Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015AE6603

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o retailových finančných službách – Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky [COM(2015) 630 final]

    Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, p. 35–50 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    20.7.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 264/35


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o retailových finančných službách – Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky

    [COM(2015) 630 final]

    (2016/C 264/05)

    Spravodajkyňa:

    Milena ANGELOVA

    Európska komisia sa 10. decembra 2015 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

    Zelenú knihu o retailových finančných službách – Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky

    [COM(2015) 630 final].

    Sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. apríla 2016.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 516. plenárnom zasadnutí 27. a 28. apríla 2016 (schôdza z 27. apríla 2016) prijal 191 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    1.   Závery a odporúčania

    1.1

    EHSV víta deklarovaný cieľ Komisie uverejnenia tejto zelenej knihy a skutočnosť, že Komisia je na správnej ceste a má ambiciózny program na vykonávanie Akčného plánu na vybudovanie únie kapitálových trhov (1).

    1.2

    EHSV podporuje snahu Komisie o uľahčenie cezhraničného prieniku retailových finančných služieb a možností pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmenu poskytovateľov. Prijatím takýchto opatrení by sa mala zabezpečiť konkurencieschopnejšia štruktúra trhu a mali by sa zlepšiť podmienky pre spotrebiteľov v oblasti finančných služieb, a to aj podporou rovnakého prístupu k mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov vo všetkých členských štátoch (2).

    1.3

    EHSV víta prístup, ktorý Komisia zaujala v rámci zelenej knihy zameraný na hľadanie vhodných politík na stimuláciu oboch strán trhu s retailovými finančnými službami: ponuky aj dopytu.

    1.4

    EHSV podporuje myšlienku, že spotrebitelia by podľa možnosti mali mať vždy príležitosť porovnať si rôzne produkty, aby mohli prijať informované rozhodnutie. EHSV v tejto súvislosti plne podporuje smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (МiFID) II – pričom súčasne pripravuje svoje stanovisko k nedávno navrhnutým revíziám (3) – a nariadenie o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení, ktoré si vyžadujú lepšiu transparentnosť a sprístupňovanie informácií (4).

    1.5

    Jedným z cieľov zelenej knihy je zmenšiť roztrieštenosť trhu s retailovými finančnými službami. EHSV by chcel preto poukázať na to, že neexistuje absolútne spoľahlivý dôkaz o tom, že cenové rozdiely sú zapríčinené len zlyhaním trhu v rámci EÚ. Na ceny produktov a služieb majú vplyv aj vnútroštátne a miestne faktory, čím sa sťažuje harmonizácia cien medzi členskými štátmi. Napríklad poistné pre spotrebiteľa, ktorý uzatvára zmluvu na poistenie automobilu, a rovnocenné poistné v inom členskom štáte by mohli byť úplne odlišné v dôsledku pomeru straty, ktorý vychádza z počtu dopravných nehôd alebo z počtu prípadov podvodu v každej z týchto krajín. Podobne platí, že úrokové sadzby za spotrebiteľské úvery sa môžu medzi jednotlivými členskými štátmi líšiť v závislosti od ich úrovne nedobytnej pohľadávky. V zelenej knihe sa správne odkazuje na takéto miestne faktory, no aj tak si zaslúžia ešte hlbšiu analýzu. EHSV preto netrpezlivo čaká na výsledky konzultácie a vyzýva Komisiu, aby naďalej hľadala všetky dôkazy o nedostatočnej hospodárskej súťaži a jasnejšie dôvody, ktoré by vysvetľovali zistené cenové rozdiely. Toto preskúmanie by malo vykonať aj v rámci posúdenia vplyvu, ktoré by malo prebehnúť ešte pred predložením očakávaných právnych návrhov.

    1.6

    EHSV chce zároveň zdôrazniť, že mnohé problémy, na ktoré sa poukázalo v zelenej knihe o retailových finančných službách z roku 2007 (5), sú stále platné aj v súčasnej zelenej knihe, teda o osem rokov neskôr. EHSV túto skoršiu zelenú knihu vo všeobecnosti podporil (6) a ocenil opatrenia, ktoré boli prijaté v snahe nájsť niektoré praktické riešenia (7). Napriek istým pozitívnym výsledkom sa však podarilo dosiahnuť len obmedzený pokrok a problémy súvisiace s fungovaním jednotného trhu s retailovými finančnými službami pretrvávajú. Podľa názoru EHSV je preto potrebné, aby sa tentoraz výsledky konzultácie o tejto zelenej knihe premietli do ambicióznejšieho programu, pomocou ktorého sa podarí prekonať dlhodobé problémy.

    1.7

    V zelenej knihe sa zohľadňuje široká škála finančných produktov, pričom väčší výber a väčšie príležitosti sa nemôžu vyskytovať súbežne pri všetkých týchto produktoch. Je jasné, že si budú vyžadovať rôznu prioritizáciu a rôzne harmonogramy. EHSV navrhuje, aby sa výsledky konzultačného procesu uplatňovali predovšetkým na jednoduchšie produkty, pre ktoré majú miestne faktory pomerne menší význam. Proces vytvárania jednotného trhu s finančnými produktmi tak naberie na sile aj na dôvere. Príkladmi takýchto produktov by mohli byť platobné služby, celoeurópske dôchodkové produkty, sporiace účty, poistenie vozidla a životné poistenie. Jedným z prvých krokov by mohlo byť uplatňovanie systému bonus-malus v rámci poistenia vozidiel vo všetkých členských štátoch, na základe ktorého sa zmenšuje význam miestnych faktorov a poistné sa úzko naväzuje na profily jednotlivcov. V rámci harmonogramu by mali nasledovať produkty, ako sú hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery, profesijné poistenie a správa aktív.

    1.8

    Hoci sa v zelenej knihe kladie dôraz najmä na digitálne technológie, podľa EHSV by sa mali vziať do úvahy aj dva faktory, ktoré sú významné pre vyšší cezhraničný dopyt po produktoch:

    finančné vzdelávanie je kľúčovým prvkom na udržanie dôvery k finančnému systému a zodpovednej spotreby finančných produktov. EHSV už vyjadril svoj názor na túto otázku (8);

    finančné poradenstvo má byť náležite regulované na úrovni EÚ a mal by sa objasniť rozdiel medzi poradenstvom a marketingom. V tejto súvislosti si pozornosť zaslúžia služby nezávislých maklérov.

    1.9

    EHSV považuje za nevyhnutné vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa zabránilo opätovnému otvoreniu smerníc (napríklad revidovanej smernice o platobných službách a smernice o hypotekárnych úveroch (9)), ktoré boli práve prijaté. Musí sa poskytnúť určitý čas na účinné uplatnenie opatrení a zavádzanie nových regulačných opatrení by malo prebiehať opatrne, aby nedochádzalo k nadmernej regulácii finančných trhov.

    2.   Cieľ zelenej knihy. Predchádzajúca práca Komisie a EHSV v oblasti retailových finančných služieb

    2.1

    Európska komisia uverejnila zelenú knihu v súvislosti s Akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov (10) s cieľom preskúmať, ako by sa dal európsky trh s retailovými finančnými službami – konkrétne s poistením, úvermi, platbami, bežnými a sporiacimi účtami a inými retailovými produktmi – ďalej otvoriť, čo by prinieslo lepšie výsledky pre spotrebiteľov a firmy a zároveň by sa zachovala primeraná úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

    2.2

    Zelená kniha sa do značnej miery venuje reakcii na výzvy spojené s digitalizáciou, ktorá môže pomôcť znížiť ceny a zlepšiť porovnateľnosť produktov, čím sa posilní postavenie spotrebiteľov pri ich finančných voľbách. Z dlhodobého hľadiska by mohli firmy vďaka digitalizácii sprístupňovať svoje produkty kdekoľvek v Únii, čím by sa ešte viac zreálnila myšlienka jednotného európskeho trhu.

    2.3

    Ďalšou dôležitou otázkou uvedenou v zelenej knihe je, ako budovať dôveru, ktorá je pre rozšírenie jednotného trhu s retailovými finančnými službami nevyhnutná. V záujme dosiahnutia týchto cieľov sa dokument zameriava na to, ako zvýšiť zrozumiteľnosť služieb a produktov.

    2.4

    V zelenej knihe sa tiež skúma, čo možno spraviť pre to, aby jednotný trh s finančnými službami priniesol do života ľudí v EÚ konkrétne zlepšenia a aby sa na trhu vytvorili nové príležitosti pre dodávateľov, čím by sa podporil rast európskeho hospodárstva a vytváranie pracovných miest.

