DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, je v súčasnosti vo výlučnej právomoci členských štátov a v tejto oblasti neexistuje žiadny orgán Únie. Hoci potenciálne škody týchto trestných činov sú značné, nie vždy ich príslušné vnútroštátne orgány vyšetrujú a trestne stíhajú, keďže zdroje na presadzovanie práva sú obmedzené. Úsilie na presadzovanie práva je v dôsledku toho v tejto oblasti často roztrieštené a cezhraničný rozmer týchto trestných činov zvyčajne uniká pozornosti orgánov.

Zatiaľ čo riešenie cezhraničných prípadov podvodov si vyžaduje úzko koordinované a efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie na európskej úrovni, súčasná úroveň výmeny informácií a koordinácie na to nepostačuje, a to napriek zintenzívnenému úsiliu orgánov Únie, ako sú napríklad Eurojust, Europol a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Koordinácia, spolupráca a výmena informácií narážajú na mnohé problémy a obmedzenia, čo je spôsobené nesúladom medzi kompetenciami orgánov patriacich do rôznych územných a funkčných jurisdikcií. Medzery v súdnej činnosti v oblasti boja proti podvodom sa vyskytujú každodenne na rôznych úrovniach a u rôznych orgánov a predstavujú veľkú prekážku pre efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

Eurojust a Europol majú všeobecný mandát na uľahčenie výmeny informácií a koordináciu vnútroštátnych trestných vyšetrovaní a stíhaní, nemajú však právomoc na vykonávanie samotného vyšetrovania alebo trestného stíhania. Úrad OLAF má mandát na vyšetrovanie podvodných a nezákonných činností poškodzujúcich EÚ, ale jeho právomocí sú obmedzené na administratívne vyšetrovania. Činnosť vnútroštátnych súdnych orgánov je často pomalá, miery trestného stíhania sú v priemere nízke a výsledky dosiahnuté v rôznych členských štátoch v Únii ako celku sú nerovnomerné. Na základe skúseností z praxe sa súdna činnosť členských štátov v oblasti boja proti podvodom nemôže v súčasnosti považovať za natoľko efektívnu, rovnocennú a s takým odrádzajúcim účinkom, ako sa vyžaduje podľa zmluvy.

Keďže orgány členských štátov pôsobiace v oblasti trestného vyšetrovania a stíhania nedokážu v súčasnosti dosiahnuť rovnakú úroveň ochrany a presadzovania, má Únia nielen právomoc, ale aj povinnosť konať. Z právneho hľadiska sa to vyžaduje aj v článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ale keď sa zoberú do úvahy špecifické pravidlá Únie, ktoré sa uplatňujú v tejto oblasti, má Únia aj najlepšie možnosti na ochranu svojich finančných záujmov, a to aj prostredníctvom trestného stíhania trestných činov poškodzujúcich tieto záujmy. V článku 86 zmluvy sa ustanovuje potrebný právny základ pre takýto nový systém trestného stíhania na úrovni Únie, ktorého cieľom je napraviť nedostatky súčasného režimu presadzovania založeného výlučne na vnútroštátnom úsilí a dodať súlad a koordináciu tomuto úsiliu.

Cieľom tohto návrhu je zriadiť Európsku prokuratúru (European Public Prosecutor’s Office – EPPO) a vymedziť jej právomoci a postupy. Dopĺňa skorší legislatívny návrh[1], v ktorom sa vymedzujú trestné činy, ako aj uplatniteľné sankcie.

Tento návrh je súčasťou legislatívneho balíka, keďže ho bude sprevádzať návrh týkajúci sa reformy Eurojustu.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Komisia na vypracovanie tohto nariadenia vykonala pri viacerých príležitostiach rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a vychádzala aj zo skorších diskusií o Európskej prokuratúre, ktoré trvajú viac ako desať rokov[2]. Prípravné konzultácie v súvislosti s týmto návrhom pokrývali hlavné otázky tohto nariadenia vrátane rôznych možností, pokiaľ ide o inštitucionálne, právne, organizačné a prevádzkové usporiadanie európskeho systému pre vyšetrovanie a trestné stíhanie príslušných trestných činov.

Na začiatku roka 2012 boli zverejnené dva dotazníky distribuované on-line, jeden pre odborníkov z oblasti justície a druhý pre širokú verejnosť. Pokiaľ ide o nové kroky na posilnenie materiálneho a procesného rámca pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ, boli odpovede vo všeobecnosti pozitívne, a väčšina respondentov vyjadrila aj podporu myšlienke zriadenia Európskej prokuratúry. Zazneli viaceré podrobnejšie návrhy, obavy a otázky, najmä čo sa týka vzťahu medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi prokurátormi, právomoci Európskej prokuratúry riadiť a koordinovať vyšetrovania na vnútroštátnej úrovni alebo možných problémov s prípadnými harmonizovanými európskymi procesnými predpismi pre konania Európskej prokuratúry. Zároveň sa vo viacerých členských štátoch vykonal prieskum v teréne ako súčasť externej štúdie na podporu tejto správy. Okrem toho sa v priebehu roka 2012 a na začiatku roka 2013 konali viaceré diskusie a stretnutia na európskej úrovni:

· sieť štátnych prokurátorov alebo zodpovedajúcich inštitúcií na najvyšších odvolacích súdoch členských štátov, Budapešť, 25. – 26. mája 2012,

· konferencia: Koncepcia Európskej prokuratúry, Luxemburg, 13. – 15. júna 2012; na konferencii sa zúčastnili odborníci a zástupcovia na vysokej úrovni z akademickej obce, inštitúcií EÚ a členských štátov,

· konzultačné stretnutie podpredsedníčky Redingovej s prokurátormi a riaditeľmi prokuratúr z členských štátov, Brusel, 26. júna 2012; stretnutie umožnilo otvorenú diskusiu o osobitných otázkach týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Únie,

· Komisia 18. októbra 2012 usporiadala konzultačné stretnutie o otázkach týkajúcich sa možnej reformy Eurojustu, v rámci ktorého sa so zástupcami členských štátov diskutovalo aj o otázkach súvisiacich so zriadením Európskej prokuratúry; na stretnutí sa všeobecne podporilo zriadenie úzkej väzby medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou,

· 10. konferencia úradu OLAF pre prokurátorov zaoberajúcich sa podvodmi, Berlín, 8. – 9. november 2012, poskytla príležitosť na preskúmanie možností, ako môžu prokurátori vzájomne spolupracovať s Európskou prokuratúrou v prípade jej zriadenia,

· neformálna konzultácia uskutočnená 26. novembra 2012 s obhajcami (Rada advokátskych komôr Európy – CCBE a Európska asociácia trestných právnikov – ECBA) bola zameraná na procesné záruky pre podozrivých a jej výsledkom boli užitočné odporúčania v tomto smere,

· seminár Akadémie európskeho práva (ERA) s názvom Smerom k Európskej prokuratúre, 17. a 18. januára 2013,

· stretnutie skupiny expertov Komisie pre trestnú politiku, Brusel, 23. januára 2013,

· ďalšie konzultačné stretnutie s ECBA a CCBE, Brusel, 9. apríla 2013.

Okrem toho sa v druhej polovici roka 2012 a na začiatku roka 2013 konali aj viaceré dvojstranné konzultačné stretnutia s orgánmi členských štátov.

Komisia vykonala posúdenie vplyvu politických alternatív, pričom okrem iného zohľadnila aj externú štúdiu (osobitná zmluva č. JUST/2011/JPEN/FW/0030.A4), v ktorej sa posudzovali rôzne možnosti týkajúce sa zriadenia Európskej prokuratúry. Podľa analýzy posúdenia vplyvu poskytuje európska prokuratúra ako decentralizovaný integrovaný úrad Únie, ktorý vychádza z vnútroštátnych súdnych systémov, najväčšie výhody a spôsobuje najnižšie náklady.

3.           PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 86 zmluvy. Podľa prvého odseku tohto ustanovenia „[s] cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.“ V druhom odseku tohto ustanovenia sa takto vymedzuje zodpovednosť Európskej prokuratúry: „Európska prokuratúra zodpovedá, ak je to vhodné, v spojení s Europolom, za vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie, vymedzených nariadením uvedeným v odseku 1, a za podanie obžaloby. Pred súdnymi orgánmi členských štátov vystupuje vo vzťahu k takýmto trestným činom vo funkcii prokurátora.“ Napokon v treťom odseku článku 86 zmluvy sa určuje podstata rozsahu pôsobnosti nariadení, ktoré sa majú podľa neho prijať: „[n]ariadenia uvedené v odseku 1 ustanovia právne postavenie Európskej prokuratúry, podrobnosti výkonu jej funkcií, procesné predpisy vzťahujúce sa na jej činnosť, ako aj pravidlá prípustnosti dôkazov a pravidlá súdnej kontroly preskúmania jej procesných úkonov pri výkone jej funkcií.“

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Je potrebné, aby Únia konala, pretože plánovaná akcia má sama osebe úniový rozmer. Zahŕňa riadenie a koordináciu na úrovni Únie v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov poškodzujúcich jej finančné záujmy, ktorých ochrana sa od Únie a členských štátov vyžaduje podľa článkov 310 ods. 6 a 325 ZFEÚ. Tento cieľ možno v súlade so zásadou subsidiarity z dôvodov jeho rozsahu a účinkov dosiahnuť len na úrovni Únie. Ako je uvedené vyššie, súčasná situácia, keď je trestné stíhanie trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie výlučne v rukách orgánov členských štátov, nie je uspokojivá a nedostatočne sa pri nej plnia ciele efektívneho boja proti trestným činom, ktoré poškodzujú rozpočet Únie.

Toto nariadenie v súlade so zásadou proporcionality neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vybrané možnosti v celom navrhnutom texte predstavujú možnosti, ktoré najmenej narúšajú právne poriadky a inštitucionálne štruktúry členských štátov. Hlavné prvky návrhu, ako napríklad výber právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na vyšetrovacie opatrenia, počet delegovaných prokurátorov, decentralizovaný charakter Európskej prokuratúry a systém súdneho preskúmania, boli nastavené tak, aby nepresahovali rámec nevyhnutne potrebný na dosiahnutie hlavných cieľov návrhu.

Právomoc Únie na boj proti podvodom a iným trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy je jednoznačne stanovená v článkoch 86 a 325 zmluvy. Keďže táto právomoc Únie nedopĺňa právomoc členských štátov a jej vykonávanie sa stalo potrebným na dosiahnutie efektívnej ochrany finančných záujmov Únie, navrhnutý balík je v súlade s požiadavkou subsidiarity.

3.3.        Vysvetlenie návrhu podľa kapitol

Hlavné ciele tohto návrhu:

· podporiť zvýšenie ochrany finančných záujmov Únie a ďalší rozvoj oblasti spravodlivosti a zlepšiť dôveru podnikov a občanov EÚ v inštitúcie EÚ pri súčasnom rešpektovaní základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie,

· zriadiť súdržný európsky systém na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie,

· zabezpečiť efektívnejšie a účinnejšie vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ,

· zvýšiť počet trestných stíhaní, ktoré vedú k odsúdeniam a vymoženiu podvodne získaných prostriedkov Únie,

· zabezpečiť úzku spoluprácu a efektívnu výmenu informácií medzi európskymi a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi,

· viac odrádzať od páchania trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.

3.3.1.     Kapitola I: Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy nariadenia, ktorým je zriadenie Európskej prokuratúry. Ďalej sa v nej vymedzuje niekoľko pojmov používaných v texte, ako napríklad „finančné záujmy Únie“.

3.3.2.     Kapitola II: Všeobecné pravidlá

V tejto kapitole sa upravujú základné prvky Európskej prokuratúry, jej štatút a štruktúra ako nového úradu Únie s úlohami vyšetrovania a trestného stíhania. Stanovujú sa tak osobitné pravidlá vymenúvania a odvolávania prokurátora, jeho zástupcov a delegovaných európskych prokurátorov. Vymedzujú sa tu aj základné zásady fungovania Európskej prokuratúry.

V oddiele 1 (Štatút, organizácia a štruktúra Európskej prokuratúry) sa opisuje, ako sa zriadi Európska prokuratúra a aké funkcie jej budú zverené. V texte sa ustanovuje jej zriadenie ako nového orgánu Únie s právnou subjektivitou a vysvetľuje sa jej vzťah s Eurojustom. Popri hlavných znakoch Európskej prokuratúry sa v texte spomína jej nezávislosť a zodpovednosť, ktorými by sa malo zaručiť, že bude schopná plniť svoje funkcie a využívať svoje právomoci tak, aby nepodliehala nevhodnému vplyvu. V texte sa opisujú aj hlavné charakteristiky štruktúry Európskej prokuratúry.

V oddiele 2 (Vymenúvanie a odvolávanie členov Európskej prokuratúry) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa postupu vymenúvania a odvolávania Európskeho prokurátora, jeho zástupcov a personálu. Postup vymenovania Európskeho prokurátora sa navrhuje tak, aby sa zaručila jeho nezávislosť a zodpovednosť voči inštitúciám Únie, zatiaľ čo postup jeho odvolania závisí od Súdneho dvora Európskej únie. Pre delegovaných európskych prokurátorov, ktorých bude vymenúvať a odvolávať Európsky prokurátor, daný postup zabezpečuje ich integráciu do vnútroštátnych systémov trestného stíhania.

V oddiele 3 (Základné zásady) sa opisujú hlavné právne zásady, ktorými sa bude riadiť činnosť Európskej prokuratúry vrátane súladu s Chartou základných práv Európskej únie, proporcionality, vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní nariadenia, procesnej neutrality, zákonnosti a rýchlosti vyšetrovaní a povinnosti členských štátov pomáhať vyšetrovaniam a trestným stíhaniam Európskej prokuratúry.

V oddiele 4 (Právomoc Európskej prokuratúry) sa objasňujú trestné činy, ktoré patria do vecnej právomoci Európskej prokuratúry. Tieto trestné činy sa majú vymedziť odkazom na vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú právne predpisy Únie (smernica 2013/xx/EÚ). V texte sa rozlišujú dve kategórie trestných činov, pričom prvá kategória patrí automaticky do právomoci Európskej prokuratúry (článok 12) a v prípade druhej kategórie (článok 13) sa musí určiť jej právomoc, ak existujú určité väzby s trestnými činmi prvej kategórie. V oddiele sa opisuje aj to, ako bude Európska prokuratúra vykonávať svoju právomoc, pokiaľ ide o tieto trestné činy.

3.3.3.     Kapitola III: Procesné predpisy pre vyšetrovania, trestné stíhania a súdne konania

Táto kapitola pokrýva hlavné prvky vyšetrovaní a trestných stíhaní Európskej prokuratúry vrátane ustanovení, ako ich majú vnútroštátne súdy kontrolovať, aké rozhodnutia môže Európska prokuratúra prijať po dokončení vyšetrovania, ako bude vykonávať svoje úlohy súvisiace s trestným stíhaním a ako sa budú na súdoch prvého stupňa používať zhromaždené dôkazy.

V oddiele 1 (Vedenie vyšetrovaní) sa ustanovujú všeobecné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovania Európskej prokuratúry vrátane použitých zdrojov informácií, toho, ako sa začínajú a vykonávajú vyšetrovania a ako môže Európska prokuratúra na svoju žiadosť získať ďalšie informácie z databáz alebo zhromaždených údajov.

V oddiele 2 (Spracovanie informácií) sa vysvetľuje fungovanie systému riadenia prípadov.

V oddiele 3 (Vyšetrovacie opatrenia) sa určujú typy a podmienky jednotlivých vyšetrovacích opatrení, ktoré bude môcť Európska prokuratúra použiť. V texte sa tieto opatrenia nevymedzujú podrobne, ale vyžaduje sa uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov.

V oddiele 4 (Ukončenie vyšetrovania a právomoci trestného stíhania) sa určujú rôzne typy rozhodnutí, ktoré môže Európska prokuratúra prijať na konci vyšetrovania, vrátane obžaloby a odmietnutia žaloby.

V oddiele 5 (Prípustnosť dôkazov) sa upravuje prípustnosť dôkazov zhromaždených a predložených Európskou prokuratúrou na súdoch prvého stupňa.

V oddiele 6 (Konfiškácia) sa upravuje nakladanie s majetkom skonfiškovaným vnútroštátnymi súdmi v dôsledku trestného stíhania zo strany Európskej prokuratúry.

3.3.4.     Kapitola IV: Procesné záruky

Pravidlami tejto kapitoly sa poskytujú záruky pre podozrivých a ďalšie osoby zúčastňujúce sa na konaniach Európskej prokuratúry, ktoré budú musieť byť v súlade s náležitými normami, najmä s Chartou základných práv Európskej únie. V pravidlách sa odkazuje na legislatívu Únie (smernice o rôznych procesných právach v trestných konaniach), pokiaľ ide o určité práva, ale aj sa v nich samostatne vymedzujú ďalšie práva, ktoré legislatíva Únie zatiaľ neupravuje. Tieto pravidlá ako také poskytujú ďalšiu úroveň ochrany v porovnaní s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takže podozriví a ďalšie osoby môžu priamo ťažiť z ochrany na úrovni Únie.

3.3.5.     Kapitola V: Súdne preskúmanie

V článku 86 ods. 3 zmluvy sa zákonodarcovi Únie nariaďuje stanoviť pravidlá uplatniteľné na súdne preskúmanie procesných úkonov, ktoré Európska prokuratúra prijme pri výkone svojich funkcií. Táto možnosť odráža osobitnú povahu Európskej prokuratúry, ktorá sa odlišuje od povahy všetkých ostatných orgánov a agentúr Únie a vyžaduje si osobitné pravidlá týkajúce sa súdneho preskúmania.

V článku 86 ods. 2 zmluvy sa vyžaduje, aby Európska prokuratúra pred príslušnými súdnymi orgánmi členských štátov vystupovala vo funkcii prokurátora. Vyšetrovacie činnosti Európskej prokuratúry takisto úzko súvisia s prípadným trestným stíhaním a ich účinky sa prejavia hlavne v právnych poriadkoch členských štátov. Vo väčšine prípadov ich budú vykonávať aj vnútroštátne orgány presadzovania práva, ktoré budú konať na základe pokynov Európskej prokuratúry a niekedy aj po získaní súhlasu vnútroštátneho súdu. Európska prokuratúra je preto orgánom Únie, ktorého činnosť bude relevantná najmä vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Preto je vhodné na účely súdneho preskúmania činností vyšetrovania a trestného stíhania Európskej prokuratúry pokladať Európsku prokuratúru za vnútroštátny orgán. V dôsledku toho by súdnym preskúmaním všetkých napadnuteľných aktov vyšetrovania a trestného stíhania Európskej prokuratúry mali byť poverené vnútroštátne súdy a súdy Únie by nemali mať priamu právomoc s ohľadom na tieto akty podľa článkov 263, 265 a 268 zmluvy, keďže tieto akty by sa na účely súdneho preskúmania nemali pokladať za akty úradu Únie.

Vnútroštátne súdy môžu alebo sú povinné v súlade s článkom 267 zmluvy v určitých prípadoch predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti ustanovení právnych predpisov Únie, ktoré sú relevantné pre súdne preskúmanie aktov vyšetrovania a trestného stíhania vedených zo strany Európskej prokuratúry. Môže to zahŕňať aj otázky týkajúce sa výkladu tohto nariadenia. Keďže Európska prokuratúra sa na účely súdneho preskúmania bude pokladať za vnútroštátny orgán, vnútroštátne súdy budú môcť Súdnemu dvoru predkladať len otázky týkajúce sa výkladu jeho aktov. Postupom predbežného nálezu sa tak zabezpečí jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii, zatiaľ čo platnosť aktov Európskej prokuratúry bude možné napadnúť pred vnútroštátnymi súdmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3.3.6.     Kapitola VI: Ochrana údajov

V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá upravujúce systém ochrany údajov, ktoré v osobitnom kontexte Európskej prokuratúry konkretizujú a dopĺňajú legislatívu Únie uplatniteľnú na spracovanie osobných údajov orgánmi EÚ (osobitne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov). Dohľad nad spracovaním všetkých osobných údajov v rámci činností Európskej prokuratúry sa zveril európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS).

