EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 9. 2016

COM(2016) 600 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o činnosti platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej
spolupráce (EUBEC) od augusta 2014 do konca roka 2015

Obsah

1.    Úvod    

2.    Kombinované financovanie ako mechanizmus poskytovania pomoci    

2.1.    Aktuálne informácie o správe nástrojov kombinovaného financovania EÚ    

2.2.    Činnosti nadväzujúce na vonkajšie preskúmania    

3.    Technické rokovania v rámci platformy EUBEC    

3.1.    Opatrenia v oblasti klímy    

3.2.    Súkromný sektor    

3.3.    Agentúry pre vývozné úvery    

3.4.    Občianska spoločnosť    

3.5.    Ďalšie rokovania    

4.    Záver    

1.Úvod

Odôvodnenia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 1 boli pre Komisiu podnetom, aby preskúmala vytvorenie „platformy EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj“ s cieľom optimalizovať fungovanie mechanizmov kombinujúcich granty a úvery v oblasti vonkajšej činnosti. Vo svojej správe Rade a Európskemu parlamentu z 26. októbra 2012 2 Komisia navrhla vytvorenie novej platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce (EUBEC), ktorá následne 14. decembra 2012 začala fungovať ako expertná skupina Komisie.

V súlade so záväzkom podávať správy Európskemu parlamentu a Rade predložila Komisia prvú správu o činnosti EUBEC od jej zriadenia 14. decembra 2012 do konca júla 2014 3 . Súčasná druhá správa sa vzťahuje na obdobie od augusta 2014 do decembra 2015.

Cieľom EUBEC je zlepšiť kvalitu a efektívnosť mechanizmov kombinovaného financovania rozvojovej a vonkajšej spolupráce EÚ s náležitým ohľadom na politické rámce, ktorými sa riadia vzťahy EÚ s rôznymi partnerskými krajinami, a to najmä v oblasti politík rozvoja, susedstva a rozširovania EÚ. EUBEC by mala poskytovať usmernenia pre harmonizáciu kľúčových zásad týkajúcich sa činností kombinovaného financovania a zároveň umožniť rozlišovanie medzi sektormi a regiónmi. Mala by sa zamerať na tie sektory, v ktorých možno finančné nástroje využiť čo najužitočnejšie, a to v rámci geografických regiónov i medzi nimi, a takisto posilniť koherentnosť činností kombinovaného financovania s politikami EÚ.

EUBEC vykonáva svoju činnosť prostredníctvom politickej skupiny, ktorej predsedá Komisia a ktorá pozostáva zo zástupcov členských štátov EÚ a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), pričom do technickej činnosti sa ako pozorovatelia zapájajú Európsky parlament (EP) a finančné inštitúcie. Ako pozorovateľov možno prizývať aj iných účastníkov. EK takisto poskytuje služby sekretariátu na zabezpečenie koordinácie a komunikácie. Politická skupina sa počas súčasného vykazovaného obdobia stretla s cieľom diskutovať o technickej činnosti štyrikrát, konkrétne 17. decembra 2014, 22. júna 2015, 2. októbra 2015 a 6. novembra 2015.

Technickú činnosť vykonávajú útvary Komisie, ESVČ, finančné inštitúcie a niekoľkí zástupcovia členských štátov, ako aj EP. Vo vykazovanom období boli zriadené dve osobitné technické skupiny, pričom jedna z nich sa zameriava na mobilizáciu zdrojov zo súkromného sektora a druhá na boj proti zmene klímy. Každá z nich uzatvorila svoju činnosť vydaním príslušnej správy, na ktorú v každom prípade nadviazalo jedno ďalšie stretnutie na technickej úrovni. Okrem toho sa uskutočnilo aj technické stretnutie o financovaní rozvoja.

V tejto správe sa v prvom rade predkladajú aktuálne informácie o štrukturálnych otázkach súvisiacich s nástrojmi kombinovaného financovania: o ich správe, opatreniach týkajúcich sa odporúčaní Dvora audítorov a zapojení iných zainteresovaných strán. Následne sa predkladá súhrn diskusií na technickej úrovni a na úrovni politickej skupiny počas vykazovaného obdobia o prínose nástrojov kombinovaného financovania k mobilizácii zdrojov súkromného sektora, k boju proti zmene klímy a financovaniu rozvoja pred ich uzavretím.

