This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0152
Proposal for a COUNCIL DECISION authorising Member States to ratify, in the interests of the European Union, the Convention concerning decent work for domestic workers, 2011, of the International Labour Organisation (Convention No 189)
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189)
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189)
/* COM/2013/0152 final - 2013/0085 (NLE) */
Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189) /* COM/2013/0152 final - 2013/0085 (NLE) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Tento návrh umožní členským štátom
ratifikovať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189
o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku
2011 (ďalej len „dohovor č. 189 o pracovníkoch v
domácnosti“ alebo „dohovor“). Dohovor č. 189 o pracovníkoch
v domácnosti bol prijatý na 100. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce
16. júna 2011 a má nadobudnúť platnosť v septembri 2013.
Ustanovuje sa ním globálna minimálna ochrana pri práci pre pracovníkov v
domácnosti. Do decembra 2012 ratifikovali dohovor č.
189 o pracovníkoch v domácnosti tri členské štáty MOP. Je jedným z
dohovorov MOP, ktoré MOP označila za aktuálne, a preto sa aktívne
podporujú. Európska únia (EÚ) sa zaväzuje interne aj vo
svojich zahraničných vzťahoch podporovať program dôstojnej
práce. Pracovné normy sú kľúčovým prvkom koncepcie dôstojnej práce.
Ratifikácia dohôd MOP členskými štátmi teda predstavuje dôležitý signál,
pokiaľ ide o súdržnosť politiky Únie v oblasti zlepšovania pracovných
noriem na celom svete. Okrem toho v rámci stratégie EÚ zameranej
na odstránenie obchodovania s ľuďmi[1]
Komisia vyzvala členské štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné
nástroje, dohody a právne záväzky, ktoré prispejú k účinnejšiemu,
koordinovanejšiemu a koherentnejšiemu riešeniu problematiky obchodovania s
ľuďmi. Medzi tieto nástroje patrí aj dohovor č. 189 o
pracovníkoch v domácnosti. Preto je potrebné, aby sa v prípade dohovoru
č. 189 o pracovníkoch v domácnosti odstránili všetky právne prekážky
na úrovni EÚ, ktoré bránia ratifikácii členskými štátmi, keďže jeho
obsah nie je problematický s ohľadom na existujúce acquis Únie. Ustanovenia dohovoru č. 189 o
pracovníkoch v domácnosti majú pomôcť obmedziť zneužívanie a
vykorisťovanie pracovníkov v domácnosti. Článok 1 dohovoru vymedzuje
pracovníka v domácnosti ako každú osobu vykonávajúcu prácu v domácnosti
(práca vykonávaná v domácnosti alebo v domácnostiach alebo práca
vykonávaná pre domácnosť alebo domácnosti), ktorá je v pracovnoprávnom
vzťahu. V dohovore sa vyžaduje,
aby členské štáty MOP prijali opatrenia na predchádzanie násiliu a detskej
práci v kontexte domáceho zamestnania. Článok 3 chráni základné
pracovné práva pracovníkov v domácnosti tým, že sa v ňom vyžaduje, aby
každý zmluvný štát prijal opatrenia stanovené v dohovore s cieľom
rešpektovať, podporovať a napĺňať základné zásady
a práva pri práci. Nasledujúce ustanovenia vyžadujú, aby sa členské
štáty ILO usilovali najmä o tieto ciele: ·
stanoviť minimálny vek na prácu v domácnosti
a prijať ochranné opatrenia pre pracovníkov mladších než 18 rokov, ·
zabrániť zneužívaniu a násiliu, ·
zabezpečiť spravodlivé a
dôstojné pracovné podmienky, ·
