20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/51

Spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1

EHSV ľutuje, že v skúmanom oznámení Komisia nepredkladá konkrétnejšie návrhy, ale len súhrn možností bez toho, aby sa k nim vyjadrila, čo je na škodu dobrému štruktúrovaniu diskusie.

1.2

Autorské právo je naďalej dôležitým prostriedkom ochrany a spravodlivého odmeňovania autorov a účastníkov šírenia diel a predstavení prostredníctvom navzájom prepojených digitálnych sietí.

1.3

Výbor požaduje rýchlu ratifikáciu Marakéšskej zmluvy; výnimky v oblasti vyučovania, vedeckého výskumu a výmeny poznatkov by mali byť tiež prioritou; rovnako sa vyslovuje za digitalizáciu osirelých diel.

1.4

EHSV sa domnieva, že zjednotenie pravidiel v oblasti súkromného kopírovania v Európe je možné a žiaduce. Významná časť príjmov z odmien za súkromné kopírovanie by logicky mala byť nasmerovaná na financovanie literárnej a umeleckej tvorby a podporu kultúrnej rozmanitosti, ako aj na spoločné programy napríklad v oblasti vzdelávania a výskumu.

1.5

EHSV odporúča vytvoriť právne prostredie, ktoré bude priaznivé tak pre tvorbu diel chránených autorským právom, ako aj pre uplatňovanie nových modelov licencií a nových obchodných modelov pri budovaní jednotného európskeho trhu, a zároveň bude chrániť zmluvnú slobodu a práva autorov a tvorcov tak, aby mohli mať plný úžitok z výsledkov svojej tvorby.

1.6

EHSV sa domnieva, že nariadenie je veľmi vhodným nástrojom budovania jednotného digitálneho trhu; rovnako by sa malo konsolidovať aj existujúce právo.

1.7

EHSV nabáda Komisiu, aby uskutočnila podrobné štúdie a hĺbkový prieskum o obchodných modeloch spojených s bezplatnými licenciami, o ich súčasnom a potenciálnom hospodárskom význame, príjmoch a pracovných miestach, ktoré by sa vďaka nim mohli vytvoriť v rôznych oblastiach, ako aj o možných právnych návrhoch, ktoré by boli potrebné na ich podporu a využívanie.

1.8

EHSV sa nazdáva, že kultúrna rozmanitosť Európy je podstatnou súčasťou európskej identity a mala by sa medzi členskými štátmi podnecovať a podporovať.

1.9

V boji proti porušovaniu autorských práv by sa malo predovšetkým zastaviť a postihovať porušovanie v komerčnom rozsahu; tu je nevyhnutná spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi členských štátov.

1.10

Riešiť by sa mal aj prenos hodnoty v online prostredí, z ktorého v súčasnosti profitujú samozvaní sprostredkovatelia, ktorí sa vyhýbajú súhlasu tvorcov a ich odmeňovaniu.

2.1

Skúmaný akčný plán sa zameriava na zmodernizovanie európskych pravidiel v oblasti autorských práv. Komisia vo svojom oznámení uvádza podstatné prvky s cieľom spresniť svoju stratégiu pre jednotný digitálny trh – rozšírenie prístupu k obsahu v celej Únii, stanovenie výnimiek z autorských práv, vytvorenie spravodlivejšieho trhu a boj proti komerčnému pirátstvu – a súčasne nabáda na zjednotenie autorských práv v dlhodobom horizonte.

2.2

Komisia v oznámení okrem iného predstavuje návrh nariadenia o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb (1), ktoré by pre európskych spotrebiteľov znamenalo nové právo a ktoré by malo začať platiť od roku 2017, keď budú v Únii zrušené roamingové poplatky.

