52014PC0135

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Európske spoločenstvo schválilo rozhodnutím Rady z 9. júna 1986[1] Medzinárodný dohovor o zachovaní atlantických tuniakov (dohovor), ktorým sa zriadila Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“). ICCAT je regionálnou organizáciou pre riadenie rybárstva (ďalej len „RFMO“) zodpovednou za ochranu tuniakov a im príbuzných druhov v Atlantickom oceáne a priľahlých moriach. Európska únia sa stala zmluvnou stranou ICCAT v roku 1997.

Podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pozícia, ktorá sa má v rámci RFMO ako napr. ICCAT prijať v mene Únie v prípade výzvy na prijatie aktov, ktoré majú právne účinky, s výnimkou aktov, ktorými sa dopĺňa alebo mení ich inštitucionálny rámec, musí prijímať rozhodnutím Rady, a to na návrh Komisie.

Takáto pozícia v rámci RFMO je v súčasnosti stanovená v súlade s dvojstupňovým prístupom. Rozhodnutím Rady sa ustanovujú základné zásady a orientácie, pokiaľ ide o pozíciu Únie na viacročnom základe, zatiaľ čo sa táto pozícia následne pre každé výročné zasadnutie upraví prostredníctvom neoficiálnych dokumentov Komisie, ktoré sa prerokúvajú v rámci pracovnej skupiny Rady.

Pokiaľ ide o ICCAT, rozhodnutím Rady 14863/08 zmeneným rozhodnutím Rady 11625/13 sa stanovuje preskúmanie pozície Únie pred výročným zasadnutím v roku 2014. Tento návrh sa preto zameriava na stanovenie pozície Únie v rámci ICCAT na obdobie rokov 2014 – 2019, a takisto sa ním nahrádza rozhodnutie Rady 14863/08, ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 – 2013.

Toto preskúmanie je zamerané na začlenenie zásad a orientácie novej spoločnej rybárskej politiky (SRP), ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013[2], do nového mandátu, pričom sa v ňom takisto zohľadňujú ciele uvedené v oznámení Komisie o vonkajšom rozmere SRP[3]. Okrem toho sa pozícia Únie upravila podľa Lisabonskej zmluvy. Napokon sa pozícia zosúladila tak, aby sa ňou v čo najvyššej možnej miere zohľadňovali osobitosti rôznych RFMO.

Tak ako je to v prípade súčasných pozícií (ktoré sa majú prijať pre ostatné RFMO), aj táto pozícia obsahuje zásady a orientáciu. Okrem toho sa do tejto pozície zahrnul aj štandardný postup používaný pri každoročnej špecifikácii pozície Únie, ako to požadovali členské štáty v prípade pozícií, ktoré sa zosúlaďovali nedávno.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Vonkajší rozmer SRP bol súčasťou posúdenia vplyvu v prípade návrhov na reformu SRP. Zásady a orientácia dohodnuté v prípade novej SRP sa jednoducho transponovali do prepracovaných pozícií.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Toto rozhodnutie vychádza zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä z jej článku 43 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 9, v ktorom sa stanovuje, že Rada prijme na návrh Komisie rozhodnutie, ktorým sa určujú pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami. Toto sa uplatní na pozíciu, ktorú má Komisia v mene Únie prijať v ICCAT.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 predstavuje právny základ zavádzajúci zásady, ktoré sa majú zohľadniť v tomto rokovacom mandáte.

Toto rozhodnutie sa týka obdobia rokov 2014 – 2019 a nahrádza sa ním rozhodnutie Rady 14863/08, ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 – 2013.

2014/0070 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Medzinárodnej komisii pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       Článkom 38 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s jej článkom 39 sa stanovuje, že jedným z cieľov spoločnej rybárskej politiky je zabezpečiť riadne zásobovanie.

(2)       Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013[4] sa stanovuje, že Únia zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť rybolovných a akvakultúrnych činností z hľadiska životného prostredia a ich riadenie spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi dosahovať hospodárske a sociálne výhody, ako aj výhody v oblasti zamestnanosti, a takisto prispievať k dostupnosti potravinových zásob. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že Únia pri riadení rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a jej cieľom je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovných druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Takisto sa v ňom stanovuje, že cieľom Únie je prijímať riadiace a ochranné opatrenia na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, podporovať spôsoby rybolovu, ktorými sa prispieva k selektívnejšiemu rybolovu, zabraňovaniu a znižovaniu nechcených úlovkov, pokiaľ je to možné, loviť ryby s nízkym vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje a postupne eliminovať odhadzovanie úlovkov. Okrem toho sa v uvedenom nariadení výslovne ustanovuje, že Únia tieto zásady uplatňuje aj v rámci svojej vonkajšej politiky.

(3)       Európske spoločenstvo schválilo rozhodnutím Rady z 9. júna 1986[5] Medzinárodný dohovor o zachovaní atlantických tuniakov (dohovor), ktorým sa zriadila Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“). ICCAT zodpovedá za prijatie opatrení na zabezpečenie dlhodobej ochrany a udržateľného využívania zdrojov rybolovu v oblasti dohovoru a na ochranu morských ekosystémov, v ktorých sa tieto zdroje nachádzajú. Takéto opatrenia sa môžu stať pre Úniu záväznými.

(4)       Podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pozícia, ktorá sa má v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva prijať v mene Únie, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody, musí prijímať rozhodnutím Rady, a to na návrh Komisie.

(5)       Vzhľadom na vyvíjajúci sa charakter rybolovných zdrojov v oblasti dohovoru a z neho vyplývajúcu potrebu, aby pozícia Únie zodpovedala aktuálnemu vývoju vrátane nových štatistických, biologických a iných informácií predložených pred výročným zasadnutím ICCAT alebo počas neho, sa pre každoročnú špecifikáciu pozície Únie musia stanoviť postupy, a to v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Únie zakotvenou v článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorú má Európska únia zaujať v rámci výročného zasadnutia ICCAT, pokiaľ sa tento orgán vyzve, aby prijal rozhodnutia s právnymi účinkami, sa ustanovuje v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Každoročná špecifikácia pozície Únie, ktorá sa má zaujať na výročnom zasadnutí ICCAT, sa vykonáva v súlade s prílohou II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Rada na návrh Komisie prehodnotí a podľa potreby pozmení pozíciu Únie stanovenú v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, a to najneskôr do konania výročného zasadnutia ICCAT v roku 2019.

Článok 4

Týmto rozhodnutím sa nahrádzajú rozhodnutie Rady 14863/08 z 10. novembra 2008 a rozhodnutie Rady 16466/1/10 Rev 1 z 18. novembra 2010.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť XXX.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 162 z 18.6.1986, s. 33.

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

[3]               KOM(2011) 424 z 13.7.2011.

[4]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

[5]               Ú. v. ES L 162 z 18.6.1986, s. 33.