19.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/61

Spravodajca

Harvey Siggs, člen rady grófstva Somerset (UK/EKR)

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný rámec z Hjóga na obdobie po roku 2015: riadenie rizík v záujme dosiahnutia odolnosti COM(2014) 216 final

1.

víta oznámenie Komisie, pretože katastrofy majú značné hospodárske, sociálne, ekologické a bezpečnostné dôsledky a pre miestne a regionálne orgány sú obrovskou výzvou.

2.

Uznáva, že politiky na predchádzanie rizikám a ich riadenie majú zásadný význam z hľadiska zabezpečenia hospodárskeho rastu a udržateľného rozvoja, ako aj ochrany ľudí, a že obnovený medzinárodný rámec pre znižovanie rizika katastrof výrazne prispeje k riešeniu budúcich problémov, vrátane problémov vyplývajúcich zo zmeny klímy, keďže sa bude uznávať úloha Európskej únie a jej miestnych a regionálnych samospráv pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na túto zmenu a bude sa budovať odolnejšia infraštruktúra.

3.

So znepokojením konštatuje, že v uplynulých rokoch sa značne zvýšila frekvencia aj intenzita katastrof. V období rokov 2002 až 2012 boli prírodné katastrofy príčinou v priemere viac než 1 00  000 úmrtí ročne, pričom existuje tiež celosvetovo narastajúci trend v priamych celkových hospodárskych stratách, s priemernou ročnou hospodárskou stratou viac než 100 miliárd EUR. Hoci zraniteľné sú všetky krajiny, rozvojové sú postihnuté väčšími stratami na životoch a vyspelé národy zasa znášajú vyššie ekonomické náklady. V uplynulom desaťročí spôsobili prírodné katastrofy v rámci EÚ 80  000 úmrtí a viedli k hospodárskym stratám vo výške 95 miliárd EUR.

4.

Poznamenáva, že hoci po nadobudnutí účinnosti Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany teraz EÚ zohráva aktívnejšiu úlohu v oblasti civilnej ochrany, prax Únie je zložitejšia vzhľadom na širokú, diverzifikovanú škálu administratívnych a právnych systémov, ktoré riadia rôzne národné mechanizmy civilnej ochrany v rámci celej EÚ.

5.

Uznáva, že dôsledky všetkých druhov katastrof možno znížiť riadením rizika katastrof a budovaním odolnosti v rámci existujúcej a budúcej infraštruktúry, no politickí činitelia čelia zložitým daňovým, environmentálnym, sociálnym a kultúrnym možnostiam výberu spôsobu, akým zaistiť základnú bezpečnosť a kvalitu života pri hrozbe katastrof, či už ide o prírodné katastrofy alebo zámerné útoky. Zároveň treba venovať osobitnú pozornosť novým výzvam.

6.

Domnieva sa, že pobrežné a námorné oblasti čelia ešte dodatočným problémom pri znižovaní rizika katastrof. K týmto lokalitám, vystaveným zvyšujúcej sa hladine morí, otepľovaniu oceánov, intenzívnemu vlnobitiu, dlhším obdobiam dažďa či prírodným požiarom, je často horší prístup a záchranné operácie teda môžu byť zložitejšie, než je to na iných územiach. Vyzýva EÚ, aby zohľadnila túto zraniteľnosť v rámci stratégie EÚ pre pobrežný a námorný cestovný ruch. Regióny so zemepisnými a demografickými osobitosťami, napríklad horské oblasti a oblasti s mimoriadne hodnotným životným prostredím, sú takisto vystavené ďalším nebezpečenstvám. Môže v nich byť väčšie riziko prírodných katastrof, ako sú zosuvy pôdy, lesné požiare a suchá, čo sťažuje preventívne, ochranné a zásahové opatrenia.

7.

Pozoruje, že tragické a fatálne dôsledky katastrof v Európe často zhoršujú dva hlavné faktory – prirodzená zraniteľnosť územia a nevhodný rozvoj v minulosti.

8.

