20.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 264/35

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

1.1

EHSV víta deklarovaný cieľ Komisie uverejnenia tejto zelenej knihy a skutočnosť, že Komisia je na správnej ceste a má ambiciózny program na vykonávanie Akčného plánu na vybudovanie únie kapitálových trhov (1).

1.2

EHSV podporuje snahu Komisie o uľahčenie cezhraničného prieniku retailových finančných služieb a možností pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmenu poskytovateľov. Prijatím takýchto opatrení by sa mala zabezpečiť konkurencieschopnejšia štruktúra trhu a mali by sa zlepšiť podmienky pre spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, a to aj podporou rovnakého prístupu k mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov vo všetkých členských štátoch (2).

1.3

EHSV víta prístup, ktorý Komisia zaujala v rámci zelenej knihy zameraný na hľadanie vhodných politík na stimuláciu oboch strán trhu s retailovými finančnými službami: ponuky aj dopytu.

1.4

EHSV podporuje myšlienku, že spotrebitelia by podľa možnosti mali mať vždy príležitosť porovnať si rôzne produkty, aby mohli prijať informované rozhodnutie. EHSV v tejto súvislosti plne podporuje smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (МiFID) II – pričom súčasne pripravuje svoje stanovisko k nedávno navrhnutým revíziám (3) – a nariadenie o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení, ktoré si vyžadujú lepšiu transparentnosť a sprístupňovanie informácií (4).

1.5

Jedným z cieľov zelenej knihy je zmenšiť roztrieštenosť trhu s retailovými finančnými službami. EHSV by chcel preto poukázať na to, že neexistuje absolútne spoľahlivý dôkaz o tom, že cenové rozdiely sú zapríčinené len zlyhaním trhu v rámci EÚ. Na ceny produktov a služieb majú vplyv aj vnútroštátne a miestne faktory, čím sa sťažuje harmonizácia cien medzi členskými štátmi. Napríklad poistné pre spotrebiteľa, ktorý uzatvára zmluvu na poistenie automobilu, a rovnocenné poistné v inom členskom štáte by mohli byť úplne odlišné v dôsledku pomeru straty, ktorý vychádza z počtu dopravných nehôd alebo z počtu prípadov podvodu v každej z týchto krajín. Podobne platí, že úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery sa môžu medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť v závislosti od ich úrovne nedobytnej pohľadávky. V zelenej knihe sa správne odkazuje na takéto miestne faktory, no aj tak si zaslúžia ešte hlbšiu analýzu. EHSV preto netrpezlivo čaká na výsledky konzultácie a vyzýva Komisiu, aby naďalej hľadala všetky dôkazy o nedostatočnej hospodárskej súťaži a jasnejšie dôvody, ktoré by vysvetľovali zistené cenové rozdiely. Toto preskúmanie by malo vykonať aj v rámci posúdenia vplyvu, ktoré by malo prebehnúť ešte pred predložením očakávaných právnych návrhov.

1.6

EHSV chce zároveň zdôrazniť, že mnohé problémy, na ktoré sa poukázalo v zelenej knihe o retailových finančných službách z roku 2007 (5), sú stále platné aj v súčasnej zelenej knihe, teda o osem rokov neskôr. EHSV túto skoršiu zelenú knihu vo všeobecnosti podporil (6) a ocenil opatrenia, ktoré boli prijaté v snahe nájsť niektoré praktické riešenia (7). Napriek istým pozitívnym výsledkom sa však podarilo dosiahnuť len obmedzený pokrok a problémy súvisiace s fungovaním jednotného trhu s retailovými finančnými službami pretrvávajú. Podľa názoru EHSV je preto potrebné, aby sa tentoraz výsledky konzultácie o tejto zelenej knihe premietli do ambicióznejšieho programu, pomocou ktorého sa podarí prekonať dlhodobé problémy.

1.7

V zelenej knihe sa zohľadňuje široká škála finančných produktov, pričom väčší výber a väčšie príležitosti sa nemôžu vyskytovať súbežne pri všetkých týchto produktoch. Je jasné, že si budú vyžadovať rôznu prioritizáciu a rôzne harmonogramy. EHSV navrhuje, aby sa výsledky konzultačného procesu uplatňovali predovšetkým na jednoduchšie produkty, pre ktoré majú miestne faktory pomerne menší význam. Proces vytvárania jednotného trhu s finančnými produktmi tak naberie na sile aj na dôvere. Príkladmi takýchto produktov by mohli byť platobné služby, celoeurópske dôchodkové produkty, sporiace účty, poistenie vozidla a životné poistenie. Jedným z prvých krokov by mohlo byť uplatňovanie systému bonus-malus v rámci poistenia vozidiel vo všetkých členských štátoch, na základe ktorého sa zmenšuje význam miestnych faktorov a poistné sa úzko naväzuje na profily jednotlivcov. V rámci harmonogramu by mali nasledovať produkty, ako sú hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery, profesijné poistenie a správa aktív.

1.8

Hoci sa v zelenej knihe kladie dôraz najmä na digitálne technológie, podľa EHSV by sa mali vziať do úvahy aj dva faktory, ktoré sú významné pre vyšší cezhraničný dopyt po produktoch:

1.9

EHSV považuje za nevyhnutné vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa zabránilo opätovnému otvoreniu smerníc (napríklad revidovanej smernice o platobných službách a smernice o hypotekárnych úveroch (9)), ktoré boli práve prijaté. Musí sa poskytnúť určitý čas na účinné uplatnenie opatrení a zavádzanie nových regulačných opatrení by malo prebiehať opatrne, aby nedochádzalo k nadmernej regulácii finančných trhov.