2.Kombinované financovanie ako mechanizmus poskytovania pomoci

2.1.Aktuálne informácie o správe nástrojov kombinovaného financovania EÚ

 V súlade s odporúčaniami uvedenými v dokumente EUBEC o správe nástrojov kombinovaného financovania, ktoré politická skupina schválila 11. júla 2014, sa operácie kombinovaného financovania EÚ organizujú do rámcov kombinovaného financovania pre každý príslušný nástroj financovania (DCI, ENI, ERF a IPA) s jedinou štruktúrou správy pre každý rámec. Zasadnutia príslušných orgánov správy by sa mali uskutočňovať pre jednotlivé rámce kombinovaného financovania. Ak je to možné, zasadnutia by sa mali konať v tesnej nadväznosti na zasadnutia príslušných výborov pre nástroje financovania.

Predstavitelia sa zhodli na tom, že by sa malo umožniť zoskupovanie viacerých „nástrojov“ 4 do rámca kombinovaného financovania. Dali by sa tak lepšie riešiť rôzne regionálne a tematické strategické priority, zvýšil by sa politický vplyv, dosah, efektívnosť a viditeľnosť pomoci EÚ vďaka posilneniu koordinácie s cieľom účinne zosúladiť operácie kombinovaného financovania s politickým dialógom a prioritami EÚ vo vzťahu k tretím krajinám a zvýšiť transparentnosť podávania správ. Diskutovalo sa o dodatku k dokumentu na rokovanie o budúcej správe nástrojov kombinovaného financovania EÚ, v ktorom sa hovorí o prideľovaní tematických fondov, a tento dokument bol schválený.

V tomto zmysle bol na základe rozhodnutí Komisie C(2014) 9128 zo 4. decembra 2014, C(2014) 8785 z 26. novembra 2014, C(2014) 9534 zo 16. decembra 2014 a C(2014) 9451 z 15. decembra 2014 zriadený rámec kombinovaného financovania nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) s investičným nástrojom pre Latinskú Ameriku (LAIF), investičným nástrojom pre Áziu (AIF), investičným nástrojom pre Strednú Áziu (IFCA) a tematickými operáciami kombinovaného financovania (v uvedenom poradí).

Pre nástroj európskeho susedstva (ENI) bol na základe rozhodnutia Komisie SI(2008) 190 zo 14. februára 2008, revidovaného rozhodnutím Komisie C(2014) 5750 z 20. augusta 2014 a dohodou o trustovom fonde NIF z 26. januára 2009, zriadený rámec kombinovaného financovania s investičným nástrojom európskej susedskej politiky (NIF).

Rámec kombinovaného financovania Európskeho rozvojového fondu (ERF) pozostáva z investičného nástroja pre Afriku (AfIF) [rozhodnutie Komisie C(2015) 5210) z 29. júla 2015], karibského investičného nástroja (CIF) a investičného nástroja pre tichomorskú oblasť (IFP). Akčné dokumenty, ktorými sa obnovujú CIF a IFP, budú schválené v roku 2016. V porovnaní s pôvodným trustovým fondom EÚ a Afriky pre infraštruktúru (ITF) má nový AfIF širší odvetvový rozsah pôsobnosti a jeho správa je v súlade s ostatnými nástrojmi.

Takisto je možné vytvoriť špecializované trustové fondy pre nástroje, ktoré by členským štátom EÚ alebo iným darcom, ktorí by prejavili záujem, umožnili poskytnúť dodatočné príspevky na operácie kombinovaného financovania v rámci nástrojov. Osobitné pravidlá upravujúce trustové fondy pre nástroje sa určia v príslušnej dohode o trustovom fonde pre daný nástroj. Trustové fondy už boli zriadené na podporu NIF a investičného rámca pre západný Balkán (WBIF).

Takisto bolo potrebné zosúladiť rokovací poriadok nástrojov, aby sa zabezpečil úplný súlad s novou štruktúrou správy. Rozhodlo sa, že pre každý rámec kombinovaného financovania EÚ sa vytvorí súbor pravidiel s paralelnými postupmi, ale tiež s možnosťou prispôsobovať ich špecifickým charakteristikám rôznych rámcov kombinovaného financovania (napr. strategické diskusie v ERF).

