52014DC0029

OBSAH

1........... ÚVOD.......................................................................................................................... 3

2........... TRENDY V ZABEZPEČOVANÍ KVALITY OD ROKU 2009.............................. 4

2.1........ Ako zabezpečovanie kvality podporilo akademickú obec, študentov a ďalšie zainteresované strany v dosahovaní cieľov zameraných na kvalitu?............................................................... 4

2.2........ Ako zabezpečovanie kvality pomohlo inštitúciám rozšíriť prístup k vzdelávaniu a zaistiť, aby študenti absolvovali vysokoškolské štúdium?............................................................................ 5

2.3........ Ako zabezpečovanie kvality pomohlo inštitúciám vysokoškolského vzdelávania poskytovať študentom vysokokvalitné a relevantné zručnosti?........................................................................ 6

2.4........ Podporilo zabezpečovanie kvality mobilitu a internacionalizáciu študentov?.............. 7

3........... ZÁVERY – PODPORA EÚ V OBLASTI ZLEPŠOVANIA KVALITY VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA........................................................................................................ 9

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o pokroku v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Vysokoškolské vzdelávanie v Európe čelí významným výzvam. Európska komisia v nedávnej sérii strategických dokumentov zdôraznila tieto výzvy, ktorými sú výrazné rozširovanie populácie študentov, zvyšovanie kvality a zosúladenie výučby a štúdia so širším okruhom potrieb spoločnosti a trhu práce[1]; prispôsobovanie sa globalizácii a obrovský nárast počtu vysokoškolských študentov a inštitúcií na celom svete, náročné postavenie Európy ako svetového lídra v oblasti vzdelávania[2] a zlepšovanie a rozširovanie poskytovania vysokoškolského vzdelávania využitím nových technológií, ako sú hromadné otvorené internetové kurzy (MOOC) a virtuálne alebo zmiešané štúdium[3]. Výsledky prieskumu PIAAC zameraného na zručnosti dospelých[4] poukázali na rozdiely v úrovniach zručností absolventov z rôznych krajín. Pri riešení týchto výziev je nevyhnutné udržiavať a zvyšovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania budovaním modernizovaných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (IVV), ktoré ľuďom poskytnú vzdelanie na vysokej úrovni a naštartujú hospodársky a sociálny rozvoj, čím pomôžu napĺňať ciele stratégie Európa 2020, ktoré sa zameriavajú na vytváranie lepších pracovných miest a silnejší rast.

IVV nesú konečnú zodpovednosť za kvalitu svojej ponuky (stanovenie, monitorovanie a obnovovanie cieľov kvality prostredníctvom „interného“ zabezpečovania kvality). Pomáhajú im externé agentúry, ktoré posudzujú štandardy kvality, hodnotiace inštitúcie a akreditačné programy, prípadne svoj výkon porovnávajú s inými IVV („externé“ zabezpečovanie kvality). Verejné orgány sú však povinné zabezpečiť, aby kvalita jednotlivých inštitúcií a ich systému vysokoškolského vzdelávania ako celku zodpovedala svojmu účelu. Rámec vnútroštátnych a európskych nástrojov a spolupráca zvyšujú dôveru medzi jednotlivými systémami. Mechanizmy zabezpečovania kvality sú preto nevyhnutné na to, aby mohli inštitúcie a tvorcovia politík úspešne vykonávať svoje reformy.

Táto správa je pokračovaním prvej správy uverejnenej v roku 2009[5], ktorá bola odpoveďou na žiadosť Európskeho parlamentu a Rady z roku 2006 o vypracovanie správy o pokroku v oblasti zabezpečovania kvality[6]. Na základe zistení uvedených v správe z roku 2009, ktoré opisujú potrebu zefektívnenia a sprehľadnenia postupov zabezpečovania kvality pre používateľov, potrebu jeho jasného prepojenia so širšími prioritami vysokoškolského vzdelávania a potrebu rozvíjania cezhraničnej spolupráce s cieľom zvyšovať kvalitu, a opierajúc sa o rozsiahlu škálu zdrojov táto správa zdôrazňuje, že zabezpečovanie kvality má potenciál na to, aby zohrávalo aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní reforiem na systémovej a inštitucionálnej úrovni, a predstavuje návrhy činností, ktoré by mala EÚ vykonať s cieľom podporiť jednotlivé inštitúcie a členské štáty.