3.3.7.     Kapitola VII: Finančné ustanovenia a ustanovenia týkajúce sa personálu

Pravidlami tejto kapitoly sa upravuje, ako má Európska prokuratúra riadiť svoj rozpočet a personál. Tieto pravidlá vychádzajú z uplatniteľnej legislatívy Únie, t. j. pre rozpočtové záležitosti z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, a pre záležitosti personálu z nariadenia č. 31 (EHS) v znení zmien.

3.3.8.     Kapitola VIII: Ustanovenia o vzťahoch Európskej prokuratúry

V tejto kapitole sa upravuje vzťah Európskej prokuratúry s inštitúciami Únie alebo ďalšími orgánmi a takisto s aktérmi mimo Únie. Na vzťah Európskej prokuratúry s Eurojustom sa uplatňujú osobitné pravidlá s ohľadom na osobitné väzby, ktoré ich spájajú v oblasti operačných činností, administratívy a riadenia.

3.3.9.     Kapitola IX: Všeobecné ustanovenia

Tieto ustanovenia sú zamerané na inštitucionálne otázky, ktoré vzniknú zriadením každého nového úradu alebo agentúry Únie. Z veľkej časti vychádzajú zo spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram, ale zohľadňuje sa v nich aj osobitná (justičná) povaha Európskej prokuratúry. Ustanovenia pokrývajú otázky, ako je právne postavenie a podmienky fungovania, jazykové podmienky, požiadavky transparentnosti, pravidlá predchádzania podvodom, zaobchádzanie s utajovanými informáciami, administratívne vyšetrovania a pravidlá zodpovednosti.

3.3.10.   Kapitola X: Záverečné ustanovenia

V týchto ustanoveniach sa opisuje vykonávanie nariadenia a ustanovuje sa prijímanie vykonávacích predpisov, prechodných ustanovení, administratívnych pravidiel a nadobudnutie účinnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh sleduje cieľ zabezpečiť nákladovú efektívnosť z hľadiska rozpočtu EÚ: časť súčasných prostriedkov úradu OLAF sa použije na zriadenie hlavného ústredia Európskej prokuratúry, ktorá na druhej strane bude využívať administratívnu podporu Eurojustu.

V súvislosti s postavením delegovaných európskych prokurátorov, ktorí sa budú nachádzať v členských štátoch a budú neoddeliteľnou súčasťou Európskej prokuratúry, vniknú obmedzené dodatočné náklady. So zreteľom na ich dvojaké postavenie ako prokurátorov Únie a zároveň aj vnútroštátnych prokurátorov budú odmeňovaní z rozpočtu EÚ a bude sa na nich vzťahovať služobný poriadok.

Keďže fáza zriadenia Európskej prokuratúry bude trvať pravdepodobne viacero rokov, členovia personálu sa budú postupne presúvať z úradu OLAF do Európskej prokuratúry. Ekvivalentný počet presunutého personálu a zodpovedajúce úvery na financovanie tohto personálu sa budú znižovať v pláne pracovných miest a rozpočte úradu OLAF. Európska prokuratúra začne naplno fungovať po dosiahnutí plného počtu personálu. Plný počet personálu sa dosiahne v roku 2023 s 235 pracovníkmi, čoho bude 180 pracovných miest v rámci plánu pracovných miest, a 55 externých pracovníkov. Odhadované náklady na rok 2023 pri tomto počte personálu sú približne 35 miliónov EUR.

2013/0255 (APP)

Návrh

NARIADENIE RADY

o zriadení Európskej prokuratúry

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 86,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Únia a aj členské štáty majú povinnosť chrániť finančné záujmy Únie pred trestnými činmi, ktoré každý rok spôsobujú značné finančné ujmy. Tieto trestné činy však vnútroštátne orgány v súčasnosti nevyšetrujú a nestíhajú dostatočne.

(2)       Zriadenie Európskej prokuratúry je naplánované v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v rámci oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(3)       V zmluve sa výslovne vyžaduje, že Európska prokuratúra sa má vytvoriť z Eurojustu, čo znamená, že týmto nariadením sa majú medzi nimi zriadiť spojenia.

(4)       V zmluve sa ustanovuje, že mandátom Európskej prokuratúry je boj proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie.

(5)       Boj proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, možno v súlade so zásadou subsidiarity z dôvodov jej rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. V súčasnej situácii, keď je trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, výlučne v rukách orgánov členských štátov, sa tento cieľ neplní dostatočne. Keďže ciele tohto nariadenia, a to zriadenie Európskej prokuratúry, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na roztrieštenosť vnútroštátnych prokuratúr v oblasti trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a je ich preto možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na skutočnosť, že Európska prokuratúra má mať výlučnú právomoc na trestné stíhanie týchto trestných činov, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

(6)       Toto nariadenie v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov a zabezpečuje, aby sa ním čo najmenej narúšali právne poriadky a inštitucionálne štruktúry členských štátov.

(7)       Mandátom Európskej prokuratúry má byť vyšetrovanie, a trestné stíhanie páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a ich postavenie pred súd. Vyžaduje si to nezávislé právomoci na vyšetrovanie a trestné stíhanie vrátane schopnosti viesť vyšetrovanie v cezhraničných alebo zložitých prípadoch.

(8)       Organizačná štruktúra Európskej prokuratúry by mala umožniť aj rýchle a efektívne rozhodovanie pri vykonávaní trestných vyšetrovaní a stíhaní, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých členských štátov.

(9)       Vyšetrovania Európskej prokuratúry by spravidla mali vykonávať delegovaní európski prokurátori v členských štátoch. V záujme efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania môže byť v prípadoch, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, alebo v mimoriadne zložitých prípadoch potrebné, aby Európska prokuratúra vykonávala svoje právomoci aj prostredníctvom pokynov pre vnútroštátne orgány presadzovania práva.

(10)     Keďže Európska prokuratúra má mať právomoci na vyšetrovanie a trestné stíhanie, mali by sa zaviesť inštitucionálne záruky na zabezpečenie jej nezávislosti a tiež zodpovednosti voči inštitúciám Únie.

(11)     Striktná zodpovednosť dopĺňa nezávislosť a právomoc, ktoré sa jej na základe tohto nariadenia udeľujú. Európsky prokurátor je plne zodpovedný za plnenie svojich povinností ako hlava Európskej prokuratúry a ako taký nesie úplnú inštitucionálnu zodpovednosť za svoju všeobecnú činnosť pred inštitúciami Únie. Inštitúcie Únie sa môžu teda za určitých okolností obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s cieľom dosiahnuť jeho odvolanie za určitých okolností vrátane prípadov závažného pochybenia. Táto zodpovednosť musí byť spojená s presne vymedzeným režimom súdnej kontroly, v rámci ktorého môže Európska prokuratúra vykonávať donucovacie vyšetrovacie právomoci len na základe predchádzajúceho súdneho súhlasu a dôkazy predložené súdu prvého stupňa musí tento súd skontrolovať, pokiaľ ide o ich súlad s Chartou základných práv Európskej únie.

(12)     Organizačná štruktúra Európskej prokuratúry by v záujme zabezpečenia konzistentnosti jej činnosti a tým rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie mala umožniť ústrednú koordináciu a riadenie všetkých vyšetrovaní a trestných stíhaní v jej právomoci. Európska prokuratúra by teda mala mať ústrednú štruktúru, v rámci ktorej rozhodnutia prijíma Európsky prokurátor.

(13)     Európska prokuratúra by na maximalizáciu efektívnosti a minimalizáciu nákladov mala rešpektovať zásadu decentralizácie, podľa ktorej by na vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní mala v zásade využívať delegovaných európskych prokurátorov v členských štátoch. Európska prokuratúra by sa mala opierať o vnútroštátne orgány vrátane policajných orgánov, a to osobitne pri vykonávaní donucovacích opatrení. V rámci zásady lojálnej spolupráce sú všetky vnútroštátne orgány a príslušné orgány Únie vrátane Europolu, Eurojustu a úradu OLAF povinné aktívne podporovať vyšetrovanie a trestné stíhanie vedené zo strany Európskej prokuratúry, ako aj spolupracovať v najvyššej možnej miere.

(14)     Operačné činnosti Európskej prokuratúry majú na základe pokynov a v mene Európskeho prokurátora vykonávať určení delegovaní európski prokurátori alebo ich vnútroštátny personál v členských štátoch. Európsky prokurátor a zástupcovia by mali mať personál potrebný na vykonávanie svojich funkcií vyplývajúcich z tohto nariadenia. Európska prokuratúra sa má považovať za nedeliteľnú.

(15)     Postupom vymenúvania Európskeho prokurátora sa má zabezpečiť jeho nezávislosť a jeho legitimita má vychádzať z inštitúcií Únie. Rovnaký postup sa má vzťahovať na vymenúvanie zástupcov Európskeho prokurátora.

(16)     Postupom vymenúvania delegovaných európskych prokurátorov sa má zabezpečiť, aby boli neoddeliteľnou súčasťou Európskej prokuratúry a aby sa na operačnej aj funkčnej úrovni integrovali do vnútroštátnych právnych systémov a štruktúr trestného stíhania.

(17)     Charta základných práv Európskej únie predstavuje spoločný základ pre ochranu práv podozrivých osôb v trestných konaniach pred súdnym konaním a v priebehu súdneho konania. Pri vykonávaní činností Európskej prokuratúry sa tieto práva majú vždy v plnej miere dodržiavať.

(18)     Vyšetrovanie a trestné stíhanie zo strany Európskej prokuratúry sa má riadiť zásadami proporcionality, nestrannosti a spravodlivosti voči podozrivému. Zahŕňa to povinnosť vyhľadávať všetky typy dôkazov, a to obviňujúcich aj zbavujúcich viny.

(19)     Treba určiť procesné predpisy uplatniteľné na činnosti Európskej prokuratúry. Keďže by bolo neúmerné určiť podrobné ustanovenia o vedení jej vyšetrovaní a trestných stíhaní, v tomto nariadení sa uvádza len zoznam vyšetrovacích opatrení, ktoré Európska prokuratúra môže využívať, a ostatné záležitosti, najmä pravidlá týkajúce sa ich vykonávania, sa ponechávajú na vnútroštátne právne predpisy.

(20)     Činnosti vyšetrovania a trestného stíhania Európskej prokuratúry majú byť v záujme zabezpečenia právnej istoty a nulovej tolerancie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, založené na zásade povinného trestného stíhania, podľa ktorej má iniciovať vyšetrovanie a v závislosti od ďalších podmienok stíhať každý trestný čin v svojej právomoci.

(21)     Vecná pôsobnosť právomoci Európskej prokuratúry by mala byť obmedzená na trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Akékoľvek rozšírenie tejto právomoci o vážne trestné činy s cezhraničným rozmerom si vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie Európskej rady.

(22)     Trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú často úzko spojené s ďalšími trestnými činmi. Právomoc Európskej prokuratúry má v záujme procesnej efektívnosti a zabránenia možnému porušeniu zásady ne bis in idem pokrývať aj trestné činy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch technicky nevymedzujú ako trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ak sú ich podstatné skutočnosti identické a neoddeliteľne spojené so skutočnosťami trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takýchto zmiešaných prípadoch, keď prevláda trestný čin, ktorý poškodzuje finančné záujmy Únie, by sa po konzultácii s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov mala vykonávať právomoc Európskej prokuratúry. Prevaha sa má určiť na základe kritérií, ako je finančný vplyv trestných činov na Úniu, na vnútroštátne rozpočty, počet poškodených alebo ďalšie okolnosti týkajúce sa závažnosti trestných činov alebo uplatniteľné sankcie.

(23)     Právomoc Európskej prokuratúry týkajúca sa trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, má byť nadradená nad vnútroštátnymi nárokmi jurisdikcie, aby mohla byť zaistená konzistentnosť a zabezpečené vedenie vyšetrovaní a trestných stíhaní na úrovni Únie. Pokiaľ ide o tieto trestné činy, orgány členských štátov majú konať len na žiadosť Európskej prokuratúry okrem prípadov, keď sú potrebné naliehavé opatrenia.

(24)     Keďže Európska prokuratúra má v rámci trestného stíhania podať žalobu na vnútroštátnych súdoch, jej právomoc sa má vymedziť odkazom na trestné právo členských štátov, na základe ktorého sa kriminalizujú činy alebo zanedbania, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a určujú sa uplatniteľné sankcie vykonávaním príslušných právnych predpisov Únie, najmä [smernice 2013/xx/EÚ[3]] vo vnútroštátnych právnych systémoch.

(25)     Európska prokuratúra má svoju právomoc vykonávať čo možno najrozsiahlejšie, aby sa jej vyšetrovania a trestné stíhania mohli rozšíriť na trestné činy spáchané mimo územia členských štátov. Vykonávanie jej právomoci sa má teda zosúladiť s pravidlami [smernice 2013/xx/EÚ].

(26)     Keďže Európska prokuratúra má výlučnú právomoc na riešenie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, príslušné vnútroštátne orgány a príslušné orgány Únie vrátane Eurojustu, Europolu a úradu OLAF majú uľahčiť vyšetrovania, ktoré Európska prokuratúra vedie na území členských štátov, od oznámenia podozrivého trestného činu, až kým Európska prokuratúra neurčí, či bude viesť trestne stíhanie, alebo prípad vyrieši inak.

(27)     Vnútroštátne orgány členských štátov a aj všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie by na plné splnenie svojej povinnosti informovať Európsku prokuratúru v prípade vzniku podozrenia z trestného činu v rámci svojej právomoci mali dodržiavať existujúce postupy oznamovania a mali by mať zavedené efektívne mechanizmy na predbežné hodnotenie obvinení, ktoré im oznamujú. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie môžu na tento účel využiť úrad OLAF.

(28)     Na efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, je nevyhnutné, aby Európska prokuratúra mohla zhromažďovať dôkazy v celej Únii pomocou obsiahleho súboru vyšetrovacích opatrení, pričom musí mať na zreteli zásadu proporcionality a potrebu získať súdne povolenie pre určité vyšetrovacie opatrenia. Tieto opatrenia majú byť v súvislosti s trestnými činmi v rámci mandátu Európskej prokuratúry k dispozícii na účely jej vyšetrovaní a trestných stíhaní. Keď ich Európska prokuratúra alebo príslušný súdny orgán na jej žiadosť nariadi, majú sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Európska prokuratúra má mať okrem toho prístup ku všetkým náležitým zdrojom údajov vrátane verejných a súkromných registrov.

(29)     Používanie vyšetrovacích opatrení stanovených v tomto nariadení má byť v súlade s podmienkami, ktoré sú v ňom stanovené, vrátane povinnosti získať súdne povolenie pre určité donucovacie vyšetrovacie opatrenia. Povinnosť získať súdne povolenie sa môže vzťahovať na ďalšie vyšetrovacie opatrenia, ak sa to požaduje vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovacie opatrenie vykonať. Na nariaďovanie opatrení Európskou prokuratúrou a na ich povoľovanie príslušným vnútroštátnym súdnym orgánom podľa tohto nariadenia sa vzťahujú všeobecné požiadavky proporcionality a nutnosti.

(30)     V článku 86 zmluvy sa od Európskej prokuratúry vyžaduje výkon funkcií prokurátora, čo zahŕňa prijímanie rozhodnutí o obžalobe podozrivého a výber jurisdikcie. O obžalobe obvineného by mal v záujme spoločnej politiky trestného stíhania rozhodovať Európsky prokurátor. Jurisdikciu súdneho konania má Európsky prokurátor vyberať na základe súboru transparentných kritérií.

(31)     So zreteľom na zásadu povinného trestného stíhania majú vyšetrovania Európskej prokuratúry v normálnom prípade viesť k trestnému stíhaniu na príslušných vnútroštátnych súdoch v prípadoch, keď existujú dôveryhodné dôkazy a trestnému stíhaniu nebráni právny dôvod. V prípade neexistencie takýchto dôkazov a keď nie sú veľké šance na predloženie požadovaných dôkazov na súde, sa prípad môže zamietnuť. Európska prokuratúra by ďalej mala mať možnosť zamietnuť prípad, keď je trestný čin nezávažný. Keď sa prípad z takýchto dôvodov nezamietne, ale opodstatnené nie je ani trestné stíhanie, má mať Európska prokuratúra možnosť navrhnúť podozrivému transakciu, ak by to bolo v záujme riadneho výkonu spravodlivosti. Pravidlá uplatniteľné na transakcie a pravidlá, ktoré sa uplatňujú na výpočet ukladaných pokút, by sa mali spresniť v administratívnych pravidlách Európskej prokuratúry. Uzavretie prípadu prostredníctvom transakcie v súlade s týmto nariadením by nemala ovplyvniť uplatnenie správnych opatrení zo strany príslušných orgánov, pokiaľ sa tieto opatrenia nevzťahujú na sankcie, ktoré by sa mohli považovať za rovnaké ako trestné sankcie.

(32)     Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa sa uznávajú ako prípustné dôkazy, a teda sa považujú za dôkazy v súlade so všetkými náležitými dôkaznými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa súd prvého stupňa nachádza, pokiaľ sa súd domnieva, že rešpektujú spravodlivosť postupu a práva podozrivého na obhajobu podľa Charty základných práv Európskej únie. Súd prvého stupňa nemôže vylúčiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou ako neprípustné z dôvodu, že podmienky a pravidlá zhromažďovania takýchto dôkazov sa odlišujú od podmienok a pravidiel uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

(33)     Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané v Charte základných práv Európskej únie. Požaduje sa v ňom, aby Európska prokuratúra osobitne rešpektovala právo na spravodlivý proces, právo na obhajobu a prezumpciu neviny, ako je ustanovené v článkoch 47 a 48 Charty. Článkom 50 Charty, ktorým sa chráni právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem), sa zabezpečuje, aby nehrozilo dvojité stíhanie v dôsledku trestných stíhaní začatých Európskou prokuratúrou. Činnosti Európskej prokuratúry sa teda vykonávajú v úplnom súlade s týmito pravidlami a nariadenie sa má primerane uplatňovať a vykladať.

(34)     Článkom 82 ods. 2 zmluvy sa Únii umožňuje stanoviť minimálne pravidlá o právach jednotlivcov v trestných konaniach s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv na obhajobu a spravodlivosť konaní. Hoci Únia už ustanovila značné acquis, niektoré z týchto práv sa v rámci právnych predpisov Únie ešte neharmonizovali. V tomto nariadení by sa vzhľadom na tieto práva mali ustanoviť pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať výlučne na účely tohto nariadenia.

(35)     Na činnosti Európskej prokuratúry sa majú uplatňovať práva súvisiace s obhajobou, ktoré sú už stanovené v príslušnej legislatíve Únie, ako napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní[4], v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní[5] a v [smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/xx/EÚ z xx xxxx 2013 o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí], ako sa implementujú vnútroštátnymi právnymi predpismi. Mali by ich mať všetky podozrivé osoby, v súvislosti s ktorými začne Európska prokuratúra vyšetrovanie.

(36)     V článku 86 ods. 3 zmluvy sa zákonodarcovi Únie umožňuje stanoviť pravidlá uplatniteľné na súdne preskúmanie procesných úkonov, ktoré Európska prokuratúra prijme pri výkone svojich funkcií. Táto právomoc poskytnutá zákonodarcovi odráža osobitnú povahu Európskej prokuratúry, ktorá sa odlišuje od povahy všetkých ostatných orgánov a agentúr Únie a vyžaduje si osobitné pravidlá týkajúce sa súdneho preskúmania.

