EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2016

COM(2016) 760 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva

{SWD(2016) 398 final}

Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva

1.Úvod

Smernica 2009/43/ES 1  bola prijatá 6. mája 2009 a jej cieľom je zlepšiť fungovanie trhu EÚ s obrannými zariadeniami, podporovať integráciu obranného zásobovacieho reťazca EÚ a zvýšiť bezpečnosť dodávok, a to zjednodušením pravidiel a postupov pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ.

Komisia musí v súlade s článkom 17 tejto smernice podať správu Európskemu parlamentu a Rade o prehodnotení vykonávania smernice. V prípade potreby by sa mal k správe priložiť legislatívny návrh. Komisia na tento účel hodnotila smernicu s cieľom stanoviť, či a do akej miery sú ciele smernice splnené, a to aj v súvislosti s fungovaním vnútorného trhu. Komisia v zmysle článku 17 prehodnotila uplatňovanie všetkých hlavných ustanovení smernice vrátane tých, ktoré sa týkajú certifikácie (článok 9), vývozných obmedzení (článok 10), colného konania (článok 11), výmeny informácií (článok 12) a ochranných opatrení (článok 15).

Komisia v zmysle článku 17 hodnotila vplyv smernice na rozvoj európskeho trhu s obrannými zariadeniami (EDEM) a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), a to aj s ohľadom na malé a stredné podniky (MSP). Hodnotenie smernice sa vykonáva len tri roky po uplynutí termínu transpozície, čo znamená, že je ťažké odhadnúť, či boli dosiahnuté dlhodobé ciele smernice. Toto hodnotenie je skôr zamerané na vykonávanie smernice a na to, či je na správnej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov.

Komisia na podporu svojej práce zadala externú štúdiu 2 s cieľom analyzovať vykonávanie smernice a vyhodnotiť jej fungovanie.

Pri hodnotení sa zozbierali a analyzovali údaje od príslušných orgánov členských štátov, spoločností vyrábajúcich obranné zariadenia, priemyselných združení a iných zainteresovaných strán. S cieľom zmierniť nedostatok dostupných údajov a nedostatočnú reakciu vo verejnej konzultácii sa zorganizovali celoeurópske semináre zainteresovaných strán. Dodatočné informácie a spätnú väzbu o predbežných zisteniach poskytli všetky členské štáty, najmä krajiny, ktoré podpísali vyhlásenie o zámere 3 , a priemyselné združenia. Navrhnuté následné opatrenia boli prerokované s výborom pre transfery výrobkov obranného priemyslu v EÚ, ktorý bol zriadený v zmysle článku 14 smernice, a so zástupcami priemyslu.

V tejto správe sa uvádzajú hlavné zistenia hodnotenia a návrh na ďalší postup. K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podrobnejšie vymedzujú výsledky hodnotenia.

2.Cieľ a hlavné ustanovenia smernice

V politike členských štátov týkajúcej sa udeľovania licencií sa pred touto smernicou veľmi nerozlišovalo medzi vývozom týchto výrobkov mimo EÚ a ich obehom v rámci nej. V oboch prípadoch museli dodávatelia požiadať o rovnaký typ individuálnej licencie. Takéto licencie boli pozitívne posúdené v takmer všetkých prípadoch transferov v rámci EÚ.

Vzhľadom na túto skutočnosť sa smernicou zaviedli nástroje na zjednodušenie pohybu výrobkov obranného priemyslu v rámci trhu EÚ. Pohyb výrobkov obranného priemyslu medzi členskými štátmi si vyžaduje predchádzajúce povolenie v krajine dodávateľa, pričom na celý transfer v rámci EÚ je potrebná iba jedna licencia, t. j. bez ďalšieho povolenia potrebného na prechod alebo vstup do iného členského štátu. Smernicou sa však umožňuje členským štátom oslobodiť transfery od predchádzajúcej povinnosti týkajúcej sa povolenia v konkrétnych situáciách, napr.:

ak je dodávateľom alebo príjemcom vládny orgán alebo zložka ozbrojených síl,

ak dodávky realizuje EÚ, NATO, MAAE alebo iné medzivládne organizácie na plnenie svojich úloh,

ak ide o súčasť spoločného zbrojného programu medzi členskými štátmi alebo humanitárnej pomoci.

V smernici sa stanovili tri druhy transferových licencií v rámci EÚ:

Všeobecná transferová licencia. Ide o „otvorené licencie“, ktoré sa spoliehajú na overovanie ex post a vzťahujú sa na vopred stanovený rozsah výrobkov pre uvedených príjemcov alebo na konkrétny účel. Nie je potrebná žiadna predchádzajúca žiadosť. Dodávatelia však musia informovať príslušné orgány svojich členských štátov, ak plánujú použiť všeobecnú transferovú licenciu po prvý raz.