Zabezpečovanie kvality často budí dojem, že sa zameriava skôr na proces než na obsah. Zabezpečovanie kvality má však ešte stále nevyužitý potenciál podporovať inštitúcie v dosahovaní ich cieľov. Ak sa proces zabezpečovania kvality prispôsobí vízii a prioritám príslušnej IVV, zabezpečí tak väčšiu rôznorodosť a užšiu špecializáciu danej IVV, ako aj širšie zapojenie zainteresovaných strán a väčšiu zodpovednosť voči nim, pričom bude systematicky poskytovať výsledky do strategických rozhodovacích procesov s dôrazom na nepretržité zlepšovanie. Tak dôjde k zmene. Niektorým agentúram pre zabezpečovanie kvality sa udeľujú čoraz väčšie právomoci, aby mohli kontrolovať širšie ciele vysokoškolského vzdelávania, akými sú rozširovanie prístupu k vzdelávaniu, celoživotné vzdelávanie, internacionalizácia atď.[7] V niektorých prípadoch sú predmetom kontrol kvality aj doktorandské štúdium[8] a stratégie ľudských zdrojov[9]. V oblasti externého zabezpečovania kvality naďalej pokračuje prechod z tradičného zamerania na akreditáciu jednotlivých programov poskytovaných danou inštitúciou na hodnotenie inštitúcie ako celku. Väčšina (69 %) systémov zabezpečovania kvality sa v súčasnosti zameriava na hodnotenie inštitúcií v kombinácii s akreditáciou programov a narastajúca menšina prešla výlučne na proces celkového hodnotenia inštitúcií[10]. Takýto trend je pre budúce smerovanie zabezpečovania kvality sľubný, pretože hodnotenie inštitúcií umožní akademickým pracovníkom a IVV zostavovať učebné plány a zabezpečiť ich kvalitu bez potreby formálnej externej akreditácie každého jednotlivého programu, ako aj rýchlo prispôsobovať ich poskytovanie meniacim sa potrebám trhu práce a zmenám v zložení populácie študentov.

2.           TRENDY V ZABEZPEČOVANÍ KVALITY OD ROKU 2009 

2.1.        Ako zabezpečovanie kvality podporilo akademickú obec, študentov a ďalšie zainteresované strany v dosahovaní cieľov zameraných na kvalitu?

Väčšina IVV už zaviedla jasné štruktúry a procesy zabezpečovania kvality (podľa prieskumu z roku 2010 iba 5 % inštitúcií nemalo žiadne vyhlásenie o politike kvality)[11]. Viac ako 75 % IVV má verejnú stratégiu zameranú na nepretržité zlepšovanie kvality, pričom v CZ, DK, ES, IT, FI, LU a NL ju majú všetky IVV[12]. Inštitúcie však bojujú s tým, ako sa vzdialiť od orientácie na proces, aby mohli zaviesť skutočnú kultúru nepretržitého zlepšovania kvality[13]. Navrhnutie takého systému zabezpečovania kvality, ktorý by do strategickej orientácie inštitúcie neustále prinášal spätnú väzbu s jasným vymedzením zodpovedností na všetkých úrovniach, zostáva aj naďalej problematické[14]. 

Podľa prieskumu QUEST sa zvyšuje miera účasti študentov na procese zlepšovania kvality. Približne 85 % študentov má možnosť zúčastniť sa na študentskom hodnotení, pričom významná časť z nich si myslí, že takéto hodnotenia môžu ovplyvniť kvalitu vzdelávania[15]. V roku 2012 sa študenti podieľali na zabezpečovaní kvality vo „vysokej“ alebo „rovnocennej“ miere až v 17 krajinách v porovnaní s 9 krajinami v roku 2009. Miera ich účasti sa však líši nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj v rámci vnútroštátnych systémov. V mnohých IVV je účasť študentov na zabezpečovaní kvality obmedzená len na formálnu prítomnosť a pozorovanie[16].

V mnohých krajinách existuje formálna požiadavka, aby sa zamestnávatelia zúčastňovali na externom zabezpečovaní kvality (BR-fr, BG, CZ, DE, DK, EE, EL, FR, IT, LT, LV, PT, UK-Sc). [17] Aktívne zapájanie zamestnávateľov do procesu zlepšovania kvality, napríklad prostredníctvom účasti na auditoch inštitúcií, však nie je bežné: zamestnávatelia sú členmi tímov pre externú kontrolu iba v BE-fr, DE, EL, FI, LV (pre profesionálne programy), LT a UK (v závislosti od inštitúcie)[18].

Aj externé zainteresované strany sa na vlastnom internom zabezpečovaní kvality jednotlivých inštitúcií zúčastňujú skôr na úrovni poskytovania informácií než ako aktívni partneri.

Uverejňovanie výsledkov zabezpečovania kvality stimuluje zlepšovanie kvality a pomáha budovať dôveryhodnosť a transparentnosť. Uverejňovanie výlučne pozitívnych výsledkov (BE-nl, CY, CZ, ES, FR, HR, LT, MT, PL, UK) však nemá žiaden prínos. Iba v 12 krajinách (BE-de, BE-fr, DK, EE, FI, HR, IE, IT, LU, LV, PT, SK) uverejňuje viac ako štvrtina inštitúcií aj kritické správy.[19] Informácie sú často nezrozumiteľné a ťažko dostupné, čo obmedzuje ich hodnotu.[20]