(37)     V článku 86 ods. 2 zmluvy sa vyžaduje, aby Európska prokuratúra pred súdnymi orgánmi členských štátov vystupovala vo funkcii prokurátora. Opatrenia prijaté Európskou prokuratúrou v priebehu jej vyšetrovaní úzko súvisia s trestným stíhaním, ktoré z tohto vyšetrovania môže vyplynúť, a majú účinky v právnych poriadkoch členských štátov. Vo väčšine prípadov ich budú vykonávať vnútroštátne orgány presadzovania práva, ktoré konajú na základe pokynov Európskej prokuratúry, v niektorých prípadoch po získaní súhlasu vnútroštátneho súdu. Preto je vhodné na účely súdneho preskúmania činností vyšetrovania a trestného stíhania Európskej prokuratúry pokladať Európsku prokuratúru za vnútroštátny orgán. V dôsledku toho by súdnym preskúmaním všetkých napadnuteľných aktov vyšetrovania a trestného stíhania Európskej prokuratúry mali byť poverené vnútroštátne súdy a Súdny dvor Európskej únie by nemal mať priamu právomoc týkajúcu sa týchto aktov podľa článkov 263, 265 a 268 zmluvy, keďže tieto akty sa na účely súdneho preskúmania nemajú pokladať za akty orgánu Únie.

(38)     Vnútroštátne súdy môžu alebo sú povinné v súlade s článkom 267 zmluvy v určitých prípadoch predkladať Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti ustanovení právnych predpisov Únie vrátane tohto nariadenia, ktoré sú relevantné pre súdne preskúmanie aktov vyšetrovania a trestného stíhania vedených zo strany Európskej prokuratúry. Vnútroštátne súdy nemajú mať možnosť predkladať otázky o platnosti aktov Európskej prokuratúry Súdnemu dvoru, keďže tieto akty sa na účely súdneho preskúmania nemajú považovať za akty orgánu Únie.

(39)     Malo by sa tiež jasne uviesť, že otázky týkajúce sa výkladu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na základe tohto nariadenia, by mali riešiť výhradne vnútroštátne súdy. Tieto súdy nemôžu preto predkladať Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu vnútroštátnych právnych predpisov, na ktoré sa toto nariadenie odvoláva.

(40)     Keďže v zmluve sa ustanovuje, že Európska prokuratúra sa zriadi z Eurojustu, mali by organizačne, prevádzkovo a administratívne spoluexistovať, spolupracovať a navzájom sa dopĺňať.

(41)     Európska prokuratúra by mala intenzívne spolupracovať aj s ostatnými inštitúciami a agentúrami Únie v záujme uľahčenia výkonu jej funkcií vyplývajúcich z tohto nariadenia a v prípade potreby ustanoviť formálne úpravy podrobných pravidiel týkajúcich sa výmeny informácií a spolupráce. Spolupráci s Europolom a úradom OLAF by sa mal prikladať osobitný význam, aby sa zamedzilo duplicitám a Európskej prokuratúre sa umožnilo získať náležité informácie, ktoré majú tieto orgány k dispozícii, a tiež ťažiť z ich analýz v určitých vyšetrovaniach.

(42)     Na spracovanie osobných údajov, ktoré vykonáva Európska prokuratúra, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[6]. Týka sa spracúvania osobných údajov v rámci cieľov a úloh Európskej prokuratúry, osobných údajov týkajúcich sa zamestnancov a tiež administratívnych osobných údajov, ktoré uchováva. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má monitorovať spracúvanie osobných údajov Európskou prokuratúrou. V prípade potreby sa majú konkretizovať a doplniť zásady stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o spracovanie operačných osobných údajov Európskou prokuratúrou. V prípade, že Európska prokuratúra na základe medzinárodnej dohody uzavretej podľa článku 218 zmluvy prenáša operačné osobné údaje orgánu tretej krajiny, medzinárodnej organizácii alebo Interpolu, má sa vhodnými zárukami uvedenými v súvislosti s ochranou súkromia a základných práv a slobôd jednotlivca zaistiť, aby sa dodržiavali ustanovenia tohto nariadenia o ochrane údajov.

(43)     [Smernica 2013/xx/EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi o voľnom pohybe takýchto údajov] sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi členských štátov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo trestného stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií.

(44)     Systém Európskej prokuratúry na spracovanie údajov má stavať na systéme riadenia prípadov Eurojustu, ale jeho dočasné pracovné súbory sa od začatia vyšetrovania majú považovať za prípadové spisy.

(45)     Finančný, rozpočtový a personálny režim Európskej prokuratúry sa majú riadiť príslušnými normami Únie, ktoré sa vzťahujú na orgány uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012[7], ale s náležitým zohľadnením skutočnosti, že právomoc Európskej prokuratúry na vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní na úrovni Únie je jedinečná. Európska prokuratúra podlieha povinnosti ročného podávania správ.

(46)     Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, sa uplatňujú aj na Európsku prokuratúru, ale len vzhľadom na jej administratívne úlohy, aby sa nijako neohrozila požiadavka dôvernosti jej operačnej práce. Podobne aj pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom sa má rešpektovať požiadavka dôvernosti Európskej prokuratúry.

(47)     V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili svoje želanie [ne][zúčastniť] sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(48)     V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(49)     Zástupcovia členských štátov, ktorí sa stretli na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v Bruseli 13. decembra 2003, určili sídlo Európskej prokuratúry.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európska prokuratúra a stanovujú sa pravidlá jej fungovania.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)           „osoba“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba;

b)           „trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie“ sú trestné činy vymedzené v smernici 2013/xx/EÚ, ako je implementovaná vnútroštátnymi právnymi predpismi.

c)           „finančné záujmy Únie“ sú všetky príjmy, výdavky a aktíva kryté alebo nadobudnuté prostredníctvom Únie, alebo dlžné jej rozpočtu a rozpočtom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených na základe zmlúv a rozpočtom, ktoré riadia a monitorujú;

d)           „administratívne osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Európskou prokuratúrou okrem operačných osobných údajov;

e)           „operačné osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Európskou prokuratúrou na plnenie cieľov stanovených v článku 37.

KAPITOLA II VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ

Oddiel 1 Štatút, organizácia a štruktúra Európskej prokuratúry

Článok 3 Zriadenie

1.           Európska prokuratúra sa zriaďuje ako orgán Únie s decentralizovanou štruktúrou.

2.           Európska prokuratúra má právnu subjektivitu.

3.           Európska prokuratúra spolupracuje s Eurojustom a opiera sa o jeho administratívnu podporu v súlade s článkom 57.

Článok 4 Úlohy

1.           Úlohou Európskej prokuratúry je boj proti trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

2.           Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie, trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov uvedených v odseku 1 a za podanie obžaloby. Európska prokuratúra v tomto ohľade riadi vyšetrovania, dohliada na ne a vykonáva akty trestného stíhania vrátane zamietnutia prípadu.

3.           Európska prokuratúra vystupuje vo funkcii prokurátora na príslušných súdoch členských štátov, pokiaľ ide o trestné činy uvedené v odseku 1 vrátane podania obžaloby a akýchkoľvek odvolaní až do konečného vyriešenia prípadu.

Článok 5 Nezávislosť a zodpovednosť

1.           Európska prokuratúra je nezávislá.

2.           Európska prokuratúra vrátane európskeho prokurátora, jeho zástupcov a zamestnancov, delegovaných európskych prokurátorov a ich vnútroštátnych zamestnancov pri plnení svojich povinností nevyhľadáva ani neprijíma pokyny od žiadnej osoby, členského štátu alebo inštitúcie, orgánu, úradu či agentúry Únie. Inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie a členské štáty rešpektujú nezávislosť Európskej prokuratúry a neusilujú sa ovplyvňovať ju pri výkone jej úloh.

3.           Európsky prokurátor zodpovedá Európskemu parlamentu, Rade a Európskej komisii za všeobecné činnosti Európskej prokuratúry, a to najmä podávaním výročných správ v súlade s článkom 70.

Článok 6 Štruktúra a organizácia Európskej prokuratúry

1.           Štruktúru Európskej prokuratúry tvorí európsky prokurátor, jeho zástupcovia, zamestnanci, ktorí ich podporujú pri výkone ich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia, a tiež delegovaní európski prokurátori v členských štátoch.

2.           Európsku prokuratúru vedie európsky prokurátor, ktorý riadi jej činnosti a organizuje jej prácu. Európskemu prokurátorovi pomáhajú štyria zástupcovia.

3.           Zástupcovia pomáhajú európskemu prokurátorovi vo všetkých jeho povinnostiach a zastupujú ho v súlade s pravidlami prijatými podľa článku 72 písm. d), v prípade jeho neprítomnosti alebo keď ich nemôže plniť. Jeden zo zástupcov je zodpovedný za plnenie rozpočtu.

4.           Vyšetrovanie a trestné stíhanie Európskej prokuratúry vykonávajú delegovaní európski prokurátori pod vedením a dohľadom európskeho prokurátora. Keď sa to považuje za potrebné v záujme vyšetrovania alebo trestného stíhania, môže európsky prokurátor svoju právomoc vykonávať aj priamo v súlade s článkom 18 ods. 5.

5.           V každom členskom štáte je najmenej jeden delegovaný európsky prokurátor, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Európskej prokuratúry. Delegovaní európski prokurátori pôsobia pod výlučnou právomocou európskeho prokurátora a pri výkone vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré im boli pridelené, sa riadia len jeho pokynmi, usmerneniami a rozhodnutiami. Pokiaľ konajú v rámci svojho mandátu na základe tohto nariadenia, sú úplne nezávislí od vnútroštátnych orgánov trestného stíhania a nemajú voči nim žiadne záväzky.

6.           Delegovaní európski prokurátori môžu vykonávať aj funkciu vnútroštátnych prokurátorov. V prípade nezlučiteľných úloh upovedomia delegovaní európski prokurátori európskeho prokurátora, ktorý im po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania nariadi, aby v záujme vyšetrovaní a trestných stíhaní Európskej prokuratúry uprednostnili svoje funkcie vyplývajúce z tohto nariadenia. V takýchto prípadoch o tom európsky prokurátor bezodkladne informuje príslušné vnútroštátne orgány trestného stíhania.

7.           Akty, ktoré vykonal Európsky prokurátor, delegovaní európski prokurátori, akýkoľvek zamestnanec Európskej prokuratúry alebo akákoľvek osoba konajúca v jej mene pri výkone svojich úloh, sa pokladajú za akty Európskej prokuratúry. Európsky prokurátor zastupuje Európsku prokuratúru pred inštitúciami Únie, členskými štátmi a tretími stranami.

8.           Pokiaľ je to potrebné na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania, môže európsky prokurátor delegovaným európskym prokurátorom dočasne prideliť zdroje a zamestnancov.

Článok 7 Rokovací poriadok Európskej prokuratúry

1.           Rokovací poriadok Európskej prokuratúry sa prijíma rozhodnutím európskeho prokurátora, jeho štyroch zástupcov a piatich delegovaných európskych prokurátorov, ktorých Európsky prokurátor vyberá na základe systému striktne rovnomerného striedania, pri ktorom sa zohľadňuje demografický a geografický rozsah všetkých členských štátov. Rozhodnutie sa prijíma jednoduchou väčšinou všetkých členov, z ktorých každý má jeden hlas. V prípade rovnakého počtu hlasov má európsky prokurátor rozhodujúci hlas.

2.           Organizácia práce Európskej prokuratúry sa riadi rokovacím poriadkom, ktorý obsahuje všeobecné pravidlá prideľovania prípadov.

Oddiel 2 Vymenúvanie a odvolávanie členov Európskej prokuratúry

Článok 8 Vymenovanie a odvolanie Európskeho prokurátora

1.           Európskeho prokurátora vymenúva Rada so súhlasom Európskeho parlamentu na funkčné obdobie ôsmich rokov, ktoré je neobnoviteľné. Rada sa uznáša jednoduchou väčšinou.

2.           Európsky prokurátor sa vyberie z osôb, ktorých nezávislosť je nespochybniteľná a ktorí majú kvalifikácie požadované na menovanie do vysokej justičnej funkcie a náležité prokurátorské skúsenosti.

3.           Výber sa vykoná na základe verejnej výzvy pre uchádzačov, ktorá sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na základe ktorej Komisia vypracuje užší zoznam kandidátov, ktorý predloží Európskemu parlamentu a Rade. Komisia pred predložením užšieho zoznamu zabezpečí stanovisko panelu, ktorý zriadi a ktorý sa bude skladať zo siedmich osôb vybraných spomedzi bývalých členov Súdneho dvora, členov vnútroštátnych najvyšších súdov, štátnych prokuratúr a/alebo advokátov s uznanými kompetenciami, z ktorých jedného navrhuje Európsky parlament, a z predsedu Eurojustu ako pozorovateľa.

4.           Ak európsky prokurátor prestal spĺňať podmienky požadované na výkon jeho povinností alebo ak sa dopustil závažného pochybenia, Súdny dvor Európskej únie ho môže odvolať na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie.

Článok 9 Vymenúvanie a odvolávanie zástupcov európskeho prokurátora

1.           Zástupcovia európskeho prokurátora sa vymenúvajú podľa pravidiel stanovených v článku 8 ods. 1.

2.           Zástupcovia európskeho prokurátora sa vyberajú z osôb, ktorých nezávislosť je nespochybniteľná a ktoré majú kvalifikácie požadované na menovanie do vysokej justičnej funkcie a náležité prokurátorské skúsenosti.

3.           Výber sa vykoná na základe verejnej výzvy pre uchádzačov, ktorá sa zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a na základe ktorej Komisia po dohode s európskym prokurátorom vypracuje užší zoznam kandidátov, ktorý predloží Európskemu parlamentu a Rade a v ktorom zohľadní demografické vyváženie a geografickú veľkosť členských štátov.

4.           Zástupcovia európskeho prokurátora sa odvolávajú podľa pravidiel stanovených v článku 8 ods. 4 na podnet európskeho prokurátora.

Článok 10 Vymenúvanie a odvolávanie delegovaných európskych prokurátorov

1.           Delegovaných európskych prokurátorov vymenuje európsky prokurátor spomedzi najmenej troch kandidátov, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2, na základe zoznamu predloženého príslušným členským štátom. Vymenúvajú sa na funkčné obdobie piatich rokov, ktoré je obnoviteľné.

2.           Delegovaní európski prokurátori musia mať kvalifikácie požadované na vymenovanie do vysokej justičnej funkcie a náležité prokurátorské skúsenosti. Ich nezávislosť musí byť nespochybniteľná. Členské štáty vymenúvajú delegovaného európskeho prokurátora ako prokurátora podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak v čase jeho vymenovania za delegovaného európskeho prokurátora už nezastáva túto funkciu.

3.           Delegovaných európskych prokurátorov môže odvolať Európsky prokurátor, ak už nespĺňajú požiadavky stanovené v odseku 2 alebo kritériá vzťahujúce sa na výkon ich povinností, alebo ak bolo zistené, že sa dopustili závažného pochybenia. Delegovaných európskych prokurátorov neodvolávajú príslušné vnútroštátne orgány ako vnútroštátnych prokurátorov v priebehu výkonu ich funkcií pre Európsku prokuratúru bez súhlasu Európskeho prokurátora.

Oddiel 3 Základné zásady

Článok 11 Základné zásady činnosti Európskej prokuratúry

1.           Európska prokuratúra zabezpečí, aby jej činnosti rešpektovali práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

2.           Činnosti Európskej prokuratúry sa riadia zásadou proporcionality uvedenou v článku 26 ods. 3.

3.           Vyšetrovania a trestné stíhania Európskej prokuratúry sa riadia týmto nariadením. Vnútroštátne právne predpisy sa uplatňujú do tej miery, kým toto nariadenie neupravuje danú záležitosť. Uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú právne predpisy členského štátu, v ktorom sa vykonáva vyšetrovanie alebo trestné stíhanie. Keď určitú záležitosť upravujú vnútroštátne právne predpisy a aj toto nariadenie, prednosť má toto nariadenie.

4.           Európska prokuratúra má výlučnú právomoc na vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.

5.           Európska prokuratúra vedie svoje vyšetrovania nestranne a vyhľadáva všetky náležité dôkazy, či už obviňujúce alebo zbavujúce viny.

6.           Európska prokuratúra začína vyšetrovania bez zbytočného odkladu a zabezpečuje rýchle vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní.

7.           Príslušné orgány členských štátov aktívne pomáhajú a podporujú vyšetrovania a trestné stíhania Európskej prokuratúry na jej žiadosť a zdržia sa akéhokoľvek konania, politiky alebo postupu, ktoré môžu oneskorovať alebo brzdiť ich napredovanie.

Oddiel 4 Právomoc Európskej prokuratúry

Článok 12 Trestné činy patriace do právomoci Európskej prokuratúry

Pokiaľ ide o trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, Európska prokuratúra má právomoc vymedzenú v smernici 2013/xx/EÚ, ako je implementovaná do vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 13 Doplnková právomoc

1.           Keď sú trestné činy uvedené v článku 12 neoddeliteľne spojené s trestnými činmi inými, než sú trestné činy uvedené v článku 12, a ich spoločné vyšetrovanie a trestné stíhanie je v záujme dobrého výkonu spravodlivosti, právomoc Európskej prokuratúry sa vzťahuje aj na tieto trestné činy za podmienky, že trestné činy uvedené v článku 12 prevládajú a ostatné trestné činy sú založené na identických skutočnostiach.

              Keď tieto podmienky nie sú splnené, členský štát, do ktorého právomoci patria uvedené iné trestné činy, má právomoc aj pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 12.

2.           Európska prokuratúra a vnútroštátne orgány trestného stíhania sa pri určovaní orgánu, ktorý má právomoc podľa odseku 1, navzájom radia. V prípade potreby sa na uľahčenie určenia tejto právomoci môže v súlade s článkom 57 zapojiť aj Eurojust.

3.           V prípade nezhody medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania vo veci právomoci podľa odseku 1 rozhodne o doplnkovej právomoci vnútroštátny justičný orgán s právomocou rozhodovať o pridelení právomocí týkajúcich sa trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.

4.           Na určenie právomoci podľa tohto článku sa nevzťahuje preskúmanie.

Článok 14 Vykonávanie právomoci Európskej prokuratúry

Európska prokuratúra vykonáva svoju výlučnú právomoc vyšetrovať a trestne stíhať všetky trestné činy uvedené v článkoch 12 a 13, keď bol celý tento čin alebo jeho časť spáchaný

a)           na území jedného alebo viacerých členských štátov, alebo

b)           jedným z ich štátnych príslušníkov alebo zamestnancami Únie, alebo členmi inštitúcií.

KAPITOLA III PROCESNÉ PREDPISY PRE VYŠETROVANIA, TRESTNÉ STÍHANIA A SÚDNE KONANIA

Oddiel 1 Vedenie vyšetrovaní

Článok 15 Zdroje vyšetrovania

1.           Všetky vnútroštátne orgány členských štátov a všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie bezodkladne informujú Európsku prokuratúru o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo predstavovať trestný čin patriaci do jej právomoci.

2.           Ak sa delegovaní európski prokurátori dozvedia o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo predstavovať trestný čin patriaci do právomoci Európskej prokuratúry, bezodkladne informujú Európskeho prokurátora.

3.           Európska prokuratúra môže zhromažďovať alebo získavať informácie o správaní, ktoré môže predstavovať trestný čin patriaci do jej právomoci, od akejkoľvek osoby.

4.           Akékoľvek informácie, ktoré sa oznámia Európskej prokuratúre, sa zaregistrujú a overí ich Európsky prokurátor alebo delegovaní európski prokurátori. Ak sa po overení rozhodnú nezačať vyšetrovanie, uzatvoria prípad a do systému riadenia prípadov zaznamenajú dôvody. Informujú vnútroštátny orgán, inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie, ktoré poskytli informácie, a v náležitých prípadoch osoby, ktoré poskytli informácie, ak o to požiadali.

Článok 16 Začatie vyšetrovaní

1.           Európsky prokurátor alebo v jeho mene delegovaní európski prokurátori začnú písomným rozhodnutím vyšetrovanie, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že sa pácha, alebo bol spáchaný trestný čin patriaci do právomoci Európskej prokuratúry.