Globálna transferová licencia. Tieto licencie sa spoliehajú na overovanie ex ante a umožňujú niekoľko zásielok kategórie výrobkov v rámci tej istej licencie jednému alebo viacerým príjemcom v iných členských štátoch v určitom čase;.

Individuálna transferová licencia. Tieto licencie sú určené na jeden transfer určitého množstva uvedených výrobkov jednému príjemcovi v inom členskom štáte.

V smernici sa vyžaduje, aby sa v členských štátoch uverejnili aspoň štyri typy všeobecnej transferovej licencie, čo sa týka transferov: i) pre ozbrojené sily; ii) pre certifikované podniky vyrábajúce obranné zariadenia; iii) na účely demonštrácie, hodnotenia alebo výstavy; iv) na opravu alebo údržbu.

Druhý typ všeobecnej transferovej licencie môže dodávateľ použiť, len ak je príjemca výrobkov obranného priemyslu certifikovaný v zmysle článku 9 smernice. Ďalšie požiadavky sú stanovené v odporúčaní o certifikácii 4 . Certifikáciou sa zaručuje dôveryhodnosť príjemcu voči orgánu na kontrolu vývozu v členskom štáte zodpovednom za vydanie všeobecných transferových licencií overených ex post. To svedčí o tom, že podnik má zavedený potrebný vnútorný systém a personál na dodržiavanie pravidiel v oblasti kontroly vývozu. Komisia vytvorila centrálny register príjemcov certifikovaných členskými štátmi, tzv. CERTIDER, ktorý je prístupný pre verejnosť 5 .

Podľa článku 10 smernice platí, že ak príjemcovia transferu výrobkov obranného priemyslu požiadajú o vývoznú licenciu, musia príslušným orgánom oznámiť všetky vývozné obmedzenia stanovené v pôvodnej transferovej licencii a vyhlásiť, že ich dodržali (v prípade potreby vrátane získania súhlasu členského štátu pôvodu). Podľa článku 11 musia vývozcovia poskytnúť colným orgánom všetky potrebné vývozné licencie. Na základe tohto článku sa členskému štátu umožňuje za určitých okolností pozastaviť vývoz výrobkov obranného priemyslu z jeho územia, ktoré prijal od iného členského štátu v rámci transferovej licencie a ktoré začlenil do iných výrobkov obranného priemyslu alebo, ak je to potrebné, zabrániť iným spôsobom, aby tieto výrobky opustili EÚ cez jeho územie. V článku 12 sa odkazuje na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Článkom 15 sa riešia ochranné opatrenia slúžiace na overenie toho, že príjemca z iného členského štátu dodržiava podmienky, ak sa vyskytnú obavy.

Vecná pôsobnosť smernice je vymedzená zoznamom výrobkov obranného priemyslu, ktorý je uvedený v prílohe.

3.Transpozícia a vykonávanie

Smernica vstúpila do platnosti v roku 2009 a mala byť transponovaná do 30. júna 2011. Uplatňuje sa od 30. júna 2012. K dnešnému dňu ju transponovali všetky členské štáty, hoci niektoré s oneskorením. Do roku 2012 informovalo Komisiu o vnútroštátnych transpozičných opatreniach len 20 členských štátov 6 .

Využívanie nových možností poskytovania licencie a certifikácie bolo pomalšie, ako sa očakávalo. Podľa dostupných informácií uverejnilo všeobecné transferové licencie vyžadované touto smernicou len 19 členských štátov, minimálne dva členské štáty v súčasnosti stále neponúkajú žiadne všeobecné transferové licencie a minimálne štyri členské štáty neponúkajú všetky štyri typy všeobecných transferových licencií. Okrem toho takmer polovica členských štátov stále nemá skúsenosti s procesom certifikácie (t. j. bez certifikovaných spoločností) a aspoň jeden členský štát musí ešte zaviesť plne funkčnú schému certifikácie pre podniky vyrábajúce obranné zariadenia 7 . Medzi jednotlivými členskými štátmi sa takisto značne líši miera, v akej boli prijaté možné výnimky z predchádzajúceho povolenia, hoci transpozícia výnimiek nie je v zmysle tejto smernice povinná.

Rozdiely v tom, ako sa smernica transponovala, predstavujú hlavné prekážky účinného uplatňovania, ako sa analyzuje ďalej. To sa premieta do:

pomalého alebo neúplného uplatňovania v jednotlivých členských štátoch,

všeobecného nedostatku harmonizácie požiadaviek a postupov medzi členskými štátmi,

veľmi rozdielnych podmienok a obmedzení vo všeobecných transferových licenciách, ktoré zverejňujú členské štáty.

4.Hlavné výsledky hodnotenia

a)Účinnosť smernice – všeobecné využívanie, uplatňovanie kľúčových ustanovení a prekážky účinného uplatňovania

Používanie globálnej transferovej licencie a všeobecnej transferovej licencie, ktoré sú hlavnými novými nástrojmi smernice, sa od jej uplatňovania zvýšilo. Napriek tomu zaostáva používanie za prvotnými očakávaniami, ktoré boli uvedené v posúdení vplyvu a medzi jednotlivými členskými štátmi existujú významné rozdiely.

