52013PC0233

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cyprus čelí rastúcemu tlaku na finančných trhoch v súvislosti s rastúcimi obavami o udržateľnosť jeho verejných financií vrátane jeho oslabeného finančného sektora a rozsahu prípadných opatrení verejnej podpory. Hoci niektoré nerovnováhy vznikli v dôsledku negatívnych účinkov presahovania krízy v eurozóne a vývoja v Grécku, iné boli domáceho pôvodu a dlhodobejšie. V situácii, keď ratingové agentúry viackrát za sebou znížili ratingy cyperských štátnych dlhopisov, sa krajina stala neschopnou financovať svoje potreby pri sadzbách, ktoré by boli zlučiteľné s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. Súbežne s tým sa bankový sektor čoraz viac izoloval od financovania na medzinárodnom trhu a veľké finančné inštitúcie zaznamenali značný nedostatok kapitálu. Situácia v bankovom sektore sa výrazne zhoršila začiatkom roku 2013 z dôvodu oslabenia dôvery, ktoré viedlo k trvalému a významnému odlevu vkladov. Euroskupina v marci 2013 dosiahla politickú dohodu o kľúčových prvkoch programu makroekonomických úprav pre Cyprus s finančnými prostriedkami vo výške až 10 miliárd EUR. Po finančných otrasoch boli banky zatvorené na desať pracovných dní, počas ktorých došlo k značnej redukcii sektora prostredníctvom riešenia krízových situácií a reštrukturalizácie bánk a oddelenia gréckych operácií cyperských bánk.

Vzhľadom na tieto vážne hospodárske a finančné problémy cyperské orgány 25. júna 2012 oficiálne požiadali o finančnú pomoc v podobe pôžičky z Európskeho nástroja finančnej stability/Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako aj z Medzinárodného menového fondu (MMF) s cieľom podporiť návrat hospodárstva k udržateľnému rastu, zabezpečiť riadne fungujúci bankový systém a chrániť finančnú stabilitu v Európskej únii a v eurozóne. Euroskupina 27. júna 2012 vyzvala Komisiu, aby sa v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB), cyperskými orgánmi a MMF dohodla na programe makroekonomických úprav vrátane potrieb financovania a prijala vhodné opatrenia na ochranu finančnej stability. Euroskupina 16. marca a 25. marca 2013 dosiahla s cyperskými orgánmi politickú dohodu o kľúčových prvkoch programu, ktoré zahŕňali reštrukturalizáciu a výraznú redukciu bankového sektora a posilnenie úsilia o fiškálnu konsolidáciu, štrukturálne reformy a privatizáciu. Dôležitou súčasťou dohody bolo, aby rekapitalizáciu bánk zabezpečili takmer výlučne samotné banky (t. j. akcionári a veritelia). Vklady do výšky 100 000 EUR mali zostať nedotknuté. Veritelia nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by im vznikli, ak by sa banky zlikvidovali v rámci bežného konkurzného konania. Dohoda na technickej úrovni bola dosiahnutá 2. apríla 2013 v súvislosti s komplexným balíkom politických opatrení, ktoré sa majú vykonať v rámci trojročného programu makroekonomických úprav. Kľúčové ciele, opatrenia a výsledky boli stanovené v návrhu memoranda o porozumení medzi Komisiou a Cyperskou republikou.

