This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0634
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Progress towards completing the Internal Energy Market
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou
/* COM/2014/0634 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou /* COM/2014/0634 final */
OZNÁMENIE
KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU
VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Pokrok
pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou 1. ÚVOD V posledných dvoch
desaťročiach sa európska energetická politika dôsledne zameriava na dosiahnutie
troch hlavných cieľov: energia v Európskej únii by mala byť dostupná a za
konkurencieschopné ceny, environmentálne udržateľná a bezpečná pre všetkých.
Dobre integrovaný vnútorný trh s energiou je základným predpokladom na
dosiahnutie týchto cieľov nákladovo efektívnym spôsobom. V roku 2011 vedúci
predstavitelia štátov a predsedovia vlád uznali význam vnútorného trhu s
energiou a stanovili jasnú lehotu na jeho dokončenie do roku 2014, pričom
zdôraznili, že od roku 2015 by nemal žiadny členský štát EÚ ostať izolovaný od
európskych plynovodných a elektrických sietí.[1] Tieto ciele
odvtedy často opakujú a výslovne potvrdzujú všetky hlavné zainteresované strany
od priemyselných združení až po združenia spotrebiteľov.[2]
Obrovský význam odvetvia energetiky pre konkurencieschopnosť Európy, blahobyt a
nezávislosť znamená, že EÚ si nemôže dovoliť neúspech.[3] V novembri 2012 Komisia
podala vyčerpávajúcu správu o stave vnútorného trhu s energiou, v ktorej
zhodnotila, čo sa dosiahlo, a určila tri hlavné výzvy, na ktoré je potrebné sa
v budúcnosti zamerať.[4]
Tieto výzvy a s nimi spojené činnosti sa týkajú jednak potreby implementovať
existujúce právne predpisy, uplatňovať ich a konať v súlade s nimi, ďalej
potreby pripraviť naše energetické sústavy na nízkouhlíkovú budúcnosť, a po
tretie postaviť spotrebiteľa do stredobodu pozornosti ako kľúčový prvok
umožňujúci potrebné zmeny a takisto ako konečného adresáta liberalizačného
úsilia. Teraz je príležitosť na zhodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení
týchto výziev a na určenie zostávajúcich nedostatkov v tomto úsilí. V januári 2014 Komisia
uverejnila správu „Ceny energie a náklady na energiu v Európe“, v ktorej
konštatovala, že veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ výrazne klesli a že
veľkoobchodné ceny plynu sú od roku 2008 viac-menej stabilné.[5]
Maloobchodné ceny energie v Európe sa však od roku 2008 do roku 2012
výrazne zvýšili okrem iného v dôsledku zvýšenia daní a odvodov za energie,
ktoré predstavujú značnú časť faktúr za energie v maloobchodnom sektore.[6] Okrem
toho sa ceny v jednotlivých členských štátoch podstatne líšia, čo poukazuje na
význam dôkladného hodnotenia ich zásahov a zdôrazňuje potenciál a potrebu
väčšej politickej koordinácie.[7]
Potreba politickej
koordinácie v počiatočnom štádiu bola hlavnou príčinou, ktorá viedla Komisiu k
tomu, aby navrhla v januári tohto roka nový rámec politiky v oblasti klímy a
energetiky do roku 2030. Konkurencieschopný a integrovaný vnútorný trh
s energiou je dôležitým prvkom tohto rámca, pretože bude zabezpečovať nevyhnutné
prostredie pre dosiahnutie ambicióznych cieľov budúcej politiky v oblasti
energetiky a zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom, a tým pomôže
zabezpečiť, aby ceny energií pre podniky a domácnosti neboli deformované a aby
sa zachovala potrebná dôvera investorov. Kríza na Ukrajine a s
ňou spojené všetky riziká pre bezpečnosť zásobovania energiou nedávno opäť
odhalili, čo môže EÚ získať z dobre integrovaných a prepojených trhov
s energiou s diverzifikovanými dodávkami a solidaritou v prípade kríz.
Musíme sa naďalej zameriavať na diverzifikáciu dodávok plynu, na výstavbu
chýbajúcich prepojení medzi izolovanými oblasťami, na vývoj našich vlastných
nízkouhlíkových energetických zdrojov a zabezpečenie integrácie obnoviteľných
zdrojov energie bezpečným a spoľahlivým spôsobom, na vytvorenie likvidných
obchodných platforiem a odstránenie zbytočných administratívnych prekážok, na
zvýšenie investícií do inteligentných sietí, na posilnenie práv spotrebiteľov a
na rovnaké uplatňovanie spoločnej energetickej legislatívy v celej Únii.
Regionálna spolupráca je rozhodujúca pre dosiahnutie týchto cieľov a nedávne
krízy ukazujú, že členské štáty si už viac nemôžu vybrať, aby konali
samostatne. Toto oznámenie
zdôrazňuje, že EÚ postupuje správnym smerom. Napriek tomu, že sme už pokročili,
je takisto zrejmé, že nás čaká ešte veľa práce a že existujú jasné rozdiely,
ktoré tvoria prekážky pre hladké fungovanie trhu. 2. INTEGRÁCIA TRHU NAPREDUJE A PRINÁŠA
KONKRÉTNE VÝSLEDKY Je nepochybné, že dobre fungujúci cezhraničný trh s
energiou je jediným reálnym nástrojom na udržanie zdravého a efektívneho
energetického sektora v EÚ v budúcnosti. V štúdii, ktorej vypracovanie si
nedávno objednala Komisia, sa odhaduje čistý hospodársky prínos z dobudovania
vnútorného trhu v rozmedzí 16 až 40 miliárd EUR ročne[8]. 2.1 Integrovaný trh ako základ
nákladovo efektívnej dekarbonizácie našich energetických systémov V súčasnosti je
podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie vyrobenej v
Únii 23,5 % a ich podiel na konečnej spotrebe energie vo všetkých odvetviach
dosahuje 14 %. EÚ sa tak nachádza na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa
20 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, aj keď bude
potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. Tento výsledok takisto
poskytuje pevný základ do budúcnosti a na dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa v
oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030[9].
Komisia navrhla, aby sa takýto cieľ na úrovni celej Únie stanovil vo výške
najmenej 27 %.[10] S narastajúcim
využívaním obnoviteľných zdrojov energie vznikajú aj nové výzvy. Variabilita a
obmedzená predvídateľnosť slnečnej a veternej energie zvyšujú nároky na
stabilizácie siete. Na riešenie tohto problému sa bezpochyby najviac hodia
dobre integrované trhy[11].
Umožňujú prepojenie oblastí s doplnkovou kombináciou zdrojov energie a tak
zvyšujú odolnosť energetického systému voči výkyvom dopytu alebo ponuky. Jasným
príkladom sú prepojené nemecké a francúzske trhy s elektrinou, kde nepretržité
cezhraničné toky umožňujú Nemecku zachovať stabilitu svojho systému v čase, keď
má dostatok veternej a slnečnej energie, a zároveň umožňuje Francúzsku
zabezpečiť si pokrytie dopytu po energii v čase špičky. Cezhraničný obchod s
elektrinou medzi väčšinou členských krajín EÚ narástol a rovnako tak aj
používanie prepojovacích vedení, pričom podiel dovozov na celkovom množstve
elektriny dostupnej pre konečnú spotrebu sa v rokoch 2008 až 2012 v 23
členských štátoch zvýšil. Ani zďaleka však nedosiahol svoj plný potenciál.