Čo sa týka európskej úrovne, európske normy a usmernenia (ENU), ktoré boli vypracované v roku 2005, pomohli dosiahnuť súlad v oblasti zabezpečovania kvality medzi jednotlivými krajinami a poskytli rámec pre spoluprácu medzi agentúrami na zabezpečovanie kvality. Tieto normy a usmernenia však majú v súčasnosti veľmi všeobecný charakter, čo spôsobuje ich odlišné chápanie a nerovnaké uplatňovanie. Na inštitucionálnej úrovni je prienik a vplyv týchto noriem a usmernení aj naďalej obmedzený. Iba 12 % respondentov prieskumu združenia EURASHE považuje ENU za užitočné pre akademickú obec a iba 10 % ich považuje za užitočné pre študentov, absolventov alebo zamestnávateľov[21]. Podľa názoru mnohých IVV síce existujú všeobecné rámce, no nie je k dispozícii dostatok praktických rád o tom, ako vytvoriť silnú kultúru kvality[22]. Veľká časť študentov o týchto normách a usmerneniach nevie (59,7 % ich vôbec nepozná, 23,9 % má o nich obmedzené znalosti)[23]. Na základe požiadavky, ktorá bola prednesená na konferencii ministrov v Bukurešti v roku 2012, prechádzajú ENU revíziou s cieľom zvýšiť ich prehľadnosť, uplatnenie, užitočnosť a rozšíriť rozsah ich pôsobnosti[24]. Táto revízia je príležitosťou na posilnenie odozvy inštitúcií na výzvy, akými sú rozširovanie účasti na vzdelávaní, znižovanie predčasného ukončenia školskej dochádzky, zlepšovanie zamestnateľnosti atď., a zaistenie toho, aby zabezpečovanie kvality prispievalo k vytváraniu silnej kultúry kvality a skutočnej angažovanosti akademickej obce.

2.2.        Ako zabezpečovanie kvality pomohlo inštitúciám rozšíriť prístup k vzdelávaniu a zaistiť, aby študenti absolvovali vysokoškolské štúdium?

Na to, aby Európa splnila ciele stratégie Európa 2020 a vnútroštátne ciele zamerané na zvyšovanie počtu absolventov a následné dopĺňanie chýbajúcich zručností, musí do systému vysokoškolského vzdelávania prilákať širšiu vzorku spoločnosti. Zabezpečovanie kvality musí inštitúciám pomáhať kontrolovať a posilňovať kvalitu a vplyv ich politík náboru študentov, ako aj ich následný dosah na rozširovanie prístupu k vzdelávaniu. Počiatočný prieskum však vykazuje málo dôkazov o tom, že by agentúry pre zabezpečovanie kvality podporovali inštitúcie v rozširovaní prístupu k vzdelávaniu prostredníctvom inovačných prístupov náboru študentov, ako je napríklad uznanie predchádzajúceho vzdelania, čo by študentom umožnilo predložiť a preniesť si kredity z programov, ktorých štúdium predčasne ukončili, alebo vytváranie prístupu pre absolventov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) a študentov z iných podsektorov vzdelávania[25].

Kvalita stratégií IVV zameraných na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky[26] a podnecovanie k riadnemu ukončeniu štúdia, spolu s ukazovateľmi alebo cieľmi na meranie pokroku, ovplyvňujú pravdepodobnosť, s akou študenti úspešne dokončia svoje štúdium. Zapájanie študentov do navrhovania študijných programov a zostavovania učebných plánov môže prinášať lepšie výsledky pre študentov. Robí to však len 50 % IVV a iba 40 % používa na meranie študijnej záťaže študentské prieskumy[27]. Systémy, ktoré sledujú pokrok študentov – ako v BE-nl, DK, DE, IE a UK –, dokážu určiť rizikové prvky a zameriavajú sa na zásah s cieľom zvýšiť úspešnosť štúdia. Monitorovanie cieľov dokončenia štúdia, ako to robí polovica systémov zabezpečovania kvality v EÚ (BE-de, BE-fr, BE-nl, EE, EL, FI, IT, LT, HU, PT, SI, IS, LI, NO), alebo prepojenie miery dokončenia štúdia s jeho financovaním, čo je prípad menšieho počtu krajín (AT, BE-nl, CZ, DK, I, DE, IT, NL, SE, UK-Sc)[28], podnecuje IVV k tomu, aby monitorovali a zvyšovali svoju úspešnosť v predchádzaní predčasnému ukončeniu školskej dochádzky.

Iba 40 % IVV v súčasnosti pravidelne hodnotí svoje podporné služby pre študentov.[29] Hoci takmer všetky ponúkajú podporné vzdelávacie služby, ako sú tútorstvo, poradenstvo a konzultácie, iba niečo viac ako polovica z nich hodnotí ich úspešnosť. Podobný trend badať v oblasti knižničných, výpočtových a laboratórnych služieb.

2.3.        Ako zabezpečovanie kvality pomohlo inštitúciám vysokoškolského vzdelávania poskytovať študentom vysokokvalitné a relevantné zručnosti?

Jednou z najnáročnejších nedávnych reforiem je prechod na výučbu zameranú na študentov. Hoci väčšina IVV zostavuje študijné programy z hľadiska očakávaných výsledkov vzdelávania pre študentov, je aj naďalej problematické začleniť tieto výsledky vzdelávania do výučby, štúdia a hodnotenia. Zabezpečovanie kvality môže podnietiť IVV k tomu, aby pomáhali akademickým pracovníkom s touto úlohou (napr. povinná odborná príprava pre akademických pracovníkov zameraná na používanie výsledkov vzdelávania, ktorá funguje v AT, BE-fr, CZ, IE, LV, RO, UK).[30] Využívanie zabezpečovania kvality pri návrhu študijných programov môže akademickým pracovníkom pomôcť zostavovať a vyhodnocovať študijné predmety na základe jasných a relevantných výsledkov a konzistentným spôsobom udeľovať kredity. Takýto postup sa však v rámci akreditácie externých programov zvyčajne nepoužíva.[31] Ak sa zabezpečí správne uplatňovanie iných nástrojov transparentnosti založených na výsledkoch vzdelávania [napr. kvalifikačný rámec, európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), dodatok k diplomu], zabezpečovanie kvality môže podporiť výsledky vzdelávania ako základné kamene poskytovania vysokoškolského vzdelávania, a tým prispieť k zvýšeniu uznávania vysokoškolských titulov z iných krajín[32].