    3.   Pripomienky k súčasnému stavu trhov s retailovými finančnými službami

    3.1

    EHSV sa domnieva, že roztrieštenosť trhov s retailovými finančnými službami, ktorá sa zdôrazňuje v zelenej knihe, je výsledkom kombinovaného vplyvu vnútroštátnych a miestnych faktorov na ceny produktov a služieb (právne, regulačné a kultúrne špecifiká, ako aj špecifiká z hľadiska verejných systémov sociálnej ochrany), ako aj výziev, ktorým trh čelí na strane dopytu aj ponuky a ktoré bude treba v budúcnosti vyriešiť.

    3.2

    Medzi hlavné výzvy na strane ponuky patria:

    neopodstatnené a zbytočné rozdiely v právnych predpisoch jednotlivých štátov v dôsledku nadmernej regulácie a národných tradícií a špecifík a iné vnútroštátne rozdiely vo faktoroch, ktoré majú vplyv na náklady na podnikanie;

    ťažkosti pri cezhraničnej identifikácii zákazníkov a zdroja ich finančných prostriedkov;

    ťažkosti s cezhraničným hodnotením aktív zákazníkov a vymáhaním kolaterálu;

    rôzne právne mechanizmy v členských štátoch a najmä, pokiaľ ide o zabavenie kolaterálu (t. j. dĺžka postupov pri zabavení, potrebná pomoc notára, rôzne pravidlá katastrov nehnuteľností).

    3.3

    Medzi hlavné výzvy na strane dopytu patria:

    spotrebitelia, ktorí sú zvyknutí na určitú úroveň ochrany vo svojej krajine, sa nemôžu spoliehať na rovnakú úroveň ochrany v inom členskom štáte;

    rozdielne presadzovanie dodržiavania európskych legislatívnych požiadaviek;

    rozdielny prístup k mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov pre spotrebiteľov, ktorí využívajú finančné služby, v rôznych členských štátoch (11);

    jazykové bariéry;

    požiadavky na zručnosti a kvalifikácie finančných poradcov patria do výlučnej právomoci vnútroštátnych regulačných orgánov, ale nie sú jednotné vo všetkých členských štátoch. Je len málo schopných finančných poradcov, ktorí poskytujú objektívne poradenstvo, najmä pokiaľ ide o nakupovanie v zahraničí.

    3.4

    EHSV takisto súhlasí s tým, že rozvoj digitalizácie vytvára nové prostredie a značne rozširuje rozsah poskytovania nových služieb a intenzívnejšej cezhraničnej činnosti. Treba však dbať na to, aby sa pokrok v digitálnej oblasti nevyužíval na zavádzanie spotrebiteľov poskytovaním príliš zložitých, irelevantných alebo ťažko porovnateľných informácií o finančných službách.

    3.5

    EHSV poukazuje na to, že finančná gramotnosť ľudí sa na jednotlivých miestach stále veľmi líši a v porovnaní s inými rozvinutými krajinami, ako sú napríklad Spojené štáty, Austrália a Kanada, je pomerne nízka (12). Finančné poradenstvo poskytované pred predajom nie je dobre regulované a nezaručuje, že si zákazníci vyberú tie najvhodnejšie produkty, pričom profesionálne služby v oblasti finančného poradenstva nie sú v porovnaní s niektorými krajinami mimo EÚ dostatočne rozvinuté.

    3.6

    Možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie a zvýšená ponuka vrátane cezhraničnej ponuky, vytvárajú príležitosti, ale prinášajú tiež určité potenciálne riziká. Ak spotrebiteľom chýbajú potrebné finančné znalosti, mohli by tieto možnosti viesť k vysokému zadlženiu, nesplácaniu hypotekárneho úveru a k početnejším prípadom platobnej neschopnosti. Spotrebitelia, ktorí si kupujú poistné a dôchodkové produkty online, by mohli byť vystavení riziku, keďže si často nerobia dostatočný prieskum a môžu sa zmluvne zaviazať bez toho, aby o tom vedeli (13). Vnútroštátne regulačné orgány by preto mali zabezpečiť, aby si spoločnosti predávajúce produkty online plnili „povinnosť poskytovať poradenstvo“ s cieľom chrániť spotrebiteľov. Existuje viac ako dosť argumentov, ktoré dokazujú význam finančného vzdelávania a náležitého poradenstva.

    3.7

    Spotrebitelia, ktorí nerozumejú koncepcii zloženého úroku, si nahromaďujú väčšie dlhy a znášajú vyššie úrokové sadzby a transakčné náklady (14), zatiaľ čo tí, ktorí majú finančné znalosti, plánujú lepšie, ušetria si viac na dôchodok (15) a diverzifikujú finančné riziká (16). To isté platí na makroekonomickej úrovni, kde môže mať finančná gramotnosť výrazne priaznivý vplyv na vnútroštátne úspory a akumuláciu bohatstva (17). Na tento účel sa dôrazne odporúča, aby sa jasne rozlišovalo medzi činnosťami zahrnutými do marketingových produktov a tými, ktoré sú súčasťou predaja produktov, a to najmä v prípadoch poskytovania poradenstva. Poradenstvo by sa v žiadnom prípade nemalo používať ako marketingový nástroj a poradcovia by mali byť skutočne nezávislí. Informácie poskytované pred podpisom zmluvy by sa mali podávať a prezentovať jasným a zrozumiteľným spôsobom. EHSV je hlboko presvedčený o tom, že na obnovu dôvery k trhom s finančnými službami, zintenzívnenie cezhraničnej činnosti a zlepšenie prenosnosti finančných produktov je nevyhnutné prijať cielené opatrenia na vzdelávanie jednotlivých investorov a zlepšenie finančného poradenstva.

    4.   Odpovede na otázky položené v zelenej knihe

    4.1    Všeobecné otázky:

    1.   Pre ktoré finančné produkty by mohla lepšia cezhraničná ponuka zvýšiť hospodársku súťaž na domácich trhoch v zmysle väčšieho výberu a lepších cien?

    4.1.1

    Zelená kniha obsahuje otázky týkajúce sa rôznych bankových a nebankových produktov a služieb, ale existujú značné rozdiely medzi hlavnými transakčnými produktmi (ako sú napríklad bežné účty alebo termínované vklady) a zmluvnými produktmi (ako sú napríklad hypotekárne úvery alebo sporiace a investičné produkty). Pokiaľ ide o sporiace a investičné produkty, po nadobudnutí účinnosti budú mať na trh vplyv aj niektoré iné právne nástroje EÚ (ako napríklad smernica o trhoch s finančnými nástrojmi alebo iniciatíva v oblasti vybudovania únie kapitálových trhov).

    4.1.2

    Cezhraničné poskytovanie má potenciál zvyšovať konkurencieschopnosť na domácich trhoch v prípade všetkých produktov, ktoré sa rozoberajú v zelenej knihe. Produktmi s najväčším potenciálom sú však v tomto štádiu nepochybne dôchodkové a investičné produkty. Podľa bodovacieho systému Komisie sa trh s týmito produktmi nachádza na poslednom mieste z 31 spotrebiteľských trhov (18). Ponúkané dôchodkové produkty sa vyznačujú miestnou obmedzenosťou a vysokými poplatkami. Ak vezmeme do úvahy infláciu, poplatky za správu a ďalšie platby, tieto produkty majú často mínusovú skutočnú návratnosť a vykazujú horšie výsledky ako príslušné trhové indexy (19). EHSV preto dôrazne podporuje myšlienku jednotného trhu s dôchodkovými produktmi a najmä rozvoj celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (20), ktorý povedie k vyšším úsporám z rozsahu, nižším cenám a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov.

    4.1.3

    Pokiaľ ide o poistné produkty, niektoré z nich sú ľahko prenosné, ako napríklad produkty životného poistenia, pri ktorých je zákazník chránený dokonca aj vtedy, keď sa presťahuje za miestne hranice. Iné však obsahujú prvky, ktoré sú regulované na miestnej úrovni, a ak sa ich príslušné subjekty snažia distribuovať v iných krajinách, vyžadujú si isté úpravy. V článku 11 smernice o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (21) sa stanovuje, že členské štáty musia zriadiť jednotné kontaktné miesto zodpovedné za poskytovanie informácií o pravidlách „všeobecného prospechu“ vo svojom príslušnom členskom štáte, a orgán EIOPA sa poveruje tým, aby na svojej internetovej stránke uvádzal hypertextové odkazy na stránky príslušných orgánov, na ktorých sa uverejňujú informácie o týchto pravidlách „všeobecného prospechu“. Navyše, plné cezhraničné poskytovanie aj tak nebude možné, dokonca ani žiaduce, a to vzhľadom na skutočné potreby zákazníkov, ktorým sa produkty poskytujú, a vzhľadom na rozdiely v správaní a rizikové faktory, ktoré majú vplyv na podmienky týkajúce sa produktu. EHSV víta riešenia, ktoré pomôžu zmierniť nedostatočnú prenosnosť produktov, a odporúča, aby sa v niektorých prípadoch našli aspoň čiastočné riešenia, ako sú napríklad možnosti pre poistencov, aby platili len za rozdiely medzi vyšším krytím a nižším krytím v rôznych členských štátoch.

