20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/110

Spravodajca:

Mário SOARES

1.1.

EÚ pristúpila k väčšej integrácii a liberalizácii európskych trhov verejného obstarávania pri revízii Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) počas obchodných rokovaní s tretími krajinami a v rámci obchodných dohôd, ktoré Európska únia nedávno uzatvorila. Tieto reformy viedli k väčšej otvorenosti európskych trhov verejného obstarávania podnikom z rozvinutých alebo rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, no tieto krajiny nereagovali na toto otvorenie primeranou ponukou, pričom európske krajiny musia naďalej čeliť obmedzujúcim a diskriminačným postupom v tretích krajinách. Toto otvorenie je predovšetkým potrebné z toho hľadiska, že verejné obstarávanie predstavuje takmer 20 % celosvetového HDP a že v súvislosti so súčasnou krízou verejné investície do infraštruktúry a zadávanie verejných zákaziek na práce a na dodávku tovaru v rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach predstavujú nevyhnutný stimul hospodárskeho rastu v ďalších rokoch.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo viacerých svojich stanoviskách podporil cieľ, ktorý si stanovila Európska únia v súvislosti s väčšou otvorenosťou verejného obstarávania vo všetkých krajinách medzinárodnej hospodárskej súťaži. Výbor taktiež poukázal na nutnosť zabezpečiť zjednodušenie pravidiel zadávania verejných zákaziek, najmä pre MSP, ale aj na nutnosť dodržiavať zásady transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Okrem iného pri viacerých príležitostiach žiadal, aby sa pri vykonávaní európskej obchodnej politiky náležite posilnil sociálny a environmentálny rozmer, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv a ochrana spotrebiteľa, a to v súlade s článkom 207 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorom sa žiada väčší súlad so zásadami a s cieľmi Únie.

1.3.

Výbor rozumie obavám Komisie, ktorá chce zabezpečiť väčšiu otvorenosť trhov verejného obstarávania európskym podnikom v tretích krajinách. Zároveň si uvedomuje pákový efekt, ktorý môže mať zmenený návrh nariadenia o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie, ktorý je predmetom tohto stanoviska.

1.4.

Výbor sa domnieva, že návrh nariadenia môže predstavovať prvý krok na zabezpečenie väčšej otvorenosti verejného obstarávania najmä v prebiehajúcich rokovaniach v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ako aj v rámci rokovaní o obchodnej dohode s Japonskom alebo v rámci rokovaní o pristúpení Číny k dohode o vládnom obstarávaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V týchto krajinách sú trhy verejného obstarávania menej otvorené v porovnaní s Európskou úniou, čo však platí aj pre krajiny, ktoré nie sú signatármi Dohody o vládnom obstarávaní, ako je Rusko, Brazília či Argentína.

1.5.

Výbor si je však vedomý zásadných nezhôd v Rade a Európskom parlamente, pokiaľ ide o relevantnosť aj účinnosť navrhovaného nariadenia.

1.6.

Výbor zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné, aby sa v rámci zadávania verejných zákaziek zabezpečila slobodná a nenarušená hospodárska súťaž s podnikmi tretích krajín. EHSV však pochybuje, že by sa týmto návrhom nariadenia mohol dosiahnuť cieľ vyváženého otvorenia trhov verejného obstarávania v tretích krajinách. Výbor sa predovšetkým domnieva, že nový návrh nariadenia nie je dostatočne ambiciózny, pretože jeho rozsah pôsobnosti sa obmedzuje len na cenové úpravy na zákazky, ktorých hodnota sa rovná 5 000 000 EUR alebo je vyššia . Poznamenáva pritom, že len 7 % všetkých verejných zákaziek má hodnotu vyššiu než 5 000 000 EUR. Okrem toho sa taktiež domnieva, že sankcia, ktorá môže dosiahnuť 20 % ceny ponuky, nie je postačujúca a mala by sa preskúmať v závislosti od konkrétneho prípadu. Výbor navrhuje uplatňovať opatrenia týkajúce sa úpravy cien na zákazky, ktorých odhadovaná hodnota sa rovná 2 500 000 EUR alebo je vyššia.

