52014DC0297

1. ÚVOD

Toto oznámenie nadväzuje na oznámenie z 24. júna 2013[1] o vykonávaní iniciatívy v oblasti surovín. Predstavuje nový zoznam kritických materiálov a v záveroch poskytuje prehľad nadchádzajúcich aktivít v súvislosti s iniciatívou v oblasti surovín, európskym partnerstvom pre inovácie v oblasti surovín, a časťou programu Horizont 2020, ktorá sa týka surovín.

Súčasne vypracovaný pracovný dokument útvarov Komisie sumarizuje aktivity za posledný rok v rámci troch pilierov iniciatív v oblasti surovín[2], ako aj prierezové aktivity.

Komisia v oznámení z roku 2011 o surovinách[3] formálne prijala zoznam 14 kritických surovín (t. j. suroviny s vysokým rizikom dodávok a veľkým hospodárskym významom) a uviedla, že bude naďalej sledovať situáciu na určenie prioritných opatrení. Zaviazala sa tiež každé tri roky preskúmať a aktualizovať tento zoznam. Toto oznámenie preto zahŕňa revidovaný zoznam kritických surovín pre Európsku úniu (pozri prílohu 1).

Účelom tohto zoznamu je prispieť k vykonávaniu priemyselnej politiky EÚ a zaistiť posilnenie európskej priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom opatrení v iných oblastiach. Takto by sa mala zvýšiť celková konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ v súlade so snahou Komisie zvýšiť príspevok priemyslu k HDP až na úroveň 20 % do roku 2020. Mal by tiež pomôcť pri poskytnutí podnetu pre európsku výrobu kritických surovín a uľahčiť spustenie nových ťažobných aktivít. Zoznam sa tiež používa ako pomoc na určenie priorít potrieb a opatrení. Slúži napríklad ako podporný prvok pri rokovaní o obchodných dohodách, napádaní opatrení narúšajúcich trh alebo podporovaní výskumu a inovácií. Informácie o jeho používaní členskými štátmi a priemyslom sú však veľmi obmedzené. Treba tiež zdôrazniť, že všetky suroviny, aj tie, ktoré nie sú klasifikované ako kritické, sú dôležité pre európske hospodárstvo, a preto by sa daná surovina a jej dostupnosť pre európske hospodárstvo nemali zanedbávať len preto, že surovina nie je klasifikovaná ako kritická.

2. PRESKÚMANIE ZOZNAMU SUROVÍN KRITICKÝCH PRE EÚ

Preskúmanie, prvé od prijatia zoznamu v roku 2011, sa vykonalo s tromi hlavnými cieľmi:

a) Rozšírenie rozsahu analyzovaných surovín

V štúdii z roku 2013 sa analyzovalo 54 neenergetických, nepotravinových materiálov (v roku 2010 sa analyzovalo 41) s použitím rovnakej metodiky ako v predchádzajúcej štúdii. Tento rozšírený obsah zahŕňa sedem nových abiotických materiálov a tri biotické materiály (guma, celulóza a rezivo z mäkkého dreva). Zoznam kritických surovín z roku 2014 obsahuje 13 zo 14 surovín identifikovaných v predchádzajúcej štúdii, zo zoznamu bol vyradený len tantal (vďaka nižšiemu riziku dodávok). Pridalo sa šesť nových surovín: boritany, chróm, koksovateľné uhlie, magnezit, fosfátová hornina a kremíkový kov.

b) Vylepšenie analýzy a používanie ďalších údajov

V porovnaní so štúdiou z roku 2010 sú k dispozícii podrobnejšie údaje pre vzácne zeminy, ktoré sa delia na tzv. ťažkú a ľahkú kategóriu a ktoré sa v novom zozname uvádzajú ako samostatné položky. Do štúdie sa začlenili nové európske údaje a posúdenie hodnotového reťazca pre všetky kritické suroviny.

c) Zachovanie porovnateľnosti so štúdiou z roku 2010

V záujme zaistenia porovnateľnosti so správou z roku 2010 sa metodika zásadne nezmenila. Preto sa na zlepšenie kvalitatívnej analýzy použili nové informácie a pohľad, napríklad o následnom dodávateľskom reťazci a nie kvantitatívna metodika. Nová správa obsahuje odporúčania na zmenu metodiky pre ďalšiu správu v roku 2016.

