This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014PC0382
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending Regulation (EU) No 604/2013 as regards determining the Member State responsible for examining the application for international protection of unaccompanied minors with no family member, sibling or relative legally present in a Member State
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013, pokiaľ ide o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletých osôb bez sprievodu, ktoré nemajú žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného oprávnene sa zdržiavajúceho v členskom štáte
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013, pokiaľ ide o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletých osôb bez sprievodu, ktoré nemajú žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného oprávnene sa zdržiavajúceho v členskom štáte
/* COM/2014/0382 final - 2014/0202 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 604/2013, pokiaľ ide o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletých osôb bez sprievodu, ktoré nemajú žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného oprávnene sa zdržiavajúceho v členskom štáte /* COM/2014/0382 final - 2014/0202 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU ·
Dôvody návrhu Týmto návrhom sa mení článok 8 ods. 4
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa
stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z
členských štátov[1]
(ďalej len „nariadenie Dublin III“). V priebehu rokovaní o nariadení Dublin III sa
spoluzákonodarcovia dohodli, že otázku maloletých osôb bez sprievodu, ktoré sú
žiadateľmi o medzinárodnú ochranu v Európskej únii a ktoré nemajú žiadneho
rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného zdržiavajúceho sa na území
členských štátov, ponechajú otvorenú a súvisiace ustanovenie – článok
8 ods. 4 – bez zásadnej zmeny (t. j. ustanovenie odráža znenie článku 6
ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 343/2003/ES z 18. februára 2003
ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie“[2], a že k nariadeniu
pripoja vyhlásenie s týmto znením: „Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu,
aby – bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy – zvážila revíziu
článku 8 ods. 4 prepracovaného znenia dublinského nariadenia, keď
Súdny dvor rozhodne vo veci C-648/11 MA a i./Secretary of State for the Home
Department, najneskôr však keď uplynú lehoty stanovené v článku 46
dublinského nariadenia. Európsky parlament a Rada potom vykonajú svoje
legislatívne právomoci, pričom zohľadnia najlepší záujem
dieťaťa.“ Komisia prostredníctvom toho istého vyhlásenia
vyjadrila svoj súhlas s navrhovaným prístupom: „Komisia v duchu kompromisu a s cieľom
zaistiť bezodkladné prijatie návrhu akceptuje, že túto výzvu zváži,
pričom má za to, že táto výzva sa vzťahuje iba na dané konkrétne
okolnosti a nevytvára precedens.“ Súdny dvor Európskej únie 6. júna 2013
vyniesol rozsudok vo veci C-648/11, v ktorom rozhodol, že: „Článok 6 druhý odsek nariadenia Rady
(ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúci kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov sa
má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, akými sú okolnosti
konania vo veci samej, keď maloletá osoba bez sprievodu, ktorá nemá
žiadneho rodinného príslušníka oprávnene sa zdržiavajúceho na území
členského štátu, podala žiadosti o azyl vo viacerých členských štátoch,
sa za „zodpovedný členský štát“ označuje členský štát, v ktorom
sa tento maloletý nachádza po tom, ako v ňom podal žiadosť o azyl“. ·
Ciele návrhu V tomto návrhu sa v najvyššej možnej miere
zohľadňuje rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-648/11. Jeho cieľom
je vyriešiť súčasnú nejednoznačnosť ustanovení týkajúcich
sa maloletých osôb bez sprievodu, ktoré nemajú žiadneho rodinného príslušníka,
súrodenca alebo príbuzného zdržiavajúceho sa na území členských štátov, a
to prostredníctvom zabezpečenia právnej istoty v súvislosti so
zodpovednosťou za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v takýchto
prípadoch. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Pri príprave tohto návrhu nebolo potrebné
vykonávať osobitné konzultácie ani posúdenia vplyvu, pretože tento úzko
zameraný návrh nadväzuje na komplexné konzultácie a posúdenia vplyvu, ktoré
Komisia uskutočnila už pri príprave svojho návrhu KOM(2008)820 v
konečnom znení na prepracovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003/ES.
Konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila pri príprave uvedeného návrhu sa
preto vzťahujú aj na tento návrh. Komisia sa domnieva, že návrh na zmenu
článku 8 ods. 4 by sa mal predložiť čo najskôr, aby sa
zabezpečila právna istota, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa maloletých
osôb bez sprievodu v rámci „dublinského konania“. Okrem toho je potrebné, aby
bolo k dispozícii konečné znenie uvedeného článku predtým, než sa
stanovia doplňujúce pravidlá týkajúce sa maloletých osôb bez sprievodu na
základe článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU ·
Zhrnutie navrhovaného opatrenia Týmto návrhom sa rieši otázka zodpovednosti za
posúdenie žiadosti o azyl maloletej osoby, ktorá nemá žiadneho rodinného
príslušníka, súrodenca alebo príbuzného zdržiavajúceho sa na území EÚ.