Intenzívnejšie obchodovanie si vyžaduje posilnenie fyzického prepojenia našich
trhov, ktoré je ešte stále nedostatočné v mnohých oblastiach EÚ. Takisto je
potrebné odstrániť zostávajúce prekážky cezhraničného obchodu, ako napríklad
zostávajúce obmedzenia vývozu alebo neprimerané licenčné požiadavky. Na dobre fungujúcich
trhoch sa okrem toho môže ďalej podporovať a odmeňovať flexibilita
a energetická efektívnosť. Keď ceny budú odrážať rovnováhu medzi ponukou a
dopytom a spotrebitelia budú môcť využívať možnosť upraviť svoje spotrebiteľské
správanie na základe cenových signálov (reakcia na strane dopytu), celkové
náklady na zabezpečenie dodávok energie sa môžu znížiť, keďže sa zníži potreba
drahých výrobných a sieťových kapacít na pokrytie špičky. 2.2
Dobre prepojený
vnútorný trh s energiou je základom bezpečných dodávok energie V Európe existuje už
tradične vysoká úroveň bezpečnosti dodávok energie v porovnaní s inými regiónmi
sveta, okrem iného vďaka spoľahlivosti našich sietí. Ako už bolo uvedené,
zachovanie rovnakej úrovne stability rozvodnej siete sa stáva väčšou výzvou,
keďže do energetického mixu vstupuje rastúci podiel variabilných obnoviteľných
zdrojov energie. Európske elektrické prenosové siete musia byť navzájom lepšie
prepojené a prevádzkovatelia musia užšie spolupracovať na zachovaní rovnováhy
systému počas dňa. Prepojenie sústav na väčšom území umožní lepšie vyváženie
premenlivosti obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti je potrebné, aby Európa
aj naďalej riešila účinky neplánovaných tokov energie (tzv. „kruhových tokov“)
na cezhraničnú integráciu trhov, ktoré stále spôsobujú problémy v častiach
strednej a východnej Európy. V prípade plynu je ešte
jasnejšie, že konkurencieschopný a integrovaný vnútorný trh je pre Európu
kľúčom pre zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok. Tohtoročná kríza na
Ukrajine opäť zaradila energetickú bezpečnosť a závislosť na popredné miesto v
programe EÚ. Komisia predložila podrobnú štúdiu a komplexný plán na zníženie
energetickej závislosti EÚ[12]
v nadväznosti na závery Európskej rady z 21. marca 2014. Aj v tejto súvislosti
je prioritou odstránenie izolácie tých členských štátov, ktoré sú v súčasnosti
plne závislé od jediného vonkajšieho dodávateľa. Celková situácia v
oblasti bezpečnosti dodávok plynu v Európe sa za posledných päť rokov výrazne
zlepšila. Odolnosť európskej bezpečnosti dodávok plynu prešla za posledné roky
niekoľkými skúškami. Mesiace február 2012 a marec 2013 boli oveľa chladnejšie,
ako sa očakávalo, ale trhy naďalej fungovali dobre a prepravovali plyn na
miesta, kde bol najvzácnejší, a tak sa podarilo zabrániť nedostatočnému
zásobovaniu plynom kdekoľvek v Európe. Aj keď došlo k vážnemu výpadku v dodávke
plynu, Európa je v súčasnosti v oveľa lepšej situácii ako pred piatimi rokmi.
Od prijatia nariadenia o bezpečnosti dodávok[13]
členské štáty zvýšili svoje úsilie a investovali do flexibilnejších potrubí,
väčšej skladovacej kapacity, zlepšených plánov reakcie na núdzové situácie a
lepšej koordinácie. Úroveň bezpečnosti
dodávok plynu v Európe sa ďalej zvýši, a to napríklad vďaka otvoreniu južného
koridoru, ktorý umožní dodávky plynu na európske trhy z Azerbajdžanu, ako aj
vďaka výstavbe ďalších chýbajúcich prepojení a terminálov LNG (napríklad v
oblasti Baltského mora a v Poľsku). Tieto investície dokazujú, že integrovaný
trh s 500 miliónmi spotrebiteľov a s ročnou spotrebou plynu v objeme 480
miliárd m3 je naďalej atraktívnym miestom na investovanie pre
investorov a na predaj zemného plynu pre výrobcov. Takéto investície samy osebe
však nie sú dostatočné na to, aby sa zabezpečila primeraná úroveň bezpečnosti
dodávok v súčasnosti aj v budúcnosti. Na zabezpečenie dodávok sa trh EÚ s
plynom musí stať miestom, kde účastníci trhu môžu dôverovať tomu, že sa s nimi
bude zaobchádzať spravodlivo na základe transparentného a stabilného právneho rámca.
Aby bolo možné naďalej profitovať z vysokej bezpečnosti dodávok, na ktorú je EÚ
zvyknutá, a udržať súvisiace náklady pod kontrolou, je potrebné, aby si členské
štáty skutočne vzali vnútorný trh za svoje, uplatňovali právny rámec[14] a
stimulovali správne investície. 2.3 Konkurenčné trhy zabezpečujú
konkurencieschopné ceny a znižujú systémové náklady Zvýšená konkurencia na
veľkoobchodnom trhu má značný vplyv na ceny. Veľkoobchodné ceny elektriny
výrazne klesli – v rozmedzí od 35 % do 45 % v období medzi rokmi 2008
a 2012[15],
a ceny plynu zostali stabilné. Prepojovacie vedenia sa využívajú efektívnejšie
a lepšia právna regulácia zabezpečuje, že pri rozhodovaní o tom, ktoré
elektrárne by mali v danom čase produkovať elektrinu, sa uplatňuje nákladovo
najefektívnejšie riešenie. Okrem toho, na integrovanom trhu sú podstatne nižšie
systémové náklady[16].
Pokiaľ ide o odvetvie
plynu, diverzifikácia dodávok najmä v západnej časti kontinentu umožnila Európe
ťažiť z nízkych cien dovozu LNG v období medzi rokmi 2007 – 2010. Niekoľko
dlhodobých zmlúv s tradičnými dodávateľmi plynu pre Európu bolo čiastočne a v
rôznej miere prerokovaných, najmä v oblastiach, kde sú k dispozícii možnosti
alternatívnych dodávok. Tieto prerokovania mali zasa za následok zníženie
významu zastaraného prepojenia na ceny ropy v zmluvách o dodávke plynu. Aj keď sa ceny LNG
zvýšili po zvýšení dopytu v Ázii po havárii vo Fukušime, ceny v európskych
plynárenských uzloch zostali pod kontrolou. Napriek tomu, že kľúčové prvky pre
fungujúci uzol boli doteraz k dispozícii iba v severozápadnej Európe, v
posledných dvoch rokov sme zaznamenali významný pozitívny vývoj, napríklad v
Taliansku, Poľsku a Českej republike. Dobre zorganizované a transparentné trhy,
ktoré fungujú podľa rovnakého súboru jednoduchých a harmonizovaných pravidiel
v celej Európe, uľahčujú predajcom plynu cezhraničnú prepravu plynu a
obchodovanie s ním. Uzly a energetické
burzy neslúžia iba na uľahčenie obchodu, ale poskytujú aj dôležité informácie o
hodnote obchodovanej komodity. Bez ohľadu na to, či ide o plyn alebo elektrinu,
cena v uzle alebo na energetickej burze poukazuje na miesta s vysokým dopytom a
nízkou ponukou a naopak. V krátkodobom horizonte tieto cenové signály
zabezpečujú tok elektriny a plynu hospodársky citlivým spôsobom. V dôsledku
toho sa dnes cezhraničné prepojovacie vedenia využívajú oveľa účinnejšie ako
predtým a toky v ekonomicky „nesprávnom“ smere sa už takmer nevyskytujú[17]. Z
dlhodobého hľadiska sú tieto cenové signály rozhodujúce pre poukázanie na
zmysluplnosť ďalších investícií do rozšírenia infraštruktúry alebo zvýšenia
výrobnej kapacity[18].