Väčšina IVV využíva zabezpečovanie kvality na hodnotenie a rozvíjanie zručností a kvalifikácií vyučujúcich, no pri akademickom povýšení má stále väčšiu váhu výskumná než pedagogická činnosť. Iba jedna štvrtina IVV poskytuje povinné odborné vzdelávanie pre svojich vyučujúcich[33]. Zabezpečovanie kvality môže pomáhať pri vývoji vnútroštátnych a inštitucionálnych stratégií, ktoré podporujú odborné vzdelávanie zamestnancov, prihliadajú na učiteľské zručnosti pri kariérnom raste, propagujú ocenenia a štipendiá pre učiteľov, používajú spätnú väzbu od študentov a stimulujú medzinárodné skúsenosti[34].

Nové modely poskytovania vzdelávania, ako sú napríklad zmiešané štúdium alebo hromadné otvorené internetové kurzy (MOOC), majú potenciál zmeniť spôsob, akým sa vzdelávanie poskytuje. Rámce a inštitúcie pre zabezpečovanie kvality potrebujú flexibilitu, aby mohli podporovať inštitúcie v osvojovaní rôznych režimov inovačného poskytovania študijných programov, prispôsobovaní ich koncepcie kvality a vývoji nových ukazovateľov zameraných na umožnenie týchto zmien. Hodnotenie inštitúcií by malo inštitúciám pomôcť pri plánovaní a prideľovaní zdrojov určených na vývoj nových režimov, zvyšovaní ich príťažlivosti, vývoji špecializovaných služieb alebo oslovovaní študentov mimo formálneho vzdelávania. Niektoré krajiny – ES, IT, NO – v súčasnosti skúmajú, či orgány zabezpečovania kvality majú potenciál hodnotiť kurzy MOOC.

Mnohé inštitúcie považujú za veľmi náročné systematicky zapájať zamestnávateľov do tvorby a poskytovania študijných programov, napríklad ak ide o zaistenie toho, aby stáže viedli k jasným výsledkom vzdelávania. Zabezpečovanie kvality môže inštitúciám pomôcť pri zapájaní zamestnávateľov do navrhovania výučby pre tzv. učenie sa prácou založenej na relevantných výsledkoch vzdelávania a metódach hodnotenia. V niektorých krajinách (BE-fr, BG, DK, EE, AT, NO, CH) majú IVV povinnosť preukazovať, že zapájajú zamestnávateľov do vývoja študijných programov[35]. Systematickejšia spolupráca IVV a agentúr pre zabezpečovanie kvality s inštitúciami odborného vzdelávania a prípravy môže podporiť tento cieľ, a tým pomôcť vyvíjať flexibilnejšie možnosti štúdia.

S cieľom zaistiť, aby mali absolventi správne zručnosti potrebné pre trh práce, a znížiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami môže zabezpečovanie kvality slúžiť na preukázanie toho, že príslušný študijný program spĺňa potreby trhu práce. V BG, CZ, IT, AT a SI sa môže od IVV vyžadovať, aby preukázali, že ich študijné programy zodpovedajú aktuálnemu dopytu[36]. Zabezpečovanie kvality môže tiež IVV pomôcť využívať informácie o profesijných dráhach ich absolventov pri navrhovaní a poskytovaní študijných programov – napríklad prepojením sledovania absolventov s financovaním (CZ, IT, SL, UK) alebo s (re)akreditáciou (AT, BE-nl, BG, DE, DK, NL)[37]. V niektorých krajinách (napr. BG, DK, EE, IE, EL, FR, IT, LV, LT, HU) inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pravidelne poskytujú údaje alebo preukazujú, že monitorujú, prípadne sledujú zamestnanie svojich absolventov.[38]

Napriek týmto zisteniam celkovo existuje málo IVV, ktoré v súčasnosti sledujú svojich absolventov alebo robia medzi nimi prieskumy s cieľom zlepšiť študijné programy a zamestnateľnosť absolventov[39]. Inštitúcie, ktoré tak robia, badajú viaceré výhody – vývoj systematickejšieho prístupu k zabezpečovaniu kvality, zlepšovanie zodpovednosti, aktívny prínos pre iniciatívu Európa znalostí a zlepšovanie vzťahov so zainteresovanými stranami[40].

2.4.        Podporilo zabezpečovanie kvality mobilitu a internacionalizáciu študentov?

Rastúca medzinárodná spolupráca vo vysokoškolskom vzdelávaní vytvára tlak na inštitúcie zo strany partnerov, aby vyvíjali silné systémy zabezpečovania kvality. IVV, ktoré sa pokúšajú budovať si medzinárodný profil, chcú mať možnosť preukázať svoje štandardy kvality ako nevyhnutný predpoklad pre dôveru, ktorá je základom medzinárodných partnerstiev[41]. Študenti pri výbere štúdia oceňujú známe štandardy kvality, pretože sa vďaka nim dokážu vyhnúť poskytovateľom a inštitúciám na nízkej úrovni, ktoré ponúkajú alebo akreditujú falošné, prípadne nekvalitné študijné odbory bez oprávnenia. Záväzok používať zabezpečovanie kvality môže tiež pomôcť vyvážiť obavy (ktoré priniesol, okrem iného, prieskum PIAAC) o kvalite niektorých zahraničných titulov, čo môže brániť v uznávaní vzdelania a brzdiť mobilitu študentov.