2.           V prípade, že Európsky prokurátor začne vyšetrovanie, pridelí prípad delegovanému európskemu prokurátorovi, pokiaľ nechce sám viesť vyšetrovanie v súlade s kritériami stanovenými v článku 18 ods. 5. Ak vyšetrovanie začne delegovaný európsky prokurátor, bezodkladne informuje Európskeho prokurátora. Európsky prokurátor po prijatí takéhoto oznámenia overí, či už on sám alebo iný delegovaný európsky prokurátor nezačal vyšetrovanie. Európsky prokurátor môže v záujme efektívnosti vyšetrovania prideliť prípad inému delegovanému európskemu prokurátorovi alebo sa môže rozhodnúť, že sám prevezme prípad v súlade s kritériami stanovenými v článku 18 ods. 5.

             

Článok 17 Naliehavé opatrenia a postúpenia

1.           V prípade, že je v súvislosti s trestným činom patriacim do právomoci Európskej prokuratúry potrebné okamžité konanie, vnútroštátne orgány prijmú všetky naliehavé opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania. Vnútroštátne orgány následne bezodkladne postúpia prípad Európskej prokuratúre. Európska prokuratúra v takomto prípade, podľa možnosti do 48 hodín od začatia svojho vyšetrovania, potvrdí opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi, aj keď sa tieto opatrenia prijali a vykonali na základe pravidiel odlišných od pravidiel tohto nariadenia.

2.           Ak prípad vyvoláva pochybnosti týkajúce sa právomoci, môže Európska prokuratúra v akejkoľvek fáze vyšetrovania vykonať konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania s cieľom určiť, ktorý orgán má právomoc. Európska prokuratúra do prijatia rozhodnutia o právomoci prijme všetky naliehavé opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívneho vyšetrovania a trestného stíhania v prípade. Ak sa určí právomoc vnútroštátneho orgánu, tento vnútroštátny orgán do 48 hodín od začatia vnútroštátneho vyšetrovania potvrdí naliehavé opatrenia prijaté Európskou prokuratúrou.

3.           Ak sa v rámci vyšetrovania začatého Európskou prokuratúrou zistí, že správanie, ktoré je predmetom vyšetrovania, predstavuje trestný čin, ktorý nepatrí do jej právomoci, Európska prokuratúra bezodkladne postúpi prípad príslušným vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a justičným orgánom.

4.           Pokiaľ sa v rámci vyšetrovania začatého vnútroštátnymi orgánmi následne zistí, že správanie predstavuje trestný čin patriaci do právomoci Európskej prokuratúry, vnútroštátne orgány bezodkladne postúpia prípad Európskej prokuratúre. Európska prokuratúra v takomto prípade, podľa možnosti do 48 hodín od začatia svojho vyšetrovania, potvrdí opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi, aj keď sa tieto opatrenia prijali a vykonali na základe pravidiel odlišných od pravidiel tohto nariadenia.

Článok 18 Vedenie vyšetrovania

1.           Určený delegovaný európsky prokurátor vedie vyšetrovanie v mene európskeho prokurátora a na základe jeho pokynov. Určený delegovaný európsky prokurátor môže samostatne vykonať vyšetrovacie opatrenia alebo poverí príslušný orgán presadzovania práva v členskom štáte, kde sa nachádza. Tieto orgány dodržujú pokyny delegovaného európskeho prokurátora a vykonávajú vyšetrovacie opatrenia, ktoré im boli pridelené.

2.           V cezhraničných prípadoch, keď sa vyšetrovacie opatrenia musia vykonať v členskom štáte inom, než je členský štát, v ktorom sa vyšetrovanie začalo, delegovaný európsky prokurátor, ktorý vyšetrovanie začal alebo ktorému európsky prokurátor prípad pridelil, koná v úzkej spolupráci s delegovaným európskym prokurátorom v štáte, v ktorom sa má vykonať vyšetrovacie opatrenie. Delegovaný európsky prokurátor sám vykoná vyšetrovacie opatrenia alebo nariadi príslušným vnútroštátnym orgánom, aby ich vykonali.

3.           Európsky prokurátor môže v cezhraničných prípadoch na účely vyšetrovania spojiť viacerých delegovaných európskych prokurátorov a vytvoriť spoločné tímy. Európsky prokurátor môže ktorémukoľvek delegovanému európskemu prokurátorovi nariadiť, aby v jeho mene zhromaždil náležité informácie alebo vykonal osobitné vyšetrovacie opatrenia.

4.           Európsky prokurátor monitoruje vyšetrovania vykonávané delegovanými európskymi prokurátormi a zabezpečuje ich koordináciu. V prípade potreby im vydáva pokyny.

5.           Európsky prokurátor môže prípad prideliť inému delegovanému európskemu prokurátorovi alebo môže sám viesť vyšetrovanie, ak sa to zdá potrebné v záujme efektívnosti vyšetrovania alebo trestného stíhania z dôvodov jedného alebo viacerých týchto kritérií:

a)      závažnosť trestného činu;

b)      osobitné okolnosti týkajúce sa postavenia údajného páchateľa;

c)      osobitné okolnosti týkajúce sa cezhraničného rozmeru vyšetrovania;

d)      nedostupnosť vnútroštátnych orgánov vyšetrovania alebo

e)      žiadosť príslušných orgánov príslušného členského štátu.

6.           V prípade, že vyšetrovanie vykonáva priamo európsky prokurátor, informuje delegovaného európskeho prokurátora v členskom štáte, v ktorom sa musia vykonať vyšetrovacie opatrenia. Všetky vyšetrovacie opatrenia vedené európskym prokurátorom sa vykonávajú v spolupráci s orgánmi členského štátu, ktorého územia sa týka vyšetrovanie. Donucovacie opatrenia vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány.

7.           Vyšetrovanie vykonávané v právomoci Európskej prokuratúry chránia pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva podľa uplatniteľnej legislatívy Únie. Orgány, ktoré sa zúčastňujú na vyšetrovaniach Európskej prokuratúry, sú takisto povinné dodržiavať služobné tajomstvo podľa ustanovení uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 19 Zrušenie výsad alebo imunít

1.           V prípade, že sa vyšetrovanie Európskej prokuratúry týka osôb chránených výsadami alebo imunitami vyplývajúcimi z vnútroštátnych právnych predpisov a táto výsada alebo imunita prekáža vedeniu určitého vyšetrovania, Európska prokuratúra vyhotoví odôvodnenú písomnú žiadosť o jej zrušenie v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

2.           V prípade, že sa vyšetrovania Európskej prokuratúry týkajú osôb chránených výsadami alebo imunitami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie, najmä z Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, a táto výsada alebo imunita prekáža vedeniu určitého vyšetrovania, Európska prokuratúra vyhotoví odôvodnenú písomnú žiadosť o jej zrušenie v súlade s postupmi stanovenými v právnych predpisoch Únie.

Oddiel 2 Spracovanie informácií

Článok 20 Prístup Európskej prokuratúry k informáciám

Európska prokuratúra môže okamžite od zaregistrovania prípadu získavať všetky náležité informácie uložené vo vnútroštátnych databázach vyšetrovania trestných činov a presadzovania práva a tiež v ostatných náležitých registroch verejných orgánov alebo môže pristupovať k týmto informáciám prostredníctvom delegovaných európskych prokurátorov.

Článok 21 Zhromažďovanie informácií

1.           Ak to je potrebné na účely vyšetrovania, získa Európska prokuratúra na svoju žiadosť od Eurojustu a Europolu všetky náležité informácie týkajúce sa trestného činu patriaceho do jej právomoci a môže požiadať Europol, aby určitému vyšetrovaniu vedenému Európskou prokuratúrou poskytol analytickú podporu.

2.           Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a orgány členských štátov poskytnú Európskej prokuratúre na jej žiadosť potrebnú pomoc a informácie.

Článok 22 Systém riadenia prípadov, register a dočasné pracovné súbory

1.           Európska prokuratúra zavedie systém riadenia prípadov zložený z dočasných pracovných súborov a registra, ktoré obsahujú osobné údaje uvedené v prílohe a neosobné údaje.

2.           Účelom systému riadenia prípadov je:

a)      podporovať riadenie vyšetrovaní a trestných stíhaní vedených Európskou prokuratúrou, osobitne krížovými odkazmi na informácie;

b)      umožniť prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;

c)      umožniť monitorovanie zákonnosti a dodržiavania ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa spracúvania osobných údajov.

3.           Systém riadenia prípadov môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia 2008/976/SVV[8].

4.           Register obsahuje odkazy na dočasné pracovné súbory spracúvané v rámci práce Európskeho prokurátora a nesmie obsahovať žiadne iné osobné údaje než údaje uvedené v bode 1. písm. a) až i), k) a m) a v bode 2 prílohy.

5.           Európska prokuratúra môže pri výkone svojich povinností spracúvať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracuje v dočasnom pracovnom súbore. Európska prokuratúra umožňuje úradníkovi pre ochranu údajov stanovenom v článku 41 prístup k dočasnému pracovnému súboru. Európska prokuratúra informuje úradníka pre ochranu údajov vždy, keď sa otvorí nový dočasný pracovný súbor obsahujúci osobné údaje.

6.           Európska prokuratúra nesmie na účely spracúvania osobných údajov súvisiacich s prípadom vytvoriť iný automatizovaný súbor údajov ako systém riadenia prípadov alebo dočasný pracovný súbor.

Článok 23 Fungovanie dočasných pracovných súborov a registra

1.           Európska prokuratúra otvorí dočasný pracovný súbor pre každý prípad, v súvislosti s ktorým sa do tohto súboru prenášajú informácie, pokiaľ je tento prenos v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými právnymi nástrojmi. Európska prokuratúra zodpovedá za riadenie dočasných pracovných súborov, ktoré otvorila.

2.           Európska prokuratúra pre každý jednotlivý prípad rozhodne, či bude dočasný pracovný súbor utajený alebo či poskytne k nemu alebo k jeho častiam prístup svojim zamestnancom, ak je to potrebné na to, aby mohli títo zamestnanci vykonávať svoje úlohy.

3.           Európska prokuratúra rozhodne o tom, ktoré informácie súvisiace s dočasným pracovným súborom sa zahrnú do registra. Pokiaľ európsky prokurátor nerozhodne inak, zaregistrované informácie, ktoré podliehajú overeniu v súlade s článkom 15 ods. 4, sa nezahrnú do registra.

Článok 24 Prístup k systému riadenia prípadov

Delegovaní európski prokurátori a ich zamestnanci, pokiaľ sú pripojení na systém riadenia prípadov, môžu mať prístup len k:

a)           registru, pokiaľ takýto prístup nebol výslovne zamietnutý;

b)           dočasným pracovným súborom, ktoré otvorila Európska prokuratúra a ktoré súvisia s vyšetrovaniami alebo trestnými stíhaniami vykonávanými v ich členskom štáte;

c)           dočasným pracovným súborom, ktoré otvorila Európska prokuratúra a ktoré súvisia s vyšetrovaniami alebo trestnými stíhaniami vykonávanými v inom členskom štáte, pokiaľ sa týkajú vyšetrovaní alebo trestných stíhaní v ich členskom štáte.

Oddiel 3 Vyšetrovacie opatrenia

Článok 25 Právomoc Európskej prokuratúry vyšetrovať

1.           Na účely vyšetrovaní a trestných stíhaní vedených Európskou prokuratúrou sa územie členských štátov Únie pokladá za jeden právny priestor, v ktorom môže Európska prokuratúra vykonávať svoju právomoc.

2.           V prípade, že sa Európska prokuratúra rozhodne vykonávať svoju právomoc v súvislosti s trestným činom, ktorý čiastočne alebo celý spáchal mimo územia členských štátov nejaký ich štátny príslušník, zamestnanci Únie alebo členovia inštitúcií, vyhľadá pomoc na zabezpečenie spolupráce príslušnej tretej krajiny pomocou nástrojov a postupov uvedených v článku 59.

Článok 26 Vyšetrovacie opatrenia

1.           Európska prokuratúra má pri výkone svojej právomoci právo vyžadovať alebo nariadiť tieto vyšetrovacie opatrenia:

a)      prehľadať všetky priestory, pozemky, dopravné prostriedky, súkromný domov, oblečenie a všetok ostatný osobný majetok alebo počítačový systém;

b)      zabezpečiť predloženie všetkých relevantných predmetov alebo dokumentov, alebo uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov a údajov o bankovom účte, šifrovaných alebo dešifrovaných, v origináli alebo v nejakej inej určenej forme;

c)      zaplombovať priestory a dopravné prostriedky a zmraziť údaje na zachovanie ich neporušenosti, zamedzenie straty alebo kontaminácie dôkazov alebo na zabezpečenie možnosti konfiškácie;

d)      zmraziť nástroje trestnej činnosti alebo výnosy z nej vrátane zmrazenia majetku, ak sa predpokladá, že budú predmetom konfiškácie súdu prvého stupňa, a je dôvod domnievať sa, že držiteľ, vlastník alebo správca sa bude snažiť zmariť rozsudok nariaďujúci konfiškáciu;

e)      zachytávať telekomunikácie vrátane e-mailov podozrivej osobe a od nej na akomkoľvek telekomunikačnom spojení, ktoré podozrivá osoba používa;

f)       v reálnom čase sledovať telekomunikácie nariadením okamžitého prenosu telekomunikačných prevádzkových údajov na určenie polohy podozrivej osoby a identifikáciu osôb, ktoré s ňou boli v kontakte v určenom čase;

g)      monitorovať finančné transakcie nariadením finančnej alebo úverovej inštitúcii, aby v reálnom čase informovala Európsku prokuratúru o akýchkoľvek finančných transakciách vykonávaných prostredníctvom určeného účtu, ktorý má vo vlastníctve alebo ktorý kontroluje podozrivá osoba, alebo prostredníctvom akýchkoľvek iných účtov, o ktorých sa odôvodnene domnieva, že sa používajú v spojení s trestným činom;

h)      zmraziť budúce finančné transakcie nariadením finančnej alebo úverovej inštitúcii, aby nevykonala finančnú transakciu, ktorá sa týka určeného účtu alebo účtov, ktoré má vo vlastníctve alebo ktorý kontroluje podozrivá osoba;

i)       vykonať sledovacie opatrenia na neverejných miestach nariadením tajného obrazového a zvukového sledovania neverejných miest okrem obrazového sledovania súkromných domovov a zaznamenávanie ich výsledkov;

j)       vykonať utajené vyšetrovania nariadením úradníkovi, aby konal v utajení alebo pod falošnou identitou;

k)      predvolať podozrivé osoby a svedkov v prípade, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že môžu poskytnúť informácie užitočné pre vyšetrovanie;

l)       vykonať identifikačné opatrenia nariadením zhotovenia fotografií, vizuálnych záznamov osôb a záznamov biometrických vlastností osoby;

m)     zabaviť predmety, ktoré sú potrebné ako dôkazy;

n)      vstupovať do priestorov a odoberať vzorky tovaru;

o)      skontrolovať dopravné prostriedky v prípade, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že sa prepravuje tovar súvisiaci s vyšetrovaním;

p)      vykonať opatrenia na sledovanie a kontrolu osôb s cieľom zistiť miesto pobytu osoby;

q)      sledovať a stopovať akýkoľvek objekt pomocou technických prostriedkov vrátane kontrolovaných dodávok tovaru a kontrolovaných finančných transakcií;

r)       vykonať cielené sledovanie podozrivých a tretích osôb na verejných miestach;

s)       získať prístup k vnútroštátnym alebo európskym verejným registrom a registrom vedeným súkromnými subjektmi vo verejnom záujme;

t)       vypočúvať podozrivé osoby a svedkov;

u)      menovať odborníkov z úradnej moci alebo na žiadosť podozrivých osôb v prípade, že sú potrebné odborné znalosti.

2.           Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia uvedené v odseku 1 mohli používať vo vyšetrovaniach a trestných stíhaniach vedených Európskou prokuratúrou. Na tieto opatrenia sa vzťahujú podmienky stanovené v tomto článku a podmienky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Vyšetrovacie opatrenia iné než opatrenia uvedené v odseku 1 môže Európska prokuratúra nariadiť alebo vyžadovať len vtedy, keď sú k dispozícii na základe právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa má opatrenie vykonať.

3.           Jednotlivé vyšetrovacie opatrenia uvedené v odseku 1 sa nesmú nariadiť bez opodstatnených dôvodov a v prípadoch, keď možno rovnaký cieľ dosiahnuť menej rušivými prostriedkami.

4.           Členské štáty zabezpečia, aby vyšetrovacie opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až j) podliehali súhlasu príslušného súdneho orgánu členského štátu, v ktorom sa majú vykonať.

5.           Vyšetrovacie opatrenia uvedené v odseku 1 písm. k) až u) podliehajú súdnemu súhlasu, ak sa to vyžaduje vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovacie opatrenie vykonať.

6.           Ak sú splnené podmienky stanovené v tomto článku, ako aj podmienky uplatniteľné podľa vnútroštátnych predpisov na povolenie opatrenia, ktorého sa týka požiadavka, príslušný súdny orgán udelí súhlas do 48 hodín vo forme písomného a odôvodneného rozhodnutia.

7.           Európska prokuratúra môže príslušný súdny orgán požiadať o zatknutie alebo vyšetrovaciu väzbu podozrivej osoby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Oddiel 4 Ukončenie vyšetrovania a právomoci trestného stíhania

Článok 27 Trestné stíhanie pred vnútroštátnymi súdmi

1.           Európsky prokurátor a delegovaní európski prokurátori majú rovnaké právomoci ako štátni prokurátori v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné stíhanie a podanie prípadu na súd, najmä právomoc predniesť žalobné návrhy, zúčastňovať sa na zhromažďovaní dôkazov a využívať dostupné prostriedky nápravy.

2.           Ak príslušný delegovaný európsky prokurátor považuje vyšetrovanie za ukončené, predloží európskemu prokurátorovi na preskúmanie zhrnutie prípadu s návrhom obžaloby a zoznamom dôkazov. Pokiaľ európsky prokurátor nenariadi zamietnutie prípadu podľa článku 28, nariadi delegovanému európskemu prokurátorovi, aby prípad s obžalobou predložil príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo odovzdal naspäť na ďalšie vyšetrovanie. Príslušnému vnútroštátnemu súdu môže prípad predložiť aj európsky prokurátor.

3.           V obžalobe predloženej príslušnému vnútroštátnemu súdu sa uvedú dôkazy, ktoré sa použijú v súdnom konaní.

4.           Európsky prokurátor v úzkej spolupráci s delegovaným európskym prokurátorom, ktorý prípad predkladá, a po zohľadnení potreby riadneho výkonu spravodlivosti, vyberie jurisdikciu súdneho konania a určí príslušný vnútroštátny súd, pričom zohľadní tieto kritériá:

a)      miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade viacerých trestných činov miesto, kde bola spáchaná väčšina trestných činov;

b)      miesto, kde má obvinená osoba svoj obvyklý pobyt;

c)      miesto, kde sa nachádzajú dôkazy;

d)      miesto, kde majú obvyklý pobyt priame obete.

5.           Ak je to potrebné na účely vymáhania, následných administratívnych krokov alebo monitorovania, európsky prokurátor informuje o obžalobe príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované osoby a príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

Článok 28 Zamietnutie prípadu

1.           Európsky prokurátor zamietne prípad, keď sa trestné stíhanie stane nemožné z akéhokoľvek z týchto dôvodov:

a)      úmrtie podozrivej osoby;

b)      správanie, ktoré viedlo k vyšetrovaniu, nepredstavuje trestný čin;

c)      amnestia alebo imunita udelená podozrivej osobe;

d)      uplynutie vnútroštátnej premlčacej doby na trestné stíhanie;

e)      podozrivá osoba už bola v Únii s konečnou platnosťou zbavená viny alebo uznaná vinnou na základe rovnakých skutočností, alebo sa prípad vyriešil podľa článku 29.

