EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52015DC0510
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL AND THE COUNCIL Managing the refugee crisis: State of Play of the Implementation of the Priority Actions under the European Agenda on Migration
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
COM/2015/0510 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
I. Úvod
V prvých deviatich mesiacoch tohto roka sa viac ako 710 000 ľudí 1 – utečencov, vysídlených osôb a iných migrantov – vybralo do Európy; a tento trend bude pokračovať. Táto situácia je testom pre Európsku úniu. V európskej migračnej agende, ktorú Komisia predložila v máji 2015 2 , sa stanovila potrebu komplexného prístupu k riadeniu migrácie. Odvtedy sa zaviedlo množstvo dôležitých opatrení – vrátane prijatia dvoch núdzových programov na premiestnenie 160 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z najviac postihnutých členských štátov do ostatných členských štátov EÚ. Súčasná utečenecká kríza si však vyžaduje ďalšie okamžité kroky.
Z tohto dôvodu Európska komisia uverejnila 23. septembra podrobný súbor prioritných opatrení na vykonávanie európskej migračnej agendy, ktoré sa majú prijať počas nasledujúcich šiestich mesiacov 3 . Zahŕňa ako krátkodobé opatrenia s cieľom stabilizovať súčasnú situáciu, tak aj dlhodobejšie opatrenia na vytvorenie spoľahlivého systému, ktorý obstojí v skúške času.
V zozname prioritných opatrení sa uvádzajú kľúčové opatrenia, ktoré je potrebné čo najskôr realizovať, a to pokiaľ ide o: i) prevádzkové opatrenia; ii) rozpočtovú podporu, iii) vykonávanie právnych predpisov EÚ.
Zoznam bol schválený na neformálnom zasadnutí hláv štátov a vlád 23. septembra 2015 4 .
O tri týždne neskôr sa v tomto oznámení uvádza prebiehajúci pokrok vo vykonávaní prioritných akcií (pozri prílohu 1). Európska rada tento týždeň poskytuje hlavám štátov alebo vlád príležitosť, aby sa jasne a jednoznačne zaviazali začať novú etapu reakcie EÚ na utečeneckú krízu: rýchle a odhodlané vykonávanie.
II. Prevádzkové opatrenia
Účinné riadenie tlaku vyplývajúceho z migračných tokov na niektoré časti spoločných vonkajších schengenských hraníc si vyžaduje zodpovednosť a solidaritu všetkých členských štátov. Rýchle sprevádzkovanie koncepcie krízových vstupných centier (tzv. „hotspots“) znamená poskytovanie podpory najviac postihnutým členským štátom, aby zabezpečili vhodné prijímanie, identifikáciu a administratívne spracúvanie príchodov migrantov. A to súčasne s opatreniami, ktoré navrhla Komisia a prijala Rada s cieľom premiestniť 160 000 ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. To umožní značné, aj keď len čiastočné, zníženie tlaku na najviac postihnuté členské štáty. Je kľúčovo dôležité, aby tieto paralelné opatrenia boli teraz plne vykonávané, a to vrátane odobratia odtlačkov prstov všetkým migrantom, plynulého výberu a premiestnenia žiadateľov o azyl a primeraných kapacít príjmu, sprevádzaných krokmi na predchádzanie sekundárnych pohybov a okamžitý návrat do krajiny premiestnenia premiestnených osôb v inom členskom štáte. Ďalším zásadným prvkom je opatrenie na zabezpečenie rýchleho návratu, dobrovoľného alebo núteného, osôb, ktoré nepotrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré preto nespĺňajú podmienky na premiestnenie. Prioritné opatrenia stanovené Komisiou boli predovšetkým zamerané na operatívnu prácu na týchto opatreniach.
II.1 Vykonávanie koncepcie krízových vstupných centier
Dobre fungujúce a účinné riadenie migrácie na vonkajších hraniciach, ktoré sa nachádzajú pod najväčším tlakom, je kľúčom k obnove dôvery v celý systém, najmä v schengenský priestor voľného pohybu bez kontrol na vnútorných hraniciach. Ťažiskom stratégie EÚ a jej dôveryhodnosti je preukázať, že je možné obnoviť riadne fungovanie migračného systému, a to najmä prostredníctvom podporných tímov pracujúcich na riadení migrácie nasadených v krízových vstupných centrách 5 s cieľom pomôcť členským štátom nachádzajúcim sa pod najväčším tlakom, aby si plnili svoje záväzky a povinnosti. Na to, aby podporné tímy mohli pracovať, potrebujú silné základné agentúry EÚ, čo najužšiu spoluprácu s orgánmi v Taliansku a Grécku a podporu iných členských štátov.
Komisia vyslala osobitných vyslancov do Talianska a Grécka s cieľom poskytnúť praktickú koordináciu a podporu. V Grécku pracuje špecializovaný tím Komisie pod vedením generálneho riaditeľa Služby na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý je podriadený priamo predsedovi. Tento tím sa dohodol na koncepcii postupných krokov s cieľom identifikovať problémové oblasti, nasadiť podporné tímy, začať s premiestňovaním, obnoviť návraty a posilniť hranice. Taký istý model priamej podpory a koordinácie v reálnom čase je zavedený v Taliansku. Táto intenzívna, plnohodnotná podpora Komisie znamená skutočný rozdiel v pomoci dvom členským štátom, aby prešli do vykonávacej fázy premiestňovania (pozri prílohu 2 a prílohu 3).
Ako v Grécku, tak aj v Taliansku sa zriaďujú podporné tímy pracujúce na riadení migrácie, ktoré sú koordinované osobitnými regionálnymi jednotkami Európskej únie, ktoré sú sprevádzané zvýšeným nasadením agentúr uvedených v európskej migračnej agende. Konkrétne ide o agentúru Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „EASO“), Europol a Eurojust 6 . Výsledkom je, že tieto môžu okamžite reagovať na potreby identifikované v plánoch realizácie, ktoré predstavili Taliansko a Grécko.
Táto práca však vo veľkej miere závisí od podpory členských štátov. Agentúra FRONTEX a úrad EASO odštartovali výzvy na úhradu; žiadajú členské štáty o ľudské zdroje a technické zariadenia. V oboch prípadoch tieto výzvy predstavujú nebývalý objem v porovnaní so žiadosťami agentúr v minulosti, pričom odzrkadľujú výnimočnú povahu výziev, ktorým v súčasnosti čelia najviac postihnuté členské štáty: je zásadné, aby iné členské štáty reagovali na tieto výzvy pozitívne, konkrétne a rýchlo.
V najnovšej výzve požiadala agentúra Frontex o dodatočných 775 príslušníkov pohraničnej stráže, odborníkov na skríning, odborníkov na pohovory s migrantmi a tlmočníkov – ide všetko o nevyhnutné úlohy pre účinné riadenie vonkajších hraníc Európskej únie. Výzva bola rozdelená na 670 pracovníkov – najmä na priamu podporu koncepcie krízových vstupných centier v Taliansku a Grécku pokrývajúcu odhadované potreby do konca januára 2016 – a 105 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť nasadení na rôznych vonkajších pozemných hraniciach Európskej únie.
Najnovšia výzva úradu EASO na viac ako 370 odborníkov je určená na pokrytie potrieb v Taliansku a Grécku do tretieho štvrťroka 2017. Títo odborníci by podporili orgány riadenia azylu týchto dvoch členských štátov počas procesu registrácie, v oblasti informačných úloh súvisiacich s premiestňovaním a pri odhaľovaní možných falošných dokladov.
Potreba personálu a zariadení bola výslovne uznaná na neformálnom zasadnutí hláv štátov a vlád EÚ v septembri – s lehotou na splnenie týchto potrieb v novembri.
Záväzky prijaté členskými štátmi však dosiaľ ani zďaleka nedosahujú skutočné potreby. K 8. októbru iba šesť členských štátov 7 zareagovalo na výzvu úradu EASO a ponúklo 81 odborníkov, pričom potrebných je 374 odborníkov. Šesť členských štátov 8 dosiaľ zareagovalo na výzvu agentúry Frontex a ponúklo 48 príslušníkov pohraničnej stráže. Členské štáty by mali urýchlene predložiť svoje príspevky na uspokojenie posúdení potrieb týchto agentúr.
Taliansko identifikovalo tieto problémové oblasti (tzv. „hotspot areas“): Augusta, Lampedusa, Porte Empedocle, Pozzallo, Taranto a Trapani (pozri prílohu 5). Prvý podporný tím pracujúci na riadení migrácie je zriadený a sprevádzkovaný na ostrove Lampedusa. Opiera sa o osobitnú regionálnu jednotku Európskej únie vytvorenú v júni 2015 v Katánii na Sicílii 9 . Podporný tím v súčasnosti pozostáva z dvoch tímov agentúry Frontex na pohovory s migrantmi a z odborníkov úradu EASO ako v krízovom vstupnom centre, tak aj v blízkom centre používanom na premiestňovanie. Agentúra Frontex už nasadila 42 príslušníkov pohraničnej stráže, zatiaľ čo úrad EASO nasadil 6 odborníkov.
Pre účinnosť koncepcie krízových vstupných centier je nevyhnutné zásadne zvýšiť kapacity príjmu, aby prijali žiadateľov o azyl pred ich premiestnením. Takisto jestvuje potreba primeranej kapacity na zadržanie nelegálnych migrantov pred vykonaním rozhodnutia o návrate. Taliansko rozšírilo svoje kapacity príjmu a disponuje teraz prvými prijímacími centrami v štyroch identifikovaných problémových oblastiach s kapacitou bývania pre približne 1 500 ľudí. Táto kapacita sa rozšíri, aby mohla poskytnúť ďalších 1 000 miest do konca tohto roka, čím celková kapacita prvého príjmu dosiahne úroveň 2 500 miest.
Grécko určilo päť problémových oblastí: ostrovy Lesbos, Chios, Leros, Samos a Kos (pozri prílohu 4). Osobitná regionálna jednotka Európskej únie je plne funkčná a nachádza sa v Pireu. Prvý podporný tím pracujúci na riadení migrácie sa bude nachádzať neďaleko krízového vstupného centra na ostrove Lesbos. Agentúra Frontex už nasadila 53 odborníkov: jeden zamestnanec úradu EASO je trvalo prítomný v Grécku s cieľom pomôcť organizovať nasadenie odborníkov úradu EASO.
Grécko rozšírilo svoje kapacity príjmu a v súčasnosti disponuje prvými siedmimi prijímacími centrami, skríningovými centrami a dočasnými zariadeniami v štyroch identifikovaných problémových oblastiach (ostrovy Lesbos, Chios, Samos a Leros) s kapacitou bývania pre približne 2 000 ľudí. Kapacita sa ďalej rozširuje 10 .
Časť prijímacích potrieb v problémových oblastiach je spojená s identifikáciou a registráciou nelegálnych migrantov, ktoré jednoznačne nepotrebujú medzinárodnú ochranu a tým nespĺňajú podmienky na premiestnenie. Toto si vyžaduje, aby boli k dispozícii ako dostatočná kapacita, tak aj zariadenia na zabránenie úteku nelegálnych migrantov.
II.2 Spustenie schémy premiestňovania
Dňa 14. septembra Rada prijala návrh rozhodnutia, ktoré predložila Komisia 11 , o premiestnení 40 000 ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka. O týždeň neskôr nasledovalo rozhodnutie 12 , opäť na základe návrhu Komisie, o premiestnení 120 000 ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska, Grécka a iných členských štátov priamo zasiahnutých utečeneckou krízou. Podporné tímy pracujúce na riadení migrácie sú nástroje na zabezpečenie toho, aby sa toto premiestňovanie mohlo uskutočniť na vonkajších hraniciach Únie.
Obe rozhodnutia si vyžadujú okamžité nadväzujúce opatrenia zo strany inštitúcií EÚ, členských štátov nachádzajúcich sa pod tlakom a členských štátov, ktoré sa zaviazali prijať premiestnených ľudí.
Dňa 1. októbra sa zišlo vyše 80 delegátov z členských štátov, agentúr EÚ, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na fóre o premiestňovaní a presídľovaní, ktoré zorganizovala Európska komisia s cieľom pokročiť v praktickom vykonávaní. Taliansko a Grécko predložili na fóre svoje plány realizácie premiestňovania: načrtli opatrenia v oblasti azylu, prvého prijatia a návratu, ako aj kroky, ktoré sa majú prijať v nadchádzajúcich týždňoch, aby sa zabezpečilo plné spustenie schémy premiestňovania.
Prvé premiestnenia ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, už prebehli; treba však ešte veľa urobiť, aby sa zabezpečilo, že po nich bude nasledovať výrazný tok niekoľko sto premiestnení mesačne. Všetky členské štáty boli požiadané, aby vo svojej krajine určili národné kontaktné miesta: dosiaľ tak spravilo 21 členských štátov 13 . Boli tiež vyzvané, aby v prípade potreby zaslali do Talianska a Grécka styčných dôstojníkov. dosiaľ 22 členských štátov vyslalo takýchto dôstojníkov 14 .
Zásadnou súčasťou premiestňovacieho reťazca je, aby jestvovali primerané prijímacie kapacity v prijímajúcich členských štátoch pre ubytovanie premiestňovaných osôb. Dosiaľ len šesť členských štátov oznámilo prijímacie kapacity, ktoré sprístupnili na prijatie premiestnených ľudí 15 . Všetky členské štáty by mali oznámiť svoje kapacity do konca októbra.
|
Prvé účinné premiestnenie ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu Dňa 9. októbra 2015 odletelo z Ríma 19 Eritrejčanov, ktorí začnú nový život vo Švédsku. Päť žien a 14 mužov odletelo z letiska Ciampino za prítomnosti komisára pre migráciu a vnútorné záležitosti Dimitrisa Avramopoulosa, luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna a talianskeho ministra vnútra Angelina Alfana. Išlo o dôležitý symbolický moment znamenajúci začiatok nového, európskeho prístupu k spôsobu zaobchádzania so žiadosťami o azyl. Odhliadnuc od symboliky sa však premiestňovania teraz musia stať v Taliansku a Grécku systematickou, rutinnou záležitosťou. Tento prvý let bol výsledkom intenzívnych prípravných prác priamo na mieste zo strany talianskych a švédskych orgánov, agentúry Frontex a iných agentúr EÚ, miestnych mimovládnych organizácií a osobitných vyslancov, ktorých vyslala Európska komisia. Neúnavné úsilie zabezpečilo funkčnosť systému; potrebná registrácia a spracúvanie príchodov sa môžu vykonať v každej fáze tejto procedúry. Osveta v eritrejskom spoločenstve mala kľúčový význam pri zabezpečovaní úspechu tohto prvého premiestnenia. Žiadatelia o azyl sa spočiatku zdráhali nechať zaevidovať, lebo nedôverovali systému. Vyslanci Komisie vynaložili v uplynulých týždňov spolu s UNHCR a miestnymi mimovládnymi organizáciami mnoho úsilia priamo na mieste, aby presvedčili prvú skupinu ľudí, že skutočne budú premiestnení. Dôvera v systém rastie, najmä odkedy sa uskutočnilo prvé premiestnenie. V súčasnosti čakajú na Lampeduse a vo Villa Sikania ľudia, ktorí sa chcú zaregistrovať, v radoch. Už sa identifikovalo viac ako 100 Eritrejčanov ako kandidátov na premiestnenie. Teraz je kľúčovo dôležité, aby nasledovali ďalšie premiestnenia, najmä s cieľom zabrániť hromadeniu kandidátov na premiestnenie. |
Úspešná preprava prvej skupiny osôb podľa premiestňovacej schémy je dôležitým prvým krokom. Teraz je potrebné poskytnúť premiestneniam pevný základ, a to v dostatočnej miere. Všetky členské štáty by teraz mali poskytnúť Komisii svoje jasné záväzky pokiaľ ide o počet ľudí, ktoré chcú presunúť odteraz až do konca tohto roka – nezabúdajúc na naliehavosť tejto výzvy.