    2.   Aké prekážky bránia firmám v tom, aby priamo poskytovali finančné služby v zahraničí, a spotrebiteľom v tom, aby si produkty nakupovali priamo v zahraničí?

    4.1.4

    Najvýraznejšie prekážky na strane ponuky sú uvedené v bode 3.2. Na prekonanie týchto prekážok je potrebné:

    zjednodušiť cezhraničné právne postupy súvisiace s účinným vykonávaním rozsudkov súdu;

    zaviesť spoločné pravidlá/normy pre:

    identifikáciu zákazníkov v súvislosti s požiadavkami založenými na zásadách poznaj svojho klienta a boja proti praniu špinavých peňazí;

    identifikáciu spoločností na základe toho, ako vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť, alebo eventuálne primeranej identifikácie koncových príjemcov;

    online zmluvy na finančné produkty (napríklad finančné prostriedky, nákupy hotovostných podielov atď.);

    marketing a reklamu na finančné produkty a služby (napríklad v prípade agresívnych reklamných kampaní);

    distribučné spoločnosti, ktoré poskytujú produkty zákazníkom (napríklad poistné produkty);

    štandardizované požiadavky na minimálne informácie potrebné na potvrdenie zdroja finančných prostriedkov;

    transparentnosť/porovnateľnosť, pokiaľ ide o minimálne štandardizované informácie o produktoch a službách (poskytovanie informácií nielen o výdavkoch, ktoré spotrebiteľom vzniknú, ale aj o výhodách, ktoré budú mať);

    zohľadniť finančné prekážky, najmä pokiaľ ide o sporiace a investičné produkty, pretože môžu mať veľký vplyv na ziskovosť. Mnohé produkty sa napríklad vyvíjajú s cieľom využiť príležitosti, ktoré vytvárajú fiškálne regulačné orgány, aby podporili sporenie konkrétnym spôsobom (t. j. vo všeobecnosti sa uprednostňuje dlhodobé sporenie, ale prahové hodnoty alebo prostriedky, ktorým sa dostáva tohto zvýhodnenia, sa medzi jednotlivými krajinami značne líšia);

    očakáva sa, že domáci regulačný orgán bude informovať hostiteľský regulačný orgán dostatočne na to, aby sa predišlo zavádzaniu ďalších požiadaviek alebo záťaže, pričom sa zároveň zachová stanovená úroveň ochrany spotrebiteľa (napr. pri poistných produktoch). Okrem toho by sa mali prijať opatrenia, ktorými by sa predišlo situáciám, keď dodávateľom vznikajú v dôsledku dodržiavania miestnych právnych predpisov dodatočné náklady.

    4.1.5

    Najvýraznejšie prekážky na strane dopytu sú uvedené v bode 3.3.

    3.   Možno tieto prekážky v budúcnosti prekonať prostredníctvom digitalizácie a inovácií v sektore finančných technológií?

    4.1.6

    Vďaka novým technológiám, a najmä digitalizácii, je po prvý raz možné dosiahnuť skutočný prelom v cezhraničnom poskytovaní finančných produktov. Mohli by zohrávať významnú úlohu pri poskytovaní početnejších a kvalitnejších informácií, pri zvyšovaní transparentnosti a porovnateľnosti produktov a pri identifikácii zákazníkov. Mohli by tiež priniesť úsporu nákladov odstránením potreby zachovania fyzických kontaktných miest. Nie sú však žiadnou náhradou za prekonanie iných významných prekážok, ako je napríklad rozdielna miera harmonizácie právnych režimov a ochrany spotrebiteľa.

    4.   Čo možno urobiť pre to, aby sa zabezpečilo, že digitalizácia finančných služieb nepovedie k väčšiemu finančnému vylúčeniu, najmä čo sa týka osôb s nižšou digitálnou gramotnosťou?

    4.1.7

    Je nepochybné, že v budúcnosti stále budú ľudia, ktorí z takého či onakého dôvodu nebudú schopní používať digitálne technológie. To by však nemalo odrádzať od úsilia podporovať používanie takýchto technológií pri poskytovaní finančných produktov. Dôvodom je po prvé to, že tradičné prostriedky poskytovania takýchto produktov budú naďalej existovať ešte dlhý čas, a po druhé to, že títo ľudia budú mať prístup k širšej škále produktov na základe náležite regulovaných služieb finančného poradenstva.

    5.   Aký prístup by sme mali zaujať v prípade, že príležitosti, ktoré prídu s rastom a rozširovaním digitálnych technológií, vyvolajú nové riziká v oblasti ochrany spotrebiteľa?

    4.1.8

    Rozsiahle využívanie digitálnych technológií nepochybne prinesie určité výzvy v oblasti bezpečnosti informácií a ochrany údajov a spotrebiteľov. Súbežne s rôznymi právnymi predpismi, ktorými sa upravuje ponuka a dopyt v oblasti finančných produktov prostredníctvom takýchto technológií, by sa preto malo vykonať posúdenie rizík, ktoré tieto výzvy predstavujú, a mali by sa navrhnúť spôsoby, ako ich minimalizovať.

    6.   Majú zákazníci prístup k bezpečným, jednoduchým a zrozumiteľným finančným produktom v celej Európskej únii? Ak to tak nie je, čo možno urobiť pre zabezpečenie takéhoto prístupu?

    4.1.9

    Neexistuje žiadna všeobecne akceptovaná definícia bezpečných, jednoduchých a zrozumiteľných finančných produktov. Existuje však všeobecná zhoda v tom, že takéto produkty by sa mali vyznačovať vlastnosťami, ako sú transparentnosť cien, primeranosť a zrozumiteľnosť v jazyku používateľov na zabezpečenie účinnej komunikácie, možnosti pre porovnanie s podobnými produktmi, jasnosť a priame výsledky. Dosiahnuť tieto vlastnosti v takom zložitom prostredí, ako je finančný trh, nie je jednoduché.

    4.1.10

    Produkty s týmito vlastnosťami v presnom význame slova sú na trhoch dostupné len zriedka, a tak k nim spotrebitelia nemajú ľahký prístup. Platí to pre krajiny s dobre rozvinutými finančnými trhmi aj pre tie, ktorých trhy sú menej rozvinuté. Široká škála produktov, ktorá existuje v niektorých členských štátoch, nie je pre spotrebiteľov nevyhnutne prínosná, keďže môže viesť k zmätku, ťažkostiam pri rozhodovaní a v konečnom dôsledku k zlej voľbe.

    4.1.11

    Prístup k takýmto produktom sa môže poskytovať stanovením základnej triedy finančných produktov (22) na európskej úrovni, ktoré sú v súlade s osobitnými štandardizovanými požiadavkami v závislosti od potrieb, ktoré majú napĺňať. Mali by byť certifikované a niesť osobitný názov, aby ich spotrebitelia mohli ľahko rozpoznať. Takáto trieda môže zahŕňať bežné produkty, ako sú napríklad rôzne sporiace účty a termínované životné poistenie. Na základe pomerne vysokej miery cezhraničného marketingu PKIPCP možno očakávať, že celoeurópske osobné dôchodkové produkty by sa mohli vytvoriť na základe faktorov úspechu PKIPCP a mohli by byť zaradené do tej istej triedy. Existencia takejto triedy produktov by zvýšila dôveru k finančným trhom.

    7.   Predstavuje kvalita presadzovania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa retailových finančných služieb v rámci EÚ problém pre dôveru spotrebiteľov a integráciu trhov?

    4.1.12

    V mnohých krajinách bola zaznamenaná nadmerná regulácia (tzv. goldplating) (23), rôzne výklady európskych právnych predpisov, omeškania pri harmonizácii a rozdiely v transpozícii európskych právnych predpisov do vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj rozdiely v konkrétnom uplatňovaní, a to všetko spôsobom, ktorý vedie k nadmerne vysokým administratívnym požiadavkám a prekážkam. Všetko sú to prekážky integrácie a majú nepriaznivý vplyv na dôveru spotrebiteľa.

