This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014DC0030
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL on the implementation of the Recommendation of the European Parliament and of the Council of 18 June 2009 on the establishment of a European Quality Assurance Reference Framework for Vocational Education and Training
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy
/* COM/2014/030 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy /* COM/2014/030 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A
RADE o vykonávaní
odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009
o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality
odborného vzdelávania a prípravy (Text s významom pre EHP) OBSAH 1........... Úvod............................................................................................................................. 3 2........... Výsledky v oblasti
zabezpečovania kvality odborného vzdelávania a prípravy (OVP) 4 2.1........ Mechanizmy zabezpečovania
kvality na úrovni systémov OVP.................................. 4 2.2........ Mechanizmy zabezpečovania
kvality na úrovni poskytovateľov OVP........................ 5 3........... Problémy, ktoré treba prekonať.................................................................................... 7 3.1........ Prínos rámca EQAVET k transparentnosti
OVP.......................................................... 7 3.2........ Riadenie........................................................................................................................ 8 4........... Závery a ďalšie kroky................................................................................................... 9 4.1........ Hodnotiace závery........................................................................................................ 9 4.2........ Vykonávanie rámca EQAVET..................................................................................... 9 4.3........ Nad rámec EQAVET................................................................................................. 11 1. Úvod Na to, aby sa Európa vymanila
z hospodárskej krízy, je potrebný inteligentný rast[1], čo si vyžaduje
vysokokvalifikovaných ľudí. Podľa odhadov strediska CEDEFOP sa zníži
dopyt po nízkokvalifikovaných osobách a stúpne dopyt po ľuďoch
s vysokou kvalifikáciou. Najväčší záujem bude o osoby so
strednou kvalifikáciou[2]. Ako zdôrazňuje Komisia v nedávnej
sérii strategických dokumentov, odborné vzdelávanie a príprava (OVP)
zohráva v tomto kontexte kľúčovú úlohu. Napriek silnému
politickému zameraniu, ktoré sa kladie na OVP, čelí tento systém aj
naďalej významným výzvam, ako sú: zvyšovanie jeho príťažlivosti,
zavedenie učenia sa prácou, zvyšovanie relevantnosti pre trh práce,
posilňovanie významu usmerňovania v oblasti profesie
a vzdelávania, profesijný rozvoj učiteľov a školiteľov
a lepšie uznávanie a vyššia prehľadnosť výsledkov OVP medzi
jednotlivými krajinami a rôznymi možnosťami štúdia. Zabezpečovanie kvality má pri riešení
týchto problémov dôležitú úlohu, a to najmä pri prekonávaní nesúladu medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zvyšovaní
zamestnateľnosti mladých ľudí. Malo by konečne dôjsť
k spoločnému porozumeniu excelentnosti OVP, čím by sa
zjednodušilo vzájomné uznávanie vzdelania získaného v rôznych krajinách
a umožnila sa tak väčšia mobilita a lepšia odozva na hospodárske
a spoločenské problémy. Toto je prvá správa o pokroku dosiahnutom
v zabezpečovaní kvality OVP v Európskej únii, ktorá vychádza po
prijatí odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009
o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality
odborného vzdelávania a prípravy[3]
(ďalej len „odporúčanie EQAVET“). Správa poskytuje prehľad
o nadobudnutých skúsenostiach a predstavuje návrhy Komisie pre
nadchádzajúce obdobie. Odporúčaním EQAVET sa zavádza
referenčný nástroj, ktorý má členským štátom pomôcť
presadzovať a monitorovať nepretržité zlepšovanie systémov OVP.
Tento rámec by mal prispieť k zlepšovaniu kvality OVP
a k vyššej transparentnosti a jednotnosti vývoja politiky
v oblasti OVP medzi členskými štátmi, a tým podporovať
vzájomnú dôveru, mobilitu pracovníkov a študentov, ako aj celoživotné
vzdelávanie. Rámec pozostáva z cyklu štyroch fáz
(plánovanie, vykonávanie, hodnotenie a preskúmanie). Každá z fáz sa
opiera o kvalitatívne kritériá a orientačné deskriptory[4], ktoré sa majú
použiť na úrovni systému OVP, poskytovateľov OVP a úrovni
udeľovania kvalifikácií. Takýto rámec poskytuje systematický prístup ku
kvalite a kladie silný dôraz na monitorovanie a zlepšovanie kvality
spojením interného a externého hodnotenia, preskúmania a ďalších
postupov zameraných na zlepšovanie kvality, a to na základe meraní
a kvalitatívnej analýzy. Rámec je potrebné chápať ako „súbor
nástrojov“, z ktorého si môžu rôzni používatelia vybrať také prvky,
ktoré považujú za najrelevantnejšie pre svoje konkrétne potreby.