II.3 Presídľovanie
Presídľovanie ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, priamo z tretích krajín je reakciou na humanitárne záväzky EÚ a poskytuje bezpečnú alternatívu pre utečencov v porovnaní s tým, ak by sa vybrali na vlastnú päsť na nebezpečnú cestu do Európy. Na fóre o premiestňovaní a presídľovaní, ktoré sa uskutočnilo 1. októbra, členské štáty potvrdili záväzky z júla, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prijmú takýmto spôsobom vyše 20 000 utečencov. Na seminári o presídľovaní, ktorý sa uskutočnil 2. októbra, sa vypracovali praktické riešenia na zabezpečenie účinného uplatňovania presídľovania. Prvé presídľovania sa už uskutočnili 16 . Členské štáty by teraz mali Komisii poskytnúť informácie o počte ľudí, ktoré presídlia počas nasledujúcich šiestich mesiacov, a odkiaľ ich presídlia.
II.4 Návrat a readmisia
Kľúčovým prvkom do seba zapadajúcich mechanizmov, ktoré dovedna tvoria azylový systém EÚ, je zabezpečiť, aby tí, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu, boli účinne vrátení. V súčasnosti sa vykonalo ešte stále primálo rozhodnutí o návrate, pričom siete prevádzačov tento stav zneužívajú na lákanie migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu. Čím účinnejším sa stane systém návratu, o menšia je pravdepodobnosť, že prevádzači budú schopní presvedčiť ľudí, že budú môcť „prekĺznuť cez sieť“, ak sa zistí, že nepotrebujú medzinárodnú ochranu.
Na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v októbri 2015 schválili členské štáty akčný plán EÚ pre návrat, ktoré navrhla Komisia 17 . Pozornosť sa v súčasnosti upriamuje na rýchle a účinné nadväzujúce opatrenia.
Taliansko nedávno vykonalo dve návratové operácie – 28 Tunisanov bolo navrátených z Talianska do Tuniska a 35 Egypťanov bolo navrátených do Egypta. Predpokladá sa, že v októbri sa uskutoční jedna spoločná návratová operácia koordinovaná agentúrou Frontex z Talianska a dve z Grécka. Početnosť návratových operácií treba zvýšiť.
Základnou súčasťou práce podporných tímov pracujúcich na riadení migrácie v problémových oblastiach je zabezpečiť účinný návrat.
To si takisto vyžaduje účinné systémy fungujúce v rámci EÚ pre vydávanie a presadzovanie rozhodnutí o návrate. Za posledný mesiac sa podnikli konkrétne kroky s cieľom vypracovať systém integrovaného riadenia návratov a využívať systémy EÚ týkajúce sa výmeny informácií tak, aby zahŕňali rozhodnutia o návrate a zákazy vstupu. Agentúry pre návrat v členských štátoch musia takisto mať potrebné zdroje na vykonávanie úloh.
Návraty sa môžu vykonávať len vtedy, ak sa dosiahne dohoda o krajinách pôvodu s cieľom prijať naspäť príslušné osoby. Readmisia je nevyhnutnou súčasťou efektívnej migračnej politiky. Tí, ktorí sú navrátení, sa musia vrátiť späť do ich krajín pôvodu. Toto si vyžaduje úzke partnerstvo s tretími krajinami s využitím všetkých dostupných nástrojov, ktoré máme k dispozícii. Členské štáty a Komisia by mali spolupracovať pri hľadaní jemnej rovnováhy tlaku a stimulov v ich vzťahu s tretími krajinami s cieľom zvýšiť počet navrátení. Na podporu tohto procesu sa členské štáty dohodli, že do konca roku 2015 nasadia európskych migračných styčných dôstojníkov v jedenástich krajinách; k tomuto nasadeniu však dosiaľ nedošlo 18 . Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie začala prvé dialógy na vysokej úrovni s hlavnými krajinami pôvodu nelegálnej migrácie, na ktoré bude nadväzovať široká škála dialógov s Etiópiou, Somálskom, Africkou úniou a krajinami Sahelu. Najnaliehavejšou prioritou je zabezpečiť, aby sa existujúce dohody o readmisii v praxi účinne uplatňovali.
|
Ako môže readmisia fungovať: praktická spolupráca s Pakistanom EÚ uzavrelo dohodu o readmisii s Pakistanom v roku 2012. Táto dohoda je mimoriadne dôležitá vzhľadom na to, že ide o veľa ľudí (pozri prílohu 9) – Pakistan je dlhé roky štvrtým najväčším zdrojom štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území EÚ. Odhaduje sa však, že asi len 54 % pakistanských občanov, ktorým bolo v EÚ vydané rozhodnutie o návrate, sa aj vrátilo. Účinnosť vykonávania tejto dohody sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne odlišuje. Zistilo sa, že ju konkrétne blokuje Grécko následkom sporov týkajúcich sa dokumentácie. Tento mesiac sa začnú osobitné diskusie o readmisii medzi Komisiou, Gréckom a pakistanskými orgánmi s cieľom obnoviť systém návratov: V Aténach sa uskutočnili diskusie medzi Komisiou, Gréckom a pakistanskými úradníkmi o uplatňovaní dohody o readmisii medzi EÚ a Pakistanom; V ten istý deň došlo ku kontaktom medzi delegáciou EÚ v Islamabade a pakistanským ministerstvom zahraničných vecí; Komisár Avramopoulos navštívi Islamabad 29. októbra, aby prediskutoval spoločný plán v oblasti migrácie. Výsledkom by malo byť: Spoločné chápanie uplatňovania dohody EÚ o readmisii medzi Gréckom a Pakistanom; Agentúra Frontex vykoná v novembri spoločnú návratovú operáciu Pakistancov z Grécka; Komisia predloží operatívny akčný plán na lepšie riadenie migrácie s Pakistanom. |
II.5 Iné spôsoby podpory členských štátov
Existuje niekoľko ďalších možností pre členské štáty ako požiadať o podporu EÚ, aby im poskytla pomoc v oblasti riadenia hraníc a migrácie; tieto však ešte neboli plne využité.
Členské štáty môžu požiadať o nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov (RABIT) na poskytnutie okamžitej podpory pohraničnej stráže v prípade naliehavého alebo výnimočného migračného tlaku. Komisia sa domnieva, že okolnosti, ktorým čelilo Grécko v posledných mesiacoch, boli presne tie okolnosti, pre ktoré vznikli tieto tímy. Ani Grécko ani Taliansko dosiaľ tento mechanizmus nespustili.
Krajina, ktorá sa domnieva, že ju zasiahla humanitárna kríza, môže aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany 19 . Mechanizmus závisí od dobrovoľných príspevkov členských štátov (vrátane odborných znalostí, zariadenia, prístrešia a zdravotníckeho materiálu). Komisia minulý mesiac požiadala členské štáty, aby jej oznámili prostriedky, ktoré môžu byť pripravené na nasadenie v rámci pomoci utečencom. Iba osem členských štátov 20 oznámilo, že majú – obmedzené – prostriedky civilnej ochrany alebo odborníkov, ktorí by boli pripravení na nasadenie ešte tento rok, ak by došlo k žiadosti. Komisia opäť pripomína členským štátom potrebu podporovať tento mechanizmus prostredníctvom podstatných príspevkov.
V roku 2015 bol mechanizmus aktivovaný dvakrát s cieľom pomôcť Maďarsku 21 , a raz s cieľom pomôcť Srbsku 22 , a to v reakcii na naliehavé potreby vyvolané dosiaľ nevídaným prílevom utečencov a migrantov.
Treba tiež pripomenúť, že podpora členských štátov prostredníctvom spoločných operácií agentúry Frontex s názvom TRITON a POSEIDON naďalej poskytuje každodennú podporu pre riadenie vonkajších hraníc, ako aj zachraňovanie tisícov migrantov a utečencov. V súčasnosti poskytuje 17 členských štátov prostriedky pre operáciu TRITON a 18 členských štátov pre operáciu POSEIDON 23 . Prostriedky, ktoré stoja k dispozícii, však ani zďaleka nedosahujú skutočné potreby.
|
Dosiahnutý pokrok |
Prvé krízové vstupné centrum je už v prevádzke na ostrove Lampedusa (Taliansko). Prvé krízové vstupné centrum na ostrove Lesbos (Grécko) sa uvedie do prevádzky v nasledujúcich dňoch. Premiestňovania do iných členských štátov sa už začali. Podporné tímy pracujúce na riadení migrácie sú prevádzkyschopné. Prvé presídľovania sa už uskutočnili. Agentúra Frontex podporuje návratové operácie. |
|
Ďalšie kroky |
V Taliansku sa uvedie do prevádzky do konca tohto roka dovedna šesť krízových vstupných centier. V Grécku sa uvedie do prevádzky do konca roka dovedna päť krízových vstupných centier. Členské štáty splnia výzvy na odborníkov a vybavenie s cieľom podporovať podporné tímy pracujúce na riadení migrácie, aby tieto mohli naplno pracovať. Členské štáty oznámia, koľko miest poskytnú na premiestňovanie a presídľovanie a vyčíslia svoje prijímacie kapacity. Znovu sa začne s návratmi z Grécka do Pakistanu. Členské štáty poskytnú primerané zdroje na spoločné operácie agentúry Frontex s názvom TRITON a POSEIDON. |
III. Rozpočtová podpora
Pred troma týždňami sa Komisia zaviazala okamžite posilniť finančnú podporu. Odvtedy Komisia navrhla opravný rozpočet s cieľom zvýšiť finančné zdroje určené na riešenie utečeneckej krízy prostredníctvom dodatočnej sumy vo výške 1,7 miliardy EUR na roky 2015 a 2016.
Patria sem:
Dodatočná núdzová pomoc už v roku 2015 v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (100 miliónov EUR) (pozri prílohu 8);
Posilnenie troch kľúčových agentúr o 120 pracovných miest (60 pracovných miest pre agentúru Frontex, 30 pre úrad EASO a 30 osôb pre Europol);
Dodatočné finančné prostriedky pre nástroj európskeho susedstva (300 miliónov EUR) a iné presuny finančných zdrojov EÚ tak, aby trustový fond EÚ v reakcii na krízu v Sýrii dosiahol aspoň 500 miliónov EUR v tomto roku;
Zvýšenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc vo výške 500 miliónov EUR (200 miliónov EUR v roku 2015 a 300 miliónov EUR v roku 2016) s cieľom pomôcť utečencom priamo, najmä prostredníctvom UNHCR, Svetového potravinového programu a iných príslušných organizácií na pomoc týkajúcu sa základných potrieb utečencov, napríklad na potravu a prístrešie;
Dodatočné viazané rozpočtové prostriedky vo výške 600 miliónov EUR na rok 2016 s cieľom zvýšiť núdzové financovanie v otázkach migrácie (94 miliónov EUR), podporiť premiestňovanie (110 miliónov EUR), navýšiť ľudské a finančné zdroje pre agentúru FRONTEX, úrad EASO a EUROPOL (približne 86 milióna EUR na podporu pre návrat a v problémových oblastiach, ako aj posilnenie agentúr) a dodatočné financovanie na pomoc členským štátom, ktoré sú najviac zasiahnuté utečeneckou krízou (310 miliónov EUR).
Dovedna to znamená, že dostupné finančné prostriedky na riešenie utečeneckej krízy dosiahnu v rokoch 2015 a 2016 úroveň 9,2 miliardy EUR.
Európsky parlament a Rada konajú rýchlo s cieľom prijať zmeny v rozpočte na rok 2015. Komisia teraz prijala zmeny rozpočtu na rok 2016 a vyzýva rozpočtový orgán, aby prijal podobný záväzok s cieľom prijať v zrýchlenom konaní rozpočet na rok 2016.
Je kľúčovo dôležité, aby členské štáty teraz nasadili svoje finančné prostriedky s cieľom posilniť celkové európske úsilie dodatočne k podstatným výdavkom, ktoré súvisia s migráciou, v rozpočte EÚ. Toto uznali na svojom zasadnutí hlavy štátov a vlád EÚ 23. septembra, keď podčiarkli potrebu, aby národné vlády finančne prispeli a ich príspevky zodpovedali financovaniu zo strany EÚ v rámci úsilia:
Podporiť naliehavé potreby utečencov prostredníctvom UNHCR, Svetového potravinového programu 24 a iných organizácií s cieľom dosiahnuť finančné príspevky vo výške aspoň 1 miliardy EUR. Keďže rozpočet EÚ poskytuje 200 miliónov EUR na dodatočnú podporu v tomto roku a 300 miliónov EUR v budúcom roku, vyžaduje si to dorovnávajúci záväzok vo výške 500 miliónov EUR z vnútroštátnych rozpočtov.
Od 23. septembra sa desať členských štátov 25 zaviazalo poskytnúť dodatočný finančný príspevok, ktorý dosahuje celkovú výšku približne 275 miliónov EUR. V skutočnosti však 80 % týchto prísľubov pochádza len z dvoch členských štátov: Nemecka a Spojeného kráľovstva. Nesplnenie záväzku predstavuje viac ako 225 miliónov EUR.
Podporiť podstatné navýšenie Regionálneho trustového fondu EÚ v reakcii na krízu v Sýrii. Komisia vyzýva členské štáty, aby dorovnali finančný príspevok 500 miliónov EUR z rozpočtu EÚ.
Napriek skutočnosti, že Sýria je v centre súčasnej krízy a že trustový fond predstavuje rýchly a flexibilný nástroj, doterajšia reakcia členských štátov je minimálna, pričom len dva členské štáty prisľúbili finančný príspevok: Taliansko (3 milióny EUR) a Nemecko (5 miliónov EUR). Nesplnenie záväzku predstavuje 492 miliónov EUR.
Podporiť vnútroštátnymi finančnými príspevkami Núdzový trustový fond pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike. Komisia sa domnieva, že vnútroštátne príspevky by mali dorovnať financovanie EÚ vo výške 1,8 miliardy EUR. Opäť, doterajšia podpora je zanedbateľná, pričom v súčasnosti len tri členské štáty: Luxembursko, Nemecko a Španielsko prisľúbili po 3 miliónoch EUR. Šesť členských štátov 26 formálne potvrdilo svoje príspevky, avšak bez presných údajov. Štyri ďalšie 27 uviedli, že „veľmi pravdepodobne“ prispejú, a štyri 28 ešte stále o tom uvažujú. Dve nečlenské krajiny 29 neformálne navrhli, že by mohli pomôcť finančnými prostriedkami vo výške približne 9 miliónov EUR. Nesplnenie záväzku predstavuje obrovskú sumu 1,791 miliardy EUR.
Finančné zdroje sú nevyhnutnou súčasťou ako okamžitého riešenia kritickej situácie utečencov, tak aj toho, aby sme sa začali zaoberať jej hlavnými príčinami. Je nevyhnutné urýchlene dorovnať rozdiel medzi potrebami identifikovanými Európskou radou a skutočnosťou, že len niektoré členské štáty sa doteraz zaviazali poskytnúť finančné prostriedky (pozri prílohu 7).
|
Dosiahnutý pokrok |
Navýšenie o 800 miliónov EUR prijaté Európskym parlamentom a Radou na podporu utečencov a migračných politík v roku 2015, ako navrhla Komisia. |
|
Ďalšie kroky |
Európsky parlament a Rada by mali prijať zmeny rozpočtu na rok 2016, ako ich navrhla Komisia. Je potrebné, aby členské štáty zrealizovali svoj záväzok vo výške 500 miliónov EUR na podporu humanitárnej pomoci utečencom, aby táto dosiahla úroveň 1 miliardy EUR. Je potrebné, aby členské štáty zrealizovali svoj dorovnávajúci záväzok vo výške 500 miliónov EUR z rozpočtu EÚ na trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii a 1,8 miliardy EUR na trustový fond EÚ pre Afriku. |
V tejto súvislosti vyvstávajú otázky týkajúce sa zaobchádzania s výdavkami vynaloženými na riadenie utečeneckej krízy v rámci Paktu stability a rastu. Komisia potvrdila, že ak dostane konkrétnu žiadosť od členského štátu, tak preskúma, či a akým spôsobom by sa to mohlo uviesť do súladu s existujúcimi pravidlami Paktu stability a rastu. Patrí sem flexibilita, ktorá je jeho súčasťou paktu, s cieľom reagovať na nepredvídateľné okolnosti a mimoriadne udalosti.