1.7.

Výbor sa zaujíma aj o to, či zákaz určený členským štátom uplatňovať reštriktívne opatrenia, ktoré presahujú opatrenia stanovené v nariadení, nepredstavuje de facto liberalizáciu verejných zákaziek s hodnotou nižšou ako 5 000 000 EUR pre podniky z tretích krajín a bez recipročného prístupu pre podniky z EÚ. Výbor preto poukazuje na naliehavú potrebu vyváženého a vzájomne výhodného verejného obstarávania medzi EÚ a tretími krajinami.

1.8.

Výbor ľutuje, že návrh nariadenia neobsahuje žiadny odkaz na cieľ trvalo udržateľného rozvoja, hoci Komisia označila tento cieľ za dôležitý prvok svojho oznámenia s názvom Obchod pre všetkých a pri viacerých príležitostiach vyhlásila, že trvalo udržateľný rozvoj zohľadňuje vo všetkých príslušných aspektoch dohôd o voľnom obchode (energetika, suroviny a verejné obstarávanie) (1).

1.9.

Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa novým nariadením rušia články 85 a 86 smernice 2014/25/EÚ, pretože tieto ustanovenia sú ambiciózne a vo väčšom súlade s cieľom zohľadniť udržateľný rozvoj, keďže začleňujú sociálny rozmer súvisiaci s ťažkosťami európskych podnikov získať verejné zákazky v tretích krajinách v dôsledku nedodržiavania medzinárodných ustanovení v oblasti pracovného práva v týchto krajinách. Výbor sa okrem iného domnieva, že by bolo vhodné viac sa venovať otázke možného začlenenia niektorých ich častí do súčasného návrhu nariadenia.

1.10.

Výbor preto zastáva názor, že nariadenie musí priniesť ambicióznejší prístup, pokiaľ ide o presadzovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavanie základných práv a ochrany spotrebiteľov pri zadávaní verejných zákaziek v tretích krajinách. Podľa výboru môže mať nedodržiavanie týchto základných pravidiel negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskych podnikov. Domnieva sa, že vymedzenie „reštriktívneho opatrenia alebo postupu“ v článku 2 návrhu musí obsahovať aj nedodržiavanie týchto základných pravidiel. Výbor sa takisto domnieva, že správa, ktorú musí Komisia predložiť najneskôr 31. decembra 2018 a prinajmenšom každé tri roky (článok 16 návrhu), sa musí týkať nielen prístupu hospodárskych subjektov k postupom verejného obstarávania v tretích krajinách, ale aj dodržiavania sociálnych a environmentálnych pravidiel pri postupoch verejného obstarávania v tretích krajinách, ako aj dodržiavania základných ľudských práv a ochrany spotrebiteľa. To sa musí náležite zohľadniť aj v správach Komisie o vykonávaní tohto nariadenia.

1.11.

EHSV požaduje, aby sa v uvedenom návrhu nariadenia zdôraznila požiadavka, že podniky tretích krajín, ktoré sa zúčastňujú na postupoch verejného obstarávania v EÚ, sú povinné dodržiavať ustanovenia, ktorých cieľom je presadzovať dodržiavanie trvalo udržateľného rozvoja a posilňovanie sociálneho a environmentálneho rozmeru, ako aj základné ľudské práva, ochranu spotrebiteľa a sociálne a pracovné začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ako sa ustanovuje v smerniciach 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní. Toto dodržiavanie je nevyhnutné pre slobodnú a nenarušenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

1.12.