3.1

Prenos digitálnych dát medzi európskymi štátmi je veľmi slabý (4 % celkového počtu), väčšina digitálnych služieb sa nachádza v USA a k prenosu ostatných digitálnych dát dochádza v rámci jednotlivých štátov. V súčasnosti je európsky jednotný digitálny trh veľmi málo rozvinutý. Pretrvávajú prekážky brániace najmä kultúrnej výmene medzi mnohými európskymi jazykovými menšinami, ktoré žijú na oboch stranách hraníc niekoľkých štátov.

3.2

Vo svojom programe „Nový začiatok pre Európu“ (2) stanovil predseda Komisie za prioritu vytvorenie veľkého prepojeného digitálneho trhu pre všetky členské štáty EÚ, a to bez rozdielov medzi jednotlivými štátmi.

3.3

Autorské právo je právnym pilierom tvorby a základom pre výpočet odmeny autorov, tvorcov, interpretov a iných držiteľov práv, a všeobecnejšie pre ekosystém kultúrnych a tvorivých činností a odvetví. Autorské právo je teritoriálne právo, ktoré je v každom členskom štáte odlišné. Všade zaručuje výhradné a hmotné práva držiteľom práv, ktorí majú príjmy nielen z licencií, ale jednoducho len z možnosti, že ich dielo by mohlo byť kopírované na iné nosiče alebo že by ho nadobúdateľ príslušnej licencie mohol poskytnúť tretím osobám bez toho, aby bolo nutné preukázať, že taká kópia bola skutočne vyhotovená (vyberanie poplatkov za súkromné kópie a daňové zaťaženie čistých nosičov, ktoré by sa mohli použiť na vyhotovenie ilegálnej kópie). V niektorých štátoch existuje dokonca trestný sadzobník za činy, ktorých sa čestní užívatelia môžu dopustiť v dobrej viere, na rozdiel od iných štátov, kde takéto konanie nie je trestné.

3.4

Výnimky z autorského práva a jeho obmedzenia sú vo všetkých členských štátoch minimálne. Autorské právo bolo vytvorené v čase tlače na papier a pre technológie tej doby, v prvom rade pre vydávanie kníh a následne aj vydávanie novín, časopisov a hudobnín. Už však celkom nezodpovedá dnešnej digitálnej spoločnosti, ktorá využíva vzájomne prepojené siete širokopásmového internetu a neustále sa vyvíja, a preto musí byť spresnené. V iných oblastiach, ako sú napríklad nové postupy v oblasti prístupu k hudbe a audiovizuálnej tvorbe, sa z dôvodu fragmentácie repertoáru skomplikovala správa práv, čo by sa malo riešiť v novej smernici o kolektívnej správe autorských práv (3). Od vinylovej platne po DVD sa toho zmenilo len málo, najmä pokiaľ ide o distribúciu alebo požičiavanie diel. Nové technológie úplne zmenili tento model a takmer všetky obchody predávajúce vinylové platne a DVD zanikli a nahradili ich nové formy distribúcie alebo elektronického požičiavania online. To isté platí aj pre film, televíziu a všetky druhy umenia, ktoré možno sprístupniť online.

3.5

Keďže v oblasti uplatniteľného nedošlo k veľkému pokroku, nedajú sa plne využiť všetky možnosti, ktoré so sebou prináša digitalizácia diel a nehmotné diela a následne ich pohyb na internete, ktorý sa veľmi rýchlo rozvíja a stáva samozrejmosťou.

4.1

EHSV ľutuje, že v skúmanom oznámení Komisia nepredkladá konkrétnejšie návrhy, ale len súhrn možností bez toho, aby sa k nim vyjadrila, čo je na škodu dobrému štruktúrovaniu diskusie.

4.2

Vo svojom stanovisku z 26. októbra 2006 (4) EHSV vyzýva predovšetkým Komisiu, aby vypracovala návrhy na podporu a ochranu slobodných licencií, najmä licencie LGPL pre technickú dokumentáciu alebo licencie „Creative Commons“ pre literárne a umelecké diela. Napriek dôležitosti tejto otázky – veľká väčšina serverov a fariem serverov vo svete funguje na základe slobodných licencií, ako je Debian, alebo LPG na GNU/Linux – treba konštatovať, že Komisia odvtedy nepredložila vôbec žiaden návrh, ktorý by bol zameraný na túto problematiku.