Požaduje, aby sa obnovil záväzok začleňovať politické opatrenia na zníženie rizika katastrof do sektorových a rozvojových plánov s cieľom zaistiť komplexný prístup k zvyšovaniu odolnosti.

9.

Uznáva, že prístup k úplným, spoľahlivým a presným informáciám má zásadný význam pre pochopenie katastrof a získanie poznatkov na vypracúvanie plánov na zvýšenie odolnosti, ktoré zmiernia vplyv budúcich udalostí a pripravia možnosti pre finančné investície. Hoci sa zhromažďujú správy o rizikách a nebezpečenstvách, je potrebné zlepšiť ich integráciu v rámci jednotlivých krajín aj medzi krajinami navzájom.

10.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere uplatňovali politiku verejne prístupných údajov a umožňovali zadržanie informácií z obranných, bezpečnostných alebo obchodných dôvodov len v tých prípadoch, keď to bude legitímne a výslovne nevyhnutné. Obchodné záujmy by nemali mať prednosť pred bezpečnosťou a blahom spoločnosti.

11.

Odporúča ďalšiu spoluprácu a investície do informačných systémov a ich prepájania cez hranice, ako aj spoločnú prácu so súkromným sektorom (ktorý disponuje dôležitými informáciami týkajúcimi sa katastrof) v záujme zaznamenávania, získavania a analyzovania údajov o katastrofách a ich riadení, ako aj využívania týchto údajov pri plánovaní a zmierňovaní účinkov budúcich katastrof.

12.

Uznáva, že miestne a regionálne orgány nesú inštitucionálnu a politickú zodpovednosť za ochranu svojich občanov a často sú prvou úrovňou riadenia, ktorá má reagovať v prípade núdze, a to poskytovaním základných služieb a vykonávaním dohľadu a riadením pri katastrofách, ku ktorým došlo. Miestne a regionálne orgány sú v prednej línii pri riadení katastrof, keďže sú zodpovedné za prevenciu, okamžitú reakciu a záchranné operácie a dôkladne poznajú svoju lokalitu a komunity. Na to, aby si mohli plniť svoje povinnosti a chrániť životy, majetok, hospodárstvo a životné prostredie, potrebujú poznatky, nástroje, kapacity a zdroje.

13.

Všíma si, že zodpovednosť za civilnú ochranu sa často prenesie na miestnu a regionálnu úroveň bez dostatočných finančných prostriedkov na splnenie týchto potrieb, a vyzýva vlády štátov, aby spojili povinnosti s primeraným financovaním.

14.

Požaduje vypracovať podrobnú štúdiu o tom, ako zvýšiť kapacitu miestnych orgánov a podnietiť ich účasť na prijímaní rozhodnutí v oblasti odolnosti a zníženia rizika katastrof.

15.

Uznáva, že katastrofy môžu mať miestny, regionálny, národný či medzinárodný rozsah aj vplyv, a preto odporúča, aby sa zaviedli postupy s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi regionálnymi a celoštátnymi opatreniami a plánmi týkajúcimi sa rizika katastrof, lepšie začlenenie miestnych politických činiteľov a plánovacích subjektov a dohodnuté eskalačné postupy v prípade katastrof, ktoré majú vplyv na viac ako jeden región. Konštatuje, že rizikové činitele je možné kvantifikovať, a zdôrazňuje, že hustota obyvateľstva ovplyvňuje riziko.

16.

Upriamuje pozornosť na cezhraničné hrozby a katastrofy postihujúce regióny v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ a vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi susediacimi regiónmi, aby sa zabezpečilo spoločné úsilie o prevenciu a koordinovaná činnosť pri reakcii na katastrofu. Na miestnej a regionálnej úrovni je v prihraničných oblastiach potrebné vytvoriť účinné informačné systémy, ktoré budú odovzdávať informácie cez hranice v reálnom čase, a prepojiť orgány zodpovedné za krízové riadenie.

17.

Poznamenáva, že miestne a regionálne orgány majú v oblasti riadenia katastrof tri rôzne úlohy:

18.