Výbor v plnej miere podporuje, aby sa nariadenie neuplatňovalo v prípade najmenej rozvinutých a najzraniteľnejších rozvojových krajín nariadenia o VSP (2), ale pripomína Komisii, že sa musia prijať dodatočné opatrenia na presadzovanie účasti najmenej rozvinutých a najzraniteľnejších krajín na verejnom obstarávaní v EÚ.

1.13.

Výbor tiež schvaľuje neuplatňovanie nariadenia v prípade európskych MSP. Chce však Komisii pripomenúť, že MSP potrebujú osobitnú pomoc, aby mohli mať prístup k „cezhraničnému“ obstarávaniu v Európskej únii a zároveň mali prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách.

2.1.

EHSV bol zo strany Európskej komisie, ako aj zo strany Európskeho parlamentu požiadaný, aby vyjadril svoje stanovisko k zmenenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie a o postupoch podporujúcich rokovania o prístupe tovaru a služieb Únie na trhy verejného obstarávania tretích krajín.

2.2.

Výdavky určené na verejné obstarávanie sa vo všeobecnosti odhadujú približne na 20 % celosvetového HDP. V kontexte súčasnej krízy predstavujú verejné investície do infraštruktúry a verejné zákazky na práce a na dodávku tovaru v rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách pravdepodobne jeden z nevyhnutných stimulov hospodárskeho rastu v ďalších rokoch.

2.3.

EÚ postupne zabezpečila integráciu svojich trhov verejného obstarávania a otvorila ich vďaka väčšej liberalizácii európskeho verejného obstarávania pri revízii Dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA), ktorá nadobudla účinnosť v apríli 2014, ako aj pri obchodných rokovaniach s tretími krajinami [najmä v rámci obchodných dohôd, ktoré Európska únia nedávno uzatvorila (napríklad dohody medzi EÚ a Kóreou, EÚ a Strednou Amerikou, EÚ a Kolumbiou/Peru, EÚ a Moldavskom, EÚ a Gruzínskom, EÚ a Ukrajinou)].

2.4.

Napriek tomu však európske podniky stále narážajú na reštriktívne a diskriminačné postupy v tretích krajinách. Dôvodom týchto postupov sú viaceré faktory:

2.5.

Treba tiež poznamenať, že veľký počet obchodných partnerov Európskej únie uprednostňuje svojich výrobcov alebo vlastné výrobky alebo presadzuje skôr malé a stredné podniky (napríklad zákon „Buy American Act“ v Spojených štátoch, politika „Buy Chinese Policy“ v Číne, preferenčné rozpätia stanovené zákonom v Brazílii, vnútroštátne preferencie na regionálnej úrovni v Austrálii), čo de facto vylučuje podniky Európskej únie z účasti na ich verejnom obstarávaní (3).

2.6.

Pokiaľ ide o trhy verejného obstarávania otvorené hospodárskej súťaži v tretích krajinách, európskym podnikom sa často bráni reálne sa zúčastňovať na výzvach na predkladanie ponúk v dôsledku prekážok, ktoré „prekračujú hranice“ (ako sú rozdielne pravidlá certifikácie a normalizácie, postupy udeľovania licencií, netransparentné alebo diskriminačné postupy atď.) a ktoré sú ešte zložitejšie a predstavujú viac technických problémov, keďže ich identifikácia, analýza a zrušenie trvajú dlhšie a normy a postupy, ktoré sa ich týkajú, sú reštriktívne. Na uvedený aspekt už bolo poukázané v predchádzajúcom stanovisku výboru.

2.7.

Vzhľadom na túto zložitú situáciu, ktorá je spôsobená neexistenciou pákového efektu na zabezpečenie väčšieho otvorenia trhov verejného obstarávania v tretích krajinách, sa Európska únia už niekoľko rokov snaží vytvoriť nástroj, na základe ktorého by bolo možné zaviesť reštrikčné opatrenia v prípade neexistencie reciprocity alebo v prípade reštrikčných a diskriminačných opatrení uložených európskym podnikom zo strany tretích krajín.