Inými slovami, cenové
signály pomáhajú optimalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry a
zabezpečujú, aby sme investovali do ekonomicky zmysluplných projektov pre
budúcnosť, čo nám dnes umožní udržať pod kontrolou veľkoobchodné ceny a zároveň
zachovať cenovo prístupný energetický systém počas celého procesu pokračovania
modernizácie a dekarbonizácie nášho energetického sektora. Napriek tomu, že vývoj
cien na veľkoobchodných trhoch je povzbudivý, spotrebitelia tieto prínosy
priamo nepociťujú. Významný a rastúci[19]
podiel účtov domácností za energiu v EÚ tvoria dane a príplatky. Vo väčšine
častí Európy sú maloobchodné trhy naďalej organizované smerom k jednosmernému
toku energie z centralizovanej oblasti veľkej produkcie k veľkému počtu
jednotlivých spotrebiteľov. So zvyšovaním dostupnosti nových technológií, ako
sú napríklad inteligentné merače, automatizácia v domácnostiach a malovýroba
elektrickej energie pre všetkých spotrebiteľov, vzniká príležitosť
a potreba umožniť spotrebiteľom, aby prevzali kontrolu nad svojimi účtami
za energiu, a súčasne uľahčiť zapojenie energie z obnoviteľných zdrojov do
rozvodnej siete a zvýšiť ich účinnosť[20]. 3. INTEGRÁCIA TRHU SI VYŽADUJE VIAC
ROZVODNÝCH SIETÍ A TRANSPARENTNÉ, JEDNODUCHÉ A SPOĽAHLIVÉ PRAVIDLÁ Hoci sa dosiahol značný
pokrok, ešte stále je pred nami veľa práce. Na to, aby sa s plynom a elektrinou
mohlo obchodovať a aby sa mohli hladko prepravovať cez hranice, sú na jednej
strane potrebné fyzické káble alebo potrubia („hardvér“), a jasný, jednotne
uplatňovaný regulačný rámec na strane druhej (ďalej len „softvér“). Prenosové
siete, ako aj regulačné rámce sa však vyvíjali na vnútroštátnej úrovni s
pochopiteľným zameraním na optimalizáciu vnútroštátneho systému. Teraz je
potrebné zlúčiť ich do regionálnych a celoúnijných systémov. 3.1 Hardvér: investovanie do sietí
budúcnosti Softvér nemôže fungovať
bez hardvéru a energetické trhy môžu fungovať, len keď sú dobre prepojené. Za
posledné roky sme zaznamenali pokrok pri realizácii investícií, najmä do
prenosovej infraštruktúry, a to najmä v krajinách so stabilným regulačným
rámcom[21].
Energetický systém, v ktorom sa členské štáty usilujú o sebestačnosť vo výrobe
elektrickej energie a ťažbe zemného plynu alebo v ich dovoze, už nie je vhodný
ani efektívny. 3.1.1 Značný pokrok Vďaka dôslednému
uplatňovaniu ustanovení tretieho energetického balíka vrátane pravidiel
oddelenia a pravidiel povinného zavedenia desaťročných plánov rozvoja siete
teraz vládne investičná klíma, ktorá zabezpečí, aby sa budovali tie vedenia,
ktoré sú najviac potrebné. Vďaka tretiemu balíku sa znížila motivácia a
schopnosť prevádzkovateľov uplatňovať diskriminačné praktiky alebo zadržať
vybudovanie dôležitej infraštruktúry. V súčasnosti 96 z približne 100
prevádzkovateľov prenosových sústav v Európe preukázateľne dodržiava pravidlá
jedného z modelov oddelenia podľa tretieho energetického balíka[22].
Komisia bude naďalej monitorovať situáciu a takisto bude dozerať na
dodržiavanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Je potrebných viac
investícií do strategickej energetickej infraštruktúry a Európa môže pomôcť
podporiť významné investície, a to finančne aj administratívne. Preto Komisia v
máji 2014 navrhla zvýšenie súčasného cieľa 10 % prepojenosti na 15 %
do roku 2030[23].
V súčasnosti je priemerná úroveň vzájomného prepojenia na úrovni okolo
8 %. Okrem toho Komisia v októbri 2013 prijala prvý zoznam Únie s 248
projektami spoločného záujmu (ďalej len „projekty spoločného záujmu“), ktoré je
nutné urgentne realizovať, aby sa ďalej posilnil integrovaný trh. Tri štvrtiny
týchto projektov by sa mali dokončiť do roku 2020. Označenie za projekt
spoločného záujmu znamená, že projekt môže využívať efektívnejšie postupy
udeľovania povolení. Okrem toho môže získať finančnú podporu z Európskej únie v
rámci Nástroja na prepájanie Európy. Na energetickú infraštruktúru bolo
vyhradených 5,85 miliárd EUR[24],[25]. Už Európsky energetický
plán pre oživenie (EEPO) z roku 2010 a jeho vykonávanie ukázali, ako politický
konsenzus a cielené financovanie Únie môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k
urýchleniu budovania kritických projektov v oblasti infraštruktúry, a tým
stimulovať nielen energetické trhy, ale aj hospodárstvo ako také. Tento program
priniesol niekoľko projektov spätného toku plynu v strednej a východnej Európe,
napríklad medzi Nemeckom a Poľskom, čím sa európska plynárenská sústava
posilnila voči potenciálnym otrasom na strane ponuky. Okrem toho sa už
dobudovalo mnoho chýbajúcich prepojení, ako napríklad elektrické káble medzi
Estónskom a Fínskom alebo medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom. Ďalšie kľúčové
projekty sú v súčasnosti vo výstavbe, ako napríklad terminály LNG v Poľsku a
Litve, elektrické prepojovacie vedenie medzi Švédskom a Litvou alebo plynovodné
prepojenie na maďarsko-slovenskej hranici. 3.1.2
Potreba urýchleného vybudovania ďalšej
infraštruktúry Aby naše plynárenské a
elektrické siete boli pripravené na budúce výzvy, je potrebné posilniť
existujúce prepravné potrubia a vedenia v rámci trhov a medzi nimi. Pokiaľ
ide o zemný plyn, investície by sa mali v prvom rade zameriavať na
ukončenie izolácie pobaltských štátov a diverzifikáciu dodávok v mnohých
členských štátoch v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe. Nemecko a prepojovacie
vedenia v pobaltských štátoch predstavujú kritické oblasti, v ktorých je
kapacita prenosu elektriny v rámci trhovej oblasti nedostatočná. Prioritou je
naďalej prepojenie elektrických sietí na Pyrenejskom polostrove, v pobaltskom
regióne a v Írsku a Spojenom kráľovstve s kontinentálnou Európou. Ďalšou
dôležitou výzvou je vybudovanie integrovanej siete v Severnom mori, ako aj
elektrických diaľnic, ktoré umožnia nákladovo optimálne zapojenie významných
výrobných kapacít na základe obnoviteľných zdrojov energie EÚ na pobreží a na
mori do energetickej sústavy. Na zabezpečenie pripravenosti elektrických
rozvodných sietí na výzvy zajtrajška je potrebné, aby boli inteligentné. Najmä
na úrovni rozvodných sietí musia byť investície do inteligentných meračov a
miestnych výrobných kapacít sprevádzané investíciami, ktoré umožňujú
prevádzkovateľom distribučných sústav riadenie siete inteligentnejším a
efektívnejším spôsobom. Inteligentné siete ponúkajú priemyselnému odvetviu
jedinečnú príležitosť na vývoj technických riešení a inovatívnych výrobkov,
ktoré zautomatizujú siete alebo domácnosti, a to je oblasť, v ktorej sa
spoločnostiam z EÚ vždy darilo. Vzhľadom na to, že
najväčší podiel investícií do sietí nebude pochádzať z verejných
prostriedkov, investičné prostredie sa musí ďalej zlepšovať. Preto prístup k
financovaniu ostáva naďalej problémom pre rozvoj infraštruktúry v EÚ.