2.1

Európska komisia uverejnila zelenú knihu v súvislosti s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov (10) s cieľom preskúmať, ako by sa dal európsky trh s retailovými finančnými službami – konkrétne s poistením, úvermi, platbami, bežnými a sporiacimi účtami a inými retailovými produktmi – ďalej otvoriť, čo by prinieslo lepšie výsledky pre spotrebiteľov a firmy a zároveň by sa zachovala primeraná úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

2.2

Zelená kniha sa do značnej miery venuje reakcii na výzvy spojené s digitalizáciou, ktorá môže pomôcť znížiť ceny a zlepšiť porovnateľnosť produktov, čím sa posilní postavenie spotrebiteľov pri ich finančných voľbách. Z dlhodobého hľadiska by mohli firmy vďaka digitalizácii sprístupňovať svoje produkty kdekoľvek v Únii, čím by sa ešte viac zreálnila myšlienka jednotného európskeho trhu.

2.3

Ďalšou dôležitou otázkou uvedenou v zelenej knihe je, ako budovať dôveru, ktorá je pre rozšírenie jednotného trhu s retailovými finančnými službami nevyhnutná. V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa dokument zameriava na to, ako zvýšiť zrozumiteľnosť služieb a produktov.

2.4

V zelenej knihe sa tiež skúma, čo možno spraviť pre to, aby jednotný trh s finančnými službami priniesol do života ľudí v EÚ konkrétne zlepšenia a aby sa na trhu vytvorili nové príležitosti pre dodávateľov, čím by sa podporil rast európskeho hospodárstva a vytváranie pracovných miest.

3.1

EHSV sa domnieva, že roztrieštenosť trhov s retailovými finančnými službami, ktorá sa zdôrazňuje v zelenej knihe, je výsledkom kombinovaného vplyvu vnútroštátnych a miestnych faktorov na ceny produktov a služieb (právne, regulačné a kultúrne špecifiká, ako aj špecifiká z hľadiska verejných systémov sociálnej ochrany), ako aj výziev, ktorým trh čelí na strane dopytu aj ponuky a ktoré bude treba v budúcnosti vyriešiť.

3.2

Medzi hlavné výzvy na strane ponuky patria:

3.3

Medzi hlavné výzvy na strane dopytu patria:

3.4

EHSV takisto súhlasí s tým, že rozvoj digitalizácie vytvára nové prostredie a značne rozširuje rozsah poskytovania nových služieb a intenzívnejšej cezhraničnej činnosti. Treba však dbať na to, aby sa pokrok v digitálnej oblasti nevyužíval na zavádzanie spotrebiteľov poskytovaním príliš zložitých, irelevantných alebo ťažko porovnateľných informácií o finančných službách.

3.5

EHSV poukazuje na to, že finančná gramotnosť ľudí sa na jednotlivých miestach stále veľmi líši a v porovnaní s inými rozvinutými krajinami, ako sú napríklad Spojené štáty, Austrália a Kanada, je pomerne nízka (12). Finančné poradenstvo poskytované pred predajom nie je dobre regulované a nezaručuje, že si zákazníci vyberú tie najvhodnejšie produkty, pričom profesionálne služby v oblasti finančného poradenstva nie sú v porovnaní s niektorými krajinami mimo EÚ dostatočne rozvinuté.

3.6

Možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie a zvýšená ponuka vrátane cezhraničnej ponuky, vytvárajú príležitosti, ale prinášajú tiež určité potenciálne riziká. Ak spotrebiteľom chýbajú potrebné finančné znalosti, mohli by tieto možnosti viesť k vysokému zadlženiu, nesplácaniu hypotekárneho úveru a k početnejším prípadom platobnej neschopnosti. Spotrebitelia, ktorí si kupujú poistné a dôchodkové produkty online, by mohli byť vystavení riziku, keďže si často nerobia dostatočný prieskum a môžu sa zmluvne zaviazať bez toho, aby o tom vedeli (13). Vnútroštátne regulačné orgány by preto mali zabezpečiť, aby si spoločnosti predávajúce produkty online plnili „povinnosť poskytovať poradenstvo“ s cieľom chrániť spotrebiteľov. Existuje viac ako dosť argumentov, ktoré dokazujú význam finančného vzdelávania a náležitého poradenstva.

3.7

Spotrebitelia, ktorí nerozumejú koncepcii zloženého úroku, si nahromaďujú väčšie dlhy a znášajú vyššie úrokové sadzby a transakčné náklady (14), zatiaľ čo tí, ktorí majú finančné znalosti, plánujú lepšie, ušetria si viac na dôchodok (15) a diverzifikujú finančné riziká (16). To isté platí na makroekonomickej úrovni, kde môže mať finančná gramotnosť výrazne priaznivý vplyv na vnútroštátne úspory a akumuláciu bohatstva (17). Na tento účel sa dôrazne odporúča, aby sa jasne rozlišovalo medzi činnosťami zahrnutými do marketingových produktov a tými, ktoré sú súčasťou predaja produktov, a to najmä v prípadoch poskytovania poradenstva. Poradenstvo by sa v žiadnom prípade nemalo používať ako marketingový nástroj a poradcovia by mali byť skutočne nezávislí. Informácie poskytované pred podpisom zmluvy by sa mali podávať a prezentovať jasným a zrozumiteľným spôsobom. EHSV je hlboko presvedčený o tom, že na obnovu dôvery k trhom s finančnými službami, zintenzívnenie cezhraničnej činnosti a zlepšenie prenosnosti finančných produktov je nevyhnutné prijať cielené opatrenia na vzdelávanie jednotlivých investorov a zlepšenie finančného poradenstva.