Napríklad v rokoch 2012 až 2014 sa každý rok v 21 členských štátoch (pre ktoré sú údaje dostupné) vydalo 500 až 600 globálnych transferových licencií. Avšak päť z týchto štátov nevydalo v priebehu lehoty na posúdenie žiadne globálne transferové licencie a štyri štáty vydali po takmer alebo viac ako 200 globálnych transferových licencií.

V prípade všeobecných transferových licencií sa vo všetkých 24 členských štátoch s kompletnými údajmi zaznamenalo v priebehu lehoty na posúdenie 1 475 oznámení o prvom použití, hoci so značnými rozdielmi: 11 členských štátov nezaznamenalo žiadne oznámenia a na druhej strane tri štáty mali viac ako 100 oznámení. Počet transakcií v rámci všeobecných transferových licencií sa časom výrazne rozšíril (aj keď príslušné údaje mohlo poskytnúť len osem členských štátov). Napríklad v Nemecku sa počet zaznamenaných transakcií v súvislosti so všeobecnými transferovými licenciami zvýšil zo 71 (v roku 2012) na 1 769 (v roku 2013) a až na 4 884 (v roku 2014).

Rôzne trendy platia aj pre štyri všeobecné transferové licencie stanovené v tejto smernici. Pri oznámeniach o prvom použití v súvislosti so všeobecnými transferovými licenciami určenými na demonštráciu a opravu sa zaznamenala zväčšujúca sa miera rastu, zatiaľ čo tempo rastu pri všeobecných transferových licenciách pre ozbrojené sily bolo pomalšie. Všeobecná transferová licencia pre certifikovaných príjemcov bola jediným prípadom, kedy registrácie v skutočnosti klesali od roku 2013 do roku 2014. V porovnaní s ostatnými troma všeobecnými transferovými licenciami má táto všeobecná transferová licencia zároveň najnižšie využitie.

Prevažná väčšina transferov (~89 %) sa stále vykonáva prostredníctvom individuálnych transferových licencií, pričom len malý podiel zahŕňal globálne transferové licencie (< 5 %) a všeobecné transferové licencie (< 10 %). Individuálne transferové licencie mali byť nahradené novými nástrojmi, napriek tomu stále zostávajú hlavnou formou povolenia transferu v Európe.

Používanie výnimiek z predchádzajúceho povolenia sa značne líši: niektoré členské štáty využívajú všetky možnosti výnimiek, ktoré ponúka smernica, niektoré využívajú len málo možností a niektoré nevyužívajú žiadne.

Využívanie certifikácie, ktoré je zamerané najmä na integrátory (na rozdiel od dodávateľov komponentov), bolo pomalšie a v menšej miere, ako sa očakávalo. Hoci sa počet certifikovaných spoločností od roku 2012 stále zvyšuje, v rámci celej Európy bolo certifikovaných len 55 spoločností. Polovica sa nachádza len v dvoch členských štátoch: Nemecko (14) Francúzsko (12), zatiaľ čo polovica členských štátov nemá vôbec žiadne certifikované spoločnosti. Proces certifikácie sa považuje v priemysle za nákladný a náročný na čas. Pomer nákladov a prínosov 8 sa podľa vnímania certifikovaných podnikov nevyhnutne oslabuje slabým využívaním všeobecných transferových licencií u obchodných partnerov certifikovaných firiem. V niektorých prípadoch má dodávateľ sídlo v členskom štáte, v ktorom by bol konkrétny druh všeobecnej transferovej licencie pre certifikovaných príjemcov nedostupný alebo by podliehal náročným obmedzeniam, pokiaľ ide o podmienky povolenia (napríklad v súvislosti so spätným vývozom).

Rozdiely v uplatňovaní systému certifikácie by mohli zároveň brániť jej využívaniu, pretože v priemysle to spôsobuje zmätok a neistotu. Spoločnosti môžu pred pomerne prísnym postupom certifikácie dať prednosť použitiu postupov, ktoré im boli známe pred smernicou.

Pri tomto hodnotení sa zistilo niekoľko prekážok účinného uplatňovania smernice, ktoré vyplývajú buď z jej ustanovení, alebo z jej transpozície. Hlavný problém, na ktorý upozornili zainteresované strany, bola nedostatočná harmonizácia pri uplatňovaní všeobecných transferových licencií v členských štátoch. Všeobecné transferové licencie uverejnené v členských štátoch sa značne líšia, pokiaľ ide o výrobky a komponenty, ktoré môžu by predmetom transferu na základe všeobecnej transferovej licencie, a pokiaľ ide o podmienky ich transferu. Znižuje sa tým ich atraktivita pre priemysel. Ďalšou prekážkou je presun zodpovednosti (z orgánov na hospodárske subjekty), čo znamená, že nové všeobecné transferové licencie sa vnímajú ako vyššie riziko, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky. Hlavnou prekážkou pre certifikáciu je požiadavka osobnej zodpovednosti vedúcich pracovníkov za kontrolu vývozu/transferu.