Toto posúdenie by bolo potrebné vykonať individuálnym spôsobom ako súčasť analýzy vnútroštátnych fiškálnych dokumentov. Bolo by založené na dôkazoch o vzniknutých čistých nákladoch, v súlade s dohodnutou metodikou uplatňovania paktu.
IV. Vykonávanie právnych predpisov EÚ
Spoločný európsky azylový systém sa zakladá na pomoci ľudom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a navracaní migrantov, ktorí nemajú právo zostať na území EÚ. Na dosiahnutie týchto cieľov EÚ teraz disponuje solídnym súborom spoločných pravidiel o azyle a nelegálnej migrácii. Tieto pravidlá sa však musia náležite uplatňovať.
Jedným z príkladov úsilia Komisie podporovať účinné vykonávanie je oblasť návratu, kde Komisia pomáha členským štátom pochopiť dôsledky pravidiel. Komisia zorganizovala osobitné dialógy s členskými štátmi s cieľom podčiarknuť kroky, ktoré je potrebné vykonať na splnenie povinnosti presadzovať návrat. Členské štáty by mali zabezpečiť fyzickú dostupnosť neregulárneho migranta na to, aby mohol byť vrátený, ako aj používanie inštitútu zaistenia ako legitímneho núdzového opatrenia, ak je to nevyhnutné na zabránenie úteku nelegálnych migrantov. Pokiaľ existuje odôvodnená pravdepodobnosť administratívneho vyhostenia, vyhliadky na takéto vyhostenie by nemali byť ohrozené predčasným ukončením zaistenia. Ako rýchlosť rozhodovacieho procesu, tak aj dostupnosť pracovníkov a dostatočná zadržiavacia kapacita môžu mať napokon kľúčový vplyv na praktické uplatňovanie rozhodnutí o návrate.
Od augusta Komisia zaslala piatim členským štátom úradné listy so žiadosťou týkajúce sa systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl a desať úradných listov týkajúce sa riadneho vykonávania smernice o návrate. Všetky príslušné členské štáty odpovedali na listy týkajúce sa nariadenia Eurodac a Komisia v súčasnosti posudzuje odpovede s cieľom zistiť, či sú dostatočné, alebo či má začať konania o porušení povinnosti. Na list týkajúci sa smernice o návrate prišla dosiaľ jedna odpoveď 30 : Komisia čaká na zvyšné odpovede a danú situáciu posúdi urýchlene. Ďalší úradný list so žiadosťou bol adresovaný jednému členskému štátu a týkal sa súladu so smernicou o konaní o azyle, smernicou o podmienkach prijímania a Kódexom schengenských hraníc.
Komisia dosiaľ nedostala nijakú odpoveď v súvislosti s rozhodnutím o 40 prípadných alebo skutočných rozhodnutiach o porušení povinnosti prijatých v septembri týkajúcich sa smernice o konaní o azyle, smernice o podmienkach prijímania a smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu (okrem 34 predtým otvorených prípadov). Vzhľadom na osobitný význam týchto právnych predpisov sú členské štáty naliehavo vyzvané, aby odpovedali čo najskôr v rámci dvojmesačnej lehoty.
Komisia bude pokračovať v konaniach o porušení povinnosti rýchlo a účinne tam, kde je to potrebné, aby zabezpečila plný súlad s právnymi predpismi EÚ v tejto oblasti (pozri prílohu 6).
Prioritné opatrenia identifikované v septembri zdôraznili potrebu venovať osobitnú pozornosť Grécku. Členské štáty neboli schopné vracať žiadateľov o azyl do Grécka od rokov 2010 – 11. Európsky súd pre ľudské práva v roku 2010 rozhodol, že došlo k početným porušeniam Európskeho dohovoru o ľudských právach. Potvrdil, že nemôže existovať právna domnienka, že členské štáty rešpektujú základné práva žiadateľov o azyl, ak vracajú ľudí do Grécka podľa dublinského systému.
Ako sa uvádza vyššie, Komisia vynakladá značné zdroje na pomoc Grécku. Členské štáty sa začínajú pridávať k tomuto úsiliu. Významný pokrok sa dosiahol v krátkom čase. Zriadením a sprevádzkovaním podporných tímov pracujúcich na riadení migrácie sa vyriešili hlavné nedostatky účinného pozastavenia presunov v rámci dublinského systému – zvýšila sa kapacita prijímacích zariadení a návrat sa stáva odolným systémovým článkom posudzovania žiadostí o azyl.
Dosiahnutý pokrok je povzbudzujúci a treba v ňom pokračovať. Komisia posúdi do 30. novembra 2015 na tomto základe situáciu a ak budú splnené všetky podmienky, odporučí Európskej rade v decembri 2015 alebo v marci 2016, aby táto potvrdila obnovenie presunov v rámci dublinského systému do Grécka.
Niektoré členské štáty v poslednom čase uplatnili dočasné obnovenie hraničných kontrol podľa Kódexu schengenských hraníc. To môže byť vo výnimočných krízových situáciách opodstatnené, najmä pre závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte. Nesmie to však byť nič viac než len krátkodobé opatrenie, ktoré sa uplatní pred stabilizáciou situácie.
Komisia v súčasnosti dokončuje posúdenie situácie prijatím stanoviska týkajúceho sa predĺženia dočasných kontrol na hraniciach Nemeckom, Rakúskom a Slovinskom na základe Kódexu schengenských hraníc.
|
Dosiahnutý pokrok |
Komisia rieši nedostatky členských štátov týkajúce sa plnej transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ. V Grécku sa rozširujú prijímacie zariadenia a zavádzajú sa podmienky pre riadne fungovanie azylového systému a posudzovania žiadostí o azyl. |
|
Ďalšie kroky |
Komisia zabezpečí aktívne a rýchle nadväzujúce opatrenia všetkých konaní vo veci porušenia právnych predpisov v oblasti azylu a návratu. Komisia posúdi do 30. novembra 2015 situáciu týkajúcu sa presunov v rámci dublinského systému do Grécka. |
V. Vonkajší rozmer
Európska migračná agenda zdôraznila, že úspešná migračná politika musí nevyhnutne fungovať ako mimo, tak aj vo vnútri Únie. Európa musí vždy prijímať tých, ktorí potrebujú ochranu. Je však v záujme každého, aby sa krízy, ktoré nútia utečencov opustiť svoje domovy a cestovať za veľkého nebezpečenstva, riešili od svojich koreňov.
Ťažiskom prioritných opatrení a spoločného oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie minulý mesiac 31 bolo zaradiť migráciu medzi najvyššie priority vonkajších záujmov EÚ. Dokázalo sa to prostredníctvom záväzkov poskytnúť dodatočné finančné prostriedky, ako je uvedené vyššie. Súčasná diplomatická ofenzíva takisto vniesla oblasť migrácie do centra bilaterálneho, regionálneho a multilaterálneho dialógu.
Ústredným partnerom je Turecko. Spolu s Libanonom a Jordánskom znáša hlavné bremeno humanitárneho úsilia poskytovať prístrešok sýrskym utečencom. Jeho zemepisná poloha z neho robí dominantnú trasu pre migrantov prichádzajúcich na západný Balkán. Turecko ukázalo, že je schopné prijať rozhodné opatrenia s cieľom bojovať proti prevádzačstvu. V podrobnom akčný plán v oblasti migrácie, ktorý predseda Juncker predniesol 5. októbra prezidentovi Erdoganovi, sa uvádza súbor konkrétnych opatrení zahŕňajúcich ako podporu utečencov, migrantov a ich hostiteľských spoločenstiev, tak aj posilnenie spolupráce s cieľom zabrániť neregulárnej migrácii. Zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia. Komisia sa v súčasnosti nachádza v aktívnych diskusiách s tureckými orgánmi s cieľom dokončiť akčný plán.
Spolupráca s Tureckom bola aj kľúčovým aspektom konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západobalkánskej trase, ktorú 8. októbra zvolali vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka a luxemburské predsedníctvo. Dohodli sa na nej viaceré praktické kroky s cieľom podporiť účinnejšiu spoluprácu s partnerskými krajinami pozdĺž tejto trasy vrátane podpory krajín prvého azylu a tranzitných krajín a zdôraznenia širších otázok na riešenie základných príčin a boja proti prevádzačstvu 32 .
Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie sa aktívne zapája do rozsiahlych diplomatických kontaktov s cieľom dosiahnuť dohodu týkajúcu sa krízy v Líbyi. Toto úsilie – politické a finančné – sa vynaložilo na podporu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN Bernardina Léona, ktorý 8. októbra predložil všetkým účastníkom tohto politického dialógu konečné znenie líbyjskej politickej dohody. Pozornosť sa teraz zameriava na túto – stranami schválenú – dohodu, pričom EÚ je v tomto prípade pripravená poskytnúť rozsiahly a okamžitý podporný balík novej vláde národnej jednoty, ktorý bude na prospech líbyjského obyvateľstva. Rada pre zahraničné veci prijala v tejto súvislosti 12. októbra závery.
Dňa 7. októbra pristúpila vojenská operácia Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia – EUNAVFOR MED operácia SOPHIA – k druhej fáze v medzinárodných vodách; po tom, čo sa úspešne splnili ciele prvej fázy (sledovanie a hodnotenie sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi); prispievajúc k záchrane viac ako 3 000 ľudí. Teraz bude schopná vykonávať prehliadky, prehľadávania, zhabania a odkláňania na otvorenom mori plavidiel podozrivých z prevádzačstva alebo obchodovania s ľuďmi a prispeje k postaveniu podozrivých prevádzačov pred súd. Toto predstavuje kľúčový vývoj v narúšaní obchodného modelu prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi a požíva dôležitú politickú podporu z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2240 prijatej 9. októbra.
Rada pre zahraničné veci prijala 12. októbra pod vedením vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie závery o kríze v Sýrii, na základe ktorých zvýši EÚ svoju úroveň angažovanosti pri podpore medzinárodného úsilia pod vedením OSN nájsť politické riešenie konfliktu. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie aktívne spolupracuje so všetkými kľúčovými regionálnymi a medzinárodnými aktérmi vrátane Ruska, USA, Saudskej Arábie, Iránu, Turecka a Iraku. Európska služba pre vonkajšiu činnosť prijala opatrenia s cieľom posilniť podporu politickej opozícii v Sýrii a mimo nej, ktorá je účastníkom procesu transformácie, ako aj naďalej uľahčovať zblíženie a zjednotenie jej početných politických a vojenských častí pod spoločnú stratégiu. Európska služba pre vonkajšiu činnosť a osobitný vyslanec OSN Staffan de Mistura uskutočnili 7. a 9. septembra podrobné konzultácie s odborníkmi na mediáciu, najmä z Ruska, Iránu, Egypta, Sýrie a Saudskej Arábie, ako aj so splnomocnencami pre Sýriu z členských štátov. Európska únia je takisto aktívna v niektorých pracovných skupinách zriadených malou skupinou globálnej koalície na boj proti Dá’iš (Small Group of the Global Coalition against Da'esh) týkajúcich sa stabilizácie, zahraničných teroristických bojovníkov a boja proti financovaniu terorizmu. Vykonávanie regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj voči hrozbe, ktorú predstavuje Dá’iš, prebieha.
Kľúčovou témou diskusií zástupcov inštitúcií EÚ a členských štátov na 70. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na konci septembra bola migrácia. V tomto kontexte sa zdôraznila potreba proaktívnej reakcie a intenzívnej angažovanosti medzinárodného spoločenstva s cieľom riešiť výzvy v oblasti migrácie a mobility osôb, hlavne pokiaľ ide o krízu týkajúcu sa sýrskych utečencov.
Akčný plán EÚ proti prevádzačstvu predložený v máji 33 sa v súčasnosti vykonáva – takisto ako operácie zamerané na presadzovanie práva v EÚ aj mimo EÚ: napríklad prebiehajú kampane v Etiópii a Nigeri s cieľom zabrániť prevádzačstvu priamo pri zdroji.
Hlavným ťažiskom nových prioritných otázok migrácie bude nasledujúci mesiac samit o migrácii, ktorý sa uskutoční v meste Valletta 11. a 12. novembra 2015. Tento samit je predmetom intenzívnych príprav s africkými partnermi. Bude predstavovať príležitosť ukázať, že EÚ a jej africkí partneri sú v stave zrealizovať hmatateľné kroky na riešenie základných príčin nelegálnej migrácie a na zabezpečenie náležite riadenej, bezpečnej, regulárnej a zodpovednej migrácie a mobility ľudí. Základom takýchto partnerstiev je, že EÚ musí podporiť svojich partnerov: prostredníctvom finančnej pomoci, odborných znalostí, dôvery spolupracovať a demonštrovať spoločné úsilie. Úspech samitu ako taký je nerozlučne spätý so spoločným úsilím poskytnúť významný finančný záväzok Núdzovému trustovému fondu EÚ pre Afriku (pozri bod III).
|
Dosiahnutý pokrok |
Niekoľko zasadnutí na vysokej úrovni vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie a komisárov ozrejmilo význam nových diplomatických ofenzív v oblasti migrácie. Vojenská operácia Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia – EUNAVFOR MED operácia SOPHIA splnila ciele prvej fázy. |
|
Ďalšie kroky |
Dokončenie akčného plánu s Tureckom. Vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka plánuje na 20. a 21. októbra dialógy na vysokej úrovni s Etiópiou, Africkou úniou a Somálskom. Vykonávanie druhej fázy vojenskej operácie Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia – EUNAVFOR MED operácia SOPHIA. Podpora EÚ novej vláde národnej jednoty v Líbyi. Zvýšenie úrovne angažovanosti EÚ pri podpore medzinárodného úsilia pod vedením OSN s cieľom nájsť politické riešenie konfliktu v Sýrii. Samit o migrácii, ktorý sa uskutoční v meste Valletta. |
VI.Záver
Uvedené prevádzkové a rozpočtové kroky sú navrhnuté tak, aby poskytovali podporu potrebnú na navrátenie migračného systému EÚ do zorganizovaného stavu, v ktorom sa riadne uplatňujú pravidlá, pričom tento systém je dostatočne odolný a schopný reagovať na nevyhnutné migračné špičky. Nevyhnutnou súčasťou obnovenia stability sú vonkajšie hranice. Toto je ústredným prvkom záväzku Komisie predložiť do konca roka návrhy týkajúce sa rozvinutia plne funkčnej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý je uznaním, že členské štáty treba výraznejšie podporovať v oblasti riadenia vonkajších hraníc Európy.
|
Súhrn konkrétnych záverov Členské štáty by mali urýchlene predložiť svoje príspevky na uspokojenie posúdení potrieb agentúr EÚ, ktoré potrebujú na realizáciu koncepcie krízových vstupných centier; Taliansko a Grécko by mali zvýšiť svoje prijímacie kapacity; Členské štáty by mali oznámiť svoje prijímacie kapacity pre prijatie premiestnených ľudí; Členské štáty by mali poskytnúť jasné záväzky pokiaľ ide o počet ľudí, ktorých chcú presunúť odteraz do konca roka; Členské štáty by teraz mali Komisii poskytnúť informácie o počte ľudí, ktoré presídlia počas nasledujúcich šiestich mesiacov, a odkiaľ ich presídlia; Členské štáty by mali rýchlo vykonávať akčný plán EÚ pre návrat, ktoré navrhla Komisia, aby sa mohol vytvoriť účinný systém návratu na úrovni EÚ; Európska únia by mala do konca roku 2015 nasadiť európskych migračných styčných dôstojníkov v jedenástich tretích krajinách; Členské štáty by mali podstatnými príspevkami podporovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany; Členské štáty by mali sprístupniť dostatočné prostriedky pre spoločné operácie agentúry Frontex s názvom TRITON a POSEIDON. Členské štáty by mali finančnými príspevkami dorovnať financovanie EÚ na podporu úsilia UNHCR, Svetového potravinového programu a iných medzinárodných organizácií, trustového fondu EÚ pre Sýriu a trustového fondu EÚ pre Afriku: Európsky parlament a Rada by mali prijať návrh opravného rozpočtu na rok 2016, ako ho navrhla Komisia; Komisia bude pokračovať v konaniach o porušení právnych predpisov rýchlo a účinne tam, kde je to potrebné, aby zabezpečila plný súlad s acquis v oblasti azylu a návratu; Komisia posúdi do 30. novembra, či sú splnené všetky podmienky, aby mohla odporučiť Európskej rade v decembri 2015 alebo v marci 2016 obnovenie presunov v rámci dublinského systému do Grécka; Komisia dokončí stanovisko týkajúce sa predĺženia dočasných kontrol na hraniciach Nemeckom, Rakúskom a Slovinskom na základe Kódexu schengenských hraníc; Komisia dokončí akčný plán s Tureckom. |
Zoznam príloh
Príloha 1: Kontrola prioritných činností
Príloha 2: Grécko – správa o súčasnom stave z 11. októbra 2015
Príloha 3: Taliansko – správa o súčasnom stave z 11. októbra 2015
Príloha 4: Mapa krízových vstupných centier a problémových oblastí „hotspots“ určených v Grécku
Príloha 5: Mapa krízových vstupných centier a problémových oblastí „hotspots“ určených v Taliansku
Príloha 6: Vykonávanie spoločného európskeho azylového systému
Príloha 7: Finančné záväzky členských štátov na podporu migračných potrieb
Príloha 8: Finančná podpora poskytovaná členským štátom z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF)
Príloha 9: Fungovanie dohody o readmisii medzi EÚ a Pakistanom v období 2012 – 2014
Číselné údaje agentúry Frontex uverejnené 13. októbra 2015.