K navrhovaným ukazovateľom na meranie zlepšovania kvality OVP patria údaje
ako investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov,
účasť na študijných programoch OVP, miera ich úspešného
dokončenia a miera zamestnaných absolventov, využívanie nadobudnutých
zručností na pracovisku, miera nezamestnanosti, výskyt zraniteľných
skupín, mechanizmy na určovanie potrieb odborného vzdelávania na trhu
práce a systémy na podporovanie prístupu k OVP. V odporúčaní Komisia vyzvala
členské štáty k tomu, aby navrhli národný prístup zameraný na
zlepšovanie systémov zabezpečovania kvality na vnútroštátnej úrovni,
určili národné referenčné miesto (NRM) na zabezpečenie kvality
a stali sa súčasťou európskej siete (EQAVET). 2. Výsledky
v oblasti zabezpečovania kvality odborného vzdelávania
a prípravy (OVP) 2.1. Mechanizmy
zabezpečovania kvality na úrovni systémov OVP Excelentnosť OVP na systémovej úrovni si
vyžaduje stratégiu nepretržitého rozvoja zručností, zacielenie na
vysokokvalitné výsledky vzdelávania, mobilitu, vzájomné uznávanie vzdelávania
a priestupnosť medzi systémami, ako aj zavedenie politík založených
na dôkazoch, ktoré zvýšia účinnosť a efektívnosť systému.
Rovnako so sebou prináša spoluprácu, spolufinancovanie a integráciu OVP do
systému všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy[5]. Podľa výsledkov prieskumu[6], ktorý vypracoval sekretariát
siete EQAVET, a výsledkov externého hodnotenia[7] viac ako 20 krajín
zjednotilo svoje prístupy zabezpečovania kvality, pričom rámec EQAVET
priamo prispel k formovaniu vnútroštátneho systému v 14 krajinách
(BG, CZ, EL, HU, HR, MT, RO, FYROM a BE-fr, ES, IT, LV, LT, SI, kde
reformy práve prebiehajú). Väčšina prístupov pokrýva tak základné[8], ako aj ďalšie OVP[9] poskytované
inštitúciami, ktoré je väčšinou financované z verejných zdrojov.
Niektoré krajiny už mali vypracované prístupy v súlade s rámcom EQAVET,
a preto ich nemuseli výrazne upravovať. V súčasnosti má väčšina
vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ zavedené
štandardy kvality pre poskytovateľov OVP[10],
ktoré sa používajú najmä ako podmienka pre financovanie či získanie akreditácie
a/alebo ich vyžadujú právne predpisy. Takmer všetky členské štáty
zhromažďujú údaje s cieľom zlepšiť účinnosť
a efektívnosť svojich systémov a na tento účel si vytvorili
príslušné metódy zhromažďovania údajov, napr. dotazníky a ukazovatele/metrické
hodnoty. To však automaticky neznamená, že dochádza k pravidelnému
preskúmaniu príslušných postupov a návrhu akčných plánov na zmenu.
Prieskum totiž ukazuje, že približne iba jedna tretina krajín vykonáva
pravidelné kontroly a navrhuje akčné plány. Vo väčšine prípadov
členské štáty uverejňujú informácie o výsledkoch dostupných
hodnotení[11].
Čo sa týka používania ukazovateľov,
postupy v jednotlivých krajinách sú dosť odlišné. Kým niektoré
ukazovatele podľa všetkého používa väčšina členských štátov
(napr. účasť na programoch OVP a miera ich úspešného
ukončenia), iné kľúčové ukazovatele zamerané na výsledky, ako sú
napríklad „využitie zručností na pracovisku“ alebo „podiel zamestnaných
študentov v určitom čase po dokončení odbornej prípravy“,
sa používajú menej, hoci by mohli poskytnúť dôležité dôkazy o tom,
ako zabezpečiť lepšie zosúladenie s potrebami trhu práce. Údaje
pre tieto ukazovatele sa vo všeobecnosti získavajú najťažšie. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý sa
uskutočnil medzi národnými referenčnými miestami siete EQAVET, iba 75 %
z nich považuje za užitočné zvýšiť mieru spolupráce v rámci
EÚ s cieľom vypracovať podmienky pre referenčné
porovnávanie pomocou jedného alebo viacerých ukazovateľov EQAVET[12]. Rovnaký prieskum uvádza, že orientačné
deskriptory EQAVET sa používajú na riadenie kvality v 22 systémoch
základného OVP. V externom hodnotení sa spomína, že je náročné
porovnať vnútroštátne merania zabezpečovania kvality
s deskriptormi EQAVET, pretože deskriptory sú veľmi všeobecné
a často pokrývajú aspekty, ktoré nie sú súčasťou
príslušných meraní zabezpečovania kvality, ale skôr súčasťou
politík a prístupov tvorby politík OVP.[13]
Tento globálny prístup je však nápomocný aj pri prechode z prístupu
založeného na súbore nástrojov na kultúru zlepšovania kvality. Kvalitný systém OVP navyše uľahčuje
nepretržitý vývoj zručností, mobilitu a priestupnosť medzi OVP
a vysokoškolským vzdelávaním (VV). Asi polovica krajín tvrdí, že
zabezpečovanie kvality v ich systémoch OVP pomáha získavať
prístup k VV prostredníctvom rôznych mechanizmov: kvalifikácie OVP so
zaručenou kvalitou sa uznávajú ako bežná kvalifikácia pre vstup do VV
(napr. IE, NL) alebo majú dvojaký status – považujú sa za vzdelávanie
alebo odbornú prípravu. To však poukazuje aj na skutočnosť, že
v mnohých krajinách je priestupnosť medzi systémami stále iba
cieľom, na realizáciu ktorého je potrebné vyvinúť veľmi
veľké úsilie. Väčšina krajín už zaviedla mechanizmy
a postupy na určovanie potrieb odbornej prípravy v oblasti
základného OVP a väčšina z nich má takéto mechanizmy aj pre
oblasť ďalšieho OVP[14].