uistiť sa, že pracovníci majú informácie o
podmienkach a podrobnostiach svojho pracovného pomeru, ·
regulovať prijímanie
zahraničných pracovníkov a zabezpečiť slobodu pohybu, ·
presadzovať rovnaké zaobchádzanie medzi
domácimi zamestnancami a inými pracovníkmi, pokiaľ ide o odmeňovanie
a dávky, ·
regulovať a monitorovať súkromné pracovné
agentúry a ·
vypracovať osobitný mechanizmus na riešenie
sťažností. Dohovor č. 189 o pracovníkoch
v domácnosti sa odvoláva na oblasti práva Únie, v ktorých miera regulácie
už dosiahla pokročilé štádium. Dohovor sa zaoberá najmä otázkami týkajúcimi
sa oblasti sociálnej politiky, v ktorej právo Únie stanovuje minimálne
požiadavky v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou
pri práci, ochranou mladých ľudí pri práci, ochranou materstva, písomným
vyhlásením, pracovným časom, prisťahovalectvom a dočasnou
agentúrnou prácou[2]. Dohovor sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa
oblasti boja proti diskriminácii, v ktorej právo Únie stanovuje minimálne
požiadavky v súvislosti s rovnosťou v zamestnaní, rovnosťou
pohlaví a ochranou materstva[3]. Dohovor sa takisto zaoberá otázkami týkajúcimi
sa oblasti justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach a oblasti azylu
a prisťahovalectva, v ktorých právo Únie stanovuje minimálne požiadavky
v súvislosti s bojom proti obchodovaniu s ľuďmi a sankciami
voči zamestnávateľom[4]. Článok 8 dohovoru o pracovníkoch v
domácnosti sa navyše zaoberá ochranou migrujúcich pracovníkov v domácnosti,
čo zahŕňa otázky týkajúce sa slobody pohybu pracovníkov
podľa právnych predpisov Únie[5]. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Neuplatňuje sa. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU V súlade s pravidlami týkajúcimi sa vonkajších
právomocí, ktoré vypracoval Súdny dvor Európskej únie[6], a to najmä pokiaľ ide o
uzatvorenie a ratifikáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce[7], členské štáty nie sú
spôsobilé samostatne rozhodnúť o ratifikácii dohovoru bez predchádzajúceho
povolenia Rady, pokiaľ ide o časti dohovoru, ktoré patria do
právomoci Únie. Zároveň sama Európska únia nemôže
ratifikovať žiadny dohovor MOP, pretože zmluvnými stranami takýchto
dohovorov môžu byť iba členské štáty. Ak teda predmet dohody alebo zmluvy
čiastočne spadá do právomoci Únie a čiastočne do právomoci
členských štátov, inštitúcie Únie a členské štáty musia prijať
všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu
spoluprácu pri ratifikácii dohovoru a pri vykonávaní záväzkov
vyplývajúcich z tohto dohovoru[8]. Pokiaľ ide o tri dohovory prijaté v
poslednom desaťročí, ktorých určité časti spadajú do
právomoci Únie, Rada preto splnomocnila členské štáty, aby v záujme Únie
ratifikovali tie časti, ktoré spadajú do právomoci Únie[9]. Komisia takisto prijala návrh
takéhoto rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o dohovor č. 170
o chemických látkach[10]. Pokiaľ ide konkrétne o dohovor
č. 189 o pracovníkoch v domácnosti, miera regulácie v rôznych otázkach
sociálnej politiky a v oblastiach boja proti diskriminácii, justičnej
spolupráce v trestnoprávnych veciach a azylu a prisťahovalectva, na ktoré
sa vzťahuje dohovor, dosiahla také pokročilé štádium, že členské
štáty už nemôžu v oblasti vonkajších vzťahov pri týchto otázkach
konať zvrchovane[11].