Nový zoznam sa uvádza v prílohe 1, obsahuje 20 kritických surovín s hlavnými údajmi pre každú položku.

3. ZÁVER

Iniciatíva v oblasti surovín je strednodobý až dlhodobý projekt. Celkovo sa pri vykonávaní tejto iniciatívy dosiahol významný pokrok, najmä pokiaľ ide o jej prvý a tretí pilier. Väčšina opatrení naplánovaných v dvoch oznámeniach sa realizovala, hoci stále chýbajú ukazovatele, ktoré by umožňovali monitorovanie výsledkov. Predpokladá sa, že dobre zavedené európske partnerstvo pre inovácie a program Horizont 2020 budú v nasledujúcich rokoch stimulovať pokrok v rôznych oblastiach.

Teraz by hlavnou prioritou mal byť ďalší rozvoj druhého piliera, najmä pokiaľ ide o rámcové podmienky pre ťažbu a zlepšenie vedomostnej základne o surovinách. Mohlo by to zahŕňať zriadenie paneurópskej vedomostnej základne o neenergetických, nepoľnohospodárskych surovinách do roku 2020 a určenie vhodných ukazovateľov na meranie pokroku.

Komisia chce do začiatku roka 2015 vypracovať zoznam zásadných otázok týkajúcich sa ťažby na morskom dne.

Komisia vypracuje oznámenie o európskom partnerstve pre inovácie na vysvetlenie toho, ako samotná Komisia, členské štáty, priemysel, akademická obec a mimovládne organizácie chcú spoločne pracovať na realizácií strategického plánu vykonávania európskeho partnerstva pre inovácie.

Európske partnerstvo pre inovácie od svojho spustenia organizovalo každoročnú konferenciu na vysokej úrovni. Konferencia v roku 2014 sa uskutoční na jeseň v Taliansku. Predstavia sa viaceré hlavné záväzky v oblasti surovín.

Proces pre ďalšie štádium strategického programovania výskumu na obdobie rokov 2016 – 2018 sa začne v roku 2014. Oblasť surovín bude zameraná na priemyselnú demonštráciu a pilotné činnosti.

Európsky inovačný a technologický inštitút začal 14. februára 2014 zverejnením výzvy na predkladanie návrhov výberový proces pre znalostné a inovačné spoločenstvo pre suroviny, ktorý sa skončí 10. septembra 2014. Znalostné a inovačné spoločenstvo spojí organizácie vysokoškolského vzdelávania, výskumné a podnikateľské organizácie s cieľom zvýšiť inovačnú kapacitu EÚ v oblasti surovín.

Posledné stretnutie projektu Európskej kompetenčnej siete pre vzácne zeminy (ERECON) sa uskutoční na konci roku 2014, keď sa predložia dokumenty pre jednotlivé odvetvia a politické odporúčania.

Na zvyšok roku 2014 sú naplánované diplomatické podujatia týkajúce sa surovín s Grónskom, Africkou úniou a viacerými technologicky vyspelými krajinami, ako sú USA a Kanada. Od roku 2015 by sa mohli realizovať rôzne diplomatické opatrenia týkajúce sa surovín a opatrenia na rozvoj podnikov s partnermi mimo EÚ s použitím nového nástroja partnerstva.

V súlade so závermi zasadnutia Európskej rady v marci 2014, že by sa „malo by sa naďalej vyvíjať úsilie o zlepšenie prístupu na trhy na celom svete uľahčovaním integrácie európskych spoločností do globálnych hodnotových reťazcov a podporovaním voľného, spravodlivého a otvoreného obchodu, pričom sa budú brániť záujmy EÚ, a to v duchu reciprocity a vzájomného prospechu. [...]Ďalšie kroky je potrebné podniknúť aj pri zabezpečovaní prístupu k základným surovinám,“ zostanú rokovania a presadzovanie obchodných pravidiel vysokou prioritou s osobitným dôrazom na rokovania o TTIP so Spojenými štátmi.