2.           Európsky prokurátor môže prípad zamietnuť z akéhokoľvek z týchto dôvodov:

a)      trestný čin je menej závažným priestupkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica 2013/XX/EÚ    o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva;

b)      nedostatok relevantných dôkazov.

3.           Európska prokuratúra môže prípady, ktoré zamietla, postúpiť úradu OLAF alebo príslušným vnútroštátnym administratívnym alebo súdnym orgánom na vymáhanie, ďalšie administratívne následné kroky alebo monitorovanie.

4.           V prípade, že sa vyšetrovanie začalo na základe informácií predložených poškodenou stranou, Európska prokuratúra informuje túto stranu o zamietnutí.

Článok 29

Transakcia

1.           Ak sa prípad nezamietol a splnilo by to účel riadneho výkonu spravodlivosti, môže Európska prokuratúra podozrivej osobe po nahradení škôd navrhnúť, že zaplatí jednorazovú pokutu, po zaplatení ktorej bude prípad s konečnou platnosťou zamietnutý (transakcia). Ak podozrivá osoba súhlasí, zaplatí Únii jednorazovú pokutu.

2.           Európska prokuratúra dohliada na inkaso finančnej platby, ktorá je súčasťou transakcie.

3.           Ak podozrivá osoba akceptuje transakciu a zaplatí, Európsky prokurátor s konečnou platnosťou zamietne prípad a oficiálne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

4.           Na zamietnutie uvedené v odseku 3 sa nevzťahuje súdne preskúmanie.

Oddiel 5 Prípustnosť dôkazov

Článok 30 Prípustnosť dôkazov

1.           Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa, ak sa tento súd domnieva, že ich pripustenie nemá nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo na právo na obhajobu zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, sa pripustia v súdnom konaní bez validácie alebo podobného právneho postupu, aj keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa súd nachádza, ustanovujú odlišné pravidlá pre zhromažďovanie alebo predkladanie týchto dôkazov.

2.           Pripustením dôkazov nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov voľne posúdiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou v súdnom konaní.

Oddiel 6 Konfiškácia

Článok 31 Nakladanie so skonfiškovaným majetkom

V prípade, že príslušný vnútroštátny súd na žiadosť Európskej prokuratúry vydá konečné rozhodnutie skonfiškovať všetok majetok súvisiaci s trestným činom patriacim do právomoci Európskej prokuratúry alebo výnosy pochádzajúce z takéhoto trestného činu, peňažná hodnota tohto majetku alebo týchto výnosov sa prenesie do rozpočtu Únie v rozsahu nevyhnutnom na kompenzáciu ujmy, ktorá bola Únii spôsobená.

KAPITOLA IV PROCESNÉ ZÁRUKY

Článok 32 Rozsah práv podozrivých a obvinených osôb a ostatných zúčastnených osôb

1.           Európska prokuratúra pri vykonávaní svojich činností plne dodržuje práva podozrivých osôb zakotvené v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na spravodlivé súdne konanie a práva na obhajobu.

2.           Každá podozrivá a obvinená osoba zapojená do konaní Európskej prokuratúry má minimálne nasledujúce procesné práva, ako sa ustanovujú v legislatíve Únie a vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu:

(a) právo na tlmočenie a preklad podľa ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ;

(b) právo na informácie a prístup k spisovým materiálom podľa ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ;

(c) právo na prístup k advokátovi a právo na komunikáciu s tretími osobami a na informovanie tretích osôb v prípade zadržania podľa ustanovení [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/xx/EÚ z xx xxxx 2013 o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní a o práve na komunikáciu po zatknutí]

(d) právo odoprieť výpoveď a právo na prezumpciu neviny;

(e) právo na právnu pomoc;

(f) právo predkladať dôkazy, menovať znalcov a vypočúvať svedkov.

3.           Podozrivé a obvinené osoby majú práva uvedené v odseku 2 od chvíle, keď sú podozrivé zo spáchania trestného činu. Potom, čo príslušný vnútroštátny súd uzná obžalobu, procesné práva podozrivých a obvinených osôb vychádzajú z vnútroštátneho režimu uplatniteľného v relevantnom prípade.

4.           Práva uvedené v odseku 2 sa uplatňujú aj na inú osobu, než je podozrivá alebo obvinená osoba, ktorú Európska prokuratúra vypočúva, keď sa v priebehu výsluchu, vypočúvania a vypočutia stane podozrivou zo spáchania trestného činu.

5.           Bez toho, aby boli dotknuté práva ustanovené v tejto kapitole, podozrivé a obvinené osoby a tiež iné osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú všetky procesné práva, ktoré sú im k dispozícii na základe platných vnútroštátnych predpisov.

Článok 33 Právo odoprieť výpoveď a právo na prezumpciu neviny

1.           Podozrivé a obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú pri vypočúvaní v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo odoprieť výpoveď, pokiaľ ide o skutočnosti, zo spáchania ktorých sú podozriví, a musia byť informovaní, že nemajú povinnosť svedčiť proti sebe.

2.           Podozrivé a obvinené osoby sa pokladajú za nevinné, pokiaľ neboli uznané vinnými podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 34 Právo na právnu pomoc

Každá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry má v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo na poskytnutie bezplatnej alebo čiastočne bezplatnej právnej pomoci od vnútroštátnych orgánov, ak nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie.

Článok 35 Práva týkajúce sa dôkazov

1.            Podozrivá a obvinená osoba má v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo predložiť Európskej prokuratúre dôkazy na posúdenie.

2.            Podozrivá a obvinená osoba má v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo požiadať Európsku prokuratúru o zhromaždenie dôkazov, ktoré sú relevantné pre vyšetrovanie, vrátane menovania znalcov a vypočutia svedkov.

KAPITOLA V SÚDNE PRESKÚMANIE

Článok 36 Súdne preskúmanie

1.           Európska prokuratúra sa na účely súdneho preskúmania pri prijímaní procesných opatrení v rámci vykonávania jej funkcií považuje za vnútroštátny orgán.

2.           Keď sa na základe tohto nariadenia uplatňujú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, tieto ustanovenia sa na účely článku 267 zmluvy nepovažujú za právne predpisy Únie.

KAPITOLA VI OCHRANA ÚDAJOV

Článok 37 Spracovanie osobných údajov

1.           Európska prokuratúra môže v súlade s týmto nariadením pomocou automatizovaných prostriedkov alebo v štruktúrovaných manuálnych súboroch spracúvať len osobné údaje uvedené v bode 1 prílohy, týkajúce sa osôb, ktoré sú na základe vnútroštátnej legislatívy dotknutých členských štátov podozrivé zo spáchania trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry, alebo z účasti na takomto trestnom čine, alebo osôb, ktoré boli usvedčené zo spáchania takéhoto trestného činu, a to na tieto účely:

– vyšetrovanie trestných činov a trestné stíhanie vykonávané v súlade s týmto nariadením,

– výmena informácií s príslušnými orgánmi členských štátov a ostatnými orgánmi Únie v súlade s týmto nariadením,

– spolupráca s tretími krajinami v súlade s týmto nariadením.

2.           Európska prokuratúra môže spracúvať len osobné údaje uvedené bode 2 prílohy, týkajúce sa osôb, ktoré sa na základe vnútroštátnej legislatívy dotknutých členských štátov považujú za svedkov alebo obete v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo trestného stíhania jedného alebo viacerých druhov trestných činov patriacich do právomoci Európskej prokuratúry, alebo osôb mladších ako 18 rokov. Spracovanie týchto osobných údajov sa môže vykonávať, len ak je to nevyhnutne potrebné na účely stanovené v odseku 1.

3.           Európska prokuratúra môže vo výnimočných prípadoch počas obmedzeného obdobia, ktoré nesmie presiahnuť čas potrebný na uzatvorenie prípadu, v súvislosti s ktorým sa údaje spracúvajú, spracúvať aj iné osobné údaje, než sú údaje uvedené v odsekoch 1 a 2, týkajúce sa okolností trestného činu, keď sú priamo relevantné pre prebiehajúce vyšetrovania, ktoré vykonáva Európska prokuratúra, alebo sú súčasťou týchto prebiehajúcich vyšetrovaní a keď je ich spracovanie nevyhnutne potrebné na účely stanovené v odseku 1, za podmienky, že tieto špecifické údaje sa spracúvajú v súlade s týmto nariadením. Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 41 musí byť ihneď informovaný o uplatnení tohto odseku.

4.           Osobné údaje, ktoré sa spracúvajú automatizovanými alebo inými prostriedkami a ktoré prezrádzajú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborových zväzoch, a údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života môže Európska prokuratúra spracúvať, len keď sú tieto údaje nevyhnutne potrebné na jej vyšetrovania a keď dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré sa už spracúvajú. Úradník pre ochranu údajov musí byť ihneď informovaný o uplatnení tohto odseku. Tieto údaje sa nesmú spracúvať v registri uvedenom v článku 22 ods. 4. Keď sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie o ich spracovaní prijíma európsky prokurátor.

5.           Na spracovanie osobných údajov Európskou prokuratúrou v rámci jej činnosti sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001. Týmto nariadením sa konkretizuje a dopĺňa nariadenie (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o operačné osobné údaje.

Článok 38 Časové obmedzenia na uchovávanie osobných údajov

1.           Osobné údaje spracúvané Európskou prokuratúrou sa nemôžu uchovávať po uplynutí niektorého z nasledujúcich dátumov, a to podľa toho, ktorý z nich nastane skôr:

a)      dátum, kedy sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;

b)      dátum, kedy je osoba zbavená viny a súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť;

c)      tri roky od dátumu, kedy nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;

d)      dátum, kedy Európska prokuratúra dospeje k rozhodnutiu, že už nemusí pokračovať vo vyšetrovaní alebo trestnom stíhaní.

2.           Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odseku 1 sa nepretržite kontroluje pomocou vhodného automatizovaného spracúvania. Potreba uchovávať údaje sa však v každom prípade kontroluje každé tri roky od zadania týchto údajov. Ak sa údaje dotknutých osôb uvedené v prílohe uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí byť o tom informovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

3.           Keď uplynie niektorá z lehôt na uchovávanie údajov uvedených v odseku 1, Európska prokuratúra preskúma potrebu dlhšie uchovávať údaje na vykonávanie svojich úloh, pričom môže urobiť výnimku a rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a zaznamenané. Pokiaľ sa neprijme rozhodnutie o ďalšom uchovávaní osobných údajov, tieto údaje sa po troch rokoch automaticky vymažú.

4.           V prípade, že sa údaje v súlade s odsekom 3 uchovávajú dlhšie, ako sú dátumy uvedené v odseku 1, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov každé tri roky preskúma potrebu uchovávať tieto údaje.

5.           V prípade, že existuje súbor s neautomatizovanými a neštruktúrovanými údajmi, po uplynutí lehoty na uchovávanie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru sa zničia všetky dokumenty v súbore a všetky kópie.

Článok 39 Záznamy a dokumentácia

1.           Európska prokuratúra na účely overenia zákonnosti spracovania údajov, vlastného monitorovania a zabezpečenia riadnej neporušenosti a bezpečnosti údajov vedie záznamy o každom zhromažďovaní, zmene, prístupe, zverejnení, kombinácii alebo vymazaní osobných údajov používaných na operačné účely. Tieto záznamy alebo dokumentácia sa vymažú po 18 mesiacoch, ak údaje už nie sú potrebné na prebiehajúcu kontrolu.

2.           Záznamy alebo dokumentácia vypracované podľa odseku 1 sa na požiadanie poskytnú európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov používa tieto informácie len na účely dohľadu nad spracovaním údajov, zabezpečenia riadneho spracovania údajov a neporušenosti a bezpečnosti údajov.

Článok 40 Oprávnený prístup k osobným údajom

K osobným údajov spracúvaným Európskou prokuratúrou na plnenie jej operačných úloh majú prístup len Európsky prokurátor, delegovaní európski prokurátori a ich oprávnení zamestnanci na účely plnenia svojich úloh a v rozsahu obmedzení ustanovených v tomto nariadení.

Článok 41 Úradník pre ochranu údajov

1.           Európsky prokurátor vymenuje v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 45/2001 úradníka pre ochranu údajov.

2.           Úradník pre ochranu údajov pri plnení svojich povinností stanovených v článku 24 nariadenia (ES) č. 45/2001:

a)      zabezpečí vedenie písomných záznamov o prenose osobných údajov;

b)      spolupracuje so zamestnancami Európskej prokuratúry zodpovednými za pracovné postupy, odbornú prípravu a poradenstvo v oblasti spracovania údajov;

c)      vypracúva výročné správy a predkladá ich európskemu prokurátorovi a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

3.           Úradník pre ochranu údajov má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým údajom, ktoré spracúva Európska prokuratúra, a do všetkých priestorov prokuratúry.

4.           Zamestnanci Európskej prokuratúry, ktorí pomáhajú úradníkovi pre ochranu údajov pri plnení jeho povinností, majú prístup k osobným údajom, ktoré prokuratúra spracúva, a do jej priestorov v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh.

5.           Pokiaľ úradník pre ochranu údajov usúdi, že sa nedodržiavajú ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 alebo tohto nariadenia týkajúce sa spracovania osobných údajov, informuje európskeho prokurátora a požiada ho, aby do stanovenej lehoty napravil nedodržiavanie. Pokiaľ európsky prokurátor do stanovenej lehoty nenapraví nedodržiavanie predpisov týkajúcich sa spracovania údajov, úradník pre ochranu údajov postúpi záležitosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

6.           Európsky prokurátor prijme vykonávacie predpisy uvedené v článku 24 ods. 8 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 42 Spôsoby výkonu práva na prístup

1.           Každá dotknutá osoba môže vykonávať právo na prístup k osobným údajom v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001, najmä s jeho článkom 13.

2.           Keď je právo na prístup k osobným údajom obmedzené v súlade s článkom 20 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001, Európska prokuratúra písomne informuje dotknutú osobu v súlade s článkom 20 ods. 3. Informácie o hlavných dôvodoch, ktoré odôvodňujú uplatnenie obmedzenia, sa nemusia poskytnúť v prípade, že by ich poskytnutie narušilo účinok obmedzenia. Dotknutá osoba však musí byť informovaná prinajmenšom o tom, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykonal všetky potrebné overenia.

3.           Európska prokuratúra zdokumentuje dôvody neposkytnutia hlavných dôvodov, ktoré odôvodňujú obmedzenie uvedené v odseku 2.

4.           Keď európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pri uplatňovaní článkov 46 a 47 nariadenia (ES) č. 45/2001 kontroluje zákonnosť spracúvania, ktoré vykonáva Európska prokuratúra, informuje dotknutú osobu prinajmenšom o tom, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykonal všetky potrebné overenia.

Článok 43 Právo na opravu, výmaz a obmedzenie spracovania

1.           V prípade, že sa osobné údaje spracúvané Európskou prokuratúrou musia v súlade s článkami 14, 15 alebo 16 nariadenia (ES) č. 45/2001 opraviť, vymazať alebo sa ich spracovanie musí obmedziť, Európska prokuratúra opraví alebo vymaže tieto údaje, alebo obmedzí ich spracovanie.

2.           V prípadoch uvedených v článkoch 14, 15 alebo 16 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 45/2001 bezodkladne upovedomia všetci príjemcovia týchto údajov. Príjemcovia potom v súlade s pravidlami, ktoré sa na nich vzťahujú, tieto údaje opravia, vymažú alebo obmedzia ich spracovanie vo svojich systémoch.

3.           Európska prokuratúra písomne, bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti informuje dotknutú osobu, že údaje o nej boli opravené, vymazané alebo sa obmedzilo ich spracovanie.

4.           Európska prokuratúra písomne informuje dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí opravy, výmazu alebo obmedzenia spracovania jej údajov a o možnosti podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a dožadovať sa súdneho prostriedku nápravy.

Článok 44 Zodpovednosť vo veciach ochrany údajov

1.           Európska prokuratúra spracúva osobné údaje tak, aby sa dalo zistiť, ktorý orgán ich poskytol, alebo odkiaľ sa osobné údaje získali.

2.           Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (ES) č. 45/2001 a tohto nariadenia nesie európsky prokurátor. Zodpovednosť za zákonnosť prenosu osobných údajov poskytnutých Európskej prokuratúre nesie poskytovateľ osobných údajov a Európska prokuratúra nesie zodpovednosť za osobné údaje poskytnuté členským štátom, orgánom Únie a tretím krajinám alebo organizáciám.

3.           S výhradou ostatných ustanovení v tomto nariadení Európska prokuratúra zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.

Článok 45 Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov

1.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dohľad nad ochranou údajov, pokiaľ ide o osobitné otázky, ktoré si vyžadujú zapojenie na vnútroštátnej úrovni, a to najmä keď európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny orgán zodpovedný za dohľad nad ochranou údajov zistí veľké nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo potenciálne nezákonné prenosy s použitím komunikačných kanálov Európskej prokuratúry, alebo v rámci otázok predložených jedným alebo viacerými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré sa týkajú vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad ochranou údajov si môžu v prípadoch uvedených v odseku 1 v rámci svojich príslušných právomocí podľa potreby vymieňať relevantné informácie, pomáhať si navzájom pri vykonávaní auditov a inšpekcií, skúmať ťažkosti s výkladom alebo uplatňovaním tohto nariadenia, študovať problémy spojené s vykonávaním nezávislého dohľadu alebo s výkonom práv dotknutých osôb, vypracúvať harmonizované návrhy spoločných riešení akýchkoľvek problémov a podporovať informovanosť o právach na ochranu údajov.

3.           Vnútroštátne orgány dohľadu a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa stretávajú podľa potreby na účely uvedené v tomto článku. Náklady na tieto stretnutia a súvisiace služby znáša európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Na prvom stretnutí sa prijme rokovací poriadok. Ďalšie pracovné postupy sa vypracujú spoločne podľa potreby.

Článok 46 Právo na podanie sťažnosti európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov

1.           V prípade, že sa sťažnosť podaná dotknutou osobu podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 týka rozhodnutia uvedeného v článku 43, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu alebo príslušným súdnym orgánom v členskom štáte, ktorý je zdrojom údajov alebo ktorého sa to priamo týka. Rozhodnutie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktoré môže zahŕňať odmietnutie poskytnutia určitých informácií, sa prijme v úzkej spolupráci s vnútroštátnym orgánom dohľadu alebo príslušným súdnym orgánom.

2.           V prípade, že sa sťažnosť týka spracovania údajov, ktoré Európskej prokuratúre poskytli orgány Únie, tretie krajiny, organizácie či súkromné strany, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby Európska prokuratúra vykonala potrebné kontroly.

Článok 47 Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracovanie údajov

1.           Európska prokuratúra v súlade s článkom 340 zmluvy zodpovedá za všetky škody spôsobené jednotlivcovi, ktoré vyplynuli z neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov zo strany Európskej prokuratúry.

2.           Sťažnosti voči Európskej prokuratúre na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 prerokúva v súlade s článkom 268 zmluvy Súdny dvor.

KAPITOLA VII FINANČNÉ A PERSONÁLNE USTANOVENIA

oddiel 1 finančné ustanovenia

Článok 48 Účastníci finančných operácií

1.           Európska prokuratúra je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí vo finančných a rozpočtových veciach.

2.           Za plnenie rozpočtu Európskej prokuratúry je zodpovedný zástupca vymenovaný Európskym prokurátorom v súlade s článkom 6 ods. 3 ako povoľujúci úradník.

Článok 49 Rozpočet

1.           Odhady všetkých príjmov a výdavkov Európskej prokuratúry sa pripravujú na každý rozpočtový rok zodpovedajúci kalendárnemu roku a vykazujú sa v rozpočte prokuratúry.