    4.1.13

    Za ochranu spotrebiteľa sú zodpovedné európske orgány dohľadu (ESA). EHSV by podporil vykonávanie tejto úlohy v súlade s týmito zásadami:

    mobilita spotrebiteľa medzi rôznymi poskytovateľmi by nemala byť absolútnym cieľom: vždy závisí od spotrebiteľovej voľby a túto voľbu podmieňujú rôzne faktory: kvalita a rôznorodosť ponúkaných produktov a služieb, potenciálna doplnkovosť ponúk, úroveň spokojnosti atď.;

    postup prepojeného predaja štruktúrovaných finančných služieb by sa mal vykonávať opatrne a zákazníkom by sa mali poskytovať jasné a transparentné informácie. Ak sa ponúkajú takéto produkty, musia byť vysledovateľné (24).

    4.1.14

    Európske orgány dohľadu by mali vždy uprednostňovať postupy, ktoré sú lepšie pre zákazníkov. Prioritu by malo mať:

    znižovanie komplexnosti súčasného regulačného rámca;

    zabezpečovanie zdrojov potrebných pre činnosť európskych orgánov dohľadu;

    podnecovanie lepšej finančnej gramotnosti medzi spotrebiteľmi.

    8.   Existujú ďalšie skutočnosti, ktoré treba zvážiť, alebo došlo k ďalšiemu vývoju, ktorý treba vziať do úvahy v súvislosti s cezhraničnou hospodárskou súťažou a výberom v oblasti retailových finančných služieb?

    4.1.15

    Zelená kniha sa náležite zaoberá v súčasnosti prevládajúcimi trendmi, a to nedostatočnou cezhraničnou hospodárskou súťažou v oblasti retailových finančných služieb a obmedzeným výberom finančných produktov pre spotrebiteľov.

    4.2    Ako pomôcť spotrebiteľom nakupovať finančné produkty v zahraničí

    4.2.1   Ako vedieť, čo je k dispozícii

    4.2.1.1

    Lepšie informácie pre zákazníkov a ako im pomôcť pri prenose produktov

    9.   Akým prostriedkom by sa dala najlepšie zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o rôznych retailových finančných službách a poistných produktoch dostupných v celej Únii?

    4.2.1.1.1

    Zvyšovanie finančnej gramotnosti a prístupnosť finančného poradenstva sú nepochybne základným predpokladom. Spotrebitelia by nielenže mali mať dostupné informácie, ale tiež by mali byť schopní rozumieť im alebo mať prístup k vysokokvalitným a zodpovedajúcim službám v oblasti finančného poradenstva.

    4.2.1.2

    Napriek rastúcemu trendu medzi spotrebiteľmi, ktorým je využívanie digitálnych služieb na získavanie informácií, značná časť z nich stále uprednostňuje osobný kontakt, najmä pri rokovaní o produktoch. Vzhľadom na súčasný stav poznatkov, správania a preferencií spotrebiteľov by banky mohli uvažovať nad vhodnejšími spôsobmi zvyšovania znalostí spotrebiteľov o finančných službách – napríklad prostredníctvom celoeurópskej internetovej stránky. O zdrojoch financovania takejto stránky by sa malo ďalej diskutovať, ale môžu spájať úsilie národných vlád, miestnych orgánov a združení tretích strán. Pri vytváraní takéhoto nástroja by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nástroje na porovnávanie poistenia patria predovšetkým do kontextu národného kultúrneho chápania. Bude preto veľmi náročné, aby celoeurópske porovnanie poistenia úspešne vyhovelo rozmanitým používateľom/zákazníkom v Európe, najmä pokiaľ ide o porovnanie pokrytých rizík, ktoré existuje v národnom a miestnom kultúrnom, právnom, fiškálnom, sociálnom atď. kontexte.

    10.   Čo by sa dalo ešte urobiť pre uľahčenie cezhraničnej distribúcie finančných produktov prostredníctvom sprostredkovateľov?

    4.2.1.2.1

    EHSV podporuje úsilie o zvýšenie efektívnosti, flexibility a transparentnosti trhu a podporuje zameranie súčasnej regulačnej iniciatívy na lepšiu ochranu spotrebiteľa. Zastáva názor, že kvalita služieb poskytovaných spolu s finančnými službami by sa dala zlepšiť aj prostredníctvom lepšieho využívania výhod digitalizácie a využívaním potenciálu rôznych sprostredkovateľov, s dobre vyškoleným a kvalifikovaným personálom a primeranou metodikou na poskytovanie úplných, objektívnych a porovnateľných informácií, ktoré spotrebitelia potrebujú pri výbere.

    11.   Sú potrebné ďalšie kroky na podporenie porovnateľnosti a/alebo uľahčenie prenosu produktov v prospech retailových finančných služieb od poskytovateľov so sídlom buď v tom istom, alebo v inom členskom štáte? Ak áno, ktoré opatrenia to sú a ktorých produktových segmentov sa týkajú?

    4.2.1.2.2

    Poskytované informácie by mali byť presné, zrozumiteľné a relevantné pre používateľov. Malo by sa predchádzať zahlcovaniu spotrebiteľov informáciami, ako aj prílišnému zjednodušovaniu reality s cieľom klásť dôraz na lepšie výnosy. Dobrým príkladom je v tomto prípade postup zmeny poskytovateľa finančných služieb v Spojenom kráľovstve, kde správnosť presunu medzi posielajúcou a prijímajúcou bankou zaručuje nezávislá tretia strana, ktorá zabezpečuje, že proces presunu prebieha jednoducho, transparentne a do siedmich pracovných dní. Ďalším osvedčeným postupom je prenosnosť hypotekárnych úverov v Taliansku zavedená v roku 2006 (25).

    4.2.1.3

    Riešenie zložitých a neúnosne vysokých poplatkov za zahraničné transakcie

    12.   Aké ďalšie kroky možno podniknúť na úrovni EÚ s cieľom riešiť problém privysokých poplatkov za cezhraničné platby (napr. úhrady) v rôznych menách v rámci EÚ?

    4.2.1.4

    Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (26) sa už odstránili rozdiely v poplatkoch účtovaných za cezhraničné platby v eurách vzhľadom na analogické platby v eurách na vnútroštátnej úrovni. Mohlo by sa urobiť ad hoc hodnotenie s cieľom zistiť, či by uplatňovanie tohto ustanovenia na všetky meny v rámci EÚ (t. j. zosúladenie poplatkov za cezhraničné a vnútroštátne platby denominované v danej mene) malo zmysel a prinieslo by výhody pre spotrebiteľov. Pokiaľ ide o informácie pre používateľov platobných služieb, v rámci novej druhej smernice o platobných službách (SPS2) (27) musia poskytovatelia platobných služieb informovať zákazníka – užívateľa platobných služieb – pred tým, ako bude viazaný zmluvou alebo ponukou, o všetkých poplatkoch, ktoré má zaplatiť poskytovateľ platobných služieb, ako aj o aktuálnom alebo referenčnom výmennom kurze, ktorý sa má na platobnú transakciu uplatniť v prípade, ak sa prepočet meny uplatňuje. PSD2 obsahuje podobné ustanovenia o informáciách, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb poskytovať platiteľovi a príjemcovi po vykonaní transakcie. EHSV sa domnieva, že nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia, keďže PSD2 už stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť pre poskytovateľov platobných služieb. Okrem toho uplatňovanie nariadenia (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách by sa mohol rozšíriť na iné meny iné ako euro v EÚ.

    13.   Treba prijať aj nejaké ďalšie opatrenia (popri existujúcich požiadavkách na sprístupnenie informácií  (28) ) zabezpečujúce, že spotrebitelia budú vedieť, aké poplatky za prepočet meny sa im účtujú pri vykonávaní cezhraničných transakcií?

    4.2.1.5

    EHSV sa nazdáva, že PSD2 stanovuje jasné požiadavky na transparentnosť, ktoré umožnia platiteľom a príjemcom, aby bol riadne informovaný o výmennom kurze platnom pred a po uskutočnení cezhraničnej transakcie. Táto smernica musí byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov do 13. januára 2018, a preto nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia.

    4.2.2   Prístup k finančným službám z ktoréhokoľvek miesta v Európe

    14.   Čo možno urobiť na obmedzenie neodôvodnenej diskriminácie na základe miesta bydliska v sektore retailových finančných služieb vrátane poisťovníctva?

    Poskytovanie retailových finančných služieb v zahraničí nie je jednoduché a pre dotknutých prevádzkovateľov by sa mohlo ukázať ako ekonomicky neúnosné. Kultúrne rozdiely medzi spotrebiteľmi, pokiaľ ide o ochotu riskovať, správanie, skúsenosti a finančnú gramotnosť, by sa mohli ukázať ako príliš výrazné. Banky si uvedomujú, že kľúčovým aspektom finančných vzťahov je dôvera. Z toho dôvodu môžu uprednostňovať kontakt so zákazníkmi, ktorí majú rovnaké znalosti a očakávania, ktorým rozumejú. V každom prípade, harmonizácia pravidiel uvedených v odpovedi na otázku č. 2 v tomto smere výrazne pomôže.

