EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu22. 11. 2016

COM(2016) 740 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh
nového Európskeho konsenzu o rozvoji
Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť

{SWD(2016) 387 final}
{SWD(2016) 388 final}
{SWD(2016) 389 final}

Obsah

ÚVOD    

NOVÝ EURÓPSKY KONSENZUS O ROZVOJI „NÁŠ SVET, NAŠA DÔSTOJNOSŤ, NAŠA BUDÚCNOSŤ“    

1. Globálne výzvy a program 2030    

1.1. Globálne výzvy a trendy    

1.2. Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030    

2. Reakcia EÚ    

2.1. Silnejšia a účinnejšia EÚ v meniacom sa svete    

2.2. Zásady a hodnoty, ktorými sa riadi činnosť EÚ v oblasti rozvoja    

3. Naše spoločné priority – akčný rámec    

3.1. Ľudia – ľudský rozvoj a ľudská dôstojnosť    

3.2. Planéta – ochrana životného prostredia, riadenie prírodných zdrojov a boj proti zmene klímy    

3.3. Prosperita – inkluzívny a udržateľný rast a zamestnanosť    

3.4. Mier – mierové a inkluzívne spoločnosti, demokracia, účinné a zodpovedné inštitúcie, právny štát a ľudské práva pre všetkých    

4. Partnerstvo – EÚ ako hybná sila vykonávania programu 2030    

4.1. Lepšia spolupráca    

4.2. Podpora silnejších a inkluzívnejších partnerstiev viacerých zainteresovaných strán    

4.3. Prispôsobenie rozvojových partnerstiev s cieľom zohľadniť kapacity a potreby    

5. Posilnenie prístupov v záujme zvýšenia dosahu EÚ    

5.1. Mobilizácia a účinné využívanie všetkých spôsobov vykonávania    

5.2. Súdržnosť politík v záujme rozvoja    

5.3. Účinnosť rozvoja    

6. Sledovanie plnenia záväzkov    

ÚVOD

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (program 2030) 1 , ktorý prijala Organizácia Spojených národov v septembri 2015, predstavuje nový a ambiciózny rámec na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a odstránenie chudoby. Základom programu 2030 je súbor cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiacich cieľov.

EÚ by v súlade s aktívnou účasťou na rokovaniach mala zohrávať vedúcu úlohu pri vykonávaní programu. Na tento účel sa uskutočňuje viacero iniciatív. V oznámení Komisie „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť: európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“ 2 sa poukazuje na význam cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre Európu a vysvetľuje sa, ako sa EÚ podieľa na ich dosahovaní, a to aj prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ. V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ 3 , ktorá poskytuje víziu angažovanosti Európy vo svete, sa zdôrazňuje význam cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte vonkajšej činnosti EÚ. Okrem toho treba začleniť program 2030 do politiky rozvojovej spolupráce Únie, a to najmä revíziou spoločnej vízie inštitúcií EÚ a členských štátov stanovenej v Európskom konsenze o rozvoji 4 , ktorý bol podpísaný v roku 2005 a sledoval dosahovanie miléniových rozvojových cieľov.

V súvislosti s politikou rozvojovej spolupráce sú Únia aj jej členské štáty povinné dodržiavať záväzky a zohľadňovať ciele, ktoré schválili v rámci Organizácie Spojených národov 5 . V súlade s postupom, ktorý sa uplatnil v roku 2005 6 , sa v tomto oznámení Komisie navrhuje nový konsenzus o rozvoji. Zameriava sa na prispôsobenie reakcie v oblasti rozvoja súčasným globálnym výzvam a na podporu vykonávania programu 2030 v partnerstve s rozvojovými krajinami, berúc do úvahy nový rámec stanovený Lisabonskou zmluvou. Pri vypracovaní tohto konsenzu sa zohľadnila analýza odpovedí na verejnú konzultáciu na internete 7 , ktorá sa konala od mája do augusta 2016, ako aj ďalšie poradné a podporné diskusie a iné prípravné posúdenia 8 .

Vzhľadom na široký rámec politiky je možné jej cieľ, ktorým je prispieť k vykonávaniu programu 2030 v rozvojových krajinách, najlepšie zabezpečiť zlepšením koordinácie politík rozvojovej spolupráce EÚ a jej členských štátov. Účelom navrhovaného nového Európskeho konsenzu o rozvoji zosúladeného s novým programom, spoločnou víziou a spoločnými dlhodobými usmerneniami je poskytnúť rámec pre spoločný prístup k politike rozvojovej spolupráce, ktorý budú EÚ a jej členské štáty uplatňovať.

Komisia vyzýva Radu a Parlament, aby prijali nový konsenzus o rozvoji vo forme spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie.

NOVÝ EURÓPSKY KONSENZUS O ROZVOJI
„NÁŠ SVET, NAŠA DÔSTOJNOSŤ, NAŠA BUDÚCNOSŤ“

1. Globálne výzvy a program 2030

1.1. Globálne výzvy a trendy

1.Od posledného Európskeho konsenzu o rozvoji 9 z roku 2005 sa svet z hľadiska možností aj rizík zásadne zmenil. Spoločenské a hospodárske otázky sú čoraz previazanejšie, čo síce otvára nové perspektívy pre spoločný pokrok, ale často znemožňuje jednoduché riešenia problémov. Došlo k významným celosvetovým demografickým zmenám v spojení s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi zmenami. Celosvetová populácia narastá približne o 80 miliónov ľudí ročne a do roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť v mestách. Aj keď sa celková miera tohto nárastu spomaľuje, predpokladá sa, že svetová populácia vzrastie od roku 2015 do roku 2050 o 2,4 miliardy ľudí, z toho 1,3 miliardy pripadne na Afriku. Riešenie potrieb vzdelávania a zamestnanosti mládeže bude náročné.

2.Úrovne a geografia chudoby a nerovnosti sa zmenili a rozvojové krajiny sú čoraz viac diverzifikované. Miléniové rozvojové ciele zohrali kľúčovú úlohu pri podnecovaní nebývalého pokroku v oblasti rozvoja. Od roku 2005 sa vyše pol miliardy ľudí vymanilo z extrémnej chudoby a hladu, a to najmä vo východnej Ázii. Menej ako 10 % svetovej populácie žije v extrémnej chudobe. Napriek tomu výzvy pretrvávajú. Do roku 2030 bude väčšina chudobného obyvateľstva sveta sústredená v nestabilných štátoch a štátoch zasiahnutých konfliktami a v subsaharskej Afrike, i keď významné ohniská chudoby zostanú aj v niektorých krajinách so stredným príjmom. Starostlivosť o chudobné obyvateľstvo v takýchto rozličných situáciách si vyžaduje odlišné prístupy. Nerovnosť v rámci krajín predstavuje rastúcu hrozbu pre rast a stabilitu. Viac ako 70 % svetovej populácie žije v krajinách, kde sa nerovnosť v posledných dvoch desaťročiach zvýšila. Skutočná rovnosť medzi ženami a mužmi je len vzdialenou ašpiráciou.

3.Budovanie odolnosti a udržateľnosti je nevyhnutné pre trvalé riešenia komplexných celosvetových problémov. Chudoba zvyšuje zraniteľnosť a vysoká úroveň zraniteľnosti zhoršuje dlhodobé dôsledky chudoby. Extrémna a dlhotrvajúca nestabilita a štrukturálne a opakujúce sa krízy sú naďalej zdrojom humanitárnych kríz a bránia rozvoju celých komunít. Dlhotrvajúce krízy a konflikty vytvárajú obrovskú záťaž, pokiaľ ide o národné a medzinárodné zdroje a dodržiavanie ľudských práv. Počet utečencov a vysídlených osôb dosiahol 65 miliónov a je na najvyššej úrovni od druhej svetovej vojny. Výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja sú oslabované novými globálnymi ohrozeniami verejného zdravia. Po finančnej kríze sa rast oživuje, zatiaľ však nedosiahol úroveň spred krízy. Nedostatky v oblasti správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu vrátane korupcie a bezpečnostných výziev, ako aj zužujúci sa priestor pre účasť verejnosti a občianskej spoločnosti predstavujú zásadnú výzvu pre účinnosť rozvojových snáh.

4.Celosvetové verejné statky sú pod tlakom. Svet stále čelí pretrvávajúcim environmentálnym problémom, predovšetkým problémom súvisiacim so zmenou klímy, ktoré ohrozujú výsledky v oblasti rozvoja a neúmerne postihujú chudobných. Prístup k udržateľným a cenovo dostupným energetickým službám je obmedzený najmä v subsaharskej Afrike a stále zostáva kritickou výzvou pre hospodársky rast a industrializáciu kontinentu. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje približne 25 % celosvetovej produkcie energie, z hľadiska podielu a investícií však dochádza k nárastu. Potreby rastúcej svetovej populácie sa budú musieť riešiť udržateľnými poľnohospodárskymi a potravinovými systémami vrátane udržateľného rybárstva, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu. Dopyt po vode a nedostatok vody sa počas nasledujúcich desaťročí výrazne zvýšia, čo predstavuje hlavnú výzvu pre prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy. Oceány sú pod čoraz väčším tlakom. Prístup k vzácnym prírodným zdrojom je vzhľadom na vyčerpanie zdrojov a ich neudržateľné riadenie ohrozený a vyžaduje si podporu prechodu na intenzívnejšie obehové hospodárstvo, založené na efektívnom využívaní zdrojov.

5.Rozvojové prostredie sa rozširuje, pričom zahŕňa viac a nových aktérov a inovačných riešení. Súkromný sektor je čoraz významnejším partnerom pri podpore udržateľnejších modelov rozvoja. Kombinovanie verejných a súkromných zdrojov v záujme vytvorenia pákového efektu investícií umožňuje zintenzívniť angažovanosť, a to aj v náročných prostrediach. Na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja je potrebné zosúladenie globálnych zdrojov a investícií. Informačné a komunikačné technológie, ako aj odolné a účinné infraštruktúrne siete ponúkajú veľké príležitosti na dosiahnutie pokroku vo všetkých odvetviach.

6.V Globálnej stratégii EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (EUGS) 10 sa vyzýva k dôveryhodnej, flexibilnej a koordinovanej Únii. Konsenzus o rozvoji je kľúčovým prvkom angažovanosti Európskej únie (EÚ) vo svete a jej reakcie na globálne výzvy.

