18.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/35

Spravodajca:

Thomas DELAPINA

Pomocný spravodajca:

David CROUGHAN

1.1.

EHSV skúma, do akej miery môžu národné rady pre konkurencieschopnosť v rámci eurozóny pomôcť dosiahnuť potrebné zlepšenie v riadení hospodárskej politiky znížením rozdielov medzi členskými štátmi HMÚ a predchádzaním týmto rozdielom v budúcnosti tak, že budú odrážať hospodársku a sociálnu politiku a posilnia európsky rozmer vďaka spojeniu do siete eurozóny.

1.2.

Konkurencieschopnosť sama osebe nie je cieľom. Konkurencieschopnosť ako cieľ má zmysel iba vtedy, ak sa tým v praxi zlepšuje kvalita života ľudí. Podľa názoru EHSV nie je možné pokračovať v súčasnej politike. Jednostranná stratégia zameraná na zlepšenie konkurencieschopnosti krajín HMÚ prostredníctvom znižovania nákladov a zvyšovania vývozu v skutočnosti iba znásobila vplyv krízy, pretože je založená na príliš úzkej definícii konkurencieschopnosti.

1.3.

Výbor preto odporúča, aby sa v budúcnosti používala aktualizovaná definícia konkurencieschopnosti (konkurencieschopnosť 2.0) a aby sa vzali do úvahy koncepcie navrhnuté v projekte WWWforEurope, ktorý financuje Európska komisia. Takáto prepracovaná definícia je zlučiteľná s cieľmi stratégie Európa 2020, medzi ktoré patria aj ciele, ktoré sú nad rámec HDP. Konkurencieschopnosť sa v nej definuje ako „schopnosť krajiny (regiónu, miesta) splniť v záujme svojich občanov ciele, ktoré sú nad rámec HDP“. Tento prístup vychádza z troch pilierov: príjem, sociálne faktory a udržateľnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV naliehavo žiada, aby sa v budúcich diskusiách nepoužívalo spojenie „rady pre konkurencieschopnosť“, ale spojenie „rady pre konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľnosť“.

1.4.

EHSV taktiež žiada Komisiu, aby objasnila niekoľko bodov, aby sa mohli vyhodnotiť činnosti týchto rád pre konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľnosť. Nezodpovedaných ostáva aj niekoľko technických otázok, ako je vymenúvanie členov, ustanovenia o zodpovednosti atď.

1.4.1.

EHSV súhlasí s prístupom Komisie, ktorý členským štátom umožňuje určiť národné rady buď zriadením nových inštitúcií, alebo prispôsobením mandátu existujúcich orgánov, pokiaľ sú nezávislé a ich cieľom nie je zasahovať do procesu stanovovania miezd a úlohy sociálnych partnerov, ani harmonizovať vnútroštátne systémy stanovovania miezd. Vzhľadom na to, že je potrebné vyhnúť sa duplicite existujúcej práce a orgánov, EHSV žiada Komisiu, aby podrobne zmapovala aktuálny stav (práca MMF, OECD, existujúcich výborov, národných a iných potenciálne prospešných orgánov atď.). Takéto komplexné preskúmanie je dôležité, pretože by podporilo rozhodovanie tým, že by umožnilo odhadnúť pridanú hodnotu navrhovaných rád, vykonať analýzu nákladov a prínosov a posúdiť potrebu dodatočných orgánov.

1.4.2.

EHSV žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako možno zaručiť tieto nevyhnutné požiadavky:

1.5.

EHSV už predložil konkrétne návrhy na prehĺbenie HMÚ pri poslednom balíku Komisie. Tieto návrhy by sa mali zaviesť do praxe.

2.1.

Komisia v oznámení Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie navrhuje ďalšie posilnenie eurozóny do začiatku roka 2017 (fáza 1 – „prehlbovanie prostredníctvom činov“, ktorá sa začala 15. júla 2015) a potom na základe kritérií pre obnovenú vzostupnú konvergenciu ekonomík eurozóny by sa mali uskutočniť zásadnejšie reformy, ktoré by umožnili prechod k strednodobej až dlhodobej vízii nových perspektív rastu (fáza 2 – „dobudovanie HMÚ“). Jedným z kľúčových prvkov fázy 1 je vylepšený súbor nástrojov na správu hospodárskych záležitostí vrátane návrhu, aby Rada odporučila zriadenie rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny (ako aj nabádanie ostatných členských štátov na zriadenie podobných orgánov).

2.2.