COM(2015) 240 final.
COM(2015) 490 final.
Vyhlásenie možno nájsť tu: http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/09/23-statement-informal-meeting/ .
Krízové vstupné centrum je oddiel vonkajších hraníc EÚ alebo oblasť s mimoriadnym migračným tlakom, ktoré žiada o posilnenú a spoločnú podporu zo strany agentúr EÚ.
Zástupcovia uvedených agentúr pracujú v spoločných pracovných priestoroch nachádzajúcich sa v prístavoch alebo osobitných prijímacích centrách s cieľom koordinovať pomoc EÚ vnútroštátnym orgánom pri identifikácii, registrácii a návratoch, ako aj zhromažďovaní, výmene a analýze informácií a spravodajských informácií s cieľom podporovať vyšetrovanie trestných činov sietí prevádzačov s ľuďmi.
Belgicko, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Belgicko, Česká republika, Litva, Portugalsko, Rumunsko a Švédsko.
Do práce regionálnej jednotky sú zapojené: agentúra Frontex, úrad EASO, Europol, vojenská operácia Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia – EUNAVFOR MED operácia SOPHIA a talianske orgány.
Napríklad o dočasné zariadenie s kapacitou 300 – 400 miest na ostrove Kos do konca tohto roka.
Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 146).
Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 80).
Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko.
Z Belgicka, Chorvátska, Cypru, Českej republiky, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Írska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Malty, Nemecka, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Španielska a Švédska do Talianska; a zo Slovinska do Talianska a Grécka.
Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Španielsko.
132 Sýrčanov bolo už 20. júla 2015 presídlených zo susedných krajín Sýrie v rámci tejto schémy; do Českej republiky 16 Sýrčanov, Talianska 96 Sýrčanov a Lichtenštajnska 20 Sýrčanov.
COM(2015) 453 final.
Závery Rady zo 8. októbra 2015: „Spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu má zásadný význam pre úspešné návratové operácie. V krátkodobom horizonte Európska únia preskúma synergie diplomacie EÚ priamo na mieste prostredníctvom delegácií EÚ, najmä prostredníctvom európskych migračných styčných dôstojníkov (EMLO), ktorí majú byť do konca roka 2015 nasadení v Egypte, Etiópii, Jordánsku, Maroku, Libanone, Nigeri, Nigérii, Pakistane, Senegale, Srbsku, Sudáne, Tunisku a Turecku.“
V rámci tohto mechanizmu sa dajú mobilizovať rôzne typy materiálnej pomoci (vrátane odborných znalostí, zariadenia, prístrešia a zdravotníckeho materiálu).
Belgicko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Švédsko.
Tieto žiadosti sú už vybavené.
Táto žiadosť je stále otvorená.
V prípade operácie TRITON: Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Grécko, Holandsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Španielsko; v prípade operácie POSEIDON: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Štyri členské štáty (Holandsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko) patria medzi 10 najväčších darcov na Svetový potravinový program v roku 2015 (zdroj: Svetový potravinový program, 6. október 2015).
Cyprus, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko.
Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Malta, Spojené kráľovstvo a Taliansko.
Holandsko, Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
Česká republika, Estónsko, Grécko a Lotyšsko.
Nórsko a Švajčiarsko.
Taliansko
JOIN(2015) 40, 9. september 2015
Tento dokument možno nájsť tu: http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/10/08-western-balkans-route-conference-declaration/
COM(2015) 285 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
PRÍLOHA 1
KONTROLA PRIORITNÝCH ČINNOSTÍ
Stav k 14. októbru 2015
OPERAČNÉ OPATRENIA V RÁMCI EÚ
|
Opatrenia prijaté Komisiou a agentúrami EÚ |
Opatrenia prijaté členskými štátmi |
Ďalšie kroky |
|
|
Realizácia prístupu založeného na krízových vstupných centrách („hotspots“) a vykonávanie rozhodnutí o premiestnení |
-Koordinácia na mieste: -technické stretnutia agentúr s Talianskom/Gréckom zorganizované Komisiou; -koordinácia s medzinárodnými organizáciami, ktoré sú aktívne na mieste (IOM a UNHCR), v Taliansku a Grécku boli nasadení osobitní vyslanci Komisie, ktorých úlohou je koordinovať zavádzanie prístupu založeného na krízových vstupných centrách („hotspots“) a prípravu premiestnenia. -Zriadené podporné tímy na riadenie migrácie: -Taliansko: zriadenie osobitnej regionálnej jednotky EÚ (EURTF) v Katánii, spoločná operácia Triton agentúry Frontex, ktorej súčasťou je vyslanie tímov na skríning a debrífing na Sicíliu a Lampedusu, nasadenie expertov úradu EASO na mieste s cieľom pomôcť pri poskytovaní informácií o postupe premiestňovania; -Grécko: zriadenie EURTF, spoločná operácia Poseidon agentúry Frontex, ktorej súčasťou sú tímy na skríning a debrífing vyslané na Egejské ostrovy. V krátkom čase majú byť vyslaní experti úradu EASO na vykonávanie úloh súvisiacich s poskytovaním informácií a spracúvaním žiadostí. Agentúry -V rámci spoločnej operácie v členskom štáte, v ktorom sa realizuje prístup založený na krízových vstupných centrách („hotspots“), vykonávajú svoje úlohy tímy agentúry Frontex nasadené na skríningové a debrífingové činnosti. -Dňa 2. októbra 2015 agentúra Frontex aj úrad EASO vyhlásili výzvu na vyjadrenie záujmu expertov a na dodávku zariadenia s cieľom ešte viac posilniť podporné tímy na riadenie migrácie v Taliansku aj Grécku. - V Taliansku Eurojust podporuje regionálny operačný tím agentúry Frontex (OFRT) v Katánii pri uľahčovaní? vzájomných žiadostí o právnu pomoc a pri koordinácii medzi jednotlivými členskými štátmi. V Grécku boli vymenovaní dvaja prokurátori Odvolacieho súdu v Pireu ako kontaktné miesta agentúry Eurojust, ktoré v reálnom čase informovali o potrebách súdnej kontroly a koordinácie na úrovni EÚ. -Kontakty s členskými štátmi na vyriešenie praktických požiadaviek na premiestnenie: -Komisia napísala všetkým členským štátom, aby znovu zdôraznila , že je potrebné nominovať styčných úradníkov, a vyzvala členské štáty, aby v blízkej budúcnosti uviedli počet žiadostí o premiestnenie. -Bilaterálne kontakty pred prvým premiestnením z Talianska a Grécka. -Fórum o premiestňovaní a presídľovaní z 1. októbra 2015: -Členským štátom boli poskytnuté informácie o stave vykonávania rozhodnutí Rady o premiestňovaní. -Taliansko a Grécko predstavili svoje plány realizácie a členské štáty im adresovali otázky na objasnenie. -Dohoda o používaní schémy a operačných záverov seminára o premiestňovaní z 21. 9. 2015 ako spôsobu práce pri realizácii systému premiestňovania. -Komisia vyjasnila finančné aspekty systému premiestňovania aj presídlenia. |
Prvé premiestnenia boli dokončené 9. októbra 2015. Taliansko Uskutočňuje sa plán realizácie predstavený 1. októbra 2015 v rámci Fóra o premiestňovaní a presídľovaní. Boli zriadené prvé podporné tímy v Lampeduse. Sú pripravené prijímacie centrá v ďalších troch lokalitách na Sicílii a možno očakávať, že odtiaľ začnú v krátkom čase pracovať podporné tímy. Boli pridelené kancelárske priestory vo Villa Sikania a v Katánii. Vo všetkých príslušných orgánoch štátnej správy a samosprávy boli nominovaní styční úradníci. V rámci plánu realizácie bolo predložené posúdenie potrieb podporných tímov na riadenie migrácie. Taliansko požiadalo agentúru Frontex, aby mu pomohla poskytnutím desiatich expertov na odoberanie odtlačkov prstov. Grécko Plán realizácie, ktorý bol predstavený 1. októbra 2015 v rámci Fóra o premiestňovaní a presídľovaní, je uvedený do prevádzky. Boli zriadené podporné tímy na ostrove Lesbos a budú zriadené podporné tímy na štyroch ďalších ostrovoch (Chios, Samos, Kos a Leros), pričom agentúra Frontex bude prítomná na piatich ostrovoch a v krátkom čase budú vyslaní experti úradu EASO. Boli pridelené kancelárske priestory pre EURTF v kancelárii styčného úradníka agentúry Frontex v Pireu. Vo všetkých príslušných orgánoch štátnej správy a samosprávy boli nominovaní styční úradníci. Dňa 5. októbra 2015 bolo výboru SCIFA predložené posúdenie potrieb podporných tímov na riadenie migrácie a bolo odovzdané Komisii prostredníctvom vyslancov Komisie v Grécku. Ostatné členské štáty Vymenovanie členov siete národných kontaktných miest a vyslanie styčných úradníkov do Talianska a Grécka. 20 členských štátov určilo kontaktné miesta, 22 členských štátov doteraz nominovalo styčných úradníkov v Taliansku vrátane 1 členského štátu, ktorý doteraz nominoval styčného úradníka pre Taliansko aj Grécko. Niektoré členské štáty oznámili Taliansku/Grécku/úradu EASO počet osôb, ktoré sú schopné rýchlo premiestniť. Reakcia na výzvy agentúr Národní experti určení do podporných tímov na riadenie migrácie v reakcii na výzvy zo strany expertov z agentúry Frontex (670 do konca januára 2016) a úradu EASO (370 expertov do tretieho štvrťroka 2017): Pomoc poskytnutá Taliansku: 1) zo strany agentúry Frontex – 18 jednotiek technického vybavenia (plavidlá, hliadkové vozidlá atď.) a 42 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže. Pomoc poskytnutá Grécku: 1) zo strany agentúry Frontex – 27 jednotiek technického vybavenia a nasadenie 53 expertov (celkový počet expertov nasadených na pozemných a námorných hraniciach je 95 vrátane gréckych úradníkov). |
-Premiestňovanie: členské štáty určia, koľko premiestnených prijmú do konca roka. -Akonáhle členské štáty úradne potvrdia do 30. októbra 2015 svoje záväzky z 20. júla 2015, začne sa revízia národných programov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) s cieľom prideliť členským štátom dodatočné sumy zodpovedajúce jednorazovým platbám pre premiestňované osoby. -Podpora Grécku prostredníctvom núdzovej pomoci z AMIF na pokrytie nákladov na vnútornú prepravu registrovaných osôb z východnej časti Egejských ostrovov do kontinentálneho Grécka (čoskoro bude pridelená núdzová pomoc z AMIF vo výške 5,99 mil. EUR; pripravuje sa dohoda o grante). -Posúdenie potreby podporiť Taliansko pri pokrývaní nákladov na vnútornú prepravu registrovaných osôb z ostrova Lampedusa do pevninského Talianska. -Členské štáty by mali pravidelne aktualizovať informácie o počte osôb, ktoré sú schopné rýchlo premiestniť. -Členské štáty by mali dokončiť proces určenia národných kontaktných miest a vymenovania styčných úradníkov. -Výzva agentúry Frontex a úradu EASO na vyjadrenie záujmu zo strany expertov: odpovede členských štátov na výzvu Frontex sa očakávajú najneskôr do 16. októbra. 2015. |
|
Podpora spoločných operácií agentúry Frontex s názvom TRITON a POSEIDON |
-Postupne boli posilnené spoločné operácie Triton a Poseidon (spolu s realizáciou prístupu založeného na krízových vstupných centrách, tzv. „hotspots“, v Taliansku a Grécku). -Spoločná operácia Triton: zvýšilo sa množstvo vybavenia na hliadkovanie, ako aj počet tímov určených na skríning a debrífing [18 jednotiek technického vybavenia (plavidlá, hliadkové vozidlá atď.) a 42 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže]. -Spoločná operácia Poseidon – more: Agentúra Frontex zvýšila množstvo aktív a počet expertov na debrífing (27 jednotiek technického vybavenia a 53 expertov) a boli nasadení tlmočníci. Agentúra Frontex ponúkla, že nasadí ďalších 104 prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže a bude spolufinancovať 31 vedúcich tímov z gréckej polície. -Agentúra Frontex vyhlásila 2. októbra 2015 verejnú výzvu na dodatočné príspevky, ktorá pokrýva aj potreby spoločných operácií Triton a Poseidon.