Na posúdenie účinnosti týchto systémov, ich spojitosti s panorámou
zručností EÚ[15]
a toho, či k účasti jednotlivých profesijných oblastí
(najmä odborných organizácií a podnikov) dochádza spôsobom spolupráce
alebo poradenstva[16],
je však potrebné vykonať hĺbkovú analýzu. Takáto analýza sa totiž
ukázala ako veľmi dôležitá pri zostavovaní štúdijných programov založených
na vysokokvalitných výsledkoch vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám trhu
práce. 2.2. Mechanizmy
zabezpečovania kvality na úrovni poskytovateľov OVP Vysokokvalitná podpora vo vzdelávaní, skúsení
učitelia a školitelia a účinné vedenie zo strany
zručného riaditeľa školy sú síce všetko dôležité faktory, no
inštitúciám OVP pomáhajú pri poskytovaní OVP na vysokej úrovni aj strategické
väzby a vytváranie kontaktov so širšou hospodárskou komunitou na
regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.[17] Väčšina krajín má zriadený spoločný
rámec zabezpečovania kvality pre poskytovateľov OVP (alebo je
v procese jeho vytvárania), ktorý je zlúčiteľný s európskym
referenčným rámcom zabezpečenia kvality OVP. Takmer všetky krajiny
majú zákonom stanovené externé hodnotenie poskytovateľov OVP, pričom 22 krajín[18] vyžaduje, aby
poskytovatelia OVP mali interné mechanizmy na zabezpečenie kvality,
a v ďalších šiestich krajinách (BE-fr, BG, FR, IT, LT, SK) sú
takéto mechanizmy dobrovoľné, ale vítané. Najčastejšou formou externého preskúmania
je inšpekcia. Vo všeobecnosti ide o služby školskej inšpekcie, ktoré
pokrývajú základné OVP aj všeobecné vzdelávanie. Používajú sa aj iné formy
externého hodnotenia, no najmä v ďalšom OVP. V rámci základného
OVP sú menej bežné. Niektoré spolkové krajiny v Nemecku od
poskytovateľov napríklad vyžadujú, aby zavádzali systémy riadenia kvality,
ako sú Q2E, EFQM, QZS alebo ISO 9001. Na Malte sa vyžaduje, aby
poskytovatelia prešli kvalitatívnym auditom, ktorý vykonajú externí experti.
Niektoré krajiny majú špeciálne agentúry pre zabezpečovanie kvality
a hodnotenie. Sú nimi napr. agentúra pre zabezpečovanie kvality
vzdelávania a odbornej prípravy vo flámskej komunite v Belgicku,
ktorá pokrýva celú oblasť vzdelávania a odbornej prípravy okrem
vysokoškolského vzdelávania, dánsky hodnotiaci inštitút, ktorý má na starosti
celý systém vzdelávania, a španielsky národný inštitút pre hodnotenie
vzdelávania a odbornej prípravy. Právne predpisy v mnohých krajinách
prikazujú poskytovateľom OVP systematicky hodnotiť ich aktivity, ako
aj kvalitu a efektívnosť odbornej prípravy, ktorú poskytujú.