Komisia dúfa, že zapojenie nezávislých národných odborníkov podporí členské štáty v tom, aby prevzali vlastnú zodpovednosť za potrebné opatrenia a reformy na národnej úrovni. Cieľom je zriadiť národné rady pre konkurencieschopnosť, ktoré by sledovali výkonnosť a politiky v oblasti komplexnej koncepcie konkurencieschopnosti, čím by prispievali k posilňovaniu udržateľného hospodárskeho zbližovania a zvýšeniu zodpovednosti za potrebné reformy na národnej úrovni. Členské štáty sa vyzývajú, aby zaviedli do praxe zásady stanovené v tomto odporúčaní, a Komisia sa vyzýva, aby po 12 mesiacoch pripravila správu o pokroku vo vykonávaní a o vhodnosti uvedeného odporúčania vrátane toho, či je nutné prijať záväzné ustanovenia.

2.3.

Rady by sledovali trendy v konkurencieschopnosti v jednotlivých členských štátoch, najmä faktory, ktoré môžu ovplyvňovať ceny a kvalitu obsahu tovaru a služieb v porovnaní s globálnymi konkurentmi v krátkodobom horizonte. Do pôsobnosti týchto rád by mal patriť „mzdový vývoj, ako aj iné ako mzdové faktory, a hnacie mechanizmy produktivity a dynamické hľadiská týkajúce sa investícií, inovácií a atraktívnosti hospodárstva pre podniky“. Rady by analyzovali a posudzovali príslušné opatrenia a formulovali politické odporúčania s prihliadnutím na národné špecifiká a zaužívané postupy. Rady by taktiež poskytovali príslušné informácie na podporu procesov stanovovania miezd na národnej úrovni. V súlade s článkom 28 Charty základných práv Európskej únie by právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívne zmluvy nebolo dotknuté.

2.4.

Rady by mali štrukturálnu a funkčnú nezávislosť vo vzťahu k orgánom členských štátov. Mali by konzultovať s relevantnými zainteresovanými stranami (napr. vnútroštátnymi aktérmi alebo skupinami aktérov vrátane sociálnych partnerov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na hospodárskom a sociálnom dialógu členských štátov), ale nemali by vyjadrovať výlučne alebo hlavne názory a záujmy určitej skupiny zainteresovaných strán.

2.5.

Rady by mali vypracúvať výročné správy. S cieľom zabezpečiť zohľadnenie cieľov eurozóny a EÚ Komisia zamýšľa koordinovať prácu rád, pričom medzi oboma stranami budú prebiehať konzultácie počas prípravy správ a počas služobných ciest do členských štátov na účely zistenia potrebných skutočností. Správy by mali okrem toho informovať Komisiu o analýzach vykonaných v rámci európskeho semestra a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe.

3.1.

EHSV je rovnako ako Európska komisia presvedčený, že HMÚ sa musí zlepšiť a prehĺbiť. Na tento aspekt upozornil v mnohých stanoviskách, v ktorých sformuloval konkrétne návrhy. Výbor taktiež víta pozitívne kroky, ktoré podnikla Komisia, a súhlasí s jej názorom, že užšia koordinácia národných ekonomických politík je absolútne nevyhnutná, aby sa odstránili existujúce nerovnováhy a aby sa v budúcnosti znížila pravdepodobnosť vzniku nerovnováh. Značná časť pridanej hodnoty týchto národných rád by spočívala v ich prepojení na sieť iných takýchto orgánov v eurozóne, čo by posilnilo dôraz na európsky rozmer v politickej diskusii medzi členskými štátmi a Komisiou.

3.2.

Tomuto problému sa však súčasné politiky nevenujú primerane: na riadenie makroekonomických nerovnováh sú potrebné lepšie nástroje. EHSV preto považuje za veľmi pozitívne, že Komisia konečne uznala, že väčší dôraz by sa mal klásť na výkonnosť členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnych cieľov a že „zodpovednosť“ za reformné úsilie by sa mala posilniť. Taktiež je správne, že Komisia žiada väčšie zapojenie sociálnych partnerov do vypracúvania národných programov reforiem a zahrnutie národných sociálnych partnerov prostredníctvom zastúpení Komisie do procesu európskeho semestra na vnútroštátnej úrovni. Národné rady, ktoré sa zriadia s plným zapojením všetkých zainteresovaných strán, by mohli plniť užitočnú úlohu tým, že by odzrkadľovali hospodársky a sociálny vplyv súčasných a budúcich politických opatrení.

3.3.

