EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 10. 2015

COM(2015) 478 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

HODNOTENIE V POLOVICI TRVANIA STRATÉGIE EÚ V OBLASTI BIODIVERZITY DO ROKU 2020

{SWD(2015) 187 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

HODNOTENIE V POLOVICI TRVANIA STRATÉGIE EÚ V OBLASTI BIODIVERZITY DO ROKU 2020

1.Úvod

Biodiverzita – jedinečná rozmanitosť života na našej planéte – je základom nášho hospodárstva a blahobytu. Zabezpečuje nám čistú vodu a vzduch, potraviny, materiály a lieky, zdravie a rekreáciu, podporuje opeľovanie a úrodnosť pôdy, reguluje klímu a chráni nás pred extrémnym počasím.

Zmeny ekosystémov spôsobené človekom a zánik druhov prebiehajú však v posledných 50 rokoch rýchlejšie ako kedykoľvek v doterajšej histórii ľudstva 1 . Strata biodiverzity je jednou zo základných hraníc planéty 2 , ktorú ľudstvo už prekročilo. Spojením straty diverzity a zmeny klímy sa zvyšuje riziko nezvratných zmien a oslabuje hospodársky rozvoj a odolnosť spoločností voči novým výzvam. V roku 2015 zaradilo Svetové ekonomické fórum „stratu biodiverzity a kolaps ekosystémov“ medzi 10 najväčších globálnych rizík 3 .

V základnom scenári EÚ 4 v oblasti biodiverzity z roku 2010 sa uvádza, že až 25 % európskych živočíšnych druhov čelí zániku a 65 % biotopov s významom pre EÚ má nepriaznivý stav ochrany, predovšetkým z dôvodu ľudskej činnosti. Pokračuje zhoršovanie základných ekosystémových služieb.

Ako reakciu na túto situáciu Európska komisia v roku 2011 prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, 5 v ktorej hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ stanovili za hlavný cieľ „do roku 2020 zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle“. Stratégia v oblasti biodiverzity tvorí neoddeliteľnú súčasť stratégie Európa 2020 6 a 7. environmentálneho akčného programu 7 . V rámci tejto stratégie sa vykonávajú záväzky EÚ podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Základ stratégie tvorí šesť cieľov, pričom každý z nich je podporený súborom opatrení.

V rámci predmetného hodnotenia v polovici trvania sa hodnotí pokrok pri vykonávaní stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v porovnaní so základným scenárom z roku 2010. Cieľom hodnotenia je informovať prijímateľov rozhodnutí o oblastiach, v ktorých je potrebné zvýšené úsilie v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

2.Zhrnutie pokroku od roku 2011

Hlavný cieľ: do roku 2020 zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

Od predošlého obdobia nahlasovania sa mierne zvýšil počet druhov a biotopov s významom pre EÚ, ktoré majú bezpečný/priaznivý alebo zlepšený stav ochrany. Zdá sa, že sa stabilizujú populácie niektorých obyčajných vtákov, naopak pokračuje úpadok iných druhov viazaných na zraniteľné sladkovodné, pobrežné a poľnohospodárske ekosystémy. 70 % druhov v EÚ je ohrozených stratou biotopu. Rastú niektoré ekosystémové služby (najmä zabezpečujúce), iné, napríklad opeľovanie, klesajú.

Hlavné hrozby pre biodiverzitu – strata biotopu (predovšetkým v dôsledku rozrastania miest, intenzifikácie poľnohospodárstva, opúšťania pôdy a intenzívneho obhospodarovania lesov), znečistenie, nadmerné využívanie prírodných zdrojov (najmä rybné hospodárstvo), invázne druhy a zmena klímy – naďalej vyvíjajú tlak spôsobujúci stratu druhov a biotopov a vedúci k degradácii ekosystémov a oslabovaniu ich odolnosti 15 . Stopa 28 členských štátov EÚ zostáva viac ako dvojnásobkom ich biologickej kapacity 16 , čo znásobuje tlaky na biodiverzitu za hranicami Európy.

Od začiatku stratégie sa dosiahol pokrok pri stanovovaní politických rámcov, zlepšovaní vedomostnej základne a vytváraní partnerstiev. Ak chceme dosiahnuť udržateľné zlepšenie biodiverzity v teréne, musíme premietnuť tieto iniciatívy do konkrétnych opatrení na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Pokrok pri dosahovaní hlavného cieľa bude tiež závisieť od stanovenia a dosiahnutia cieľov v oblastiach politík, na ktoré sa stratégia priamo nezameriava, a to najmä politík týkajúcich sa klímy, ovzdušia, chemikálií, vôd a ochrany pôdy.

Existujú dostatočné dôkazy o veľkom úsilí zainteresovaných strán, ktoré viedlo k pozitívnym miestnym trendom v oblasti biodiverzity. Tieto príklady vysielajú dôležitý signál, že cielené činnosti v teréne môžu priniesť veľmi pozitívne výsledky. Predstavujú modely na usmerňovanie realizácie v druhej polovici stratégie.