2.8.

Je však nevyhnutné poznamenať, že EÚ mala a má možnosť obmedziť prístup k trhom verejného obstarávania v Európskej únii podnikom tých krajín, ktoré nezabezpečia podnikom rovnaké zaobchádzanie, aké majú podniky týchto krajín v Európskej únii, a to pokiaľ ide o verejné obstarávanie v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. Túto možnosť však doteraz nikdy nevyužila. V smernici 2004/17/ES (revidovanej smernicou 2014/25/EÚ, ktorá nadobudne účinnosť 18. apríla 2016) sa stanovila možnosť odmietnuť ponuky zahŕňajúce viac ako 50 % výrobkov pochádzajúcich z tretej krajiny, s ktorou Únia neuzatvorila medzinárodné záväzky (článok 58), a možnosť Komisie (článok 59) navrhnúť Rade rozhodnúť o zrušení či prerušení prístupu k trhom verejného obstarávania v Európskej únii počas určitého obdobia podnikom krajín, ktoré nezabezpečia rovnaké zaobchádzanie, aké sa dostáva podnikom týchto krajín v Európskej únii, alebo krajinám, v ktorých sú tieto ťažkosti spojené s nedodržiavaním medzinárodných noriem súvisiacich s prácou. Tieto ustanovenia boli prevzaté v článkoch 85 a 86 smernice 2014/25/EÚ.

2.9.

Všeobecná smernica o verejnom obstarávaní 2004/18/ES (revidovaná smernicou 2014/24/EÚ) zasa neobsahuje podobné ustanovenia; v rozličných členských štátoch existovali a existujú rozdielne postupy, pokiaľ ide o zahraničných uchádzačov alebo ponuky zahŕňajúce výrobky a služby pochádzajúce z tretích krajín. V niektorých členských štátoch zabezpečovali rovnaké zaobchádzanie, v iných členských štátoch to záviselo od existencie či neexistencie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohody WTO o vládnom obstarávaní alebo z dvojstranných zmlúv.

2.10.

Na riešenie neexistujúcich ustanovení vo všeobecnej smernici o verejnom obstarávaní a v dôsledku toho, že niektoré tretie krajiny nechcú otvoriť svoje trhy verejného obstarávania medzinárodnej hospodárskej súťaži, ale využívajú pomerne jednoduchý prístup na európsky trh, Komisia v roku 2012 navrhla nariadenie s cieľom zaviesť určitú reciprocitu v prístupe k verejnému obstarávaniu.

2.11.

V prvom návrhu Komisie z roku 2012 sa predovšetkým pripomenula všeobecná zásada, podľa ktorej sa pri postupoch zadávania verejných zákaziek na vnútornom trhu EÚ so zahraničnými výrobkami a službami využívajúcimi výhody vyplývajúce zo záväzkov EÚ z hľadiska ich prístupu na trh zaobchádza rovnako ako s výrobkami a službami pochádzajúcimi z EÚ; okrem iného sa toto zaobchádzanie rozšírilo aj na výrobky a služby pochádzajúce z najmenej rozvinutých krajín.

—

Decentralizovaný pilier (článok 6), ktorý umožňoval obstarávateľovi oznámiť Komisii svoj zámer neschváliť niektoré ponuky, v ktorých hodnota tovarov alebo služieb, na ktoré sa nevzťahuje režim medzinárodných záväzkov, presahuje 50 % celkovej hodnoty tovarov alebo služieb obsiahnutých v ponuke. Komisia mohla udeliť svoj súhlas aj v prípade nedostatočnej reciprocity medzi EÚ a krajinou, z ktorej výrobky a služby pochádzajú. Komisia by schválila aj vylúčenie, ak by príslušný tovar a služby patrili do oblasti pôsobnosti týkajúcej sa prístupu na trh, ktorú EÚ vyhradila v medzinárodnej dohode.