Cieľom programu makroekonomických úprav je obnoviť dôveru finančných trhov a zdravé makroekonomické rovnováhy a umožniť hospodárstvu návrat k udržateľnému rastu. Na dosiahnutie týchto cieľov program vychádza z troch pilierov. Prvým pilierom je stratégia pre finančný sektor založená na reštrukturalizácii a redukcii jeho finančných inštitúcií a posilnení dohľadu nad týmto sektorom v úsilí riešiť nedostatok kapitálu a likvidity. Druhým pilierom je ambiciózna stratégia fiškálnej konsolidácie, ktorá vychádza z úsilia o konsolidáciu začatého v roku 2012, a to najmä prostredníctvom opatrení na zníženie bežných primárnych výdavkov, zvýšenie verejných príjmov, zlepšenie fungovania verejného sektora a udržanie fiškálnej konsolidácie v strednodobom horizonte. Cieľom je odstrániť nadmerný deficit verejnej správy a v strednodobom horizonte zabezpečiť trvalé znižovanie pomeru hrubého verejného dlhu k HDP. Orgány sú odhodlané znížiť deficit pod 3 % HDP čo najskôr. V riadnom plnení štrukturálnych a iných fondov EÚ, ako aj v realizácii politických iniciatív EÚ zameraných na posilnenie rastu a zamestnanosti by sa malo pokračovať. Cypru to pomôže nastúpiť cestu dlhodobého rastu. Tretí pilier tvorí ambiciózny program štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľný a vyvážený rast v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny určenými Cypru v roku 2012 a odstraňovať makroekonomické nerovnováhy. Pripomínajúc politickú dohodu z 28. februára 2013 o odporúčaní Rady o zavedení systému záruk pre mladých by sa mali zachovať príležitosti pre mladých ľudí a ich vyhliadky na zamestnateľnosť.

Program zahŕňa obdobie rokov 2013 – 2016.

2013/0121 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o osobitných opatreniach na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cyperskej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 ods. 1 v spojení s článkom 126 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)       V článku 136 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa predpokladá možnosť prijatia osobitných opatrení pre tie členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(2)       Rada 13. júla 2010 prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že na Cypre existuje nadmerný deficit[1], a podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ vydala pre Cyprus odporúčanie s cieľom odstrániť nadmerný deficit verejných financií, v ktorom sa uvádza, že „cyperské orgány by mali odstrániť súčasný nadmerný deficit čo najskôr, ale najneskôr do roku 2012“.

(3)       Rada v odporúčaní, ktoré sa týka národného programu reforiem na Cypre na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Cypru na roky 2012 – 2015[2], okrem iného odporučila, aby Cyprus prijal opatrenia na dosiahnutie trvalého odstránenia nadmerného deficitu v roku 2012, zabezpečil dostatočný pokrok, pokiaľ ide o splnenie referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu, posilnil regulačné ustanovenia na efektívnu rekapitalizáciu finančných inštitúcií a zlepšil konkurencieschopnosť.

(4)       Cyprus čelí rastúcemu tlaku na finančných trhoch v súvislosti s rastúcimi obavami o udržateľnosť jeho verejných financií vrátane nevyhnutných opatrení verejnej podpory pre jeho oslabený finančný sektor. Hoci niektoré nerovnováhy vznikli v dôsledku negatívnych účinkov presahovania krízy v eurozóne, iné boli domáceho pôvodu a dlhodobejšie[3]. V situácii, keď ratingové agentúry viackrát za sebou znížili ratingy cyperských štátnych dlhopisov, sa krajina stala neschopnou financovať svoje potreby pri sadzbách, ktoré by boli zlučiteľné s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. Súbežne s tým sa bankový sektor čoraz viac izoloval od financovania na medzinárodnom trhu a veľké inštitúcie zaznamenali značný nedostatok kapitálu.

(5)       Vzhľadom na tieto vážne hospodárske a finančné podmienky cyperské orgány 25. júna 2012 oficiálne požiadali o finančnú pomoc v podobe pôžičky z Európskeho nástroja finančnej stability/Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ako aj z MMF s cieľom podporiť návrat hospodárstva k udržateľnému rastu, zabezpečiť riadne fungujúci bankový systém a chrániť finančnú stabilitu v Európskej únii a v eurozóne. Euroskupina 27. júna 2012 vyzvala Komisiu, aby sa v spolupráci s ECB, cyperskými orgánmi a MMF dohodla na programe makroekonomických úprav vrátane potrieb financovania a prijala vhodné opatrenia na ochranu finančnej stability v súčasných veľmi náročných podmienkach charakterizovaných rizikom účinkov presahovania z otrasov na trhu so štátnymi cennými papiermi. Euroskupina 16. marca a 25. marca 2013 dosiahla s cyperskými orgánmi politickú dohodu o základných líniách programu. Bankový sektor sa mal reštrukturalizovať a zredukovať a malo sa zintenzívniť úsilie o fiškálnu konsolidáciu, štrukturálne reformy a privatizáciu. Rekapitalizáciu bánk mali zabezpečiť takmer výlučne samotné banky (t. j. akcionári a veritelia).