2.1.Cieľ 1: Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o prírode, a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu do roku 2020, aby v porovnaní so súčasnými hodnoteniami: i) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o biotopoch vykazovalo zlepšený stav ochrany a ii) o 50% viac hodnotení druhov v rámci smernice o vtákoch vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.

Obrázok 1 – Pokrok pri dosahovaní cieľa 1: podiel bezpečných/priaznivých alebo zlepšujúcich sa hodnotení pre vtákov (smernica o vtákoch) a pre biotopy a druhy európskeho významu (smernica o biotopoch)

Zdroj: EEA, 2015

Ako je znázornené na obrázku 1, viac druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o prírode, vykazuje bezpečný/priaznivý alebo zlepšujúci sa stav ochrany v porovnaní so základným scenárom z roku 2010. Pri niektorých typických druhoch, ako je napríklad východný orol kráľovský, bolo zaznamenané obnovenie, ktoré je výsledkom cielených ochranných opatrení podporovaných vyhradeným financovaním. Stav mnohých ďalších druhov a biotopov však zostáva nepriaznivý, pričom niektoré vykazujú klesajúci trend.

Pokiaľ ide o suchozemské a vnútrozemské vodné biotopy, sústava Natura 2000 bola z veľkej časti dokončená a pokrýva približne 18 % suchozemského povrchu. Pokrytie morskej sústavy sa zvýšilo na 6 %, stále však výrazne zaostáva za hranicou globálneho cieľa 10 %.

Členské štáty rôznou mierou pokročili pri príprave a vykonávaní akčných plánov pre druhy a plánov riadenia lokalít sústavy Natura 2000. V roku 2012 boli plány riadenia lokalít sústavy Natura 2000 vypracované alebo sa pripravovali len pre 58 % lokalít 18 . Biogeografické procesy v rámci sústavy Natura 2000 podnietili spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia a obnovenia biotopov a zvýšili sa možnosti financovania pre lokality sústavy Natura 2000 19 . Úplné hodnotenie začlenenia sústavy Natura 2000 do nového viacročného finančného rámca bude možné len vtedy, keď budú všetky programy schválené.

V súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000 boli vypracované usmernenia na využívanie veternej energie na mori, rozvoj prístavov a bagrovanie, pre ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, akvakultúru, lesné hospodárstvo a energetickú infraštruktúru 20 . 

Bola zorganizovaná odborná príprava pre sudcov a prokurátorov týkajúca sa presadzovania kľúčových ustanovení právnych predpisov v oblasti ochrany prírody. Zaznamenalo sa veľké zlepšenie monitorovania a vykazovania údajov o biodiverzite, ako aj zjednodušenie požiadaviek na podávanie správ podľa oboch smerníc o prírode.

Zintenzívnila sa komunikácia a informačná činnosť vďaka spusteniu komunikačnej platformy Natura 2000, každoročnému udeľovaniu ocenenia Natura 2000 a vnútroštátnym kampaniam.

Komisia vykonáva kontrolu vhodnosti smerníc o vtákoch a biotopoch 21 v rámci svojho Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti. Pôjde o komplexnú a podloženú analýzu primeranosti právnych predpisov a ich vykonávania ku stanoveným cieľom a ich dosahovaniu v súlade s pôvodným zámerom. Výsledky budú predstavené v prvom polroku 2016.

Potrvá určitý čas, kým sa prejavia pozitívne účinky mnohých uvedených opatrení, je však jasné, že v zostávajúcom období do roku 2020 bude potrebné vynaložiť oveľa väčšie úsilie aj investície na dokončenie sústavy Natura 2000 v morských oblastiach na dosiahnutie globálneho cieľa 10 %, zabezpečenie účinného riadenia všetkých lokalít sústavy Natura 2000 a vytvorenie primeraných finančných a administratívnych podmienok na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany a umožnenie využitia potenciálu ekosystémových služieb v rámci území sústavy Natura 2000 a mimo nich.

2.2.Cieľ 2: Do roku 2020 sa zaistí zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry, a obnoví sa najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov.

Obrázok 2 – Trendy týkajúce sa tlakov na ekosystémy

*Poznámka: Výsledky pre morský ekosystém sú predbežné.

Zdroj: EEA, 2015 22

Nedávnou analýzou 23 sa potvrdzujú zvyšujúce sa trendy pre niektoré zabezpečujúce služby (napr. ťažbu dreva) a klesajúce trendy pre služby, ktoré priamo súvisia s biodiverzitou (napr. opeľovanie) v období rokov 2000 – 2010. Ako je znázornené na obrázku 2, niektoré veľké tlaky na ekosystémy klesajú (napr. atmosférická depozícia síry), mnohé hrozby pre ekosystémy a ich služby pretrvávajú a viaceré sa dokonca zvyšujú, čím sa spomaľuje celkový pokrok pri dosahovaní cieľa.