|
-Posilnenie operačnej podpory určenej Taliansku a Grécku v rámci spoločných operácií Triton a Poseidon – more; vďaka sprístupneniu zdrojov zo strany členských štátov bolo najmä možné posilniť skríning a debrífing. -Spoločná operácia Triton: účastní sa 26 členských štátov a štátov pridružených k schengenskému priestoru: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko. V súčasnosti sa 17 z nich zapojilo poskytnutím aktív a/alebo prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže: MT, PT, NL, FR, NO, ES, EL, PL, RO, UK, DE, DK, CZ, BG, LV. -Spoločná operácia Poseidon – more: účastní sa 25 členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Nemecko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko). V súčasnosti sa 18 z nich zapojilo poskytnutím aktív a/alebo prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže: (DK, CZ, NO, SE, PT, PL, LV, DE, HR, NL, FI, IT, FR, ES, BE, UK, BG, RO). - |
-Členské štáty sa zaväzujú zachovať alebo zvýšiť úroveň podpory prebiehajúcich spoločných operácií v Taliansku a Grécku. Preto by mali všetky členské štáty pozitívne reagovať na výzvu, ktorú vyhlásila agentúra Frontex 2. októbra 2015. -Agentúra Frontex a Grécko uskutočnia dodatočné nasadenie prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže. |
|
Prijímacia kapacita a podmienky prijímania |
-Monitorovanie podmienok prijímania a prijímacích kapacít a v prípade potreby začatie konaní o porušení povinnosti týkajúce sa týchto podmienok. |
-IT a EL vynakladajú úsilie na zvýšenie prijímacej kapacity. IT smeruje k dosiahnutiu kapacity prvého príjmu 2 500 osôb do konca roka, Grécko tiež navyšuje svojich 2 000 miest. |
-Ďalšie usmernenia s cieľom zlepšiť normy týkajúce sa podmienok prijímania (EASO). -Všetky členské štáty zasiahnuté krízou, najmä Grécko: začať využívať značné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov /Európskeho fondu regionálneho rozvoja/ Európskej investičnej banky na zvýšenie prijímacích kapacít. |
|
Návrat |
-Dňa 10. októbra 2015 sa uskutočnili prvé návraty pod záštitou podporného tímu na riadenie migrácie. -Dňa 5. októbra 2015 sa začalo hodnotenie schengenského informačného systému s cieľom zahrnúť všetky rozhodnutia o návrate a zákazy vstupu do SIS. -Európski styční úradníci pre migráciu (EMLO): koncept predstavený 15. septembra 2015 zahŕňal aj osobitné funkcie súvisiace s návratom. -Dňa 15. septembra 2015 sa začal v rámci Komisie, agentúr (FRONTEX a EASO) a príslušných sietí proces zriaďovania systému integrovaného riadenia návratu. -V roku 2015 prebehli schengenské hodnotenia systémov návratu Rakúska, Belgicka, Nemecka a Holandska, ako aj jedno hodnotenie na základe dotazníka (Litva). |
-Na základe reakcií členských štátov sa potvrdil význam návratu. -Členské štáty (a pridružené štáty), ktoré nie sú súčasťou existujúcich sietí ,boli vyzvané, aby zvážili svoju účasť alebo pridruženie. |
-Do konca roku 2015 prebehne nábor a nasadenie prvých EMLO. -Dňa 28. októbra 2015 agentúra Frontex usporiada stretnutie zamerané na operačné následné opatrenia. -V roku 2016 sa majú zhodnotiť systémy návratu šiestich členských štátov (IT, EL, LU, FR, MT, HR). |
|
Presídlenie |
Fórum o presídľovaní a premiestňovaní z 1. októbra 2015: -UNHCR predstavil trendy a priority v oblasti presídľovania na rok 2016 a uviedol oblasti spolupráce so štátmi prijímajúcimi presídlencov. -Organizácia IOM predstavila oblasti odborných skúseností v procese presídľovania a podporu, ktorú je schopná poskytnúť štátom prijímajúcim presídlencov. -Komisia predstavila usmernenie o finančnej podpore. Seminár úradu EASO o presídľovaní z 2. októbra 2015: -UNHCR predstavil jednotlivé kroky procesu presídľovania prebiehajúceho pod jeho záštitou. -IT, NL a SE predstavili v záujme výmeny osvedčených postupov rôzne aspekty svojich programov presídľovania. -S cieľom uľahčiť presídľovanie a prijímanie utečencov prostredníctvom výmeny znalostí bol predstavený presídľovací projekt EU-FRANK. -Prezentácia komisie ICMC o integračných postupoch. -Mapovanie operačných potrieb členských štátov v oblasti presídľovania a určenie operačných podporných opatrení na splnenie týchto potrieb. - |
-Fórum o presídľovaní a premiestňovaní z 1. 10. 2015: -Všetky členské štáty potvrdili svoje záväzky z 20. júla 2015, pričom mnohé z nich výslovne uviedli, že v rámci tohto procesu budú úzko spolupracovať s UNHCR a organizáciou IOM. -Všetky štáty potvrdili dodržiavanie dohodnutých priorít, pokiaľ ide o regióny presídlenia. Väčšina sa zameria na sýrskych utečencov žijúcich na území Libanonu, Jordánska a Turecka. Niektoré členské štáty tiež uviedli, že by prijali presídlencov z iných regiónov, napríklad z oblasti Afrického rohu (Sudán) alebo severnej Afriky (Egypt). -Niektoré členské štáty už začali v rámci daného systému obmedzene presídľovať (IT, CZ), zatiaľ čo Lichtenštajnsko uviedlo, že presídlením 20 Sýrčanov z Turecka už splnilo svoje záväzky. -Niektoré členské štáty uviedli počet osôb zo svojho celkového záväzku, ktoré plánujú presídliť v rokoch 2016 a 2017. |
-Členské štáty k 30. októbru2015 úradne potvrdia Komisii počet osôb, ktoré majú byť presídlené, v súlade so záväzkami v rámci systému presídľovania z 20. júla 2015. -Na tomto základe Komisia prehodnotí národné programy členských štátov v rámci AMIF. -Spolupráca členských štátov s UNHCR pri určovaní osôb, ktoré sa majú presídliť. |
|
Prevádzačstvo |
-Realizácia spoločného operačného tímu MARE, ako hlavnej informačnej platformy o prevádzačstve, s cieľom podporiť vyšetrovanie a stíhanie prevádzačov migrantov členskými štátmi. -Podpora XX vyšetrovaní a XX spoločných operácií proti prevádzačstvu v XX členských štátoch. |
-Nasadenie XX v spoločnom operačnom tíme MARE XX členskými štátmi. |
-Ďalšie posilnenie spolupráce medzi agentúrami v oblasti prevádzačstva. -Ďalšie využívanie spoločných vyšetrovacích tímov a spoločných operácií v oblasti prevádzačstva. |
|
Civilná ochrana |
-Komisia napísala 24. septembra2015 všetkým členským štátom a požiadala ich, aby bližšie určili aktíva, ktoré by mohli dať k dispozícii v prípade aktivácie mechanizmu počas utečeneckej krízy. -Dňa 8.októbra 2015 sa uskutočnilo posledné koordinačné stretnutie. |
-Na list doteraz zareagovalo 19 členských štátov, z toho 8 pozitívne (BE, CY, FI, LT, SE, SK, CZ, LV). Štyri ďalšie (AT, BG, SI, UK) by mohli reagovať na individuálnej báze. -Dňa 18. júna 2015 a 11. septembra 2015 Maďarsko spustilo mechanizmus v oblasti civilnej ochrany. -Dňa 21. septembra 2015 spustilo mechanizmus v oblasti civilnej ochrany Srbsko. |
-Členské štáty môžu v prípade potreby spustiť mechanizmus. -Pohotovostné plánovanie členských štátov, pokiaľ ide druh civilnej ochrany, ktorý by bol potrebný v rámci rôznych scenárov a druh aktív, ktorý by sa mohol poskytnúť. |
|
Rýchle pohraničné zásahové tímy (RABIT) |
-Agentúra Frontex poslala 18.septembra 2015 správnej rade agentúry list, v ktorom zdôraznila svoju pripravenosť reagovať na akúkoľvek požiadavku rýchleho zásahu predloženú členským štátom vystaveným náhlemu a mimoriadnemu tlaku neregulárneho prisťahovalectva na vonkajších hraniciach, ktorý požiada o podporu formou takejto intervencie, ako aj svoju pripravenosť vykonávať prebiehajúce posilnené spoločné operácie. -Komisia vo svojom oznámení o riadení utečeneckej krízy upozornila na možnosť spustiť mechanizmus RABIT. |
-Na list výkonného riaditeľa odpovedalo 13 členských štátov. -Doteraz (k 7. októbru 2015) žiaden členský štát neoznámil agentúre Frontex svoju pripravenosť požadovať rýchly zásah. -Šesť členských štátov vyjadrilo ochotu nasadiť ľudské a technické zdroje, pričom by sa mohli nasadiť ešte tento rok [ak sa o to požiada]. - |
-Ktorýkoľvek členský štát, ktorý čelí naliehavému a výnimočnému tlaku v dôsledku veľkého počtu migrantov, ktorí sa snažia nezákonne vstúpiť na jeho územie, pričom tento tlak presahuje kapacitu príslušného členského štátu, môže spustiť rýchly zásah koordinovaný agentúrou Frontex. -Agentúra Frontex by mala v spolupráci s členskými štátmi neustále monitorovať vývoj situácie na vonkajších hraniciach EÚ, najmä v prípade členských štátov, ktoré čelia osobitnému a neprimeranému tlaku. - |
ROZPOČTOVÁ PODPORA NA OPATRENIA V RÁMCI EÚ
|
Opatrenia EÚ |
Opatrenia prijaté členskými štátmi |
Ďalšie kroky |
|
|
Zvýšená finančná podpora na riadenie migrácie: hraničné kontroly, azylové systémy, prijímanie, návrat (zahrnuté do opravného rozpočtu 7 na rok 2015 a opravného listu č. 2 na rok 2016). |
- Dodatočných 100 miliónov EUR na núdzovú pomoc v rámci AMIF a ISF v roku 2015 na základe opravy, ktorú navrhla Komisia a ktorú rozpočtový orgán urýchlil. -Do opravného listu 2, ktorý má Komisia prijať 14. októbra 2015, je zahrnutý vplyv druhého návrhu na premiestnenie 120 000 utečencov (vrátane nákladov na presun) na rozpočet na rok 2016 v celkovej výške 780 mil. EUR. -Do opravného listu 2 bol zahrnutý aj ďalší návrh Komisie na dodatočné financovanie na rok 2016 v celkovej výške 600 miliónov EUR, ktorý obsahuje: -310 miliónov EUR na štrukturálnejšie strednodobé opatrenia a činnosti prvého príjmu v členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté; -ďalších 94 miliónov EUR dodatočnej núdzovej pomoci; -110 miliónov EUR na rozpočtové zosúladenie prvého premiestňovacieho balíka (40 000 utečencov) s druhým; -dodatočné zdroje pre agentúry (pozri nižšie). Prebiehajúca núdzová pomoc: -Dňa 5. októbra dostalo Rakúsko núdzovú pomoc vo výške 6,3 miliónov EUR z AMIF; žiadosti Grécka, Nemecka, Maďarska a Chorvátska v celkovej výške viac než 60 mil. EUR sa ešte riešia. -Začiatkom októbra bolo Grécku udelených 10,7 milióna EUR a Francúzsku 1,7 milióna EUR v rámci ISF – hranice. Ďalšie žiadosti o financovanie v celkovej výške viac ako 8 mil. EUR pre Grécko a Chorvátsko sa ešte riešia. |
-Členské štáty (a 3 krajiny pridružené k schengenskému priestoru) určili zodpovedné orgány. -75 % členských štátov vytvorilo implementačnú štruktúru a začalo realizovať národné programy. -Rozpočtové prostriedky pridelené pre národné programy Talianska v rámci AMIF a ISF dosahujú výšku približne 560 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020. V auguste 2015 sa uskutočnili prvé platby v rámci predbežného financovania vo výške približne 39 miliónov EUR. Okrem toho získalo Taliansko v roku 2015 19,12 mil. EUR ako núdzovú pomoc. Rozpočtové prostriedky pridelené pre národné programy Grécka v rámci AMIF a ISF dosahujú približne 474 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020. V auguste 2015 sa uskutočnili prvé platby v rámci predbežného financovania vo výške približne 33 miliónov EUR. Okrem toho získalo Grécko v roku 2015 19,5 mil. EUR ako núdzovú pomoc. |
-Členské štáty by mali využiť dostupné finančné prostriedky poskytované prostredníctvom národných programov v rámci AMIF a ISF. Na tento účel niektoré členské štáty ešte musia určiť svoje zodpovedné orgány. -Komisia by mala posúdiť potrebu revidovať programovanie členských štátov v rámci AMIF a ISF – hranice s cieľom preveriť, či je v súlade so súčasnou situáciou v oblastiach, akou je prijímacia kapacita. -Komisia by mala byť v úzkom kontakte s členskými štátmi, ktoré čelia najväčšiemu tlaku, s cieľom dokončiť posúdenie potrieb a zabezpečiť štruktúrovaný prístup (činnosti, časový harmonogram) voči riešeniu súčasných naliehavých úloh prostredníctvom národných programov a núdzovej pomoci. -Do konca novembra by sa malo prijať deväť zvyšných národných programov, ktoré ešte neboli schválené. -Na novembrovom zasadnutí predstavenstva Európskej investičnej banky sa prerokujú osobitné podmienky pre projekty súvisiace s utečencami; do konca novembra sa pripraví posúdenie potrieb. |
|
Podpora poskytovaná agentúram EÚ |
-Posilnenie ľudských zdrojov agentúr na roky 2015 a 2016 -60 pracovných miest pre agentúru Frontex, -30 pre úrad EASO, -30 pre Europol. -50 miliónov EUR na podporu činnosti agentúry Frontex v roku 2016 v oblasti návratu a 20 miliónov EUR na posilnenie operácií týkajúcich sa krízových vstupných centier. - |
-Podpora poskytovaná operáciám agentúry Frontex a úradu EASO zo strany členských štátov. |
-Návrh podpory do rozpočtu rok 2016. |
OPERAČNÉ A ROZPOČTOVÉ OPATRENIA: VONKAJŠIE OPATRENIA
|
Opatrenia EÚ |
Opatrenia prijaté členskými štátmi |
Ďalšie kroky |
|
|
Diplomatická ofenzíva v oblasti migrácie |
-Konferencia na vysokej úrovni o východnej stredozemnej trase/západobalkánskej trase, Luxembursko, 8. 10. 2015. (Vo vyhlásení) sa určilo päť kľúčových oblastí činnosti: 1) podpora Jordánsku, Libanonu, Turecku; 2) podpora tranzitným krajinám; 3) boj proti organizovanému zločinu alebo prevádzačstvu; 4) riešenie základných príčin; 5) zapojenie krajín pôvodu neregulárnych migrantov. -Turecko – bol odovzdaný akčný plán EÚ–Turecko o migrácii vrátane opatrení na podporu Turecka v rámci utečeneckej krízy a na zníženie počtu neregulárnych odchodov. -. |
-Nemecko oznámilo otvorenie dialógu na vysokej úrovni s Tureckom o migrácii. |
Konferencia na vysokej úrovni – využiť existujúce dvojstranné a regionálne rámce pre dialóg a spoluprácu, – dohodnúť sa na akčných plánoch, ktoré treba zrealizovať, – spolupracovať s OSN a inými medzinárodnými organizáciami, – ministerské fórum EÚ – západný Balkán v oblasti SVV (do konca roku 2015). Monitorovanie: začiatkom roka 2016 zasadnutie vyšších úradníkov týkajúce sa realizácie vyhlásenia z konferencie. Samit vo Vallette 11. – 12. októbra 2015 -politické vyhlásenie a akčný plán, -nadväzujúce opatrenia vo forme cielenej pomoci, legálnej migrácie, boja proti prevádzačstvu a hmatateľný pokrok v oblasti návratu/readmisie, -členské štáty by mali prispieť do Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike. EÚ – Afrika: – návšteva vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie v Etiópii a Africkej únii (20. 10. 2015) s cieľom začať dialóg na vysokej úrovni o migrácii. Jej súčasťou bude aj záväzok spustiť spoločný program v oblasti migrácie a mobility, migračné činnosti týkajúce sa osobitne Etiópie a posilnená spolupráca v oblasti návratov, -účasť vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie na nasledujúcej schôdzi ministrov krajín regiónu Sahel, -Realizácia migračného piliera regionálneho akčného plánu EÚ pre región Sahel na obdobie rokov 2015 – 2020. Turecko: -dokončenie akčného plánu. |
|
Readmisie do tretích krajín. |
-Vytvorenie nástroja na budovanie kapacít v oblasti readmisie (v rámci ročného pracovného programu AMIF na rok 2015). |
- |
-Členské štáty majú navrhnúť projekty, ktoré možno financovať v rámci nástroja, ako aj vyčleniť zdroje na asistovaný dobrovoľný návrat. -Identifikácia konkrétnych projektov na prehĺbenie spolupráce v oblasti readmisie s kľúčovými partnermi. Zabezpečenie dostupnosti dostatočnej finančnej podpory na reintegráciu a opatrenia návratu v tretích krajinách. |
|
-Seminár o readmisii s krajinami AKT (28. – 29. októbra2015) v Bruseli. |
-Účasť členských štátov na seminári. |
-Zriadenie národných kontaktných miest pre readmisiu v krajinách EÚ-AKT. |
|
|
-Určenie styčných úradníkov EÚ pre migráciu (EMLO). |
-Všeobecná dohoda o mandáte európskych styčných úradníkov pre migráciu, ktorí budú čoskoro vyslaní do delegácií EÚ v kľúčových krajinách. |
-Prípravy na prípadné vyslanie európskych styčných úradníkov pre migráciu do Egypta, Libanonu, Senegalu, Nigeru, Nigérie, Pakistanu, Srbska, Etiópie, Sudánu, Tuniska, Turecka a Jordánska (príprava oznámení o voľnom pracovnom mieste, výberové konanie, |
|
|
skutočné vyslanie). |
|||
|
-Dvojstranné stretnutia týkajúce sa readmisie so subsaharskými a/alebo inými krajinami pôvodu. -G5 Sahel – 17. jún 2015, -zasadnutia s ministrami zahraničných vecí Burkiny Faso, Mali, Mauritánie, Nigeru a Čadu, -návšteva vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie v Alžírsku 17. 9. 2015 nadväzujúca na informačné stretnutie Komisie v Alžíri 9. – 10. septembra 2015, -návšteva vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie v Nigeri 18. septembra 2015. |
-Taliansko – líder konzorcia v rámci programu regionálneho rozvoja a ochrany pre severnú Afriku. Potrebuje ďalšiu podporu Komisie v rámci dialógu s alžírskymi orgánmi. |
-Uskutočnenie dialógov na vysokej úrovni. Pripravované stretnutia: -Senegal – 19. – 21. október 2015, -Etiópia – 20. 10. 2015, – Následné opatrenia nadväzujúce návštevu vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie v Nigeri: Niger predloží súbor opatrení na samite vo Vallette. -Vytvorenie balíkov na mieru s „pákami a stimulmi“, ktoré sa uplatnia voči príslušným tretím krajinám, ktoré v plnej miere nespolupracujú v oblasti readmisie. -Nadväzujúce opatrenia zamerané na obnovenie rokovaní s cieľom uzavrieť dohody o readmisii s krajinami severnej Afriky. -Možné otvorenie nových rokovaní s inými krajinami. |
|
|
- Pakistan: stretnutie Grécka, Pakistanu a Komisie o readmisii. Tri spoločné readmisné výbory, ktoré sa konali v roku 2014 a 2015, obsahovali akčný plán umožňujúci Pakistanu, aby splnil svoje záväzky dohodnuté v júni 2015. -Na osobitných stretnutiach gréckych orgánov a veľvyslanectva Pakistanu 8.októbra 2015 v Aténach boli identifikované konkrétne problémy a dosiahla sa dohoda o odblokovaní problému. |
- |
– Pakistan: opatrenia nadväzujúce na stretnutia – vykonať ďalšie záväzky zo spoločných readmisných výborov z roku 2014 a 2015. Počas návštevy komisára Avramopoulosa 29. októbra sa bude diskutovať o podpore možného akčného plánu o migrácii medzi EÚ a Pakistanom, ktorý by pokryl readmisiu a boj proti prevádzačstvu. -V prvom polroku 2016 sa v Bruseli uskutoční ďalší spoločný readmisný výbor. |
|
|
Financovanie humanitárnej pomoci |
-Záväzok Európskej rady dodatočne poskytnúť minimálne 1 mld. EUR z rozpočtu EÚ a rozpočtov členských štátov s cieľom reagovať na naliehavé potreby utečencov prostredníctvom podpory UNHCR, svetového potravinového programu a iných humanitárnych organizácií. -Komisia už navrhla poskytnúť tento rok na humanitárnu pomoc pre utečencov 200 miliónov EUR a v roku 2016 ďalších 300 miliónov EUR. -Rozpočtový orgán: Európsky parlament a Rada rokovali v zrýchlenom konaní. -Boli podpísané zmluvy v hodnote 50 miliónov EUR s agentúrami OSN a inými humanitárnymi organizáciami (napr. Medzinárodným výborom Červeného kríža, atď.), čo umožní predbežné financovanie. |
-Od 23. septembra vznikli záväzky vo výške takmer 275 miliónov EUR.