V BG, HR, CZ, DK, EE, HU, RO, SI a na SK takéto hodnotenie
zahŕňa povinné sebahodnotiace správy a plány na zlepšenie, ktoré
poskytujú informácie pre externé hodnotenia. Sebahodnotenie v značnej
miere používajú aj poskytovatelia základného OVP v Rakúsku, hoci tu tento
postup nie je povinný. Kľúčovým dôvodom pre sebahodnotenie
na úrovni poskytovateľa je vývoj kultúry kvality v rámci vzdelávacích
a prípravných inštitúcií. Takéto hodnotenie má pozitívny vplyv aj na
zodpovednosť a riadenie poskytovateľ OVP, ktorí sú zodpovední za
poskytovanie kvalitných výsledkov. Keďže okolnosti každého
poskytovateľa OVP sú iné, sebahodnotenie umožňuje každej organizácii
vyvinúť rámec a súbor opatrení zodpovedajúcich danému kontextu
a realite. V členských štátoch existuje široká
škála postupov interného preskúmania. Niektoré krajiny od poskytovateľov
OVP vyžadujú, aby svoje interné kontroly zamerali na konkrétne oblasti
činností. Kým v niektorých krajinách neexistujú žiadne usmernenia
k tomu, ako pristupovať k zabezpečovaniu kvality, iné
vypracovali príručky, metodológie a založili webové stránky
s cieľom zjednodušiť tento proces[19]. Niektoré krajiny
zaviedli medzi jednotlivými poskytovateľmi OVP proces vzájomnej kontroly
a učenia sa, ktorý je vo väčšine prípadov založený na európskej
metodológii vyvinutej v rámci projektu Leonardo da Vinci[20]. Poskytovatelia OVP zvyknú vo všeobecnosti
využívať deskriptory menej než možno badať na systémovej úrovni[21]. Poskytovatelia OVP
síce často podstupujú proces akreditácie[22]
a externého alebo interného preskúmania, no uplatňovanie cyklu EQAVET
nie je až také bežné. To dokazuje, že v oblasti dosahovania úrovne
poskytovateľa OVP je stále priestor na zlepšovanie, a to najmä
prostredníctvom násobiteľov. V tomto zmysle by mohli projekty EQAVET
slúžiť ako osvedčené postupy. Ako príklad možno uviesť maltský
projekt zabezpečovania kvality OVP, ktorý sa stal základom usmernení pre
inštitúcie OVP v rámci uplatňovania ukazovateľov, alebo
holandský projekt, ktorý vyvinul prístup k zabezpečovaniu kvality zdola
nahor prostredníctvom spolupráce s poskytovateľmi OVP a podporil
kultúru kvality[23]. Jedným z hlavných problémov
zabezpečovania kvality je rozmer učenia sa prácou. Odborná príprava
školiteľov nebýva často zaručená a prehľad takýchto
postupov je zvyčajne veľmi slabý. Kritériá, deskriptory a ukazovatele
EQAVET neposkytujú konkrétne usmernenia k zabezpečovaniu kvality
učenia prácou. Na túto slabosť sa na politickej úrovni poukázalo
v rámci bruggského komuniké, ktoré vyzýva zúčastnené krajiny
k tomu, aby do roku 2015 vyvinuli spoločný rámec zabezpečovania
kvality pre poskytovateľov OVP. Tento rámec by malo byť možné
uplatniť aj na učenie sa prácou a mal by byť
zlúčiteľný s rámcom EQAVET[24].
Sieť EQAVET zostavila pracovnú skupinu a v súčasnosti
vyvíja usmernenia pre túto oblasť. 3. Problémy,
ktoré treba prekonať Prieskum a externé hodnotenie siete
EQAVET ukazujú, že niektoré črty rámca EQAVET sú v kultúrach
zabezpečovania kvality jednotlivých členských štátov dobre zakotvené.
Pri dosahovaní spoločného porozumenia, ktoré by výrazným spôsobom
uľahčilo vzájomné uznávanie kvalifikácií a zvýšilo mobilitu,
však existuje veľký priestor na zlepšenie. 3.1. Prínos
rámca EQAVET k transparentnosti OVP Potenciál rámca EQAVET pre oblasť
transparentnosti, do ktorej patrí podpora vzájomnej dôvery, mobilita medzi krajina
a celoživotné vzdelávanie, ešte nie je úplne využitý. Badať to
z obmedzenej synergie s európskymi nástrojmi, ktoré sa konkrétne
zaoberajú prehľadnosťou kvalifikácií a zručností: európsky
kvalifikačný rámec (EQF)[25],
európsky systém prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu
(ECVET)[26]
a rámec Europass[27].
Tieto nástroje sa zameriavajú na výsledky vzdelávacieho procesu – teda na to,
čo ľudia skutočne vedia a dokážu. Hoci kvalita výsledkov
predstavuje konečné kritérium v rozhodovaní o kvalite vzdelania,
týmto aspektom sa rámec EQAVET nezaoberá, a teda nepokrýva konkrétne
zabezpečovanie kvality návrhu, posúdenia a certifikácie kvalifikácie,