Členské štáty, ktoré pristúpili k jednotnej menovej politike (jednotná mena, jedna úroková sadzba) s malou pravdepodobnosťou, že sa z nej v strednodobom horizonte alebo vôbec niekedy stane plnohodnotná hospodárska, sociálna a fiškálna únia ako v úplnej federálnej únii, už nemôžu korigovať nerovnováhy zmenou nominálnych výmenných kurzov. Doteraz sa snahy o oživenie konkurencieschopnosti v eurozóne v podstate obmedzovali na úzko vymedzený cieľ, t. j. zlepšenie výkonnosti vývozu a bežných účtov, často prostredníctvom zníženia nákladov, čo môže byť kontraproduktívne. Súčasná politika nedokázala odstrániť nerovnováhy a negatívne dôsledky krízy. Naopak v niektorých prípadoch prijaté opatrenia v skutočnosti tieto nerovnováhy (1) posilnili, pretože sa kládol príliš veľký dôraz na politiku úsporných opatrení výlučne na strane ponuky, čo viedlo k zníženiu dopytu a novému zvyšovaniu nezamestnanosti, verejných deficitov a sociálnej nerovnosti. Vznik nerovnováh môže spôsobiť závažné dôsledky, ak sa nebude včas riešiť. Preto sú potrebné nové nástroje politiky, aby sa zabránilo tomu, že celé bremeno adaptácie sa prenesie iba na mzdy a trhy práce.

3.4.

Hoci Komisia navrhuje vo svojom odporúčaní „komplexnú koncepciu konkurencieschopnosti“, EHSV pripomína, že už v roku 2002 Komisia uverejnila oveľa širšiu definíciu pojmu, konkrétne „schopnosť hospodárstva zabezpečiť obyvateľstvu vysokú a stúpajúcu životnú úroveň a vysokú mieru zamestnanosti na udržateľnej báze“ (2). V projekte WWWforEurope (3) financovanom Európskou komisiou bola táto definícia rozšírená a zahŕňa aj ciele „nad rámec HDP“, ako je sociálne začlenenie a udržateľné životné prostredie v kontexte stratégie Európa 2020 (4). Konkurencieschopnosť sa v nej definuje ako schopnosť krajiny (regiónu, miesta) plniť v záujme svojich občanov ciele, ktoré sú nad rámec HDP (5). Konkurencieschopnosť sa meria na základe troch pilierov: piliera príjmu (vrátane disponibilného príjmu domácnosti a spotrebiteľských výdavkov), sociálneho piliera (sociálno-ekonomický vplyv systému, ako je riziko chudoby, nerovnosti a nezamestnanosti mladých ľudí) a environmentálneho piliera, ktorý meria produktivitu zdrojov, intenzitu emisií skleníkových plynov, energetickú náročnosť a podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie. Musí sa zohľadniť aj digitálna agenda. Neznamená to však, že nerovnováhy (ako napríklad platobná bilancia bežného účtu) sa môžu prehliadať, ako možno vidieť v súvislosti s finančnou krízou.

3.5.

V záujme toho, aby sa definícia konkurencieschopnosti (konkurencieschopnosť 2.0) chápala v širšom zmysle, EHSV navrhuje používať v rámci budúcich diskusií namiesto spojenia „rady pre konkurencieschopnosť“ spojenie „rady pre konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľnosť“.

4.1.

Existuje mnoho inštitúcií a postupov na medzinárodnej úrovni (vrátane MMF a OECD, ako aj Európskej komisie), ktoré sledujú konkurencieschopnosť a uverejňujú príslušné politické odporúčania. Aj na národnej úrovni existuje mnoho orgánov, ako sú nezávislé ekonomické inštitúty, štatistické úrady a hospodárske a sociálne rady, ktoré sa venujú takýmto otázkam. Komisia berie na vedomie, že pri zriadení rád pre konkurencieschopnosť sa môžu využiť existujúce inštitúcie a doterajšia práca, pretože niektoré krajiny už takéto orgány majú a v ostatných krajinách by sa mohli využiť existujúce orgány. Je však dôležité, aby boli tieto rady nezávislé a aby ich poradná úloha adekvátne odrážala odborný názor sformulovaný vo všeobecnom záujme.

4.2.

EHSV berie na vedomie odporúčanie Komisie, aby sa najneskôr 12 mesiacov od prijatia tohto odporúčania Rady vypracovala na základe príslušných informácií poskytnutých členskými štátmi správa o pokroku týkajúca sa vykonávania a vhodnosti tohto odporúčania Rady o zriadení národných rád pre konkurencieschopnosť. Pred zriadením rád by sa mal zmapovať aktuálny stav a mali by sa vyhodnotiť činnosti a efektívnosť súčasných a možných budúcich orgánov. Takéto komplexné preskúmanie, ktoré by zahŕňalo aj odborné názory sociálnych partnerov, by bolo užitočné pri rozhodovaní, pretože by umožnilo odhadnúť pridanú hodnotu týchto rád, vykonať analýzu nákladov a prínosov a posúdiť, či existuje potreba dodatočných orgánov.