1.2. Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030

7.Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (program 2030), ktorý v septembri 2015 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 11 , predstavuje komplexnú konsenzuálnu reakciu medzinárodného spoločenstva na tieto výzvy a trendy. Vývoj od miléniových rozvojových cieľov k cieľom trvalo udržateľného rozvoja odzrkadľuje meniaci sa prístup ku globálnemu rozvoju založený na spoločných cieľoch, sebestačnosti, vzájomnom záujme a spoločnej zodpovednosti medzi krajinami vo všetkých fázach vývoja. Ciele trvalo udržateľného rozvoja odrážajú víziu založenú na univerzálnych ľudských právach, ktorá je v úplnom súlade s hodnotami EÚ, a ponúkajú príležitosť propagovať skúsenosti EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

8.Program 2030 je univerzálny a vzťahuje sa na všetky krajiny. Všetky krajiny čelia týmto problémom spoločne a musia použiť na ich zvládnutie všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Program sa musí vykonávať ako celok a nie selektívne. Vykonávanie sa musí uskutočňovať na základe globálneho poriadku založeného na pravidlách, ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v centre ktorého stojí Organizácia Spojených národov.

9.S ohľadom na ciele trvalo udržateľného rozvoja sa v programe 2030 stanovuje komplexná vízia toho, čo treba dosiahnuť na odstránenie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja. Vytvára sa v ňom rovnováha medzi tromi rozmermi trvalo udržateľného rozvoja, zahŕňajú sa hlavné otázky správy vecí verejných a mierových a inkluzívnych spoločností a uznáva sa význam vzájomných prepojení medzi jeho cieľmi a úlohami.

10.V akčnom programe z Addis Abeby 12 , ktorý je súčasťou programu 2030, sa stanovuje nový spôsob vykonávania prostredníctvom finančných aj nefinančných prostriedkov, pričom sa dôraz kladie na vnútroštátne opatrenia a racionálne politiky. Program 2030 a akčný program z Addis Abeby obsahujú ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom globálneho partnerstva zahŕňajúceho politické a finančné prostriedky. Program 2030 je doplnený aj sendaiským 13 rámcom pre znižovanie rizika katastrof a Parížskou dohodou o zmene klímy, ktorá poskytuje záväzný rámec s univerzálnymi záväzkami.

11.EÚ a jej členské štáty musia reagovať na súčasné globálne výzvy a príležitosti na základe programu 2030, ktorý pomohli formovať. Tento konsenzus o rozvoji je kľúčovým prvkom celkovej reakcie. Európske inštitúcie budú ďalej rozvíjať spoluprácu v tejto oblasti pri súčasnom rešpektovaní svojich rozdielnych inštitucionálnych funkcií a právomocí. Pokiaľ ide o politiku rozvojovej spolupráce, opatrenia zo strany EÚ a jej členských štátov sa navzájom posilňujú a musia byť koordinované s cieľom podporovať komplementárnosť a efektívnosť činností 14 . Vzhľadom na požiadavku, aby Únia a jej členské štáty plnili záväzky a mali na zreteli ciele, ktoré schválili v rámci Organizácie Spojených národov 15 , cieľom nového Európskeho konsenzu o rozvoji je poskytnúť rámec pre spoločný prístup k politike rozvojovej spolupráce, ktorý budú EÚ a jej členské štáty uplatňovať. Vzťahuje sa preto na Európsku úniu a jej členské štáty.

2. Reakcia EÚ

2.1. Silnejšia a účinnejšia EÚ v meniacom sa svete

12.EÚ a jej členské štáty sú pevne odhodlané vykonávať tento program na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v jeho troch dimenziách – hospodárskej, sociálnej a environmentálnej – vyváženým a integrovaným spôsobom. K dosiahnutiu tohto cieľa prispievajú koherentným spôsobom rôzne politiky EÚ, čo zahŕňa mnoho rôznych aktérov. Prispievaním k vykonávaniu programu 2030 bude EÚ podporovať silnejšiu, udržateľnejšiu, inkluzívnejšiu a prosperujúcejšiu Európu, ako sa uvádza v oznámení Komisie „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“ 16 . Vykonávanie bude úzko koordinované s vykonávaním Parížskej dohody o zmene klímy 17 a ostatnými medzinárodnými záväzkami vzhľadom na ich významné vzájomné prepojenia.

13.Vonkajšia činnosť EÚ bude dôležitá pre úspešné vykonávanie programu 2030 v celosvetovom meradle. Samotná EÚ sa v posledných rokoch takisto zmenila. S novým inštitucionálnym usporiadaním a politickými nástrojmi vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy je v súčasnosti lepšie pripravená reagovať na globálne výzvy a príležitosti tam, kde vznikajú. V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (ďalej len „globálna stratégia EÚ“) sa stanovuje vízia angažovanosti Európy vo svete vrátane jej hlavných záujmov a priorít, a to prostredníctvom celej škály politík, ktoré zahŕňajú aj rozvojovú politiku. V globálnej stratégii EÚ sa zdôrazňuje dôležitá úloha programu 2030, ktorý má potenciál podnietiť zmeny potrebné na podporu hodnôt EÚ a cieľov vonkajšej činnosti EÚ.

14.Rozvojová politika sleduje ciele vonkajšej činnosti EÚ. To zahŕňa aj cieľ stanovený v článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorým je podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s cieľmi stanovenými v článku 21 ods. 2 ZEÚ rozvojová politika okrem iného prispieva aj k: podpore demokracie, právneho štátu a ľudských práv; zachovávaniu mieru a predchádzaniu konfliktom; zlepšovaniu kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi a k presadzovaniu medzinárodného systému založeného na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle. Konsenzus preto prispeje aj k požiadavke zabezpečiť vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a medzi týmito oblasťami a ostatnými politikami 18 .

15.Rozvojová politika je dôležitou súčasťou mnohých politík EÚ, ktoré sa zameriavajú na riešenie globálnych výziev, riadenie vzájomnej závislosti a budovanie lepšieho sveta. V záujme účinnejších výsledkov sa rozvojová politika bude aj naďalej koordinovať s ostatnými politikami EÚ vrátane humanitárnej pomoci, obchodu a regionálnej integrácie, revidovanej európskej susedskej politiky 19 , zdravia, životného prostredia, energetiky, poľnohospodárstva, rybárstva, migrácie a vedy, technológie a inovácie. Rozvojová spolupráca sa zameriava na riešenie viacerých základných príčin nedostatočnej bezpečnosti, konfliktov, zložitých kríz a tokov utečencov, vysídlených osôb a neregulárnych migrantov. Trvalo udržateľný rozvoj a odstraňovanie chudoby majú pre dlhodobé riešenie globálnych výziev kľúčový význam.

16.Tento konsenzus bude prispievať k plneniu priorít vonkajšej činnosti EÚ, ako sú stanovené v globálnej stratégii EÚ, a to aj podporou odolnosti na všetkých úrovniach a podporou spoločnej prosperity. Ciele trvalo udržateľného rozvoja budú prierezovým rozmerom všetkej práce súvisiacej s vykonávaním globálnej stratégie EÚ 20 . Ďalšie opatrenia na posilnenie odolnosti v tejto súvislosti budú zamerané na schopnosť štátov a spoločností vykonať reformy, a odolávať tak vnútorným a vonkajším krízam a prekonávať ich. Zohľadní sa v ňom aj to, že – ako sa uvádza v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja – odolnosť je široký pojem, ktorý zahŕňa všetkých jednotlivcov a celú spoločnosť 21 a vyžaduje si posilnenie kapacít na riešenie zraniteľnosti voči rizikám vyplývajúcim okrem iného zo sociálno-ekonomických podmienok, životného prostredia a zmeny klímy, prírodných katastrof a konfliktov. Pritom bude riešiť kľúčové príčiny nestability, ktorá zasahuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

17.EÚ má dobré predpoklady, aby mohla zohrávať svoju úlohu. Zo svojej politickej a sociálnej solidarity čerpá veľkú silu a je významným hospodárskym a obchodným partnerom krajín na celom svete. Vďaka rozsiahlej diplomatickej sieti je významne zastúpená na svetovej scéne, a to aj v štátoch po skončení konfliktu a nestabilných štátoch. Je celosvetovým zdrojom politík a osvedčených postupov pre trvalo udržateľný rozvoj v mnohých oblastiach. Má rozsiahle skúsenosti v oblasti rozvojovej spolupráce, pričom využíva širokú škálu nástrojov a kanálov. Je tiež popredným aktérom pri ochrane celosvetových verejných statkov.

18.Rozhodujúcim faktorom pre dosiahnutie týchto spoločných cieľov a maximálny prínos k programu 2030 je jednotné konanie EÚ. EÚ a jej členské štáty sa preto zaväzujú k lepšej spolupráci. V globálnej stratégii EÚ sa uznáva, že je potrebná väčšia súdržnosť medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ a medzi vnútorným a vonkajším rozmerom politík EÚ. Súdržná a jednotná angažovanosť bude viesť k väčšej dôveryhodnosti, legitímnosti, pridanej hodnote, dosahu a pozitívnemu vplyvu na celom svete. EÚ a jej členské štáty musia byť zjednotené v rozmanitosti a využívať rôzne skúsenosti a prístupy, berúc do úvahy komparatívne výhody.

2.2. Zásady a hodnoty, ktorými sa riadi činnosť EÚ v oblasti rozvoja

19.Tento konsenzus sa riadi zásadami vonkajšej činnosti EÚ stanovenými v článku 21 ods. 1 ZEÚ, ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Tieto univerzálne hodnoty sú základom programu 2030.

20.EÚ a jej členské štáty budú v rámci rozvojovej spolupráce uplatňovať prístup založený na právach 22 . To bude zahŕňať všetky ľudské práva a podporovať začlenenie a účasť, nediskrimináciu, rovnosť a spravodlivosť, transparentnosť a zodpovednosť. Tento prístup bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa v rámci programu 2030 na nikoho nezabudlo, bez ohľadu na miesto bydliska, etnický pôvod, pohlavie, vek, zdravotné postihnutie, náboženské vyznanie alebo vieru, sexuálnu orientáciu, postavenie migranta alebo iné postavenie. Tento prístup je v úplnom súlade s hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, ktorým je znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Zahŕňa riešenie rôznych foriem diskriminácie, ktorým zraniteľné osoby čelia.

21.Rodová rovnosť tvorí jadro hodnôt EÚ a je zakotvená v jej právnom a politickom rámci. Je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a vzťahuje sa na celý program 2030. EÚ a jej členské štáty budú presadzovať práva žien, rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat a ich ochranu ako prioritu vo všetkých oblastiach činnosti.

3. Naše spoločné priority – akčný rámec

22.Program 2030 je vysoko prepojený. Jeho vykonávanie si vyžaduje komplexné národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktoré vyváženým spôsobom prepájajú hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer trvalo udržateľného rozvoja. Opatrenia na riešenie jednej priority majú dosah aj na iné oblasti a niektoré výzvy, ako sú udržateľnosť a nerovnosť, zasahujú do všetkých častí programu. Uznávajúc potrebu zohľadňovať tieto vzájomné väzby pri plánovaní a vykonávaní rozvojovej spolupráce, budú EÚ a jej členské štáty venovať osobitnú pozornosť integrovaným opatreniam, ktoré môžu priniesť súvisiace prínosy a splniť viac cieľov koherentným spôsobom, pričom sa bude klásť dôraz na kľúčové faktory s prierezovým transformačným potenciálom, ako je rodová rovnosť, mládež, investície, energia z udržateľných zdrojov, migrácia a mobilita.