Komisia a členské štáty prijali dôležité opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne. Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb, ktoré bude dokončené do obdobia dosiahnutia cieľa v roku 2020, umožní verejným činiteľom a zainteresovaným stranám zo súkromného sektora, aby zahrnuli hodnotu ekosystémového bohatstva EÚ a súvisiace sociálno-ekonomické prínosy do svojich rozhodnutí v oblasti plánovania. Nedávna správa Spoločného výskumného centra tvorí pevný základ, podľa ktorého sa bude sledovať pokrok, pričom prvá aktualizácia sa očakáva v roku 2016.

V stratégii EÚ pre zelenú infraštruktúru 24 sa podporuje začlenenie riešení zelenej infraštruktúry do ostatných európskych politík a finančných nástrojov EÚ. Komisia tiež uverejnila štúdiu 25 , aby podporila členské štáty pri stanovovaní priorít obnovenia degradovaných ekosystémov. Existuje síce niekoľko komplexných stratégií obnovy na vnútroštátnej a miestnej úrovni, k určitému obnoveniu však často dochádza v reakcii na právne predpisy EÚ, ako sú napríklad rámcová smernica o vode, rámcová smernica o morskej stratégii a smernica o vtákoch a o biotopoch.

V nasledujúcich rokoch bude potrebné zvýšiť úsilie na dokončenie a realizáciu vnútroštátnych rámcov stanovenia priorít obnovenia. Dôležitými stimulmi na udržanie a obnovenie ekosystémov a ich služieb budú ďalšie investície doplnené budovaním kapacít a začlenením zelenej infraštruktúry do vnútroštátnych a regionálnych rámcov plánovania. Treba ešte veľa urobiť, pokiaľ ide o zastavenie straty bežnej biodiverzity na 80 % územia EÚ, ktoré nepatrí do sústavy Natura 2000. Bude pritom treba zvážiť najvhodnejší prístup na zabránenie čistej strate biodiverzity a ekosystémových služieb.

2.3.Cieľ 3: Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity

2.3.1.Cieľ 3A – poľnohospodárstvo: Do roku 2020 maximalizovať poľnohospodársky využívané plochy (trávne porasty, orná pôda a trvalé plodiny), na ktoré sa vzťahujú opatrenia súvisiace s biodiverzitou podľa SPP, aby sa zaistilo zachovanie biodiverzity a dosiahlo merateľné zlepšenie* stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré závisia od poľnohospodárstva alebo na ktoré má poľnohospodárstvo vplyv, a merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010), čím by sa prispelo k posilneniu udržateľného obhospodarovania.

(*) Zlepšenie sa bude merať na základe kvantifikovaných cieľov pre zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov s významom pre EÚ (cieľ 1) a cieľov pre obnovu degradovaných ekosystémov (cieľ 2).

Obrázok 3 – Zmeny (obdobie rokov 2007 – 2012 oproti obdobiu rokov 2001 – 2006) stavu ochrany biotopov európskeho významu súvisiacich s poľnohospodárskymi ekosystémami (trávne porasty a orná pôda)

Zdroj: EEA, 2015

V správe Životné prostredie v Európe – stav a výhľad 2015 sú vymedzené kľúčové tlaky na biodiverzitu: zintenzívnenie poľnohospodárskych postupov a opúšťanie pôdy, spolu s rozrastaním miest a sivej infraštruktúry. V správe o stave prírody v Európskej únii z roku 2015 sa tiež poukazuje na to, že zmeny prírodných podmienok vyvolané poľnohospodárstvom a ľudskou činnosťou vyvolávali najväčšie tlaky na suchozemské ekosystémy v období rokov 2007 – 2012, pričom 20 % tlakov vyplývalo zo samotného poľnohospodárstva. Ako je znázornené na obrázku 3, od uplynulého obdobia nahlasovania nedošlo k žiadnemu merateľnému zlepšeniu stavu väčšiny druhov a biotopov súvisiacich s poľnohospodárstvom, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ v oblasti prírody. Najvyšší podiel biotopov s „nepriaznivým – zlým“ alebo „zhoršujúcim sa“ stavom vykazujú trávne porasty a mokrade. Populácie obyčajných druhov vtákov sa od roku 2010 začali stabilizovať, pokračuje však pokles počtu vtákov osídľujúcich poľnohospodárske plochy. Prudko upadajú služby opeľovania 27 a na divoké včely pôsobia viaceré tlaky 28 . Výrazne klesajú stavy lúčnych motýľov a neprejavujú sa žiadne príznaky zlepšenia situácie.