4.1.1

Zelená kniha obsahuje otázky týkajúce sa rôznych bankových a nebankových produktov a služieb, ale existujú značné rozdiely medzi hlavnými transakčnými produktmi (ako sú napríklad bežné účty alebo termínované vklady) a zmluvnými produktmi (ako sú napríklad hypotekárne úvery alebo sporiace a investičné produkty). Pokiaľ ide o sporiace a investičné produkty, po nadobudnutí účinnosti budú mať na trh vplyv aj niektoré iné právne nástroje EÚ (ako napríklad smernica o trhoch s finančnými nástrojmi alebo iniciatíva v oblasti vybudovania únie kapitálových trhov).

4.1.2

Cezhraničné poskytovanie má potenciál zvyšovať konkurencieschopnosť na domácich trhoch v prípade všetkých produktov, ktoré sa rozoberajú v zelenej knihe. Produktmi s najväčším potenciálom sú však v tomto štádiu nepochybne dôchodkové a investičné produkty. Podľa bodovacieho systému Komisie sa trh s týmito produktmi nachádza na poslednom mieste z 31 spotrebiteľských trhov (18). Ponúkané dôchodkové produkty sa vyznačujú miestnou obmedzenosťou a vysokými poplatkami. Ak vezmeme do úvahy infláciu, poplatky za správu a ďalšie platby, tieto produkty majú často mínusovú skutočnú návratnosť a vykazujú horšie výsledky ako príslušné trhové indexy (19). EHSV preto dôrazne podporuje myšlienku jednotného trhu s dôchodkovými produktmi a najmä rozvoj celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (20), ktorý povedie k vyšším úsporám z rozsahu, nižším cenám a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov.

4.1.3

Pokiaľ ide o poistné produkty, niektoré z nich sú ľahko prenosné, ako napríklad produkty životného poistenia, pri ktorých je zákazník chránený dokonca aj vtedy, keď sa presťahuje za miestne hranice. Iné však obsahujú prvky, ktoré sú regulované na miestnej úrovni, a ak sa ich príslušné subjekty snažia distribuovať v iných krajinách, vyžadujú si isté úpravy. V článku 11 smernice o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (21) sa stanovuje, že členské štáty musia zriadiť jednotné kontaktné miesto zodpovedné za poskytovanie informácií o pravidlách „všeobecného prospechu“ vo svojom príslušnom členskom štáte, a orgán EIOPA sa poveruje tým, aby na svojej internetovej stránke uvádzal hypertextové odkazy na stránky príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie o týchto pravidlách „všeobecného prospechu“. Navyše, plné cezhraničné poskytovanie aj tak nebude možné, dokonca ani žiaduce, a to vzhľadom na skutočné potreby zákazníkov, ktorým sa produkty poskytujú, a vzhľadom na rozdiely v správaní a rizikové faktory, ktoré majú vplyv na podmienky týkajúce sa produktu. EHSV víta riešenia, ktoré pomôžu zmierniť nedostatočnú prenosnosť produktov, a odporúča, aby sa v niektorých prípadoch našli aspoň čiastočné riešenia, ako sú napríklad možnosti pre poistencov, aby platili len za rozdiely medzi vyšším krytím a nižším krytím v rôznych členských štátoch.

4.1.4

Najvýraznejšie prekážky na strane ponuky sú uvedené v bode 3.2. Na prekonanie týchto prekážok je potrebné:

4.1.5

Najvýraznejšie prekážky na strane dopytu sú uvedené v bode 3.3.

4.1.6

Vďaka novým technológiám, a najmä digitalizácii, je po prvý raz možné dosiahnuť skutočný prelom v cezhraničnom poskytovaní finančných produktov. Mohli by zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní početnejších a kvalitnejších informácií, pri zvyšovaní transparentnosti a porovnateľnosti produktov a pri identifikácii zákazníkov. Mohli by tiež priniesť úsporu nákladov odstránením potreby zachovania fyzických kontaktných miest. Nie sú však žiadnou náhradou za prekonanie iných významných prekážok, ako je napríklad rozdielna miera harmonizácie právnych režimov a ochrany spotrebiteľa.

4.1.7

Je nepochybné, že v budúcnosti stále budú ľudia, ktorí z takého či onakého dôvodu nebudú schopní používať digitálne technológie. To by však nemalo odrádzať od úsilia podporovať používanie takýchto technológií pri poskytovaní finančných produktov. Dôvodom je po prvé to, že tradičné prostriedky poskytovania takýchto produktov budú naďalej existovať ešte dlhý čas, a po druhé to, že títo ľudia budú mať prístup k širšej škále produktov na základe náležite regulovaných služieb finančného poradenstva.

4.1.8

Rozsiahle využívanie digitálnych technológií nepochybne prinesie určité výzvy v oblasti bezpečnosti informácií a ochrany údajov a spotrebiteľov. Súbežne s rôznymi právnymi predpismi, ktorými sa upravuje ponuka a dopyt v oblasti finančných produktov prostredníctvom takýchto technológií, by sa preto malo vykonať posúdenie rizík, ktoré tieto výzvy predstavujú, a mali by sa navrhnúť spôsoby, ako ich minimalizovať.

