že sociálne inovácie sa môžu úspešne rozvíjať okrem iného vďaka sociálnemu hospodárstvu. V tejto súvislosti by rád poukázal na to, že iniciatívy sociálneho hospodárstva tým, že sú založené na spolupráci a občianskej angažovanosti osôb, ktoré tvoria spoločenstvá, prispievajú k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako aj úrovne dôvery v celej Európskej únii. Preto je nevyhnutné podporiť sociálne inovácie aj využitím potenciálu sociálneho hospodárstva, a to zlepšením prístupu k rôznym spôsobom financovania a zabezpečením dostatočných finančných prostriedkov na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ (6).

23.

Výbor uznáva význam inovácií pre Európsku úniu, ktoré umožňujú, aby občania mali prístup k najlepšiemu vzdelaniu, aby bol dostatok pracovných príležitostí a aby sme dokázali čeliť aktuálnym spoločenským výzvam a zachovali si vysokú úroveň blahobytu a kvality života. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatívy Inovácia v Únii, ktorej cieľom je vytvoriť v EÚ lepšie podmienky pre inovácie, vďaka čomu sa dobré nápady môžu rýchlejšie premeniť na výrobky a služby.

24.

Víta rôzne snahy Európskej komisie podporovať sociálne inovácie v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, kooperačných ekonomických modelov, programu Horizont 2020, platforiem kultúrnej informovanosti a programov nástroja pre malé a stredné podniky.

25.

Domnieva sa však, že hoci je jedným z účelov programu zamestnanosti a sociálnej inovácie bojovať proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v európskom meradle ešte neexistujú mechanizmy schopné účinne čeliť týmto spoločným problémom.

26.

Domnieva sa však, že napriek týmto snahám sa v rámci stratégie Európa 2020 príliš jednostranne kladie dôraz na technologickú stránku inovácie a sociálna stránka zostáva v úzadí. Zdôrazňuje, že sociálne a technologické inovácie sa navzájom dopĺňajú a práve prostredníctvom podpory ich komplementárnosti sa môžu dosiahnuť výsledky, ktoré budú mať vplyv na spoločnosť.

27.

Aktuálne spoločenské výzvy presahujú hranice krajín a často ich musia riešiť miestne a regionálne samosprávy v Európe. Sociálne inovácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. V tejto súvislosti je žiaduce, aby EÚ zohrávala úlohu hnacej sily, sprostredkovateľa a spájajúceho činiteľa.

28.

Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby pri tvorbe politiky rozhodne zohľadňovala jej uskutočniteľnosť na miestnej a regionálnej úrovni, čo je v súlade s uskutočňovaním mestskej agendy EÚ, v rámci ktorej Komisia, členské štáty a mestá mapujú uskutočniteľnosť politiky a právnych predpisov EÚ na miestnej úrovni. Ešte relevantnejšie je to pri projektoch sociálnych inovácií, ktoré miestne a regionálne samosprávy často podporujú počas celého inovačného procesu (objavenie, skúšanie, šírenie a hodnotenie).

29.

Výbor žiada Európsku komisiu, aby uznala a oceňovala sociálne inovácie ako nástroj na riešenie najrôznejších spoločenských problémov a zvyšovanie kvality života obyvateľov.

30.

Európska komisia by mala prevziať vedenie v rozvoji sociálnych inovácií a šírení poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Napríklad na strane subjektov sociálneho hospodárstva by mala zaručiť prijatie politických opatrení umožňujúcich sociálnu inováciu a vytvorenie skutočného európskeho spoločenstva sociálnych inovácií na rôznych úrovniach verejnej správy, vrátane integrovaných opatrení v oblasti zdravotníctva, bývania a aktívneho hľadania zamestnania.

31.

Výbor žiada Európsku komisiu, aby odstránila spomenuté obmedzenia a aby sa sociálne inovácie stali kritériom v žiadostiach o podporu z európskych fondov. Zároveň žiada, aby fondy a programy boli otvorené netradičným inštitúciám a zoskupeniam a aby sa vytvoril priestor na experimentovanie, v ktorom sa prípadný neúspech pokusu akceptuje.

32.

Žiada Európsku komisiu, aby vytvorila jasný systém monitorovania a merania vplyvu a skúmania výsledkov procesov sociálnych inovácií v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci sociálneho hospodárstva. Vďaka tomu budú výsledky sociálnych inovácií merateľné, dosah sociálnych inovácií bude tak zaznamenaný, a takéto informácie a príklady úspešných projektov sa budú šíriť. Uľahčí sa tým získavanie finančných prostriedkov.

33.

Pokiaľ ide o plné využitie potenciálu sociálnych inovácií, výbor hľadí jednoznačne aj do svojich radov. Vyzýva svojich členov, aby na miestnej úrovni experimentovali so sociálnou inováciou, zapájali do toho iné verejné orgány, podniky, znalostné inštitúcie a obyvateľov, a vymieňali si skúsenosti.

34.

Zdôrazňuje význam sociálnych doložiek pri posudzovaní ponúk vo verejnom obstarávaní a žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že tieto doložky budú členské štátny riadne transponovať a uplatňovať. Okrem toho žiada flexibilitu súčasných pravidiel o štátnej pomoci, aby sa podporili sociálne inovácie. Navyše navrhuje preskúmať pre jestvujúce programy sociálnych inovácií a sociálnych investícií, aký je potenciál základného imania a participačných inovácií pre jestvujúce inovačné programy, ktoré sú zvyčajne založené na investičných modeloch.