Ďalšou prekážkou je nízka miera informovanosti, najmä medzi malými a strednými podnikmi, o nástrojoch, ktoré sú k dispozícii v zmysle smernice, a o ich výhodách v priemysle v jednotlivých členských štátoch. Spoločnosti by napríklad mohli znížiť čas a administratívnu záťaž využitím všeobecných transferových licencií na transfer dodávok do certifikovaného podniku.

Ďalšie nepriame obmedzenie pre obeh výrobkov obranného priemyslu v EÚ vychádza zo systému kontroly vývozu členských štátov, ktorý sa riadi spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP 9 . Členské štáty majú tendenciu v rámci svojich národných všeobecných transferových licencií zakázať následný vývoz, čím sa tento nástroj stáva pre priemysel menej atraktívnym.

Smernica má celkovo ambiciózne ciele, ktoré si vyžadujú zmenu niekedy dávno zavedených a zaužívaných spôsobov práce. Jej úspešné uplatňovanie podporili členské štáty, kde boli zmeny existujúceho systému udeľovania licencií minimálne (napríklad ak už existoval otvorený systém udeľovania licencií), kde bol veľký záujem a dobrá informovanosť o zmenách, ku ktorým dochádza, a kde boli k dispozícii informácie a poradenstvo na podporu prechodu. Keďže hlavné prvky tejto smernice sa v niektorých členských štátoch ešte len musia zaviesť, jej účinné uplatňovanie v celej EÚ je ťažké odhadnúť.

Komisia dostala určité nejasné údaje z priemyslu, ktoré sa týkajú praktických problémov spojených s colným konaním stanoveným v článku 11 smernice. Avšak hodnotiaca štúdia v tomto smere nenašla žiadne dôkazy.

V súvislosti s vykonávaním článkov 10, 12 a 15 neboli zistené žiadne konkrétne problémy.

b) Vplyv na európsky trh s obrannými zariadeniami a európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu

Hoci sa smernicou poskytuje rámec pre harmonizáciu a pomohlo sa ňou pri vytvorení podobne štruktúrovaných národných systémov udeľovania licencií, jej výklad je dostatočne otvorený a flexibilný, aby to znamenalo, že ešte stále existuje v podstate 28 rôznych systémov udeľovania licencií v rámci celej Európy. Príkladom dokazujúcim túto skutočnosť je rozdielny výklad na úrovni jednotlivých štátov, pokiaľ ide o pojem „menej citlivé výrobky“, ktoré sa majú zahrnúť do rozsahu pôsobnosti všeobecných transferových licencií. Tieto a iné oblasti rozdielov v uplatňovaní neprispievajú k dosiahnutiu otvoreného trhu EDEM.

Je ťažké posúdiť vplyv smernice na rozvoj základne EDTIB a trhu EDEM. Vo väčšine členských štátov predstavujú transfery malú, hoci nie zanedbateľnú, časť celkového obchodu v oblasti obrany. V roku 2013 transfery predstavovali 26 % celkového obchodu EÚ v oblasti obrany.

Keďže smernica sa uplatňuje len krátky čas, ešte nevidieť vplyv na rozvoj základne EDTIB. Vo všeobecnosti treba viac času, aby bolo možné badať takéto prínosy.

Okrem toho majú veľký vplyv iné faktory, ako je neustále znižovanie investícií do obranného priemyslu 10 v EÚ od finančnej a hospodárskej krízy. Niektoré zainteresované strany napriek očakávaniam uviedli, že sa tým prispieva k opätovnému znárodneniu dodávateľských reťazcov, čo by bolo v rozpore s pôvodnými cieľmi smernice, ktorých účelom je odstránenie roztrieštenosti trhov.

Okrem toho obchodnú činnosť v oblasti obrany charakterizujú cykly a zmeny, ktoré sa nemusia vyskytovať pravidelne a zvyčajne majú viac než jednu príčinu. Preto musíme byť veľmi opatrní pri pripisovaní akejkoľvek zmeny smernici, ktorá je v platnosti tri roky (alebo menej v niektorých členských štátoch). Dodávateľské reťazce sa navyše vo všeobecnosti menia skôr pomaly. Hlavný dodávateľ musí mať na zmenu dodávateľov dobrý dôvod a čas. Samotné zjednodušené postupy týkajúce sa transferu sa nepovažujú za dostatočne dobrý dôvod na uvažovanie o takejto zmene.