4.1.9

Neexistuje žiadna všeobecne akceptovaná definícia bezpečných, jednoduchých a zrozumiteľných finančných produktov. Existuje však všeobecná zhoda v tom, že takéto produkty by sa mali vyznačovať vlastnosťami, ako sú transparentnosť cien, primeranosť a zrozumiteľnosť v jazyku používateľov na zabezpečenie účinnej komunikácie, možnosti pre porovnanie s podobnými produktmi, jasnosť a priame výsledky. Dosiahnuť tieto vlastnosti v takom zložitom prostredí, ako je finančný trh, nie je jednoduché.

4.1.10

Produkty s týmito vlastnosťami v presnom význame slova sú na trhoch dostupné len zriedka, a tak k nim spotrebitelia nemajú ľahký prístup. Platí to pre krajiny s dobre rozvinutými finančnými trhmi aj pre tie, ktorých trhy sú menej rozvinuté. Široká škála produktov, ktorá existuje v niektorých členských štátoch, nie je pre spotrebiteľov nevyhnutne prínosná, keďže môže viesť k zmätku, ťažkostiam pri rozhodovaní a v konečnom dôsledku k zlej voľbe.

4.1.11

Prístup k takýmto produktom sa môže poskytovať stanovením základnej triedy finančných produktov (22) na európskej úrovni, ktoré sú v súlade s osobitnými štandardizovanými požiadavkami v závislosti od potrieb, ktoré majú napĺňať. Mali by byť certifikované a niesť osobitný názov, aby ich spotrebitelia mohli ľahko rozpoznať. Takáto trieda môže zahŕňať bežné produkty, ako sú napríklad rôzne sporiace účty a termínované životné poistenie. Na základe pomerne vysokej miery cezhraničného marketingu PKIPCP možno očakávať, že celoeurópske osobné dôchodkové produkty by sa mohli vytvoriť na základe faktorov úspechu PKIPCP a mohli by byť zaradené do tej istej triedy. Existencia takejto triedy produktov by zvýšila dôveru k finančným trhom.

4.1.12

V mnohých krajinách bola zaznamenaná nadmerná regulácia (tzv. goldplating) (23), rôzne výklady európskych právnych predpisov, omeškania pri harmonizácii a rozdiely v transpozícii európskych právnych predpisov do vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj rozdiely v konkrétnom uplatňovaní, a to všetko spôsobom, ktorý vedie k nadmerne vysokým administratívnym požiadavkám a prekážkam. Všetko sú to prekážky integrácie a majú nepriaznivý vplyv na dôveru spotrebiteľa.

4.1.13

Za ochranu spotrebiteľa sú zodpovedné európske orgány dohľadu (ESA). EHSV by podporil vykonávanie tejto úlohy v súlade s týmito zásadami:

4.1.14

Európske orgány dohľadu by mali vždy uprednostňovať postupy, ktoré sú lepšie pre zákazníkov. Prioritu by malo mať:

4.1.15

Zelená kniha sa náležite zaoberá v súčasnosti prevládajúcimi trendmi, a to nedostatočnou cezhraničnou hospodárskou súťažou v oblasti retailových finančných služieb a obmedzeným výberom finančných produktov pre spotrebiteľov.

4.2.1.1

Lepšie informácie pre zákazníkov a ako im pomôcť pri prenose produktov

4.2.1.1.1

Zvyšovanie finančnej gramotnosti a prístupnosť finančného poradenstva sú nepochybne základným predpokladom. Spotrebitelia by nielenže mali mať dostupné informácie, ale tiež by mali byť schopní rozumieť im alebo mať prístup k vysokokvalitným a zodpovedajúcim službám v oblasti finančného poradenstva.

4.2.1.2

Napriek rastúcemu trendu medzi spotrebiteľmi, ktorým je využívanie digitálnych služieb na získavanie informácií, značná časť z nich stále uprednostňuje osobný kontakt, najmä pri rokovaní o produktoch. Vzhľadom na súčasný stav poznatkov, správania a preferencií spotrebiteľov by banky mohli uvažovať nad vhodnejšími spôsobmi zvyšovania znalostí spotrebiteľov o finančných službách – napríklad prostredníctvom celoeurópskej internetovej stránky. O zdrojoch financovania takejto stránky by sa malo ďalej diskutovať, ale môžu spájať úsilie národných vlád, miestnych orgánov a združení tretích strán. Pri vytváraní takéhoto nástroja by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nástroje na porovnávanie poistenia patria predovšetkým do kontextu národného kultúrneho chápania. Bude preto veľmi náročné, aby celoeurópske porovnanie poistenia úspešne vyhovelo rozmanitým používateľom/zákazníkom v Európe, najmä pokiaľ ide o porovnanie pokrytých rizík, ktoré existuje v národnom a miestnom kultúrnom, právnom, fiškálnom, sociálnom atď. kontexte.

4.2.1.2.1

EHSV podporuje úsilie o zvýšenie efektívnosti, flexibility a transparentnosti trhu a podporuje zameranie súčasnej regulačnej iniciatívy na lepšiu ochranu spotrebiteľa. Zastáva názor, že kvalita služieb poskytovaných spolu s finančnými službami by sa dala zlepšiť aj prostredníctvom lepšieho využívania výhod digitalizácie a využívaním potenciálu rôznych sprostredkovateľov, s dobre vyškoleným a kvalifikovaným personálom a primeranou metodikou na poskytovanie úplných, objektívnych a porovnateľných informácií, ktoré spotrebitelia potrebujú pri výbere.