hoci v odporúčaní sa uvádza, že rámec by sa mal uplatňovať
aj na úrovniach udeľovania kvalifikácií. Táto skutočnosť
poukazuje na potrebu nadviazania užšieho vzťahu s kvalifikačnými
rámcami na vnútroštátnej a európskej úrovni. Postupy na uľahčenie vzájomného
uznávania vzdelania existujú pre oblasť OVP (medzinárodné certifikácie
niektorých povolaní) a VV (siete ENIC/NARIC). Je však zrejmé, že tieto
postupy ešte úplne nedozreli. Ďalšou možnou oblasťou rozvoja by mohlo
byť upevnenie väzieb medzi rámcom EQAVET a systémom ECVET. Jedným
z pôvodných cieľov rámca EQAVET bolo podporiť vytvorenie systému
ECVET. Systémy na prenos kreditov pre OVP však doposiaľ vyvinulo iba
niekoľko krajín (FI, IE, UK, EE, SE, SL a LU, IT pre základné OVP)[28] a vo väčšine
krajín je systém ECVET ešte stále v štádiu vývoja[29]. Mimoriadne dôležitá je otázka mobility medzi
jednotlivými podsektormi vzdelávania. Priestupnosť do systému
vysokoškolského vzdelávania predstavuje významný prvok v úsilí
o dosiahnutie príťažlivosti OVP a smerovania
k excelentnosti OVP. V tomto ohľade je v súčasnosti
ešte stále priestor na zlepšovanie. Európske normy a usmernenia (ENU) pre
zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského
vzdelávania[30]
síce obsahujú spoločné zásady, no umožňujú používať rôzne
operatívne prístupy a badať v nich nízku úroveň koordinácie
medzi jednotlivými nástrojmi. Vďaka organizácii niekoľkých
spoločných podujatí sa však v poslednej dobe zlepšil vzájomný dialóg
a spolupráca. V prílohe 3 k EQF sa navrhuje vytvorenie
spoločných zásad zabezpečovania kvality pre vysokoškolské vzdelávanie
aj OVP, no neodkazuje sa pritom ani na ENU ani na rámec EQAVET[31]. Vhodný rozvoj modelu EQAVET, pravdepodobne so
silnejším zameraním na kvalitu výsledkov vzdelávania, predstavuje jedno
z opatrení, ktoré navrhuje európska pracovná skupina pre kvalitu
vzdelávania dospelých (preto aj v oblasti ďalšieho OVP) s cieľom
vytvoriť spoločný prístup k zabezpečovaniu kvality
v celoživotnom vzdelávaní z dlhodobého hľadiska[32]. 3.2. Riadenie Hoci odporúčanie EQAVET vyzýva
k účasti všetkých zainteresovaných strán na celom cykle
zabezpečovania kvality, zdá sa, že štruktúra riadenia na európskej úrovni
pozostáva väčšinou z predstaviteľov pochádzajúcich zo sektora
základného OVP. Čo sa týka vnútroštátnych štruktúr riadenia, prieskum
sekretariátu siete EQAVET naznačuje potrebu zabezpečiť lepšiu
a trvalú účasť niektorých kategórií zainteresovaných strán,
a to najmä študentov, vysokoškolského sektora, zamestnávateľov
a aktérov pôsobiacich na trhu práce, ako aj regionálnych a miestnych
orgánov. Vzhľadom na to, že rámec EQAVET prispel
k lepšiemu zabezpečovaniu kvality vo vnútroštátnych systémoch OVP,
zároveň tým uľahčil komunikáciu a výmenu poznatkov medzi
nimi a podporil konzistentnosť vývoja OVP v rôznych krajinách.
Tým sa do určitej miery prispieva k všeobecnému cieľu presadzovania
transparentnosti a konzistencie vo vývoji politík v oblasti OVP medzi
jednotlivými členskými štátmi. Tento proces však neviedol k vytvoreniu
jednoducho porovnateľných deskriptorov pre vnútroštátne opatrenia
zabezpečovania kvality, ktoré často nie sú súčasťou
obsiahlych dokumentov a nemajú štruktúru rámca EQAVET. Jednotlivé krajiny
väčšinou opisujú svoje systémy zabezpečovania kvality tak, že
odkazujú na interné a externé hodnotenie poskytovateľov OVP,
hodnotenia na systémovej úrovni na účely vývoja politík a na kvalitu
návrhu a udeľovania kvalifikácií. Do určitej miery sa tak deje
v dôsledku flexibilného prístupu odporúčania EQAVET, ktoré
umožňuje krajinám a poskytovateľom OVP vybrať si zo širokej
škály nástrojov a prvkov a prispôsobovať ich. Takýto prístup sa
na jednej strane zdá veľmi účinný v šírení používania týchto
nástrojov, no na druhej strane ešte neviedol k prijatiu spoločného
prístupu k opisu opatrení pre zabezpečovanie kvality a vývoja
OVP. Priame odkazovanie na rámec EQAVET pri opise
vnútroštátnych opatrení môže byť navyše náročné, pretože rámec EQAVET
navrhuje inú terminológiu pre zabezpečovanie kvality na úrovni systému OVP
a inú na úrovni poskytovateľov OVP[33].