Niektoré príslušné orgány zdôraznili, že ustanovenia smernice uspokojujú, bez ohľadu na ich nedokonalosť, potreby podnikov a celkovo vedú k zvýšenej produktivite, a to znížením administratívnej záťaže. Pozitívny vplyv na základňu EDTIB vidia prevažne menšie krajiny. Niekoľko respondentov tiež uviedlo, že sa uľahčil vnútorný trh s (menej citlivými) zariadeniami, avšak tovar špičkovej technológie zostáva z neho vylúčený.

Úlohu zohráva aj globálny pohľad na konkurencieschopnosť, najmä transatlantické trendy. Mnoho spoločností vyrábajúcich obranné zariadenia sa domnieva, že vďaka nedávnym reformám kontroly amerického vývozu, ktorými sa uľahčil vývoz viacerých výrobkov a komponentov obranného priemyslu, sa americké a európske spoločnosti dostali do nerovného postavenia, pričom americkí vývozcovia získavajú regulačné zvýhodnenie.

Podobne mala smernica menší pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok výrobkov obranného priemyslu. Môže však prispieť k väčšej bezpečnosti dodávok zvýšením transparentnosti, t. j. tým, že obstarávatelia alebo kupujúci budú poznať systém udeľovania licencií iných členských štátov a budú mať istotu, pokiaľ ide o spoľahlivosť dodávok z iných členských štátov. Využitím všeobecných transferových licencií namiesto žiadania o individuálne transferové licencie by sa mohol znížiť hlavný čas a administratívne náklady a zvýšiť flexibilita (na oboch stranách dodávateľského reťazca v prípade všeobecných transferových licencií pre certifikovaných príjemcov).

c)Efektívnosť

Stále neexistuje jasný pohľad na celkový vplyv smernice na náklady pre jednotlivé zainteresované strany. Z prvých náznakov a neoficiálnych dôkazov však vyplýva, že náklady sa znížia. Príslušné orgány zaznamenali značné počiatočné zriaďovacie náklady, ale očakávajú, že budú viac než vykompenzované zníženými každodennými nákladmi, keďže podniky sa v narastajúcej miere posúvajú od individuálnej ku globálnej a všeobecnej transferovej licencii. Podnikom tiež vznikli počiatočné náklady na oboznámenie sa s novými systémami a prispôsobenie sa im, očakávajú však, že vďaka novým licenciám ušetria čas a peniaze.

Využívanie globálnych a všeobecných transferových licencií sa zvyšuje a časom by sa tým výrazne znížilo využívanie individuálnych transferových licencií, a tým by sa ešte viac znížili náklady vrátane administratívnej záťaže. Postupne môže k narastajúcim prínosom prispieť aj väčšia oboznámenosť, lepšie integrované procesy a úspory z rozsahu.

Hoci pôvodné uplatňovanie smernice zahŕňalo značné úsilie a náklady pre príslušné orgány aj spoločnosti, všetky dôkazy nasvedčujú, že tieto požiadavky boli cenovo dostupné. Podobne sa zdá, že priame náklady na nový systém udeľovania licencií sú cenovo dostupnejšie ako už existujúce možnosti. Celkovo možno skonštatovať, že v dlhodobejšom horizonte je smernica na správnej ceste k dosiahnutiu užitočného zníženia nákladov vrátane znižovania administratívnej záťaže.

Hlavná oblasť, kde sa náklady nepovažujú za primerané, je certifikácia, kde zainteresované strany nateraz vnímajú veľmi obmedzené potenciálne prínosy z tejto možnosti. Nedostatočné stimuly prispievajú k nízkemu počtu certifikovaných podnikov a s tým spojeným obmedzeným uplatňovaním a využívaním všeobecných transferových licencií pre certifikované spoločnosti.

d)Súlad a súdržnosť

V článku 13 smernice sa uvádza, že zoznam výrobkov obranného priemyslu stanovený v jej prílohe sa musí presne zhodovať so Spoločným zoznamom vojenského materiálu EÚ, 11 ktorý Rada každý rok aktualizuje. Zmena prílohy s cieľom zohľadniť zmeny v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ však trvá niekoľko mesiacov a aktualizovaný zoznam výrobkov obranného priemyslu musia následne transponovať členské štáty. Preto je nepravdepodobné, že by sa súčasný Spoločný zoznam vojenského materiálu EÚ kedykoľvek zohľadnil vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a najmä v rozsahu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje kontrola, a tieto predpisy sa takisto môžu v ostatných krajinách líšiť. Týmto sa pre priemysel vytvára zmätok, pokiaľ ide o to, ktorý zoznam výrobkov platí pre vývozy a kontrolu transferov alebo pre transfery z rôznych členských štátov, a výsledkom je právna neistota. Oslabuje sa tým účinná cirkulácia vojenských výrobkov v rámci EÚ, čo následne vedie k prekážkam vo využívaní zjednodušených nástrojov, ako sú všeobecné transferové licencie.

Mnohé kategórie výrobkov v prílohe spadajú pod udeľovanie licencie na transfer, pokiaľ sú osobitne navrhnuté na vojenské použitie. Keďže neexistuje spoločná definícia „osobitne navrhnuté na vojenské použitie“, priemysel čelí rozdielnym prístupom v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa týkajú rozsahu transferov výrobkov obranného priemyslu.