(6)       V súčasnej situácii by mal Cyprus prijať komplexný balík politických opatrení, ktoré sa majú vykonať v rámci trojročného programu makroekonomických úprav v období od druhého štvrťroka 2013 do prvého štvrťroka 2016.

(7)       Cieľom balíka politických opatrení by malo byť obnovenie dôvery finančných trhov a zdravých makroekonomických rovnováh a umožnenie návratu hospodárstva k udržateľnému rastu. Mali by ho tvoriť tri piliere. Prvým pilierom by mala byť stratégia pre finančný sektor založená na reštrukturalizácii a redukcii finančných inštitúcií a posilnení dohľadu nad týmto sektorom v úsilí riešiť nedostatok kapitálu a likvidity.            Druhým pilierom by mala byť prednostne uskutočňovaná ambiciózna stratégia fiškálnej konsolidácie, najmä prostredníctvom opatrení na zníženie bežných primárnych výdavkov, zvýšenie verejných príjmov, zlepšenie fungovania verejného sektora a udržanie fiškálnej konsolidácie v strednodobom horizonte pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby a zachovaní riadneho plnenia štrukturálnych a iných fondov EÚ. Tretí pilier by mal tvoriť ambiciózny program štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľný a vyvážený rast a zároveň umožniť odstraňovanie makroekonomických nerovnováh, najmä prostredníctvom reformy systému indexácie miezd po porade so sociálnymi partnermi a odstraňovania prekážok hladkého fungovania trhov. Pripomínajúc politickú dohodu z 28. februára 2013 o odporúčaní Rady o zavedení systému záruk pre mladých by sa mali zachovať príležitosti pre mladých ľudí a ich vyhliadky na zamestnateľnosť.

(8)       Podľa aktualizovanej prognózy Komisie týkajúcej sa rastu nominálneho HDP (–0,5 % v roku 2012, –8,2 % v roku 2013, –2,9 % v roku 2014, 2,6 % v roku 2015 a 3,7 % v roku 2016) by pomer dlhu k HDP dosahoval 87 % v roku 2012, 109 % v roku 2013, 123 % v roku 2014, 126 % v roku 2015 a 122 % v roku 2016. Pomer dlhu k HDP by sa preto výrazne zvyšoval do roku 2015, potom by začal klesať a v roku 2020 by podľa odhadov dosiahol 105 %. Dynamiku dlhu ovplyvňuje niekoľko operácií mimo rozpočtu. Podľa aktualizovanej prognózy Komisie týkajúcej sa rastu nominálneho HDP sa odhaduje, že primárne saldo verejných financií dosiahne deficit vo výške 395 miliónov EUR (2,4 % HDP) v roku 2013, deficit vo výške 678 miliónov EUR (4,3 % HDP) v roku 2014, deficit vo výške 344 miliónov EUR (2,1 % HDP) v roku 2015 a prebytok vo výške 204 miliónov EUR (1,2 % HDP) v roku 2016.

(9)       Zvýšenie dlhodobej odolnosti cyperského bankového sektora je rozhodujúce z hľadiska obnovenia finančnej stability na Cypre a vzhľadom na silné vzájomné väzby aj z hľadiska zachovania finančnej stability v eurozóne ako celku. V súčasnosti prebieha výrazná redukcia a reštrukturalizácia cyperského bankového sektora. Poslanecká snemovňa prijala právne predpisy, ktorými zaviedla komplexný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií. Pomocou tohto nového rámca došlo k okamžitej a výraznej redukcii cyperského bankového sektora. Na zachovanie likvidity cyperského bankového sektora boli uložené dočasné administratívne opatrenia.

(10)     Vykonávaním komplexných a ambicióznych reforiem vo finančnej, fiškálnej a štrukturálnej oblasti by sa mala chrániť strednodobá udržateľnosť cyperského verejného dlhu.

(11)     Komisia by v spolupráci s ECB a prípadne s MMF mala v pravidelných intervaloch overovať dôsledné plnenie programu makroekonomických úprav prostredníctvom pracovných návštev a pravidelného podávania správ cyperskými orgánmi na štvrťročnom základe.

(12)     V priebehu vykonávania balíka politických opatrení by mala Komisia poskytovať ďalšie politické poradenstvo a technickú pomoc v osobitných oblastiach.