4.3

To má negatívne účinky na rozvoj prenosu dát a cezhraničných služieb v rámci jednotného európskeho trhu. Licencia „Creative Commons“ a verejná doména predstavujú totiž nové univerzálne územia, ktoré vznikli vďaka digitalizácii a prepojenej sieti, avšak fragmentácia práva vytvára toľko prekážok ako v prípade hraničných bariér brániacich cezhraničnému obchodu.

4.4

Právo musí umožniť využiť úžasný potenciál internetu pre autorov a tvorcov na jednej strane a používateľov na strane druhej, namiesto toho, aby ich obmedzovalo a spútavalo. Právne predpisy EÚ by mali umožniť odstrániť čo najviac prekážok, ktorá bránia cezhraničným výmenám, pokiaľ ide o menšinové jazyky v Európskej únii a ľahký prístup k službám a dielam.

4.5

Držitelia práv by sa nemali takéhoto vývoja obávať, mali by sa skôr chopiť príležitostí, ktoré ponúka. Voľný neznamená automaticky aj bezplatný, napríklad voľný softvér umožňuje odlišný obchodný model založený na službách a tvorbe pracovných príležitostí, na rozdiel od niektorých súčasných postupov, v rámci ktorých sa uprednostňujú platby vlastníkovi práva a jeho právna ochrana.

4.6

EHSV znovu nabáda Komisiu, aby uskutočnila podrobné štúdie a hĺbkový prieskum o obchodných modeloch spojených s bezplatnými licenciami, ich súčasnom a potenciálnom hospodárskom význame, príjmoch a pracovných miestach, ktoré by mohli vytvoriť v rôznych oblastiach, ako aj o možných právnych návrhoch, ktoré by boli potrebné na ich podporu a využívanie.

4.7

Prípady, keď boli na internete na základe voľnej licencie zverejnené vedecké publikácie, záznamy o výskumoch realizovaných s prispením verejných dotácií, súbory univerzitných prednášok s cieľom kompenzovať neprimerané náklady na vysokoškolské štúdium v niektorých krajinách, ako napríklad všetky prednášky, ktoré ponúka MIT, si zasluhujú osobitnú pozornosť a musia byť preskúmané so zreteľom na ich možné uplatňovanie v EÚ (MOOC). V tejto súvislosti sa vysokoškolské vzdelávanie a kultúra stávajú spoločnými hodnotami podporujúcimi vytvorenie znalostnej spoločnosti, ktorú chceme v EÚ vybudovať.

4.8

Spôsob výroby sa mení a nehmotné tovary a služby distribuované vzájomne prepojenými sieťami predstavujú nový horizont hospodárskeho rozvoja a tvorby pracovných miest a inovačných podnikov. Spôsoby spotreby sa začali meniť a nové spôsoby rýchlo presadzovať. Buďme však realistickí. Aj napriek tomu ešte stále neexistuje jednotný európsky trh, pokiaľ ide o súčasných poskytovateľov nehmotných služieb. Súvisí to predovšetkým s preferenciami a kultúrnymi praktikami v jednotlivých členských štátoch, s jazykom spotrebiteľov a tiež fragmentáciou autorského práva, ktoré neumožňuje rozvoj európskeho trhu ani vytvorenie multiteritoriálnych, alebo dokonca európskych licencií.