Existuje niekoľko možných a pomerne obmedzených prekrývaní alebo nezrovnalostí medzi smernicou a inými právnymi predpismi v oblasti výrobkov obranného priemyslu alebo transferov v rámci spoločenstva, ako je nariadenie o strelných zbraniach 12 , smernica o strelných zbraniach 13 , zmluva OSN o obchodovaní so zbraňami z roku 2013, nariadenie o dvojakom použití 14 a spoločná pozícia 2008/944/SZBP. Tieto krížové odkazy medzi smernicou a nariadením o strelných zbraniach sa budú riešiť po hodnotení uvedeného nariadenia. Nebol zistený žiadny nesúlad so smernicou o obstarávaní obranných zariadení 15 .

A napokon niekoľko príslušných orgánov zdôraznilo, že je dôležité, aby sa prekrývania a nesúlad kontinuálne znovu posudzovali, keďže jednotlivé právne rámce sa neustále vyvíjajú, a to v rámci EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni.

e)Relevantnosť a pridaná hodnota EÚ

Hodnotením sa potvrdilo, že všetky pôvodné ciele smernice sú v dnešnej Európe stále platné. Ide o dlhodobé ciele, ku ktorým smernica počiatočne prispela. Ďalšie úsilie je teraz potrebné na úplné vykonanie smernice a zlepšenie jej praktického a harmonizovaného uplatňovania tak, aby sa ďalej znižovala roztrieštenosť európskeho trhu v oblasti obrany.

Pred prijatím smernice mal každý členský štát svoj vlastný režim kontroly transferov výrobkov obranného priemyslu, hoci sa objavil medzinárodný trend, napríklad vo forme spolupráce v rámci vyhlásenia o zámere. Odlišnými prístupmi členských štátov alebo čiastkovými európskymi viacstrannými iniciatívami sa dosiahol určitý (obmedzený) pokrok, ale pravdepodobne neboli natoľko ambiciózne ako smernica, čo sa týka snahy o reštrukturalizáciu režimu transferov v celej Európe, alebo aby sa nimi dosiahol pri riešení potrieb a identifikovaných rizík ten istý pokrok. Preto existuje väčšia pravdepodobnosť, že európsky prístup prispeje k dosiahnutiu cieľov smernice aj napriek tomu, že rozsah jej aktuálneho uplatňovania nepostačuje na dosiahnutie týchto cieľov.

5.Závery a ďalšie kroky

Celkovo možno konštatovať, že smernica bude naďalej poskytovať primeraný základ na riešenie potrieb a problémov týkajúcich sa transferov výrobkov obranného priemyslu v Európe. Keďže vykonávanie trvá dlhšie, ako sa očakávalo, a v celej Európe bolo odlišné, širšie a dlhodobejšie ambície, pokiaľ ide o vybudovanie efektívneho vnútorného trhu, väčšia bezpečnosť dodávok a zvýšenie konkurencieschopnosti boli dosiahnuté len čiastočne.

Orgány členských štátov a zainteresovaných strán vo všeobecnosti potvrdili, že smernica a jej nástroje stále zodpovedajú pôvodne stanoveným potrebám a rizikám. Smernicou sa prispelo k lepšiemu fungovaniu trhov v oblasti obrany v Európe v obmedzenej, ale užitočnej miere, a to aj napriek tomu, že efektívnosť tohto príspevku bolo vzhľadom na obmedzenú dostupnosť údajov ťažké zmerať. S výnimkou certifikácie a berúc do úvahy obmedzené obdobie uplatňovania smernice existujú náznaky, že výsledkom smernice bolo určité zníženie nákladov a administratívnej záťaže. Prístup EÚ zostáva najvhodnejšou odpoveďou na posilnenie trhu EÚ v oblasti obrany; vnútorná a vonkajšia súdržnosť smernice by sa však mohla zlepšiť. Celkovo je smernica na dobrej ceste k splneniu pôvodne stanovených cieľov.

Komisia má preto v úmysle namiesto zmeny smernice zamerať sa na zlepšenie jej vykonávania, vypracovanie usmerňovacích opatrení a odporúčaní a podporu jej používania. Postupným pokrokom členských štátov pri vykonávaní smernice sa prispeje k lepšiemu využívaniu a zvýšeniu dostupnosti údajov pre budúce hodnotenie.

Komisia na základe záverov hodnotenia a vstupov členských štátov vo výbore a z priemyslu v Európe navrhuje nasledovné riešenie:

Komisia má v úmysle zlepšiť vykonávanie smernice v jednotlivých členských štátoch začatím dialógu s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom objasniť a lepšie pochopiť spôsoby transpozície smernice do vnútroštátnych právnych poriadkov a dôvody, prečo sa v určitých členských štátoch nevykonávajú niektoré ustanovenia, a vyriešiť všetky otvorené otázky v tejto oblasti. Vnímané nedostatočné prínosy systému certifikácie možno čiastočne odstrániť zvýšenou dostupnosťou a využívaním všeobecných transferových licencií pre certifikovaných príjemcov oproti individuálnym transferovým licenciám.