Celkový vývoj síce vzbudzuje vážne obavy, ale dochádza k mnohým miestnym zlepšeniam priamo vyplývajúcim z osvedčených poľnohospodárskych postupov a opatrení týkajúcich sa biodiverzity v rámci SPP, najmä v rámci agroenvironmentálnych opatrení a v lokalitách sústavy Natura 2000. Tieto úspechy vysielajú dôležitý signál o dosiahnuteľnosti cieľa biodiverzity do roku 2020, mali by sa však viac rozšíriť v záujme dosiahnutia merateľných výsledkov na úrovni EÚ.

Reforma SPP na obdobie rokov 2014 – 2020 zahŕňa rôzne nástroje, ktoré môžu prispieť k podpore biodiverzity. Základnú úroveň environmentálnych požiadaviek a povinností, ktoré poľnohospodári musia splniť, predstavuje krížové plnenie. Priamymi platbami sa odmeňuje poskytovanie environmentálnych verejných statkov. Na biodiverzitu sa konkrétne zameriava jeden z troch ekologizačných postupov v rámci prvého piliera – oblasti ekologického záujmu. Napokon nariadením o rozvoji vidieka 29 sa umožňuje vnútroštátnym a regionálnym orgánom výber zo širokej škály možností priaznivých pre biodiverzitu. Patrí medzi ne subpriorita týkajúca sa obnovenia, ochrany a zlepšenia ekosystémov, cieľ pre výsledky v oblasti biodiverzity v rámci programov rozvoja vidieka, mechanizmy spolupráce medzi poľnohospodármi a lesníkmi a väčší dôraz na poskytovanie poradenstva poľnohospodárom v súvislosti s vodou a používaním pesticídov, ako aj dôraz na biodiverzitu vrátane záväzkov vyplývajúcich zo smerníc o vtákoch a biotopoch.

Reformovaná SPP dáva vnútroštátnym a regionálnym orgánom členských štátov možnosť sa rozhodnúť, akým spôsobom a v akom rozsahu využijú tieto príležitosti. Programy rozvoja vidieka členských štátov a výber súvisiaci s oblasťami ekologického záujmu budú starostlivo monitorované a hodnotené so zreteľom na ochranu biodiverzity. Podľa programov prijatých v čase dokončovania tejto správy sa na 19,1 % 30 celkovej poľnohospodárskej pôdy vzťahujú zmluvy o riadení podporujúce biodiverzitu a/alebo krajinu, ktoré vykazujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. Pochopenie príčin rozdielov vo využívaní možností členskými štátmi bude mať rozhodujúci význam pre ďalší pokrok pri dosahovaní cieľa do roku 2020.

2.3.2.Cieľ 3B – lesy: Do roku 2020 zaviesť plány obhospodarovania lesov alebo rovnocenné nástroje v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov, a to pre všetky lesy nachádzajúce sa vo verejnom vlastníctve a pre podniky lesného hospodárstva presahujúce určitú veľkosť** (ktorú vymedzia členské štáty alebo regióny a ktorú oznámia vo svojich programoch rozvoja vidieka), ktoré dostávajú finančné prostriedky z programu EÚ pre rozvoj vidieka, aby sa dosiahlo merateľné zlepšenie* stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré závisia od lesného hospodárstva, alebo na ktoré má lesné hospodárstvo vplyv, a merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania súvisiacich ekosystémových služieb v porovnaní s referenčným scenárom EÚ 2010.

(*) Zlepšenie sa bude merať na základe kvantifikovaných cieľov pre zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov s významom pre EÚ (cieľ 1) a cieľov pre obnovu degradovaných ekosystémov (cieľ 2).

(**) Členské štáty môžu menším podnikom lesného hospodárstva poskytnúť ďalšie stimuly, aby ich podnietili prijať plány riadenia alebo rovnocenné nástroje, ktoré sú v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov.

Počet priaznivých hodnotení stavu ochrany lesných biotopov s európskym významom sa pri poslednom hodnotení znížil z takmer 17 % na približne 15 %. Prevažná väčšina hodnotení zostáva nepriaznivá (80 %), výsledky sa ale výrazne líšia v rámci európskych biogeografických regiónov, pričom najvyšší podiel priaznivých hodnotení sa týka Stredomorského regiónu.

Obrázok 4 – Zmeny (obdobie rokov 2007 – 2012 oproti obdobiu rokov 2001 – 2006) stavu ochrany biotopov európskeho významu súvisiacich so zalesnenými oblasťami a lesnými ekosystémami na úrovni EÚ-27 31

Zdroj: EEA, 2015

V novej stratégii lesného hospodárstva EÚ 32 sa zdôrazňuje hospodársky, sociálny a environmentálny význam európskych lesných ekosystémov a stanovujú hlavné zásady udržateľného obhospodarovania lesov, efektívneho využívania zdrojov a celosvetovej zodpovednosti v oblasti lesov. Komisia pripravuje tiež kritériá a ukazovatele udržateľného obhospodarovania lesov. Výzvou zostáva zabezpečenie adekvátneho financovania opatrení priaznivých pre biodiverzitu v zalesnených oblastiach. Počas obdobia rokov 2007 až 2013 boli v rámci programov rozvoja vidieka vyčlenené finančné prostriedky na lesy v celkovej výške 5,4 miliardy EUR, zatiaľ čo ročné náklady na spravovanie sústavy Natura 2000 (v ktorej viac než polovicu tvoria lesy) dosahujú približne 5,8 miliardy EUR.