Investície do energetickej infraštruktúry predstavujú kapitálovo náročné
projekty, ktoré si vyžadujú stabilné a predvídateľné regulačné podmienky.
Zatiaľ čo investori sa naďalej vyhýbajú riziku, nedostatočne stabilný regulačný
rámec môže otriasť dôverou investorov. Krok správnym smerom predstavuje
prebiehajúca práca na spoločných pravidlách platných pre celú EÚ, ktoré sa
týkajú stanovenia sadzieb v odvetví plynárenstva, ako aj prax, ktorú zaviedli
národné regulačné orgány a Komisia pri stanovovaní regulačných režimov
prispôsobených dôležitým novým jednotlivým projektom (napr. TAP alebo
ElecLink). Na týchto príkladoch treba ďalej stavať. Je potrebné, aby
členské štáty implementovali nariadenie o TEN-E s cieľom určiť a dokončiť
najvýznamnejšie projekty spoločného záujmu. Aktuálne zdržania pri
implementácii, pokiaľ ide napríklad o určenie jednotných kontaktných miest pre
udeľovanie povolení, sú neprijateľné. Popri budovaní novej infraštruktúry je
potrebné zabezpečiť, aby sa existujúca infraštruktúra využívala efektívne a
v prospech bezpečnosti dodávok. V tejto súvislosti si Komisia uvedomuje,
že miera využívania terminálov LNG v posledných rokoch a mesiacoch klesla, čo vyvíja
tlak na priemyselné odvetvie. Podľa všetkého aj komerčné využitie zásobníkov
plynu má klesajúci trend napriek rekordne vysokému objemu uskladneného plynu v
auguste 2014. Neistoty na trhu určite vystavujú prevádzkovateľov LNG a
zásobníkov zvýšenému obchodnému riziku. Je potrebné posúdenie možného vplyvu
tohto vývoja na bezpečnosť dodávok v dlhodobom horizonte. 3.2 Softvér: potreba transparentných,
jednoduchých a stabilných pravidiel Vzhľadom na zväčšovanie
veľkoobchodných trhov s plynom a elektrinou nad rámec národných trhov a
rozširovanie pôsobnosti energetických spoločností za hranice ich domácich trhov
by právna regulácia a regulačný dohľad, ktoré sú naďalej zamerané na národné
trhy, nemali brzdiť integráciu trhu. Mozaika vnútroštátnych regulačných režimov
a časté zmeny regulačného rámca v niektorých členských štátoch vytvorili
zbytočné administratívne a transakčné náklady, v dôsledku čoho sa im nedarí
poskytnúť pevný základ pre potrebné investície. V treťom energetickom
balíku sa počíta s vytvorením harmonizovaného právneho rámca na európskej
úrovni. Vďaka spoločnému úsiliu jednotlivých národných orgánov na európskej
úrovni, regulačných orgánov v odvetví energetiky (pod záštitou Agentúry pre
spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky – ACER) a
prevádzkovateľov sietí [združených v Európskej sieti prevádzkovateľov
prenosových a prepravných sústav pre elektrinu a zemný plyn (ďalej len
„ENTSO“)] tento rámec začal nadobúdať solídnu formu. Tieto záväzné európske
pravidlá, ktoré sa označujú ako sieťové predpisy, sa vypracúvajú, prijímajú a
čoraz intenzívnejšie uplatňujú pri každodennom praktickom fungovaní
veľkoobchodných trhov s plynom a elektrinou. Ich účinky nie sú možno tak
bezprostredne hmatateľné ako účinok nových prepojovacích vedení, predstavujú
však skutočný pokrok, ktorý je základom podpory cezhraničného obchodu s plynom
a elektrinou. Miera pokroku je však rozdielna v odvetví elektriny a plynu, ako
aj medzi regiónmi, a objavili sa nové výzvy. 3.2.1
Významný pokrok, ktorý sa doteraz
dosiahol, a pretrvávajúce výzvy Aby trh mohol začať
fungovať, prvým predpokladom je zabezpečiť, aby všetci účastníci trhu mohli
využívať existujúcu plynárenskú a elektrizačnú infraštruktúru nediskriminačným
spôsobom a za primeranú cenu. Prioritu teda dostali otázky prideľovania kapacít
a riadenia preťaženia sietí, a najmä prepojovacích vedení. Pilotné projekty a
rýchle vykonávanie na regionálnej úrovni ukázali, ako na to. Ukážkovým príkladom
takejto regionálnej spolupráce bola spolupráca prevádzkovateľov sietí
a energetických búrz zo štrnástich členských štátov[26],
ktorej výsledkom bolo zriadenie tzv. „denného trhového prepojenia“ vo februári
2014, teda mechanizmu, ktorý riadi cezhraničné toky elektrickej energie
optimálnym spôsobom a vyrovnáva cenové rozdiely smerom od pobaltských krajín k
Pyrenejskému polostrovu[27].
Od mája 2014 je aj juhozápadný európsky trh, t. j. Španielsko a Portugalsko,
prepojený so severozápadnou Európou. Maďarsko, Slovensko a Česká republika v
prvom kroku takisto prepojili svoje trhy s cieľom spojiť takýto trh s väčším
trhom na západe. Usporiadanie trhu, ktoré by lepšie zohľadňovalo skutočné
fyzické prekážky, by ďalej zlepšilo investičné signály a prevádzkovú
efektívnosť. Pokiaľ ide o odvetvie plynu, príkladom dosiahnutia podobného
účinku je zriadenie platformy PRISMA v roku 2013, prostredníctvom ktorej sa s
kapacitou prepojovacích plynovodov v sieťach 28 prevádzkovateľov prepravných
sústav zodpovedných za prepravu 70 % plynu v Európe obchoduje
transparentným a jednotným spôsobom[28].