To však nie je bežné na vnútroštátnej úrovni, kde sa môže klasické opatrenie,
akým je napríklad inšpekcia, uplatniť tak na systém, ako aj na konkrétneho
poskytovateľa. 4. Závery
a ďalšie kroky 4.1. Hodnotiace
závery Úvahy uvedené v predchádzajúcich
častiach možno zhrnúť takto: –
Rámec EQAVET prispel k vytváraniu kultúry
kvality v oblasti OVP v európskych krajinách, ako aj k jej
praktickému vykonávaniu, a to najmä prostredníctvom vývoja kvalitných
operačných opatrení v rámci siete EQAVET[34]. –
Tieto opatrenia však boli zamerané na poskytovanie
vzdelávania v rámci inštitúcií a škôl (najmä z oblasti
základného OVP a niekoľko z ďalšieho OVP) a mali menej
badateľný vplyv na učenie sa prácou a neformálne poskytovanie
vzdelávania (ktoré tvorí väčšinu ďalšieho OVP, ale mohlo by mať
kľúčovú úlohu aj v základnom OVP v duálnych systémoch). –
Vďaka flexibilnému prístupu rámca EQAVET,
ktorý umožňuje výber a prispôsobovanie nástrojov, sa zjednodušilo
jeho používanie, no zároveň sa znížil jeho potenciál vo forme
spoločného jazyka a koncepčného rámca pre všetky krajiny. Vzniká preto jasná potreba lepšej spolupráce
s inými európskymi nástrojmi na zabezpečovanie kvality
a transparentnosti. EQAVET predstavuje referenčný rámec,
ktorý umožňuje flexibilné používanie. Mohlo by sa preskúmať, do akej
miery je rozmer rámca potrebný pri zoraďovaní kvalitatívnych kritérií,
deskriptorov a ukazovateľov, keďže ich použitie je aj tak
flexibilné. Do úvahy by sa mali vziať skúsenosti z používania
európskych noriem a usmernení (ENU) na zabezpečovanie kvality
vysokoškolského vzdelávania, aj čo sa týka rozsahu ich pôsobnosti (ENU
konkrétne podporujú kvalitu inštitúcií, nie systému), pričom však netreba
zabúdať na niektoré nedostatky ENU. 4.2. Vykonávanie
rámca EQAVET Konečným cieľom kvalitatívnych
opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je kvalita
výsledkov vzdelávacieho procesu – teda to, aby študenti OVP získali kvalitné odborné
a prierezové zručnosti. Práve na relevantnosť úrovne
zručností poukazuje jedno konkrétne zistenie nedávneho prieskumu
zručností dospelých (PIAAC): dospelé osoby s rovnakou kvalifikáciou
z rôznych krajín preukázali zručnosti na výrazne odlišných úrovniach[35]. Ak sa bude venovať osobitná
pozornosť zabezpečovaniu kvality návrhu
a udeľovania kvalifikácií v spolupráci s EQF, ECVET
a doplnkom k osvedčeniu Europass, rámec EQAVET bude môcť
lepšie pristupovať k neformálnemu OVP a učeniu prácou
v rámci OVP, ale tiež k riešeniu vznikajúcich problémov súvisiacich
s otvorenými vzdelávacími zdrojmi či hromadnými otvorenými
online kurzami. Zlepší sa tiež jeho vplyv na transparentnosť
a vzájomné uznávanie vzdelávania, pričom sa zohľadnia zásady
stanovené v odporúčaní Rady o potvrdzovaní neformálneho
vzdelávania a informálneho učenia sa[36]. Komisia plánuje podniknúť nasledujúce
kroky smerom k jednotnejšiemu vykonávaniu rámca EQAVET, pričom do
svojich aktivít zahrnie aj príslušné vnútroštátne orgány a zainteresované
strany: –
Vyvíjať deskriptory, ukazovatele
a súvisiace usmernenia s cieľom lepšie posúdiť úroveň
kvality a príslušnej odbornej spôsobilosti výsledkov, ktoré získajú
študenti OVP. Tento cieľ si vyžaduje koordináciu s inými iniciatívami
na zabezpečovanie kvality a nástrojmi transparentnosti
a spoluprácu s príslušnými orgánmi a sieťami. –
Vyvíjať a testovať usmernenia pre
tvorcov politík a poskytovateľov v oblasti vzdelávania spolu
s podpornými kontrolnými zoznamami, deskriptormi a ukazovateľmi,
ktoré sú zamerané na rôznorodé okolnosti ďalšieho OVP a na konkrétne
črty učenia sa prácou. Na uskutočnenie toho cieľa bude
potrebná spolupráca s rôznymi zainteresovanými stranami a koordinácia
s vývojom v oblasti kvality vzdelávania dospelých. –
Skúsiť využiť európske postupy na sprehľadnenie
vnútroštátnych opatrení na zabezpečovanie kvality v jednotlivých
krajinách. K tejto činnosti by mohlo patriť vypracovanie
informačného dodatku s cieľom uľahčiť
spoločné chápanie vnútroštátnych akreditačných postupov jednotlivých
poskytovateľov OVP, propagácia spoločných usmernení pre opis postupov
zabezpečovania kvality zlučiteľných s rámcom EQAVET alebo
vytvorenie spoločnej šablóny pre akreditáciu poskytovateľov OVP aj na
základe skúseností európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského
vzdelávania (EQAR)[37]
a národných správ o odkazovaní na EQF[38]. EÚ bude prostredníctvom programu Erasmus+: ·