Plány obhospodarovania lesov alebo rovnocenné nástroje by mohli zohrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa 3B vrátane súkromných lesov. Celkovo sa na veľký podiel lesov EÚ vzťahuje určitá forma plánu riadenia, medzi členskými štátmi však pretrvávajú veľké rozdiely. Zavádzanie niektorých opatrení určených v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity bolo obmedzené. Zlepšenie informovanosti o stave lesov na úrovni EÚ umožní presnejšie zhodnotenie situácie a navrhnutie vhodných politických reakcií v záujme dosiahnutia cieľa.

2.4.Cieľ 4: Dosiahnuť do roku 2015 maximálny udržateľný výnos*. V rámci podporovania dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu do roku 2020, ako sa vyžaduje v rámcovej smernici o morskej stratégii, dosiahnuť také rozdelenie populácie podľa veku a veľkosti, ktoré svedčí o jej dobrom stave, a to prostredníctvom riadenia rybárstva, ktoré nemá výrazné nepriaznivé vplyvy na iné populácie, druhy a ekosystémy.

* Reformovaná spoločná rybárska politika (SRP), ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014, sa zameriava na zabezpečenie miery využívania maximálneho udržateľného výnosu zo všetkých populácií rýb do roku 2015 tam, kde je to možné, a najneskôr do roku 2020.

Reformovanou spoločnou rybárskou politikou sa poskytuje stabilný politický rámec pre udržateľné rybárstvo a jej vykonávanie napreduje. V čoraz väčšom počte komerčných populácií dosahujú úrovne výlovu maximálny udržateľný výnos alebo sa k nemu približujú. Pozoruhodný pokrok bol zaznamenaný v severných vodách, kde je hodnotená väčšina populácií, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu (do 90 % v Pobaltí), a väčšinou sú spravované na základe maximálneho udržateľného výnosu. V Stredozemnom a Čiernom mori však pochádza z hodnotených populácií menej ako 10 % vylodení a približne 90 % hodnotených populácií sa stále využíva nadmerne 33 .

V mnohých populáciách v Pobaltí a širšom Severnom mori sa významne znížila rybolovná úmrtnosť 34 . Dokazuje to ich pozitívnu odozvu na vykonávanie dlhodobých plánov riadenia a uplatňovanie rybolovných postupov rešpektujúcich cieľ maximálneho udržateľného výnosu.

Pokračuje úpadok morskej biodiverzity v európskych regionálnych moriach. Výzvou samou osebe je získanie kvalitných, spoľahlivých a komplexných údajov o morskom prostredí, keďže 80 % druhov a biotopov je na základe rámcovej smernice o morskej stratégii kategorizovaných ako neznámych (pozitívnu výnimku predstavujú komerčné populácie rýb). Iba pri 4 % biotopov bol zdokumentovaný dobrý environmentálny stav. Negatívne dôsledky nadmerného rybolovu, znečistenia a morského odpadu, ničenia biotopov a inváznych druhov sa znásobujú zmenou klímy a acidifikáciou 35 .

Nová spoločná rybárska politika sa v záujme podpory zmiernenia nepriaznivého vplyvu rybolovu na necieľové druhy a ekosystémy zameriava na odstránenie odhadzovania úlovkov prostredníctvom postupného zavádzania (do roku 2019) povinnosti vylodiť úlovky. To si bude vyžadovať posilnené monitorovanie na úrovni členského štátu s cieľom zaviesť čistejšie a selektívnejšie postupy a postupy, pri ktorých nedochádza k vedľajším úlovkom, ako aj zlepšiť údaje o vedľajších úlovkoch.

Rozhodujúci význam pre riešenie tlakov na morskú biodiverzitu do roku 2020 bude mať pokračovanie úsilia o vykonávanie plánov riadenia a monitorovanie presadzovania pravidiel na vnútroštátnej úrovni, ako aj zlepšenie monitorovania, rozšírenie vedomostnej základne a koordinovanie informácií o morskej biodiverzite. Najdôležitejšou úlohou bude využitie skúseností a rozširovanie výskumných sietí.

2.5.Cieľ 5: Do roku 2020 sa identifikujú invázne druhy a trasy, po ktorých sa dostávajú do EÚ, a stanovia sa priority. Prioritné druhy sú predmetom kontroly alebo eradikácie a trasy, po ktorých sa dostávajú do EÚ, sa spravujú tak, aby sa zabránilo preniknutiu a udomácneniu nových inváznych druhov.