Navrhované ustanovenia zahŕňajú dva možné prípady maloletých osôb bez
sprievodu, ktoré sa nachádzajú v takejto situácii: odsek 4a sa vzťahuje na situáciu, ktorá
je podobná situácii opísanej vo veci C-648/11, t. j. keď ide o maloletú
osobu, ktorá nemá žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného
zdržiavajúceho sa na území EÚ, a ktorá podala viacero žiadostí o azyl, a to aj
v členskom štáte, v ktorom sa v súčasnosti nachádza. V takomto
prípade sa členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti určuje v
súlade s rozsudkom Súdneho dvora , t. j. zodpovedný je ten členský štát, v
ktorom maloletá osoba podala žiadosť a v ktorom sa v súčasnosti
nachádza. Toto pravidlo má zabezpečiť, aby sa zbytočne nepredlžovalo
konanie o určenie zodpovedného členského štátu a aby sa maloletým
osobám bez sprievodu zabezpečil rýchly prístup ku konaniam o určenie
postavenia medzinárodnej ochrany. Zavádza sa odkaz na najlepší záujem
maloletého s cieľom umožniť výnimky z uvedeného pravidla v prípadoch,
keď osobitné okolnosti naznačujú, že zotrvanie maloletej osoby na
území členského štátu, v ktorom sa nachádza, by mohlo ohroziť
najlepší záujem maloletého. Odsek 4b sa vzťahuje na situáciu,
keď sa maloletá osoba bez sprievodu, ktorá je žiadateľom o
medzinárodnú ochranu, nachádza na území členského štátu bez toho, aby tam
podala žiadosť. Podľa návrhu by mal tento členský štát maloletej
osobe umožniť, aby v ňom žiadosť podala, a vopred ju
informovať o tomto práve a jeho dôsledkoch. Maloletá osoba tak má dve
možnosti: buď požiadať o medzinárodnú ochranu v danom členskom
štáte, alebo žiadosť nepodávať. Ak je žiadosť podaná orgánom
daného členského štátu, platia okolnosti uvedené v odseku 4a, t. j. tento
členský štát sa stane zodpovedným za posúdenie žiadosti. Maloletá osoba
tak zostane v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, a jej žiadosť tam
bude aj posúdená, za predpokladu, že to zodpovedá najlepšiemu záujmu
maloletého. Alternatívnou možnosťou je, že by sa maloletá osoba mala
odovzdať do členského štátu, ktorý sa na základe posúdenia
najlepšieho záujmu maloletého zdá byť najvhodnejší (čo môže
zahŕňať, avšak nie výlučne, skutočnosť, že
konanie o posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu prebieha alebo bolo uzavreté
konečným rozhodnutím atď.). Prípad maloletej osoby, ktorá sa rozhodne
nepodať novú žiadosť v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, sa
vo veci C-648/11 nerieši. Je však potrebné, aby nariadenie túto situáciu
upravovalo, s cieľom predísť medzerám v kritériách zodpovednosti.
Podľa navrhovaného riešenia by mal byť zodpovedným členským
štátom štát, v ktorom maloletá osoba podala poslednú žiadosť. Cieľom
tohto pravidla je zabezpečiť istotu, pokiaľ ide o určovanie
zodpovedného členského štátu, zavedením pravidla, ktoré je jasné a
predvídateľné. Dopĺňa sa odkaz na najlepší záujem maloletého,
aby sa podobne ako v odseku 4a predišlo odovzdaniam v rozpore s najlepším
záujmom maloletého. Odsek 4c má zabezpečiť, aby
dožiadaný a žiadajúci členský štát spolupracovali pri posudzovaní
najlepšieho záujmu maloletého uskutočnilo s cieľom spoločne
určiť členský štát zodpovedný za maloletú osobu a predísť
konfliktu záujmov. Záruky pre maloleté osoby stanovené v
článku 6 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 sa vzťahujú na všetky
maloleté osoby, ktoré podliehajú konaniam podľa tohto nariadenia. Výslovný
odkaz na ustanovenia článku 6, pokiaľ ide o maloleté osoby, ktoré sa
nachádzajú v niektorej zo situácií uvedených v článku 8 ods. 4, sa preto
nepovažoval za potrebný. V odseku 4d sa nestanovuje kritérium na
určenie zodpovednosti, ale pravidlo, ktoré členským štátom
umožňuje vzájomne sa informovať o novom prevzatí zodpovednosti. To
umožňuje členskému štátu, ktorý bol predtým zodpovedný za vykonanie
„dublinského konania“ uzavrieť vec v rámci svojich vnútroštátnych správnych
postupov. Je to obzvlášť dôležité na predchádzanie situáciám zneužívania
systému, keď sa maloletá osoba presunie do ďalšieho členského
štátu len preto, aby si týmto spôsobom predĺžila svoj pobyt na území EÚ.