podporovať cezhraničnú spoluprácu
v oblasti zabezpečovania kvality v OVP cez strategické
partnerstvá a aliancie pre sektorové zručnosti, ktoré podporujú
zmysluplné zapájanie širokej škály zainteresovaných strán, a kvalitnejší
medzisektorový dialóg so sektorom vysokoškolského vzdelávania
a vzdelávania dospelých na tému zabezpečovania kvality, ·
podporovať hlbší dialóg na európskej úrovni
prostredníctvom: –
siete EQAVET zameranej na vývoj kultúry kvality
podporou pracovných skupín, seminárov a činností vzájomného
učenia sa, do ktorých zapojí zainteresované strany z oblasti
zabezpečovania kvality v OVP; –
vývoja podporných materiálov, akými sú IT nástroje
a príručky; –
inovačných projektov zameraných na zlepšovanie
schopnosti zabezpečovania kvality podporovať skvalitňovanie OVP. EÚ bude prostredníctvom iniciatívy Horizont 2020: ·
šíriť vedomosti o účinnosti
verejných politík z oblasti ďalšieho OVP a iných foriem vzdelávania
dospelých (vrátane aspektov zabezpečovania kvality) v EÚ
a o ich dopĺňaní sa s dynamikou súkromných trhov. Komisia napokon poznamenáva, že niektoré
krajiny sa snažia využiť určitý podiel prostriedkov z európskych
štrukturálnych a investičných fondov na financovanie reforiem svojich
systémov OVP. Je nevyhnutné, aby v rámci uskutočňovania týchto
iniciatív zohrávalo hlavnú úlohu posilňovanie zabezpečovania kvality
OVP. 4.3. Nad
rámec EQAVET Občania sa čoraz viac presúvajú
medzi systémami – tak v rámci tradičného základného vzdelávacieho
systému, ako aj s cieľom obohatiť a rozšíriť si svoje
vedomosti a zručnosti počas života. Stále viac vzdelávacích
procesov sa vymyká tradičným postupom zatriedenia. Študenti majú –
a to celkom oprávnene – čoraz viac možností, ako si zostaviť
svoje štúdium. Môžu si vyberať z rôznych podsystémov a spôsobov
poskytovania vzdelávania vrátane študijných materiálov poskytovaných
prostredníctvom IKT a pritom musia dôverovať ich kvalite. Vznik kvalifikačných rámcov pre celoživotné
vzdelávanie so zaručenou kvalitou, ktoré intenzívne podporuje EQF, je
dôvodom k zamysleniu sa nad sektorovým prístupom
k zabezpečovaniu kvality a nad tým, či je možné
určiť nejaké základné zásady a usmernenia, ktoré by boli platné
pre všetky sektory a uplatniteľné na všetky kvalifikácie.
S cieľom vysporiadať sa s týmito problémami by bolo vhodné,
aby sa o rámci EQAVET uvažovalo v rozsiahlom kontexte všetkých
nástrojov transparentnosti a zabezpečovania kvality. Komisia
v súčasnosti skúma možnosti užšej koordinácie všetkých európskych
nástrojov transparentnosti a zabezpečovania kvality ako spôsob
dosiahnutia úplného európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie[39]. V tejto súvislosti Komisia plánuje
podniknúť nasledujúce kroky smerom k lepšej spolupráci v oblasti
zabezpečovania kvality celoživotného vzdelávania v Európe: –
Poradiť sa so zainteresovanými stranami
o zisteniach tejto správy, ako aj o potrebe
a uskutočniteľnosti zlepšovania súdržnosti medzi systémami
zabezpečovania kvality v rôznych podsektoroch vzdelávania ako
súčasť nadchádzajúcej verejnej konzultácie o európskom priestore
pre zručnosti a kvalifikácie, ktorá sa ešte viac snaží spojiť
a zblížiť nástroje transparentnosti a uznávania vzdelávania v EÚ.
–
Preskúmať, ako by sa dali naplniť ciele rámca
EQAVET uplatnením komplexného prístupu k zabezpečovaniu kvality
celoživotného vzdelávania. –
V koordinácii s inými iniciatívami na
zabezpečovanie kvality a nástrojmi transparentnosti preskúmať
praktické požiadavky súvisiace s vývojom medzisektorových zásad
a usmernení pre zabezpečovanie kvality celoživotného vzdelávania
a podmienky na ochranu špecifických čŕt jednotlivých podsystémov
a vnútroštátnych situácií. [1] Oznámenie Komisie, „Silnejší európsky priemysel
v prospech rastu a oživenia hospodárstva“, COM(2012) 582
final z 10. 10. 2012. [2] CEDEFOP, Roads to recovery: three skill and labour
market scenarios for 2025 (Cesty k oživeniu hospodárstva: tri scenáre
z oblasti zručností a trhu práce), jún 2013. [3] Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1. [4] Deskriptory na úrovni systému v etape plánovania
poskytujú napríklad medzníky ako opis dlhodobých a strednodobých
cieľov systému OVP po konzultácii so zainteresovanými stranami, stanovenie
cieľov a ukazovateľov pre monitorovanie či určenie
potrieb odbornej prípravy. [5] Pracovný dokument útvarov Komisie, SWD(2012) 375