4.2.1.2.2

Poskytované informácie by mali byť presné, zrozumiteľné a relevantné pre používateľov. Malo by sa predchádzať zahlcovaniu spotrebiteľov informáciami, ako aj prílišnému zjednodušovaniu reality s cieľom klásť dôraz na lepšie výnosy. Dobrým príkladom je v tomto prípade postup zmeny poskytovateľa finančných služieb v Spojenom kráľovstve, kde správnosť presunu medzi posielajúcou a prijímajúcou bankou zaručuje nezávislá tretia strana, ktorá zabezpečuje, že proces presunu prebieha jednoducho, transparentne a do siedmich pracovných dní. Ďalším osvedčeným postupom je prenosnosť hypotekárnych úverov v Taliansku zavedená v roku 2006 (25).

4.2.1.3

Riešenie zložitých a neúnosne vysokých poplatkov za zahraničné transakcie

4.2.1.4

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (26) sa už odstránili rozdiely v poplatkoch účtovaných za cezhraničné platby v eurách vzhľadom na analogické platby v eurách na vnútroštátnej úrovni. Mohlo by sa urobiť ad hoc hodnotenie s cieľom zistiť, či by uplatňovanie tohto ustanovenia na všetky meny v rámci EÚ (t. j. zosúladenie poplatkov za cezhraničné a vnútroštátne platby denominované v danej mene) malo zmysel a prinieslo by výhody pre spotrebiteľov. Pokiaľ ide o informácie pre používateľov platobných služieb, v rámci novej druhej smernice o platobných službách (SPS2) (27) musia poskytovatelia platobných služieb informovať zákazníka – užívateľa platobných služieb – pred tým, ako bude viazaný zmluvou alebo ponukou, o všetkých poplatkoch, ktoré má zaplatiť poskytovateľ platobných služieb, ako aj o aktuálnom alebo referenčnom výmennom kurze, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť v prípade, ak sa prepočet meny uplatňuje. PSD2 obsahuje podobné ustanovenia o informáciách, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb poskytovať platiteľovi a príjemcovi po vykonaní transakcie. EHSV sa domnieva, že nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia, keďže PSD2 už stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť pre poskytovateľov platobných služieb. Okrem toho uplatňovanie nariadenia (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách by sa mohol rozšíriť na iné meny iné ako euro v EÚ.

4.2.1.5

EHSV sa nazdáva, že PSD2 stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť, ktoré umožnia platiteľom a príjemcom, aby bol riadne informovaný o výmennom kurze platnom pred a po uskutočnení cezhraničnej transakcie. Táto smernica musí byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov do 13. januára 2018, a preto nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia.

4.2.2.1

Pre poisťovateľov je miesto bydliska dôležité, pretože:

Miestne faktory, ako sú napríklad klíma alebo seizmografia, treba brať do úvahy vtedy, keď sa rozhoduje napríklad o podmienkach a cenotvorbe poistenia domácnosti. Bez určitého kritického množstva nie je možné poskytovať výhodné služby. Modely aktuárov fungujú s vysokou toleranciou chybovosti v prípadoch, keď počet udalostí použitých na výpočty nie je dostatočne vysoký. Navyše, pri zabezpečovaní rizík prostredníctvom zaistenia sa v rámci modelov zaistenia oceňuje zabezpečovanie rôzne, a to v závislosti od lokality.

4.2.2.2

Zvýšenie prenosnosti produktov

4.2.2.2.1

Vo všeobecnosti platí, že poistné produkty, v rámci ktorých sa poskytuje náhrada alebo obyčajné vyplatenie, by sa prenášali jednoduchšie ako tie, v rámci ktorých sa poskytuje istá služba alebo sa vybavujú pohľadávky.

4.2.2.2.2

Produkty životného poistenia už sú do istej miery prenosné v tom zmysle, že zákazník je pri cestovaní do zahraničia krytý, okrem určitých prípadov, ak cestuje do vysoko rizikových krajín. Miestne životné poistenie mu zároveň poskytuje krytie bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Stále tu však ostáva prípad, keď sa poistník presťahuje do inej krajiny nie ako cestovateľ, ale ako osoba s trvalým pobytom. V takejto situácii by mal mať možnosť pokračovať vo svojom poistení po úprave poistného alebo krytia poistky. Vždy by šlo o prípady, keď sa na základe poistných produktov vypláca presne určená suma peňazí.

4.2.2.2.3

Ostatné poistné produkty nie sú sami osebe ľahko prenosné, pretože ich podmienky zásadne súvisia s prvkami danej krajiny. Napríklad v prípade zdravotného poistenia návrh a ocenenie produktu do značnej miery závisia od krytia, ktoré poskytuje systém verejného zdravotníctva v jednotlivých krajinách.

4.2.2.2.4

V súvislosti s tým sa vynára aj otázka rozsahu: prispôsobenie produktu pre konkrétneho zákazníka skutočným podmienkam, ktoré by mohol požadovať počas života v zahraničí, je teoreticky možné, ale znamenalo by to, že poskytovateľ by sa musel vzdať možností dosiahnuť úspory z rozsahu. Takýto produkt by bol príliš prispôsobený konkrétnemu spotrebiteľovi a subjekt poskytujúci tento produkt by bol menej konkurencieschopný než miestni poskytovatelia. Najlepšou možnosťou by v tomto prípade bolo podporiť spoluprácu medzi poisťovňami so sídlom v rôznych európskych krajinách.