Predpokladá sa, že rozhodovací proces v jednotlivých rámcoch kombinovaného financovania bude organizovaný v dvojúrovňovej štruktúre:

– s technickými hodnotiacimi zasadnutiami, ktorým predsedá Komisia a ktoré pozostávajú zo zástupcov útvarov Komisie, ESVČ a finančných inštitúcií, a

– so zasadnutiami správnej rady, ktorým predsedá Komisia a ktoré pozostávajú zo zástupcov útvarov Komisie, ESVČ, členských štátov EÚ ako hlasujúcich členov a finančných inštitúcií 5 ako pozorovateľov.

Operácie rámcov kombinovaného financovania vrátane účelových trustových fondov teda riadi správna rada. Správnu radu podporuje technické hodnotiace zasadnutie, ktoré preskúmava návrhy žiadostí finančných inštitúcií z technického a finančného hľadiska pred tým, než sa predložia správnej rade. Závery správnej rady sa začlenia do príslušných doplňujúcich rozhodnutí Komisie s výnimkou projektov financovaných z účelového trustového fondu (ktoré sa riadia pravidlami stanovenými v dohode o danom trustovom fonde).

Pokiaľ ide o strategické diskusie v rámcoch kombinovaného financovania DCI a ENI, útvary Komisie, ESVČ a členské štáty EÚ pravidelne diskutujú o strategickej orientácii jednotlivých nástrojov s partnerskými krajinami a príslušnými regionálnymi organizáciami. Všeobecne platí, že útvary Komisie a ESVČ budú viesť strategické rokovania na najvyššej vhodnej úrovni s členskými štátmi, prijímajúcimi krajinami a príslušnými regionálnymi organizáciami a budú im spoločne predsedať. Rozhovory by mali prebiehať vždy, keď to správna rada považuje za potrebné, zvyčajne raz za rok, s cieľom prediskutovať strategické otázky, celkové smerovanie a priority nástrojov. Rozhovory budú vychádzať z príslušných strategických programových dokumentov, ktoré boli prijaté v súlade s príslušnými postupmi výboru a demokratickou kontrolou.

V súvislosti s rámcom kombinovaného financovania Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa o strategickej orientácii rokuje s prijímajúcimi krajinami a/alebo príslušnými regionálnymi organizáciami počas účelových zasadnutí 6 v súlade so zásadou zodpovednosti rozvojovej spolupráce EÚ. Tieto rokovania sa budú týkať regionálnych investičných plánov a priorít, budú zabezpečovať strategické a politické usmernenia a odporúčania týkajúce sa identifikácie a prípravy najrelevantnejších návrhov na kombinované financovanie, ako aj usmernenia pre správnu radu, ktorá na základe nich môže revidovať rokovania a formulovať stanoviská k najrelevantnejším projektom na dosahovanie cieľov EÚ.

2.2.Činnosti nadväzujúce na vonkajšie preskúmania

Európsky dvor audítorov 22. októbra 2014 uverejnil osobitnú správu č. 16/2014 s názvom „Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ“ 7 .

Po uverejnení správy sa uskutočnili výmeny názorov na túto osobitnú správu za prítomnosti Dvora audítorov a Komisie. Tieto výmeny organizoval Výbor EP pre kontrolu rozpočtu (CONT) 19. januára 2015 a Výbor EP pre rozvoj (CODEV) 22. januára 2015. Druhú výmenu názorov s Komisiou zorganizoval výbor CONT 23. februára 2015 a tretiu výbor CODEV 6. mája 2015.

Pracovná skupina pre rozvojovú spoluprácu preskúmala túto správu v súlade s ustanoveniami, ktoré sú vymedzené v záveroch Rady o postupe preskúmania osobitných správ Dvora audítorov 8 . Pracovná skupina 21. apríla 2015 dosiahla dohodu o návrhu záverov Rady, ktorú pripravilo predsedníctvo. Výbor stálych predstaviteľov potvrdil túto dohodu o znení textu a následne bola predložená Rade na prijatie.