4.9

EHSV odporúča vytvoriť právne prostredie, ktoré bude priaznivé tak pre tvorbu diel chránených autorským právom, ako aj pre uplatňovanie nových modelov licencií a nových obchodných modelov pri budovaní jednotného európskeho trhu, a zároveň bude chrániť zmluvnú slobodu a práva autorov a tvorcov tak, aby mohli mať plný úžitok z výsledkov svojej tvorby. Tieto nové modely môžu byť vyvinuté súbežne s modelmi obsiahnutými v zmluvách WIPO. Táto otázka by mala byť súčasťou digitálnej stratégie, ktorú Komisia ohlásila v mája 2015, a skúmaného plánu modernizácie autorského práva.

4.10

Ďalšou bariérou sú výnimky. EHSV vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie ratifikovali Marakéšsku zmluvu, ktorá zavádza výnimku pre nevidiacich alebo slabozrakých. EÚ túto zmluvu podpísala, ale ratifikovať ju musia jednotlivo členské štáty, až potom nadobudne platnosť. EHSV odporúča Komisii, aby sa riadila stanoviskom Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 a vyzvala členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali túto zmluvu, ktorú bolo veľmi ťažké dojednať vzhľadom na konzervatívne postoje niektorých zainteresovaných strán. Okrem toho výbor dôrazne vyzýva Európsku radu, aby urobila všetko pre urýchlenie tejto ratifikácie.

4.11

Treba tiež zvýšiť produkciu diel, ktoré budú prístupné pre nevidiacich alebo slabozrakých, keďže momentálne je pre nich vyše 95 % kníh nedostupných.

4.12

Mali by byť zohľadnené aj ďalšie výnimky súvisiace s digitálnou érou a sieťami, najmä pokiaľ ide o verejný výskum, digitalizáciu literárnych diel vo verejnom vlastníctve alebo osirotených diel v univerzitných a verejných knižniciach, požičiavanie elektronických kníh a audio a video nosičov vzhľadom na rýchly nárast počtu čítačiek elektronických kníh a širokú škálu nových nosičov. Zároveň je dôležité poznamenať, že niektoré technologizované odvetvia sa pokúšajú znovu získať ochranu toho, čo je už vo verejnej sfére, a tým obmedziť prístup pre obchodné stratégie.

4.13

Rozčlenenie na zemepisné oblasti je tiež prekážkou šírenia diel. Postihuje to všetkých potenciálnych užívateľov, a osobitne jazykové menšiny, v EÚ veľmi početné, keďže existujú rozdiely medzi politickou a jazykovou mapou Európy, ktoré sú dedičstvom histórie a dôsledkom vojen v 19. a 20. storočí. Vzhľadom na silnejúcu populistickú a nacionalistickú rétoriku dostáva riešenie tohto problému naliehavý politický rozmer. Európska charta regionálnych jazykov bola vo veľkej miere ratifikovaná, ale v dôsledku súčasných prekážok sa napríklad výrazne znížil kultúrny vplyv televízneho vysielania v regionálnych jazykoch.

4.14

EHSV sa nazdáva, že kultúrna rozmanitosť Európy je podstatnou súčasťou európskej identity a mala by sa medzi členskými štátmi podnecovať a podporovať.

4.15

EHSV považuje tieto otázky za prioritné a nabáda Komisiu, aby zohľadnila jeho návrhy, ktoré nie sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami o autorských právach a môžu otvoriť nové možnosti pre dokončenie jednotného digitálneho trhu EÚ.

5.1

V blízkej budúcnosti budú potrebné rozsiahle zmeny v súvislosti so stratégiou so 16 iniciatívami uverejnenou v máji 2015 a predchádzajúcimi všeobecnými pripomienkami, ktoré ponúkajú novú dôležitú iniciatívu na podporu verejných statkov, interoperability a cezhraničných vzťahov a voľných licencií. EHSV vo svojich stanoviskách na tému Digitálne zmluvné právo (INT/775) a Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia (INT/779) uznáva význam autorských práv pre správne vymedzenie práv zainteresovaných strán v rámci zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a v hospodárstve spoločného využívania zdrojov.