4.2.2.3

Ďalším prípadom poistných produktov, na základe ktorých sa poskytujú určité služby, sú poistenie domácnosti a vozidla. Tieto produkty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje oprava škody alebo sa riešia dopravné nehody, si vyžadujú, aby mala poisťovňa dohody s poskytovateľmi služieb v celej krajine, čo si zase vyžaduje istý rozsah, aby bola komerčne životaschopná. Reálnou možnosťou je však podporovať spoluprácu s miestnymi (poisťovacími) spoločnosťami, aby túto službu poskytovali v iných krajinách.

4.2.2.4

Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

16.

4.2.3

Jedným zo spôsobov, ako umožniť prístup k povinnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania na cezhraničnom základe by bolo zosúladiť sumy a podmienky v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

4.2.3.1

Vybudovať u ľudí dôveru, aby mohli využívať dostupné príležitosti aj inde v Európe

4.2.3.2

Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

4.2.3.2.1

EHSV sa nazdáva, že nezávislé internetové stránky, ktoré poskytujú informácie a umožňujú porovnanie konkrétnych produktov a služieb ponúkaných rôznymi poskytovateľmi v rôznych členských štátoch poskytujú dobrú príležitosť na zvýšenie informovanosti. Dôrazne podporuje návrh internetovej stránky so špecifickým obsahom, ktorú by spravoval buď administrátor určený na legislatívnej úrovni, pričom poskytovatelia by boli povinní sami si aktualizovať príslušné informácie v určitých časových intervaloch, alebo by bola spravovaná prostredníctvom siete vytvorenej spotrebiteľskými organizáciami v členských štátoch. Rôzne internetové stránky by zároveň mohli byť spojené v rámci decentralizovaného prepojeného systému.

Pri používaní digitálnych riešení na porovnávanie by sa na platformách mali poskytovať jasné informácie na účely porovnávania ekvivalentných produktov a rizík, ktorým by spotrebitelia mohli čeliť pri ich využívaní. Ak existuje viac rozdielov, ako možno na platforme porovnať (platformy sa zvyčajne zameriavajú najmä na cenu), mali by sa jasne určiť charakteristiky, ktoré sa neporovnávajú. Tiež by sa mali uviesť všetky významné podmienky týkajúce sa rozlíšenia produktov. Spotrebitelia by mali byť jasne upozornení na možné riziká spojené s využívaním porovnávacích platforiem (napríklad tým, že dochádza k zhromažďovaniu ich osobných údajov).

4.2.3.2.2

Porovnávanie by malo zahŕňať dôležité parametre a nemalo by byť zavádzajúce. Používanie osobných údajov by sa malo obmedzovať na absolútne minimum nevyhnutné na poskytovanie výhod spotrebiteľom, pričom informácie by sa mali poskytovať jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom.

4.2.3.3

Zlepšenie možností prostriedkov nápravy v oblasti retailových finančných služieb

4.2.3.3.1

Mimosúdne riešenie sporov je značne flexibilnejší postup ako súdne konanie: je lacnejšie, rýchlejšie a zahŕňa podstatne menej formalít. Takýto postup je mimoriadne užitočný na medzinárodnej úrovni a vzhľadom na požadované zvýšenie cezhraničnej ponuky a dopytu v oblasti finančných služieb by sieť FIN-NET mala zohrávať väčšiu úlohu. Bohužiaľ, informovanosť spotrebiteľov o tom, čo musí sieť FIN-NET ponúkať, je však v tomto štádiu pomerne nízka a mali by sa prijať opatrenia na jej zlepšenie. Navyše nie všetky členské štáty EÚ – len 22 z 28 – sú členmi siete FIN-NET (29). Ak bude táto situácia pretrvávať, očividne nebude možné, aby sa sieť FIN-NET používala ako infraštruktúra na podporu budovania jednotného trhu s finančnými službami. V tejto súvislosti by sa preto mali dôkladne zvážiť možnosti regulačných požiadaviek.

4.2.3.3.2

Takýto prístup vo väčšine prípadov neexistuje. Pojem zavádzajúci predaj sa stále do značnej miery nechápe a prakticky sa nepoužíva, keďže jeho formulácia je nejasná a regulačné orgány s ním nemajú dostatok skúseností (30). Testy na určovanie finančných produktov vhodných pre zákazníkov sú na mnohých miestach len formalitou a nevedú k výberu produktov, ktoré sú pre nich najvhodnejšie.

4.2.3.3.3

Zaručiť prístup k finančnému odškodneniu bude možné vtedy, keď sa zavedie jednotné, presné a praktické vymedzenie pojmu „zavádzajúci predaj“ a keď sa presadí celoeurópsky regulačný postup na postihovanie takéhoto predaja (31).

4.2.3.4

Ochrana obetí v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľov motorových vozidiel

4.2.3.5

Osvedčeným príkladom je postup používaný v Španielsku. Španielsky subjekt „Consorcio de Compensación de Seguros“ vystupuje ako poisťovateľ v prípade, že neexistuje poisťovňa, ktorá by na seba vzala riziko, alebo ak poisťovňa nie je k dispozícii – napríklad v prípade platobnej neschopnosti a vždy, keď ide o dcérsku spoločnosť. Záruka tohto subjektu sa vždy vzťahuje len na španielske subjekty. S cieľom zaručiť, aby boli obete automobilových nehôd kryté na rovnakej úrovni, bude musieť Európska komisia požadovať zavedenie podobného systému záruk vo všetkých členských štátoch. Mohlo by sa pouvažovať o celoeurópskom rozšírení podobného nástroja aj v krajinách, v ktorých takýto nástroj neexistuje.