23.V tejto súvislosti bude činnosť EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvoja štruktúrovaná na základe priorít vymedzených v programe 2030, a to: ľudia, planéta, prosperita, mier a partnerstvo.

3.1. Ľudia – ľudský rozvoj a ľudská dôstojnosť

24.Ciele týkajúce sa odstránenia chudoby vo všetkých jej rozmeroch, boja proti diskriminácii a nerovnosti a dodržiavania zásady „nikto neostane bokom“ zostanú aj naďalej stredobodom politiky rozvojovej spolupráce EÚ, pričom sa budú opierať o zásadný nový impulz, ktorý im dodal program 2030. Pokrok v týchto oblastiach bude predstavovať silnejší základ pre trvalo udržateľný rozvoj.

25.Ciele trvalo udržateľného rozvoja zdôrazňujú oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok na zabezpečenie ľudského rozvoja a ľudskej dôstojnosti. EÚ a jej členské štáty sa budú usilovať dosiahnuť odstránenie hladu, všeobecné zdravotné poistné krytie, všeobecný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu a dôstojnú prácu pre všetkých v zdravom životnom prostredí. Budú podporovať partnerov pri plnení ich záväzku posilniť svoje vnútroštátne politiky a správu vecí verejných v záujme udržateľného poskytovania základných služieb občanom. Budú klásť veľký dôraz na ochranu najzraniteľnejších osôb.

26.EÚ a jej členské štáty sa budú usilovať zabezpečiť prístup pre všetkých k cenovo dostupným, bezpečným, dostatočným a výživným potravinám. Budú vyvíjať väčšie úsilie s cieľom odstrániť hlad, zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a výživu a posilniť odolnosť najzraniteľnejších osôb, najmä v krajinách, ktoré čelia opakujúcim sa krízam. Budú pokračovať v prijímaní opatrení na odstránenie všetkých foriem podvýživy a boj proti podvýžive a spomalenému rastu a chradnutiu detí.

27.EÚ a jej členské štáty budú podporovať najchudobnejšie komunity pri zlepšovaní prístupu všetkých ľudí k pôde, potravinám, vode a čistej, cenovo dostupnej energii bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Bezpečná pitná voda a sanitácia sú základnou službou a nevyhnutnou podmienkou pre zdravie, rast a produktivitu. Sú tiež obzvlášť ohrozené zhoršovaním životného prostredia vrátane zmeny klímy. EÚ a jej členské štáty budú podporovať udržateľné a integrované hospodárenie s vodami prostredníctvom strategickejšieho prístupu k regionálnemu rozvoju a integrácii. Budú podporovať trvalo udržateľný rozvoj miest s cieľom zlepšiť služby, prístupnosť a kvalitu života rýchlo narastajúcej mestskej populácie a súčasne vytvárať silnejšie väzby medzi vidieckymi a mestskými oblasťami.

28.Lepšie zdravie je základným kameňom ľudskej dôstojnosti a celosvetovej prosperity. EÚ a jej členské štáty budú naďalej podnikať kroky na posilnenie systémov zdravotníctva, prevenciu a boj proti nákazlivým chorobám, ako je HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a hepatitída, na zabezpečenie cenovo dostupných liekov a vakcín pre všetkých a na riešenie globálnych zdravotných hrozieb, akou je napr. antimikrobiálna rezistencia. Budú znižovať úmrtnosť detí a matiek a podvýživu, podporovať duševné zdravie a riešiť narastajúcu záťaž v súvislosti s neprenosnými chorobami v partnerských krajinách.

29.Zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých je nevyhnutným predpokladom dlhodobého rozvoja. EÚ a jej členské štáty budú podporovať inkluzívnejšie celoživotné vzdelávanie a spravodlivé kvalitné vzdelávanie na všetkých úrovniach – vzdelávanie v ranom detstve, primárne, sekundárne, terciárne, technické vzdelávanie a odbornú prípravu a vzdelávanie dospelých, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu pre dievčatá a ženy. Vyvinú väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby každý disponoval vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami a právami, ktoré sú potrebné na dôstojný život, na plné angažovanie sa v spoločnosti ako zodpovední a produktívni dospelí a na prispievanie k sociálnemu a hospodárskemu blahobytu svojich komunít a k podpore kultúry a prístupu k nej.

30.Hospodársky rast je trvalý a prospešnejší pre najchudobnejších, keď je inkluzívny. EÚ a jej členské štáty budú aktívne konať s cieľom znížiť nerovnosť výsledkov a príležitostí. Tým sa priamo pomôže najchudobnejším vrstvám spoločnosti a podporí sa inkluzívnejší, udržateľný rast, ktorý neohrozuje budúce generácie. Na riešenie rastúcich hospodárskych a sociálnych nerovností budú EÚ a jej členské štáty podporovať národné stratégie rozvoja, ktorými sa maximalizujú pozitívne sociálne výsledky a vplyvy a v ktorých sa venuje náležitá pozornosť lepšiemu rozdeleniu prínosov rastu, tvorby bohatstva a dôstojných pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným faktorom, ako je pôda alebo financie. Budú spolupracovať s partnerskými krajinami pri presadzovaní progresívneho zdaňovania a redistributívnych politík verejných výdavkov, ktoré podporujú prístup ku kvalitným základným službám pre všetkých, a najmä ku kvalitnému vzdelávaniu, zdravotníckym službám a sanitácii. Takisto budú podporovať efektívne, udržateľné a spravodlivé systémy sociálnej ochrany s cieľom zaručiť základný príjem, predchádzať opätovnému upadnutiu do extrémnej chudoby a posilňovať odolnosť. Posúdia faktory a trendy hospodárskych a sociálnych nerovností a posilnia svoje nástroje a prístupy, aby boli účinnejšie pri riešení nerovnosti, a to aj zahrnutím znižovania nerovnosti do svojich činností. Budú presadzovať práva osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť ich účasť na rovnocennom základe.

31.EÚ a jej členské štáty budú dôrazne presadzovať ochranu a dodržiavanie práv žien a dievčat. Budú pokračovať v plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Naďalej sa budú usilovať o presadzovanie, ochranu a napĺňanie všetkých ľudských práv a za úplné a účinné vykonávanie Pekinskej akčnej platformy a Káhirského akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a výsledkov konferencií venovaných ich preskúmaniu, a v tejto súvislosti budú tiež naďalej podporovať sexuálne a reprodukčné zdravie a práva.

32.EÚ a jej členské štáty posilnia svoje zameranie na odstránenie chudoby vo veľmi chudobných, nestabilných a konfliktom postihnutých krajinách, kde v dohľadnej budúcnosti domáce zdroje nebudú stačiť na poskytovanie základných sociálnych služieb pre všetkých, pričom silnejší dôraz na ľudský rozvoj má aj naďalej zásadný význam.

33.EÚ a jej členské štáty posilnia odolnosť najmä zraniteľných skupín obyvateľstva proti environmentálnym a hospodárskym otrasom, prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a globálnym ohrozeniam zdravia. Do svojich činností budú systematicky začleňovať cieľ, aby jednotlivci, spoločenstvá a krajiny boli schopné lepšie sa pripraviť na tlaky a otrasy, vydržať ich, prispôsobiť sa im a urýchlene sa z nich zotaviť, a to bez spochybnenia dlhodobých vyhliadok rozvoja 24 . To si bude vyžadovať užšiu spoluprácu a doplnkové opatrenia medzi rozvojovými a humanitárnymi aktérmi na základe spoločnej analýzy rizík a zraniteľnosti. Počas dlhotrvajúcich kríz budú EÚ a jej členské štáty chrániť dlhodobejšie sociálne štruktúry, poskytovať humanitárnu a rozvojovú pomoc jednotným spôsobom a integrovať dlhodobo vysídlených ľudí do širšieho plánovania rozvoja vrátane prístupu k vzdelávaniu a dôstojným pracovným miestam.

34.EÚ a jej členské štáty budú podporovať odolnosť dlhodobo násilne vysídlených osôb a ich začlenenie do hospodárskeho a spoločenského života hostiteľských krajín, pretože si uvedomujú, že spôsobilosti vysídlených osôb predstavujú dôležité prenosné aktíva, ktoré sú nevyhnutné pre ich odolnosť a opätovné vybudovanie ich života. EÚ a jej členské štáty budú uplatňovať prístup založený na právach, pričom budú venovať osobitnú pozornosť maloletým osobám so sprievodom alebo bez sprievodu a iným vysoko zraniteľným osobám.

 3.2. Planéta – ochrana životného prostredia, riadenie prírodných zdrojov a boj proti zmene klímy

35.Environmentálna udržateľnosť vrátane stabilnej klímy je nevyhnutná pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj, najmä pre najchudobnejšie vrstvy spoločnosti. Ľudský blahobyt a odolné spoločnosti závisia od zdravých ekosystémov a fungujúceho prostredia. Zhoršovanie životného prostredia vrátane zmeny klímy môže zvrátiť hospodársky pokrok, ohroziť stabilitu a mier a viesť k rozsiahlej migrácii. Okrem špecializovaných činností treba začleniť environmentálne hľadiská aj do všetkých sektorov rozvojovej spolupráce, a to aj prostredníctvom preventívnych opatrení. Zodpovedný súkromný sektor a uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ budú pre dosiahnutie úspechu rozhodujúce. EÚ a jej členské štáty budú podporovať efektívne využívanie zdrojov a udržateľnú spotrebu a výrobu s cieľom oddeliť hospodársky rast od zhoršovania životného prostredia a umožniť prechod na obehové hospodárstvo. Budú takisto intenzívnejšie využívať vedu, technológiu a inováciu na podporu environmentálnej udržateľnosti a presadzovať, aby partneri využívali komplexné údaje a informácie dostupné prostredníctvom európskych a medzinárodných programov pozorovania Zeme, aby sa podporili rozhodnutia založené na dôkazoch, ktoré zohľadňujú stav životného prostredia.

36.EÚ a jej členské štáty budú podporovať zachovanie a udržateľné riadenie všetkých prírodných zdrojov a ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity a ekosystémov vrátane lesov, oceánov, pobrežných oblastí, povodí a iných ekosystémov. Budú presadzovať súvisiace prínosy vyplývajúce z udržateľného riadenia vrátane posilňovania odolnosti proti zmene klímy a prispôsobovania sa tejto zmene. Posilnia integráciu trvalej udržateľnosti do všetkých oblastí spolupráce a zvýšia význam environmentálnych otázok v dialógoch s našimi partnermi. Budú presadzovať používanie evidencie prírodného kapitálu. Budú podporovať lepšiu správu vecí verejných a budovanie kapacít v oblasti udržateľného riadenia prírodných zdrojov a presadzovať účasť zainteresovaných strán a dodržiavanie práv všetkých vrátane domorodých a miestnych spoločenstiev. Budú presadzovať ochranu a obnovu morských ekosystémov s cieľom dosiahnuť zdravé a produktívne oceány, udržateľné hospodárenie s morskými zdrojmi a udržateľné rybárstvo, a to aj prostredníctvom lepšej správy oceánov a rozvoja „modrého“ hospodárstva.