Väčšinu odporúčaní Dvora audítorov Komisia riešila v súvislosti s EUBEC v rámci:

vypracovania harmonizovaného a zlepšeného projektového formulára žiadosti a pokynov k nemu,

vypracovania výsledného rámca merania vrátane štandardných ukazovateľov,

prijatia dokumentu s usmerneniami týkajúcimi sa operácií kombinovaného financovania,

aktívnejšej a významnejšej úlohy delegácií EÚ pri identifikácii a výbere projektov kombinovaného financovania,

novej revidovanej správy nástrojov kombinovaného financovania,

zjednodušeného a skráteného postupu schvaľovania,

rozšíreného programu odbornej prípravy pre úradníkov Komisie, ktorí sa zaoberajú kombinovaným financovaním v Bruseli a v delegáciách,

a uverejnenia stručného opisu každého projektu kombinovaného financovania na vyčlenenom webovom sídle na účely zabezpečenia viditeľnosti 9 .

Komisia naďalej interne diskutuje o potrebnom prispôsobení svojej metodiky monitorovania zameraného na výsledky podľa osobitných charakteristík kombinovaného financovania.

Komisia takisto vykonáva hodnotenie kombinovaného financovania, ktoré práve prebieha. Kombinované financovanie je pomerne nový nástroj, ktorý sa považuje za inovačný a s vysokým potenciálom. Zároveň tento nástroj priťahuje rastúci záujem mnohých európskych, regionálnych a medzinárodných zainteresovaných strán. Je však zreteľne potrebné zhromaždiť viac dôkazov o miere jeho účinnosti. Pri hodnotení sa využijú dôkazy získané v rámci minulých a existujúcich hodnotení a štúdií [vrátane hodnotení NIF, ITF a WBIF, ako aj výsledkov štúdie Meranie výsledkov vypracovanej združením Cambridge Economic Policy Associates (CEPA) v roku 2013 pre projekty podporované z ITF] a zabráni sa duplicite práce, ktorá už bola uskutočnená. Toto hodnotenie bude vychádzať z existujúcich poznatkov a potvrdia sa ním už známe údaje o účinnosti kombinovaného financovania. Hodnotenie sa začalo v januári 2015 a práce na ňom stále pokračujú.

3.Technické rokovania v rámci platformy EUBEC

Na samite, ktorý sa konal v dňoch 13. až 16. júla 2015 v Addis Abebe, bol prijatý akčný program z Addis Abeby (APAA), ktorým sa stanovuje prechod na nový udržateľný model rozvoja vrátane aspektov správy, rodu, partnerstva a spolupráce so súkromným sektorom. Mnohé časti APAA sa týkali kombinovaného financovania EÚ: zamestnanosť a dôstojná práca pre všetkých ako ústredný cieľ, prístup k financiám pre mikropodniky, malé a stredné podniky, transparentné a stabilné pravidlá a normy a slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, pričom všetko by malo viesť k plneniu národných rozvojových politík.

Africká únia (AÚ) a EÚ popri samite spoločne zorganizovali sprievodné podujatie o súkromnom sektore a kombinovanom financovaní, ktoré prilákalo vyše 200 účastníkov. V rámci dvoch panelov sa riešili tieto témy: „Prínos k budovaniu strategického rámca spolupráce pre súkromný sektor a so súkromným sektorom v záujme dosiahnutia cieľov programu AÚ do roku 2063“ a „Mobilizácia zdrojov zo súkromného sektora a zapojenie sa do rozvoja prostredníctvom kombinovaného financovania, najmä v odvetví poľnohospodárstva a energetiky“.

Keďže počas roku 2015 sa zintenzívnil prílev utečencov a migrantov, skupina EUBEC identifikovala ako naliehavú prioritu význam potenciálneho prínosu kombinovaného financovania pri riešení tejto výzvy, najmä s cieľom riešiť základné príčiny migrácie. Na zasadnutí politickej skupiny v novembri 2015 sa členovia EUBEC dohodli na výmene príslušných informácií a koordinácii dostupných fondov kombinovaného financovania v dotknutých krajinách. Boli vysvetlené už zavedené finančné nástroje a finančné inštitúcie boli vyzvané, aby prispeli k riešeniu situácie podľa svojich najlepších schopností a individuálnych silných stránok. Výhľadovo sa zintenzívni úsilie o zachovanie komplementárnosti, pričom migrácia by sa mala stať štandardným bodom na zasadnutiach politickej skupiny. Skupina EUBEC bude dôležitým nástrojom na zapojenie odborných znalostí finančných inštitúcií aj politických usmernení členských štátov, keďže EÚ k tejto dôležitej otázke formuje svoj holistický prístup.