V súčasnosti je v životnom prostredí Európy prítomných viac ako 11 000 nepôvodných druhov a 10 až 15 % z nich spôsobuje problémy. Do morí celej Európy bolo po roku 1950 zavedených viac ako 80 % nepôvodných druhov (pozri Figure 5 ).

Obrázok 5 – Miera zavedenia nepôvodných morských druhov 37

Zdroj: EEA, 2015

V novom nariadení o inváznych druhoch sa stanovuje rámec na prevenciu a riadenie zavádzania a šírenia inváznych druhov v EÚ. Zriaďuje sa Európska informačná sieť zhromažďujúca údaje o cudzích druhoch 38 na pomoc členským štátom pri jeho vykonávaní. V spolupráci s členskými štátmi sa dokončuje prvý zoznam inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie na základe posúdení rizika vrátane možných hospodárskych hrozieb. Preventívny prístup bude podporený preskúmaním, pri ktorom budú určené priority budúcich posúdení rizík. Návrhy Komisie z roku 2013 týkajúce sa zdravia rastlín 39 a zvierat 40 sa tiež zameriavajú na podporu ochrany biodiverzity.

Rýchle prijatie prvého zoznamu inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie a účinné vykonávanie členskými štátmi budú mať rozhodujúci vplyv na ďalší pokrok pri dosahovaní tohto cieľa. Mimoriadne dôležitý bude pokrok súvisiacich politík, najmä ratifikácia a presadzovanie dohovoru o balastnej vode a uplatňovanie režimu zdravia zvierat na choroby voľne žijúcich zvierat.

2.6.Cieľ 6: Do roku 2020 EÚ zvýši svoj príspevok k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

EÚ je najväčším darcom oficiálnej rozvojovej pomoci súvisiacej s biodiverzitou a v období rokov 2006 až 2013 viac ako zdvojnásobila poskytnuté finančné prostriedky.

Európska únia ratifikovala Nagojský protokol v roku 2014 s cieľom regulovať prístup ku genetickým zdrojom a spravodlivo a nestranne spoločne využívať prínosy vyplývajúce z ich používania. Boli prijaté nové právne predpisy na reguláciu opatrení na dosiahnutie súladu a pripravuje sa dodatočný vykonávací akt.

Cieľom nariadenia EÚ o dreve z roku 2013 je zastaviť obeh nezákonne vyťaženého dreva na trhu EÚ. Plánom EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve sa podporuje obchod so zákonne vyťaženým drevom. Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú výrobky z udržateľne obhospodarovaných lesov. Určitý pokrok sa tiež dosiahol v prípade palmového oleja, prijalo sa však príliš málo opatrení pre ostatné komodity a stopa EÚ-28 je viac ako dvojnásobkom veľkosti jej biologickej kapacity.

Obrázok 6 – Ekologická stopa jednotlivých regiónov

Zdroj: EEA (SEBI) 42

Všetky nedávne dohody EÚ o voľnom obchode obsahujú ustanovenia o vykonávaní multilaterálnych environmentálnych dohôd. EÚ podporuje aj globálne úsilie v boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi 43 vrátane podpory pokroku smerom k prijatiu komplexnej rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o boji proti nedovolenému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi. EÚ sa oficiálne stala zmluvnou stranou Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín 8. júla 2015.

Opatrenia v oblasti rozvojovej spolupráce EÚ zohľadňujúce biodiverzitu boli zahrnuté do rámca uplatňovania hľadiska životného prostredia a zmeny klímy. Záväzný environmentálny skríning každej novej činnosti v rámci rozvojovej spolupráce rieši otázky možného vplyvu na chránené alebo zraniteľné oblasti, ekosystémové služby, zavedenia nepôvodných druhov, ako aj používania hnojív, pesticídov alebo iných chemikálií. V rámci plánovania sa venovala osobitná pozornosť potenciálu na ochranu a zlepšenie biodiverzity.

EÚ a jej členské štáty aktívne pôsobili pri utváraní globálneho programu udržateľného rozvoja do roku 2030. Plnenie týchto záväzkov v EÚ a podporovanie ich dosahovania v celosvetovom meradle prispeje k pokroku pri dosahovaní tohto cieľa. Dosiahnutie medzinárodného cieľa zdvojnásobiť finančné toky súvisiace s biodiverzitou do rozvojových krajín do roku 2015 a zachovať ich až do roku 2020, ako aj zvýšiť účinnosť financovania si bude vyžadovať neustálu angažovanosť, lepšie stanovenie priorít a koordináciu s ostatnými darcami. Dosahovanie cieľov EÚ si vyžiada ďalšie opatrenia na riešenie ekologickej stopy EÚ a účinné vykonávanie nedávno prijatých politík a právnych predpisov s osobitným zameraním na dodržiavanie Nagojského protokolu. Väčšie úsilie tiež treba vynaložiť na vykonávanie ustanovení o biodiverzite z nedávnych obchodných dohôd, na ďalšie začleňovanie cieľov v oblasti biodiverzity do obchodných politík EÚ a stimulovanie iniciatív na podporu udržateľného obchodu.