37.Program 2030 si vyžaduje naliehavé úsilie všetkých o ochranu celosvetových verejných statkov. EÚ a jej členské štáty budú vykonávať program 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy prostredníctvom koordinovaného a súdržného postupu umožňujúceho naplno využiť možné synergie, pričom budú vychádzať aj z iných medzinárodných rámcov, ako je sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof a nová mestská agenda 25 .

38.EÚ a jej členské štáty začlenia otázky životného prostredia a klímy vrátane zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene do svojich stratégií rozvojovej spolupráce. Budú podporovať národné stratégie vrátane plánovania medzi vládami a programovania, ktoré podnecujú odolnosť, znižujú riziko nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a prispievajú k znižovaniu emisií v súlade s vykonávaním vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) v rámci Parížskej dohody. Na druhej strane právne záväzný charakter Parížskej dohody a požiadavka prijať vnútroštátne stanovené príspevky môže tiež podnietiť vnútroštátne plánovanie rozvoja v kontexte programu 2030.

39.Energia predstavuje veľmi dôležitý faktor rozvoja a má zásadný význam pre udržateľné riešenia súvisiace s našou planétou. Rozsah finančných investícií potrebných na zaistenie univerzálneho prístupu k službám v oblasti čistej energie si vyžaduje zapojenie mnohých aktérov. EÚ a jej členské štáty zintenzívnia spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane súkromného sektora, pokiaľ ide o riadenie dopytu po energii, energetickú efektívnosť, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj a prenos čistých technológií. Zároveň budú presadzovať postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá, stabilné a transparentné trhy s energiou a zavádzanie inteligentných sietí a používanie digitálnych technológií v oblasti trvalo udržateľného hospodárenia s energiou.

3.3. Prosperita – inkluzívny a udržateľný rast a zamestnanosť

40.Kľúčovou výzvou programu 2030 je dosahovanie inkluzívneho a udržateľného rastu a vytváranie dôstojných pracovných miest, najmä pre ženy a mladých ľudí. EÚ a jej členské štáty budú podporovať hospodársku transformáciu, ktorou sa vytvárajú dôstojné pracovné miesta, generujú sa dostatočné príjmy pre verejné služby a posilňujú sa udržateľné hodnotové reťazce. To zahŕňa aj podporu trvalo udržateľných modelov spotreby a výroby v rámci obehového hospodárstva, efektívnosti využívania zdrojov a prechodu na nízkoemisné postupy a postupy odolné proti zmene klímy. Inkluzívny a udržateľný rast buduje dlhodobú odolnosť v partnerských krajinách tým, že vytvára príležitosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a najohrozenejšie skupiny, aby sa podieľali na tvorbe bohatstva a pracovných miest a mali z toho prospech. Ide o strednodobé a dlhodobé riešenie základných príčin nestability, neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania.

41.EÚ a jej členské štáty budú rozvojovým krajinám pomáhať pri zlepšovaní podnikateľského prostredia. Prispejú k zlepšeniu podmienok hospodárskej činnosti presadzovaním lepších politík a lepšieho regulačného a podnikateľského prostredia, nových obchodných modelov a posilnenia vládnych kapacít. Budú podporovať prístup k finančným službám, pričom sa okrem iného zamerajú na ženy, chudobných ľudí, mikropodniky a malé a stredné podniky. Budú tiež podporovať iniciatívy súkromného sektora a sociálne podniky poskytujúce miestne služby. Investície verejného sektora do výskumných a inovačných kapacít v rozvojových krajinách môžu prispieť aj k podnieteniu investícií súkromného sektora a podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

42.EÚ a jej členské štáty budú podporovať a uľahčovať obchod a investície v rozvojových krajinách v záujme podpory trvalo udržateľného rozvoja. EÚ má bohaté skúsenosti s otváraním svojich trhov najmenej rozvinutým krajinám a bude naďalej podporovať obchod ako kľúčovú hybnú silu rastu a znižovania chudoby v rozvojových krajinách. Prostredníctvom svojej stratégie „Obchod pre všetkých“ budú EÚ a jej členské štáty podporovať svojich obchodných partnerov, aby splnili svoj záväzok v rámci akčného programu z Addis Abeby začleniť trvalo udržateľný rozvoj do všetkých úrovní obchodnej politiky a dosiahnuť pokrok v širokej škále cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EÚ a jej členské štáty budú koordinovať programy rozvojovej spolupráce s nástrojmi obchodnej politiky s cieľom podporiť vykonávanie ustanovení obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu a trvalo udržateľného rozvoja. Budú spájať kompetencie a zdroje súkromného sektora s politikami a nástrojmi na podporu obchodu, iniciatívami na pomoc obchodu a hospodárskou diplomaciou, čím sa bude podporovať inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a pomôže sa tretím krajinám, aby prijali modely rastu, ktoré berú do úvahy nedostatok zdrojov a opatrenia v oblasti zmeny klímy.

43.EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať s domácim a medzinárodným súkromným sektorom vrátane organizácií zamestnávateľov a zamestnancov s cieľom podporovať zodpovedné, udržateľné a účinné prístupy. Súkromný sektor by sa mal zapojiť do zodpovedných a udržateľných činností, ktoré prispievajú k vykonávaniu programu 2030. EÚ a jej členské štáty budú podporovať mobilizáciu súkromných zdrojov na financovanie rozvoja v oblastiach s významným potenciálom podnietiť zmeny potrebné pre udržateľný rozvoj vrátane udržateľného poľnohospodárstva, čistej energie, odolnej infraštruktúry, zdravia, ekologického a obehového hospodárstva a digitalizácie. Vyššia miera zodpovedných postupov uplatňovaných širšou škálou podnikov EÚ s dodávateľskými reťazcami v rozvojových krajinách, a to v úzkej spolupráci s ich zainteresovanými verejnými a súkromnými stranami, a podpora spravodlivého a etického obchodu by významne prispeli k vykonávaniu programu 2030. Trvalo udržateľný rozvoj a záväzky v oblasti sociálnej zodpovednosti musia byť samozrejmou súčasťou obchodných modelov. EÚ a jej členské štáty budú naďalej podporovať zodpovedné obchodné praktiky a zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov uplatňujúce ľudské a pracovné práva, finančnú bezúhonnosť, environmentálne normy a dostupnosť. Budú pracovať na tom, aby zabránili porušovaniu ľudských práv, a podporovať hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv. Budú presadzovať pracovné normy, ktoré zabezpečujú dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov, najmä tie, ktoré vymedzuje Medzinárodná organizácia práce, vo formálnom aj neformálnom sektore vrátane podpory prechodu z neformálneho hospodárstva na formálne.

44.Udržateľné poľnohospodárstvo vrátane udržateľného rybolovu a akvakultúry zostáva kľúčovým faktorom pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj. Živobytie dvoch tretín chudobných na svete závisí od poľnohospodárstva, pričom mnohé rozvojové krajiny sú stále veľmi závislé od obchodu len s niekoľkými komoditami. Investície do udržateľného poľnohospodárstva sú potrebné na diverzifikáciu výrobných systémov, prevenciu podvýživy, zvyšovanie produktivity a tvorbu pracovných miest, a to bez poškodzovania životného prostredia. V Afrike sú žiaduce veľké investície súkromného sektora, najmä vzhľadom na to, že agropotravinársky priemysel a agropriemysel patria ku kľúčovým sektorom na vytváranie pracovných miest potrebných v krátkodobom a strednodobom horizonte. Nevyhnutnou súčasťou týchto investícií musí byť ochrana pôdy a vodných zdrojov, predchádzanie odlesňovaniu a zachovávanie zdravých ekosystémov. Drobní poľnohospodári a chudobné obyvateľstvo majú aj naďalej zásadný význam, pričom osobitnú pozornosť treba venovať integrácii mladých ľudí a posilneniu postavenia žien. Udržateľné poľnohospodárstvo musí využívať potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve a súčasne posilňovať odolnosť proti vplyvom zmeny klímy. EÚ a jej členské štáty sa zamerajú na vytvorenie poľnohospodárskych hodnotových reťazcov, ktoré sú prínosom pre chudobných, a podporu agropriemyslu s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta a pridanú hodnotu. To zahŕňa zvyšovanie kvality sanitárnych a fytosanitárnych podmienok, presadzovanie udržateľného rybolovu a udržateľných postupov v akvakultúre a podporu opatrení na boj proti nezákonnému rybolovu, znečisteniu morí a vplyvom zmeny klímy. EÚ sa bude usilovať o zlepšenie správy tpôdy, oceánov a lesov.

45.Digitálne technológie sa v rozvojových krajinách zavádzajú bezprecedentnou rýchlosťou. Na druhej strane v dôsledku nedostatočnej prepojenosti, najmä v Afrike, ako aj obmedzenej hospodárskej súťaže sú digitálne technológie pre väčšinu obyvateľstva nedostupné.

46.EÚ a jej členské štáty budú aj naďalej podporovať rozvoj informačných a komunikačných technológií v rozvojových krajinách ako významný faktor umožňujúci rast („Digital for Development“). EÚ a jej členské štáty sa zamerajú na lepšiu integráciu digitálnych riešení do oblasti rozvoja. Budú podporovať priaznivé prostredie pre digitálne hospodárstvo posilňovaním voľného, otvoreného a bezpečného pripojenia. Budú podporovať digitálne podnikanie, inovácie a vytváranie pracovných miest a podporia využívanie digitálnych technológií v ostatných prioritných oblastiach (ako je správa vecí verejných, poľnohospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo a energetika). Takisto budú podporovať digitálnu gramotnosť a digitálne zručnosti s cieľom posilniť postavenie ľudí vrátane tých najzraniteľnejších osôb.

47.EÚ a jej členské štáty budú podporovať navrhovanie, výstavbu a prevádzku mestských infraštruktúr, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje. Budú tiež podporovať rozvoj udržateľných, vzájomne prepojených a bezpečných dopravných sietí, ako aj ďalších odolných infraštruktúr v záujme podpory rastu, obchodu a investícií.

48.EÚ a jej členské štáty sa budú usilovať podporiť potenciál miest ako centier pre udržateľný, inkluzívny rast a inováciu so zohľadnením ich širších vidieckych spoločenstiev. V súlade s „novou mestskou agendou“ OSN budú podporovať poskytovanie základných služieb, udržateľné územné plánovanie, spravodlivé riadenie trhov s pôdou a udržateľnú mestskú mobilitu. Budú podporovať inkluzívne a vyvážené územné a mestské politiky. Budú posilňovať odolnosť miest proti otrasom a využívať príležitosti na vytváranie nízkouhlíkového hospodárstva odolného proti zmene klímy.