Európske združenie zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA) a Európsky register zabezpečenia kvality (EQAR) podporujú spoluprácu v oblasti zabezpečovania kvality na európskej úrovni. Vďaka členstvu v združení ENQA dosiahli približne dve tretiny agentúr pre zabezpečovanie kvality v EHEA (v porovnaní s asi polovicou v roku 2009)[42] uznanie, že pracujú v súlade s európskymi normami a usmerneniami. Desať krajín EÚ (CY, EL, IT, LV, LU, MT, PT, SE, SI, SK) však stále nemá v rámci ENQA agentúru s riadnym členstvom[43].

Narástol aj počet členov registra EQAR (z 19 vládnych členov pri jeho založení v roku 2008 na 32 v roku 2013[44]). Tento register podporuje celoeurópsky prístup k externému zabezpečovaniu kvality, v rámci ktorého si môžu inštitúcie na svoje ohodnotenie vybrať ktorúkoľvek agentúru pre zabezpečovanie kvality mimo vlastnej krajiny, čím sa stimuluje európsky rozmer zabezpečovania kvality a zvyšovanie kvality. O členstvo v registri EQAR doposiaľ požiadalo 39 agentúr EHEA (84 % zo všetkých oprávnených agentúr pre zabezpečovanie kvality, teda tých, ktoré podstúpili kontrolu podľa ENU). 35 žiadostí bolo schválených[45]. Kľúčoví používatelia registra majú teraz väčšiu dôveru v to, že EQAR pomáha otvárať vnútroštátne systémy zabezpečovania kvality agentúram zo zahraničia (60 % národných študentských združení v roku 2012 v porovnaní so 41 % v roku 2009)[46].

Ministri jednotlivých štátov však radšej spolupracujú s domácimi než zahraničnými agentúrami. Cezhranične zatiaľ pôsobia iba dve pätiny agentúr pre zabezpečovanie kvality zaregistrovaných v registri EQAR. Pre tieto agentúry sú veľkým problémom najmä národné rozdiely v zabezpečovaní kvality a skutočnosť, že neexistuje spoločný európsky rozmer pre zabezpečovanie kvality. V šiestich krajinách EÚ (AT, BE-nl, BG, LT, PL, RO) môžu IVV pri pravidelných hodnoteniach, auditoch a akreditáciách spolupracovať s agentúrami zaregistrovanými v zahraničí. Ďalšie dve krajiny (DE, DK) berú pri spoločných programoch do úvahy rozhodnutia o zabezpečovaní kvality všetkých agentúr zaregistrovaných v EQAR[47].

Externé zabezpečovanie kvality a akreditácia spoločných programov predstavujú výzvu, keďže zvyčajne ich tvoria viaceré vnútroštátne akreditačné postupy. Jednotlivé vlády vykonali kontrolu vnútroštátnych právnych predpisov a postupov súvisiacich so spoločnými programami a titulmi s cieľom odstrániť prekážky spolupráce a mobility. Súčasná iniciatíva známa ako „bolonský proces“ zameraná na vytvorenie európskeho prístupu akreditácie spoločných titulov môže pomôcť minimalizovať administratívne zaťaženie a uľahčiť vývoj spoločných titulov. Jedným z krokov smerom k zjednodušeniu a vzájomnej dôvere sú medzičasom projekty Európskeho konzorcia pre akreditáciu (ECA)[48].

Rozpočtové obmedzenia spôsobili, že mnohé agentúry pre zabezpečovanie kvality sa zamerali na hlavné činnosti v rámci svojich vnútroštátnych systémov.[49] Keďže vysokoškolské vzdelávanie je však čoraz viac celosvetovo prepojené, zabezpečovanie kvality sa musí vyvíjať a vytvoriť tak dôveru, ktorú IVV potrebujú na to, aby mohli spolupracovať na medzinárodnej úrovni. Jedným z pozitív je, že od roku 2009 zvyknú byť členmi komisií pre zabezpečovanie kvality aj medzinárodní experti. ENQA a EQAR môžu zohrávať kľúčovú úlohu v budovaní dôvery, napríklad aj angažovaním ministerstiev a iných zainteresovaných strán, zhromažďovaním údajov o cezhraničných činnostiach agentúr pre zabezpečovanie kvality a propagovaním spoločných štandardov a prístupov (vrátane zhromažďovania údajov na vnútroštátnej úrovni, porovnateľných štandardov, strategických dokumentov a správ).[50]

Cezhraničná spolupráca v oblasti zabezpečovania kvality je dôležitá najmä pre cezhraničné vysokoškolské vzdelávanie (CHVV – franchising a univerzitné pobočky). Hoci tento typ vzdelávania sa týka iba malej časti študentov v Európe, táto spolupráca sa rozvíja a postupy zabezpečovania kvality sa medzi jednotlivými krajinami a poskytovateľmi vzdelávania výrazne líšia. Pomocou monitorovania kvality výstupov cezhraničného vysokoškolského vzdelávania (CHVV) svojich inštitúcií môžu agentúry pre zabezpečovanie kvality pomôcť zaistiť vysokokvalitné vzdelávanie, a tým chrániť povesť svojho systému vysokoškolského vzdelávania a svojej schopnosti prilákať nových študentov.