Na záver, pokiaľ ide o tretí pilier, najvyššou prioritou v roku 2014 bude preskúmanie politiky v oblasti odpadového hospodárstva vrátane revízie cieľov.

Príloha 1

Zoznam kritických surovín

Dvadsať surovín, ktoré sú uvedené ďalej, sú kritické, pretože riziká nedostatočných dodávok a ich vplyv na hospodárstvo sú vyššie ako riziká väčšiny ostatných surovín. Z tabuľky jasne vyplýva, že Čína je najvplyvnejšia krajina z hľadiska globálnych dodávok 20 kritických surovín. Viaceré ďalšie krajiny majú dominantné dodávky špecifických surovín, ako napríklad Brazília (niób). Dodávky iných materiálov, ako napríklad platinová skupina kovov a boritany, sú rôznorodejšie, stále však koncentrované. Riziká spojené s touto koncentráciou výroby sú v mnohých prípadoch zložené z nízkej nahraditeľnosti a nízkych mier recyklácie.

Suroviny || Hlavní výrobcovia (2010, 2011, 2012) || Hlavné zdroje vývozov do EÚ (hlavne rok 2012) || Ukazovateľ nahraditeľnosti* || Miera príjmu recyklácie po skončení životnosti**

antimón (stibium) || Čína 86 % || Čína 92 % (netepaný a v prášku) || 0,62 || 11 %

Bolívia 3 % || Vietnam (netepaný a v prášku) 3 %

Tadžikistan 3 % || Kirgizsko 2 % (netepaný a v prášku); Rusko 2 % (netepaný a v prášku)

berýlium || USA 90 % || USA, Čína and Mozambik[4] || 0,85 || 19 %

Čína 9 %

Mozambik 1 %

boritany || Turecko 41 % || Turecko 98 % (prírodné boritany) a 86 % ( || 0,88 || 0 %

USA 33 % || USA 6 %, Peru 2 % (rafinovaný boritany); Argentína 2 % (prírodné boritany)

chróm || Južná Afrika 43 % || Južná Afrika 80 % || 0,96 || 13 %

Kazachstan 20 % || Turecko 16 %

India 13 % || ostatné 4 %

kobalt (cobaltum) || Kongo 56 % ↑ || Rusko 96 % (kobaltové rudy a koncentráty) || 0,71 || 16 %

Čína 6 %; Rusko 6 %; Zambia 6 % || USA 3 % (kobaltové rudy a koncentráty)

koksovateľné uhlie || Čína 53 % || USA 41 % || 0,68 || 0 %

Austrália 18 % || Austrália 37 %

Rusko 8 %; USA 8 % || Rusko 9 %

kazivec (fluorite) || Čína 56 % || Mexiko 48 % ↑ || 0,80 || 0 %

Mexiko 18 % || Čína 13 % ↓

Mongolsko 7 % || Južná Afrika 12 % ↓

gálium[5] || Čína 69 % (rafinované) || USA 49 % || 0,60 || 0 %

Nemecko 10 % (rafinované) || Čína 39 %

Kazachstan 6 % (rafinované) || Hongkong 8 %

germánium || Čína 59 % ↓ || Čína 47 % ↓ || 0,86 || 0 %

Kanada 17 % || USA 35 %

USA 15 % || Rusko 14 %

indium || Čína 58 % || Čína 24 % ↓ || 0,82 || 0 %

Japonsko 10 % || Hongkong 19 % ↑

Kórea 10 % || Kanada 13 %

Kanada 10 % || Japonsko 11 %

magnezit || Čína 69 % || Turecko 91 % || 0,72 || 0 %

Rusko 6 %; Slovensko 6 % || Čína 8 %

horčík || Čína 86 % ↑ || Čína 91 % ↓ || 0,64 || 14 %

Rusko 5 % || Izrael 5 %

Izrael 4 % || Rusko 2 %

prírodný grafit || Čína 68 % || Čína 57 % ↓ || 0,72 || 0 %

India 14 % || Brazília 15 %

Brazília 7 % || Nórsko 9 %

niób || Brazília 92 % || Brazília 86 % (feroniób) || 0,69 || 11 %

Kanada 7 % || Kanada 14 % (feroniób)