3.4. Mier – mierové a inkluzívne spoločnosti, demokracia, účinné a zodpovedné inštitúcie, právny štát a ľudské práva pre všetkých

49.Inkluzívne spoločnosti a zodpovedné, demokratické inštitúcie sú základným predpokladom pre udržateľný rozvoj a stabilitu. EÚ a jej členské štáty budú presadzovať všeobecné hodnoty demokracie, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv pre všetkých – v rámci celej škály partnerstiev a nástrojov a vo všetkých situáciách, a to aj prostredníctvom rozvojových opatrení. Budú podporovať vnútroštátne úsilie, prispôsobené potrebám a kontextu každej spoločnosti, o vybudovanie udržateľných demokratických štátov, odolných proti vnútorným a vonkajším otrasom. Na dosiahnutie týchto cieľov budú podporovať zodpovedné a transparentné inštitúcie, participatívne rozhodovanie a prístup verejnosti k informáciám. Budú presadzovať účinné viacúrovňové riadenie s účasťou zraniteľných skupín, a to prostredníctvom partnerstiev medzi národnými vládami, nižšími úrovňami štátnej správy a miestnymi samosprávami. Budú podporovať a presadzovať otvorený a priaznivý priestor pre občiansku spoločnosť, inkluzívne prístupy a transparentnosť v rozhodovaní na všetkých úrovniach. Budú podporovať iniciatívy na riešenie korupcie. Budú pokračovať v podpore inkluzívnych, transparentných a dôveryhodných volieb a účinnej účasti občanov počas celého volebného cyklu. Budú podporovať demokratickú správu vecí verejných, ktorou sa zabezpečuje uplatňovanie základných slobôd vrátane slobody náboženského vyznania a viery a dodržiavajú sa všeobecné ľudské práva, či už občianske, politické, hospodárske, sociálne, alebo kultúrne vrátane podpory kultúrnej rozmanitosti. Hlavnou akčnou platformou bude politický dialóg, a to v rámci aj mimo rámca partnerských vlád.

50.EÚ a jej členské štáty budú podporovať efektívne, nezávislé, otvorené a zodpovedné justičné systémy v záujme presadzovania právneho štátu. Budú naďalej podporovať reformu súdnictva s cieľom podporovať prístup k spravodlivosti pre všetkých, a najmä pre chudobné a zraniteľné skupiny spoločnosti.

51.Chudoba, konflikty, nestabilita, humanitárne potreby a nútené vysídľovanie sú navzájom úzko prepojené a musia sa riešiť koherentným a komplexným spôsobom. EÚ a jej členské štáty budú riešiť rôzne základné príčiny týchto problémov na všetkých úrovniach, a to od vylúčenia, nerovnosti, porušovania ľudských práv a absenciu právneho štátu až po poškodzovanie životného prostredia vrátane zmeny klímy.

52.EÚ a jej členské štáty budú využívať rozvojovú spoluprácu v rámci celej škály politík a nástrojov na prevenciu, riadenie a riešenie konfliktov a kríz, napĺňanie humanitárnych potrieb a budovanie trvalého mieru a dobrej správy vecí verejných. Hlavným cieľom rozvojovej spolupráce je aj naďalej odstránenie chudoby a úsilie o dosiahnutie tohto cieľa nič nenaruší. Na tento účel budú EÚ a jej členské štáty presadzovať komplexný prístup 27 ku konfliktom a krízam, pričom sa zamerajú na zraniteľnosť, ľudskú bezpečnosť a zohľadňovanie väzieb medzi trvalo udržateľným rozvojom, mierom a bezpečnosťou. Tieto opatrenia sa budú uskutočňovať na všetkých úrovniach, od globálnej úrovne až po miestnu, a vo všetkých fázach cyklu konfliktu, od včasného varovania a predchádzania až po reakciu na krízu a stabilizáciu. V kontexte rozvojovej spolupráce budú EÚ a jej členské štáty spolupracovať so subjektmi v oblasti bezpečnosti, a to za výnimočných okolností aj s vojenskými subjektmi, aby vybudovali svoje kapacity na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a najmä na dosiahnutie mierových a inkluzívnych spoločností. Budú podporovať spoločné riešenia výziev v oblasti bezpečnosti a rozvoja okrem iného podporou reformy sektora bezpečnosti 28 a budovania kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja. Budú takisto zameriavať svoje úsilie na predchádzanie násilnému extrémizmu a boj proti nemu posilňovaním odolnosti jednotlivcov a spoločenstiev proti radikalizácii a extrémizmu, a to aj podporou náboženskej tolerancie a dialógu medzi náboženstvami. Budú naďalej podporovať zásadu zodpovednosti za ochranu, ako aj prevenciu beštiálnych zločinov.

53.EÚ a jej členské štáty zamerajú svoju rozvojovú spoluprácu na nestabilné štáty a štáty zasiahnuté konfliktami a na podporu najzraniteľnejších osôb. Podporou a ochranou ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných budú EÚ a jej členské štáty aktívne prispievať k budovaniu stability a bezpečnosti a posilneniu odolnosti v nestabilných situáciách. Zahŕňa to úsilie o riešenie zločinnosti a násilia v mestách. Začlenia do svojej práce vnímavosť voči konfliktom, aby maximalizovali dosah na mier a bezpečnosť obyvateľstva. Budú presadzovať mier, budovanie štátu, transparentnosť, zodpovednosť a prístup k spravodlivosti zapojením všetkých zainteresovaných strán do procesu predchádzania konfliktom a udržiavania a budovania mieru. Budú podporovať spravodlivosť v prechodnom období prostredníctvom špecifických opatrení na podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve. Stabilizácia si vyžaduje preklenutie medzery medzi riešením konfliktov a dlhodobými reformnými procesmi, budovanie dôvery medzi vládou a obyvateľstvom aj naštartovaním poskytovania služieb. V tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty oživia partnerstvá s kompetentnými regionálnymi partnermi. Úspešnosť intervencií súvisiacich s mierom a bezpečnosťou závisí najmä od spolupráce s miestnymi aktérmi a od ich zodpovednosti za daný proces. EÚ a jej členské štáty budú riešiť všetky aspekty sexuálne a rodovo motivovaného násilia v konfliktných a postkonfliktných situáciách a príslušnej reakcie naň a budú podporovať účasť žien na predchádzaní konfliktom, ich riešení a na pomoci a obnove.

54.EÚ a jej členské štáty budú vykonávať humanitárnu a rozvojovú spoluprácu súdržnejším a komplementárnejším spôsobom, a aktívne tak prispievať k budovaniu odolnosti a riešeniu chronickej zraniteľnosti a rizika. To si vyžaduje zlepšenie pracovných postupov medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti rozvoja a humanitárnymi subjektmi s cieľom posilniť prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom vrátane hlbšej výmeny informácií, koordinácie darcov, spoločnej analýzy rizík a zraniteľných miest, spoločného vymedzenia strategických priorít, spoločného programovania a stratégií prechodu, a to aj prostredníctvom systému EÚ pre včasné varovanie v prípade konfliktov. EÚ a jej členské štáty zabezpečia včasné zapojenie a úzku spoluprácu politických a rozvojových aktérov hneď od začiatku, aby dopĺňali intervencie humanitárnych pracovníkov v núdzových situáciách a pri skorej obnove a nadväzovali na ne. Zabezpečenie prístupu humanitárnej pomoci na pokrytie najzákladnejších potrieb a ochrana humanitárnych zásad a práva majú mimoriadny význam v súlade so záväzkami prijatými na Svetovom humanitárnom samite v máji 2016.

55.EÚ a jej členské štáty v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a s Parížskou dohodou o zmene klímy zvýšia svoje úsilie o budovanie odolnosti a schopnosti prispôsobovať sa zmenám. Pomoc ľuďom a spoločenstvám lepšie sa pripraviť, znižovanie rizika a zraniteľnosti, ako aj posilňovanie odolnosti proti katastrofám a otrasom majú kľúčový význam pri znižovaní negatívnych vplyvov a predchádzaní stratám životov a živobytia. EÚ a jej členské štáty začlenia do svojich programov rozvojovej spolupráce posudzovanie rizika a analýzu nedostatkov. Zároveň budú budovať pripravenosť na cezhraničné ohrozenia zdravia v súlade s medzinárodnými zdravotnými predpismi, najmä prostredníctvom budovania kapacít národných a regionálnych zdravotných systémov.

56.Migrácia je komplexný, globálny a dlhodobý fenomén, ktorý si vyžaduje starostlivo navrhnutú, vyváženú a udržateľnú politickú reakciu založenú na dôkazoch. V programe 2030 sa jasne uznáva pozitívny prínos migrácie a mobility k inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju. Tento prínos môže byť prospešný nielen pre samotných migrantov, ale aj ich rodiny, krajiny pôvodu a cieľové krajiny. Ide o významnú hnaciu silu svetového hospodárstva: celkový objem remitencií do rozvojových krajín v roku 2015 predstavoval viac ako dvojnásobok celkovej sumy oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). EÚ a jej členské štáty zintenzívnia úsilie pri využívaní príležitostí na rozvoj, ktoré ponúka migrácia, pričom budú riešiť problémy s ňou spojené. Bude to zahŕňať aj podporu investícií a inovácie v partnerských krajinách s cieľom stimulovať rast a vytváranie pracovných príležitostí, podporu sociálnych a vzdelávacích systémov a rozvoj spolupráce s partnermi zo súkromného sektora a inými subjektmi pri znižovaní nákladov na remitencie.

57.Nedostatočne riadená migrácia môže spôsobiť vážne problémy a mať negatívny dosah na krajiny pôvodu, tranzitu a cieľové krajiny, na samotných migrantov a na komunity, ktorými prechádzajú alebo v ktorých sa usadia. V prípade najhoršieho scenára môžu byť migrantom odopierané ľudské práva, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a môžu byť vystavení riziku sa stať sa obeťami nútenej práce a obchodovania s ľuďmi. Podobne môže nedostatočne riadená migrácia spôsobiť v hostiteľských a tranzitných krajinách problémy vyžadujúce si rýchlu reakciu a v niektorých extrémnych prípadoch môže vystaviť zdravotné a vzdelávacie systémy, správu vecí verejných a celkovú stabilitu a bezpečnosť hostiteľských krajín veľkému tlaku. Riešenie migrácie preto zasahuje do mnohých oblastí politiky vrátane rozvoja, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv, zamestnanosti, zdravia, vzdelávania, sociálnej ochrany a životného prostredia vrátane zmeny klímy. EÚ a jej členské štáty budú prispievať k tomuto cieľu koordinovanejším, systematickejším a štruktúrovanejším prístupom, ktorým sa maximalizujú synergie a posilnia sa vnútorné a vonkajšie aspekty politík Únie, pričom sa bude kombinovať bezprostredná humanitárna pomoc utečencom a osobám vysídleným v rámci krajiny so štruktúrovanejšou podporou vo vzťahu k migrácii prostredníctvom rozvojovej politiky, ktorá bude dôležitou súčasťou tohto úsilia.