Keď sa budú agentúry pre zabezpečovanie kvality viac sústrediť na kvalitu cezhraničnej spolupráce a budú posilňovať svoje medzinárodné väzby, zvýši sa dôveryhodnosť, transparentnosť a konzistentnosť ich hodnotení. S cieľom uľahčiť tento proces by mohli byť agentúry pre zabezpečovanie kvality v hostiteľskej krajine informované o hodnoteniach kvality inštitúcií CHVV v ich príslušnej krajine, prípadne by mohli vypracovať spoločné hodnotenia. Dvojstranné dohody poverujúce agentúru pre zabezpečovanie kvality v prijímajúcej krajine konať v mene odosielajúcej agentúry alebo umožňujúce agentúre zaregistrovanej v registri EQAR hodnotiť inštitúciu CHVV by pomohli riešiť problémy kvality a ich výhodou by bolo to, že by podnietili cezhraničnú spoluprácu a vzájomné učenie.

3.           ZÁVERY – PODPORA EÚ V OBLASTI ZLEPŠOVANIA KVALITY VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

Táto správa síce preukazuje určitý pokrok v porovnaní s rokom 2009, no zároveň odhaľuje veľké rozdiely v spôsobe, akým zabezpečovanie kvality podporuje reformy vysokoškolského vzdelávania, ako sú napríklad rozširovanie prístupu k vzdelávaniu, zlepšovanie zamestnateľnosti a internacionalizácie alebo skvalitňovanie doktorandského štúdia a stratégií ľudských zdrojov. Na to, aby bolo možné preklenúť tieto rozdiely, musí byť zabezpečovanie kvality skutočnou podporou pri vytváraní internej kultúry kvality, a nie len formálnou záležitosťou. Musí sa stať súčasťou všetkých oblastí činností príslušnej inštitúcie, sledovať všetky zmeny v spôsobe navrhovania a poskytovania vzdelávania a zapájať celú inštitúciu do procesu vytvárania kultúry kvality, ktorá tvorí základ výučby a štúdia.

Občania sa navyše čoraz viac presúvajú medzi systémami – tak v rámci tradičného základného vzdelávacieho systému, ako aj s cieľom obohatiť a rozšíriť si svoje vedomosti a zručnosti počas života. Čoraz viac vzdelávacích procesov sa vymyká tradičným postupom zatriedenia. Študenti majú – a to celkom oprávnene – čoraz viac možností, ako si zostaviť svoje štúdium. Môžu si vyberať z rôznych podsystémov a spôsobov poskytovania vzdelávania vrátane študijných materiálov poskytovaných prostredníctvom IKT, pričom je potrebné, aby sa na ich kvalitu mohli spoľahnúť.

Vznik kvalifikačných rámcov pre celoživotné vzdelávanie so zaručenou kvalitou, ktoré intenzívne podporuje európsky kvalifikačný rámec (EQF), je dôvodom na zamyslenie sa nad sektorovým prístupom k zabezpečovaniu kvality a nad tým, či je možné určiť nejaké základné zásady a usmernenia, ktoré by boli platné pre všetky sektory a uplatniteľné na všetky kvalifikácie. S cieľom vysporiadať sa s týmito problémami by bolo vhodné, aby sa o zabezpečovaní kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní uvažovalo v rozsiahlom kontexte všetkých nástrojov transparentnosti a zabezpečovania kvality. Komisia v súčasnosti skúma možnosti užšej koordinácie všetkých európskych nástrojov transparentnosti a zabezpečovania kvality ako spôsob dosiahnutia úplného európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie. Rozsah pôsobnosti zabezpečovania kvality by sa mal rozšíriť tak, aby pokrýval väčšie spektrum tém relevantných pre vysokoškolské vzdelávanie.

V tejto súvislosti Komisia plánuje podniknúť nasledujúce kroky smerom k lepšej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality celoživotného vzdelávania v Európe:

· Poradiť sa so zainteresovanými stranami o zisteniach tejto správy, ako aj o potrebe a uskutočniteľnosti zlepšovania súdržnosti medzi zabezpečovaním kvality v rôznych podsektoroch vzdelávania ako súčasť nadchádzajúcej verejnej konzultácie o európskom priestore pre zručnosti a kvalifikácie, ktorá sa ešte viac snaží spojiť a zblížiť nástroje transparentnosti a uznávania vzdelávania v EÚ[51].

· Zdôrazniť potrebu rozsiahlej revízie ENU, ktorá sa má zamerať skôr na zvyšovanie štandardov kvality než na procesné prístupy, má rozšíriť rozsah pôsobnosti ENU tak, aby zahŕňali aj problémy uvedené v tejto správe, a má otvoriť spoluprácu na zabezpečovaní kvality s ďalšími sektormi vzdelávania a odbornej prípravy.

· Pokračovať v zlepšovaní formulácie európskych nástrojov transparentnosti, ktoré podporujú zabezpečovanie kvality, uznávanie vzdelania a mobilitu, v nadväznosti (medzi inými) na hodnotenia európskeho kvalifikačného rámca, nástrojov EQAVET a Europass z roku 2013 prostredníctvom podpory siete ENIC-NARIC, národných koordinačných miest EQF a stredísk Europass a v nadväznosti na revíziu príručky používateľov systému ECTS.