|
-Členské štáty by mali doplniť finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc. -Do konca novembra by sa mali prerokovať zmluvy na humanitárnu pomoc vo výške 200 miliónov EUR. |
|
Trustové fondy |
Núdzový trustový fond pre Afriku: -Komisia navrhla poskytnúť 1,8 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ (z rozpočtových nástrojov EÚ + z Európskeho rozvojového fondu) s cieľom podporiť stabilitu a riešiť základné príčiny neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike. Fond geograficky pokrýva deväť krajín v regióne Sahel a oblasti jazera Čad, deväť krajín v Africkom rohu a päť krajín v severnej Afrike. |
– V súčasnosti sa tri členské štáty zaviazali poskytnúť spolu 9 miliónov EUR (ES, DE a LU). Ostatné členské štáty avizovali ochotu prispieť, podobne aj NO a CH. – Kladné stanovisko výboru ERF. |
-Pred samitom vo Vallette sa prijmú rozhodnutia Komisie o trustovom fonde. -Zabezpečia sa podstatné a konzistentné príspevky do fondu zo strany členských štátov EÚ a zo strany ostatných medzinárodných partnerov s cieľom doplniť financovanie EÚ. |
|
Regionálny trustový fond EÚ v reakcii na krízu v Sýrii: -500 mil. EUR z rozpočtu EÚ |
Dva členské štáty sa zaviazali poskytnúť spolu 8 mil EUR na dodatočnú podporu (IT 3 milióny EUR a DE 5 miliónov EUR) |
||
|
Budovanie kapacít |
-Turecko – akčný plán (pozri vyššie). -Srbsko/FYROM: osobitné opatrenie vo výške 10 miliónov EUR. Podpora na budovanie kapacít v oboch krajinách (vrátane vybavenia) a humanitárnu pomoc utečencom. -Pripravuje sa program v objeme 8 miliónov EUR z regionálneho programu nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Cieľom je posilniť kapacity (vrátane registrácie utečencov) na západnom Balkáne. – Afrika – Niger: prebieha posilnenie „viacúčelového strediska“ v Agadezi s cieľom poskytovať priamu pomoc a informácie migrantom a registrovať ich a zároveň poskytovať príležitosti pre bezpečný a dobrovoľný návrat a reintegráciu v spolupráci s krajinami pôvodu. Súčasťou toho je i podpora miestnych spoločenstiev (1. fáza financovaná prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru – 1,5 milióna EUR) |
- -Začatie činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu v Nigeri (ktorý je financovaný EÚ a realizuje ho Španielsko a Francúzsko) na posilnenie kapacít Nigeru pre boj proti neregulárnej migrácii. |
-Turecko – akčný plán (pozri vyššie). -. -Srbsko/FYROM: v nadchádzajúcich týždňoch príprava zmlúv, čerpania a implementácie. -Spustenie projektu na posilnenie kapacít krajín východnej Afriky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu – plánovaný začiatok – január 2016. -Príprava programu ochrany pre Africký roh v rámci Európskeho regionálneho fondu s cieľom zvýšiť kapacity Sudánu, Etiópie a Kene v oblasti ochrany utečencov a ich prijímacie kapacity. -Spustenie projektu na posilnenie vládnych kapacít pre návrat a udržateľnú reintegráciu pozdĺž hlavných migračných koridorov (so zameraním na Afriku) – plánovaný začiatok – január 2016. -Spustenie podporného projektu pre dialóg EÚ a AÚ o migrácii a mobilite, pre rabatský proces a chartúmsky proces – plánovaný začiatok – december 2015. -Predloženie návrhu vyhlásenia o partnerstve v oblasti mobility na otvorenie dialógu s Libanonom. Proaktívnejší prístup členských štátov pri zabezpečovaní realizácie existujúceho partnerstva v oblasti mobility medzi EÚ a Jordánskom a vykonávaní budúcej dohody medzi EÚ a Libanonom. -Návrh a zavedenie nových regionálnych programov rozvoja a ochrany v severnej Afrike a Africkom rohu začiatkom roka 2016. |
VYKONÁVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ
|
Nástroj |
Opatrenia EÚ |
Opatrenia prijaté členskými štátmi |
Ďalšie kroky |
|
Smernica o konaní o azyle (2013/32/EÚ) |
-18 začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku neoznámenia alebo len čiastočného oznámenia transpozičných opatrení; členským štátom boli adresované formálne výzvy. -Šesť začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku nesúladu/nesprávneho uplatňovania v štádiu formálnej výzvy. -Členským štátom bol odoslaný 1 úradný list, v ktorom sú vyjadrené obavy ohľadne súladu najnovších právnych predpisov s ustanoveniami tohto nástroja. |
Jeden ČŠ oznámil plnú transpozíciu smernice. Oznámenie sa posudzuje (FR). |
-Ak ČŠ nebudú smernicu plne transponovať, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. -Ak členské štáty nedodržia smernicu, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. |
|
Smernica o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) |
-19 začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku neoznámenia alebo len čiastočného oznámenia transpozičných opatrení; členským štátom boli adresované formálne výzvy. -Osem začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku nesúladu/nesprávneho uplatňovania v štádiu formálnej výzvy. -Členským štátom bol odoslaný 1 úradný list, v ktorom sú vyjadrené obavy ohľadne súladu najnovších právnych predpisov s ustanoveniami tohto nástroja. |
Dva ČŠ oznámili úplnú transpozíciu smernice. Oznámenia sa posudzujú (FR) |
-Ak ČŠ nebudú smernicu plne transponovať, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. -Ak členské štáty nedodržia smernicu, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a podnety na Súdny dvor. |
|
Smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu (2011/95/EÚ) |
-13 začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku neoznámenia alebo len čiastočného oznámenia transpozičných opatrení. -11 členským štátom boli adresované formálne výzvy. -Dvom členským štátom boli adresované odôvodnené stanoviská. -Jedno začaté konanie o porušení povinnosti v dôsledku nesúladu/nesprávneho uplatňovania. |
-Ak ČŠ nebudú smernicu plne transponovať, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. -Ak ČŠ nedodrží smernicu, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. |
|
|
Dublinské nariadenie (EÚ/604/2013) |
-Jedno začaté konanie o porušení povinnosti v dôsledku nesúladu; členskému štátu bola adresovaná formálna výzva. |
-Ak ČŠ nedodrží smernicu, mohlo by nasledovať odôvodnené stanovisko a následne podnet na Súdny dvor. |
|
|
Nariadenie Eurodac (EÚ/603/2013) |
Členským štátom bolo zaslaných 5 úradných listov s požiadavkou na objasnenie súladu s pravidlami o zasielaní odtlačkov prstov. |
ČŠ odpovedali na úradné listy. |
-V závislosti od výsledkov posúdenia odpovedí na úradné listy by sa mohli začať formálne konania o porušení povinnosti. |
|
Smernica o dlhodobom pobyte (2011/51/EÚ) |
-Sedem začatých konaní o porušení povinnosti v dôsledku neoznámenia alebo len čiastočného oznámenia transpozičných opatrení; členským štátom boli adresované formálne výzvy. |
-Ak ČŠ nebudú smernicu plne transponovať, mohli by nasledovať odôvodnené stanoviská a následne podnety na Súdny dvor. |
|
|
Smernica o návrate (2008/115/ES) |
-Štyri začaté konania o porušení povinnosti v dôsledku nesúladu; členským štátom boli adresované formálne výzvy; členským štátom boli zaslané tri úradné listy s požiadavkou na objasnenie postupu pri vydávaní rozhodnutí o návrate štátnych príslušníkov tretích krajín s neregulárnym pobytom. -Členským štátom bolo zaslaných sedem úradných listov s požiadavkou na objasnenie výkonu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín s nelegálnym pobytom; bol odoslaný jeden úradný list členskému štátu týkajúci sa súladu najnovších právnych predpisov s ustanoveniami tohto nástroja. |
- |
-Ak členské štáty nedodržiavajú smernicu, výzvu môže nasledovať odôvodnené stanoviská a podnety na Súdny dvor; -V závislosti od výsledkov posúdenia odpovedí na úradné listy by sa mohli začať formálne konania o porušení povinnosti. |
|
Kódex schengenských hraníc – nariadenie (ES) č. 562/2006 |
-Členským štátom bol odoslaný jeden úradný list, v ktorom sú vyjadrené obavy ohľadne súladu najnovších právnych predpisov s ustanoveniami tohto nástroja. |
- |
-V závislosti od výsledkov posúdenia odpovedí na úradný list by sa mohli začať formálne konania o porušení povinnosti. |
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 2: Grécko – správa o súčasnom stave z 11. októbra 2015
I. Krízové vstupné centrá a problémové oblasti („hotspots“)
Dosiahnuté výsledky
1.Grécke orgány a agentúra Frontex posilnili nasadenie dodatočných zamestnancov na ostrovoch v prvej línii (Lesbos, Chios, Samos, Kos a Leros).
2.Na ostrove Lesbos sa podstatne zvýšila kapacita prvého príjmu (1480 miest na ubytovanie v centre prvého príjmu, v skríningovom centre a v dočasnom zariadení v Karatepe) a v krátkom čase by mala byť plne funkčná.
3.Na základe gréckeho plánu premiestnenia utečencov a krízových vstupných centier a problémových oblastí („hotspots“) agentúra Frontex a Európsky podporný úrad pre azyl (ďalej len „úrad EASO“) vyhlásili výzvy na príspevky pre dodatočných zamestnancov a zariadenie. Tieto výzvy nadväzujú na výzvu na dodatočné vybavenie systému Eurodac, ktorá bola vyhlásená v júli minulého roku.
4.Agentúra Frontex a Agentúra EÚ pre rozsiahle informačné systémy (ďalej len „eu-LISA“) začali pilotný projekt na zvýšenie kapacity registrácie a prenosu údajov.
5.Komisia a agentúry EÚ sú v neustálom kontakte s členskými štátmi, pokiaľ ide o poskytovanie materiálneho zabezpečenia (odborníci a zariadenie). Doposiaľ sa členské štáty zaviazali k [3 %] požadovanej podpory [sfinalizovať pred EUCO]. Všetka podpora by sa mala realizovať prostredníctvom štruktúr EÚ určených na tento účel (osobitná regionálna jednotka Európskej únie – EURTF).
6.Komisia vykonala predbežné platby z príslušných fondov EÚ (AMIF a ISF), a to vrátane núdzovej pomoci.
7.Grécko previedlo prístroje z kontinentu na ostrovy v prvej línii, čím zintenzívnilo využitie systému Eurodac.
8.Grécko začalo prijímať kroky na riešenie vnútorných prekážok využívania účelových fondov EÚ tým, že vytvorilo orgán zodpovedný za správu fondov AMIF a ISF.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.Grécko musí do konca novembra 2015 vykonať akčný plán zavádzania zvyšných krízových vstupných centier.
2.Na základe zistení pilotného projektu agentúr Frontex/eu-LISA by Grécko malo v rámci systému Eurodac ďalej zvýšiť registračnú kapacitu.
3.Členské štáty by mali reagovať na prebiehajúce výzvy na príspevky vyhlásené agentúrou Frontex, ktoré sú určené na prístroje systému Eurodac.
4.Grécko by malo v problémových oblastiach ďalej zvýšiť dočasné ubytovacie kapacity.