3.1.Opatrenia v oblasti klímy

Opatrenia v oblasti klímy sú neoddeliteľnou súčasťou kombinovaného financovania EÚ, pričom s touto problematikou priamo súvisí približne 62 % operácií. Kombinované financovanie je silným nástrojom na podporu opatrení EÚ v oblasti zmeny klímy, čo sa týka prispôsobovania sa aj zmierňovania následkov. Umožňuje totiž zvýšiť investície a využívať dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy. Regionálne nástroje sú kľúčovým prvkom podpory EÚ pre rozvojové krajiny so zameraním na nízkouhlíkový rozvoj odolný voči zmene klímy.

Od júla 2014 sa EUBEC usilovala zvýšiť významnosť klímy a vplyv operácií kombinovaného financovania EÚ. Na tento účel bola zriadená technická skupina pre klímu (7. technická skupina), ktorá diskutovala o možných zlepšeniach a vypracovala správu o možnostiach posilnenia opatrení v oblasti klímy v rámci nástrojov kombinovaného financovania EÚ.

Dosiahla sa silná zhoda v tom, že z nástrojov kombinovaného financovania EÚ by sa naďalej mali poskytovať financie na klímu, a to na základe už preukázaných výhod. Malo by sa vychádzať zo synergie s ostatnými nástrojmi a takéto financovanie by malo ďalej zohrávať dôležitú úlohu pri príprave projektov a začleňovaní nízkouhlíkového rozvoja odolného voči zmene klímy do projektov, ako aj pri práci so subjektmi súkromného a verejného sektora a s multilaterálnymi fondmi v oblasti klímy (napr. zelený klimatický fond), najmä s cieľom mobilizovať súkromný kapitál na investície v oblasti klímy. EUBEC tiež pokračovala v práci na zlepšovaní komunikácie, viditeľnosti a transparentnosti opatrení v oblasti klímy v rámci kombinovaného financovania EÚ.

Rokovania EUBEC prispeli k prípravám EÚ na účasť na úspešnej parížskej dohode o zmene klímy vrátane sprievodného podujatia s vysokou návštevnosťou a dobrým ohlasom počas konferencie COP21.

3.2. Súkromný sektor

Vzhľadom na zásady a kritériá EÚ týkajúce sa podpory subjektov súkromného sektora, ktoré sa podrobne uvádzajú v oznámení o rozvoji súkromného sektora a ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. decembra 2014, a na predchádzajúcu prácu vykonanú v skupine EUBEC o ďalšom využívaní osobitných finančných nástrojov 6. technická skupina identifikovala získané poznatky, ako aj niekoľko osvedčených postupov, ktoré treba zvažovať pri operáciách kombinovaného financovania. Na zasadnutí politickej skupiny v decembri 2014 skupina predložila odporúčania, ktoré sa dajú stručne zhrnúť takto: 1. úspech pri prilákaní zdrojov zo súkromného sektora na projekty financované z mechanizmov kombinovaného financovania sa bude monitorovať podľa všeobecnej metodiky prostredníctvom konkrétneho ukazovateľa pákového efektu; 2. príspevky súkromných zainteresovaných strán na úrovni nástroja kombinovaného financovania by sa mali realizovať prostredníctvom vyčlenených fondov popri dodatočných príspevkoch členských štátov, pričom by sa mala zachovať možnosť EÚ zabezpečovať zosúladenie podporovaných projektov so strategickými cieľmi a prioritami EÚ; 3. podpora darcov je dôležitým nástrojom pre EÚ a finančné inštitúcie pri rozvoji miestnych trhov, napríklad prostredníctvom finančných nástrojov v miestnej mene, vyčlenených fondov a rozdelenia rizika portfólia; 4. na rozvoj miestneho podnikateľského prostredia vedúceho k investíciám, zvýšenie ponuky výnosných projektov, rozvoj miestnych služieb podporujúcich podniky a zlepšenie absorpčnej kapacity potenciálnych príjemcov je nevyhnutná technická pomoc pre všetky príslušné strany; 5. mohol by sa preskúmať možný rozsah užšej spolupráce s vybranými sociálnymi investormi a mimovládnymi organizáciami, ktoré získali konkrétne odborné skúsenosti v oblastiach, kde sú finančné inštitúcie menej aktívne, v súvislosti s nástrojmi kombinovaného financovania; 6. je dôležité riadne odôvodniť použitie kombinovaného financovania pre operácie súkromného sektora a jasne identifikovať zlyhania trhu, ktoré sa takto riešia, alebo distribučné ciele, ako aj zaistiť, aby sa dotácie dobre nastavili a usporiadali v súlade so skutočnými potrebami, a to aj vzhľadom na nefinančné riziká súvisiace s používaním konkrétnych finančných nástrojov v operáciách kombinovaného financovania s účasťou súkromného sektora; 7. zabezpečenie toho, aby sa projekty s účasťou súkromného sektora posudzovali z hľadiska ich rozvojových výsledkov a najmä s ohľadom na riziko, že finančné stimuly prevážia rozvojové zásady, možno dosiahnuť prostredníctvom silných systémov monitorovania, striktného dodržiavania prísnych noriem správania príjemcami, a to s ohľadom na environmentálne a sociálne politiky a postupy, riadenie podnikov, transparentnosť a integritu vrátane predchádzania daňovým podvodom a daňovým únikom.