(13)     Cyperské orgány by do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia programu finančnej pomoci mali v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi a praxou zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti.

(14)     Akákoľvek forma finančnej pomoci poskytnutej na pomoc pri realizácii politík v rámci programu makroekonomických úprav musí byť v súlade s právnymi požiadavkami a politikami Európskej únie, a to najmä s rámcom Únie pre správu ekonomických záležitostí. Akákoľvek intervencia na podporu finančných inštitúcií sa musí vykonávať v súlade s pravidlami Európskej únie pre hospodársku súťaž. Komisia zabezpečí, aby všetky opatrenia stanovené v memorande o porozumení v kontexte požadovanej finančnej pomoci z EMS boli plne v súlade s týmto rozhodnutím,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.           V záujme uľahčenia návratu cyperského hospodárstva na cestu udržateľného rastu a fiškálnej a finančnej stability musí Cyprus dôsledne splniť program makroekonomických úprav, ktorého hlavné prvky sú uvedené v článku 2 tohto rozhodnutia. Program makroekonomických úprav (ďalej len „program“) rieši osobitné riziká, ktoré Cyprus predstavuje pre finančnú stabilitu eurozóny, a zameriava sa na rýchle obnovenie zdravej a udržateľnej hospodárskej a finančnej situácie na Cypre, ako aj jeho schopnosti získavať financovanie v plnom rozsahu na finančných trhoch. V programe sa riadne zohľadňujú odporúčania určené Cypru podľa článkov 121, 126, 136 a 148 ZFEÚ, ako aj jeho opatrenia na splnenie uvedených odporúčaní, pričom je zameraný na rozšírenie, posilnenie a prehĺbenie požadovaných politických opatrení.

2.           Komisia v spolupráci s ECB a prípadne MMF monitoruje pokrok dosiahnutý pri plnení programu. Cyprus v plnom rozsahu spolupracuje s Komisiou a ECB. Komisii a ECB poskytuje najmä všetky informácie, ktoré tieto inštitúcie považujú za potrebné na monitorovanie programu.

3.           Komisia v spolupráci s ECB a prípadne s MMF preskúmava s cyperskými orgánmi všetky zmeny a aktualizácie programu, ktoré môžu byť potrebné s cieľom náležite zohľadniť okrem iného aj akékoľvek významné rozdiely medzi makroekonomickými a fiškálnymi prognózami a skutočnými hodnotami (vrátane zamestnanosti), negatívne účinky presahovania, ako aj makroekonomické a finančné otrasy. S cieľom zaistiť bezproblémové plnenie programu a pomôcť napraviť nerovnováhy udržateľným spôsobom Komisia priebežne poskytuje poradenstvo a usmernenia v oblasti fiškálnych reforiem, reforiem finančného trhu a štrukturálnych reforiem. Komisia pravidelne posudzuje hospodársky vplyv programu a odporúča potrebné opravy s cieľom posilniť rast a vytváranie pracovných miest, zabezpečiť potrebnú fiškálnu konsolidáciu a minimalizovať škodlivé sociálne vplyvy.

Článok 2

1.           Cyperský program má tieto hlavné ciele: obnoviť dobrý stav cyperského bankového sektora, pokračovať v prebiehajúcom procese fiškálnej konsolidácie a vykonávať štrukturálne reformy na podporu konkurencieschopnosti a udržateľného a vyváženého rastu.

2.           Cyprus sa usiluje o fiškálnu konsolidáciu v súlade so svojimi záväzkami v rámci postupu pri nadmernom deficite prostredníctvom vysokokvalitných trvalých opatrení pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby.

3.           Cyprus prijme opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 15.

4.           Cyprus je v záujme čo najrýchlejšieho zníženia deficitu pod 3 % HDP pripravený prijať dodatočné konsolidačné opatrenia. Vláda je konkrétne v prípade nedostatočných príjmov alebo vyšších sociálnych výdavkov potrebných v dôsledku nepriaznivých makroekonomických účinkov pripravená prijať dodatočné opatrenia na zachovanie cieľov programu, okrem iného aj znížením diskrečných výdavkov pri súčasnej minimalizácii vplyvu na znevýhodnené osoby. Ak peňažné príjmy (vrátane akýchkoľvek neočakávaných ziskov) počas programového obdobia presiahnu výšku predpovedanú v programe, ušetria sa alebo sa použijú na zníženie dlhu. Ak sa na druhej strane dosiahnu vyššie príjmy, než sa očakávalo, a pokiaľ toto zlepšenie možno považovať za trvalé, môže to znížiť potrebu dodatočných opatrení v posledných rokoch programu.