4. Partnerstvo – EÚ ako hybná sila vykonávania programu 2030

58.V programe 2030 sa uznáva, že každá krajina nesie primárnu zodpovednosť za svoj hospodársky a sociálny rozvoj, zároveň sa však objasňuje, že tento program bude vykonávaný vo všetkých krajinách a všetkými zainteresovanými stranami, ktoré budú na tento účel spolupracovať. EÚ a jej členské štáty v reakcii na globálne výzvy a trendy a so zameraním sa na uvedené priority ešte viac zlepšia spôsob, akým vykonávajú svoju spoluprácu, a to aj prostredníctvom lepšej spoločnej súčinnosti. To zahŕňa zlepšenie účinnosti a vplyvu prostredníctvom väčšej koordinácie a súdržnosti. V záujme účinnejšieho dosahovania cieľov, a to najmä odstránenia chudoby, sa rozvojová politika EÚ musí prispôsobovať naliehavým potrebám, potenciálnym krízam a vyvíjajúcim sa politickým prioritám a reagovať na ne.

4.1. Lepšia spolupráca

59.Na úrovni jednotlivých krajín posilnia EÚ a jej členské štáty spoločné programovanie rozvojovej spolupráce s cieľom zvýšiť jej celkový vplyv tým, že spoja svoje zdroje a kapacity. Vzhľadom na čoraz väčšie výzvy však viac než kedykoľvek predtým existuje potreba spoločnej vízie podpory EÚ, ktorá by bola zosúladená s úsilím partnerských krajín, ako aj účinnejšej politiky a intenzívnejšieho politického dialógu. V rámci spolupráce si EÚ a jej členské štáty budú vymieňať vedomosti a rozvíjať strategické reakcie na základe kvalitatívnej analýzy kontextu príslušnej krajiny, a to vrátane chudoby a udržateľnosti, a celkových vzťahov s EÚ, napríklad v oblasti bezpečnosti, obchodu a migrácie. V súlade s akčným programom z Addis Abeby sa pritom budú zohľadňovať priority a politiky podľa jednotlivých krajín a odvetví, ako aj dostupné prostriedky financovania rozvoja. EÚ a jej členské štáty sa budú usilovať o lepšiu koordináciu a synergie okrem iného prostredníctvom procesov spoločného plánovania aj v nestabilných a konfliktom postihnutých krajinách, pričom budú využívať spoločné analýzy konfliktov.

60.Väčší dosah sa zabezpečí zvýšeným využívaním jednotných stratégií reakcie EÚ a vo vhodných prípadoch spoločných orientačných programov. Mali by sa pritom zohľadňovať aj komparatívne výhody iných krajín a medzinárodných aktérov. To prispeje k zníženiu rozdrobenosti a zvýšeniu účinnosti. Spoločné monitorovanie a rámce pre výsledky budú kľúčovými prvkami jednotnej strategickej reakcie, aby sa zachovala dynamika a informovaný dialóg a posilnila sa vzájomná zodpovednosť. Spoločné plánovanie by malo byť otvorené aj pre iných relevantných darcov a medzinárodných aktérov na úrovni jednotlivých krajín.

61.EÚ a jej členské štáty budú podporovať partnerské krajiny pri vykonávaní spolupráce prostredníctvom jednotných akcií. Jednotné akcie sa môžu vykonávať na vnútroštátnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni a zabezpečí sa nimi súdržná a účinná kolektívna podpora EÚ v konkrétnych oblastiach, v súvislosti so špecifickými témami alebo v záujme spoločného cieľa prispôsobeného kontextu krajiny. Mal by sa tým posilniť koordinovaný politický dialóg s partnerskými krajinami súvisiaci aj s ostatnými oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a zvýšiť vplyv odborných znalostí prostredníctvom ich združenia.

62.Jednotné akcie budú otvorené pre všetkých partnerov EÚ, a to aj zo súkromného sektora a z občianskej spoločnosti, ktorí chcú a môžu prispieť k vytvoreniu spoločnej vízie. Mohlo by to zahŕňať aj iné podobne zmýšľajúce vlády, Organizáciu Spojených národov a iné medzinárodné organizácie. Jednotné akcie musia byť takisto podporované silnou vedomostnou základňou a zohľadňovať všetky dostupné zdroje podpory. Jednotné akcie by sa mohli realizovať rôznymi spôsobmi a mali by vychádzať z komparatívnej výhody jednotlivých aktérov. Jednotné akcie budú spoločne monitorované a hodnotené na základe spoločného rámca výsledkov.

63.Koordinované činnosti EÚ a jej členských štátov v oblasti rozpočtovej podpory pomôžu podporiť vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách, zlepšiť makroekonomické riadenie, riadenie verejných financií a zlepšiť podnikateľské prostredie. Rozpočtová podpora, ak je relevantná a realizuje sa so subjektmi, ktoré sa na nej chcú zúčastniť, sa využije na posilnenie partnerstva, zodpovednosti a vzájomnej zodpovednosti s rozvojovými krajinami na základe spoločných zásad, cieľov a záujmov a v reakcii na politickú, hospodársku a sociálnu situáciu v partnerských krajinách. Rozpočtová podpora sa bude uplatňovať v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a bude sprevádzaná rozvojom kapacít a odovzdávaním znalostí a skúseností. Bude teda dopĺňať úsilie rozvojových krajín o zhromaždenie väčších prostriedkov a ich lepšie vynakladanie na podporu trvalo udržateľného rozvoja, inkluzívneho rastu a vytvárania pracovných miest, odstraňovania chudoby, znižovania nerovnosti a budovania mierových spoločností. Rozpočtová podpora môže prispieť aj k riešeniu príčin nestability a k presadzovaniu stability a konsolidácie štátu v krajinách, ktoré sa nachádzajú v situáciách nestability alebo prechodu.

64.Trustové fondy EÚ poskytujú príležitosti na účinné spoločné opatrenia zo strany EÚ, členských štátov a iných partnerov v oblasti rozvoja. Trustové fondy EÚ umožňujú EÚ a jej členským štátom združiť svoje zdroje, rýchle a flexibilne prijímať rozhodnutia a vykonávať ich a maximalizovať vplyv, účinnosť a viditeľnosť rozvojovej spolupráce EÚ pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Poskytujú administratívnu efektívnosť a vysokú pridanú hodnotu okrem iného tým, že umožňujú zapojenie darcov, ktorí sú ochotní finančne prispieť, ale nemajú možnosť konať na miestnej úrovni.

65.Kombinovanie verejných grantov a úverov, ktoré môže mať takisto pákový efekt na súkromné financovanie, je ďalším užitočným prostriedkom na vykonávanie programu 2030. Toto kombinované financovanie sa vzťahuje na všetky regióny vonkajšej spolupráce EÚ v rôznych odvetviach vrátane energetiky, dopravy a vodohospodárskej infraštruktúry, podpory malých a stredných podnikov, sociálnej oblasti a životného prostredia. Aby bolo možné podnietiť väčšie súkromné financovanie trvalo udržateľného rozvoja vrátane opatrení v oblasti klímy, bude potrebné výraznejšie zapojenie súkromného sektora s využitím inovačných finančných nástrojov. Kombinované financovanie je hlavnou zložkou navrhovaného Európskeho vonkajšieho investičného plánu. Kľúčovým prvkom činností kombinovaného financovania EÚ bude úzka spolupráca s Európskou investičnou bankou (EIB) a inými finančnými inštitúciami EÚ a členských štátov. Do tejto spolupráce budú zapojené aj ďalšie medzinárodné finančné inštitúcie.

66.EÚ a jej členské štáty budú koordinovať a rozvíjať jednotné pozície na medzinárodných fórach o všetkých otázkach týkajúcich sa konsenzu. Tým sa posilní spoločný vplyv EÚ a členských štátov a prispeje k účinnejším viacstranným diskusiám.

4.2. Podpora silnejších a inkluzívnejších partnerstiev viacerých zainteresovaných strán

67.Silnejšie partnerstvá sú jadrom prístupu EÚ k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EÚ a jej členské štáty budú užšie spolupracovať so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom podporiť vykonávanie programu 2030.

68.Hlavnú zodpovednosť za vykonávanie programu 2030 nesú národné vlády. V súvislosti s partnerskými krajinami budú EÚ a jej členské štáty opäť klásť dôraz na zodpovednosť krajiny, partnerstvo a dialóg s cieľom prispieť k väčšej účinnosti. Budú podporovať inkluzívne národné plánovanie v rozvojových krajinách. Budú presadzovať otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými stranami vo fáze plánovania, vykonávania aj preskúmania. Takéto postupy pomôžu národným vládam posúdiť dostupné spôsoby vykonávania, identifikovať nedostatky a vybrať vhodné oblasti pre rozvoj a ďalšiu medzinárodnú spoluprácu. Základným cieľom bude budovanie kapacít rozvojových krajín na vykonávanie programu 2030. Bude to zahŕňať podporu mobilizácie a účinného využívania domácich verejných financií, ktoré sú zďaleka najväčším a najstabilnejším zdrojom financovania trvalo udržateľného rozvoja. Takisto to bude zahŕňať podporu systémov elektronickej verejnej správy na efektívny výber daní a presadzovanie transparentnosti pri využívaní verejných fondov. EÚ a jej členské štáty budú podporovať budovanie kapacít v oblasti štátnych monitorovacích rámcov, kvality zberu údajov, ich triedenia a analýzy, ako aj súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

69.Dosiahnutie väčšiny z cieľov trvalo udržateľného rozvoja bude takisto závisieť od aktívneho zapojenia miestnych orgánov. EÚ a jej členské štáty budú v prípadoch potreby podporovať decentralizačné reformy, aby posilnili postavenie miestnych orgánov v záujme lepšej správy vecí verejných a väčšieho vplyvu na rozvoj. Budú podporovať procesy, ktoré pomáhajú ľuďom účinne komunikovať s miestnou samosprávou vo všetkých fázach plánovania a vykonávania politík.

70.Úspešné vykonávanie si vyžaduje aj vytvorenie užších partnerstiev na mimovládnej úrovni. EÚ a jej členské štáty budú rozširovať partnerstvá so súkromným sektorom, s občianskou spoločnosťou vrátane odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov, s multilaterálnymi organizáciami, akademickou obcou, so skupinami diaspóry a inými subjektmi. Budú naďalej podporovať budovanie kapacít príslušných zainteresovaných strán.

71.EÚ a jej členské štáty budú prehlbovať svoje partnerstvá s organizáciami občianskej spoločnosti. Budú podporovať vytvorenie priestoru na pôsobenie a priaznivého prostredia, ktoré organizáciám občianskej spoločnosti umožnia v plnej miere vykonávať ich úlohu obhajcov a realizátorov. Budú podporovať záväzky organizácií občianskej spoločnosti k účinnej a transparentnej rozvojovej spolupráci zameranej na výsledky.