V nadväznosti na prácu vykonanú v rámci 6. technickej skupiny sa 16. októbra 2015 uskutočnilo technické stretnutie, ktoré sa zameriavalo na hlavné prekážky brániace inštitucionálnym a iným súkromným investorom zúčastňovať sa na financovaní projektov v rozvíjajúcich sa krajinách. Ako niektoré z hlavných aspektov, o ktorých treba uvažovať, boli zistené nevhodné profily rizika/návratnosti, rating, likvidita, mena a veľkosť transakcie. Možné riešenia zahŕňali syndikované úvery, účasť súkromných investorov na úverovom trhu, účasť na kapitálových fondoch a podporu darcov s cieľom znížiť očakávané straty a zvýšiť atraktívnosť.

Finančné inštitúcie zdôraznili, že sa podarilo dosiahnuť istý úspech pri prilákaní záujmu inštitucionálnych investorov o príslušné individuálne projekty. Na úrovni portfólia je však úspech doteraz obmedzený, hoci snahy ďalej pokračujú. Diskutovalo sa o niektorých inovačných príkladoch s cieľom prilákať súkromných investorov na základe spoločného portfólia. Pokiaľ ide o budúcnosť, finančné inštitúcie boli požiadané, aby predložili konkrétnejšie koncepcie na ďalšie rokovania s cieľom posilniť účasť súkromného sektora a možné zapojenie EÚ.

3.3.Agentúry pre vývozné úvery

Pokiaľ ide o možnú spoluprácu medzi finančnými inštitúciami a agentúrami pre vývozné úvery, účastníci diskutovali o niektorých možných problémoch zapojenia týchto agentúr a komerčných bánk do programov verejného sektora financovaných Komisiou a finančnými inštitúciami.

Niektoré finančné inštitúcie upozornili na to, že hrozí, že agentúry pre vývozné úvery vytlačia komerčné financovanie, ktoré je momentálne dostupné, čím sa naruší trh a vzniknú nesprávne stimuly. Finančné inštitúcie takisto uviedli, že spoločný štatút prednostného veriteľa by nepriniesol dodatočné výhody, pretože agentúry pre vývozné úvery ako veritelia už sú zvyčajne prednostnými veriteľmi. Finančné inštitúcie vyjadrili názor, že spoločné postavenie prednostného veriteľa s komerčnými bankami nie je možnosťou pre finančné inštitúcie v rámci projektov verejného sektora, kde štát koná ako dlžník alebo ručiteľ, zatiaľ čo v rámci projektov súkromného sektora je to celkom bežné. Ako na to poukázali finančné inštitúcie, Európska banková asociácia a dánska agentúra pre vývozné úvery, v rozvojových krajinách už existujú príklady spolupráce medzi finančnými inštitúciami, komerčnými bankami a agentúrami pre vývozné úvery, ako sú napríklad systémy zmiešaných úverov v Belgicku, Dánsku a Rakúsku, ako aj spolupráca v rôznych oblastiach medzi finančnými inštitúciami a agentúrami pre vývozné úvery v rámci Bernskej únie.

Účastníci dospeli k záveru, že spolupráca s agentúrami pre vývozné úvery a komerčnými bankami v súvislosti s nástrojmi kombinovaného financovania je už teraz možná a nebudú potrebné žiadne ďalšie stretnutia. Účastníci boli vyzvaní, aby predložili konkrétne návrhy projektov zahŕňajúcich agentúry pre vývozné úvery a komerčné banky, ktoré by sa zvážili v rámcoch kombinovaného financovania.