5.2

EHSV so záujmom konštatuje, že Komisia jasne uvádza, že pravidlá EÚ v oblasti autorského práva je potrebné upraviť tak, aby sa všetci účastníci trhu a občania mohli chopiť príležitostí, ktoré toto nové prostredie prináša, a že potrebujeme európskejší rámec, aby sme odstránili fragmentáciu a spory v rámci fungujúceho jednotného trhu. Výbor súhlasí s týmto cieľom, ale pripomína, že vlády bránia teritorialitu ako jediný spôsob, ktorým možno zabezpečiť financovanie tvorby. Existujú aj iné prostriedky, ktoré sa musia preskúmať. Nesmieme predsa zatvoriť dvere skôr, než sa objektívne preskúmajú možné alternatívy.

5.3

Výbor sa domnieva, že stagnácia a odmietanie zmien v oblasti autorského práva nie je v súlade s rýchlymi technologickými zmenami a inováciami v oblasti služieb a distribúcie, ktoré nevyhnutne vznikajú a ďalej sa vyvíjajú s rozvojom internetu a sietí, ako aj širokopásmového pripojenia. Súhlasí s názorom Komisie, že by bolo vhodné, aby „sa pravidlá týkajúce sa autorských práv v prípade potreby prispôsobili novej technologickej realite a mohli aj naďalej plniť svoje ciele“.

5.4

Pokiaľ ide o výnimky, ktoré úzko súvisia so vzdelávaním, výskumom a prístupom k vedomostiam, možno konštatovať veľkú rozmanitosť, a táto rozmanitosť môže byť ešte väčšia v budúcnosti. Môže siahať od jednoduchého použitia na účely príkladu alebo ilustrácie až po – ak nie v zmysle práva, tak v praxi – neobmedzené sprístupnenie diel, kníh alebo lekcií na vzdelávacie účely.

5.5

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (5) o autorských právach obsahuje zoznam výnimiek. Uplatňovanie výnimiek z tohto zoznamu a ich vývoj by sa mal prediskutovať v súlade s postupmi participatívnej demokracie s cieľom dosiahnuť posun vpred z hľadiska individuálnych aj kolektívnych názorov a vytvoriť konzistentné a jednotné európske právo v oblasti výnimiek, ktoré musia byť jasne špecifikované a definované, aby sa dali ľahšie uplatniť. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že prioritnými by mali byť výnimky v oblasti vzdelávania, vedeckého výskumu a výmeny poznatkov. Zároveň by sa mali vykonať štúdie o iných spoločných statkoch s cieľom pripraviť budúcnosť.

5.6

EHSV sa domnieva, že zjednotenie pravidiel v oblasti súkromného kopírovania v Európe je možné a žiaduce. Podporuje Komisiu, aby v tejto súvislosti čo najskôr konala, pretože vnútroštátne rozdiely predstavujú vážnu prekážku jednotného trhu s elektronickým tovarom, práve keď sa objavili nové nosiče. Konzistentnosť je nevyhnutná pre voľný pohyb tovaru, ktorého súčasťou sú takéto nosiče. Pri rozdeľovaní príjmu z poplatkov za nosiče by sa mala zohľadniť skutočnosť, že väčšina týchto nosičov nie je určená na kopírovanie diel chránených autorským právom. Značná časť zdrojov by sa teda logicky mala nasmerovať na financovanie vytvárania a podpory kultúrnej rozmanitosti, ako sa to už robí v niektorých štátoch, a na spoločné statky, napríklad v oblasti vzdelávania a výskumu.

5.7

Výbor je presvedčený, že zásada neutrality by mala zostať neoddeliteľne spojené s internetom, aby bola zabezpečená úplná rovnosť spotrebiteľov bez ohľadu na ich hospodársku silu. Neutralita siete je základnou zásadou internetu, ktorá zaručuje, že prevádzkovatelia telekomunikačných sietí nerobia v komunikácii rozdiely medzi jednotlivými používateľmi, ale len jednoducho prenášajú informácie. Táto zásada umožňuje všetkým používateľom, bez ohľadu na ich finančné prostriedky, získať prístup k rovnakej sieti v celom rozsahu. Táto definícia a potvrdenie ochrany tejto neutrality by mali byť jasne stanovené v právnych predpisoch EÚ.