3.Horizontálne opatrenia

3.1.Financovanie

Hlavným faktorom, ktorý podmienil neúspech pri dosahovaní cieľa biodiverzity do roku 2010, bolo nedostatočné financovanie. Aspekty biodiverzity sú v rôznej miere začlenené do európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä spoločnej poľnohospodárskej politiky, fondov politiky súdržnosti a Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva. Spoľahlivá analýza pridelených rozpočtových prostriedkov pre biodiverzitu bude možná len vtedy, keď budú schválené všetky programy rozvoja vidieka a operačné programy. Malým, ale vysokoefektívnym zdrojom finančných prostriedkov pre prírodu a biodiverzitu zostáva program LIFE. Bude sa tiež podporovať inovatívne financovanie prostredníctvom nedávno zavedeného nástroja na financovanie prírodného kapitálu.

Komisia vypracovala postup na sledovanie výdavkov súvisiacich s biodiverzitou v rozpočte EÚ s cieľom pripraviť spoľahlivejšie odhady začlenenia biodiverzity do programovania 44 . Je vypracovaná metodika na zohľadnenie biodiverzity v rámci rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť, aby výdavky nemali žiadny negatívny vplyv, ale aby podporili ciele v oblasti biodiverzity.

Finančné nástroje EÚ majú kľúčový význam pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti biodiverzity, najmä prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu, ako aj v rámci nástroja partnerstva. Snahy EÚ o zlepšenie mobilizácie zdrojov z vonkajších nástrojov sú zakotvené v hlavnej iniciatíve Biodiverzita pre život (B4Life), ktorá sa začala v roku 2014.

3.2.Partnerstvá

Značný pokrok sa dosiahol pri vytváraní partnerstiev a zapojení zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti. Aktívne zapojenie podnikov do vykonávania stratégie podporuje obnovená platforma EÚ pre podnikanie a biodiverzitu. Prípravná akcia Biodiverzita a ekosystémové služby v európskych zámorských územiach (BEST) prispieva k prechodu na rýchly a jednoduchý prístup k financovaniu na ochranu biodiverzity a udržateľného využívania ekosystémových služieb. EÚ takisto podporila iniciatívu Ekononika ekosystémov a biodiverzity v rámci EÚ, ako aj v rozvojových krajinách a podnietila synergie medzi Dohovorom o biologickej diverzite a ostatnými dohovormi.

3.3.Posilňovanie vedomostnej základne

Vedomostná a dôkazová základňa pre politiku EÚ v oblasti biodiverzity sa zlepšila prostredníctvom jednoduchšieho podávania správ podľa smerníc o prírode, ako aj prostredníctvom systému mapovania a hodnotenia ekosystémov a ich služieb, ktoré bolo medzinárodne uznané ako najvyspelejší regionálny systém hodnotenia v rámci Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby. Rámcové programy výskumu a inovácií zohrávajú dôležitú úlohu pri posudzovaní ekosystémových služieb, v súčinnosti s ostatnými fondmi EÚ. Program Horizont 2020 podporuje integrované hodnotenia a vedecko-politické prepojenia so zameraním na prírodné riešenia. Ďalším zdrojom podpory sú rozpočtové prostriedky v rámci politiky súdržnosti určené na výskum a inovácie. Naďalej zostávajú veľké medzery v údajoch a znalostiach, najmä pokiaľ ide o morské prostredie, hodnotenie stavu ekosystémov a súvislosti s ekosystémovými službami a odolnosťou. V zostávajúcom období vykonávania je v prvom rade potrebné posilniť integráciu a otvorený prístup k údajom pochádzajúcim z monitorovania biodiverzity a podávaných správ podľa príslušných právnych predpisov EÚ (napr. v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a regionálnej politiky). Vonkajšie nástroje EÚ viedli k vzniku regionálnych monitorovacích stredísk v afrických, karibských a tichomorských krajinách v záujme lepšieho informovania prijímateľov rozhodnutí o spravovaní prírodných zdrojov.

4.Záver

Z hodnotenia v polovici trvania posudzujúceho pokrok stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vyplýva, že dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity do roku 2020 bude možné len vtedy, keď sa výrazne zvýši úsilie pri ich plnení a toto úsilie bude ambicióznejšie. V prípade zachovania súčasnej miery vykonávania bude strata biodiverzity a degradácia ekosystémových služieb pokračovať, v rámci EÚ i na celom svete, čo bude mať významný vplyv na spôsobilosť biodiverzity uspokojiť ľudské potreby v budúcnosti.