Tieto pravidlá sa teraz
formálne zaviedli v prvých právne záväzných sieťových predpisoch pre odvetvie
plynu. V odvetví elektrickej energie sme na dobrej ceste k prijatiu prvého
súboru predpisov ku koncu tohto roku. Ďalším krokom bude zamerať sa na
uľahčenie krátkodobého obchodovania a rozvoj trhov s podpornými službami, aby
sa umožnila účasť nových subjektov vrátane výrobcov energie z obnoviteľných
zdrojov. Keďže vzhľadom na integráciu variabilnej veternej a slnečnej energie
sa naše energetické systémy musia stať pružnejšie, je dôležité vybudovať
krátkodobé trhy, ktoré umožnia kupujúcim a predávajúcim nepretržite a v
reálnom čase počas dňa prispôsobovať nákup plynu a elektriny, nakupovať na
poslednú chvíľu alebo predávať nepredvídané prebytky. Pri
tom treba zohľadniť zmenu vzájomného vzťahu medzi TSO and DSO, keďže siete sa
stávajú inteligentnejšími. Cezhraničné
trhy s regulačnou energiou majú takisto kľúčový význam, aby štáty mohli
efektívne zdieľať regulačné zdroje, a tak zvyšovať bezpečnosť dodávok a znížiť
náklady na reguláciu v systéme. Pokiaľ ide o odvetvie plynu, bol prijatý
záväzný sieťový predpis, ktorým sa na úrovni EÚ zosúlaďujú povinnosti a práva
rôznych aktérov a umožňuje obchod na tzv. trhoch s regulačnou energiou. V
odvetví elektriny sa pripravuje prvý súbor minimálnych pravidiel na zosúladenie
rôznych vnútroštátnych bilančných režimov. Prevádzkové predpisy
pre plynárenské a elektrické siete sa skvalitňujú a vytvárajú sa
štandardizované protokoly pre vzájomnú komunikáciu medzi TSO za bežných
okolností, ako aj pre prípad zaťaženia systému a núdzových situácií. Cieľom je
zjednodušiť postupy a zvýšiť ich odolnosť. Keď systém bude fungovať, znamená to
väčšiu bezpečnosť pre spotrebiteľov a väčšiu istotu pre investorov. Významný,
no často podceňovaný problém pri zabezpečovaní dlhodobého a bezpečného a
zabezpečeného využívania plynu občanmi EÚ a priemyslom, sa týka skutočnosti, že
vlastnosti plynu sa menia v dôsledku nových dodávateľov a meniacich sa
modelov toku. Členské štáty by mali aj naďalej pozorne posudzovať a oznamovať
zmeny kvality plynu. Napokon,
transparentnosť sa podstatne zlepšila, a to v mnohých smeroch. Vďaka
uplatňovaniu pravidiel stanovených v nariadení REMIT z roku 2011[29]sa
sprísnil regulačný dohľad na zabezpečenie integrity trhu a zabránenie
zneužívaniu trhu. Začiatkom roka 2015[30]
zriadi ENTSO-E centrálnu informačnú platformu pre transparentnosť na účely
uverejňovania údajov na trhoch s elektrinou. Účastníci trhu a investori
potrebujú tieto údaje, aby ich mohli použiť ako základ pre svoje krátkodobé
obchodné a dlhodobé investičné rozhodnutia. Je nanajvýš dôležité, aby regulačné
orgány a ACER pozorne sledovali obchodné činnosti, pretože spotrebitelia a
tvorcovia politiky musia dôverovať tomu, že ceny nie sú manipulované v prospech
niektorých subjektov a v neprospech spotrebiteľov. Dobrým
príkladom je vyšetrovanie, ktoré oznámil energetický regulačný orgán OFGEM
v Spojenom kráľovstve[31].
Je dôležité, aby ACER a národné regulačné orgány mali k dispozícii
potrebné zdroje na efektívne vykonávanie týchto významných nových úloh, a to v úzkej
spolupráci s orgánmi dohľadu nad finančným trhom a orgánmi pre hospodársku
súťaž. 3.2.2
Potreba prijať ďalšie sieťové predpisy a
lepšie ich vykonávať Treba pokračovať a
doplniť práce na zabezpečení rámca pre efektívne využívanie a rozvoj kapacít
plynovodných potrubí a elektrických rozvodných sietí. Sieťové tarify sú
citlivou otázkou v odvetví plynu aj elektriny. Zloženie taríf by malo byť
transparentné a tarify by mali vychádzať z jasných spoločných európskych
pravidiel, aby užívatelia siete mali istotu, že budú platiť primeranú cenu bez
ohľadu na to, v ktorej krajine pôsobia. Tarify majú aj významný distribučný
účinok: medzi výrobcami/dodávateľmi a spotrebiteľmi bez ohľadu na hranice.
Vnútorný trh s energiou nebude úplný, ak to zostane čisto vnútroštátnou
záležitosťou, kde cezhraničný vplyv nie je v plnej miere zohľadnený.
Príslušné sieťové predpisy sú v súčasnosti v ranej fáze ich prípravy, ale v
nasledujúcich dvoch rokoch budú musieť byť dokončené a prijaté. Po dosiahnutí dohody
medzi zúčastnenými stranami a tvorcami politík o najsúrnejšie potrebných
pravidlách trhu sa treba zamerať na vykonávanie a dôsledné uplatňovanie v
praxi. V prvom rade si to vyžaduje plnú spoluprácu všetkých zúčastnených
subjektov. ENTSO by mali zohrávať aktívnu úlohu monitorovania vykonávania
sieťových predpisov. Ide o úlohu, ktorá im bola zverená v rámci tretieho
energetického balíka, ale ktorej sa dosiaľ vyhýbali. Aj agentúre ACER sa
odporúča, aby kládla dôraz na implementáciu, ako s tým začala v správe o
riadení preťaženia v odvetví plynu uverejnenej v marci 2014 a vo svojich
výročných správach o monitorovaní trhu. 3.2.3
Inteligentné siete musia byť prospešné
pre energetický systém, a aj pre domácnosti a malé a stredné podniky Na maximálne využitie
potenciálu nových technológií je potrebné prelomiť bariéru medzi
veľkoobchodnými a maloobchodnými trhmi. Aby spotrebitelia akejkoľvek veľkostí
vrátane domácností a MSP mohli profitovať z prispôsobenia spotreby a
výroby podľa cenových signálov na veľkoobchodnom trhu, musia mať možnosť poskytnúť
svoju flexibilitu trhu, a to priamo alebo nepriamo, ale vždy so slobodou voľby[32]. Vo
Švédsku je to už realita a spotrebitelia si čoraz častejšie vyberajú zmluvy o
dodávke elektriny s dynamickými cenami[33]. Do funkcie prevádzky
distribučných systémov sa začnú začleňovať niektoré komplexné otázky, ktorým v
minulosti čelili iba prevádzkovatelia prenosových sústav. To znamená, že
DSO budú musieť investovať inteligentne, a to nielen do vedení, a riešiť
obmedzenia miestnych sietí prostredníctvom trhov, na ktorých sa transparentne
obchoduje s flexibilitou za rovnakých podmienok pre všetkých, ktorí ju
ponúkajú. To tiež znamená, že DSO musia dostať primerané stimuly
prostredníctvom nariadenia o tarifách[34]. V inteligentných
sieťach sa dramaticky zvýši objem údajov. Spotrebitelia sú už zo zákona
oprávnení rozhodnúť, kto má prístup k ich údajom o spotrebe[35], ale
národný regulačný orgán alebo členský štát musí vymedziť jasné postupy riadenia
údajov s cieľom zaručiť súkromie, bezpečnosť a nediskriminačný prístup.
