31.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 251/1

Spravodajca:

Etele BARÁTH

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor preskúmal stav makroregionálnych stratégií, relevantné stanoviská a návrhy (2) a dospel k záveru, že na základe týchto zistení je jednoznačne potrebné rozšíriť makroregionálne stratégie na európskej úrovni. Cieľom makroregiónov nie je rozdelenie, ale zlučovanie.

1.2.

EHSV odporúča Európskej rade, aby sa vyslovila v prospech integrácie makroregionálnej politiky do štruktúry riadenia Únie a požadovala vypracovanie usmernení platných pre celé územie EÚ na prípravu makroregionálnej rozvojovej stratégie na dosiahnutie cieľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

1.3.

EHSV sa domnieva, že význam úlohy makroregionálnych stratégií pre budúcnosť Únie vzrástol. Existujúce makroregionálne programy:

1.4.

Makroregionálne stratégie môžu napomôcť zlepšenie hospodárskej konkurencieschopnosti, tak želané zvýšenie HDP a rovnako aj zvýšenie európskej pridanej hodnoty. Vďaka monitorovaniu založenom na vhodnej databáze, efektívnemu uplatňovaniu zásady partnerstva a porovnávacej analýze vychádzajúcej zo skúseností sa tieto stratégie ukázali byť účinnou politikou. Vďaka tomu:

1.4.1.

v rámci európskeho semestra by sa mohlo lepšie zviditeľniť dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 na územnej úrovni;

1.4.2.

v priebehu preskúmania všeobecných a konkrétnych politických cieľov a výsledkov stratégie Európa 2020 v polovici jej uplatňovania by bolo možné v záujme účinnosti integrovať rozvojové, environmentálne, urbanistické prvky makroregionálnej spolupráce, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých „dohodách o partnerstve“;

1.4.3.

na základe 11 strategických cieľov politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 bude môcť posilnenie makroregionálnych súvislosti plánovaných opatrení, ktoré sú uvedené v operačných programoch, zabezpečiť ich európsku pridanú hodnotu, účinnosť a efektívnosť;

1.4.4.

makroregionálne súvislosti programov regionálnej spolupráce, ktoré boli dohodnuté v rámci mestskej agendy a týkajú sa aglomeračnej siete EÚ, môžu uľahčiť sociálno-kultúrnu integráciu a podporiť vytváranie podmienok nutných na uspokojovanie sociálnych potrieb;

1.4.5.

vznikne nový makroregionálny nástroj zachovania životného prostredia a udržateľného využívania zdrojov.

1.5.

EHSV odporúča posilniť štruktúry riadenia na európskej úrovni tak, aby sa do každej fázy rozhodovacieho procesu popri koordinačnej skupine na „vysokej úrovni“ zloženej zo zástupcov 28 krajín zapojila aj občianska spoločnosť a miestne a regionálne orgány.

2.1.

Z doterajších skúseností a výsledkov analýz Komisie vyplýva, že makroregionálne stratégie predstavujú európsku pridanú hodnotu v týchto oblastiach:

2.2.

Makroregionálne stratégie prinášajú nové nástroje, ktoré sú veľmi potrebné, pretože:

2.3.

Makroregionálne stratégie sú aktuálne, pretože:

2.4.

Makroregionálne stratégií môžu vzhľadom na to, že sú svojou podstatou zamerané na rozvoj, tiež významne prispieť k posilneniu a vykonávaniu rozvojovej politiky Únie, najmä v prípade iniciatív vychádzajúcich zdola. Oblasti (funkcie), ktoré by najskôr prichádzali do úvahy:

Ide väčšinou o také oblasti, v rámci ktorých sú opodstatnené integračné iniciatívy vychádzajúce zdola, pretože priama regulačná úloha európskych inštitúcií tu je okrajová.

2.5.

Účastníci makroregionálnych stratégií musia spolupracovať ako aktéri s horizontálnou zodpovednosťou od svojich vlád.

2.6.

Makroregionálny prístup odráža tak vo svojom nazeraní, ako aj v svojich nástrojoch riadenia, tieto prostriedky obnovy Únie:

2.7.

Makroregionálne riadenie je „dobré“, ak má:

2.8.

Podľa základnej definície makroregionálnych stratégií makroregióny:

2.9.

V súčasnej európskej praxi tejto definícií zodpovedajú dva druhy makroregiónov. Pre obidva je príznačné, že ich členmi môžu byť aj tretie krajiny:

2.10.

Vytvorením Európskej únie sa historické hranice Európy stali z funkčného hľadiska virtuálnymi. Makroregionálny prístup umožní načrtnúť nové funkčné hranice na mape Európy. Mechanizmy otvorenej spolupráce, ktorá je posilnená alebo práve prechádza procesom posilňovania, odrážajú na základe makroregionálnych systémov politický postoj 21. storočia, ktorý by mal v demokratickej Európe podporiť spoluprácu obnovujúcu sa v záujme hospodárstva a inkluzívnej spoločnosti a pritom udržateľne chrániť životné prostredie.

3.1.

Je možné nájsť rovnováhu medzi novým zameraním stratégie Európa 2020 a finančným a hospodárskym riadením a koncepciou „viac ako HDP“, ak sa znížia regionálne rozdiely a poskytnú možnosti koordinovaného rozvoja sociálnych potrieb a environmentálnych podmienok.

3.2.

Makroregionálne stratégie prispievajú k zlepšeniu územnej súdržnosti posilňovaním mechanizmov solidarity. Zároveň umožňujú lepšiu koordináciu nástrojov rozvoja, pretože zohľadňujú rozdiely medzi jednotlivými územiami.

3.3.

Návrhy na koordinovaný makroregionálny rozvoj a ekonomický prínos posilnenej makroregionálnej spolupráce pomôžu pritiahnuť viacej investícií tak v oblasti inovácie, ako aj výrobných a dodávateľských kapacít.

3.4.

Siete a inštitucionálne a hospodárske väzby v rámci makroregiónov môžu výrazne zmierniť účinky globalizačnej krízy tým, že využijú zdroje a pomôžu vyrovnať rozdiely medzi regiónmi s rozdielnym stupňom rozvoja, kde významnú úlohu môžu zohrať metropolitné a ostatné rozvinuté mestské regióny, ktoré sú nositeľmi rozvojovej dynamiky.

3.5.

Polycentrické metropolitné regióny organizované do sietí sú nositeľmi veľkého hospodárskeho a inovačného potenciálu a hnacou silou tvorby pracovných miest. Zároveň však môžu predstavovať značné nebezpečenstvo pre životné prostredie. Makroregionálne stratégie môžu kompenzovať riziká spojené so zmenou klímy vyplývajúce z husto osídlených mestských oblastí a umožniť plánovanie na ich odstránenie.

3.6.

Makroregionálne stratégie môžu podporovať primeraný rozvoj malých a stredných miest, posilňovať väzby medzi nimi a tým povznášať miestne a regionálne hodnoty.

3.7.

Makroregionálna politika môže prispieť k zníženiu územných a ekonomických rozdielov tým, že prispôsobí hlavné programy stratégie Európa 2020 danostiam jednotlivých regiónov.

3.8.

Makroregionálna stratégia by mohla slúžiť na dosiahnutie kritickej masy potrebnej na spojenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhod v záujme rozvoja. Toto môže mať osobitný význam v prípade cezhraničných nadnárodných programov.

3.9.

Makroregionálne stratégie môžu vzhľadom na svoj rozsah prispieť k rozvoju spravodlivejších a cenovo dostupnejších služieb všeobecného záujmu a zlepšiť prístup k informáciám a poznatkom, ako aj podmienky pre mobilitu.