Dosiahol sa pokrok pri stanovení dôležitých politických rámcov: za všetky možno uviesť napríklad novú spoločnú rybársku politiku, nariadenia o inváznych druhoch a o dreve a zahrnutie ustanovení týkajúcich sa biodiverzity do dvojstranných obchodných dohôd. Hoci reformovaná spoločná poľnohospodárska politika poskytuje príležitosti na lepšie začlenenie otázok biodiverzity, rozhodujúci význam pre úspech bude mať rozsah praktického uskutočňovania v členských štátoch. Komisia podporuje a dopĺňa úsilie členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov a zúčastnených strán pri presadzovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, riešení nedostatkov politík, poskytovaní usmernení a financovaní, podpore partnerstiev a výskumu a výmene najlepších postupov. Existuje množstvo pozitívnych skúseností, ktoré môžu slúžiť ako vzor pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti biodiverzity vo zvyšnom období do roku 2020.

V súčasnosti je nevyhnutné zintenzívniť vykonávanie opatrení v rámci všetkých cieľov a zabezpečiť, aby sa v teréne plne zohľadňovali všetky princípy zahrnuté v politických rámcoch. Dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity v roku 2020 si bude vyžadovať silné partnerstvá, plnú angažovanosť a úsilie zo strany kľúčových aktérov na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o dokončenie sústavy Natura 2000 pre morské prostredie, ako aj účinné riadenie lokalít sústavy Natura 2000, uplatňovanie nariadenia o inváznych druhoch a zváženie najvhodnejšieho prístupu k uznávaniu nášho prírodného kapitálu v celej EÚ.

Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná aj účinnejšia integrácia so širokým spektrom politík, a to stanovením súdržných priorít podporených primeraným financovaním – najmä v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorých spoločný podiel na využívaní pôdy v EÚ dosahuje 80 %, ako aj námorného a rybného hospodárstva a regionálneho rozvoja. Finančné nástroje EÚ môžu tomuto procesu pomôcť. Dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity prispeje aj k programu rastu a zamestnanosti, potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti dodávok vody a ku kvalite života, ako aj k plneniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja na celom svete a v EÚ.

(1) http://advances.sciencemag.org/content/1/5/e1400253.full  .

(2) http://www.sciencemag.org/content/347/6223/1259855.full  .

(3) http://www.weforum.org/reports/global-risks-report-2015  .

(4) http://www.eea.europa.eu/publications/eu-2010-biodiversity-baseline  .

(5) KOM(2011) 244 v konečnom znení.

(6) KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(7) Rozhodnutie č. 1386/2013/EÚ.

(8) http://ec.europa.eu/environment/enveco/economics_policy/pdf/report_sept2011.pdf  .

(9) http://www.teebweb.org/  .

(10) http://ec.europa.eu/environment/enveco/biodiversity/pdf/ieep_alterra_report.pdf  .

(11) http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/economics/pdf/teeb_report.pdf  .

(12) SWD(2015) 187.

(13) COM(2015) 219 final.

(14) http://www.eea.europa.eu/soer  .

(15) http://www.eea.europa.eu/soer-2015/europe/biodiversity  .

(16) SEBI 023, EEA, 2015.

(17) COM(2015) 219 final.

(18) http://www.eea.europa.eu/publications/state-of-nature-in-the-eu  .

(19) SEC(2011) 1573 final.

(20) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm  .

(21) http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/index_en.htm  .

(22) Technická správa EEA 6/2015.

(23) Správa JRC 2015, Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services (Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb).

(24) COM(2013) 249 final.

(25) http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/comm2006/pdf/2020/RPF.pdf  .

(26) Mnohé politiky EÚ a právne texty majú vplyvy (priamy a nepriamy) na stav biodiverzity vo vidieckych oblastiach. Cieľ 3A sa zameriava na príspevok spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(27) Správa JRC 2015, Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services (Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb).

(28) Európsky červený zoznam divých včiel (2015).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013.

(30) 73 programov rozvoja vidieka (z celkovo 118) prijatých do 23. 8. 2015 sa vzťahuje na tri štvrtiny rozpočtu a tri štvrtiny využívanej poľnohospodárskej pôdy.

(31) Graf sa vzťahuje na EÚ-27, keďže sa týka obdobia pred pristúpením Chorvátska.

(32) COM(2013) 659 final.

(33) COM(2015) 239 final.

(34) JRC (2015) Monitorovanie výsledkov spoločnej rybárskej politiky – STECF-15-04.

(35) Správa EEA č. 2/2015.

(36) Nariadenie (EÚ) č. 1143/2014.

(37) http://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/trends-in-marine-alien-species-mas-2/assessment  .

(38) http://easin.jrc.ec.europa.eu/  .

(39) COM(2013) 267.

(40) COM(2013) 260.

(41) Dohovor o biologickej diverzite, Výhľad celosvetovej biodiverzity 4.

(42) http://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/ecological-footprint-of-european-countries/ecological-footprint-of-european-countries-2  .

(43) COM(2014) 64 final.

(44) SEC(2015) 240.