4.3.

Komisia celkom oprávnene neustále zdôrazňuje potrebu zlepšiť transparentnosť a demokratickú legitimitu politiky prostredníctvom plného zapojenia Európskeho parlamentu, národných parlamentov, ako aj príslušných zainteresovaných strán občianskej spoločnosti, najmä sociálnych partnerov. EHSV preto žiada, aby sa demokraticky zodpovedné orgány mohli náležite vyjadrovať k otázkam, ako je napr. vymenovanie a potvrdenie členov rady, právomoci, zostavovanie pracovných programov, príprava správ a účtov, ktoré treba objasniť, ak budú rady zriadené.

4.4.

Skôr než bude možné súhlasiť so zriadením rád pre konkurencieschopnosť, Komisia musí uviesť kritériá týkajúce sa ich nezávislosti a vyváženého zastúpenia nestranných odborníkov, aby sa zohľadnila rôznorodosť názorov vrátane názorov sociálnych partnerov. Týmto spôsobom sa odstránia pochybnosti o existencii nezávislých a neutrálnych odborníkov. Musí sa objasniť aj otázka zodpovednosti v prípade nesprávnych analýz alebo prognóz týchto rád.

4.5.

EHSV berie na vedomie, že takéto orgány majú poradný charakter, a žiada Komisiu, aby výslovne uviedla, či odporúčania rád pre konkurencieschopnosť majú nezáväzný charakter. Otázka nezáväzného charakteru je dôležitá najmä v súvislosti s ochranou nezávislosti strán, ktoré vyjednávajú mzdy. Komisia vo svojom odporúčaní uvádza, že právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy by nemalo byť dotknuté, ale toto uistenie, ktoré sa týka len práva zaručeného v zmluve (6), je príliš slabé. Akýkoľvek pokus priamo ovplyvňovať stanovovanie miezd je úplne mimo pôsobnosti rád pre konkurencieschopnosť.

4.6.

EHSV poznamenáva, že konkurencieschopnosť môže zahŕňať aj iné aspekty než len nákladovú konkurencieschopnosť. Pri predchádzaní vzniku nerovnováh sa musia zohľadniť aj iné hľadiská, ako je dvojaký charakter miezd (nákladový faktor pre podniky, faktor určujúci domáci dopyt; pozri bod 5.5). Okrem toho je potrebný symetrický prístup k prebytkom a deficitom, aby sa nerovnováhy riešili vhodným spôsobom (7).

5.1.

EHSV je presvedčený o potrebe prehĺbenia HMÚ. Výbor preskúmal návrh Komisie a identifikoval mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu a objasnenie. V tejto súvislosti nasleduje súhrn návrhov, ktoré EHSV doteraz v tejto oblasti predložil. Za posledné roky EHSV prijal niekoľko stanovísk na tému prehĺbenia HMÚ (8), pričom najnovším stanoviskom je ECO/380 na tému Metóda Spoločenstva v záujme zabezpečenia demokratickej a sociálnej HMÚ z roku 2015 (9).

5.2.

EHSV vo svojom stanovisku ECO/380 predkladá návrhy budúcich iniciatív týkajúcich sa HMÚ, ktoré by mohla Komisia rozvíjať. EHSV je presvedčený, že takéto opatrenia pomôžu odstrániť rozdiely vo fungovaní trhov práce, v systémoch stanovovania miezd a sociálnych systémoch, ktoré sú potrebné pre stabilizáciu HMÚ a prehĺbenie jej demokratického a sociálneho hľadiska. Základom prístupu EHSV je myšlienka, že v celkovom kontexte menovej, rozpočtovej a mzdovej politiky možno posilniť dôveru a dosiahnuť väčšiu konvergenciu bez toho, aby sa narušila nezávislosť kolektívneho vyjednávania.

5.3.

Bude si to vyžadovať opatrenia na presadzovanie makroekonomického dialógu a predovšetkým na nastolenie makroekonomického dialógu v eurozóne (MED-EUR). Makroekonomický dialóg (MED) sa zaviedol v roku 1999 a jeho cieľom bolo dosiahnuť udržateľný makroekonomický súbor politík orientovaný na rast a stabilitu, t. j. hladké zosúladenie vývoja miezd a menovej a fiškálnej politiky. Toto fórum, ktorého úlohou je koordinácia medzi tromi veľkými aktérmi v oblasti makroekonomickej politiky, by sa s priamym zapojením sociálnych partnerov mohlo rozhodujúcou mierou podieľať na zabezpečení potrebnej koordinácie, plnenia spoločného cieľa stability HMÚ a demokratického a sociálneho rozvoja HMÚ. Jeho zistenia a závery by sa mali použiť pri príprave ročného prieskumu rastu a odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

5.4.