5.           Cyprus pokračuje v riadnom plnení štrukturálnych a iných fondov EÚ.

6.           S cieľom obnoviť dobrý stav finančného sektora Cyprus pokračuje v dôkladnej reforme a reštrukturalizácii bankového sektora a posilňuje životaschopné banky obnovením ich kapitálu, riešením ich problémov s likviditou a posilňovaním dohľadu nad týmito bankami. V programe sa počíta s týmito opatreniami a výsledkami:

a)      zabezpečiť dôkladné monitorovanie situácie v oblasti likvidity bankového sektora a prijať vhodné opatrenia na udržanie dostatočnej likvidity v systéme v súlade s pravidlami Eurosystému. Predmetom dôkladného monitorovania budú nedávno uložené dočasné obmedzenia voľného pohybu kapitálu (okrem iného obmedzenie výberov hotovosti, elektronických platieb a prevodov do zahraničia). Cieľom je, aby kontroly nezostali v platnosti dlhšie, než je nevyhnutne potrebné na predchádzanie vážnym a bezprostredným rizikám pre finančnú stabilitu. Strednodobé plány vnútroštátnych bánk v oblasti financovania a kapitálu, ktoré sú závislé od financovania centrálnou bankou alebo od poskytnutia štátnej pomoci, by mali realisticky odzrkadľovať očakávané znižovanie zadlženosti v bankovom sektore a znížiť závislosť od úverov centrálnych bánk bez toho, aby došlo k nútenému predaju aktív a úverovej kríze. Predpisy o minimálnych požiadavkách na likviditu sa budú aktualizovať tak, aby sa v budúcnosti zabránilo koncentrácii aktív denominovaných v eurách;

b)      vykonať nezávislé ocenenie aktív bánk Bank of Cyprus a Cyprus Popular Bank a rýchlo začleniť operácie Cyprus Popular Bank do Bank of Cyprus. Ocenenie sa dokončí čo najrýchlejšie, aby sa umožnilo uvoľnenie príslušných častí nepoistených vkladov v Bank of Cyprus;

c)      prijať potrebné regulačné požiadavky týkajúce sa zvýšenia minimálnej úrovne kapitálovej primeranosti základného kapitálu Tier 1 na 9 % do konca roku 2013;

d)      prijať opatrenia na minimalizáciu nákladov pre daňovníkov na reštrukturalizáciu bánk. Podkapitalizované obchodné a družstevné úverové inštitúcie pred tým, než sa im poskytne štátna pomoc, musia získavať kapitál v čo najväčšej možnej miere zo súkromných zdrojov, a to najmä, ale nie výhradne, od akcionárov bánk a veriteľov. Každý plán na reštrukturalizáciu alebo riešenie krízových situácií sa pred poskytnutím takejto štátnej pomoci musí formálne schváliť podľa pravidiel štátnej pomoci;

e)      zabezpečiť vytvorenie registra úverov, preskúmanie a prípadne zmenu súčasného regulačného rámca pre úverové procesy a prijatie právnych predpisov, ktorých cieľom je posilniť správu a riadenie komerčných bánk;

f)       posilniť správu a riadenie bánk, a to aj prostredníctvom zákazu poskytovania úverov nezávislým členom rady alebo ich prepojeným stranám;

g)      maximalizovať vymáhanie nesplácaných úverov a zároveň minimalizovať stimuly na strategické zlyhanie zo strany dlžníkov. To bude zahŕňať zmiernenie obmedzení na zabavenie kolaterálu a riadne monitorovanie a riadenie nesplácaných úverov. Cyperská centrálna banka vydá usmernenia s cieľom klasifikovať ako nesplácané všetky úvery, s ktorých splácaním sa mešká viac než 90 dní;