    4.2.2.1

    Pre poisťovateľov je miesto bydliska dôležité, pretože:

    Miestne faktory, ako sú napríklad klíma alebo seizmografia, treba brať do úvahy vtedy, keď sa rozhoduje napríklad o podmienkach a cenotvorbe poistenia domácnosti. Bez určitého kritického množstva nie je možné poskytovať výhodné služby. Modely aktuárov fungujú s vysokou toleranciou chybovosti v prípadoch, keď počet udalostí použitých na výpočty nie je dostatočne vysoký. Navyše, pri zabezpečovaní rizík prostredníctvom zaistenia sa v rámci modelov zaistenia oceňuje zabezpečovanie rôzne, a to v závislosti od lokality.

    Na základe týchto prvkov je poskytovanie poistných služieb a produktov v zahraničí zložitejšie než v tých krajinách, kde existuje dostatočný objem operácií, čo by sa nemalo považovať za diskrimináciu na základe miesta bydliska zákazníka.

    Cezhraničné poskytovanie určitých druhov poistných produktov je veľmi náročné, ba takmer nemožné v prípadoch, keď skutočné potreby zákazníkov, ktoré tieto produkty zabezpečujú, silne závisia od kultúrnej rozmanitosti a od rozdielov v správaní a rizikových faktorov, ktoré sú výrazne vnútroštátne podmienené.

    Zohľadniť by sa mal aj psychologický aspekt služieb. Poistné služby sa vlastne poskytujú vtedy, keď má zákazník problémy. V takejto chvíli možno očakávať, že je potrebuje podporu a pochopenie. Ak uzavrel zmluvu na svoj poistný produkt cez internet so spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorá možno používa jazyk, ktorý nie je jeho materinským jazykom, mohol by sa v čase, keď potrebuje takúto podporu, cítiť neistý.

    Spotrebitelia v niektorých členských štátoch majú tendenciu uprednostňovať náhradu v prípade škody, zatiaľ čo v iných ČŠ uprednostňujú, aby sa všetko opravilo.

    4.2.2.2

    Zvýšenie prenosnosti produktov

    15.   Čo možno urobiť na úrovni EÚ, aby sa uľahčila prenosnosť retailových finančných produktov, ako napríklad životného poistenia a súkromného zdravotného poistenia?

    4.2.2.2.1

    Vo všeobecnosti platí, že poistné produkty, v rámci ktorých sa poskytuje náhrada alebo obyčajné vyplatenie, by sa prenášali jednoduchšie ako tie, v rámci ktorých sa poskytuje istá služba alebo sa vybavujú pohľadávky.

    4.2.2.2.2

    Produkty životného poistenia už sú do istej miery prenosné v tom zmysle, že zákazník je pri cestovaní do zahraničia krytý, okrem určitých prípadov, ak cestuje do vysoko rizikových krajín. Miestne životné poistenie mu zároveň poskytuje krytie bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Stále tu však ostáva prípad, keď sa poistník presťahuje do inej krajiny nie ako cestovateľ, ale ako osoba s trvalým pobytom. V takejto situácii by mal mať možnosť pokračovať vo svojom poistení po úprave poistného alebo krytia poistky. Vždy by šlo o prípady, keď sa na základe poistných produktov vypláca presne určená suma peňazí.

    4.2.2.2.3

    Ostatné poistné produkty nie sú sami osebe ľahko prenosné, pretože ich podmienky zásadne súvisia s prvkami danej krajiny. Napríklad v prípade zdravotného poistenia návrh a ocenenie produktu do značnej miery závisia od krytia, ktoré poskytuje systém verejného zdravotníctva v jednotlivých krajinách.

    4.2.2.2.4

    V súvislosti s tým sa vynára aj otázka rozsahu: prispôsobenie produktu pre konkrétneho zákazníka skutočným podmienkam, ktoré by mohol požadovať počas života v zahraničí, je teoreticky možné, ale znamenalo by to, že poskytovateľ by sa musel vzdať možností dosiahnuť úspory z rozsahu. Takýto produkt by bol príliš prispôsobený konkrétnemu spotrebiteľovi a subjekt poskytujúci tento produkt by bol menej konkurencieschopný než miestni poskytovatelia. Najlepšou možnosťou by v tomto prípade bolo podporiť spoluprácu medzi poisťovňami so sídlom v rôznych európskych krajinách.

    4.2.2.3

    Ďalším prípadom poistných produktov, na základe ktorých sa poskytujú určité služby, sú poistenie domácnosti a vozidla. Tieto produkty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje oprava škody alebo sa riešia dopravné nehody, si vyžadujú, aby mala poisťovňa dohody s poskytovateľmi služieb v celej krajine, čo si zase vyžaduje istý rozsah, aby bola komerčne životaschopná. Reálnou možnosťou je však podporovať spoluprácu s miestnymi (poisťovacími) spoločnosťami, aby túto službu poskytovali v iných krajinách.

    4.2.2.4

    Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

    16.

    Čo možno urobiť na úrovni EÚ, aby sa poskytovateľom služieb uľahčil prístup k povinnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a aby sa zlepšilo jeho cezhraničné uznávanie?

    4.2.3

    Jedným zo spôsobov, ako umožniť prístup k povinnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania na cezhraničnom základe by bolo zosúladiť sumy a podmienky v oblasti povinného poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

    4.2.3.1

    Vybudovať u ľudí dôveru, aby mohli využívať dostupné príležitosti aj inde v Európe

    4.2.3.2

    Uľahčenie prístupu k cezhraničnému poisteniu zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a zlepšenie jeho uznávania

    17.   Sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ na zlepšenie transparentnosti a porovnateľnosti finančných produktov (najmä prostredníctvom digitálnych riešení) s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov?

    4.2.3.2.1

    EHSV sa nazdáva, že nezávislé internetové stránky, ktoré poskytujú informácie a umožňujú porovnanie konkrétnych produktov a služieb ponúkaných rôznymi poskytovateľmi v rôznych členských štátoch poskytujú dobrú príležitosť na zvýšenie informovanosti. Dôrazne podporuje návrh internetovej stránky so špecifickým obsahom, ktorú by spravoval buď administrátor určený na legislatívnej úrovni, pričom poskytovatelia by boli povinní sami si aktualizovať príslušné informácie v určitých časových intervaloch, alebo by bola spravovaná prostredníctvom siete vytvorenej spotrebiteľskými organizáciami v členských štátoch. Rôzne internetové stránky by zároveň mohli byť spojené v rámci decentralizovaného prepojeného systému.

    Pri používaní digitálnych riešení na porovnávanie by sa na platformách mali poskytovať jasné informácie na účely porovnávania ekvivalentných produktov a rizík, ktorým by spotrebitelia mohli čeliť pri ich využívaní. Ak existuje viac rozdielov, ako možno na platforme porovnať (platformy sa zvyčajne zameriavajú najmä na cenu), mali by sa jasne určiť charakteristiky, ktoré sa neporovnávajú. Tiež by sa mali uviesť všetky významné podmienky týkajúce sa rozlíšenia produktov. Spotrebitelia by mali byť jasne upozornení na možné riziká spojené s využívaním porovnávacích platforiem (napríklad tým, že dochádza k zhromažďovaniu ich osobných údajov).

    4.2.3.2.2

    Porovnávanie by malo zahŕňať dôležité parametre a nemalo by byť zavádzajúce. Používanie osobných údajov by sa malo obmedzovať na absolútne minimum nevyhnutné na poskytovanie výhod spotrebiteľom, pričom informácie by sa mali poskytovať jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom.

    4.2.3.3

    Zlepšenie možností prostriedkov nápravy v oblasti retailových finančných služieb

    18.   Mali by sa prijať nejaké opatrenia na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o sieti FIN-NET a jej účinnosti v súvislosti s vykonávaním smernice o alternatívnom riešení sporov?

    4.2.3.3.1

    Mimosúdne riešenie sporov je značne flexibilnejší postup ako súdne konanie: je lacnejšie, rýchlejšie a zahŕňa podstatne menej formalít. Takýto postup je mimoriadne užitočný na medzinárodnej úrovni a vzhľadom na požadované zvýšenie cezhraničnej ponuky a dopytu v oblasti finančných služieb by sieť FIN-NET mala zohrávať väčšiu úlohu. Bohužiaľ, informovanosť spotrebiteľov o tom, čo musí sieť FIN-NET ponúkať, je však v tomto štádiu pomerne nízka a mali by sa prijať opatrenia na jej zlepšenie. Navyše nie všetky členské štáty EÚ – len 22 z 28 – sú členmi siete FIN-NET (29). Ak bude táto situácia pretrvávať, očividne nebude možné, aby sa sieť FIN-NET používala ako infraštruktúra na podporu budovania jednotného trhu s finančnými službami. V tejto súvislosti by sa preto mali dôkladne zvážiť možnosti regulačných požiadaviek.