4.2.3.6

Zvýšenie transparentnosti a porovnateľnosti doplnkového poistenia

4.2.3.6.1

V novej smernici o distribúcii poistenia (32) sa zdôrazňujú požiadavky na transparentnosť informácií poskytovaných distribútorom poistenia vrátane vedľajších poistných sprostredkovateľov, hoci v ich prípade s istými obmedzeniami (istým prahom). Navyše päť najväčších požičovní áut sa v roku 2015 zaviazalo, že zlepšia svoje internetové stránky, aby spotrebiteľov lepšie informovali o dobrovoľných výnimkách a poistných produktoch. Ide o správne kroky vpred. Členské štáty budú musieť do 23. februára 2018 transponovať smernicu o distribúcii poistenia, a preto je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, či sú potrebné ďalšie opatrenia. Zároveň by bolo vhodné, keby Komisia monitorovala, či si požičovne áut plnia svoje záväzky, čo nie je len o poistných produktoch, a keby zvážila ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a na predchádzanie škodám pre spotrebiteľov.

4.2.3.6.2

V prípade sektora prenajímania automobilov je dôležité vziať do úvahy skutočnosť, že požiadavky na doplnkové poistné produkty sa často líšia v závislosti od rizikového profilu prenajímateľa (zvyčajne v súvislosti s limitom na kreditnej karte) alebo v závislosti od pomeru nárokov plynúcich z poistenia motorových vozidiel alebo iných charakteristík trhu členského štátu. Ale v každom prípade, informácie poskytované pred uzavretím zmluvy a úsilie poskytovať rôzne porovnateľné ponuky sú pre spotrebiteľov dôležité, a preto by bolo vhodné počkať do úplného zavedenia požiadaviek tejto smernice, aby sa mohlo preskúmať, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

4.3.1.1

Ako pomôcť firmám lepšie využívať digitalizáciu

4.3.1.1.1

EHSV víta podporu inovačných digitálnych finančných služieb v celej Európe. Pripúšťa však, že banky sú najväčšími poskytovateľmi finančných služieb a že ich tiež treba podporovať, aby aktívne využívali príležitosti, ktoré im ponúka digitálna revolúcia. Musia preto podliehať rovnakým pravidlám ako ich konkurenti poskytujúci podobné služby, čo si vyžaduje preskúmanie hlavných úrovní regulácie bánk v značnom počte oblastí, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže z hľadiska:

4.3.1.2

Umožnenie elektronických podpisov a overovania totožnosti

4.3.1.2.1

Stále existujú rozdiely medzi právnymi predpismi o elektronickej identifikácii a požiadavkami založenými na zásadách poznaj svojho klienta a boja proti praniu špinavých peňazí. Platné právne predpisy na trvalé prijatie zákazníkov vyžadujú osobnú identifikáciu a osobné posúdenie. Takéto požiadavky obmedzujú rozvoj plne digitálnych finančných služieb, čím vznikajú výrazné prekážky pri prijímaní nových zákazníkov a zvyšujú sa náklady.

4.3.1.2.2

Treba prijať ďalšie opatrenia na prekonanie skutočnosti, že pre rozdiely vo vnútroštátnych postupoch neexistuje celoeurópsky mechanizmus na elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy: Hoci sa v právnych predpisoch stanovujú spoločné normy pre digitálne podpisy v členských štátoch, spôsob, akým ich miestni poskytovatelia uplatňujú na vnútroštátnej úrovni, bráni cezhraničnému uznávaniu digitálnych podpisov. Miestni prevádzkovatelia digitálnych technológií nie sú prepojení a to obmedzuje ich schopnosť ponúkať európskym spotrebiteľom plne digitalizované finančné služby.

4.3.1.2.3

Áno, treba prijať opatrenia, pokiaľ ide o:

4.3.1.3

Zlepšenie prístupu k finančným údajom a ich použiteľnosti

4.3.1.3.1

Hoci existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o aspekty finančnej situácie zákazníka, ktoré by sa mali používať na posudzovanie jeho úverovej bonity, veritelia používajú na posudzovanie a spracovanie jednotlivých prípadov svoje vlastné odborné posúdenia a interné metódy. Malo by sa preto zamedziť iniciatívam, ktoré banky alebo iné úverové inštitúcie nútia vymieňať si spracované informácie, ktoré získavajú o úverovej bonite svojich zákazníkov. Zároveň by sa mohli vymieňať prvotné (nespracované) údaje – s dovolením dotknutého zákazníka a v súlade s normami EÚ v oblasti ochrany údajov. Tým by sa zlepšila porovnateľnosť posúdenia úverovej bonity.

4.3.1.3.2

Finančné inštitúcie sa snažia dôkladnejšie oboznámiť so správaním spotrebiteľov, aby mohli úspešnejšie diverzifikovať a personalizovať svoje produkty a služby. Neexistujú však jasné pravidlá toho, ako by sa mali zozbierané údaje používať, dokonca ani v prípade, že spotrebitelia poskytli svoj súhlas. EHSV sa nazdáva, že by bolo dobré väčšmi objasniť uplatniteľnosť pravidiel v tejto oblasti, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľa a zároveň aby spotrebitelia mohli využívať výhody finančných inovácií.