Inteligentné merače budú poskytovať podrobné a overené údaje o spotrebe na
účely fakturácie konečného spotrebiteľa. V prípade údajov o spotrebe domu v
reálnom čase, inteligentných spotrebičov alebo elektrických vozidiel nie je
potrebné overenie zo strany DSO. Na vytvorenie konkurenčného trhu s inovačnými
energetickými službami by tieto údaje mali byť priamo prístupné spotrebiteľovi
alebo akémukoľvek subjektu na základe súhlasu spotrebiteľa.[36] Rôzne pilotné projekty
poskytujú zmiešaný obraz o záujme spotrebiteľov o inovačných službách a je
ťažké predpovedať zníženie cien solárnych panelov alebo batérií, je však jasné,
že začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zameranie na energetickú účinnosť
zmení spôsob, akým sa elektrina bude vyrábať, prenášať a spotrebúvať. Regulačný
rámec musí zohľadniť túto zmenu a zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom umožnilo
prevzatie kontroly nad ich účtami za energie spôsobom, ktorý zvyšuje
energetickú účinnosť celého systému. 4. VYKONÁVANIE A HLBŠIA INTEGRÁCIA NA
ZÁKLADE REGIONÁLNEJ INTEGRÁCIE V nadväznosti na dohodu
hláv štátov alebo predsedov vlád o význame dobudovania vnútorného trhu s
energiou do roku 2014 Komisia uverejnila akčný plán dobudovania vnútorného trhu
s energiou, ktorý obsahuje 22 konkrétnych opatrení, ktoré sa majú vykonať, súvisiacich
s presadzovaním existujúcich právnych predpisov, fungovaním maloobchodného trhu
a zmenou energetických sústav[37].
4.1 Pokrok pri zabezpečovaní
presadzovania predpisov a správne koncipovaná verejná intervencia Pokiaľ ide o
presadzovanie predpisov, prípady porušenia z dôvodu čiastočnej transpozície
smerníc tretieho energetického balíka, ktoré Komisia viedla od roku 2011,
priniesli ovocie v podobe tlaku na členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne
právne predpisy, ktorými sa v plnom rozsahu transponujú smernice[38].
Komisia teraz obracia svoju pozornosť na kontrolu nesúladu s predpismi
s cieľom overiť, či opatrenia notifikované členskými štátmi správne
transponujú ustanovenia tretieho balíka. Pokrok sa dosiahol aj
pri riešení hrozby nekoordinovaných a kontraproduktívnych vnútroštátnych
opatrení poškodzujúcich vnútorný trh. V uvedenom oznámení o verejnej
intervencii a v usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného
prostredia Komisia poskytla členským štátom usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby
ich intervencie boli nevyhnutné a primerané, a poukázala na ich kľúčovú úlohu v
tom, aby prispeli k úspechu vnútorného trhu, a nie aby ho úmyselne alebo
neúmyselne poškodzovali. Ak sú intervencie odôvodnené, napríklad podporou
obnoviteľných zdrojov energie, mali by byť navrhnuté na uľahčenie integrácie
trhu. Tie členské štáty,
ktoré už majú zavedené kapacitné mechanizmy (napr. Grécko a Írsko), ich teraz
začínajú meniť tak, aby ich uviedli do súladu s usmerneniami, ktoré poskytla
Komisia. Spolupráca medzi Komisiou, vládami členských štátov, regulačnými
orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav bude naďalej zohrávať dôležitú
úlohu v tejto zložitej záležitosti, najmä pri posudzovaní toho, ako možno
najlepšie vyťažiť z integrovaného prístupu. V súčasnosti niekoľko členských
štátov vrátane Francúzska a Talianska plánuje zavedenie kapacitných
mechanizmov, zatiaľ čo iné, ako napríklad Nemecko, aktívne zvažujú vybudovanie
záložných mechanizmov. Keďže dobre navrhnuté opatrenia môžu poskytnúť primerané
a účinné riešenie skutočných nedostatkov, pokiaľ ide o primeranosť výroby, zle
navrhnuté systémy budú zbytočne zaťažovať účty spotrebiteľov a môžu ohroziť
investície do energetickej účinnosti a nových prepojovacích vedení a ovplyvniť
tak našu politiku dekarbonizácie. Vo svojich usmerneniach
Komisia zdôraznila význam dôkladnej a objektívnej analýzy, v rámci ktorej
sa preskúmajú všetky možné príčiny a všetky možné nápravné opatrenia, pokiaľ
ide o otázky bezpečnosti dodávok. Regionálna spolupráca zohráva v tomto ohľade
kľúčovú úlohu, aby sa nezabudlo na možné cezhraničné riešenia, ktoré môžu byť
účinnejšie a menej nákladné. Komisia poznamenáva, že susedné členské štáty,
napríklad Francúzsko a Španielsko, Spojené kráľovstvo a Írsko, Belgicko a
Holandsko alebo pobaltské štáty majú často doplnkové energetické mixy s
nadmernou kapacitou v jednej krajine a potenciálne nedostatky v iných. Lepšia
integrácia týchto trhov a hľadanie spoločných riešení by mohlo byť lacnejšie a
v prospech všetkých. Prijatie politického záväzku v dotknutých krajinách je
však predpokladom toho, aby takéto spoločné riešenia fungovali. Komisia ako minimálnu
požiadavku pre kapacitné mechanizmy stanovuje, aby boli otvorené pre zahraničné
kapacity, ktoré môžu účinne prispievať k plneniu požadovaných noriem
bezpečnosti dodávok v príslušnom členskom štáte. Druhou požiadavkou je, že
kapacitné mechanizmy musia podporovať a odmeňovať riešenia na strane dopytu v
rovnakom rozsahu ako na strane výroby. Musí sa podporovať flexibilita výroby a
dopytu, aby kapacitné mechanizmy dopĺňali v tejto súvislosti stimuly
vyplývajúce z variabilných cien elektriny na dennom a vnútrodennom trhu a na
trhu s regulačnou energiou. Komisia realizuje
podrobné štúdie o vývoji hodnotenia adekvátnosti európskej výroby
elektriny a systému. Tieto štúdie pomôžu určiť normy adekvátnosti, ktoré sú
primerané na efektívne fungujúcom vnútornom trhu s energiou. Na týchto štúdiách
sa budú podieľať ENTSO-E, ACER a orgány členských štátov, a to aj
prostredníctvom skupiny pre koordináciu v oblasti elektrickej energie. Výsledok
týchto štúdií poskytne objektívny základ pre budúcu prácu Komisie. Podobne už existujú
náznaky, že iba lepšia spolupráca a výmena údajov nemusia byť dostatočné na
riešenie regionálnych preťažení alebo na reakciu na širšie systémové poruchy v
reálnom čase. Reakciou boli dobrovoľné regionálne iniciatívy TSO, ktoré budú
cenným zdrojom informácií o efektívnosti regionálnych riadiacich centier s
presne určenými rozhodovacími právomocami, pokiaľ ide o špecifické prevádzkové
záležitosti. 4.2 Potreba regionálneho prístupu ACER a ENTSO zohrávajú
kľúčovú úlohu pri pokroku na ceste k vytvoreniu funkčného vnútorného trhu
s energiou. Komisia nedávno predložila hodnotenie prvých rokov fungovania ACER
a dospela k záveru, že agentúra sa stala dôveryhodnou a rešpektovanou
inštitúciou s významným postavením v rámci právnych predpisov EÚ a so zameraním
na správne priority[39]. Spolupráca zo strany ACER a medzi ACER a ENTSO sa
však bude musieť prehĺbiť s pokračovaním integrácie trhov, pretože regulačné
otázky majú často cezhraničný charakter. Inštitucionálny rámec musí byť schopný
efektívne riešiť praktické regulačné otázky, ktoré sa objavia. Na to, aby
ACER a ENTSO účinne fungovali, je nevyhnutná aktívna účasť ich členov. Veľká
väčšina národných regulačných orgánov sa zúčastňuje na pracovných skupinách
ACER a vedie ich. Komisia sa obáva znižovania stavov zamestnancov a rozpočtu
regulačných orgánov v niekoľkých členských štátoch, najmä vzhľadom na to, že
rozsah ich úloh sa počas minulých rokov rozšíril. Plnenie odporúčaní pre
rozpočtovú politiku v rámci Paktu stability a rastu nesmie byť ohrozené, no zdá
sa, že v niektorých krajinách sú regulačné orgány štrukturálne
poddimenzované[40]. Je rovnako znepokojujúce, že v
niekoľkých krajinách ešte stále nie je v plnej miere zavedená nezávislosť
regulačných orgánov a požadované rozdelenie právomocí. Regionálny prístup je a
bude aj v budúcnosti rozhodujúci pre integráciu európskeho trhu s energiou.