2.           Rozpočet Európskej prokuratúry musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.           Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie zdroje, príjmy Európskej prokuratúry zahŕňajú:

a)      príspevok od Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Únie;

b)      poplatky za publikácie a ďalšie služby poskytnuté Európskou prokuratúrou.

4.           Výdavky Európskej prokuratúry zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a prevádzkové náklady.

5.           Keď delegovaní európski prokurátori plnia úlohy Európskej prokuratúry, príslušné výdavky týkajúce sa týchto činností sa považujú za operačné výdavky.

Článok 50 Zostavovanie rozpočtu

1.           Zástupca európskeho prokurátora uvedený v článku 48 vypracuje každý rok predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Európskej prokuratúry na nasledujúci rozpočtový rok. Európsky prokurátor na základe tohto návrhu každý rok pripraví predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Európskej prokuratúry na nasledujúci rozpočtový rok.

2.           Predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Európskej prokuratúry sa zašle Európskej komisii najneskôr do 31. januára každého roka. Európsky prokurátor zašle Komisii konečný návrh odhadu zahŕňajúci návrh plánu pracovných miest do 31. marca.

3.           Komisia zašle výkaz s odhadmi Európskemu parlamentu a Rade (rozpočtovému orgánu) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

4.           Komisia na základe výkazu s odhadmi zahrnie do návrhu všeobecného rozpočtu odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, ako aj výšku príspevku požadovaného zo všeobecného rozpočtu, a tento návrh predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 313 a 314 zmluvy.

5.           Rozpočtové prostriedky určené ako príspevok Európskej prokuratúre schvaľuje rozpočtový orgán.

6.           Plán pracovných miest Európskej prokuratúry prijíma rozpočtový orgán.

7.           Rozpočet Európskej prokuratúry prijíma európsky prokurátor. Právoplatným sa stáva po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie. Podľa potreby sa primerane upraví.

8.           V prípade akéhokoľvek stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet, Európska prokuratúra čo najskôr informuje Európsky parlament a Radu v súlade s ustanoveniami článku 203 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

9.           S výnimkou prípadov vyššej moci uvedených v článku 203 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa stavebný projekt prerokuje do štyroch týždňov od doručenia do oboch inštitúcií. Stavebný projekt sa považuje za schválený po uplynutí tejto štvortýždňovej lehoty, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada v tejto lehote neprijmú rozhodnutie v opačnom zmysle. Ak Európsky parlament a/alebo Rada vyjadria v tejto štvortýždňovej lehote riadne odôvodnené pochybnosti, uvedená lehota sa jednorazovo predĺži o dva týždne. Ak Európsky parlament alebo Rada prijmú rozhodnutie, že stavebný projekt nepovoľujú, Európska prokuratúra svoj návrh stiahne a môže predložiť nový návrh.

10.         Európska prokuratúra môže projekt obstarania budovy financovať prostredníctvom úveru na základe predchádzajúceho schválenia rozpočtového orgánu v súlade s článkom 203 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Článok 51 Plnenie rozpočtu

1.           Zástupca európskeho prokurátora uvedený v článku 48, ktorý koná ako povoľujúci úradník Európskej prokuratúry, plní rozpočet prokuratúry na svoju vlastnú zodpovednosť a v medziach povolených v rozpočte.

2.           Zástupca európskeho prokurátora uvedený v článku 48 každoročne posiela rozpočtovému orgánu všetky informácie súvisiace s výsledkami postupov hodnotenia.

Článok 52 Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.           Z hľadiska plnenia rozpočtu Európskej prokuratúry je účtovníkom Európskej prokuratúry účtovník Eurojustu. Prijmú sa všetky nevyhnutne potrebné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov.

2.           Účtovník Európskej prokuratúry zašle do 1. marca po ukončení každého rozpočtového roka predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov.

3.           Európska prokuratúra predloží do 31. marca po ukončení každého rozpočtového roka správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov.

4.           Účtovník Komisie zašle do 31. marca po ukončení každého rozpočtového roka predbežnú účtovnú závierku Európskej prokuratúry konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie Dvoru audítorov.

5.           V súlade s článkom 148 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 Dvor audítorov predloží svoje pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Európskej prokuratúry najneskôr do 1. júna nasledujúceho roku .

6.           Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Európskej prokuratúry v súlade s článkom 148 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 účtovník Európskej prokuratúry vypracuje konečnú účtovnú závierku na svoju vlastnú zodpovednosť.

7.           Účtovník Európskej prokuratúry zašle do 1. júla po ukončení každého rozpočtového roka konečnú účtovnú závierku Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

8.           Konečná závierka Európskej prokuratúry sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra nasledujúceho roku.

9            Zástupca Európskeho prokurátora uvedený v článku 48 zašle najneskôr do 30. septembra po ukončení rozpočtového roka odpoveď na pripomienky Dvora audítorov. Zároveň Európska prokuratúra zašle odpoveď Komisii.

10.         Zástupca Európskeho prokurátora uvedený v článku 48 predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

11.         Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roka N+2 zástupcovi Európskeho prokurátora uvedenému v článku 48 absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

Článok 53 Rozpočtové pravidlá

Rozpočtové pravidlá platné pre Európsku prokuratúru prijíma Európsky prokurátor v súlade s [nariadením č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev] a po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od [nariadenia č. 2343/2002], okrem prípadov, keď je takáto odchýlka nevyhnutne potrebná z dôvodu prevádzky Európskej prokuratúry a keď na to Komisia vopred udelila súhlas.

Oddiel 2 PERSONÁLNE USTANOVENIA

Článok 54 Všeobecné ustanovenia

1.           Na európskeho prokurátora, jeho zástupcov, ako aj na zamestnancov Európskej prokuratúry sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie[9] a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Európskej únie na účely uvedenia služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov do platnosti, ak nie je v tomto oddiele uvedené inak.

2.           Pokiaľ ide o zamestnancov Európskej prokuratúry, právomoci udelené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie týkajúce sa uzatvárania pracovných zmlúv uplatňuje európsky prokurátor.

3.           Európsky prokurátor prijíma príslušné vykonávacie predpisy k služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 služobného poriadku. Európsky prokurátor takisto schvaľuje plán zamestnaneckých zdrojov v rámci programového dokumentu.

4.           Na Európsku prokuratúru a jej zamestnancov sa vzťahuje protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

5.           Delegovaní európski prokurátori sú zamestnaní ako osobitní poradcovia v súlade s článkami 5, 123 a 124 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Príslušné vnútroštátne orgány pomáhajú delegovaným európskym prokurátorom pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia a zdržiavajú sa krokov či politík, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť kariéru a postavenie uvedených prokurátorov v systéme prokuratúry jednotlivých štátov. Príslušné vnútroštátne orgány predovšetkým poskytujú delegovaným európskym prokurátorom zdroje a vybavenie nevyhnutne potrebné na plnenie úloh vyplývajúcich z nariadenia a zaisťujú úplné začlenenie týchto prokurátorov do vnútroštátnych prokuratúr.

Článok 55 Vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci

1.           Európska prokuratúra môže využívať vyslaných národných expertov alebo iné osoby, ktoré nezamestnáva. Vyslaní národní experti sú pri plnení úloh súvisiacich s funkciami Európskej prokuratúry podriadení európskemu prokurátorovi.

2.           Európsky prokurátor prijme rozhodnutie, ktorým stanoví pravidlá vysielania národných expertov do Európskej prokuratúry, a podľa potreby ďalšie vykonávacie ustanovenia.

KAPITOLA VIII USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VZŤAHOV EURÓPSKEJ PROKURATÚRY S JEJ PARTNERMI

Oddiel 1 SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 56 Spoločné ustanovenia

1.           Pokiaľ je to potrebné na plnenie jej úloh, Európska prokuratúra môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi alebo agentúrami Únie v súlade s ich cieľmi, s príslušnými orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol).

2.           Pokiaľ je to dôležité pre plnenie jej úloh, Európska prokuratúra si môže v súlade s článkom 61 priamo vymieňať akékoľvek informácie so subjektmi uvedenými v odseku 1 okrem osobných údajov.

3.           Európska prokuratúra môže v súlade s článkom 4 nariadenia č. 45/2001 dostávať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1 a spracúvať ich, v miere potrebnej na plnenie jej úloh a podľa ustanovení oddielu 3.

4.           Európska prokuratúra prenáša osobné údaje do tretích krajín, medzinárodným organizáciám a Interpolu len vtedy, ak je to potrebné na účely boja proti trestnej činnosti patriacej do právomoci Európskej prokuratúry a na účely predchádzania tejto trestnej činnosti, a ak je to v súlade s týmto nariadením.

5.           Ďalší prenos osobných údajov, ktoré od Európskej prokuratúry získali členské štáty, orgány alebo agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie alebo Interpol, tretím stranám je zakázaný, pokiaľ Európska prokuratúra neudelila výslovný súhlas po zvážení okolností konkrétneho prípadu, na špecifický účel, ktorý nie je v rozpore s pôvodným účelom poskytnutia údajov.

ODDIEL 2 VZŤAHY S PARTNERMI

Článok 57 Vzťahy s Eurojustom

1.           Európska prokuratúra nadviaže a bude udržiavať osobitný vzťah s Eurojustom založený na úzkej spolupráci a rozvoji operačných, administratívnych a riadiacich vzťahov medzi uvedenými orgánmi, ako sú vymedzené ďalej v texte.

2.           Pokiaľ ide o operačné záležitosti, Európska prokuratúra môže zapojiť Eurojust do svojich činností týkajúcich sa cezhraničných alebo komplexných prípadov, a to formou:

a)      zdieľania informácií, vrátane osobných údajov, o vedených vyšetrovaniach, predovšetkým keď sa ukáže, že obsahujú prvky, ktoré by mohli presahovať vecnú alebo územnú právomoc Európskej prokuratúry;

b)      žiadosti adresovanej Eurojustu alebo jeho príslušným členom, aby sa podieľali na koordinácii konkrétnych častí vyšetrovania týkajúcich sa špecifických aspektov, ktoré by mohli presahovať vecnú alebo územnú právomoc Európskej prokuratúry;

c)      zjednodušenia dohody medzi Európskou prokuratúrou a dotknutým členským štátom o doplnkovej právomoci v súlade s článkom 13, bez toho, aby bolo dotknuté možné urovnanie príslušným justičným orgánom členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť v danej veci;

d)      žiadosti adresovanej Eurojustu alebo jeho príslušným členom, aby využili právomoci, ktoré im boli udelené na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, pokiaľ ide o konkrétne vyšetrovania, ktoré by mohli presahovať vecnú alebo územnú právomoc Európskej prokuratúry;

e)      zdieľania informácií s Eurojustom alebo jeho príslušnými národnými členmi týkajúcich sa rozhodnutí o stíhaniach uvedených v článkoch 27, 28 a 29 pred predložením týchto rozhodnutí európskemu prokurátorovi v prípadoch, v ktorých by mohli byť dotknuté právomoci Eurojustu a keď je to vhodné z hľadiska predchádzajúceho zapojenia Eurojustu do danej veci;

f)       žiadosti Eurojustu alebo jeho príslušným národným členom o poskytnutie pomoci pri prenose rozhodnutí alebo žiadostí o vzájomnú pomoc v trestných veciach do tých členských štátov Eurojustu, ktoré sa nepodieľali na zriadení Európskej prokuratúry, alebo do tretích krajín, ako aj pri vykonávaní týchto rozhodnutí a žiadostí v uvedených štátoch a krajinách.

3.           Európska prokuratúra má prístup k mechanizmu automatickej krížovej kontroly údajov v systéme riadenia prípadov Eurojustu. Vždy, keď je nájdená zhoda medzi údajmi, ktoré do systému riadenia prípadov zadá Európska prokuratúra, a údajmi zadanými Eurojustom, skutočnosť výskytu zhody sa oznámi tak Eurojustu a Európskej prokuratúre, ako aj členskému štátu, ktorý poskytol údaje Eurojustu. V prípadoch, keď údaje poskytla tretia krajina, Eurojust informuje so súhlasom Európskej prokuratúry len túto tretiu krajinu.

4.           Spolupráca nadviazaná v súlade s odsekom 1 zahŕňa výmenu informácií vrátane osobných údajov. Všetky údaje, ktoré sa takto vymieňajú, sa môžu používať len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Akékoľvek iné použitie údajov je možné len vtedy, ak patrí do rámca mandátu orgánu, ktorý údaje prijal, a musí ho vopred schváliť orgán, ktorý údaje poskytol.

5.           Európsky prokurátor určí zamestnancov, ktorí majú oprávnenie na prístup k výsledkom mechanizmu krížovej kontroly, a informuje o tom Eurojust.

6.           Európska prokuratúra sa opiera o administratívnu podporu a zdroje Eurojustu. Podrobnosti tohto postupu sú upravené dohodou. Eurojust poskytuje Európskej prokuratúre nasledujúce služby:

a)      technickú pomoc pri príprave ročného rozpočtu, programového dokumentu obsahujúceho ročné a viacročné plány a plán riadenia;

b)      technickú pomoc pri prijímaní zamestnancov a riadení služobného postupu;

c)      bezpečnostné služby;

d)      služby v oblasti informačných technológií;

e)      služby v oblasti finančného hospodárenia, účtovníctva a auditu;

f)       všetky ďalšie služby spoločného záujmu.

Článok 58 Vzťahy s inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie

1.           Európska prokuratúra rozvíja osobitný vzťah s Europolom.

2            Spolupráca nadviazaná v súlade s odsekom 1 zahŕňa výmenu informácií vrátane osobných údajov. Všetky údaje, ktoré sa takto vymieňajú, sa môžu používať len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Akékoľvek iné použitie údajov je možné len vtedy, ak patrí do rámca mandátu orgánu, ktorý údaje prijal, a musí ho vopred schváliť orgán, ktorý tieto údaje poskytol.

3.           Európska prokuratúra spolupracuje s Komisiou vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), s cieľom plniť povinnosti vyplývajúce z článku 325 ods. 3 zmluvy. Na tento účel uzatvoria dohodu o spôsoboch vzájomnej spolupráce.

4.           Európska prokuratúra nadväzuje a udržiava spoluprácu aj s ďalšími inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie.

Článok 59 Vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.           Európska prokuratúra sa môže dohodnúť na podmienkach spolupráce so subjektmi uvedenými v článku 56 ods. 1. Uvedené podmienky sa môžu týkať predovšetkým výmeny strategických informácií a vysielania styčných dôstojníkov do Európskej prokuratúry.

2.           Európska prokuratúra môže (po dohode s príslušnými orgánmi) určiť kontaktné miesta v tretích krajinách s cieľom zjednodušiť spoluprácu.

3.           V súlade s článkom 218 zmluvy môže Európska komisia predložiť Rade návrhy na dojednanie dohôd s jednou alebo viacerými tretími krajinami o spolupráci medzi Európskou prokuratúrou a príslušnými orgánmi týchto tretích krajín, pokiaľ ide o právnu pomoc v trestnoprávnych záležitostiach a pri extradícii v prípadoch, ktoré patria do právomoci Európskej prokuratúry.

3.           Pokiaľ ide o trestné činy vo vecnej kompetencii Európskej prokuratúry, členské štáty buď uznajú Európsku prokuratúru ako príslušný orgán na účely vykonávania medzinárodných dohôd o poskytovaní právnej pomoci v trestnoprávnych záležitostiach a pri extradícii, alebo v prípade potreby zmenia tieto medzinárodné dohody, aby sa zabezpečilo, že Európska prokuratúra bude môcť vykonávať svoje funkcie na základe takýchto dohôd, keď sa v súlade s článkom 75 ods. 2 ujme vykonávania svojich úloh.

ODDIEL 3 PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 60 Prenos osobných údajov orgánom alebo agentúram Únie

S výhradou prípadných obmedzení vyplývajúcich z tohto nariadenia môže Európska prokuratúra priamo prenášať osobné údaje orgánom alebo agentúram Únie, pokiaľ je to potrebné plnenie jej úloh alebo úloh prijímajúceho orgánu či agentúry Únie.

Článok 61 Prenos osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám

1.           Európska prokuratúra môže prenášať osobné údaje orgánu v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii či Interpolu, pokiaľ je to potrebné na plnenie jej úloh, ale len na základe:

a)      rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s [článkami 25 a 31 smernice 95/46/ES], že daná krajina alebo medzinárodná organizácia, alebo spracúvajúci sektor v rámci tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zabezpečí primeranú úroveň ochrany (rozhodnutie o primeranosti); alebo

b)      medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 zmluvy, ktorá obsahuje primerané záruky týkajúce sa ochrany osobných údajov a základných práv a slobôd jednotlivcov.

Takýto prenos si nevyžaduje ďalšie schvaľovanie.

Európska prokuratúra môže stanoviť podmienky uzavrieť dohody o pracovných podmienkach s cieľom plniť uvedené dohody alebo vykonávať rozhodnutia o primeranosti.

2.           Odchylne od odseku 1 môže európsky prokurátor povoliť prenos osobných údajov do tretích krajín, medzinárodným organizáciám či Interpolu v konkrétnych prípadoch, a to pod podmienkou, že:

a)      prenos údajov je absolútne nevyhnutný na účely ochrany základných záujmov Únie vrátane jej finančných záujmov, a to v rozsahu cieľov Európskej prokuratúry;

b)      prenos údajov je absolútne nevyhnutný, aby sa zabránilo bezprostrednému nebezpečenstvu súvisiacemu s trestnou činnosťou alebo teroristickými trestnými činmi;

c)      prenos je inak nevyhnutý alebo právoplatne požadovaný z dôležitých dôvodov plynúcich z verejného záujmu Únie alebo jej členských štátov, ktoré uznáva právo Únie alebo členských štátov, alebo na účely stanovenia, uplatňovania alebo obhajoby právnych nárokov;

d)      prenos je potrebný na ochranu životných záujmov dotknutej osoby alebo inej osoby.

3.           Európsky prokurátor navyše môže po dohode s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov povoliť súbor prenosov údajov v súlade s písmenami a) až d), pričom zohľadní existenciu záruk v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv a slobôd jednotlivcov, a to na obdobie najviac jedného roka, ktoré je však možné predĺžiť.

4.           Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov musí byť informovaný o prípadoch, v ktorých sa uplatňuje odsek 3.

5.           Európsky prokurátor môže prenášať administratívne osobné údaje v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001.

KAPITOLA IX VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 62 Právne postavenie a podmienky fungovania

1.           Európskej prokuratúre sa v každom členskom štáte priznáva najrozsiahlejšia právna spôsobilosť, aká sa priznáva právnickým osobám na základe právnych predpisov daného členského štátu. Predovšetkým môže nadobúdať hnuteľný aj nehnuteľný majetok a disponovať s ním a môže sa stať stranou v rámci súdneho konania.

2.           Nevyhnutné podmienky týkajúce sa umiestnenia Európskej prokuratúry a priestorov, ktoré dal k dispozícii príslušný členský štát, spolu s osobitnými pravidlami uplatniteľnými v tomto členskom štáte na európskeho prokurátora, jeho zástupcov a zamestnancov, ako aj na členov ich rodín, budú upravené v dohode o sídle uzatvorenej medzi Európskou prokuratúrou a hostiteľským členským štátom najneskôr [do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.           Hostiteľský členský štát Európskej prokuratúry poskytne najlepšie možné podmienky na zabezpečenie fungovania Európskej prokuratúry vrátane viacjazyčného, proeurópsky orientovaného školstva a vhodných dopravných spojení.

Článok 63 Jazykové podmienky

1.           Na akty uvedené v článkoch 7 a 72 sa vzťahuje nariadenie č. 1[10].

2.           Prekladateľské služby potrebné na fungovanie Európskej prokuratúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 64 Dôvernosť

1.           Európsky prokurátor, zástupcovia a zamestnanci, delegovaní európski prokurátori a ich vnútroštátni zamestnanci sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich pracovných úloh.

2.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa týka všetkých osôb a všetkých orgánov prizvaných k spolupráci s Európskou prokuratúrou.