    19.   Majú spotrebitelia primeraný prístup k finančnému odškodneniu v prípade zavádzajúceho predaja retailových finančných produktov a poistenia? Ak nie, čo by sa mohlo v tomto smere urobiť?

    4.2.3.3.2

    Takýto prístup vo väčšine prípadov neexistuje. Pojem zavádzajúci predaj sa stále do značnej miery nechápe a prakticky sa nepoužíva, keďže jeho formulácia je nejasná a regulačné orgány s ním nemajú dostatok skúseností (30). Testy na určovanie finančných produktov vhodných pre zákazníkov sú na mnohých miestach len formalitou a nevedú k výberu produktov, ktoré sú pre nich najvhodnejšie.

    4.2.3.3.3

    Zaručiť prístup k finančnému odškodneniu bude možné vtedy, keď sa zavedie jednotné, presné a praktické vymedzenie pojmu „zavádzajúci predaj“ a keď sa presadí celoeurópsky regulačný postup na postihovanie takéhoto predaja (31).

    4.2.3.4

    Ochrana obetí v prípade platobnej neschopnosti poisťovateľov motorových vozidiel

    20.   Sú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli obete dopravných nehôd kryté záručnými fondmi z iných členských štátov v prípade, že sa poisťovňa dostane do platobnej neschopnosti?

    4.2.3.5

    Osvedčeným príkladom je postup používaný v Španielsku. Španielsky subjekt „Consorcio de Compensación de Seguros“ vystupuje ako poisťovateľ v prípade, že neexistuje poisťovňa, ktorá by na seba vzala riziko, alebo ak poisťovňa nie je k dispozícii – napríklad v prípade platobnej neschopnosti a vždy, keď ide o dcérsku spoločnosť. Záruka tohto subjektu sa vždy vzťahuje len na španielske subjekty. S cieľom zaručiť, aby boli obete automobilových nehôd kryté na rovnakej úrovni, bude musieť Európska komisia požadovať zavedenie podobného systému záruk vo všetkých členských štátoch. Mohlo by sa pouvažovať o celoeurópskom rozšírení podobného nástroja aj v krajinách, v ktorých takýto nástroj neexistuje.

    4.2.3.6

    Zvýšenie transparentnosti a porovnateľnosti doplnkového poistenia

    21.   Aké ďalšie opatrenia by sa mohli prijať na zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o doplnkové poistné produkty, a na zaistenie toho, aby mohli spotrebitelia pri nákupe týchto produktov prijímať informované rozhodnutia? Pokiaľ ide o sektor prenajímania automobilov, sú potrebné konkrétne opatrenia v súvislosti s doplnkovými produktmi?

    4.2.3.6.1

    V novej smernici o distribúcii poistenia (32) sa zdôrazňujú požiadavky na transparentnosť informácií poskytovaných distribútorom poistenia vrátane vedľajších poistných sprostredkovateľov, hoci v ich prípade s istými obmedzeniami (istým prahom). Navyše päť najväčších požičovní áut sa v roku 2015 zaviazalo, že zlepšia svoje internetové stránky, aby spotrebiteľov lepšie informovali o dobrovoľných výnimkách a poistných produktoch. Ide o správne kroky vpred. Členské štáty budú musieť do 23. februára 2018 transponovať smernicu o distribúcii poistenia, a preto je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, či sú potrebné ďalšie opatrenia. Zároveň by bolo vhodné, keby Komisia monitorovala, či si požičovne áut plnia svoje záväzky, čo nie je len o poistných produktoch, a keby zvážila ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a na predchádzanie škodám pre spotrebiteľov.

    4.2.3.6.2

    V prípade sektora prenajímania automobilov je dôležité vziať do úvahy skutočnosť, že požiadavky na doplnkové poistné produkty sa často líšia v závislosti od rizikového profilu prenajímateľa (zvyčajne v súvislosti s limitom na kreditnej karte) alebo v závislosti od pomeru nárokov plynúcich z poistenia motorových vozidiel alebo iných charakteristík trhu členského štátu. Ale v každom prípade, informácie poskytované pred uzavretím zmluvy a úsilie poskytovať rôzne porovnateľné ponuky sú pre spotrebiteľov dôležité, a preto by bolo vhodné počkať do úplného zavedenia požiadaviek tejto smernice, aby sa mohlo preskúmať, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

    4.3    Vytvorenie nových trhových príležitostí pre dodávateľov

    4.3.1   Ako sa postaviť k výzvam a príležitostiam, ktoré prináša digitalizácia

    4.3.1.1

    Ako pomôcť firmám lepšie využívať digitalizáciu

    22.   Aké kroky možno podniknúť na úrovni EÚ na podporu firiem pri vytváraní a poskytovaní inovačných digitálnych finančných služieb v celej Európe s primeranou úrovňou bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa?

    4.3.1.1.1

    EHSV víta podporu inovačných digitálnych finančných služieb v celej Európe. Pripúšťa však, že banky sú najväčšími poskytovateľmi finančných služieb a že ich tiež treba podporovať, aby aktívne využívali príležitosti, ktoré im ponúka digitálna revolúcia. Musia preto podliehať rovnakým pravidlám ako ich konkurenti poskytujúci podobné služby, čo si vyžaduje preskúmanie hlavných úrovní regulácie bánk v značnom počte oblastí, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže z hľadiska:

    prudenciálnych požiadaviek;

    poskytovania platobných služieb;

    uplatniteľnosti požiadaviek na postupy založené na zásadách poznaj svojho klienta a boja proti praniu špinavých peňazí;

    odporúčaní, pokiaľ ide o bezpečnosť počas platieb;

    najmodernejšej elektronickej bezpečnosti.

    4.3.1.2

    Umožnenie elektronických podpisov a overovania totožnosti

    23.   Sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v záujme toho, aby mohli poskytovatelia služieb identifikovať zákazníkov na diaľku a pritom zachovať normy súčasného rámca?

    4.3.1.2.1

    Stále existujú rozdiely medzi právnymi predpismi o elektronickej identifikácii a požiadavkami založenými na zásadách poznaj svojho klienta a boja proti praniu špinavých peňazí. Platné právne predpisy na trvalé prijatie zákazníkov vyžadujú osobnú identifikáciu a osobné posúdenie. Takéto požiadavky obmedzujú rozvoj plne digitálnych finančných služieb, čím vznikajú výrazné prekážky pri prijímaní nových zákazníkov a zvyšujú sa náklady.

    4.3.1.2.2

    Treba prijať ďalšie opatrenia na prekonanie skutočnosti, že pre rozdiely vo vnútroštátnych postupoch neexistuje celoeurópsky mechanizmus na elektronickú identifikáciu a elektronické podpisy: Hoci sa v právnych predpisoch stanovujú spoločné normy pre digitálne podpisy v členských štátoch, spôsob, akým ich miestni poskytovatelia uplatňujú na vnútroštátnej úrovni, bráni cezhraničnému uznávaniu digitálnych podpisov. Miestni prevádzkovatelia digitálnych technológií nie sú prepojení a to obmedzuje ich schopnosť ponúkať európskym spotrebiteľom plne digitalizované finančné služby.

    24.   Sú potrebné ďalšie kroky na podporu zavádzania a používania elektronickej identifikácie a elektronických podpisov v retailových finančných službách, a to aj pokiaľ ide o bezpečnostné normy?

    4.3.1.2.3

    Áno, treba prijať opatrenia, pokiaľ ide o:

    podporovanie vytvárania nezávislých certifikačných agentúr na overovanie totožnosti digitálnych zákazníkov a vedenie vyšetrovaní na osobné rozpoznávanie zákazníkov;

    objasňovanie sporných aspektov právnych predpisov týkajúcich sa digitálnej identifikácie a postupmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a zásady poznaj svojho klienta;

    nadväzovanie spolupráce medzi finančnými podnikmi a európskymi a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi na vytváraní spoločných noriem pre digitálnu identifikáciu podpisov, ktoré by mali uplatňovať aj verejné orgány a finančné podniky;

    zvažovanie možnosti prijatia zjednotenej európskej digitálnej identifikácie a podpisov, ktoré budú napokon aj základom pre identifikáciu spotrebiteľov vo finančných inštitúciách.