5.Grécko musí zabezpečiť, aby krízové vstupné centrá a problémové oblasti boli dostatočne personálne vybavené tým, že preskúma možnosti vnútorného presunu zamestnancov v štátnej službe.
6.Grécko musí zvýšiť účinnosť procesu prvého príjmu a registrácie na ostrove Lesbos tým, že v blízkosti miest vylodenia zriadi dodatočné registračné jednotky.
7.Grécko musí pre krízové riadenie vytvoriť štruktúru velenia na zabezpečenie každodenného monitorovania problémových oblastí a proces premiestnenia migrantov.
8.Komisia musí zabezpečiť, aby príspevky členských štátov boli smerované prostredníctvom zavedených štruktúr EÚ (napr. regionálne osobitné skupiny EÚ).
9.Členské štáty by mali bezodkladne reagovať na výzvy agentúry Frontex a úradu EASO týkajúce sa nasadenia ďalších zamestnancov v problémových oblastiach.
II. Návrat
Čo sa doteraz dosiahlo
1.Agentúra Frontex zorganizovala spoločný návratový let do Nigérie, ktorý sa uskutoční 15. októbra. Ide o prvý let po prerušení programu návratu 30. júna 2015.
2.Komisia pomohla Grécku dosiahnuť dohodu s veľvyslanectvom Pakistanu v Aténach vyjasnením a zefektívnením postupov pri návrate podľa dohody o readmisii medzi EÚ a Pakistanom.
3.Koncom tohto týždňa bude vyhlásená výzva na predloženie ponúk na účely obnovenia programu návratu financovaná z fondu IS.
4.Ďalší spoločný návratový let zorganizovaný agentúrou Frontex bol naplánovaný do Pakistanu. Pakistanské veľvyslanectvo sa zaviazalo vydať príslušné cestovné doklady pre 26 štátnych príslušníkov.
5.Na vykonanie programu núteného návratu má Grécko v súčasnosti dostatočné kapacity, pokiaľ ide o zadržanie pred odsunom.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.Grécko musí urýchlene ukončiť výzvu na predloženie ponuky týkajúcu sa návratu a bezodkladne obnoviť svoj program návratu.
2.Komisia a členské štáty musia pomáhať Grécku pri ukončení krokov voči krajinám pôvodu v kontexte dohôd o readmisii.
III. Premiestnenie
Čo sa doteraz dosiahlo
1.Komisia pomohla Grécku vytvoriť potrebné administratívne postupy pre účinné vykonávanie rozhodnutí o premiestnení.
2.Grécko začalo prijímať opatrenia na zvýšenie povedomia s cieľom informovať oprávnených žiadateľov o azyl o výhodách programu premiestnenia.
3.Zorganizoval sa prvý let premiestnenia 30 sýrskych štátnych príslušníkov do Luxemburgu.
4.Od júna 2015 Grécko zvýšilo kapacitu zamestnancov svojich azylových služieb o 30 %, predovšetkým prostredníctvom zamestnancov na dobu určitú v rámci grantov EHP.
5.Grécko vytvorilo osobitný útvar pre premiestnenie v rámci azylových služieb.
6.Azylový úrad a EASO odsúhlasili operačný plán, v ktorom sa stanovujú podmienky spolupráce v krízových vstupných centrách a programu premiestnenia.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.V programe premiestnenia musí Grécko zintenzívniť komunikačné úsilie.
2.Členské štáty musia bezodkladne vymenovať styčných dôstojníkov pre Grécko.
3.Členské štáty by mali pripraviť a poskytnúť vhodné informačné balíky s cieľom zvýšiť informovanosť uchádzačov o programe.
4.Členské štáty musia vytvoriť primerané prijímacie štruktúry a stanoviť integračné opatrenia (bývanie a ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, jazykové kurzy atď.) tým, že v plnej miere využijú nástroje zdieľaného hospodárenia aby toto úsilie podporili (AMIF, ESF, EPFRV, EFRR).
5.Grécko by malo zvýšiť kapacitu otvorených prijímacích zariadení.
6.Grécko musí ďalej zvýšiť kapacitu spracovania svojej azylovej služby nasadením a posilnením zamestnancov úradov EASO a UNHCR.
IV. Strednodobé opatrenia
1.S technickou podporou Komisie a členských štátov by Grécko malo zabezpečiť, aby sa počas nasledujúcich šiestich mesiacov systémové a štrukturálne nedostatky jeho migračných a azylových systémov vyriešili udržateľným spôsobom.
2.Grécko musí zlepšiť koordináciu riadenia na všetkých úrovniach správy, vrátane decentralizovanej správy.
3.Grécko by malo ďalej zlepšiť svoje kapacity na efektívne využívanie účelových fondov EÚ.
4.Grécko musí v očakávaní maximálneho počtu prichádzajúcich osôb ďalej zvýšiť ubytovacie kapacity v oblastiach prvej línie a na pevnine.
5.Komisia a členské štáty musia pomáhať Grécku pri zvyšovaní kapacity príslušných ministerstiev a útvarov vrátane čerpania prostriedkov na základe technickej pomoci Komisie.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 3: Taliansko – správa o súčasnom stave z 11. októbra 2015
I. Krízové vstupné centrá a problémové oblasti („hotspots“)
Dosiahnuté výsledky
1.Pred dvoma týždňami otvorili talianske orgány prvé krízové vstupné centrum na ostrove Lampedusa. Krízové vstupné centrum je vďaka úradu EASO ako aj agentúry Frontex plne funkčné. Dodržiavanie predpisov týkajúcich sa odoberania odtlačkov prstov v tejto problémovej oblasti vzrastá, hoci vo viacerých prípadoch migranti odoberanie odtlačkov prstov naďalej odmietajú.
2.Všetky ďalšie krízové vstupné centrá už boli určené. Väčšina môže z v nadchádzajúcich týždňoch začať svoju činnosť. Dve z nich, v mestách Taranto a Augusta, budú fungovať až na konci roka 2015.
3.Vo všetkých krízových vstupných centrách sa predpokladá prítomnosť najmenej desiatich odborníkov agentúry Frontex na odoberanie odtlačkov prstov, dvoch tímov na pohovory s migrantmi („debrífing“) dvoch skríningových tímov spolu s tímom troch odborníkov z úradu EASO na poskytovanie informácií. Prebiehajúce výzvy agentúry Frontex a úradu EASO by mali umožniť pokrytie všetkých potrieb v každom krízovom vstupnom centre pod podmienkou, že členské štáty poskytnú dostatočný počet odborníkov.
4.V Katánii už od júla pôsobí osobitná regionálna jednotka Európskej únie (EURTF) a vďaka prítomnosti všetkých agentúr je plne funkčná. Do konceptu krízových vstupných centier je však potrebné lepšie začleniť prácu Europolu, najmä zlepšiť výmenu informácií medzi talianskou prokuratúrou, orgánmi presadzovania práva a Europolom.
5.S cieľom podporiť plné fungovanie prístupu krízových vstupných centier talianske orgány v súčasnosti zhromažďujú svoje potreby do jedného komplexného posúdenia potrieb, na základe ktorého požiadajú o balík podpory z európskych fondov. Osobitné technické stretnutie s Komisiou je naplánované na 16. októbra.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.Na zabezpečenie riadneho fungovania systému je potrebné sprevádzkovať zostávajúce krízové vstupné centrá, čím sa zmierni tlak na Lampeduse. Situácia prílivu a odlivu migrantov sa musí neustále monitorovať, aby sa posúdila prípadná potreba ďalších krízových vstupných centier.
2.Taliansko by malo zaistiť, aby sa existujúca kapacita zadržiavania využívala v plnej miere s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel identifikácie. V zariadeniach pre zadržiavanie migrantov by sa mali vytvoriť ďalšie miesta na poskytnutie kapacity potrebnej na proces účinnej identifikácie a návratu.
3.Na základe výziev, ktoré vyhlásila agentúra Frontex a úrad EASO, by členské štáty mali zabezpečiť okamžitú dostupnosť odborníkov. Títo odborníci by mali byť k dispozícii počas dlhodobého nasadenia, aby boli operatívni v čo najväčšej miere.
4.Taliansko by malo zvážiť reformy existujúcich noriem týkajúcich sa zadržiavania, aby sa zabezpečilo, že dlhodobé zadržiavanie je možné len v zložitých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná úplná identifikácia.
5.Talianske orgány by na základe pokynov vydaných Komisiou mali vypracovať ďalšie usmernenie o primeranom použití sily v prípadoch, ak migrant odmietne identifikáciu.
6.Na zabezpečenie rýchleho presunu migrantov z problémových oblastí do prijímacích zariadení v druhej línii alebo zadržiavacích zariadení je pravdepodobné, že Komisia bude čoskoro požiadaná o logistickú podporu prostredníctvom mobilizácie osobitnej rámcovej zmluvy ECHO o prenájme lietadiel.
II. Návrat
Dosiahnuté výsledky
1.Talianske orgány investovali v oblasti návratu značné prostriedky a postup je už v mnohých prípadoch dobre zavedený (Egypťania, Tunisania). Od začiatku roka sa zorganizovalo 72 návratových letov.
2.Taliansko v súčasnosti rokuje s niekoľkými subsaharskými krajinami o operačných dohodách na zabezpečenie rýchleho návratu štátnych príslušníkov tretích krajín (najmä v západnej Afrike). Dosiahla sa už dohoda s Gambiou, zatiaľ čo ďalšie dohody boli navrhnuté iným tretím krajinám. Takisto sa posilnila spolupráca s Nigériou.
3.Taliansko sa pravidelne zúčastňuje na spoločných letoch organizovaných agentúrou Frontex.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.Taliansko by malo zvýšiť svoje úsilie zamerané na návrat neregulárnych migrantov zo subsaharských krajín. Komisia a ESVČ by mali podporovať talianske orgány pri uzatváraní operačných dohôd so subsaharskými krajinami s cieľom zabezpečiť účinný a efektívny návrat neregulárnych migrantov. To môže zahŕňať poskytovanie finančnej podpory na spoluprácu v oblasti readmisie medzi Talianskom a subsaharskými krajinami.
2.Taliansko by malo uzatvoriť rámcovú dohodu týkajúcu sa diaľkových návratových letov (subsaharská Afrika), ktoré si vyžadujú predkladanie ponúk nad 250 000 EUR. Komisia môže takéto lety podporovať a na tento účel takisto možné využiť návratové lety agentúry Frontex.
3.Taliansko by malo zabezpečiť rýchle spracovanie žiadostí o azyl, ktoré sú zjavným pokusom zmariť opatrenie v oblasti návratu. Mohlo by sa to dosiahnuť zabezpečením špecializovaných spracovateľských kapacít pre takéto prípady. V zjavne neopodstatnených prípadoch by sa mohla zohľadniť aj prípadná reforma odvolaní s odkladným účinkom .
4.Taliansko by na technickom stretnutí 16. októbra malo agentúre Frontex a Komisii včas poskytnúť jasné posúdenie potrieb týkajúcich sa návratu.
5.Malo by sa zabezpečiť, aby spoločné návratné lety organizované agentúrou Frontex mali medzipristátie v Taliansku, a to najmä lety do subsaharských krajín.
III. Premiestnenie
Dosiahnuté výsledky
1.Prvý premiestňovací let do Švédska s19 Eritrejčanmi sa uskutočnil 9. októbra. Let je konkrétnym prejavom skutočnosti, že už sú zavedené postupy na vykonávanie systému premiestnenia.
2.Taliansko určilo účelové centrá pre osoby spĺňajúce podmienky na premiestnenie. Jedno účelové centrum v meste Villa Sikania je už v prevádzke a zamestnanci úradu EASO sú k dispozícii na uskutočňovanie rozhovorov o premiestnení. Dve ďalšie účelové centrá v mestách Crotone a Bari sa musia bezodkladne sprevádzkovať.
3.Zasadnutia so styčnými dôstojníkmi v Ríme a s ostatnými európskymi dublinskými jednotkami boli zorganizované spolu s Komisiou s cieľom uľahčiť postup a všetkým členským štátom vysvetliť technické podrobnosti procesu.
4.S cieľom zabezpečiť vybavenie existujúcich nevybavených prípadov boli v hlavných tranzitných mestách (Rím a Miláno) nasadené tímy EASO, aby talianskym orgánom pomohli pri registrácii žiadateľov o premiestnenie.
5.Úrad EASO vyhlásil výzvu pre odborníkov na posilnenie dublinskej jednotky v Taliansku (desať požadovaných odborníkov – traja sú už nasadení a dvaja budú nasadení čoskoro).
6.Pre talianske prefektúry bol vydaný špecializovaný obežník, aby ich informoval o začatí procesu premiestnenia a zabezpečil informovanosť v celom Taliansku predtým ako sa jednotlivci obrátia na orgány.
Čo je ešte potrebné urobiť
1.Všetky členské štáty by mali poskytnúť podrobné informácie o množstve miest na premiestnenie, ktoré poskytnú do konca roka. Tieto prísľuby by mali byť spočiatku obmedzené s cieľom umožniť postupné zvyšovanie presunov až kým sa dosiahne fungovanie zabehnutým spôsobom.
2.Taliansko by malo zabezpečiť, aby sa proces premiestnenia prvýkrát uplatnený so Švédskom v súčasnosti kryštalizoval do štandardných operačných postupov dodržiavaných na celom území a malo by posilniť svoju dublinskú jednotku, aby sa tento proces urýchlene zaviedol.
3.Taliansko by malo v dublinskej jednotke vytvoriť špecializovanú databázu s cieľom podporiť zhodný proces a zabezpečiť rýchle zavádzanie potrebných aktuálnych informačných technológií.
4.Taliansko by malo otvoriť zvyšné dve centrá určené na premiestnenie a úrad EASO by mal do nich rýchlo nasadiť odborníkov.
5.Taliansko by s podporou úradu EASO a UNCHR malo rozvíjať výmenu informácií zameraných na potenciálne osoby, ktoré sa majú premiestniť. Komisia by mohla toto úsilie podporiť, napríklad financovaním skupiny špecializovaných kultúrnych mediátorov.
6.Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie špecializovaných informačných nástrojov, ktoré by sa poskytli kandidátom určeným na premiestnenie.
IV. Strednodobé opatrenia
Taliansko by malo prednostne zvážiť možnosti, ako zvýšiť celkovú efektívnosť svojho azylového konania s cieľom zaistiť rýchle vybavenie ľudí, ktorí nie sú oprávnení na premiestnenie a zabezpečiť konzistentnosť rozhodnutí. Mohlo by to zahŕňať aj odvolací systém s cieľom zefektívniť ho a dosiahnuť rýchlejšie rozhodovanie na druhom stupni.