3.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa uplatňuje aj po odchode z funkcie alebo rozviazaní pracovného pomeru alebo po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.           Povinnosť zachovania dôvernosti sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré Európska prokuratúra dostala, pokiaľ tieto informácie už nie sú zverejnené alebo prístupné verejnosti.

5.           Členovia a zamestnanci úradu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich pracovných úloh.

Článok 65 Transparentnosť

1.           Na dokumenty, ktoré sa týkajú administratívnych úloh Európskej prokuratúry, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.           Európsky prokurátor prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 do šiestich mesiacov od zriadenia prokuratúry.

3.           Rozhodnutia prijaté Európskou prokuratúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo predmetom súdneho konania na Európskom súdnom dvore, a to za podmienok stanovených v článku 228, resp. 263 zmluvy.

Článok 66 OLAF a Európsky dvor audítorov

1.           Európska prokuratúra v záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999[11] pristúpi do šiestich mesiacov od začatia svojej činnosti k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o interných vyšetrovaniach úradu OLAF a prijme primerané ustanovenia platné pre všetkých svojich zamestnancov s využitím vzoru stanoveného v prílohe k uvedenej dohode.

2.           Európsky dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov aj na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od Európskej prokuratúry dostali finančné prostriedky Únie.

3.           Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (ES) č. 1073/1999 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[12] s cieľom zistiť, či nedošlo k nezrovnalostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s výdavkami financovanými Európskou prokuratúrou.

4.           Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o pracovných podmienkach uzavreté s tretími stranami, medzinárodnými organizáciami a Interpolom, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Európskej prokuratúry musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Dvor audítorov a OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania, a to podľa ich príslušných právomocí.

Článok 67 Bezpečnostné pravidlá na ochranu utajovaných skutočností

Európska prokuratúra uplatňuje bezpečnostné zásady uvedené v bezpečnostných pravidlách Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, ako sa stanovuje v prílohe k rozhodnutiu Komisie č. 2001/844/ES, ESUO, Euratom[13]. Zahŕňa to okrem iného ustanovenia o výmene, spracovaní a uchovávaní takýchto skutočností.

Článok 68 Administratívne vyšetrovania

Administratívna činnosť Európskej prokuratúry podlieha vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 zmluvy.

Článok 69 Všeobecný režim zodpovednosti

1.           Zmluvná zodpovednosť Európskej prokuratúry sa spravuje právom rozhodným pre danú zmluvu.

2.           Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú uzatvorí Európska prokuratúra, musí obsahovať ustanovenie, že právomoc vynášať rozsudky prislúcha Súdnemu dvoru Európskej únie.

3.           V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Európska prokuratúra v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právne predpisy členských štátov, a nezávisle od akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z článku 47 nahradí všetky škody spôsobené ňou alebo jej zamestnancami pri plnení pracovných povinností v rozsahu, v akom im môže byť daná škoda pripísaná.

4.           Odsek 3 sa vzťahuje aj na škody spôsobené chybou delegovaného európskeho prokurátora pri plnení jeho pracovných povinností.

5.           V sporoch o náhradu škôd uvedených v odseku 3 prislúcha rozhodovacia právomoc Súdnemu dvoru Európskej únie.

6.           Vnútroštátne súdy členských štátov, ktoré sú príslušné pre spory týkajúce sa zodpovednosti Európskej prokuratúry podľa tohto článku, sa určia s odkazom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001[14]

7.           Osobná zodpovednosť zamestnancov voči Európskej prokuratúre sa riadi ustanoveniami uvedenými v služobnom poriadku alebo podmienkach zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 70 Podávanie správ

1.           Európska prokuratúra vydáva výročnú správu o svojej činnosti. Túto správu predkladá Európskemu parlamentu a národným parlamentom, ako aj Rade a Komisii.

2.           Európsky prokurátor vystúpi raz za rok pred Európskym parlamentom a Radou a predstaví hlavné oblasti činnosti Európskej prokuratúry, pričom zohľadní povinnosť diskrétnosti a dôvernosti. Na požiadanie vystúpi aj pred Komisiou.

3.           Národné parlamenty môžu pozvať Európskeho prokurátora alebo delegovaných európskych prokurátorov, aby sa zúčastnili výmeny názorov na všeobecnú činnosť Európskej prokuratúry.

KAPITOLA X ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 71 Prechodné ustanovenia

1.           Skôr ako začne Európska prokuratúra plniť zverené úlohy, prijme Európsky prokurátor všetky opatrenia nevyhnutne potrebné na jej zriadenie.

2.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, dvaja zástupcovia európskeho prokurátora budú prvýkrát vymenovaní na obdobie 6 rokov a ich výber na tento účel sa uskutoční losovaním.

2.           Kompetencie členských štátov budú zachované až do dňa zriadenia Európskej prokuratúry a prevzatia príslušných úloh v súlade s článkom 75 ods. 2. Európska prokuratúra uplatňuje svoje právomoci so zreteľom na všetky trestné činy, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, spáchané po tomto dátume. Európska prokuratúra môže uplatniť svoje právomoci so zreteľom na všetky trestné činy, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, spáchané pred týmto dátumom, ak tieto trestné činy nevyšetruje alebo nestíha žiadny príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 72 Administratívne pravidlá a programové dokumenty

Európsky prokurátor:

a)           prijíma každý rok programový dokument obsahujúci ročné a viacročné programy Európskej prokuratúry;

b)           prijme stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodu, pričom zohľadní analýzu pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku opatrení, ktoré chce zaviesť;

c)           prijme pravidlá predchádzania konfliktom záujmov a ich riešenia, pokiaľ ide o delegovaných európskych prokurátorov;

d)           prijme pravidlá týkajúce sa postavenia, kritérií výkonnosti, práv a povinností zástupcov a delegovaných európskych prokurátorov, ako aj striedania delegovaných európskych prokurátorov na účely vykonávania článku 7;

e)           prijme pravidlá spracovania transakcií uskutočňovaných v súlade s článkom 29 a stanoví spôsob výpočtu výšky pokuty, ktorá má byť uhradená;

f)            prijme pravidlá týkajúce sa spôsobov poskytovania spätnej väzby osobám alebo subjektom, ktoré Európskej prokuratúre poskytli informácie;

g)           prijme podrobné pravidlá týkajúce sa uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 na činnosť prokuratúry;

h)           vykonávacie pravidlá uvedené v článku 24 ods. 8 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 73 Oznámenia

Každý členský štát splnomocní orgány, ktoré sú kompetentné na účely článku 6 ods. 6, článku 13 ods. 3, článku 17 ods. 2 a článku 26 ods. 4. Informácie o splnomocnených orgánoch, ako aj prípadné následné zmeny, sú oznámené zároveň Európskemu prokurátorovi, Rade a Komisii.

Článok 74 Revízna doložka

1.           Najneskôr do [piatich rokov od začiatku uplatňovania tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o vykonávaní tohto nariadenia, ktorá môže byť doplnená legislatívnymi návrhmi. V správe sú uvedené zistenia Komisie týkajúce sa uskutočniteľnosti a vhodnosti rozšírenia právomocí Európskej prokuratúry na iné trestné činy v súlade s článkom 86 ods. 4 zmluvy.

2.           Ak Komisia dospeje k názoru, že je nevyhnutne potrebné prijať podrobnejšie pravidlá týkajúce sa zriadenia Európskej prokuratúry, jej funkcií alebo postupu pri jej činnosti, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívne návrhy. Môže odporúčať Európskej rade rozšírenie kompetencií Európskej prokuratúry v súlade s článkom 86 ods. 4 zmluvy.

Článok 75 Nadobudnutie účinnosti

1.           Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.           Európska prokuratúra prevezme plnenie úloh v oblasti vyšetrovania a stíhania vyplývajúcich z tohto nariadenia v deň, ktorý bude určený rozhodnutím Komisie na návrh Európskeho prokurátora, a to po zriadení Európskej prokuratúry. Rozhodnutie Komisie bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli,

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

Príloha

Kategórie osobných údajov

1.           a)       priezvisko, rodné priezvisko, krstné mená a prípadné prezývky alebo pseudonymy;

b)      dátum a miesto narodenia;

c)      štátna príslušnosť;

d)      pohlavie;

e)      miesto bydliska, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;

f)       čísla v systéme sociálneho zabezpečenia, vodičské oprávnenia, doklady totožnosti, pasové údaje, colné a daňové identifikačné čísla;

g)      informácie o právnických osobách, ak zahŕňajú informácie týkajúce sa určených alebo identifikovateľných osôb dotknutých súdnym vyšetrovaním alebo stíhaním;

h)      bankové účty alebo účty u iných finančných inštitúcií;

i)       opis a povaha údajných trestných činov, dátum ich spáchania, trestnoprávna kategória trestného činu a stav vyšetrovania;

j)       skutočnosti poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu;

k)      údaje týkajúce sa údajného členstva v zločineckej organizácii;

l)       telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové a lokalizačné údaje, ako aj súvisiace údaje nevyhnutne potrebné na určenie účastníka alebo používateľa;

m)     registračné údaje vozidla;

n)      profily DNA získané z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov.

2.           a)       priezvisko, rodné priezvisko, krstné mená a prípadné prezývky alebo pseudonymy;

b)      dátum a miesto narodenia;

c)      štátna príslušnosť;

d)      pohlavie;

e)      miesto bydliska, povolanie a miesto pobytu dotknutej osoby;

f)       opis a povaha údajných trestných činov, ktoré ich zahŕňajú, dátum ich spáchania, trestnoprávna kategória trestného činu a stav vyšetrovania.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh Komisie na nariadenie Rady o zriadení Európskej prokuratúry

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

Politická oblasť: Spravodlivosť

Činnosť: hlava 33

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu

X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Prispieť k posilneniu ochrany finančných záujmov Únie a k ďalšiemu rozvoju oblasti spravodlivosti, ako aj prehĺbiť dôveru podnikov a občanov Európskej únie v inštitúcie Únie a zároveň rešpektovať všetky základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 2 Rozšíriť súdnu spoluprácu v trestnoprávnych veciach a prispieť tak k vytvoreniu skutočne európskeho priestoru spravodlivosti

(časť všeobecného cieľa č. 2: Posilniť dôveru v európsky justičný priestor)

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

33 03: Spravodlivosť v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Očakávaným dôsledkom zriadenia Európskej prokuratúry je zvýšenie ochrany finančných záujmov Únie. Zriadenie Európskej prokuratúry podľa predpokladov povedie ku zvýšeniu počtu trestných stíhaní páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy, zvýšeniu počtu odsúdení, zvýšeniu miery vymáhania nezákonne získaných finančných prostriedkov a zlepšeniu účinnosti odrádzania. Nezávislosť Európskej prokuratúry navyše zaistí priebeh vyšetrovaní a stíhaní príslušných trestných činov bez priameho vplyvu vnútroštátnych orgánov.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Zvýšenie počtu a percentuálneho podielu úspešných vyšetrovaní a stíhaní trestných činov

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Hoci je Únia spolu s členskými štátmi povinná chrániť rozpočet Únie, v skutočnosti má len malú možnosť kontrolovať výdavky členských štátov a v podstate nie je oprávnená zasahovať v prípadoch zneužívania financií EÚ. Väčšia časť rozpočtu EÚ je spravovaná vnútroštátnymi orgánmi (napríklad vtedy, keď sa udeľujú granty financované z rozpočtu EÚ v rámci verejného obstarávania) a prípadné vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet Únie patrí do právomoci členských štátov. Vyšetrovaniu trestných činov podvodu a ďalších trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ často bránia rozdiely v legislatíve a nerovnaké vymáhanie v členských štátoch. Vnútroštátne orgány presadzovania práva, prokurátori a sudcovia v členských štátoch rozhodujú v súlade s prioritami určenými vnútroštátnou trestnou politikou a na základe vnútroštátnych trestnoprávnych kompetencií a procesných pravidiel, či majú zasiahnuť v záujme ochrany rozpočtu Únie, a ak áno, tak akým spôsobom. V dôsledku toho sa stupeň ochrany finančných záujmov Únie v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Skutočnosť, že miera úspešnosti v stíhaní trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ sa v jednotlivých členských štátoch značne líši (19 % až 91 %[15]), poukazuje na rozdiely medzi existujúcimi mechanizmami ochrany a vyžaduje si prijatie nápravných opatrení.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Prínosom zriadenia Európskej prokuratúry je predovšetkým zvýšenie počtu stíhaní trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

Po vzniku Európskej prokuratúry by sa zlepšilo využitie zdrojov a výmena informácií, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vedenie úspešných vyšetrovaní a stíhaní príslušných trestných činov. Tým by sa následne posilnila celková reakcia orgánov presadzovania práva na tieto trestné činy a zvýšil preventívny účinok (odradzovanie) na potenciálnych páchateľov trestných činov. Európska prokuratúra by bola schopná zhromaždiť zdroje zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie pre potreby danej situácie a následne zefektívniť presadzovanie právnych predpisov na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Európska prokuratúra bude riadiť vyšetrovania a stíhania v členských štátoch, zaistí efektívnu koordináciu vyšetrovaní a stíhaní trestných činov a bude riešiť problémy súvisiace s rôznymi uplatniteľnými právnymi systémami. Súčasný systém, v ktorom sú za takéto vyšetrovania a stíhania výlučne zodpovedné členské štáty podporované Eurojustom a Europolom, nie je dostatočne efektívny na to, aby riešil vysoký počet príslušných trestných činov a súvisiace škody.

Zaistenie využitia obmedzených finančných zdrojov Únie v najlepšom záujme občanov EÚ a ich lepšej ochrany pred podvodmi je nevyhnutne potrebné aj z hľadiska legitimity výdavkov a zaistenia dôvery verejnosti v Úniu.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na vnútroštátnej úrovni sa často prejavuje nedostatočná výmena informácií o podozreniach z trestných činov týkajúcich sa financií EÚ medzi orgánmi zodpovednými za monitorovanie a kontrolu, orgánmi vedúcimi administratívne vyšetrovania a orgánmi presadzovania práva. Čiastočne ide o dôsledok nedostatkov uvedeného procesného rámca, ktorý bráni účinným multidisciplinárnym vyšetrovaniam zahŕňajúcim súdne, ako aj správne, colné a daňové orgány v členských štátoch. Agentúry, ktoré riadia, spravujú a kontrolujú vyplácanie financií EÚ, sa v niektorých prípadoch zameriavajú výlučne na získanie vyplatených peňazí späť prostredníctvom administratívnych a občianskoprávnych postupov napriek opodstatneným podozreniam zo spáchania trestného činu. To môže viesť k zanedbávaniu stíhaní trestných činov a zároveň odrádzania a všeobecnej prevencie.

Efektívnemu vyšetrovaniu a stíhaniu trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy ďalej bráni skutočnosť, že orgány presadzovania práva a prokurátori nie vždy poskytujú informácie o trestných činoch svojim kolegom v ostatných členských štátoch, Eurojustu či Europolu.

Navyše tradičné spôsoby medzinárodnej spolupráce prostredníctvom žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo spoločných vyšetrovacích tímov často nefungujú a neumožňujú vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, a to napriek úsiliu európskych orgánov ako sú Eurojust a Europol. Reakcie na žiadosti o vzájomnú právnu pomoc sú často veľmi pomalé a politické a súdne orgány majú praktické ťažkosti pri kontaktoch a spolupráci s kolegami v zahraničí z dôvodu jazykových problémov a rozdielov medzi právnymi systémami. Pomalá a neúčinná medzinárodná spolupráca v niektorých štátoch často znemožňuje pokračovať v riešení prípadu z dôvodu ukončenia premlčacej lehoty. Navyše prípady poškodzujúce finančné záujmy EÚ bývajú mimoriadne zložité.

Pokiaľ ide o spoluprácu na úrovni Únie, existujú zmiešané skúsenosti so spoluprácou s Eurojustom a Europolom a medzi členskými štátmi a úradom OLAF. Eurojust a Europol nedostávajú vždy informácie, ktoré potrebujú na to, aby mohli pomáhať členským štátom. Úrad OLAF poskytuje pomoc členským štátom vďaka svojej spôsobilosti poskytovať špecializovanú technickú a operačnú pomoc, ako sa to vyžaduje v článku 7 druhého protokolu Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Vyšetrovania úradu OLAF sa zároveň vedú za osobitných podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o prenos informácií vnútroštátnej justícii vrátane platných pravidiel ochrany údajov. Z tohto dôvodu bola spolupráca s úradom OLAF príležitostne kritizovaná, predovšetkým z dôvodu príliš dlhej lehoty na poskytnutie informácií vnútroštátnym prokurátorom. Niektoré členské štáty obmedzujú spoluprácu s mimosúdnymi orgánmi, ako je úrad OLAF, na základe pravidiel súdneho tajomstva.

Ročné štatistiky úradu OLAF ukazujú, že prípady postúpené vnútroštátnym vyšetrovacím a súdnym orgánom nie sú v rámci EÚ stíhané rovnako efektívne a účinne. Úrad OLAF v jedenástej správe o operatívnej činnosti analyzoval následné opatrenia členských štátov týkajúce sa prípadov, ktoré im za 12 rokov postúpil, a zistil „podstatné rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o ich spôsobilosť ukončiť súdne vyšetrovania a stíhania týkajúce sa európskeho rozpočtu predložením obvinenia v rozumnom čase“. Skutočnosť, že priemerná miera stíhaní dosahuje 50 %, poukazuje na existenciu závažných problémov pri dosahovaní celkovej účinnosti vyšetrovaní a stíhaní v členských štátoch.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Návrh smernice o boji proti podvodom

Súčasné kroky Únie na ochranu finančných záujmov zahŕňajú administratívne vyšetrovania, kontroly a audity, ako aj legislatívne opatrenia vrátane návrhu smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorú predložila Komisia, ktorá však nerieši zistené nedostatky týkajúce sa vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich s ochranou finančných záujmov EÚ.

Eurojust

Eurojust môže len koordinovať a podporovať vyšetrovania a stíhania a pomáhať pri výmene informácií. Ak členský štát odmietne vec vyšetriť alebo stíhať, Eurojust ho k tomu nemôže prinútiť. Jednotlivým členom Eurojustu často chýbajú právomoci na zaistenie efektívnej nadväzujúcej činnosti v členských štátoch. Keď ich aj majú, zvyčajne sa zdržia využitia právomocí vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov – väčšina rozhodnutí tohto druhu sa dosiahne na základe konsenzu.

Návrh na zriadenie Európskej prokuratúry je doplnený návrhom reformy Eurojustu, vďaka ktorej sa v Eurojuste uplatní spoločný prístup k európskym agentúram schválený Radou, Európskym parlamentom a Komisiou a vytvorí sa prepojenie medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou. Táto reforma by mohla viesť k efektívnejšej výmene informácií a lepšej spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi.

Existujú, a aj naďalej budú existovať prípady, na ktorých sa bude musieť podieľať Európska prokuratúra aj Eurojust, predovšetkým tie, pri ktorých sú podozrivé osoby zapojené do trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, ale aj do ďalších foriem trestnej činnosti. Z toho vyplýva, že bude nevyhnutne potrebná trvalá a úzka spolupráca. Preto sú do oboch nariadení zahrnuté ustanovenia o tom, že Európska prokuratúra môže v určitých prípadoch požiadať Eurojust alebo jeho členov o zásah, koordináciu alebo iný spôsob uplatnenia ich právomocí.

Ďalej sa predpokladá, že Eurojust bude Európskej prokuratúre bezplatne poskytovať praktické pomocné služby v administratívnych záležitostiach ako personál, financie či informačné technológie. Tento prístup prinesie významné synergie. Jedným z príkladov takejto synergie je, že Európska prokuratúra bude môcť využívať pri svojich vlastných veciach IT infraštruktúru Eurojustu vrátane jeho systému riadenia prípadov, dočasných pracovných súborov a registra. Podrobnosti tohto opatrenia budú stanovené v dohode medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)

Úrad OLAF v súčasnosti vedie administratívne vyšetrovania na ochranu finančných záujmov EÚ. K dispozícii má špecializovaných zamestnancov so značnými skúsenosťami so spoluprácou s vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní. Mnohí zamestnanci úradu OLAF pôsobili v príslušných vnútroštátnych orgánoch presadzovania práva a súdnej administratíve (polícia, colné úrady a prokuratúra).