Na základe značného úsilia pracovnej skupiny zriadenej v rámci výboru pre smernicu, spolu s príslušnými orgánmi členských štátov, a na základe cenných príspevkov z krajín, ktoré podpísali vyhlásenie o zámere, prijala Komisia dve odporúčania na podporu harmonizovaného fungovania všeobecných transferových licencií pre ozbrojené sily a certifikovaných príjemcov. Obe odporúčania obsahujú minimálny súbor menej citlivých výrobky obranného priemyslu a komponenty a spoločné minimálne požiadavky na transfery týchto výrobkov a komponentov, ktoré majú byť zahrnuté v príslušných všeobecných transferových licenciách v jednotlivých členských štátoch. Tieto požiadavky zahŕňajú úplné oslobodenie od vývozných obmedzení v odporúčaní o všeobecnej transferovej licencii pre ozbrojené sily a čiastočné oslobodenie v odporúčaní o všeobecnej transferovej licencii pre certifikovaných príjemcov. Keďže zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú obe odporúčania, nie je úplný, členské štáty môžu do rozsahu svojich všeobecných transferových licencií pridať ďalšie výrobky a komponenty. Členské štáty by však nemali pridať podmienky na transfery v rámci všeobecnej transferovej licencie, ktoré sú v rozpore s podmienkami uvedenými v odporúčaniach alebo tieto podmienky oslabujú.

Komisia je odhodlaná naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi a pracovnou skupinou na podobnej harmonizácii ďalších všeobecných transferových licencií uvedených v smernici, t. j. všeobecnej transferovej licencie na demonštráciu, hodnotenie alebo výstavu a všeobecnej transferovej licencie na údržbu a opravu. Ak to bude potrebné, výsledkom budú ďalšie odporúčania pre členské štáty. Pracovná skupina sa považuje za hodnotný spôsob výmeny informácií a najlepších postupov a podpory spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.

Komisia bude v najväčšom možnom rozsahu pokračovať vo výmene názorov s členskými štátmi s cieľom identifikovať konkrétne oblasti pre harmonizovanejšiu certifikáciu v celej EÚ vrátane vytvárania súčinnosti s inými režimami, ako je kontrola používania dvojakých výrobkov. Bude skúmať, či je najlepším spôsobom podpory súladu a využívania certifikácie ďalšie usmernenie alebo výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi, alebo dokonca aj revízia alebo objasnenie v súčasnosti platného odporúčania o certifikácii.

Ďalej sa budú skúmať možnosti na vytváranie stimulov pre certifikáciu v priemysle, ako je napríklad potenciálna súčinnosť s koncepciou schváleného hospodárskeho subjektu podľa colných predpisov, možné zjednodušenie postupov auditu a užšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi udeľujúcimi transferové licencie a colnými orgánmi.

Komisia začne pracovať na spoločnom vymedzení pojmu „osobitne navrhnuté na vojenské použitie“ s cieľom určiť, na ktoré výrobky sa má smernica vzťahovať, a teda ktoré výrobky majú podliehať požiadavkám udeľovania licencií. Táto úloha si vyžaduje úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi členských štátov a používateľmi všeobecných transferových licencií, t. j. dodávateľmi a príjemcami výrobkov obranného priemyslu v rámci celej EÚ. Do úvahy sa vezme práca v európskych a medzinárodných fórach pre kontrolu vývozu výrobkov obranného priemyslu.

Komisia bude pokračovať vo výmene názorov s členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 11 na ich území, a to s cieľom monitorovať situáciu.

Komisia a členské štáty zohrávajú veľkú úlohu pri zvyšovaní povedomia o nástrojoch a prínosoch smernice. To zahŕňa aktívnu pomoc na stretnutiach siete MSP vyrábajúcich obranné zariadenia. Komisia v tejto súvislosti pripravila jednoduchú príručku zameranú najmä na malé a stredné podniky, v ktorej sa vysvetľujú nástroje smernice a poskytuje sa poradenstvo o čo najlepšom využití týchto nástrojov, najmä v rámci systému certifikácie. Príručka bude zverejnená začiatkom roku 2017.

Členské štáty a podniky vyrábajúce obranné zariadenia by mali zvýšiť využívanie smernice prostredníctvom postupov vo svojej politike v oblasti udeľovania licencií. Napríklad príslušné orgány by mali podporovať prevádzkovateľov, aby namiesto individuálnych transferových licencií využívali všeobecné transferové licencie, ak to okolnosti dovoľujú. Certifikované spoločnosti by v prípade potreby mali vo svojej nákupnej politike podporovať svojich dodávateľov, aby namiesto individuálnych transferových licencií využívali všeobecné transferové licencie.