Umožňuje dosiahnutie okamžitých výsledkov a môže podnecovať cezhraničnú výmenu,
zvýšiť bezpečnosť dodávok a uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie.
Spolupráca v rámci menšej skupiny môže často postupovať rýchlejšie ako v rámci
celej EÚ a môže byť vhodnejšia na riešenie konkrétnych problémov daného regiónu[41]. Regionálne iniciatívy
poskytujú pevný základ pre vytvorenie vnútorného trhu s energiou
prostredníctvom konkrétnych výsledkov, ktoré sú priamo viditeľné. Môžu mať
podobu rozšírenia cezhraničnej infraštruktúry sietí, ako je napríklad
iniciatíva pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora, ktorej cieľom je
vybudovanie vzájomne prepojenej vysokonapäťovej prenosovej siete v Severnom
mori, ktorá vytvorí lepšie spojenie medzi trhmi a uľahčí bezpečnú integráciu
veterných parkov. Ďalším príkladom je plán prepojenia baltského trhu s energiou
(BEMIP), ktorého cieľom je ukončiť izoláciu pobaltského regiónu a začleniť ho v
plnej miere do trhov s energiou v EÚ, čím by sa zvýšila bezpečnosť dodávok
plynu. Spolupráca v strednej a juhovýchodnej Európe je rovnako dôležitá pre
vytvorenie širších možností dodávok plynu v regióne a zníženie závislosti od
jediného zdroja dodávok. Spolupráca medzi Gréckom, Talianskom a Albánskom,
ktorú podporuje Komisia, bola napríklad efektívnym prostriedkom pri zavádzaní
vhodného regulačného rámca pre TAP, čím sa na trh EÚ dostanú dodatočné zdroje
plynu z regiónu Kaspického mora. Regionálne iniciatívy
takisto preukazujú svoju hodnotu pri (včasnom) vykonávaní sieťových predpisov.
Dôkazom sú príklady uvedené v odseku 3.2.1 o iniciatíve prepojenia trhu s
elektrinou a platformou PRISMA na aukcie prepravných kapacít v oblasti plynu.
Integrácia trhu sa teda rozvíja zo severu na juh a zo západu na východ na
základe konkrétnych projektov, ktoré sa začali na regionálnej úrovni. Integrácia regionálnych
trhov by mala v budúcnosti pokračovať ako rozhodujúci krok smerom ku konečnej
konsolidácii jednotného trhu s energiou v rámci celej EÚ[42].
Značná pozornosť by sa preto mala venovať zlepšeniu koordinácie rôznych
regionálnych procesov, aby sa zabezpečila ich konečná konvergencia a
integrácia. 4.3 Zvýšenie nášho úsilia Ako vyplýva z kapitoly
3 tohto oznámenia, pokrok v dokončení regulačného rámca tvoriaceho základ trhu
je značný, je však potrebné zvýšiť úsilie najmä na dokončenie sieťových
predpisov pre odvetvie elektriny a pri dohľade nad ich včasným a správnym
vykonávaním v rámci celej EÚ. Väčšina opatrení
akčného plánu z roku 2012 je zavedená alebo je na dobrej ceste, čím EÚ urobila
veľký krok k dobudovaniu vnútorného trhu s energiou, ako sa predpokladalo v
čase prijatia tretieho energetického balíka. V žiadnom prípade však nesmieme
zaspať na vavrínoch. Aj keď budú zavedené všetky pravidlá, monitorovanie a
zabezpečenie ich presadzovania a dodržiavania rovnakých podmienok pre všetky
subjekty bude neustálym úsilím orgánov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.
Jednotné a správne uplatňovanie pravidiel pre distribučnú sieť, najmä tretieho
energetického balíka a smernice o energetickej efektívnosti, pri
zohľadnení technologického vývoja, je potrebné na zabezpečenie, aby rastúca
inteligencia prinášala výhody spotrebiteľom a energetickému systému ako
celku. Nad rámec akčného plánu
z roku 2012 sa Komisia domnieva, že ďalšie výhody možno získať prostredníctvom
prehĺbenia integrácie vnútorného trhu s energiou. Návrh Komisie o novom rámci
politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj európska stratégia
energetickej bezpečnosti jasne ukazujú, že ďalšia integrácia trhov s energiou
bude predpokladom pre dosiahnutie našich strednodobých až dlhodobých cieľov. [1] Závery Európskej rady zo 4. februára 2011: https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/trans/119253.pdf. [2] Pozri napr. pozičné dokumenty IFIEC (http://www.ifieceurope.org/docs/20140225%20IE_Manifesto.pdf),
Eurogas (http://www.eurogas.org/uploads/media/Internal_market_13PP011_-_Eurogas_Position_Paper_on_the_Internal_Energy_Market_-_24.01.13.pdf),
Eurelectric (http://www.eurelectric.org/news/2012/achieving-the-internal-energy-market-by-2014-must-remain-key-priority,-eurelectric-urges/)
a BEUC (http://www.beuc.eu/publications/x2013_091_mgo_memorandum-greek_presidency.pdf). [3] Závery Európskej rady z 21. marca 2014: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/141749.pdf. [4] Oznámenie Komisie „V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s
energiou“ z 15. novembra 2012: http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/doc/20121115_iem_0663_en.pdf.
[5] Konkurencia je dôležitým, ale nie jediným faktorom, ktorý prispel k
tomuto poklesu. Dôležitými faktormi je takisto zvýšenie podielu obnoviteľných
zdrojov, ktoré sú schopné produkovať energiu pri nulových marginálnych
nákladoch, ako aj hospodársky pokles. [6] Oznámenie Komisie s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe
z 22. januára 2014: http://ec.europa.eu/energy/doc/2030/20140122_communication_energy_prices.pdf. [7] Komisia riešila túto otázku najmä vo svojom balíku z novembra 2013
týkajúcom sa verejnej intervencie v energetickom sektore, C(2013) 7243 final. [8] Štúdia „Benefits of an Integrated
European Energy Market“ (Prínosy integrovaného trhu s energiou), Booz
& Company Amsterdam, strana 21, http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/studies/doc/20130902_energy_integration_benefits.pdf. [9] Oznámenie Komisie „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na
obdobie rokov 2020 až 2030“ z 22. januára 2014. http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52014DC0015&from=EN.