· Spolupracovať s členskými štátmi[52] na tom, aby sa do registra EQAR zaregistrovalo viac agentúr pre zabezpečovanie kvality a aby mohli zahraničné agentúry zapísané v registri EQAR pracovať vo svojich systémoch vysokoškolského vzdelávania.

· Naďalej podporovať spoluprácu pri zabezpečovaní kvality na medzinárodnej úrovni prostredníctvom dialógu s kľúčovými medzinárodnými partnermi a ako základ pre vytváranie partnerstiev s IVV na celom svete.

Prostredníctvom programu Erasmus+ EÚ poskytne:

· podporu pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti zabezpečovania kvality cez:

· strategické partnerstvá a aliancie pre sektorové zručnosti, ktoré umožnia IVV vymieňať si vedomosti v rámci vývoja kultúr kvality a podpory zapájania zamestnávateľov a ďalších zainteresovaných strán, ako sú výskumní pracovníci, zamestnanci atď.;

· poskytovanie podpory agentúram pre zabezpečovanie kvality a IVV pri ich spolupráci na vývoji interných procesov zabezpečovania kvality, ktoré majú riešiť kľúčové problémy a zaistiť lepší vplyv revidovaných ENU na inštitucionálnej úrovni;

· skvalitňovanie medzisektorového dialógu s OVP na tému zabezpečovania kvality;

· šírenie osvedčených postupov zameraných na podporu jednoduchších procesov akreditácie spoločných programov prostredníctvom iniciatív podporovaných EÚ.

· podporu pre reformu vysokoškolského vzdelávania vrátane: 

· iniciatívy na podporu reformy vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj vývoja kultúry kvality, a to prostredníctvom partnerského vzdelávania a kontrol, štúdií, nástrojov a príručiek zainteresovaných strán atď.;

· inovačných projektov zameraných na zlepšovanie schopnosti zabezpečovania kvality podporovať trvalo udržateľnú reformu.

Komisia víta skutočnosť, že v predložených návrhoch dohôd o partnerstve, ktoré majú poskytnúť prehľad výdavkov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020, mnoho krajín kladie dôraz na kvalitu svojho vysokoškolského vzdelávania. Je nevyhnutné, aby tieto záväzky mali oporu v cielených iniciatívach operačných programov, ktoré budú vykonávať príslušné dohody. Posilnenie postupov zabezpečovania kvality by preto malo byť jasným cieľom takýchto iniciatív.

[1]           KOM(2011) 567 v konečnom znení.

[2]           COM(2013) 499 final.

[3]           COM(2013) 654 final.

[4]               OECD: Skills Outlook 2013: First Results from the Survey of Adult Skills (Prehľad zručností podľa OECD 2013: prvé výsledky z prieskumu zručností dospelých) http://skills.oecd.org/documents/OECD_Skills_Outlook_2013.pdf

[5]           KOM(2009) 487 v konečnom znení.

[6]           Odporúčanie 2006/143/ES z 15. februára 2006 (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006).

[7]               Rauhvargers, Andrejs (2012): Report by the EHEA Working Group on Recognition (Správa pracovnej skupiny EHEA o uznávaní vzdelania), s. 23. K dispozícii online na stránke http://www.ehea.info/Uploads/%281%29/Recognition%20WG%20Report.pdf.

[8]               http://www.eua.be/Libraries/Publications_homepage_list/Salzburg_II_Recommendations.sflb.ashx

                http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/Principles_for_Innovative_Doctoral_Training.pdf

[9]               http://ec.europa.eu/euraxess/index.cfm/rights/strategy4Researcher

[10]             EACEA (2012): The European Higher Education Area in 2012: Bologna Process Implementation Report (Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu), s. 60.

http://www.ehea.info/Uploads/%281%29/Bologna%20Process%20Implementation%20Report.pdf.

[11]             Loukkola, Tia; Zhang, Thérèse (2010): Examining Quality Culture: Part 1 (Skúmanie kultúry kvality: 1. časť). EUA. Brusel, s. 33. http://www.eua.be/pubs/Examining_Quality_Culture_Part_1.pdf

[12]             EACEA, op. cit., s. 68.

[13]             IBAR (2012): Identifying Barriers in Promoting the ESG for Quality Assurance at Institutional Level (Zisťovanie prekážok pri presadzovaní európskych noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality na inštitucionálnej úrovni). Pracovný balík 8, s. 4.

 http://www.ibar-llp.eu/assets/files/wp8/WP8%20Cross-country%20comparative%20study.pdf

[14]          Tamtiež, s. 38.

[15]         Jungblut, Jens; Vukasovic, Martina (2013): QUEST FOR QUALITY FOR STUDENTS - Survey on Students’ perspectives (PRIESKUM KVALITY PRE ŠTUDENTOV – prieskum názoru študentov). ESU, Brusel, s. 68. http://www.esu-online.org/resourcehandler/30010f4b-c7a9-4827-93a5-84aaaaa91709/

[16]             Bischof, Lukas; Gajowniczek, Joanna; Maikämper, Moritz (2013): Study to Prepare the Report on Progress in the Development of Quality Assurance Systems in the Various Member States and on Cooperation Activities at European Level (Štúdia k vypracovaniu správy o pokroku dosiahnutom vo vývoji systémov zabezpečovania kvality v rôznych členských štátoch a o činnostiach v oblasti spolupráce na európskej úrovni), s. 27.