h)      zosúladiť reguláciu družstevných úverových inštitúcií a dohľad nad nimi s reguláciou a dohľadom v prípade komerčných bánk;

i)       overiť životaschopnosť družstevných úverových inštitúcií a po porade s Komisiou a za predpokladu informovania ECB a MMF rozvíjať stratégiu pre budúcu štruktúru, fungovanie a životaschopnosť sektora družstevných úverových inštitúcií. Vykonávanie stratégie by sa malo dokončiť do polovice roka 2015;

j)       posilniť monitorovanie zadlženosti podnikového sektora a sektora domácností a vytvoriť rámec pre cielenú reštrukturalizáciu súkromného sektora a

k)      ďalej posilňovať rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí a zabezpečiť úplnú transparentnosť subjektov v súlade s najlepšími postupmi.

7.           Počas roku 2013 budú orgány dôsledne vykonávať zákon o rozpočte na rok 2013 s dodatočnými trvalými opatreniami vo výške aspoň 351 miliónov EUR (2,1 % HDP). Cyprus zmení zákon o rozpočte na rok 2013 tak, aby zahŕňal dodatočné konsolidačné opatrenia. Cyprus prijme tieto opatrenia:

a)      na strane výdavkov bude rozpočet zahŕňať zníženie výdavkov na programy bytovej výstavby aspoň o 36 miliónov EUR, ďalšie odstupňované zníženie miezd vo verejnom sektore a zjednodušenie určitých sociálnych dávok;

b)      na strane príjmov budú dodatočné opatrenia zahŕňať zvýšenie dane z nehnuteľností, zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb, sadzby dane z príjmu z úrokov, bankových odvodov a poplatkov za verejné služby;

c)      Cyprus uskutoční reformu daňového systému pre motorové vozidlá na základe ekologických zásad a s cieľom získať dodatočné príjmy;

d)      Cyprus zavedie opatrenia na kontrolu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zlepšenie nákladovej efektívnosti v sektore zdravotníctva prostredníctvom posilnenia efektívnosti, konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti verejných nemocníc. Okrem toho Cyprus zavedie systém spoluúčasti pri obmedzenom počte zdravotníckych služieb a liekov a

e)      Cyprus zabezpečí úplné vykonávanie konsolidačných opatrení prijatých od decembra 2012.

8.           Od 1. januára 2014 sa uplatňujú tieto opatrenia:

a)      na strane výdavkov bude rozpočet zahŕňať: zníženie celkových výdavkov na sociálne transfery prostredníctvom ich lepšieho zamerania, ktoré prinesie aspoň 28,5 milióna EUR, ďalšie zníženie miezd vo verejnom a širšom verejnom sektore, zavedenie poplatku za preukaz na verejnú dopravu pre študentov a dôchodcov a opatrenia v oblasti štrukturálnej reformy v sektore vzdelávania s cieľom znížiť mzdové výdavky a

b)      na strane príjmov bude rozpočet na rok 2014 zahŕňať: predĺženie platnosti dočasného príspevku na hrubý zárobok zamestnancov verejného a súkromného sektora do 31. decembra 2016, zvýšenie DPH, zvýšenie spotrebných daní a zvýšenie príspevkov do systému všeobecného sociálneho poistenia.

9.           V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií Cyprus zavedie fiškálne štrukturálne reformy, ktoré okrem iného zahŕňajú tieto opatrenia a výsledky:

a)      reformy všeobecného dôchodkového systému a dôchodkového systému verejného sektora s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj dôchodkového systému a zároveň riešiť otázku primeranosti dôchodkov. V prípade potreby sa reformy ďalej posilnia;

b)      reguláciu rastu výdavkov na zdravotníctvo s cieľom posilniť udržateľnosť štruktúry financovania a efektívnosť poskytovania verejnej zdravotnej starostlivosti;

c)      zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov a rozpočtového procesu prostredníctvom účinného strednodobého rozpočtového rámca ako súčasť lepšieho riadenia verejných financií v úplnom súlade so smernicou o požiadavkách na rozpočtové rámce a Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe;

d)      prijatie primeraného právneho a inštitucionálneho rámca pre verejno-súkromné partnerstvá navrhnuté podľa najlepších postupov;