Toto ustanovenie je podobné ustanoveniu článku 17 ods. 1 pododseku 2
nariadenia (EÚ) č. 604/2013, v ktorom sa to isté pravidlo o informovaní
zavádza v súvislosti s ustanovením o zvrchovanosti. ·
Variabilná geometria Týmto návrhom sa mení nariadenie (EÚ) č.
604/2013 a tento návrh má rovnaký právny základ ako uvedený akt, konkrétne
článok 78 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hlava V ZFEÚ sa neuplatňuje na
Spojené kráľovstvo a Írsko, pokiaľ sa tieto dve krajiny
nerozhodnú inak v súlade s ustanoveniami Protokolu o postavení
Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve
o Európskej únii (ZEÚ) a ZFEÚ. Spojené kráľovstvo a Írsko sú
viazané nariadením (EÚ) č. 604/2013, keďže oznámili svoje želanie
zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia na
základe uvedeného protokolu. Postavením týchto členských štátov vo vzťahu
k nariadeniu (EÚ) č. 604/2013/ES, nie je dotknutá ich prípadná
účasť, pokiaľ ide o zmenené nariadenie. Podľa Protokolu o postavení Dánska,
ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nepodieľa na prijímaní
opatrení Radou podľa hlavy V ZFEÚ (s výnimkou „opatrení
vymedzujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri
prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrení
týkajúcich sa jednotného formátu víz“). Avšak
vzhľadom na to, že Dánsko uplatňuje súčasné dublinské nariadenie
na základe medzinárodnej dohody, ktorú uzavrelo s ES v roku 2006[3], oznámi v súlade
s článkom 3 uvedenej dohody Komisii svoje rozhodnutie, či bude
implementovať obsah zmeneného nariadenia. ·
Vplyv návrhu na štáty pridružené k dublinskému
systému, ktoré nie sú členmi EÚ Súbežne s pridružením viacerých štátov,
ktoré nie sú členmi EÚ, k schengenskému acquis
Spoločenstvo uzavrelo viacero dohôd o pridružení týchto krajín aj
k dublinskému acquis / acquis Eurodac: –
dohoda o pridružení Islandu a Nórska,
uzavretá v roku 2001[4], –
dohoda o pridružení Švajčiarska, uzavretá
28. februára 2008[5], –
protokol o pridružení Lichtenštajnska,
podpísaný 28. februára 2008[6]. Na ustanovenie práv a povinností medzi
Dánskom – ktoré, ako už bolo uvedené, je pridružené k dublinskému acquis / acquis
Eurodac prostredníctvom medzinárodnej dohody – a uvedenými pridruženými
krajinami boli medzi Spoločenstvom a pridruženými krajinami uzavreté
dva ďalšie nástroje[7]. V súlade s troma uvedenými dohodami
pridružené krajiny prijímajú dublinské acquis / acquis Eurodac
a jeho vývoj bez výhrad. Nezúčastňujú sa na prijímaní žiadnych
aktov, ktoré menia dublinské acquis alebo sú na ňom založené (teda
vrátane tohto návrhu), sú však povinné v rámci stanoveného časového rámca
po schválení takéhoto aktu Radou a Európskym parlamentom oznámiť
Komisii svoje rozhodnutie, či prijímajú jeho obsah. V prípade, že
Nórsko, Island, Švajčiarsko alebo Lichtenštajnsko neprijmú akt, ktorý mení
dublinské acquis / acquis Eurodac alebo je na ňom
založený, použije sa tzv. „ukončovacia doložka“ a platnosť
príslušných dohôd sa ukončí, ak spoločný/zmiešaný výbor zriadený na
základe dohôd nerozhodne jednomyseľne inak. 2014/0202 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.