4.3.1.3.3

História poistných nárokov obsahuje citlivé údaje od zákazníkov. Domáca poisťovňa nemôže tieto informácie poskytnúť inej zainteresovanej strane, ale len konkrétnemu zákazníkovi. Je na ňom, či túto históriu poskytne novej poisťovni. To však nevytvára prekážku v cezhraničnom poskytovaní služieb, keďže zákazník si môže svoju históriu preniesť do krajiny, ktorej dáva prednosť. Komisia by za pomoci orgánu EIOPA zároveň mala preskúmať spôsoby, ako podporiť štandardizáciu výmeny histórie poistných nárokov medzi poisťovňami a prijatie systémov bonus-malus.

4.3.1.4

Uľahčenie poskytovania popredajných služieb

4.3.1.4.1

Služby poskytované po podpise zmluvy v inom členskom štáte by sa nemali líšiť od služieb poskytovaných v krajine, v ktorej sú predmetné produkty dostupné. To znamená, že predmetný produkt a súvisiace služby poskytované po podpise zmluvy by sa pri cezhraničnej ponuke finančných produktov mali považovať za jeden celok. Uplatňovanie tejto zásady musí byť zaručené, inak sa zákazníci dostanú do nerovnocenného postavenia. Je dôležité, aby príslušné regulačné orgány monitorovali uplatňovanie tejto zásady.

4.3.1.4.2

Platformy, ktoré podporujú podniky (firmy) pri cezhraničnom ponúkaní ich produktov, by tiež mali zahŕňať oddiely zamerané na služby poskytované po podpise zmluvy. Praktickým spôsobom ponúkania takýchto služieb poskytovaných po podpise zmluvy by bolo, keby boli spoločnosti motivované k vytváraniu skupín a spolupracovali, aby dosiahli dostatočný rozsah prevádzky.

4.3.1.5

Zbližovanie postupov pri osobnej platobnej neschopnosti, oceňovaní majetku a vymáhaní kolaterálu

4.3.1.5.1

Hlavný problém v tejto oblasti sa týka núteného vymáhania dlhov v prípade, že dlžníci nedokážu plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Veritelia preto v súčasnosti nepovažujú poskytovanie hypotekárnych úverov v zahraničí za lákavé, takže na stimuláciu vnútorného trhu EÚ v tejto oblasti treba prijať ďalšie opatrenia.

4.3.1.5.2

Hypotekárne úvery a pôžičky patria medzi finančné produkty, ktorých poskytovanie v zahraničí čelí mnohým prekážkam, ktoré sa ťažko prekonávajú. Je pravdepodobné, že z celej škály finančných služieb bude práve pri týchto produktoch prekonanie prekážok trvať najdlhšie. V tomto štádiu je preto lepšie zamerať počiatočné úsilie na iné retailové finančné služby, pri ktorých existuje menej prekážok, a získať praktické skúsenosti a hybnú silu prostredníctvom aktívnej práce práve na týchto službách.

4.3.2

4.3.2.1

Ako firmám zjednodušiť dodržiavanie zákonných požiadaviek platných v iných členských štátoch

4.3.2.1.1

Uplatňovanie európskych právnych predpisov v mnohých oblastiach – okrem iného napríklad pri ponúkaní investičných produktov – je v rôznych členských štátoch nejednotné a protichodné. Následne je potrebné žiadať o pomoc vnútroštátne orgány, aby sa obmedzila nadmerná regulácia.

Medzi ďalšie dobré iniciatívy patrí sieť SOLVIT, ktorá na úrovni EÚ pomáha podnikom, keď narazia na problémy s verejnými orgánmi neuplatňujúcimi právo EÚ správnym spôsobom, a tzv. jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú pomoc firmám pri plnení ich povinností pri cezhraničnom poskytovaní služieb (33).

4.3.2.1.2

Po zúročení skúseností so sieťou SOLVIT má zmysel, aby sa vyvinula snaha o dosiahnutie riešenia zameraného konkrétne na finančné produkty, na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi vrátane pomoci regulačných orgánov inovatívnym firmám, aby pochopili svoje povinnosti.

4.3.2.2

Naplno využiť slobodu usadiť sa

Pre poisťovateľov je miestne zastúpenie často potrebné na získavanie lepších poznatkov o rizikách na mieste a o spotrebiteľoch, ktorí majú byť poistení. Sloboda usadiť sa na danom mieste je preto nevyhnutná pre poisťovateľov, akými sú vzájomné poisťovne. Keďže formy podnikov sociálneho hospodárstva vrátane vzájomných poisťovacích spoločností nie sú na európskej úrovni uznané, nemôžu sa tieto spoločnosti usadiť v členskom štáte, ktorý takýto model podnikania neuznáva, čo brzdí ich cezhraničný rozvoj, ako aj rozvoj trhov a hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, Radu Európskej únie, Európsky parlament a členské štáty, aby presadzovali uznávanie modelu vzájomných poisťovní v Európskej únii.

4.3.2.3

Vytvorenie autonómnych alebo užšie harmonizovaných celoeurópskych režimov

4.3.2.3.1

Z hľadiska cezhraničnej distribúcie si pozornosť zasluhujú tieto otázky:

4.3.2.3.2

Umiestnenie rizika je zvyčajne miesto zvyčajného bydliska poistenej osoby, s určitými výnimkami v prípadoch nehnuteľností, keď ide o polohu budovy. Táto zásada je zvyčajne štandardizovaná na celom svete a má pre zúčastnené strany právne a daňové dôsledky. EHSV sa domnieva, že zásada umiestnenia rizika v oblasti poistenia zodpovedá istému účelu. Chápe však, že pravidlá týkajúce sa všeobecného dobra treba zrevidovať, keďže dávajú členským štátom možnosť prijímať právne predpisy, ktoré môžu brániť cezhraničnej distribúcii poistných produktov.