V súčasnosti si náročné aktualizácie prílohy k smernici vyžadujú ďalšie zváženie zo strany všetkých zúčastnených, najmä európskych inštitúcií. Komisia preskúma možnosti na zjednodušenie a urýchlenie ročných aktualizácií. Môže to zahŕňať čiastočnú revíziu smernice napríklad oddelením prílohy od smernice a ročným prijímaním aktualizácií podľa rozhodnutia Komisie. Poskytne sa tým právna istota a súlad, pokiaľ ide o rozsah transferov medzi členskými štátmi, a v súvislosti s transferom a kontrolou vývozu v rámci nich.

Na účely zvýšenia informovanosti smernice a výmeny informácií medzi členskými štátmi by sa mohlo zvážiť rozšírenie databázy CERTIDER o ďalšie informácie, ako napríklad stručné ale výstižné informácie o vnútroštátnych systémoch s odkazmi na ich prítomnosť na internete. Verejnou dostupnosťou týchto informácií na jednotnom kontaktnom mieste sa podporí výmena informácií medzi členskými štátmi a, čo je dôležitejšie, v sektore obrany.

Komisia tiež skúma problémy, ktoré si môžu vyžadovať revíziu smernice z dlhodobého hľadiska, ako napríklad: realizácia výnimiek záväzných pre členské štáty a rozšírenie rozsahu pôsobnosti výnimiek; revízia systému certifikácie; zavedenie požiadaviek na podávanie správy priamo Komisii s cieľom zabezpečiť vhodný a účinný monitorovací systém, ktorý je schopný podporovať dôkladné kvantitatívne a kvalitatívne posúdenie nákladov/prínosov budúceho plnenia tejto smernice; vytváranie nových všeobecných transferových licencií, napríklad na účely vrátenia výrobku po skončení výstavy alebo po oprave, pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti výskumu, na viacúčelové transfery (napríklad na nákup, údržbu, dodávky náhradných dielov) – niekoľko členských štátov už ponúka okrem štyroch základných licencií v tejto smernici iné všeobecné transferové licencie; možnosť zmeniť vyššie uvedené odporúčania o všeobecných transferových licenciách na záväzné ustanovenia.

Komisia je odhodlaná presadzovať úplné vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch. Smernica slúži ako vhodný a potrebný prvý krok k riešeniu roztrieštenia udeľovania licencií na transfery v oblasti obrany v Európe a k optimalizácii dodávateľských reťazcov, ktoré v konečnom dôsledku prispievajú k zvýšeniu konkurencieschopnosti základne EDTIB. V súlade s akčným plánom v oblasti európskej obrany je cieľom ďalšieho postupu predstaveného v tejto správe:

zvýšiť využívanie existujúceho právneho rámca týkajúceho sa transferov výrobkov obranného priemyslu,

zlepšiť dostupnosť všeobecných transferových licencií v celej EÚ,

riešiť doposiaľ obmedzené uplatňovanie systému certifikácie.

Všetkými týmito iniciatívami sa v konečnom dôsledku podporí rozvoj trhu EDEM a základne EDTIB v súlade s cieľmi smernice, a tým sa zlepší fungovanie vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu.

(1)

     Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.

(2)

      http://ec.europa.eu/growth/sectors/defence/defence-firearms-directives_en

(3)

     Cieľom vyhlásenia o zámere uzavrieť zmluvu o rámcovej dohode, ktoré v roku 2000 podpísali ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Švédska a Veľkej Británie, bolo vytvorenie politického a právneho rámca v záujme uľahčenia reštrukturalizácie priemyslu s cieľom podporiť konkurencieschopnejšiu a pevnejšiu základňu EDTIB na globálnom trhu v oblasti obrany.

(4)

     Ú. v. EÚ L 11, 15.1.2011, s. 62.

(5)

     https://webgate.ec.europa.eu/certider/

(6)

     COM/2012/359.

(7)

     Pre všetky členské štáty nie sú k dispozícii žiadne úplné informácie.

(8)

     Tak ako pri každej sieti je výkon a pomer nákladov a prínosov slabší v novej fáze a mal by sa geometricky zlepšovať po prekročení kritickej úrovne užívateľov.

(9)

     Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.

(10)

     Tento trend sa začal prudkým reálnym poklesom o 11,6 % v roku 2011, po ktorom v roku 2014 nasledoval ďalší významný reálny pokles o 9,1 %; pozri Defence Data 2014 (Údaje o obrane z roku 2014), ktoré uverejnila Európska obranná agentúra.

(11)

     Spoločný zoznam vojenského materiálu EÚ predstavuje vecný rozsah kontroly vývozu výrobkov obranného priemyslu v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP.

(12)

     Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 1.

(13)

     Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.

(14)

     Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

(15)

     Ú. v. EÚ L 2016, 20.8.2009, s. 76.