e)      vypracovanie programu s cieľom dosiahnuť stabilný systém správy a riadenia spoločností pre štátne a pološtátne podniky a začatie realizácie plánu privatizácie s cieľom pomôcť zvýšiť hospodársku efektívnosť a obnoviť udržateľnosť dlhu;

f)       vypracovanie a vykonávanie komplexného plánu reforiem na zvýšenie účinnosti a efektívnosti výberu daní a daňovej správy vrátane opatrení na zabezpečenie úplného a včasného uplatňovania právnych predpisov a noriem upravujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní a výmenu daňových informácií;

g)      reformu dane z nehnuteľností;

h)      reformu verejnej správy na zlepšenie jej fungovania a nákladovej efektívnosti, najmä preskúmaním veľkosti, podmienok zamestnávania a funkčného usporiadania verejnej služby s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a poskytovanie kvalitných služieb pre obyvateľstvo a

i)       reformy celkovej štruktúry a úrovne sociálnych dávok s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov a zaistiť primeranú rovnováhu medzi sociálnym zabezpečením a stimulmi na získanie práce.

10.         Cyprus uskutoční reformu systému indexácie miezd po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s cieľmi zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva a zohľadniť vývoj produktivity práce. Plánovanou reformou verejnej pomoci by sa malo zabezpečiť, aby sociálna pomoc slúžila ako záchranná sieť na poskytnutie minimálneho príjmu pre osoby, ktoré nie sú schopné dosiahnuť základnú životnú úroveň, pričom sa zachovajú stimuly na získanie práce. Akákoľvek zmena minimálnej mzdy musí byť v súlade s ekonomickým vývojom a vývojom na trhu práce a musí byť predmetom porady so sociálnymi partnermi.

11.         Cyprus prijme zvyšné zmeny odvetvových právnych predpisov, ktoré sú potrebné s cieľom plne vykonať smernicu o službách. Neopodstatnené prekážky na trhoch so službami, najmä v súvislosti s regulovanými profesiami, sa odstránia. Rámec hospodárskej súťaže sa musí zlepšiť posilnením fungovania príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj nezávislosti a právomocí vnútroštátnych regulačných orgánov.

12.         Cyprus do konca roku 2014 zníži počet nevydaných listov vlastníctva na menej než 2 000 a zavedie garantované lehoty na vydávanie stavebných povolení a listov vlastníctva.

13.         Cyprus zmení nútený predaj nehnuteľností zaťažených hypotékou a umožní súkromné aukcie v čo najkratšej možnej lehote do konca roku 2013. Do konca programu sa zrýchli tempo vybavovania súdnych prípadov a vyriešia sa neuzavreté súdne prípady.

14.         Cyprus prijme iniciatívy na posilnenie konkurencieschopnosti sektora cestovného ruchu. Tieto iniciatívy zahŕňajú preskúmanie stratégie cestovného ruchu na roky 2011 – 2015 na základe štúdie o spôsoboch zlepšenia obchodného modelu v sektore cestovného ruchu a na základe dôkladnej analýzy najlepšieho spôsobu dosiahnutia dostatočného leteckého prepojenia s Cyprom.

15.         V oblasti energetiky Cyprus transponuje a v plnom rozsahu vykoná tretí energetický balík. Okrem toho sa vypracuje komplexný plán rozvoja na reorganizáciu cyperského sektora energetiky. Plán zahŕňa:

a)      plán zavedenia infraštruktúry potrebnej na využívanie plynu;

b)      predbežný plán režimu regulácie a organizácie trhu pre sektor energetiky a vývoz plynu a

c)      plán na vytvorenie inštitucionálneho rámca pre hospodárenie so zásobami uhľovodíkov vrátane fondu pre zásoby, ktorý by mal prijímať a spravovať verejné príjmy z ťažby zemného plynu na mori a ktorý je vytvorený podľa medzinárodne uznávaných najlepších postupov.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Cyperskej republike.

Článok 4

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 186, 20.7.2012, s. 30.

[2]               Ú. v. EÚ C 219, 24.7.2012, s. 13.

[3]               Ako sa uvádza v hĺbkovom preskúmaní z roku 2012 pre Cyprus a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny z roku 2012 určených Cypru v rámci európskeho semestra.