Taliansko by malo takisto zvážiť, ako na celom území zabezpečiť jednotnejšiu kvalitu prijímacích podmienok, aby bolo možné stavať na osvedčených postupoch existujúcich v niektorých regiónoch a rozšíriť ich do iných oblastí.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 4 – Mapa krízových vstupných centier a problémových oblastí „hotspots“ určených v Grécku
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 5 – Mapa krízových vstupných centier a problémových oblastí „hotspots“ určených v Taliansku
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 6:Vykonávanie spoločného európskeho azylového systému
|
|
Smernica o konaní o azyle (2013/32/EÚ) |
Smernica o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) |
Smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu (2011/95/EÚ) |
Nariadenie Eurodac (EÚ/603/2013) |
Smernica o návrate (2008/115/ES) |
|
|
Štádium procesu |
Štádium procesu |
Štádium procesu |
Štádium procesu |
Štádium procesu |
|
Rakúsko |
|
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená čiastočná transpozícia |
|
|
|
|
Belgicko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
Bulharsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
OS zaslané z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania predpisov |
|
Cyprus |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená čiastočná transpozícia |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená čiastočná transpozícia |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
|
|
|
Chorvátsko |
|
|
|
|
|
|
Česká republika |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Dánsko |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
|
|
|
Estónsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Fínsko |
|
|
|
|
|
|
Francúzsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená úplná transpozícia smernice – posudzuje sa |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená úplná transpozícia smernice – posudzuje sa |
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Nemecko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Grécko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania
|
|
|
Druhá doplňujúca FV zaslaná z dôvodu nesprávneho uplatňovania |
|||||
|
Maďarsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
|
|
|
Úradný list týkajúci sa súladu novoprijatých právnych predpisov |
|||||
|
Írsko |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
|
Neuvádza sa |
|
Taliansko |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania Doručená odpoveď |
|||
|
Lotyšsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Litva |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Luxembursko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Malta |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Holandsko |
|
|
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Poľsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Portugalsko |
|
|
|
Úradný list so žiadosťou o objasnenie týkajúce sa uplatňovania |
|
|
Rumunsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Slovensko |
|
|
|
|
|
|
Slovinsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Španielsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená úplná transpozícia smernice – posudzuje sa |
OS zaslané z dôvodu neoznámenia transpozície Oznámená čiastočná transpozícia |
|
|
|
Švédsko |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
FV zaslaná z dôvodu neoznámenia transpozície |
|
|
|
|
Spojené kráľovstvo |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
|
Neuvádza sa |
|
40 nových rozhodnutí od 23. septembra 2015 |
FV = formálna výzva OS = odôvodnené stanovisko |
Poznámka: Aktualizácie sa týkajú obdobia od 24. septembra do 10. októbra 2015.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 7: Finančné prísľuby členských štátov od 23. septembra 2015 v miliónoch EUR
|
Členské štáty |
Trustový fond pre Sýriu |
Trustový fond pre Afriku |
Humanitárna pomoc prisľúbená od 23. septembra 2015 |
Spolu |
||||
|
Svetový potravinový program |
UNHCR |
Iné |
||||||
|
CY |
|
|
0,02 |
|
|
0,02 |
||
|
CZ |
0,20 |
0,20 |
||||||
|
DE |
5,00 |
3,00 |
40,00 |
60,00 |
108,00 |
|||
|
ES |
3,00 |
3,50 |
6,50 |
|||||
|
FI |
|
|
|
7,60 |
7,60 |
|||
|
IT |
3,00 |
1,00 |
|
22,21 |
26,21 |
|||
|
LU |
|
3,00 |
0,20 |
0,10 |
0,76 |
4,06 |
||
|
LV |
0,05 |
0,05 |
||||||
|
PL |
|
|
1,00 |
1,00 |
|
2,00 |
||
|
UK |
|
|
137,00 |
137,00 |
||||
|
Prisľúbené spolu |
8 |
9 |
274,64 |
291,64 |
||||
|
Dodatočný príspevok EÚ |
500 |
1 800 |
500,00 |
|||||
|
Požadované spolu |
1 000 |
3 600 |
1 000,00 |
|||||
|
Chýba |
492 |
1 791 |
225,36 |
|||||
Poznámka: osobitné záväzky oznámené do 12. októbra 2015
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
PRÍLOHA 8
Finančná podpora poskytovaná členským štátom z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF)
|
Dlhodobé financovanie na roky 2014 – 2020 |
Prvé platby z dlhodobého financovania v roku 2015 |
Núdzové financovanie |
||||||
|
|
Rozpočtové prostriedky z AMIF |
Rozpočtové prostriedky z ISF – hranice |
Rozpočtové prostriedky z ISF – polícia |
SPOLU: rozpočtové prostriedky AMIF + ASIF |
Prvé platby v rámci predbežného financovania z AMIF (zelené = zaplatené) |
Prvé platby v rámci predbežného financovania z ISF (zelené = zaplatené) |
Núdzová pomoc z AMIF |
Núdzová pomoc z ISF – hranice |
|
Rakúsko |
70 533 977 EUR |
14 383 227 EUR |
12 162 906 EUR |
97 080 110 EUR |
4 937 378,39 EUR |
1 858 229,31 EUR |
6 280 000 EUR |
|
|
Belgicko |
98 264 742,12 EUR |
21 317 321 EUR |
17 903 270 EUR |
137 485 333,12 EUR |
6 878 531,95 EUR |
2 745 441,37 EUR |
||
|
Bulharsko |
10 006 777 EUR |
40 757 630 EUR |
32 002 293 EUR |
82 766 700 EUR |
700 474,39 EUR |
5 093 194,61 EUR |
4 100 000 EUR |
|
|
Chorvátsko |
17 133 800 EUR |
35 609 771 EUR |
19 095 426 EUR |
71 838 997 EUR |
1 199 366,00 EUR |
3 829 363,79 EUR |
Ďalšie nevybavené žiadosti |
Ďalšie nevybavené žiadosti |
|
Cyprus |
32 308 677 EUR |
34 507 030 EUR |
8 117 257 EUR |
74 932 964 EUR |
2 261 607,39 EUR |
2 983 700,09 EUR |
940 000 EUR |
|
|
Česká republika |
27 685 177 EUR |
15 155 484 EUR |
17 029 012 EUR |
59 869 673 EUR |
1 937 962,39 EUR |
2 252 914,72 EUR |
||
|
Dánsko |
Neuvádza sa |
10 322 133 EUR |
Neuvádza sa |
10 322 133 EUR |
Neuvádza sa |
722 549,31 EUR |
||
|
Estónsko |
10 156 577 EUR |
21 781 752 EUR |
13 480 269 EUR |
45 418 598 EUR |
710 960,39 EUR |
2 468 341,47 EUR |
||
|
Fínsko |
44 138 777 EUR |
37 294 528 EUR |
15 682 348 EUR |
97 115 653 EUR |
3 089 714,39 EUR |
3 708 381,32 EUR |
||
|
Francúzsko |
286 590 577 EUR |
107 049 342 EUR |
70 114 640 EUR |
463 754 559 EUR |
20 061 340,39 EUR |
12 401 478,74 EUR |
8 980 000 EUR |
1 730 000 EUR |
|
Nemecko |
221 416 877 EUR |
54 948 437 EUR |
79 504 401 EUR |
355 869 715 EUR |
15 499 181,39 EUR |
9 411 698,66 EUR |
7 030 000 EUR Ďalšie nevybavené žiadosti |
|
|
Grécko |
259 348 877 EUR |
194 354 388 EUR |
20 489 650 EUR |
474 192 915 EUR |
18 154 421,39 EUR |
15 039 082,66 EUR |
1 180 000 EUR Ďalšie nevybavené žiadosti |
18 300 700 EUR Ďalšie nevybavené žiadosti |
|
Dlhodobé financovanie na roky 2014 – 2020 |
Prvé platby z dlhodobého financovania v roku 2015 |
Núdzové financovanie |
||||||
|
|
Rozpočtové prostriedky z AMIF |
Rozpočtové prostriedky z ISF – hranice |
Rozpočtové prostriedky z ISF – polícia |
SPOLU: rozpočtové prostriedky AMIF + ASIF |
Prvé platby v rámci predbežného financovania z AMIF (zelené = zaplatené) |
Prvé platby v rámci predbežného financovania z ISF (zelené = zaplatené) |
Núdzová pomoc z AMIF |
Núdzová pomoc z ISF – hranice |
|
Maďarsko |
24 113 477 EUR |
40 829 197 EUR |
20 663 922 EUR |
85 606 596 EUR |
1 687 943,39 EUR |
4 304 518,33 EUR |
5 210 000 EUR Ďalšie nevybavené žiadosti |
1 490 000 EUR |
|
Írsko |
22 679 077 EUR |
Neuvádza sa |
9 243 080 EUR |
31 922 157 EUR |
1 587 535,39 EUR |
647 015,60 EUR |
||
|
Taliansko |
315 355 777 EUR |
188 256 897 EUR |
56 631 761 EUR |
560 244 435 EUR |
22 074 904,39 EUR |
17 142 206,06 EUR |
13 660 000 EUR |
5 460 000 EUR |
|
Lotyšsko |
13 751 777 EUR |
15 971 704 EUR |
16 941 431 EUR |
46 664 912 EUR |
962 624,39 EUR |
2 303 919,45 EUR |
||
|
Litva |
9 632 277 EUR |
179 829 873 EUR |
16 120 656 EUR |
205 582 806 EUR |
674 259,39 EUR |
13 716 537,03 EUR |
||
|
Luxembursko |
7 960 577 EUR |
5 400 129 EUR |
2 102 689 EUR |
15 463 395 EUR |
557 240,39 EUR |
525 197,26 EUR |
||
|
Malta |
17 178 877 EUR |
65 698 597 EUR |
8 979 107 EUR |
91 856 581 EUR |
1 202 521,39 EUR |
5 227 439,28 EUR |
||
|
Holandsko |
127 724 077 EUR |
34 119 543 EUR |
31 540 510 EUR |
193 384 130 EUR |
8 940 685,39 EUR |
4 596 203,71 EUR |
2 090 000 EUR |
|
|
Poľsko |
69 393 621,20 EUR |
73 268 980 EUR |
39 294 220 EUR |
181 956 821,20 EUR |
4 857 553,48 EUR |
6 188 514,71 EUR |
||
|
Portugalsko |
33 856 377 EUR |
19 956 048 EUR |
18 693 124 EUR |
72 505 549 EUR |
2 369 946,39 EUR |
2 631 520,29 EUR |
||
|
Rumunsko |
24 430 877 EUR |
61 331 568 EUR |
37 150 105 EUR |
122 912 550 EUR |
1 710 161,39 EUR |
6 893 717,11 EUR |
||
|
Slovensko |
13 076 477 EUR |
10 092 525 EUR |
13 891 478 EUR |
37 060 480 EUR |
915 353,39 EUR |
1 678 880,21 EUR |
||
|
Slovinsko |
14 725 477 EUR |
31 304 143 EUR |
9 882 037 EUR |
55 911 657 EUR |
1 030 783,39 EUR |
2 883 032,60 EUR |
||
|
Španielsko |
259 701 877 EUR |
207 894 875 EUR |
54 227 207 EUR |
521 823 959 EUR |
18 179 131,39 EUR |
18 348 545,74 EUR |
||
|
Švédsko |
154 146 877 EUR |
11 518 706 EUR |
21 057 201 EUR |
186 722 784 EUR |
10 790 281,39 EUR |
2 280 313,49 EUR |
||
|
Spojené kráľovstvo |
392 625 577 EUR |
Neuvádza sa |
Neuvádza sa |
392 625 577 EUR |
27 483 790,39 EUR |
Neuvádza sa |
||
|
SPOLU |
2 577 937 911,32 EUR |
1 532 953 828 EUR |
662 000 000 EUR |
4 772 891 739,32 EUR |
180 455 653,79 EUR |
151,881,858,67 EUR |
49 470 000 EUR |
26 980 700 EUR |
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 10. 2015
COM(2015) 510 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
Riadenie utečeneckej krízy: súčasný stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy
Príloha 9: Fungovanie dohody o readmisii medzi EÚ a Pakistanom v období 2012-2014
|
|
Rozhodnutia o návrate vydané občanom Pakistanu |
|
Skutočné návraty občanov Pakistanu |
Pomer návratov občanov Pakistanu |
||||||||
|
|
2012 |
2013 |
2014 |
Spolu |
2012 |
2013 |
2014 |
Spolu |
2012 |
2013 |
2014 |
Priemer |
|
EÚ spolu |
35 460 |
25 360 |
19 945 |
80 765 |
13 565 |
13 705 |
10 725 |
37 995 |
38,3 |
54,0 |
53,8 |
47,0 |
|
Spojené kráľovstvo |
7 125 |
8 240 |
9 790 |
25 155 |
5 625 |
6 210 |
5 605 |
17 440 |
78,9 |
75,4 |
57,3 |
69,3 |
|
Grécko |
18 010 |
7 620 |
3 525 |
29 155 |
5 135 |
4 835 |
3 565 |
13 535 |
28,5 |
63,5 |
101,1 |
46,4 |
|
Francúzsko |
1 915 |
2 180 |
2 240 |
6 335 |
505 |
555 |
590 |
1 650 |
26,4 |
25,5 |
26,3 |
26,0 |
|
Belgicko |
1 420 |
1 535 |
1 005 |
3 960 |
125 |
175 |
145 |
445 |
8,8 |
11,4 |
14,4 |
11,2 |
|
Španielsko |
2 540 |
1 370 |
1 800 |
5 710 |
220 |
155 |
125 |
500 |
8,7 |
11,3 |
6,9 |
8,8 |
|
Rakúsko |
1 205 |
1 035 |
: |
2 240 |
80 |
230 |
: |
310 |
6,6 |
22,2 |
: |
13,8 |
|
Maďarsko |
790 |
665 |
90 |
1 545 |
690 |
585 |
95 |
1 370 |
87,3 |
88,0 |
105,6 |
88,7 |
|
Nemecko |
375 |
545 |
810 |
1 730 |
220 |
185 |
170 |
575 |
58,7 |
33,9 |
21,0 |
33,2 |
|
Taliansko |
400 |
520 |
330 |
1 250 |
35 |
30 |
25 |
90 |
8,8 |
5,8 |
7,6 |
7,2 |
|
Holandsko |
280 |
390 |
: |
670 |
70 |
60 |
: |
130 |
25,0 |
15,4 |
: |
19,4 |
|
Cyprus |
295 |
330 |
240 |
865 |
415 |
290 |
165 |
870 |
140,7 |
87,9 |
68,8 |
100,6 |
|
Švédsko |
220 |
255 |
215 |
690 |
55 |
100 |
100 |
255 |
25,0 |
39,2 |
46,5 |
37,0 |
|
Chorvátsko |
: |
185 |
85 |
270 |
: |
55 |
75 |
130 |
: |
29,7 |
88,2 |
48,1 |
|
Portugalsko |
235 |
105 |
100 |
440 |
25 |
5 |
10 |
40 |
10,6 |
4,8 |
10,0 |
9,1 |
|
Dánsko |
90 |
85 |
110 |
285 |
60 |
45 |
60 |
165 |
66,7 |
52,9 |
54,5 |
57,9 |
|
Írsko |
190 |
70 |
45 |
305 |
55 |
20 |
10 |
85 |
28,9 |
28,6 |
22,2 |
27,9 |
|
Bulharsko |
60 |
65 |
220 |
345 |
25 |
30 |
40 |
95 |
41,7 |
46,2 |
18,2 |
27,5 |
|
Poľsko |
95 |
45 |
45 |
185 |
45 |
20 |
35 |
100 |
47,4 |
44,4 |
77,8 |
54,1 |
|
Rumunsko |
100 |
35 |
30 |
165 |
90 |
50 |
30 |
170 |
90,0 |
142,9 |
100,0 |
103,0 |
|
Fínsko |
15 |
30 |
25 |
70 |
10 |
5 |
5 |
20 |
66,7 |
16,7 |
20,0 |
28,6 |
|
Slovinsko |
50 |
25 |
45 |
120 |
55 |
45 |
30 |
130 |
110,0 |
180,0 |
66,7 |
108,3 |
|
Litva |
5 |
10 |
10 |
25 |
5 |
5 |
5 |
15 |
100,0 |
50,0 |
50,0 |
60,0 |
|
Česká republika |
5 |
5 |
5 |
15 |
– |
– |
– |
– |
– |
– |
– |
– |
|
Estónsko |
10 |
5 |
– |
15 |
5 |
5 |
– |
10 |
50,0 |
100,0 |
žiadny |
66,7 |
|
Malta |
25 |
5 |
– |
30 |
– |
5 |
– |
5 |
– |
100,0 |
žiadny |
16,7 |
|
Lotyšsko |
5 |
– |
10 |
15 |
5 |
– |
10 |
15 |
100,0 |
žiadny |
100,0 |
100,0 |
|
Slovensko |
– |
– |
10 |
10 |
– |
– |
– |
– |
žiadny |
žiadny |
|
100,0 |
Zdroj: Eurostat, 2015.