—

Centralizovaný mechanizmus (článok 8 až 13) Komisii umožňoval začať vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie mohla začať Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej strany s cieľom overiť si existenciu reštriktívnych postupov pri zadávaní verejných zákaziek v tretích krajinách. Komisia sa mohla s príslušnou krajinou dohodnúť na riešení tohto problému a zlepšiť podmienky prístupu podnikov EÚ na trh tejto krajiny alebo v opačnom prípade nastoliť dočasné reštriktívne opatrenia. Tieto reštriktívne opatrenia mohli v zásade spočívať alebo vylúčiť niektoré ponuky zložené z viac ako 50 % výrobkov alebo služieb pochádzajúcich z príslušnej tretej krajiny (uzavretie európskeho trhu), alebo uplatniť povinnú finančnú sankciu na navrhované výrobky a služby pochádzajúce z príslušnej tretej krajiny. Vyšetrovanie Komisie sa malo uzavrieť do deviatich mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch sa mohla táto lehota predlžiť o tri mesiace.

2.12.

Parlament v roku 2014 (4) prijal správu, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas s decentralizovaným postupom. Podľa Parlamentu o vylúčení ponuky môže rozhodnúť len Komisia, a nie miestne orgány, keďže medzinárodný obchod je výlučnou právomocou EÚ. Navrhol preto začleniť decentralizovaný postup do centralizovaného postupu. Boli vznesené aj ďalšie výhrady, ako je nedostatočná reciprocita, pokiaľ ide o dodržiavanie sociálnych a environmentálnych pravidiel a základných noriem MOP, či nevymedzenie pojmu nedostatočná reciprocita. Parlament tiež navrhuje domnienku nedostatočnej reciprocity v prípade nedodržiavania medzinárodných ustanovení, pokiaľ ide o pracovné právo. Parlament takisto so znepokojením konštatuje, že sa v nariadení nechránia európske environmentálne a sociálne pravidlá.

2.13.

Pri prvom čítaní v Rade sa teda nedospelo k rozhodnutiu. Pätnásť členských štátov tento návrh neschválilo a vytvorilo tak blokujúcu menšinu, pričom k najvýznamnejším patrilo Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a Švédsko, ako aj niektoré krajiny východnej Európy. Vyjadrili svoju obavu, že takýto nástroj by sa na medzinárodnej úrovni vnímal ako ochranársky. Krajiny, ktoré podporili tento návrh, na čele s Francúzskom dostali možnosť viesť v roku 2014 technickú diskusiu a existovala nádej, že bude možné dospieť k dohode počas talianskeho predsedníctva (v druhom polroku 2014). Nanešťastie, nestalo sa tak a Komisia v januári prijala revidovaný návrh (5) s nádejou, že sa táto situácia vyrieši v Rade.

3.1.

Komisia predkladá nový návrh, ktorého cieľom je napraviť niektoré negatívne dôsledky predchádzajúceho návrhu. V novom návrhu Komisia vypúšťa kritizovaný decentralizovaný postup, keďže nastoľoval väčšie administratívne zaťaženie a podporoval určitú fragmentáciu vnútorného trhu. Ruší sa ním aj možnosť celkového uzavretia európskeho trhu a zachováva sa možnosť uložiť peňažné sankcie vo výške 20 % po vyšetrovaní Komisie v prípade ponúk, z ktorých viac než 50 % tvoria výrobky alebo služby pochádzajúce z krajín, ktoré uplatňujú reštriktívne alebo diskriminačné postupy. Táto cenová úprava sa vzťahuje výlučne na obstarávania, ktorých odhadovaná hodnota sa rovná 5 miliónom EUR alebo je vyššia, čím by sa podľa Komisie znížilo riziko odvetných opatrení tretích krajín. V návrhu sa tiež ustanovilo, že cenová úprava sa nevzťahuje na malé a stredné podniky (MSP) ani na uchádzačov alebo na výrobky pochádzajúce z najmenej rozvinutých a najzraniteľnejších krajín, ako sa vymedzuje v nariadení o všeobecnom systéme preferencií (VSP).