604/2013, pokiaľ ide o určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu maloletých osôb bez sprievodu, ktoré
nemajú žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného oprávnene sa
zdržiavajúceho v členskom štáte EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. e), so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným
parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[8],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) V nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013[10]
sa stanovuje, že členský štát, v ktorom maloletá osoba bez sprievodu
podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, je členským štátom zodpovedným
za posúdenie tejto žiadosti. (2) Po prijatí nariadenia (EÚ)
č. 604/2013 Súdny dvor vo veci C-648/11 rozhodol, že keď maloletá
osoba bez sprievodu, ktorá nemá žiadneho rodinného príslušníka oprávnene sa
zdržiavajúceho na území členského štátu, podala žiadosti o azyl vo
viacerých členských štátoch, sa za zodpovedný členský štát
označuje členský štát, v ktorom sa tento maloletý nachádza po tom,
ako v ňom podal žiadosť o azyl. (3) Situácia, keď maloletá
osoba bez sprievodu, ktorá nemá žiadneho rodinného príslušníka oprávnene sa
zdržiavajúceho na území členského štátu, podala žiadosti o azyl v jednom
alebo vo viacerých členských štátoch a nachádza sa na území členského
štátu, v ktorom žiadosť nepodala, sa v uvedenom rozsudku nerieši. S
cieľom zaistiť koherentnú úpravu prípadov maloletých osôb bez
sprievodu v tomto nariadení a zabrániť právnej neistote by sa malo
stanoviť kritérium na určenie zodpovedného členského štátu aj v
takejto situácii. (4) V súlade s uvedeným rozsudkom
by mal zodpovedný členský štát náležitým spôsobom informovať
členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť. Keďže
žiadosť o azyl musí byť posúdená len jedným členským štátom,
zodpovedný členský štát by mal o svojom rozhodnutí informovať
podľa potreby členský štát, ktorý bol predtým zodpovedný,
členský štát, ktorý uskutočňuje proces určenia zodpovedného
členského štátu, alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal
maloletú osobu alebo ju prijal späť. (5) [V súlade s článkom 3 a
článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného
kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a
spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o
fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili želanie
zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.] (6) V súlade s článkami 1 a
2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o
Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko
nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani
nepodlieha jeho uplatňovaniu. (7) Nariadenie (EÚ) č.
604/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 V nariadení (EÚ) č. 604/2013 sa v
článku 8 odsek 4 nahrádza takto: „4a. Ak maloletá osoba bez
sprievodu nemá žiadneho rodinného príslušníka, súrodenca alebo príbuzného
oprávnene sa zdržiavajúceho na území niektorého členského štátu, ako sa
uvádza v odsekoch 1 a 2, zodpovedným členským štátom je ten členský
štát, v ktorom maloletá osoba bez sprievodu podala žiadosť o medzinárodnú
ochranu a v ktorom sa nachádza, za predpokladu, že je to v najlepšom záujme
maloletého. 4b. Ak sa žiadateľ uvedený v
odseku 4a nachádza na území členského štátu bez toho, aby v ňom podal
žiadosť, tento členský štát informuje maloletú osobu bez sprievodu o
jej práve podať takúto žiadosť a poskytne jej skutočnú
možnosť podať žiadosť v tomto členskom štáte. Ak maloletá osoba bez sprievodu uvedená v prvom
pododseku podá žiadosť v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, tento
členský štát sa stane zodpovedným za posúdenie tejto žiadosti za
predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletého. Ak maloletá osoba bez sprievodu uvedená v prvom pododseku
nepodá žiadosť v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, zodpovedný
členský štát je ten členský štát, v ktorom maloletá osoba podala
poslednú žiadosť, okrem prípadu, keď by to nebolo v najlepšom záujme
maloletého. 4c. Členský štát, ktorý bol
dožiadaný, aby prijal späť maloletú osobu bez sprievodu, spolupracuje s
členským štátom, v ktorom sa maloletá osoba nachádza, s cieľom
posúdiť najlepší záujem tejto maloletej osoby. 4d. Členský štát, ktorý je
zodpovedný podľa odseku 4a, o tom informuje podľa potreby tieto
členské štáty: a) členský štát, ktorý bol predtým
zodpovedný; b) členský štát, ktorý
uskutočňuje proces určenia zodpovedného členského štátu; c) členský štát, ktorý bol dožiadaný,
aby prevzal maloletú osobu bez sprievodu; d) členský štát, ktorý bol dožiadaný,
aby prijal späť maloletú osobu bez sprievodu. Uvedené informácie sa zasielajú prostredníctvom
elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ vytvorenej na základe
článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003.“ Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym
dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so
zmluvami. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31. [2] Ú. v. ES L 50, 25.2.2003, s. 1. [3] Dohoda medzi
Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a
mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za
posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom
členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie
odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru,
Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2006, s. 38. [4] Dohoda medzi
Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom
o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie
žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande alebo v Nórsku
(Ú. v. ES L 93, 3.4.2001, s. 40). [5] Dohoda medzi
Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a
mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl
podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (Ú. v. EÚ L 53,
27.2.2008, s. 5). [6] Protokol medzi
Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a
Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k
Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou
konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného
za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo
Švajčiarsku (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 39). [7] Protokol medzi
Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a
Lichtenštajnským kniežatstvom k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a
Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na
určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v
členskom štáte alebo vo Švajčiarsku (uzavretý 24.10.2008, Ú. v. EÚ L
161, 24.6.2009, s. 8) a Protokol k Dohode medzi Európskym
spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o
kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie
žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande alebo v
Nórsku (Ú. v. ES L 93, 3.4.2001). [8] Ú. v. EÚ C , , s. . [9] Ú. v. EÚ , , s. . [10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180,
29.6.2013, s. 31).