5.8

V boji proti porušovaniu autorských práv by sa malo predovšetkým zastaviť a postihovať porušovanie v komerčnom rozsahu, ktoré oberá autorov o veľkú časť ich príjmov. Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k problémom boja proti falšovaniu tovarov a všetkým formám porušovania autorských a súvisiacich práv, odkazuje preto na svoje predchádzajúce stanoviská, ktoré sú podľa jeho názoru stále platné (6).

5.9

Autorské právo zostáva aj naďalej dôležitým prostriedkom ochrany autorov a účastníkov šírenia diel a predstavení prostredníctvom navzájom prepojených digitálnych sietí. Autorské právo sa musí zmeniť, aby sa prispôsobilo veľmi rýchlym technologickým zmenám a inováciám v oblasti distribúcie a služieb. Takáto modernizácia by mala prebiehať v rámci, ktorý umožní zaručiť práva tvorcov a umelcov, spravodlivé odmeňovanie ich tvorivého úsilia, ich podiel na komerčnom úspechu diel a zachovanie vysokej úrovne ochrany a financovania diel. Preskúmať sa musí najmä právne postavenie platforiem poskytujúcich služby online v oblasti autorských práv. Hoci sú tieto platformy hlavným kanálom, ktorým sa používatelia dostávajú k online obsahu, vydávajú sa len za čisto technických sprostredkovateľov, a teda odmietajú odmeňovať tvorcov obsahu. Oslabuje to efektívnosť fungovania trhu, narúša hospodársku súťaž a znižuje celkovú hodnotu online kultúrneho obsahu.

5.10

Ak odmietneme prispôsobiť toto právo globálnemu charakteru internetu, širokopásmovému pripojeniu a novým očakávaniam spotrebiteľov, môže sa znížiť hodnotu toto práva, ktoré je užitočné pre pokrok výsledkov duševnej tvorby a ich šírenie. Bude však potrebné akceptovať výnimky odôvodnené na základe práv ďalších zainteresovaných strán, ktorých sociálne potreby sa vyvíjajú, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, študenti alebo verejné knižnice. Potrebný bude aj ďalší vývoj smerom k postupnej „europeizácii“ autorských práv a s nimi súvisiacich práv v členských štátoch, ktoré v skutočnosti disponujú hlavnými právnymi nástrojmi budúcich zmien.

5.11

EHSV sa domnieva, že nariadenie je tým najvhodnejším nástrojom na budovanie jednotného digitálneho trhu, pretože rôznorodosť vnútroštátnych právnych predpisov je nepochybne dôkazom takmer úplnej blokády, ktorú táto rôznorodosť predstavuje a ktorú je potrebné riešiť prostredníctvom dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami bez rozdielu, vrátane zástupcov voľných softvérových licencií a obsahov a nových služieb a obchodných modelov, ktoré s nimi súvisia. Takisto by sa mali podrobne preskúmať prekážky, ktoré bránia multiteritoriálnym licenciám, a spôsoby, ako ich prekonať.

5.12

Sila rôznych záujmov a predsudkov v oblasti autorského práva je taká veľká, že pravdepodobne bude možné napredovať len krok za krokom, na základe prísneho posúdenia a primeranej reakcie, musíme však urobiť všetko preto, aby sme skutočne vstúpili do znalostnej a informačnej spoločnosti, ktorá jediná môže vyviesť Európu zo stagnácie a krízy ohrozujúcej samotné základy európskeho ideálu. V dynamickom sociálnom trhovom hospodárstve by mal verejný záujem prevážiť nad niektorými osobnými záujmami.