3.2.

EHSV pri viacerých príležitostiach podporil cieľ Európskej únie, a to čoraz viac sprístupňovať trhy verejného obstarávania všetkých krajín medzinárodnej hospodárskej súťaži, ale výbor takisto zdôraznil, že je potrebné presadzovať zásady zjednodušovania pravidiel, pokiaľ ide o zadávanie verejných zákaziek, transparentnosť, nediskrimináciu, rovnosť zaobchádzania, sociálnu a environmentálnu zodpovednosť, ako aj dodržiavanie základných práv (6).

3.3.

Výbor chápe obavy Komisie, ktorá chce zabezpečiť väčšie otvorenie trhov verejného obstarávania európskym podnikom v tretích krajinách. Výbor rovnako zastáva názor, podľa ktorého návrh takéhoto nariadenia môže predstavovať prvý krok v prebiehajúcich rokovaniach o verejnom obstarávaní v rámci Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ako aj v rámci obchodných rokovaní s Japonskom a pri rokovaniach o pristúpení Číny k Dohode o vládnom obstarávaní. V týchto krajinách sú trhy verejného obstarávania menej otvorené v porovnaní s Európskou úniou, čo však platí aj pri krajinách, ktoré nie sú signatármi Dohody o vládnom obstarávaní, ako je Rusko, Brazília či Argentína.

3.4.

EHSV však pochybuje, že by sa po prijatí tohto nariadenia mohol dosiahnuť cieľ otvorenia trhov verejného obstarávania v tretích krajinách. Výbor sa domnieva, že nový návrh nariadenia nie je ambiciózny vzhľadom na obmedzenú pôsobnosť; jeho vplyv na otvorenie trhov verejného obstarávania v tretích krajinách je veľmi neistý a je možné, že bude aj veľmi obmedzený.

3.5.

Podľa samotnej Komisie len 7 % všetkého verejného obstarávania presahuje hodnotu 5 000 000 EUR. Toto obstarávanie však z hľadiska hodnoty predstavuje 61 % verejného obstarávania EÚ. Vzhľadom na to, že nariadenie sa bude vzťahovať výlučne na obstarávanie, na ktoré sa nevzťahuje režim medzinárodných záväzkov Európskej únie, je potrebné zistiť, aký je pomer verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje tento režim, a to najmä po prípadnom pristúpení Číny k Dohode o vládnom obstarávaní a po prípadnom uzavretí rokovaní so Spojenými štátmi a Japonskom. Tým, že sa jeho uplatňovanie obmedzí na veľmi malý počet obstarávaní a na veľmi malý počet krajín, hrozí, že sa značne zníži význam tohto nariadenia. Výbor navrhuje uplatňovať opatrenia týkajúce sa úpravy cien na zákazky, ktorých odhadovaná hodnota sa rovná 2 500 000 EUR alebo je vyššia.

3.6.

Je poľutovaniahodné, že v návrhu nariadenia sa nenachádza nijaký odkaz na trvalo udržateľný rozvoj, na čo Komisia jasne poukazuje vo svojom oznámení Obchod pre všetkých, v ktorom „zohľadní otázky trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých príslušných oblastiach dohôd o voľnom obchode (napríklad energie a suroviny alebo verejné obstarávanie)“ (7). Pri vykonávaní európskej obchodnej politiky je dôležité, aby sa náležite posilnil sociálny a environmentálny rozmer, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv a ochrana spotrebiteľa, a to v súlade s článkom 207 Zmluvy o fungovaní EÚ, v ktorom sa žiada väčší súlad so zásadami a cieľmi Únie.

3.7.