Zastáva názor, že investície do zvyšovania pripravenosti a odolnosti sú najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, ako zmenšiť dôsledky a znížiť náklady súvisiace s reakciou na katastrofy a zotavením sa z nich, pričom treba zvážiť pravdepodobnosť, že dôjde ku katastrofe. Zahŕňa to investície do odolnej infraštruktúry, ktorá vydrží v prípade katastrofy, vrátane budov, dopravnej infraštruktúry (cesty, železnice, letiská), služieb (komunikácia, dodávky energie, zásobovanie vodou, kanalizácia) a sociálnej infraštruktúry.

19.

Pripomína, že EÚ má k dispozícii Fond solidarity zameraný na pomoc pri katastrofách, a víta, že Výborom regiónov navrhované zmeny nariadenia sa odrazili vo finálnej podobe. Fond tak teraz umožňuje napr. obnovu zničenej infraštruktúry do stavu schopného lepšie odolávať budúcim katastrofám či dokonca premiestnenie infraštruktúry. Výbor však vyzýva, aby boli pre Fond solidarity v rozpočte EÚ vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Zároveň vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využívali možnosti financovania projektov v oblasti prevencie rizík katastrof a riadenia rizík, stanovené v rámci na roky 2014 – 2020.

20.

Chápe, že zmena prístupu zameraného na reakciu a obnovu na prístup uprednostňujúci prevenciu, pripravenosť a odolnosť si vyžaduje nový spôsob myslenia a prístup k prideľovaniu finančných zdrojov. Potrebné sú skôr plánované investície realizované vopred než reaktívne výdavky. Tento prístup bude v prípade, ak sa zváži pravdepodobnosť, že dôjde ku katastrofe, z dlhodobého hľadiska nákladovo efektívnejší a prínosnejší.

21.

Uvedomuje si ťažkosti spojené s kvantifikáciou, meraním a zhodnotením odolnosti komunít (s výnimkou prípadov, kde už došlo ku katastrofe) a nachádzaním ekonomických dôvodov na investície do odolnosti.

22.

Je presvedčený, že uplatňovaním stavebných predpisov, pozorným plánovaním a monitorovaním využívania pôdy sa môže značne znížiť zraniteľnosť.

23.

Vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum a vydala usmernenia o tom, ako môžu miestne a regionálne orgány najlepšie zabezpečiť, že základom plánovania akéhokoľvek rozvoja (vrátane budov, dopravnej infraštruktúry a služieb) bude odolnosť. Uvedomuje si pritom, že miestne a regionálne orgány majú zodpovednosť za monitorovanie uplatňovania a dodržiavania odolných konštrukčných noriem.

24.

Uznáva, že napriek nákladovej efektívnosti odolnosti z dlhodobého hľadiska – za predpokladu, že sa rozumne zváži pravdepodobnosť výskytu prípadných katastrof – si výstavba odolná proti katastrofám môže vyžadovať značné počiatočné náklady. Bezpečnejšie štruktúry sú spojené s konštrukčnými zmenami, na realizáciu ktorých sú náklady zvyčajne o 10 až 50 % vyššie (a môže to byť dokonca ešte viac, ak treba presunúť energetickú, dopravnú či vodovodnú sieť). Zdôrazňuje, že je oveľa nákladovo efektívnejšie konať teraz než spätne opravovať budovy, ktoré nie sú bezpečné. Podľa odhadov UNISDR je pomer medzi nákladmi a prínosmi 1:4. Na nové odolné systémy je navyše potrebná nová technológia a odborná príprava, ktoré v menej rozvinutých regiónoch často nie sú okamžite k dispozícii.

25.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby posúdili odolnosť existujúcich štruktúr, predovšetkým tých, v ktorých poskytujú základné služby, ako sú napr. nemocnice alebo čistiarne vôd.

26.

Vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o tom, ako čo najlepšie vybudovať odolné komunity, pripravené, vybavené a schopné podporovať sa v prípade katastrofy.

27.