[17]             Modernisation of Higher Education in Europe: access, retention and employability (Modernizácia vysokoškolského vzdelávania v Európe: prístup k vzdelávaniu, riadne ukončenie štúdia a zamestnateľnosť). Výskum siete Eurydice, ktorý má byť uverejnený v prvom polroku 2014. V BE-de a na IS sa zamestnávatelia zúčastňujú na externom zabezpečovaní kvality bez akýchkoľvek formálnych požiadaviek.

[18]             Východiskové údaje siete Eurydice na vypracovanie správy o vykonávaní bolonského procesu.

[19]          EACEA, op. cit., s. 69.

[20]          Bischof a kol., op. cit., s. 39. Vercruysse, Proteasa, 2012.

[21]         ENQA (2011): MAPPING THE IMPLEMENTATION AND APPLICATION OF THE ESG (MAP-ESG PROJECT) [MAPOVANIE VYKONÁVANIA A UPLATŇOVANIA EURÓPSKYCH NORIEM A USMERNENÍ (PROJEKT MAP-ESG)]. ENQA. Brusel, s. 56. http://www.enqa.eu/files/op_17_web.pdf

[22]          IBAR (2012): Pracovný balík 5, s. 12.

http://www.ibar-llp.eu/assets/files/wp5/WP5%20Cross-country%20comparative%20study.pdf

[23]          Jungblut, Vukasovic, op. cit., s. 67.

[24]             Konferencia ministrov EHEA (2012): Bukureštské komuniké, s. 2. Revíziu vypracovali zainteresované organizácie (ENQA; ESU; EUA; EURASHE, Education international; EQAR; Business Europe) s cieľom získať schválenie ministrov v roku 2015.

[25]             Eurydice, op. cit.

[26]                    Podľa OECD v roku 2011 úspešne dokončilo svoje štúdium v priemere 68,4 % vysokoškolských študentov.

[27]          Loukkala, Zhang, op. cit., s. 11, 30.

[28]             EACEA, op. cit., s. 112.

[29]         Sursock, Andrée; Smidt, Hanne (2010): Trends 2010: A decade of change in European Higher Education (Trendy 2010: desaťročie zmeny v európskom vysokoškolskom vzdelávaní). EUA. Brusel, s. 86.

http://www.eua.be/typo3conf/ext/bzb_securelink/pushFile.php?cuid=2756&file=fileadmin/user_upload/files/Publications/Trends_2010.pdf

[30]             EACEA, op. cit., s. 51.

[31]             Tamtiež, s. 51.

[32]             Bukureštské komuniké, s. 4.

[33]             Loukkala, Zhang, op. cit., s. 34.

[34]         Report of the High Level Group on Modernisation of Higher Education (Správa skupiny na vysokej úrovni o modernizácii vysokoškolského vzdelávania) http://ec.europa.eu/education/higher-education/modernisation/index.html

[35]             Neuverejnený prieskum siete Eurydice.

[36]             Tamtiež.

[37]         Gaebel, Michael a kol. (2012): Tracking Learners’ and Graduates’ Progression Paths (TRACKIT) [Sledovanie dráh pokroku u študentov a absolventov (TRACKIT)]. EUA. Brusel, s. 27 – 28.

 http://www.eua.be/Libraries/Publications_homepage_list/EUA_Trackit_web.sflb.ashx

[38]             Neuverejnený prieskum siete Eurydice.

[39]          Gaebel a kol., op. cit., s. 26.

[40]          Tamtiež, s. 44.

[41]          Sursock, Smidt, op. cit., s. 21.

[42]             Bischof, op. cit., s. 50.

[43]         http://www.enqa.eu/agencies.lasso, 4.11.2013 (patria k nim však aj malé krajiny, ktoré nemusia mať národnú agentúru pre zabezpečovanie kvality).

[44]             Vládni členovia z EÚ: AT, BE-nl, BG, HR, CY, CZ, DK, EE, ES, FR, DE, IE, PT, LV, LU, MT, NL, PL, PT, RO, SI – http://www.eqar.eu/association/members.html#c28

[45]             http://www.eqar.eu/fileadmin/documents/eqar/information/EQAR_AR12_screen.pdf

[46]             Bischof, op. cit., s. 56.

[47]             Tück, Colin (2013): Výročná správa registra EQAR 2012, s. 15 – 17. http://www.eqar.eu/fileadmin/documents/eqar/information/EQAR_AR12_print.pdf

[48]             Tamtiež. Pozri aj dohodu MULTRA na stránke: http://www.ecaconsortium.net/main/documents/mutual-recognition-agreements

[49]          Bischof, op. cit., s. 52.

[50]         Projekty riadené združením ENQA a registrom EQAR, o ktorých má byť podaná správa v roku 2014.

[51]             COM(2012) 669 final.

[52]             V strategickom pláne na obdobie rokov 2013 – 2017 (Tück, op. cit., s. 25 – 29) sa okrem iného navrhuje, aby sa tak urobilo prostredníctvom revízie ENU.