72.EÚ a jej členské štáty uznávajú kľúčovú úlohu súkromného sektora ako hybnej sily dlhodobého udržateľného rozvoja a potrebu jeho zapojenia prostredníctvom štruktúrovaného dialógu a spoločných cieľov rozvoja. EÚ a jej členské štáty budú rozvíjať praktické dohody o partnerstve, ktoré sú kolaboratívne, transparentné a otvorené účasti podnikov a iných zainteresovaných strán. Budú podporovať udržateľné a etické obchodné praktiky a vytvárať stimuly pre investície súkromného sektora do globálneho trvalo udržateľného rozvoja.

73.EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať s multilaterálnymi organizáciami vrátane systému Organizácie Spojených národov, Medzinárodného menového fondu, skupiny Svetovej banky, G7, G20, OECD a ďalších multilaterálnych inštitúcií s cieľom podporiť ich v tom, aby sa s programom 2030 stotožnili a prispeli k vzájomnej spolupráci pri jeho vykonávaní. EÚ a jej členské štáty budú usilovať o synergiu s Organizáciou Spojených národov, a to tak celkove, ako aj s tímami krajín OSN v teréne, aby sa okrem iného zlepšila účinnosť OSN. Budú podporovať účasť rozvojových krajín na riadení multilaterálnych organizácií.

4.3. Prispôsobenie rozvojových partnerstiev s cieľom zohľadniť kapacity a potreby

74.Aby angažovanosť EÚ prostredníctvom rozvojových opatrení bola účinná, musí byť diferencovaná v závislosti od kapacít a potrieb rozvojových krajín. EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať s rozvojovými krajinami čoraz rozmanitejším a cielenejším spôsobom. Partnerstvá by mali zahŕňať rozvojovú spoluprácu a finančnú pomoc a ísť nad ich rámec, aby bolo možné uplatniť celú škálu stratégií, politík a nástrojov s cieľom reagovať na čoraz rozmanitejšie okolnosti v rozvojových krajinách.

75.Finančná spolupráca EÚ sa sústredí na oblasti, kde je najviac potrebná a kde môže mať najväčší vplyv. EÚ a jej členské štáty budú naďalej zameriavať svoju rozvojovú spoluprácu v prvom rade na najchudobnejšie krajiny vrátane najmenej rozvinutých krajín a nestabilných a konfliktom postihnutých štátov, ktoré majú najnižší potenciál získavať finančné prostriedky a najväčšie nedostatky v prostriedkoch na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a ktoré budú aj naďalej výrazne závislé od medzinárodného verejného financovania. Treba vyvinúť úsilie o identifikáciu skupín obyvateľstva, ktoré sú ponechané v úzadí, a zabezpečiť ich prístup k poskytovaniu základných služieb, čím sa zvýšia vyhliadky na rast a zlepšovanie odolnosti proti otrasom.

76.EÚ a jej členské štáty budú rozvíjať svoje vzťahy s vyspelejšími rozvojovými krajinami, a to nad rámec finančnej spolupráce. Tieto krajiny majú menšiu potrebu zvýhodnených foriem pomoci alebo takúto pomoc nepotrebujú vôbec, majú však pre vykonávanie programu 2030 zásadný význam. EÚ a jej členské štáty budú rozvíjať dialóg o otázkach rozvoja s týmito krajinami v rámci celej škály politík, a to prostredníctvom vhodnej kombinácie politickej, bezpečnostnej, hospodárskej, vedeckej, technickej, technologickej spolupráce, ako aj finančnej spolupráce prispôsobenej konkrétnym potrebám.

77.Konsenzus bude usmerňovať činnosť aj v kontexte regionálnych dohôd, stratégií a politík týkajúcich sa rozvojových krajín. Budúce rámce pre vzťahy s krajinami vrátane afrických krajín a krajín karibskej a tichomorskej oblasti budú podporovať konkrétne vykonávanie programu 2030 na regionálnej úrovni. To bude kľúčovým prvkom činnosti na podporu programu, ako aj príležitosťou na začlenenie cieľov konsenzu do našej spolupráce s partnermi vrátane partnerov v Afrike, Karibiku a Tichomorí.

78.Program 2030 poskytuje transformačný politický rámec pre všetky krajiny a bude usmerňovať činnosť EÚ v krajinách susedstva v rámci revidovanej európskej susedskej politiky (ESP). Táto politika je založená na súbore spoločných priorít pre EÚ a jej členské štáty a ich partnerov, ktoré posilňujú splnenie programu 2030. Tieto priority ESP sa zameriavajú na: dobrú správu vecí verejných, demokraciu, právny štát a ľudské práva; hospodársky rozvoj v záujme stabilizácie, s osobitným zameraním na mládež, vzdelávanie a zamestnanosť; prepojenosť, energiu z udržateľných zdrojov a zmenu klímy; bezpečnosť a migráciu a mobilitu. Revidovaná politika sa zameriava aj na zapojenie regionálnych partnerov mimo európskeho susedstva do prierezových otázok, ako je migrácia a energetika. EÚ a jej členské štáty budú vo svojom susedstve využívať kombináciu nástrojov v súlade s ostatnými činnosťami EÚ v rámci programu 2030.

5. Posilnenie prístupov v záujme zvýšenia dosahu EÚ

5.1. Mobilizácia a účinné využívanie všetkých spôsobov vykonávania

79.S cieľom zohľadniť rámec stanovený v akčnom programe z Addis Abeby a programe 2030 musia EÚ a jej členské štáty prispôsobiť svoj prístup tak, aby umožňoval mobilizovať a účinne využívať všetky prostriedky vykonávania.

80.EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať s partnerskými krajinami pri podpore zdravého politického prostredia pre vykonávanie programu 2030. Budú podporovať kapacitu štátu formulovať a vykonávať národné rozvojové politiky, zvyšovať zodpovednosť voči občanom a lepšie reagovať na ich potreby.

81.EÚ a jej členské štáty budú klásť zvýšený dôraz na to, aby sa v partnerských krajinách vytvárali dodatočné domáce zdroje pre trvalo udržateľný rozvoj. Bude to zahŕňať podporu mobilizácie domácich zdrojov, posilnenie medzinárodného obchodu ako hybnej sily rozvoja a boj proti nezákonným finančným tokom.

82.Domáce verejné financie majú zásadný význam pre úsilie všetkých krajín o vykonávanie programu 2030. EÚ a jej členské štáty podporia úsilie rozvojových krajín o posilnenie mobilizácie príjmov, riadenie dlhu a verejných výdavkov, vývoj daňových systémov, zefektívňovanie verejných výdavkov a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá. ODA bude aj naďalej zohrávať významnú úlohu pri dopĺňaní úsilia krajín – najmä najchudobnejších a najzraniteľnejších – mobilizovať zdroje na vnútroštátnej úrovni. Lepším prepojením rozpočtovej podpory a kombinovaného financovania môžu EÚ a jej členské štáty prispieť k zlepšeniu účinnosti verejných investícií v partnerských krajinách, a to podporovaním rámcov makroekonomickej a fiškálnej stability, zdravých sektorových politík a reforiem, komplexných ročných a strednodobých rozpočtových rámcov a systémov riadneho hospodárenie s verejnými financiami vrátane transparentného verejného obstarávania.

83.EÚ sa spoločne zaviazala poskytovať 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) ako oficiálnu rozvojovú pomoc v časovom rámci programu 2030 32 . Bude tiež kolektívne poskytovať 0,15 % HND ako oficiálnu rozvojovú pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny v krátkodobom horizonte, pričom v časovom rámci programu 2030 tento podiel dosiahne 0,20 %. EÚ a jej členské štáty budú aj naďalej podporovať zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa zmene klímy v rozvojových krajinách, a to v súlade so záväzkami v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti zmene klímy a Parížskej dohody. EÚ a jej členské štáty budú pokračovať v politickom dialógu, aby posilnili záväzky iných strán týkajúce sa financovania trvalo udržateľného rozvoja vrátane financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

84.EÚ a jej členské štáty budú prispievať k iniciatívam vedúcim k lepšiemu meraniu financovaniu rozvoja. Bude to zahŕňať financovanie nad rámec oficiálnej rozvojovej pomoci, zo všetkých zdrojov, ktoré prispejú k vykonávaniu programu 2030, a s využitím nástrojov, ako sú očakávané návrhy OECD na opatrenia týkajúce sa celkovej oficiálnej podpory trvalo udržateľného rozvoja.

85.Rozvojová spolupráca bude podporovať vykonávanie ustanovení obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja 33 . Lepšia koordinácia pomoci a programov spolupráce v týchto oblastiach umožní EÚ využívať príležitosti a podnecovať užšie obchodné vzťahy na presadzovanie tohto programu založeného na hodnotách vo vzťahu k našim obchodným partnerom.

86.EÚ a jej členské štáty budú presadzovať uplatňovanie iných spôsobov vykonávania vrátane budovania kapacít, vedy, techniky a inovácií. Budú pokračovať v investovaní do výskumu a vývoja v rozvojových krajinách a pre rozvojové krajiny vrátane posilnenia vnútroštátnych systémov v oblasti inovácie. Budú sa usilovať o posilnenie merateľných vplyvov na pokrok pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom prístupu „zodpovedný výskum a inovácie“ zahŕňajúceho otvorený prístup k výsledkom výskumu a údajom v prípade projektov financovaných z verejných zdrojov a vzdelávania v oblasti vedy.

5.2. Súdržnosť politík v záujme rozvoja

87.Konsenzus prispieva k požiadavke zabezpečiť vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a medzi nimi a ostatnými politikami 34 . Požiadavka na súdržnosť politík zakotvená v programe 2030 predpokladá začlenenie problematiky trvalo udržateľného rozvoja do všetkých príslušných politík EÚ, vyvážené prepojenie troch dimenzií trvalo udržateľného rozvoja, riešenie prepojenia medzi rôznymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečenie súladu medzi vonkajšou činnosťou EÚ a ostatnými politikami, ako aj v medzinárodných rámcoch.

88.EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa súdržnosti politík v záujme rozvoja ako dôležitý príspevok ku kolektívnemu úsiliu o dosiahnutie väčšej súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja 35 . Budú naďalej zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny (článok 208 ZFEÚ). Konsenzus bude usmerňovať úsilie o uplatňovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých politikách a vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program 2030, pričom bude využívať synergie všade, kde je to možné, a to najmä v oblasti obchodu, financií, životného prostredia, zmeny klímy, potravinovej bezpečnosti, migrácie a bezpečnosti. Osobitná pozornosť sa bude venovať boju proti nezákonným finančným tokom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a podpore zodpovedných investícií.