fosfátová hornina || Čína 38 % || Maroko 33 % || 0,98 || 0 %

USA 17 % || Alžírsko 13 %

Maroko 15 % || Rusko 11 %

platinová skupina kovov || Južná Afrika 61 % ↓ || Južná Afrika 32 % ↓ || 0,83 || 35 %

Rusko 27 % ↑ || USA 22 % ↑

Zimbabwe 5 % || Rusko 19 % ↓

ťažké vzácne zeminy || Čína 99 % || Čína 41 % (všetky prvky vzácnych zemín) Rusko 35 % (všetky prvky vzácnych zemín) USA 17 % (všetky prvky vzácnych zemín) || 0,77 || 0 %

Austrália 1 %

ľahké vzácne zeminy || Čína 87 % || 0,67 || 0 %

USA 7 %

Austrália 3 %

kremíkový kov (silicium) || Čína 56 % || Nórsko 38 % || 0,81 || 0 %

Brazília 11 % || Brazília 24 %

USA 8 %; Nórsko 8 % || Čína 8 %

Francúzsko 6 % || Rusko 7 %

volfrám (wolframium) || Čína 85 % || Rusko 98 %↑ || 0,70 || 37 %

Rusko 4 % || Bolívia 2 %

Bolívia 2 %

Šesť nových kritických surovín je v tabuľke označených tmavosivou. Na rozdiel od správy z roku 2010 sa ťažké vzácne zeminy, ľahké vzácne zeminy a skandium posudzovali samostatne, nie ako jedna skupina vzácnych zemín. Ťažké a ľahké vzácne zeminy sú označené svetlosivou.

V prípade hlavných výrobcov a hlavných zdrojov dovozu do EÚ označujú šípky zvýšenie alebo zníženie o približne 10 percentuálnych bodov oproti správe z roku 2010 o kritických surovinách.

Poznámky:

(*) Ukazovateľ nahraditeľnosti je miera ťažkosti nahradiť surovinu, ohodnotená a vážená vo všetkých použitiach. Hodnoty sa pohybujú od 0 po 1, pričom 1 je najmenej nahraditeľná surovina.

(**) Mierou príjmu recyklácie po skončení životnosti sa meria podiel kovov a kovových výrobkov, ktoré sa vyrábajú zo šrotu po skončení životnosti a zo zvyškov obsahujúcich kovy s nízkou kvalitou v šrote po skončení životnosti na celom svete.

Zdroj: zostavené na základe správy z roku 2014 Kritické suroviny pre EÚ vypracovanej pracovnou skupinou ad hoc pre vymedzenie kritických surovín skupiny zaoberajúcej sa dodávkou surovín.

[1]               COM(2013) 442 z 24. júna 2013

[2]               Tri piliere predstavuje: 1.zabezpečenie primeraného a udržateľného prísunu surovín z globálnych trhov; 2. zabezpečenie udržateľných zásob surovín v EÚ; 3.              zvýšenie efektívneho využívania zdrojov a recyklácie. Komisia bude pokračovať v podávaní správ prostredníctvom takýchto pracovných dokumentov útvarov Komisie o vykonávaní iniciatívy v oblasti surovín.

[3]                      KOM(2011) 25 v konečnom znení, Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade, európskemu hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami

[4] Podlieha silným fluktuáciám.

[5] Gálium je vedľajší produkt, najlepšie dostupné údaje sa vzťahujú na výrobnú kapacitu, nie na výrobu ako takú.