3.4.Občianska spoločnosť

Komisia pokračovala vo výmene názorov na kombinované financovanie s organizáciami občianskej spoločnosti a so súkromným sektorom. V roku 2014 sa uskutočnili štyri stretnutia, z toho tri sa konali v kontexte politického fóra pre rozvoj počas schôdzí zorganizovaných v Lime (Peru), Bangkoku (Thajsko) a Bruseli. V novembri 2014 bol usporiadaný aj osobitný seminár o činnosti vykonanej v rámci 6. technickej skupiny.

3.5.Ďalšie rokovania

Naďalej sa budú konať technické stretnutia a zasadnutia politickej skupiny v rámci EUBEC o kľúčových politických otázkach EÚ, ako je reakcia na migračnú krízu, zmena klímy a zapojenie súkromného sektora, ako aj o možnostiach využitia modelu záruk v tretích krajinách na základe skúseností s Investičným plánom pre Európu, čo by umožnilo medzinárodným finančným inštitúciám riešiť konkrétne prekážky pre investície, a tak tlačiť na súkromné subjekty.

4.Záver

1)Kombinované nástroje financovania EÚ naďalej vhodne podporovali vonkajšie politiky EÚ. Podarilo sa zaviesť jasnú a jednotnú správu.

2)Väčšina odporúčaní uvedených v správe Dvora audítorov v súvislosti s účinnosťou nástrojov kombinovaného financovania sa už vyriešila najmä v kontexte EUBEC a EÚ bude naďalej venovať podrobnú pozornosť celému procesu a všetkým vyjadreným obavám.

3)Kombinované financovanie je stále pomerne nový nástroj a na základe existujúcich dôkazov práve prebieha nezávislé externé hodnotenie jeho účinnosti. Ďalej tiež pokračujú konzultácie s ostatnými zainteresovanými stranami, ako napríklad organizáciami občianskej spoločnosti.

4)Pokiaľ ide o mobilizáciu súkromného sektora, stále sa buduje na predchádzajúcej práci EUBEC, technických rokovaniach a osobitných koncepciách predložených finančnými inštitúciami, pričom finančné inštitúcie boli požiadané, aby ďalej predkladali konkrétne koncepcie na ďalšie diskusie.

5)Čo sa týka opatrení v oblasti klímy, prostredníctvom regionálnych nástrojov kombinovaného financovania sa musí pokračovať v začleňovaní opatrení v oblastí klímy do operácií kombinovaného financovania EÚ a musí sa podporiť vykonávanie parížskej dohody o zmene klímy. V rámci rozhovorov EUBEC by sa malo podporiť vykonávanie a podľa potreby by sa mali zabezpečiť ďalšie horizontálne usmernenia.

(1) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.

(2) Ares(2012) 1274079.

(3) http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm COM(2014) 733. Ďalšie podrobné pracovné dokumenty a správy možno nájsť v registri expertných skupín Komisie: , kde je EUBEC zaregistrovaná pod č. E02852.

(4) Tieto „nástroje“ boli zriadené ako finančné krytie a nepredstavujú samostatné právnické osoby.

(5)  Finančné inštitúcie na účely tohto dokumentu zahŕňajú vedúce finančné inštitúcie podieľajúce sa na operáciách kombinovaného financovania a iné pozvané finančné inštitúcie vrátane európskych rozvojových finančných inštitúcií (ERFI). Neeurópske finančné inštitúcie pôsobiace v určitom regióne by mali byť pozvané na príslušné zasadnutia ako pozorovatelia na technických stretnutiach, ako aj na zasadnutiach správnej rady.

(6) Tieto strategické zasadnutia sú regionálne riadiace výbory zriadené v súvislosti s rôznymi regionálnymi indikatívnymiprogramami, platforma rozvoja súkromného sektora AKT – EÚ a konzultačný výbor zriadený v kontexte celoafrického programu.

(7) http://eca.europa.eu Táto osobitná správa je takisto dostupná na webovom sídle Dvora audítorov:

(8)  Dok. 7515/00 FIN 127 + COR 1.

(9) https://ec.europa.eu/europeaid/policies/innovative-financial-instruments-blending/blending-operations_en Na adrese .