    4.3.1.3

    Zlepšenie prístupu k finančným údajom a ich použiteľnosti

    25.   Aký druh údajov je podľa vás potrebný na posúdenie úverovej bonity?

    4.3.1.3.1

    Hoci existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o aspekty finančnej situácie zákazníka, ktoré by sa mali používať na posudzovanie jeho úverovej bonity, veritelia používajú na posudzovanie a spracovanie jednotlivých prípadov svoje vlastné odborné posúdenia a interné metódy. Malo by sa preto zamedziť iniciatívam, ktoré banky alebo iné úverové inštitúcie nútia vymieňať si spracované informácie, ktoré získavajú o úverovej bonite svojich zákazníkov. Zároveň by sa mohli vymieňať prvotné (nespracované) údaje – s dovolením dotknutého zákazníka a v súlade s normami EÚ v oblasti ochrany údajov. Tým by sa zlepšila porovnateľnosť posúdenia úverovej bonity.

    26.   Vyžaduje si zvýšené používanie osobných finančných a nefinančných údajov zo strany firiem (vrátane tradične nefinančných firiem) ďalšie opatrenia na uľahčenie poskytovania služieb alebo zaistenie ochrany spotrebiteľa?

    4.3.1.3.2

    Finančné inštitúcie sa snažia dôkladnejšie oboznámiť so správaním spotrebiteľov, aby mohli úspešnejšie diverzifikovať a personalizovať svoje produkty a služby. Neexistujú však jasné pravidlá toho, ako by sa mali zozbierané údaje používať, dokonca ani v prípade, že spotrebitelia poskytli svoj súhlas. EHSV sa nazdáva, že by bolo dobré väčšmi objasniť uplatniteľnosť pravidiel v tejto oblasti, aby sa zabezpečila ochrana spotrebiteľa a zároveň aby spotrebitelia mohli využívať výhody finančných inovácií.

    27.   Mali by sa posilniť požiadavky týkajúce sa formy, obsahu alebo dostupnosti histórie poistných nárokov (napríklad v súvislosti s poistným obdobím alebo obsahom), aby sa zabezpečilo, že firmy môžu poskytovať služby aj v zahraničí?

    4.3.1.3.3

    História poistných nárokov obsahuje citlivé údaje od zákazníkov. Domáca poisťovňa nemôže tieto informácie poskytnúť inej zainteresovanej strane, ale len konkrétnemu zákazníkovi. Je na ňom, či túto históriu poskytne novej poisťovni. To však nevytvára prekážku v cezhraničnom poskytovaní služieb, keďže zákazník si môže svoju históriu preniesť do krajiny, ktorej dáva prednosť. Komisia by za pomoci orgánu EIOPA zároveň mala preskúmať spôsoby, ako podporiť štandardizáciu výmeny histórie poistných nárokov medzi poisťovňami a prijatie systémov bonus-malus.

    4.3.1.4

    Uľahčenie poskytovania popredajných služieb

    28.   Sú potrebné ďalšie opatrenia na podporu podnikov pri poskytovaní služieb po podpise zmluvy v inom členskom štáte, ak v ňom nemajú dcérsku spoločnosť alebo pobočku?

    4.3.1.4.1

    Služby poskytované po podpise zmluvy v inom členskom štáte by sa nemali líšiť od služieb poskytovaných v krajine, v ktorej sú predmetné produkty dostupné. To znamená, že predmetný produkt a súvisiace služby poskytované po podpise zmluvy by sa pri cezhraničnej ponuke finančných produktov mali považovať za jeden celok. Uplatňovanie tejto zásady musí byť zaručené, inak sa zákazníci dostanú do nerovnocenného postavenia. Je dôležité, aby príslušné regulačné orgány monitorovali uplatňovanie tejto zásady.

    4.3.1.4.2

    Platformy, ktoré podporujú podniky (firmy) pri cezhraničnom ponúkaní ich produktov, by tiež mali zahŕňať oddiely zamerané na služby poskytované po podpise zmluvy. Praktickým spôsobom ponúkania takýchto služieb poskytovaných po podpise zmluvy by bolo, keby boli spoločnosti motivované k vytváraniu skupín a spolupracovali, aby dosiahli dostatočný rozsah prevádzky.

    4.3.1.5

    Zbližovanie postupov pri osobnej platobnej neschopnosti, oceňovaní majetku a vymáhaní kolaterálu

    29.   Sú potrebné ďalšie kroky na podporu veriteľov pri poskytovaní hypotekárnych úverov alebo pôžičiek do zahraničia?

    4.3.1.5.1

    Hlavný problém v tejto oblasti sa týka núteného vymáhania dlhov v prípade, že dlžníci nedokážu plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Veritelia preto v súčasnosti nepovažujú poskytovanie hypotekárnych úverov v zahraničí za lákavé, takže na stimuláciu vnútorného trhu EÚ v tejto oblasti treba prijať ďalšie opatrenia.

    4.3.1.5.2

    Hypotekárne úvery a pôžičky patria medzi finančné produkty, ktorých poskytovanie v zahraničí čelí mnohým prekážkam, ktoré sa ťažko prekonávajú. Je pravdepodobné, že z celej škály finančných služieb bude práve pri týchto produktoch prekonanie prekážok trvať najdlhšie. V tomto štádiu je preto lepšie zamerať počiatočné úsilie na iné retailové finančné služby, pri ktorých existuje menej prekážok, a získať praktické skúsenosti a hybnú silu prostredníctvom aktívnej práce práve na týchto službách.

    4.3.2

    Dodržiavanie odlišných regulačných požiadaviek v hostiteľských členských štátoch

    4.3.2.1

    Ako firmám zjednodušiť dodržiavanie zákonných požiadaviek platných v iných členských štátoch

    30.   Je potrebné konať na úrovni EÚ s cieľom sprístupniť praktickú pomoc zo strany vlád členských štátov alebo príslušných vnútroštátnych orgánov (napr. prostredníctvom jednotných kontaktných miest) s cieľom uľahčiť cezhraničný predaj finančných služieb, najmä pre inovačné firmy alebo produkty?

    4.3.2.1.1

    Uplatňovanie európskych právnych predpisov v mnohých oblastiach – okrem iného napríklad pri ponúkaní investičných produktov – je v rôznych členských štátoch nejednotné a protichodné. Následne je potrebné žiadať o pomoc vnútroštátne orgány, aby sa obmedzila nadmerná regulácia.

    Medzi ďalšie dobré iniciatívy patrí sieť SOLVIT, ktorá na úrovni EÚ pomáha podnikom, keď narazia na problémy s verejnými orgánmi neuplatňujúcimi právo EÚ správnym spôsobom, a tzv. jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú pomoc firmám pri plnení ich povinností pri cezhraničnom poskytovaní služieb (33).

    4.3.2.1.2

    Po zúročení skúseností so sieťou SOLVIT má zmysel, aby sa vyvinula snaha o dosiahnutie riešenia zameraného konkrétne na finančné produkty, na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi vrátane pomoci regulačných orgánov inovatívnym firmám, aby pochopili svoje povinnosti.

    31.   Aké kroky by najviac pomohli firmám, aby využili slobodu usadiť sa alebo slobodu poskytovať služby pre inovačné produkty (napríklad efektívnejšia spolupráca medzi domácimi a hostiteľskými orgánmi dohľadu)?

    4.3.2.2

    Naplno využiť slobodu usadiť sa

    Pre poisťovateľov je miestne zastúpenie často potrebné na získavanie lepších poznatkov o rizikách na mieste a o spotrebiteľoch, ktorí majú byť poistení. Sloboda usadiť sa na danom mieste je preto nevyhnutná pre poisťovateľov, akými sú vzájomné poisťovne. Keďže formy podnikov sociálneho hospodárstva vrátane vzájomných poisťovacích spoločností nie sú na európskej úrovni uznané, nemôžu sa tieto spoločnosti usadiť v členskom štáte, ktorý takýto model podnikania neuznáva, čo brzdí ich cezhraničný rozvoj, ako aj rozvoj trhov a hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, Radu Európskej únie, Európsky parlament a členské štáty, aby presadzovali uznávanie modelu vzájomných poisťovní v Európskej únii.

    4.3.2.3

    Vytvorenie autonómnych alebo užšie harmonizovaných celoeurópskych režimov

    32.   Pre ktoré retailové finančné služby a produkty by mohla byť štandardizácia alebo dobrovoľné režimy najúčinnejšou voľbou pri prekonávaní rozdielov v právnych predpisoch členských štátov?