Časť ľudských zdrojov úradu OLAF by sa mala použiť pri zriadení Európskej prokuratúry, pričom sa musí zohľadniť ich skúsenosť s vedením administratívnych vyšetrovaní a cieľ predísť duplicite administratívnych vyšetrovaní a vyšetrovaní trestných činov. Ďalším dôležitým aspektom je využitie súčasných sietí, ktoré úrad OLAF vybudoval za roky pôsobenia v oblasti boja proti podvodom.

Napokon by úrad OLAF mal prispieť k zriadeniu Európskej prokuratúry prostredníctvom odbornej pomoci s cieľom zjednodušiť forenznú analýzu a technickú a operačnú pomoc pri vyšetrovaní a získavaní dôkazov v prípadoch spáchania trestných činov poškodujúcich finančné záujmy Únie.

Prebiehajú medziinštitucionálne rokovania o návrhu na zmenu nariadenia č. 1073/1999 týkajúceho sa vyšetrovaní vedených úradom OLAF (reforma úradu OLAF). Týmto návrhom sa zlepšuje výmena informácií medzi úradom OLAF a inštitúciami, orgánmi, agentúrami a úradmi EÚ, ako aj s členskými štátmi. Návrhom sa zaisťuje lepšia správa a riadenie úradu OLAF a stanovujú sa v ňom procesné záruky pre osoby dotknuté vyšetrovaním, úradu OLAF však v ňom nie sú poskytnuté žiadne ďalšie prostriedky činnosti, predovšetkým právomoc vyšetrovať trestné činy.

Europol

Úloha Europolu je obmedzená na poskytovanie informácií a podporu vnútroštátnych činností v oblasti presadzovania práva. Europol nemôže kontrolovať opatrenia nadväzujúce na jeho analýzy v členských štátoch, ani riadiť vnútroštátne vyšetrovania. Právomoci Europolu sú takisto obmedzené na základe ZFEÚ. Podľa článku 88 ZFEÚ Europol nemôže nezávisle vyšetrovať trestné činy a každá operačná činnosť Europolu sa musí vykonávať v súčinnosti s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a s ich súhlasom. Pomocné úlohy Europolu sú zaiste dôležité, nemôžu však nahradiť právomoc nezávisle vyšetrovať trestnú činnosť.

Návrh nariadenia o Europole bol Komisiou prijatý v marci 2013 a je zameraný na zosúladenie právomocí Europolu so ZFEÚ a jeho zmenu na ústredie výmeny informácií. Zároveň sa Europol poveruje novými úlohami v oblasti odbornej prípravy. Návrh nezahŕňa policajné vyšetrovania a právomoci na presadzovanie práva v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.

1.6.        Trvanie a finančný vplyv

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním.

– ¨  Návrh/iniciatíva v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2017 do roku 2023,

– potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.              Plánovaný spôsob hospodárenia

Priame hospodárenie na úrovni Komisie:

– prostredníctvom oddelení vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

– prostredníctvom výkonných agentúr;

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

X Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨ tretie krajiny alebo orgány, ktoré určili;

– ¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (spresniť);

– ¨ EIB a Európsky investičný fond;

– X orgány uvedené v článku 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

– ¨ verejnoprávne orgány;

– ¨ orgány, ktoré sa riadia súkromným právom poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ poskytujú primerané finančné záruky;

– ¨ orgány, ktoré sa riadia súkromným právom členského štátu, sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a poskytujú primerané finančné záruky;

– ¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

– V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Európska prokuratúra vydáva výročnú správu o svojej činnosti. Európsky prokurátor vystúpi raz za rok pred Európskym parlamentom a Radou a podá správu o výsledkoch a prioritách vyšetrovaní a stíhaní vedených Európskou prokuratúrou, pričom zohľadní záväzok diskrétnosti a dôvernosti.

Európsky prokurátor alebo delegovaní európski prokurátori môžu byť takisto vyzvaní, aby poskytli informácie národným parlamentom.

Okrem toho Komisia po piatich rokoch od nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra, pripraví posúdenie, v ktorom sa zameria na vykonávanie predmetného nariadenia vrátane uskutočniteľnosti a vhodnosti rozšírenia právomocí Európskej prokuratúry na ďalšie trestné činy v súlade s článkom 86 ods. 4 zmluvy.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Opatrenia týkajúce sa vyšetrovaní a stíhaní, vrátane právomocí v oblasti presadzovania, patria medzi citlivé činnosti, ktoré čiastočne ovplyvňujú ľudské práva, a teda môžu byť dôvodom žalôb o náhradu škody.

Dôvodom žaloby o náhradu škody môže byť aj spracovanie osobných údajov v neukončených vyšetrovaniach, ak je v rozpore s právnymi predpismi.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

V rámci štandardného postupu udeľovania absolutória je Európska prokuratúra okrem iného povinná:

– zasielať predbežné závierky účtovníkovi Európskej komisie a Dvoru audítorov;

– zasielať konečné závierky Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;

– predkladať Európskemu parlamentu na požiadanie všetky informácie potrebné na riadne uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok.

Pokiaľ ide o boj proti podvodom a audit zo strany Dvora audítorov po začatí činnosti Európskej prokuratúry:

– Európska prokuratúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o interných vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a prijme primerané ustanovenia platné pre všetkých jej zamestnancov s využitím vzoru uvedeného v prílohe k predmetnej dohode.

– Európsky dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov Únie od prokuratúry.

– Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s platnými pravidlami s cieľom zistiť, či nedošlo k nezrovnalostiam ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s grantmi alebo zmluvami financovanými Európskou prokuratúrou.

– Podmienky spolupráce s tretími stranami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Európskej prokuratúry musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Dvor audítorov a úrad OLAF, aby vykonávali takéto audity a vyšetrovania podľa svojich príslušných právomocí.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Prijatie stratégie boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodu, pričom zohľadňuje analýzu pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku opatrení, ktoré chce zaviesť.

Prijatie pravidiel na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie, pokiaľ ide o zamestnancov.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([16]) || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| || || || || ||

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3 || 33.03.YY.YY Európska prokuratúra || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky (v cenách roku 2013)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 3 || Bezpečnosť a občianstvo

Európska prokuratúra[17] || || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Hlava 1[18] || Záväzky || (1) || 1,393 || 4,144 || 6,895 || 11,039 || 23,471

Platby || (2) || 1,393 || 4,144 || 6,895 || 11,039 || 23,471

Hlava 2[19] || Záväzky || (1a) || 0,099 || 0,194 || 0,293 || 0,487 || 1,073

Platby || (2a) || 0,099 || 0,194 || 0,293 || 0,487 || 1,073

Hlava 3[20] || Záväzky || (3a) || 1,052 || 2,455 || 3,507 || 4,558 || 11,572

|| Platby || (3b) || 1,052 || 2,455 || 3,507 || 4,558 || 11,572

SPOLU rozpočtové prostriedky pre Európsku prokuratúru || Záväzky || =1+1a +3a || 2,544 || 6,793 || 10,695 || 16,084 || 36,116

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: JUST ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,170 || 0,680

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,050 || 0,050 || 0,050 || 0,050 || 0,200

GR JUST SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,220 || 0,220 || 0,220 || 0,220 || 0,880

Ÿ Ľudské zdroje || 0,131 || 0,131 || 0,131 || 0,131 || 0,524

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,050 || 0,050 || 0,050 || 0,050 || 0,200

SPOLU OLAF || Rozpočtové prostriedky || 0,181 || 0,181 || 0,181 || 0,181 || 0,724

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,401 || 0,401 || 0,401 || 0,401 || 1,604

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 2,945 || 7,194 || 11,096 || 16,485 || 37,720

Platby || 2,945 || 7,194 || 11,096 || 16,485 || 37,720

Zníženia s cieľom dosiahnuť nákladovú efektívnosť v okruhu viacročného finančného rámca: || 5 || Administratívne výdavky

Zníženie v okruhu 5 (OLAF) || || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Hlava 1[21] || Záväzky || (1) || -1,393 || -4,144 || -6,895 || -11,039 || -23,471

Platby || (2) || -1,393 || -4,144 || -6,895 || -11,039 || -23,471

Hlava 2[22] || Záväzky || (1a) || -0,099 || -0,194 || -0,293 || -0,487 || -1,073

Platby || (2a) || -0,099 || -0,194 || -0,293 || -0,487 || -1,073

Hlava 3[23] || Záväzky || (3a) || -0,350 || -1,051 || -1,401 || -1,750 || -4,552

|| Platby || (3b) || -0,350 || -1,051 || -1,401 || -1,750 || -4,552

Zníženia v rámci okruhu 5 SPOLU || Záväzky || =1+1a +3a || -1,842 || -5,389 || -8,589 || -13,276 || -29,096

Vo fáze postupného rozbiehania je akékoľvek zvýšenie rozpočtových prostriedkov alebo ekvivalentu plného pracovného času v Európskej prokuratúre kompenzované príslušným znížením zdrojov úradu OLAF o rovnakú sumu rozpočtových prostriedkov alebo ekvivalentu plného pracovného času.

Rozdiel, t. j. náklady súvisiace s verejnými zákazkami na poskytnutie služby delegovaných európskych prokurátorov (hlava 3)

|| || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

|| Záväzky || (1) || 0,702 || 1,404 || 2,106 || 2,880 || 7,020

Platby || (2) || 0,702 || 1,404 || 2,106 || 2,880 || 7,020

Ide o náklady na 9, 18, 27 a 36 delegovaných európskych prokurátorov vypočítané v ekvivalente plného pracovného času.

Tieto náklady musia byť pokryté z rezervy hlavy 3 alebo znížením v ostatných agentúrach.

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [orgánu]

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta) v cenách roku 2013

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU ||

REALIZÁCIA (výstupy) ||

Druh || Priemerné náklady || Počet [24] || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Spolu || Náklady spolu ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1 Ochrana finančných záujmov vyšetrovania || || || || || || || || || || ||

- Realizácia || prípady || 0,0083 || 184 || 1,526 || 491 || 4,076 || 773 || 6,417 || 1163 || 9,650 || || 21,669 ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || 1,526 || || 4,076 || || 6,417 || || 9,650 || || 21,669 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 Ochrana finančných záujmov stíhania || || || || || || || || || || ||

- Realizácia || prípady || 0,0083 || 92 || 0,763 || 246 || 2,038 || 387 || 3,208 || 581 || 4,825 || || 10,834 ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || 0,763 || || 2,038 || || 3,208 || || 4,825 || || 10,834 ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 3 Spolupráca s ostatnými || || || || || || || || || || ||

- Realizácia || || 0,0083 || 31 || 0,254 || 82 || 0,679 || 129 || 1,069 || 194 || 1,608 || || 3,610 ||

Konkrétny cieľ č. 3 medzisúčet || || 0,254 || || 0,679 || || 1,069 || || 1,608 || || 3,610 ||

NÁKLADY SPOLU || || 2,543 || || 6,793 || || 10,694 || || 16,083 || || 36,113[25] ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Európskej prokuratúry

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– X          Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Ľudské zdroje || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Plán pracovných miest (podľa počtu zamestnancov) || 18 || 36 || 54 || 90

- z toho triedy AD || 12 || 24 || 36 || 60

- z toho triedy AST || 6 || 12 || 18 || 30

Externý personál (ekvivalent plného pracovného času) || 6 || 11 || 17 || 28

- z toho zmluvní zamestnanci || 5 || 9 || 14 || 23

- z toho vyslaní národní experti (VNE) || 1 || 2 || 3 || 5

Zamestnanci spolu || 24 || 47 || 71 || 118

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Výdavky na zamestnancov || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Plán pracovných miest || 1,179 || 3,537 || 5,895 || 9,432 || 20,043

- z toho triedy AD || 0,786 || 2,358 || 3,930 || 6,288 || 13,362

- z toho triedy AST || 0,393 || 1,179 || 1,965 || 3,144 || 6,681

Externý personál || 0,214 || 0,607 || 1,000 || 1,607 || 3,428

- z toho zmluvní zamestnanci || 0,175 || 0,490 || 0,805 || 1,295 || 2,765

- z toho vyslaní národní experti (VNE) || 0,039 || 0,117 || 0,195 || 0,312 || 663

Výdavky na zamestnancov spolu || 1,393 || 4,144 || 6,895 || 11,039 || 23,471

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov pre materské GR

– ¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhad sa má vyjadriť celým číslom (alebo zaokrúhlené nanajvýš na jedno desatinné miesto)

|| || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 ||

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

|| 33 01 01 01 Zamestnanci JUST || 1,3 || 1,3 || 1,3 || 1,3 ||

|| 24 01 07 00 01 01 Zamestnanci OLAF || 1 || 1 || 1 || 1 ||

|| XX 01 01 02 (delegácie) || || || || ||

|| XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || ||

|| 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || ||

|| || || || || ||

|| Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ)

|| XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) || || || || ||

|| XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách) || || || || ||

|| XX 01 04 yy || – v ústredí || || || || ||

|| –v delegáciách || || || || ||

|| XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || ||

|| 10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum) || || || || ||

|| Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || ||

|| SPOLU || 2,3 || 2,3 || 2,3 || 2,3 ||

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Úradníci a dočasní zamestnanci || Následná kontrola politiky a poradenstvo poskytované Európskej prokuratúre, rozpočtové a finančné poradenstvo poskytované Európskej prokuratúre a skutočné platby dotácie, absolutórium, postupy návrhu rozpočtu

Externí zamestnanci || Neuplatňuje sa.

Opis výpočtu nákladov pre ekvivalent plného pracovného času by mal byť zahrnutý do prílohy, oddiel 3.

Vo fáze postupného rozbiehania je akékoľvek zvýšenie rozpočtových prostriedkov alebo EPPČ v Európskej prokuratúre kompenzované príslušným znížením zdrojov úradu OLAF rovnakou sumou rozpočtových prostriedkov alebo EPPČ.

Zníženie výdavkov na zamestnancov týkajúce sa úradu OLAF || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Plán pracovných miest (podľa počtu zamestnancov) || -18 || -36 || -54 || -90

- z toho triedy AD || -12 || -24 || -36 || -60

- z toho triedy AST || -6 || -12 || -18 || -30

Externý personál (ekvivalent plného pracovného času) || -6 || -11 || -17 || -28

- z toho zmluvní zamestnanci || -5 || -9 || -14 || - 23

- z toho vyslaní národní experti (VNE) || -1 || -2 || -3 || -5

Zamestnanci spolu || -24 || -47 || -71 || -118

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta) v cenách z roku 2013

Zníženia výdavkov na zamestnancov týkajúce sa úradu OLAF || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu

Plán pracovných miest || -1,179 || -3,537 || -5,895 || -9,432 || -20,043

- z toho triedy AD || -0,786 || -2,358 || -3,930 || -6,288 || -13,362

- z toho triedy AST || -0,393 || -1,179 || -1,965 || -3,144 || -6,681

Externý personál || -0,214 || -0,607 || -1,000 || -1,607 || -3,428

- z toho zmluvní zamestnanci || -0,175 || -0,490 || -0,805 || -1,295 || -2,765

- z toho vyslaní národní experti (VNE) || -0,039 || -0,117 || -0,195 || -0,312 || -663

Výdavky na zamestnancov spolu 24,0107 || -1,393 || -4,144 || -6,895 || -11,039 || -23,471

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X          Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨         Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

– ¨         Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

Okruh 5 by sa mal znížiť, aby vyjadril zníženie v pláne pracovných miest úradu OLAF.

3.2.5.     Príspevky od tretích strán

– X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– ¨ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

|| Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– ¨         Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– X          Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨            vplyv na vlastné zdroje

– X            vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy ||

2017 || 2018 || 2019 || 2020

Článok XX || || mesačne || mesačne || mesačne || mesačne

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

Príjmy budú zložené z tzv. transakčných poplatkov, ktoré by sa mali hradiť priamo do rozpočtu EÚ. V tejto chvíli nie je možné spoľahlivo uviesť presné sumy.

[1]               Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva z 11. júla 2012, COM(2012) 363 final.

[2]               Pozri zelenú knihu o trestnoprávnej ochrane finančných záujmov Spoločenstva a o vytvorení funkcie európskeho prokurátora z 11. decembra 2001, KOM(2001) 715 v konečnom znení a jej následnú správu z 19. marca 2003, KOM 2003) 128 v konečnom znení.

[3]               Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, 11. júla 2012, COM(2012) 363 final.

[4]               Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1.

[6]               Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[7]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002, Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

[8]               Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130.

[9]               Nariadenie Rady č. 31 (EHS), 11 (ESAE) z 18. decembra 1961, ktorým sa stanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Ú. v. ES P 045, 14.6.1962, s. 1385, zmenené najmä nariadením č. 259/68 z 29. februára 1968 (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1) v znení jeho následných zmien.

[10]             Ú. v. ES L 17, 6.10.1958, s. 385.

[11]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[12]             Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

[13]             Ú. v. EÚ L 317, 3.12.2001, s. 1.

[14]             Ú. v ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa nahrádza nariadením (EÚ) č. 1215/2012 s platnosťou od 10.1.2015.

[15]             Výročná správa Komisie Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom; COM(2012) 408.

[16]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[17]             Započítaní sú len zamestnanci v oblasti vyšetrovania a stíhania a príslušné náklady. Pomocné administratívne štruktúry poskytne bezplatne EUROJUST.

[18]             Počítalo sa s postupným prijímaním zamestnancov (10 % – 20 % – 30 % – 40 % – 50 % – 75 % – 100 %).

[19]             Očakáva sa, že hostiteľský členský štát ponúkne budovu a zaistí jej počiatočné vybavenie kanceláriami, informačnými technológiami a zabezpečením. Do tohto výpočtu boli zahrnuté iba úžitkové náklady a náklady na IKT na meter štvorcový. Ak hostiteľský členský štát uvedené položky neponúkne, táto hlava sa bude musieť zrevidovať.

[20]             Táto hlava je vypočítaná na základe skúseností úradu OLAF s vyšetrovaním. Okrem toho sú do nej zahrnuté náklady na verejné zákazky na poskytnutie služby, pričom sa počíta s 36 delegovanými európskymi prokurátormi v ekvivalente plného pracovného času na úrovni 80 % odhadovanej mzdy v triede AD 10. Vývoj v tomto prípade je 50 % – 75 % – 100 %.

[21]             Počítalo sa s postupným prijímaním zamestnancov (10 % – 20 % – 30 % – 40 % – 50 % – 75 % – 100 %).

[22]             Očakáva sa, že hostiteľský členský štát ponúkne budovu a zaistí jej počiatočné vybavenie kanceláriami, informačnými technológiami a zabezpečením. Do tohto výpočtu boli zahrnuté iba úžitkové náklady a náklady na IKT na meter štvorcový. Ak hostiteľský členský štát uvedené položky neponúkne, táto hlava sa bude musieť zrevidovať.

[23]             Táto hlava je vypočítaná na základe skúseností úradu OLAF s vyšetrovaním. Navyše sú zahrnuté náklady na verejné zákazky na poskytnutie služby, pričom sa počíta s 36 delegovanými európskymi prokurátormi v ekvivalente plného pracovného času na úrovni 80 % odhadovanej mzdy v triede AD 10. Vývoj v tomto prípade je 50 % – 75 % – 100 %. Keďže delegovaní európski prokurátori budú navrhnutí členskými štátmi, je pravdepodobné, že takýto vývoj nebude dosiahnutý.

[24]             Počet prípadov vychádza z predpokladov analyzovaných v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu.

[25]             Rozdiel oproti celkovým nákladom 36,116 milióna eur uvedených v časti 3.2.1 vyplýva z pravidiel zaokrúhľovania.