Výbor opätovne zdôrazňuje dôležitosť propagovať úlohu sociálnych partnerov a ich zapojenie do tvorby politiky. Určitý druh makroekonomického dialógu je užitočný aj na národnej úrovni. Silný rast konkurencieschopnosti a produktivity nastal predovšetkým v tých krajinách, kde existuje dobrý sociálny dialóg a pracovnoprávne vzťahy a kde je zabezpečená vysoká úroveň sociálnej ochrany a sociálnej súdržnosti.

5.5.

Systémy stanovovania miezd by sa mali ponechať na partnerov zodpovedných za kolektívne vyjednávanie bez vonkajšieho zasahovania. Ich nezávislosť sa musí v plnej miere dodržiavať a zaručiť. Najlepšie poznajú skutočnú situáciu v súvislosti so stanovovaním miezd a s trhmi práce. Partneri zodpovední za kolektívne vyjednávanie berú do úvahy skutočnosť, že zmeny v mzdách majú vplyv tak na náklady, ako i na dopyt. Dobre si uvedomujú, že zosúladenie rastu miezd so strednodobým národným rastom produktivity a cieľová miera inflácie ECB má neutrálny vplyv na ceny, konkurencieschopnosť, domáci dopyt a rozdelenie príjmov (10). Potreba posilniť makroekonomický dialóg je naliehavejšia o to viac, že toto povedomie sa v jednotlivých členských štátoch líši a niekedy nenachádza konkrétne vyjadrenie, čo vedie k nerovnováham.

5.6.

Pri riadení eurozóny je potrebné aktívnejšie zapojenie národných parlamentov a Európskeho parlamentu. EHSV žiada vytvorenie veľkého výboru Európskeho parlamentu zloženého zo všetkých poslancov parlamentov z eurozóny a z krajín uchádzajúcich sa o vstup do eurozóny a užšiu spoluprácu medzi poslancami parlamentov z eurozóny v otázkach HMÚ (COSAC +).

5.7.

EHSV poukazuje na to, že ciele hospodárskej politiky sa musia viac zosúladiť s cieľmi sociálnej politiky EÚ podľa článku 4 ods. 2 ZFEÚ a že sa musia vyriešiť možné rozpory medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi. Pri všetkých opatreniach v rámci európskeho semestra v súlade s horizontálnou sociálnou doložkou sa musí posúdiť ich sociálny vplyv (11).

5.8.

EHSV je okrem toho presvedčený o nevyhnutnosti krátkodobého riadenia dopytu a účinného investičného plánu, aby sa vytvárali príjmy prostredníctvom rastu, sociálnej súdržnosti a solidarity. Z toho vyplýva potreba rozpočtovej politiky orientovanej na rast a zamestnanosť. Musí existovať efektívna koordinácia v oblasti daní, aby sa zabezpečilo, že krajiny majú primeranú príjmovú základňu. Nevyhnutné sú aj rázne kroky na boj proti daňovým podvodom, daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

5.9.

Aj podľa výboru existuje na strane výdavkov priestor pre viac rozpočtových politických opatrení v prospech rastu. Verejné investície sú preto kľúčovým nástrojom hospodárskeho oživenia. Nevyhnutné investície do prierezových oblastí a sociálnej oblasti (výskum, vzdelávanie, starostlivosť o deti, sociálne služby, bývanie atď.) nielenže podporujú rast a zamestnanosť v krátkodobom horizonte, ale aj zvyšujú potenciálny produkt v dlhodobom horizonte. Investície a rast, najmä v krajinách zasiahnutých krízou, majú kľúčový význam pre proces dobiehania, a teda aj odstránenie nerovnováh.

5.10.

EHSV víta návrh Komisie, aby sa príspevky členských štátov do Európskeho fondu pre strategické investície nezačleňovali do výpočtu rozpočtového deficitu. Keďže ide o výdavky, ktoré zvyšujú potenciál rastu a ktorých výnosy budú môcť využívať aj budúce generácie, financovanie by malo byť rozložené na viacero generácií. Výbor sa preto na základe rovnakého odôvodnenia opätovne pýta (12), prečo sa k investíciám orientovaným na budúcnosť zo všeobecného rozpočtu nemôže pristupovať rovnakým spôsobom vo forme zlatého investičného pravidla.