Cieľom nových smerníc 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách je presadzovať dodržiavanie trvalo udržateľného rozvoja a posilňovanie sociálneho a environmentálneho rozmeru, ako aj základné ľudské práva, ochranu spotrebiteľa a sociálne a pracovné začleňovanie a opätovné začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím. Toto dodržiavanie je nevyhnutné pre slobodnú a nenarušenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné, aby sa v tomto návrhu nariadenia pripomenulo, že podniky tretích krajín zúčastňujúce sa na postupoch verejného obstarávania v EÚ musia tieto ustanovenia dodržiavať.

3.8.

Komisia hovorí o reštriktívnych opatreniach alebo postupoch, ale vôbec nepoukazuje na to, aké zložité je získať verejné zákazky v tretích krajinách z dôvodu nedodržiavania sociálnych a environmentálnych pravidiel zo strany konkurenčných podnikov, ako aj z dôvodu nedodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľa. Podľa výboru môže mať nedodržiavanie týchto základných pravidiel negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskych podnikov. Domnieva sa, že vymedzenie „reštriktívneho opatrenia alebo postupu“ v článku 2 návrhu musí obsahovať aj nedodržiavanie týchto základných pravidiel. Výbor sa tiež domnieva, že správa, ktorú musí Komisia predložiť najneskôr 31. decembra 2018 a prinajmenšom každé tri roky (článok 16 návrhu), sa musí týkať nielen prístupu hospodárskych subjektov k postupom verejného obstarávania v tretích krajinách, ale aj dodržiavania sociálnych a environmentálnych pravidiel pri postupoch verejného obstarávania v tretích krajinách, ako aj dodržiavania základných ľudských práv a ochrany spotrebiteľa. Musí sa to náležite zohľadňovať aj v správach Komisie o vykonávaní tohto nariadenia.

3.9.

O úspechu tohto nového nariadenia možno pochybovať, a to vzhľadom na rozdelenie v Rade, ktoré je dôvodom jeho blokovania. Odstránenie decentralizovaného piliera by mohlo viesť k novému blokovaniu najmä so zreteľom na všetky ostatné zmeny.

4.1.

Výbor schvaľuje objasnenie uvedené v článku 1 ods. 5 návrhu nariadenia, v ktorom sa spresňuje, že členské štáty nemôžu uplatňovať na hospodárske subjekty, výrobky a služby tretích krajín reštriktívne opatrenia, ktoré presahujú opatrenia ustanovené v tomto nariadení. Výhodou je posilnenie jednotnosti pri uplatňovaní európskych pravidiel v oblasti verejného obstarávania na zahraničné subjekty. Výbor sa však pýta, či tento zákaz nepredstavuje neuváženú a de facto liberalizáciu európskych verejných zákaziek s nižšou hodnotou ako 5 000 000 EUR bez akejkoľvek náhrady pre podniky z tretích krajín. Niektoré členské štáty v súčasnosti uplatňujú obmedzenia týkajúce sa obstarávania, na ktoré sa nevzťahuje režim medzinárodných záväzkov, a v článku 85 smernice 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky a poštových služieb sa výslovne ustanovuje možnosť odmietnuť ponuky, ktoré obsahujú viac ako 50 % výrobkov pochádzajúcich z krajín, s ktorými EÚ neuzatvorila režim medzinárodných záväzkov. Tento článok sa navrhovaným nariadením zruší.

4.2.

Výbor v plnej miere schvaľuje neuplatňovanie nariadenia na najmenej rozvinuté a najzraniteľnejšie rozvojové krajiny nariadenia o VSP (článok 4). Výbor s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto vylúčenia a možnosť jeho využívania najmenej rozvinutými krajinami a ich podnikmi vyzýva Komisiu, aby začlenila vysvetlenia týkajúce sa verejného obstarávania v Európskej únii, ako aj odkaz na publikácie v úradnom vestníku (elektronické spracovanie údajov) v Export Helpdesk určenom rozvojovým krajinám, a aby zabezpečila nevyhnutnú technickú pomoc podnikom rozvojových krajín, ktoré chcú získať informácie o fungovaní pravidiel v oblasti verejného obstarávania v Európskej únii.