Víta, že sa Komisia zamerala na odolnosť, a súhlasí, že to umožňuje miestnym, regionálnym a celoštátnym orgánom lepšie sa pripraviť na katastrofy prostredníctvom plánovania a posúdenia rizík (realizovaného miestnymi a regionálnymi orgánmi, spoločnosťami a inými skupinami) pre prípad nepredvídaných udalostí zameraného na zníženie strát spôsobených katastrofou namiesto toho, aby čakali na nejakú udalosť a následne znášali s tým spojené náklady.

28.

Zaväzuje sa podporovať kampaň OSN zameranú na odolné mestá a jej nástroj vlastného hodnotenia, vďaka ktorému môžu miestne orgány preveriť svoju odolnosť na základe súboru 10 hlavných prvkov.

29.

Berie na vedomie Benátsku deklaráciu o budovaní odolnosti na miestnej úrovni v záujme stratégií na ochranu kultúrneho dedičstva a prispôsobenie sa zmenám klímy (UNISDR, 2012) a potrebu zvážiť spôsob, ako sa dá dedičstvo lepšie chrániť pred katastrofami.

30.

Pripúšťa, že ku katastrofám bude dochádzať aj naďalej, pričom v budúcnosti sa ich počet môže ešte zvýšiť. V spoločnej správe o zmene klímy, ktorú vypracoval Medzivládny panel o zmene klímy, sa uvádza, že existuje len malá pochybnosť o tom, že je potrebné plánovať a budovať infraštruktúru, ktorá by zodpovedala realite vytvorenej zmenou klímy.

31.

Poznamenáva, že pre mnohé katastrofy je charakteristická slabá komunikácia a nedostatočné riadenie. Riadenie v prípade katastrofy je interdisciplinárnou úlohou, do ktorej je zapojený rad organizácií. Z tohto dôvodu jednoznačne víta, že boli do znenia dokumentu o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany začlenené ustanovenia o programe odbornej prípravy pre členov zásahových tímov a workshopoch, seminároch a pilotných projektoch na prípravu vedúcich osôb civilnej ochrany.

32.

Povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby uznali často podceňovanú úlohu dobrovoľníkov a komunít pri zaisťovaní odolnosti po katastrofe a zaviedli plány na rozvoj a čerpanie z tohto zdroja. Informovaní a uvedomelí občania sú kľúčovým prvkom pri budovaní odolnosti; výbor uznáva, že rodový rozmer má veľký význam pre budovanie odolných komunít.

33.

Uznáva, že miestne a regionálne orgány majú povinnosť informovať svoje komunity o možných a nastávajúcich rizikách a spolu s príslušnými zainteresovanými stranami vopred plánovať, ako komunikovať tieto hrozby bez toho, že by vyvolávali strach alebo by odrádzali perspektívne podniky.

34.

Poznamenáva, že pri oznamovaní informácií o katastrofách vzrastá úloha mobilných technológií, internetu a sociálnych médií, a požaduje, aby sa vypracovali ďalšie štúdie o osvedčených postupoch pri využívaní digitálnych komunikácií pri katastrofách. Digitálna komunikácia predstavuje pre jednotlivcov i komunity stále viac prostriedok na prístup k správam a informáciám a často bude prvým zdrojom informácií. Tieto komunikačné prostriedky môžu byť tiež dôležitým kanálom na získanie informácií od obetí a koordinovanie činností v rámci reakcie na katastrofu.

35.

Súhlasí s tým, že činnosti zamerané na zvýšenie povedomia sú kľúčom k šíreniu tohto posolstva medzi miestnymi ľuďmi. Takisto je dôležité zapojiť všetky časti komunity, začať čo najskôr a podnecovať komunity, aby si urobili plán pre svojpomoc, pretože často trvá značne dlhý čas, než príde pomoc zvonku. Je preto dôležité vytvoriť aj konkrétne programy a plány o tom, ako sa pripraviť na núdzové situácie v školách, aby sa už od útleho veku rozvíjali informovanosť a povedomie, čo zvýši odolnosť obyvateľstva.