z 20. 11. 2012, s. 38. [6] EQAVET, Supporting the implementation of the European
quality assurance reference framework: Results of the EQAVET Secretariat Survey
(Podpora pri vykonávaní európskeho referenčného rámca zabezpečenia
kvality: výsledky prieskumu organizovaného sekretariátom siete EQAVET), 2012,
s. 20. K dispozícii na webovej lokalite sekretariátu siete EQAVET, http://www.eqavet.eu/gns/what-we-do/annual-forum.aspx. [7] ICF GHK, Evaluation of implementation of EQAVET Final
report (Hodnotenie vykonávania záverečnej správy siete EQAVET),
(ďalej len „externé hodnotenie“), 2013, s. 51. [8] „Odborné vzdelávanie a príprava, ktoré sa realizujú
v základnom systéme vzdelávania, zvyčajne pred vstupom do pracovného
života.“ Definícia podľa CEDEFOP, Terminology of European education and
training policy (Terminológia európskej politiky vzdelávania
a odbornej prípravy), Luxemburg, OP, 2008. [9] „Vzdelávanie a odborná príprava, ktoré nasledujú po
základnom vzdelávaní a odbornej príprave – alebo po vstupe do pracovného
života […]“, CEDEFOP, tamtiež. [10] EQAVET, prieskum sekretariátu, cit. s. 29. [11] Tamtiež, s. 68: BE (nl), BG, DK, DE, EE, IE, ES, LV,
LT, NL, AT, PL, RO, SK, FI, SE, UK, HR. [12] EQAVET, prieskum sekretariátu, cit. kap. 5. [13] Externé hodnotenie, cit. s. 32. [14] EQAVET, prieskum sekretariátu, cit. s. 61
a s. 72. [15] Pozri tiež http://euskillspanorama.ec.europa.eu/. [16] Ďalším OVP a vzdelávaním dospelých sa zaoberalo
niekoľko výskumných projektov v rámci RP7. Pozri
tiež: „Adult and continuing education in Europe. Using public policy to
secure a growth in skills.“ (Vzdelávanie dospelých a ďalšie
vzdelávanie v Európe. Používanie verejnej politiky na zabezpečenie rastu
zručností). Európska komisia, 2013. [17] SWD(2012) 375, cit. s. 38. [18] AT, BE-nl, CY, CZ, DK, EE, FI, HU, IE, LU, LV, MT, NL, PL,
PT, RO, SE, SI, UK, HR, IC a FYROM, EQAVET, prieskum sekretariátu, cit.
s. 24. [19] Externé hodnotenie, cit. s. 25. [20] http://www.peer-review-education.net/.
[21] EQAVET, prieskum sekretariátu, cit. s. 104. [22] Výraz „akreditácia“ použitý v tomto
dokumente treba chápať ako akreditáciu v oblasti vzdelávania,
a nie vo význame akreditácie, aký sa uvádza v nariadení (ES) 765/2008. [23] Pozri tiež http://eqavetprojects.eu/. [24] Pozri tiež Bruggské komuniké o posilnenej
európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, 7. 12. 2010, strategický cieľ 2b. [25] Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla
2008, Ú. v. EÚ 2008/C 111/01 zo 6.5.2008. [26] Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna
2009, Ú. v. EÚ 2009/C 155/02 z 8.7.2009. [27] Rozhodnutie 2241/2004/ES, Ú. v. EÚ L 390/6
z 31.12.2004. [28] EQAVET, Serban Iosifescu, Quality assurance procedures
in the processes of certification, curricula setting, accreditation and
training of trainers in European VET systems (Postupy zabezpečovania
kvality v procesoch certifikácie, zostavovania učebných plánov,
akreditácie a odbornej prípravy školiteľov v európskych
systémoch OVP), 2011. [29] CEDEFOP, Trends in VET policy in Europe 2010-12
(Trendy v politike OVP v Európe v rokoch 2010 – 2012), 2012,
s. 59. [30] ENQA, European Standards and Guidelines for Quality
Assurance in the European Higher Education Area (Európske normy
a usmernenia pre zabezpečovanie kvality v európskom priestore
vysokoškolského vzdelávania), 2005. [31] Hoci v tom čase ešte neexistoval rámec EQAVET
ako taký, bol už vytvorený spoločný rámec zabezpečovania kvality OVP. [32] Final report of the Thematic Working Group on quality
in adult learning (Záverečná správa tematickej pracovnej skupiny pre
kvalitu v oblasti vzdelávania dospelých). Pozri tiež paralelnú štúdiu
o kvalite vzdelávania dospelých http://ec.europa.eu/education/adult/doc/qualityannex_en.pdf. [33] Práve táto skutočnosť predstavuje výrazný
rozdiel medzi rámcom EQAVET a ENU, ktoré sa vzťahujú len na
inštitucionálnu úroveň. [34] http://www.eqavet.eu –
pozri najmä IT nástroj o jednotlivých fázach cyklu zabezpečovania
kvality. [35] OECD, Skills Outlook 2013 (Prehľad
zručností podľa OECD 2013), najmä s. 204. [36] Odporúčanie Rady (2012/C 398/01). [37] Pozri tiež http://www.eqar.eu/. [38] Pozri tiež http://ec.europa.eu/eqf/documentation_sk.htm. [39] Oznámenie Komisie, Prehodnotenie vzdelávania:
investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických
výsledkov, COM(2012) 669 final, 2012.