4.3.

Výbor tiež schvaľuje neuplatňovanie nariadenia v prípade európskych MSP (článok 5). Chce však Komisii pripomenúť, že MSP potrebujú osobitnú pomoc, aby mohli mať prístup k cezhraničnému obstarávaniu v Európskej únii a zároveň mali prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tento prístup je v súlade s osobitnou pozornosťou, ktorú Komisia venuje MSP vo svojom oznámení Obchod pre všetkých. Cieľ zlepšovať prístup MSP k verejnému obstarávaniu sa musí upraviť najmä v rámci kapitoly TTIP o MSP, ako aj v budúcich obchodných dohodách, ktoré budú tieto kapitoly obsahovať. Výbor sa vyjadril proti zavedeniu kvót pre MSP v oblasti verejného obstarávania na základe modelu Small Business Act Spojených štátov. Výbor sa však zasadzuje za aktívnu podpornú politiku účasti MSP s cieľom umožniť im prístup k väčšiemu počtu verejných zákaziek (8). Výbor už tiež naznačil, že je potrebné zlepšiť databázu Komisie o prístupe k obstarávaniu (Market access Data base), aby na jednej strane obsahovala spoľahlivé a dostupné informácie o výzvach na predkladanie ponúk, formalitách a technických špecifikáciách, ktoré bránia účasti na obstarávaní v tretích krajinách, a na strane druhej, aby poskytovala štatistické údaje a ukazovatele vplyvu narušenia (9).

4.4.

Výbor chápe obavy Komisie, pokiaľ ide o neexistenciu právneho nástroja, ktorý by jej umožnil zabezpečiť skutočný prístup európskych podnikov k trhom verejného obstarávania tretích krajín, keďže nariadenie (EÚ) č. 654/2014 o výkone práv Únie na účely uplatňovania a presadzovania pravidiel medzinárodného obchodu sa neuplatňuje v prípade neexistencie medzinárodnej dohody. Postup vyšetrovania podľa článkov 6 až 8 nariadenia sa zdá byť mimoriadne pomalý a neúčinný. Výbor predovšetkým vyjadruje pochybnosti týkajúce sa širokej diskrečnej právomoci Komisie rozhodovať o tom, či sa bude, alebo nebude viesť vyšetrovanie. Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, trvanie vyšetrovania sa v novom návrhu neskrátilo a naďalej môže celkovo trvať 12 mesiacov. To sa zdá byť mimoriadne dlhý čas vzhľadom na to, že vo veľkom počte prípadov, a najmä v prípade, keď Komisia začne vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, už disponuje určitými informáciami a často už rieši problém v rámci existujúceho dialógu s tretími krajinami. Výbor takisto chápe skutočnosť, že sa vyšetrovanie preruší počas prípadných obchodných rokovaní. Vzhľadom na trvanie obchodných rokovaní a ich vykonávanie je však vhodné vymedziť odkladnú lehotu, ktorá nemôže trvať dlhšie než dva roky.

4.5.

Skutočnosť, že vyšetrovanie môže viesť len k cenovej úprave 20 % pri zákazkách presahujúcich 5 000 000 EUR (ustanovenie podliehajúce veľkému počtu výnimiek), podľa výboru nie je postačujúca a v dôsledku toho nariadeniu chýba účinnosť.

4.6.

Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa novým nariadením rušia články 85 a 86 smernice 2014/25/EÚ, pretože tieto ustanovenia sú ambiciózne a vo väčšom súlade s cieľom zohľadniť trvalo udržateľný rozvoj, keďže začleňujú sociálny a environmentálny rozmer. Výbor sa okrem iného domnieva, že by bolo vhodné viac sa venovať otázke možného začlenenia niektorých ich častí do súčasného návrhu nariadenia.