36.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby naplánovali účinné komunikačné kanály, vďaka ktorým by sa včas dostali k tým najzraniteľnejším, a zaviedli mechanizmy na to, aby ich dostali do bezpečia počas extrémnych výčinov počasia a iných katastrof i po nich. Európska spoločnosť starne a podiel obyvateľstva so zníženou mobilitou alebo zdravotným postihnutím sa zvyšuje. V prípade katastrofy sú často tými najzraniteľnejšími a predstavujú prvé obete.

37.

Požaduje investície do odbornej prípravy a nácviku (praktickej prípravy) pre prípad katastrofy, pretože tieto aktivity zachraňujú životy a zmenšujú narušenie. Cielená odborná príprava a vzdelávanie pracovníkov v oblasti bezpečnosti občanov, podobne ako vedúcich činiteľov komunity, sociálnych pracovníkov, zdravotníkov, záchranárov a hasičov môže znížiť počet obetí na životoch počas krízy aj v jej dozvukoch.

38.

Uvedomuje si, že obnova po katastrofe môže trvať mnoho rokov a že dôležitú úlohu pri zabezpečení včasnej a efektívnej obnovy zohráva poistenie. Zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá môžu zohrávať kladnú úlohu a žiada o ich propagáciu. Súkromné poistenie môže prispieť k udržateľným verejným financiám a môže hrať kladnú úlohu pri riadení rizika katastrof. Pomáha znížiť hospodársky vplyv a uľahčuje obnovu. Dobre zostavené poistné zmluvy zároveň môžu odrádzať od rizikového správania a podporovať vnímanie rizika. Verejno-súkromné partnerstvá by mali mať vhodne určené oblasti a dohodnuté ciele.

39.

Vyjadruje obavu, že v dôsledku narastajúcich rizík sa poistenie môže v niektorých oblastiach stať nedostupným alebo cenovo neprístupným. To zasa môže ďalej prispievať k zraniteľnosti a zvýšiť citlivosť spoločnosti, čo ponechá verejné orgány vystavené potenciálne veľkej finančnej záťaži.

40.

Poukazuje na to, že obnova je príležitosťou začleniť budúcu odolnosť do rekonštrukcie príbytkov a infraštruktúry, hlavne v oblastiach, v ktorých pravidelne dochádza k prírodným katastrofám (napr. obce ležiace na brehoch riek). Musia sa prijať opatrenia na úrovni členských štátov, aby sa prípadne aj prostredníctvom partnerstiev zabezpečili finančné prostriedky nielen na financovanie obnovy, ale aj na ochranu pred budúcimi katastrofami.

41.

Poznamenáva, že úlohou miestnych a regionálnych orgánov počas obnovy je zvládnuť očakávania, sklamania a zdravotné záležitosti ľudí, ktorých postihla katastrofa alebo pre ňu prišli o svoj domov, a že toto si trvale vyžaduje zdroje.

42.

Nalieha na Komisiu, aby pevne zakotvila budovanie odolnosti do svojej humanitárnej pomoci a rozvojovej politiky.

43.

Presadzuje, aby dokument nasledujúci po rámci z Hjóga náležite zohľadňoval súvislosť medzi rizikom a odolnosťou a ľudskou mobilitou. Poznamenáva, že katastrofy často vedú k pohybom obyvateľstva a že to môže mať negatívne systematické dôsledky na komunity pôvodu a cieľové komunity.

44.

Uznáva, že v rozvojových krajinách sú plánovacie rámce menej rozvinuté a že hospodárske faktory vyvolávajú veľký tlak na rozvoj. Verejné orgány na všetkých úrovniach si musia uvedomiť, že výstavba môže zvýšiť riziko katastrof a keď ju umožnia, musia počítať so sprievodným javom v podobe zvýšenia tohto rizika.

45.

Víta, že sa dodržala zásada subsidiarity a zásada proporcionality. Civilná ochrana je oblasťou, v ktorej Únia koná s cieľom podporiť, koordinovať alebo doplniť činnosť svojich členských štátov. Nezáväzný charakter oznámenia a zásady, ktoré v ňom Komisia avizovala, zároveň potvrdzujú proporcionalitu.