    4.3.2.3.1

    Z hľadiska cezhraničnej distribúcie si pozornosť zasluhujú tieto otázky:

    identifikácia zákazníkov prostredníctvom elektronických certifikátov. EHSV je presvedčený, že v prípade poskytovania finančných služieb na diaľku sa register uznávaných vydavateľov elektronických certifikátov musí viesť na úrovni EÚ (napríklad Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy);

    umožniť poskytovateľom finančných služieb spoznať úverovú históriu zákazníkov. Vedenie úverového registra na úrovni EÚ má zásadný význam pre cezhraničné ponúkanie finančných služieb, najmä tých, ktoré súvisia s predlžovaním úveru.

    postup získavania kolaterálu, ktorým sa ručí pri poskytovaní pôžičky. Zdroje a úsilie by mali smerovať k vytvoreniu zjednoteného legislatívneho rámca EÚ pre vymáhanie kolaterálu pri cezhraničnom poskytovaní finančných služieb.

    pokiaľ ide o poistné produkty, ľahšie sa štandardizujú tie, za ktoré sa poskytuje peňažná náhrada. Zákazník dostane istú sumu peňazí bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Spoločnosť musí byť len schopná posúdiť riziko. Dobrým príkladom je životné poistenie. Štandardizácia a prenosnosť však nie sú možné v prípade tých poistných produktov, pri ktorých sa poskytuje istá služba (ako je napríklad náprava škody). Platí to najmä pre produkty, ako sú napríklad produkty zdravotného poistenia.

    33.   Sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ, pokiaľ ide o zásadu „umiestnenia rizika“ v právnych predpisoch týkajúcich sa poistenia a pokiaľ ide o objasnenie pravidiel týkajúcich sa všeobecného dobra v sektore poisťovníctva?

    4.3.2.3.2

    Umiestnenie rizika je zvyčajne miesto zvyčajného bydliska poistenej osoby, s určitými výnimkami v prípadoch nehnuteľností, keď ide o polohu budovy. Táto zásada je zvyčajne štandardizovaná na celom svete a má pre zúčastnené strany právne a daňové dôsledky. EHSV sa domnieva, že zásada umiestnenia rizika v oblasti poistenia zodpovedá istému účelu. Chápe však, že pravidlá týkajúce sa všeobecného dobra treba zrevidovať, keďže dávajú členským štátom možnosť prijímať právne predpisy, ktoré môžu brániť cezhraničnej distribúcii poistných produktov.

    V Bruseli 27. apríla 2016

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Georges DASSIS


    (1)  Ú. v. EÚ C 133, 14.4.2016, s. 17.

    (2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 93Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 99 Situácia by sa mala zároveň zlepšiť teraz, keď už mala byť v členských štátoch transponovaná smernica o alternatívnom riešení sporov – Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.

    (3)  COM(2016) 56 final; COM(2016) 57 final; Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1; Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1.

    (4)  Ú. v. EÚ C 191, 21.6.2012, s. 80.

    (5)  COM(2007) 226 final.

    (6)  Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 1.

    (7)  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214; Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34; Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35; Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19; Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

    (8)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 24.

    (9)  Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35; Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.

    (10)  COM(2015) 468 final.

    (11)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

    (12)  Stupeň finančnej gramotnosti sa v rámci EÚ značne líši. V priemere je finančne gramotných 52 % dospelého obyvateľstva, pričom najvyššie hodnoty (aspoň 65 %) boli zaznamenané v Dánsku, Nemecku, Holandsku a vo Švédsku. Výsledky krajín na juhu Európy sú oveľa nižšie: Grécko (45 %), Španielsko (49 %), Taliansko (37 %) a Portugalsko (26 %). Podobne nízke sú ukazovatele v prípade krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 a neskôr: Bulharsko (35 %), Cyprus (35 %) a Rumunsko (22 %). Z globálneho hľadiska Európa v priemere zaostáva za Spojenými štátmi (57 %), Kanadou (68 %) a Austráliou (64 %). Zdroj údajov: Klapper, Leora, Annamaria Lusardi, Peter van Oudheusden, Financial Literacy Around the World (Finančná gramotnosť vo svete), 2015.

    (13)  Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) vo svojom stanovisku k ochrane spotrebiteľa a predaju poistných a dôchodkových produktov uvádza, že používatelia si pred kúpou produktu online nerobia náležitý prieskum – EIOPA-BoS-14/198, 28. januára 2015, stanovisko EIOPA k predaju poistných a dôchodkových produktov cez internet.

    (14)  Lusardi, Annamaria a Peter Tufano (2015). Debt Literacy, Financial Experiences, and Overindebtedness (Dlhová gramotnosť, finančné skúsenosti a nadmerná zadlženosť), Journal of Pension Economics and Finance, zväzok 14, Mimoriadne vydanie 4, s. 332 – 368, október 2015.

    (15)  Behrman Jere R., Olivia S. Mitchell, Cindy K. Soo a David Bravo (2012). The Effects of Financial Education and Financial Literacy: How Financial Literacy Affects Household Wealth Accumulation (Účinky finančného vzdelávania a finančnej gramotnosti: ako finančná gramotnosť vplýva na akumuláciu bohatstva domácnosti), American Economic Review: Papers & Proceedings, zväzok 102(3), s. 300 – 304.

    (16)  Abreu, Margarida a Victor Mendes (2010). Financial Literacy and Portfolio Diversification (Finančná gramotnosť a diverzifikácia portfólia), Quantitative Finance, zväzok 10(5), s. 515 – 528.

    (17)  Jappelli, Tullio a Mario Padula, Investment in financial literacy and saving decisions (Investícia do finančnej gramotnosti a rozhodnutia o úsporách), pracovný dokument CFS č. 2011/07.

    (18)  http://ec.europa.eu/consumers/consumer_evidence/consumer_scoreboards/10_edition/docs/cms_10_factsheet_en.pdf.

    (19)  The European Federation of Investors and Financial Services Users, Pension Savings: The Real Return, 2015 Edition, A Research Report by Better Finance (Európska federácia investorov a používateľov finančných služieb, Dôchodkové sporenie: skutočná návratnosť, vydanie 2015, Výskumná správa združenia Better Finance).

    (20)  Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), Consultation Paper on the creation of a standardised PanEuropean Personal Pension product (PEPP) (Konzultačný dokument o vytvorení štandardizovaného celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu), 2015.

    (21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19).

    (22)  Ako sa uvádza napríklad v prílohe 1 stanoviska EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Finančné vzdelávanie a zodpovedná spotreba finančných prostriedkov, Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 24.

    (23)  Vo svojom oznámení s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015) 215 final, s. 7) Komisia definuje tzv. pozlacovanie takto: „Členské štáty pri vykonávaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni tiež často prekračujú rámec toho, čo sa nevyhnutne vyžaduje podľa právnych predpisov Únie.“. V rovnakom odseku Komisia dodáva: „Toto môže posilniť pozitívne účinky týchto predpisov, ale takisto to môže viesť aj k vzniku dodatočných zbytočných nákladov pre podniky aj orgány verejnej moci, čo je potom chybne pripisované právnym predpisom EÚ.“ Sekcia INT v súčasnosti pripravuje návrh informačnej správy o postupoch transpozície, ktorá sa zaoberá práve pridávaním vnútroštátnych ustanovení do smerníc EÚ. Európsky parlament tiež realizuje štúdiu o nadmernej regulácii v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (Gold-plating in European Structural and Investment Funds).

    (24)  Ú. v. EÚ C 82, 3.3.2016, s. 1.

    (25)  Zaviedlo sa to bez akýchkoľvek nákladov pre spotrebiteľov a stovky a tisícky domácností a MSP každoročne využívajú túto príležitosť na opätovné prerokovanie svojich hypotekárnych úverov, čím ušetria tisícky eur. Tento postup bol takisto podnetom na prijatie smernice o hypotekárnych úveroch, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ, 4. februára 2014, Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.

    (26)  Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

    (27)  Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

    (28)  Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16; Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338; Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7; Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1; [COM(2013) 547 final – C7-0230/2013 – 2013/0264 (COD)]. Pozri článok 59 a článok 60 ods. 3.

    (29)  FIN-NET má v súčasnosti 56 členov z 22 členských štátov, pričom nové organizácie neustále žiadajú o členstvo – možno očakávať, že tento proces sa zrýchli po prijatí smernice o alternatívnom riešení sporov – Large Business and International Directive on Information Document Requests Enforcement Process, 28. februára 2014.

    (30)  Pojem zavádzajúceho predaja je podrobne vysvetlený v bode 3.7. Tento problém sa čiastočne odstráni uplatňovaním smernice MiFID a skúškou stability, ktorú táto smernica predpokladá pre určité druhy výrobkov. Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

    (31)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 61Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 24.

    (32)  Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.

    (33)  http://ec.europa.eu/internal_market/eu-go/index_en.htm.


    Top