89.Plnenie nového univerzálneho rámca pre trvalo udržateľný rozvoj v oblasti rozvojovej spolupráce je spoločnou zodpovednosťou všetkých zainteresovaných strán. EÚ a jej členské štáty budú preto podporovať prístupy na úrovni celej verejnej správy a zabezpečovať politický dohľad a snahu o koordináciu na všetkých úrovniach plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V záujme lepšej podpory tvorby politík a rozhodovania zabezpečia dôkazovú základňu vplyvov politík na rozvojové krajiny prostredníctvom konzultácií, zapojenia zainteresovaných strán a posúdení vplyvu ex-ante a hodnotení ex-post hlavných politických iniciatív 36 . V politických iniciatívach by sa mal vždy, keď je to relevantné, uvádzať spôsob, akým prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju v rozvojových krajinách. Je to tiež veľmi užitočné pre zlepšenie kapacít EÚ a jej členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ o súdržnosti politík v záujme rozvoja, a pre zlepšenie dosahu na rozvojové krajiny. Vzhľadom na univerzálnosť programu 2030 budú EÚ a jej členské štáty nabádať aj ďalšie krajiny, aby posudzovali vplyv svojich vlastných politík na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to aj v rozvojových krajinách. EÚ a jej členské štáty budú okrem toho podporovať partnerské krajiny v ich úsilí zaviesť podporné rámce pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Budú presadzovať politickú súdržnosť na medzinárodných fórach, akými sú OSN alebo G20.

5.3. Účinnosť rozvoja

90.EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok dodržiavať základné zásady účinnosti rozvoja, ako boli potvrdené na fóre na vysokej úrovni v Pusane v roku 2011, a uvádzať ich do praxe vo svojej rozvojovej spolupráci. Sú to tieto zásady: výsledky, transparentnosť a vzájomná zodpovednosť, demokratická zodpovednosť a inkluzívne partnerstvá v oblasti rozvoja. Pusanské fórum na vysokej úrovni zdôrazňuje potrebu účinného využívania všetkých rozvojových zdrojov a účinnej spolupráce všetkých partnerov s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné výsledky. EÚ a jej členské štáty budú pokračovať v tejto práci vo všetkých oblastiach okrem iného prostredníctvom Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu. Ich rozvojová spolupráca sa bude realizovať v úzkej spolupráci s ostatnými partnermi a bude plne transparentná voči občanom v Európe a v rozvojových krajinách.

91.Zásady účinnosti rozvoja sa vzťahujú na všetky formy rozvojovej spolupráce. To zahŕňa medzinárodné verejné financie, ako je napríklad ODA a spolupráca juh – juh, aktérov občianskej spoločnosti, filantropické nadácie, zvýhodnené a nezvýhodnené úvery a činnosti súkromného sektora. EÚ a jej členské štáty očakávajú, že všetci ostatní rozvojoví partneri začlenia tieto zásady do svojich vlastných činností a prispôsobia ich konkrétnym situáciám.

92.EÚ a jej členské štáty budú pokračovať v presadzovaní transparentnosti, ktorá by sa mala postupne rozšíriť na všetky rozvojové zdroje. Budú rozvíjať nástroje na účinnejšiu prezentáciu a účinnejšie používanie údajov o rozvojovej spolupráci s cieľom zlepšiť postupy a normy týkajúce sa zodpovednosti. Lepším prepojením procesov plánovania a zostavovania rozpočtu budú podporovať partnerské krajiny v prepájaní zdrojov určených na rozvoj s výsledkami.

93.EÚ a jej členské štáty budú presadzovať používanie systémov partnerských krajín na riadenie verejných financií počas celého rozpočtového cyklu, a to vrátane systémov verejného obstarávania, s cieľom pomôcť zlepšiť účinnosť inštitúcií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Budú spoločne posudzovať účinnosť systémov partnerských krajín, aby sa zabezpečil informovaný a koordinovaný prístup. Zaväzujú sa čo najviac uvoľniť svoju pomoc a nabádajú všetkých aktérov rozvojovej spolupráce vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík, aby urobili to isté. Ich cieľom je spresniť vymedzenie uvoľnenia pomoci, aby sa zabezpečila reciprocita medzi všetkými medzinárodnými poskytovateľmi financií.

6. Sledovanie plnenia záväzkov

94.V súvislosti s rozvojovou spoluprácou sú EÚ a jej členské štáty plne odhodlané presadzovať komplexný, transparentný a zodpovedný systém monitorovania a hodnotenia na účely programu 2030.

95.EÚ a jej členské štáty budú postupne prispôsobovať svoje systémy podávania správ v tejto oblasti, aby ich zosúladili s procesmi a ukazovateľmi vyplývajúcimi z programu 2030. Pri plnení tejto úlohy zlepšia kvalitu a dostupnosť údajov o svojich činnostiach v oblasti rozvojovej spolupráce v rámci celého programu 2030. Budú sa snažiť zabezpečiť, aby podávanie správ bolo konzistentné s ostatnými medzinárodnými záväzkami.

96.EÚ a jej členské štáty začlenia program 2030 a budú podporovať používanie ukazovateľov cieľov trvalo udržateľného rozvoja pri meraní výsledkov v oblasti rozvoja na úrovni krajín. Ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja môžu predovšetkým podporovať a uľahčovať spoločný prístup EÚ zameraný na výsledky, ktorý uprednostňuje harmonizované podávanie správ o výsledkoch na úrovni partnerských krajín vrátane rámcov pre výsledky na úrovni partnerských krajín, ak existujú.

97.EÚ a jej členské štáty vypracujú spoločnú súhrnnú správu o vplyve svojich činností na podporu programu 2030 v rozvojových krajinách EÚ ako príspevok k správam, ktoré EÚ predkladá politickému fóru OSN na vysokej úrovni pri stretnutiach hláv štátov, ktoré sa konajú každé štyri roky. Táto správa bude využívať správy EÚ a bude na nich stavať, a to vrátane správ o výsledkoch, ODA a súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako aj o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ.

98.EÚ a jej členské štáty posilnia štatistické kapacity v rozvojových krajinách. Bude to zahŕňať posilnenie kapacity tvorby a analýzy údajov, ktoré by podľa možnosti mali byť rozčlenené podľa príjmu, pohlavia, veku a iných faktorov a mali by poskytovať informácie o marginalizovaných, zraniteľných a ťažko dostupných skupinách, inkluzívnej správe vecí verejných a iných otázkach, v súlade s prístupom EÚ založeným na právach. Bude to tiež zahŕňať investície do posilnenia štatistických úradov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a využívanie nových technológií a zdrojov údajov, ako je pozorovanie Zeme a geopriestorové informácie.

99.V polovici obdobia sa uskutoční hodnotenie vykonávania tohto konsenzu. Načrtne sa v ňom, ako sa konsenzus uplatňoval a čo dosiahol pri podpore vykonávania programu 2030. EÚ a jej členské štáty budú systematicky overovať pokrok a prispôsobovať svoju činnosť tak, aby zabezpečili, že ich rozvojová spolupráca naďalej podporuje vykonávanie programu 2030 v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom jej prepojení so súvisiacimi oblasťami politiky.

(1)

 Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 (UNGA A/RES/70/1).

(2)

 Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [COM(2016) 739].

(3)

 Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia Európskej únie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, jún 2016.

(4)

 Európsky konsenzus o rozvoji, spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“ podpísaný 20. decembra 2005, v znení uverejnenom 24. februára 2006 (Ú. v. EÚ C 46, s. 1).

(5)

Článok 208 ods. 2 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(6)

 Návrh spoločného vyhlásenia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [KOM(2005) 311/F1].

(7)

 Súhrnná správa sumarizujúca hlavné výsledky konzultácie o novom Európskom konsenze o rozvoji, pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2016) 389].

(8)

 Hodnotenie Európskeho konsenzu o rozvoji z roku 2005, ktoré je sprievodným dokumentom k iniciatíve „Návrh nového Európskeho konsenzu o rozvoji“, pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2016) 387].

(9)

 Európsky konsenzus o rozvoji, spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“ podpísaný 20. decembra 2005, v znení uverejnenom 24. februára 2006 (Ú. v. EÚ C 46, s. 1).

(10)

 Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia Európskej únie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, jún 2016; pozri závery Rady o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, Rada Európskej únie, 17. októbra 2016 (13202/16).

(11)

 Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 (UNGA A/RES/70/1).

(12)

 Akčný program tretej Medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 27. júla 2015 (UNGA A/RES/69/313).

(13)

 Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 23. júna 2015 (UNGA A/RES/69/283).

(14)

Článok 210 ods. 1 ZFEÚ.

(15)

Článok 208 ods. 2 ZFEÚ.

(16)

 Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy – európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [COM(2016) 739].

(17)

 Prijatie Parížskej dohody, 12. decembra 2015 (FCCC/CP/2015/L.9 rev.1).

(18)

Článok 21 ods. 3 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“).

(19)

 Preskúmanie európskej susedskej politiky, spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 18. novembra 2015 [JOIN(2015) 50].

(20)

Pozri závery Rady o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (bod 5), Rada Európskej únie, 17. októbra 2016 (13202/16).

(21)

„Odolnosť štátov a spoločností na východ a na juh od Únie“, oddiel 3.2 dokumentu Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia Európskej únie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, jún 2016.

(22)

 Závery Rady o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva, Rada Európskej únie, zasadnutie Rady pre zahraničné veci (rozvoj), 19. mája 2014.

(23)

 Závery Rady o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, Rada Európskej únie, 26. októbra 2015 (13201/15).

(24)

 Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: Poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, 3. októbra 2012 [COM(2012) 586]; závery Rady o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti, Rada Európskej únie, 3241. zasadnutie Rady pre zahraničné veci, 28. mája 2013.

(25)

 Nová mestská agenda, Habitat III, https://habitat3.org/the-new-urban-agenda.

(26)

 Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke zo 14. septembra 2016 [COM(2016) 581].

(27)

 Závery Rady o komplexnom prístupe EÚ, Rada Európskej únie, zasadnutie Rady pre zahraničné veci, 12. mája 2014.

(28)

 Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti, spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 5. júla 2016 [JOIN(2016) 31].

(29)

 Vytvorenie nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej investičnej banke zo 7. júna 2016 [COM(2016) 385].

(30)

 Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 19. septembra 2016 (A/RES/71/1).

(31)

 Collect More, Spend Better (Viac vyzbierať a lepšie míňať), pracovný dokument útvarov Komisie, 5. november 2015.

(32)

 Nové globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 – závery Rady (body 32 a 33), Rada Európskej únie, 26. mája 2015 (9241/15).

(33)

 Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 14. októbra 2015 [COM(2015) 497].

(34)

Článok 21 ods. 3 ZEÚ.

(35)

 Závery Rady o súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD): správa EÚ za rok 2015 (bod 7), Rada Európskej únie, 26. októbra 2015 (13202/15).

(36)

Pozri Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 18. mája 2015 [COM(2015) 215].