[10] COM(2014) 15 final. [11] Spolu s dobre fungujúcim trhom sa zavedením systému EU ETS a úplným
poeurópštením štruktúry trhu s uhlíkom v roku 2013 uľahčí prechod na
udržateľné, nízkouhlíkové a efektívne energetické sústavy. [12] Oznámenie Komisie – „Európska stratégia energetickej bezpečnosti“, 28.
mája 2014, http://ec.europa.eu/energy/doc/20140528_energy_security_communication.pdf.
[13] Nariadenie (EÚ)
č. 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky
plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES, Ú. v. EÚ
L 295, s. 1. [14] To platí aj pre pravidlá štátnej pomoci, životné prostredia a záväzok
EÚ postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá. [15] Oznámenie Komisie s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe
z 29. januára 2014: http://ec.europa.eu/energy/doc/2030/20140122_communication_energy_prices.pdf. [16] Štúdia „Benefits
of an Integrated European Energy Market„ (Prínosy integrovaného trhu s
energiou), Booz & Company Amsterdam, strana 21, http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/studies/doc/20130902_energy_integration_benefits.pdf. [17] Pozri obrázok [26] v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Trendy a
vývoj na európskych trhoch s energiou“, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu,
SWD(2014) 310. [18] Ak existujú obavy z nedostatku investičných signálov v konkrétnom
regióne v rámci širšej cenovej oblasti (vo všeobecnosti zodpovedá členskému
štátu), je to buď dôsledkom nedostatočne pevnej siete alebo znakom podstatných
hospodárskych rozdielov medzi dvoma časťami cenovej oblasti. Keď je zaručená
pevnosť a stabilita siete, geografické umiestnenie výroby samo osebe nemá vplyv
na bezpečnosť dodávok. To je skutočne jednou z výhod vnútorného trhu s
elektrinou. TSO by mali byť schopní obstarávať systémové podporné služby na
určité obdobie a regulačne schváleným spôsobom a súčasne by sa posilňovala
sieť; regionálny mechanizmus kapacity v rámci jednej cenovej oblasti by však
narušil fungovanie trhu. [19] Údaje z rokov 2008 až 2012 poukazujú na zvýšenie daní a odvodov. [20] Podľa plánov členských štátov na zavádzanie inteligentných meracích
systémov na základe povinnosti vyplývajúcej z prílohy I. 2 k smernici
2009/72/ES bude mať 72 % všetkých spotrebiteľov elektrickej energie do
roku 2020 inštalovaný inteligentný elektromer. Solárne panely na strechách v
súčasnosti predstavujú v Nemecku približne 11,5 % a v Taliansku 5 %
celkovej inštalovanej výrobnej kapacity. Zdroje: KEMA (2014) “Integrácia
energie z obnoviteľných zdrojov v Európa“, EPIA, pvgrid.eu, Komisia. [21] Pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní TEN-E, EEPO a
projektov spoločného záujmu, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu, SWD(2014)
314 a pracovný dokument útvarov Komisie o investičných projektoch v oblasti
energetickej infraštruktúry, pripojený k tomuto oznámeniu, SWD(2014) 313. [22] Najobľúbenejším modelom oddelenia je model úplného oddelenia
vlastníctva. Model ITO používa približne jedna tretina prevádzkovateľov
plynárenských prepravných sietí. V odvetví elektrickej energie model ITO
uplatňuje len 6 TSO. Účinnosť modelu ITO sa posudzuje v pracovnom dokumente
útvarov Komisie pripojenom k tomuto oznámeniu, SWD (2014) 312. [23] Pozri poznámku pod čiarou č. 12. [24] Pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní TEN-E, EEPO a
projektov spoločného záujmu, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu, SWD (2014)
314. [25] Európsky fond regionálneho rozvoja môže tiež podporovať investície,
najmä v menej rozvinutých regiónoch. [26] Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko,
Spojené kráľovstvo, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko a Švédsko.
Nórsko tiež pristúpilo ako štát, ktorý nie je členom EÚ. [27] Tlačová správa Komisie s názvom „Pokrok pri dosahovaní vnútorného
energetického trhu 2014: Pilotný projekt v oblasti obchodovania s elektrickou
energiou v celej EÚ sa začína dnes“, 4. februára 2014, http://europa.eu/rapid/press-release_MEX-14-0204_en.htm [28] Ďalším príkladom rýchlej implementácie sieťového predpisu o
prideľovaní kapacity je poľská platforma GSA a maďarsko-rumunská RBP. [29] Nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti
veľkoobchodného trhu s energiou, Ú. v. EÚ L 326, s. 1. [30] Ako sa vymedzuje v nariadení Komisie (EÚ) č. 543/2013. [31] Tlačová správa OFGEM z 27. marca 2014. [32] V článku 15 ods. 8 smernice o energetickej efektívnosti sa
vyžaduje, aby poskytovatelia služieb pre reakciu na strane dopytu mali prístup
na organizované trhy za rovnakých podmienok ako dodávatelia. [33] Podľa švédskeho národného regulačného orgánu sa v období medzi rokmi
2004 a 2014 zvýšil počet variabilných zmlúv zo 4 % na 38 %. Zdroj:
EI, 17. apríla 2014. [34] V zmysle vymedzenia v článku 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES. [35] Ako sa vymedzuje v prílohe I bode 1 písm. h) smernice 2009/72/ES. [36] V článku 4 ods. 12 smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry
pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby spotrebitelia mohli uzatvárať zmluvy o
dodávke elektriny pre elektrické autá samostatne. To umožní novým obchodným
modelom predávať autá s „predplatenou elektrinou“. Keď je to možné v prípade
vozidla, je to možné aj pre akékoľvek zariadenie v domácnosti. [37] Toto bolo súčasťou oznámenia IEM z novembra 2012. Deväť z týchto
opatrení bolo osobitne zameraných na fungovanie maloobchodných trhov v
jednotlivých členských štátoch. [38] Od 22. septembra 2014 stále prebiehajú už len 2 konania o porušení
proti členským štátom z dôvodu čiastočnej transpozície, pričom jeden z nich
nedávno prijal právne predpisy, ktoré posudzuje Komisia. [39] http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/acer/doc/20140122_acer_com_evaluation.pdf. [40] Pozri správy o jednotlivých krajinách, ktoré sú pripojené k tomuto
oznámeniu. [41] Regionálna integrácia je zatiaľ úspešná. Severské krajiny ukázali
spôsob, akým možno spolupracovať v sektore elektrickej energie, a to rýchlou
integráciou ich trhov do Nordpool. Podobne päťstranné energetické fórum na
západe Európy iniciovalo prelomové integračné projekty v odvetví elektriny a
plynu. [42] EÚ podporuje regionálnu integráciu v oblasti energetiky aj v
súvislosti so svojimi makroregionálnymi stratégiami, ako aj v rámci Európskej
územnej spolupráce (ďalej len „EÚS“).