Článok 153 ZFEÚ predstavuje hlavný právny základ pre príslušné právo
Únie, ktoré je vo väčšine prípadov podrobnejšie než všeobecné zásady,
ktoré stanovuje dohovor č. 189 o pracovníkoch v domácnosti. Medzi
všeobecnými zásadami stanovenými v dohovore a právom Únie neexistuje nijaký
rozpor a neexistuje ani nesúlad medzi ustanoveniami dohovoru a minimálnymi
požiadavkami v týchto oblastiach stanovenými v acquis Únie. Z článku 19 ods. 8 stanov MOP vyplýva, že
dohovor obsahuje minimálne štandardy, čo znamená, že vnútroštátne
vykonávacie právne predpisy môžu stanoviť vyššie štandardy než tie, ktoré
sú stanovené v dohovore. Medzi pravidlami ochrany pracovníkov a
rovnakého zaobchádzania s nimi podľa dohovoru a minimálnymi
požiadavkami podľa acquis Únie z hľadiska prístupu
neexistuje nijaký nesúlad. Znamená to, že opatrenia Únie môžu byť
prísnejšie než normy MOP a naopak[12]. Dohovor č. 189 o pracovníkoch v
domácnosti obsahuje jeden článok o ochrane migrujúcich pracovníkov v
domácnosti (článok 8), ktorý by mohol potenciálne narúšať slobodu
pohybu pracovníkov – teda oblasť, ktorá patrí do výlučnej právomoci
Únie[13].
Hlavným cieľom dohovoru však nie je regulovať oblasti, ktoré spadajú
do výlučnej kompetencie Únie. Okrem toho sa v článku 8 ods. 2
dohovoru uvádza, že povinnosť získať písomnú ponuku pred
prekročením štátnej hranice sa neuplatňuje na oblasti regionálnej
hospodárskej integrácie. Toto ochranné ustanovenie bráni akejkoľvek
potenciálnej nezlučiteľnosti medzi dohovorom a acquis Únie,
pokiaľ ide o slobodu pohybu pracovníkov podľa článku 45
ZFEÚ a nariadenia č. 492/2011. Ustanovenia dohovoru v tejto oblasti
teda nie sú nezlučiteľné s acquis Únie. Cieľom tohto návrhu je preto
splnomocniť členské štáty, aby v záujme Únie ratifikovali tie
časti dohovoru č. 189 o pracovníkoch v domácnosti, ktoré spadajú
do právomoci Únie. Návrh je založený na článku 218
ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý je analogicky
uplatniteľný, v spojení s článkom 153 ZFEÚ, ktorý predstavuje
hlavný právny základ právnych predpisov Únie v oblasti ochrany a zlepšovania
pracovných podmienok pracovníkov. 2013/0085 (NLE) Návrh ROZHODNUTIE RADY ktorým sa členské štáty
splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor
Medzinárodnej organizácie práce o dôstojných pracovných podmienkach pre
pracovníkov v domácnosti z roku 2011 (dohovor č. 189) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 153 v spojení s článkom
218 ods. 6 písm. a) bodom v) a s článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom, so zreteľom na návrh Európskej komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho
parlamentu[14], keďže: (1) Európsky parlament, Rada a
Komisia podporujú ratifikáciu medzinárodných dohovorov o práci, ktoré
Medzinárodná organizácia práce označila za aktuálne, čím prispievajú
k úsiliu Európskej únie zabezpečiť dôstojnú prácu všetkým
ľuďom v Únii, ako aj mimo nej, ktorého dôležitou súčasťou
je zlepšovanie pracovných podmienok pracovníkov. (2) Väčšinu pravidiel
stanovených v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 189
o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti
z roku 2011 (ďalej len „dohovor“) do veľkej miery pokrýva acquis
Únie v oblastiach sociálnej politiky[15],
boja proti diskriminácii[16],
justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach[17] a azylu a
prisťahovalectva[18]. (3) Ustanovenia dohovoru týkajúce
sa ochrany migrujúcich pracovníkov v domácnosti potenciálne vplývajú na slobodu
pohybu pracovníkov – oblasť, ktorá patrí do výlučnej právomoci Únie[19]. (4) Niektoré časti dohovoru
preto spadajú do právomoci Únie a členské štáty nesmú mimo
inštitucionálneho rámca Únie[20] v súvislosti s týmito časťami
prijímať žiadne záväzky. (5) Únia nemôže dohovor
ratifikovať, pretože jeho stranami môžu byť len členské štáty. (6) V tejto situácii musia
členské štáty a inštitúcie Únie pri ratifikácii dohovoru
spolupracovať. (7) Rada preto splnomocní
členské štáty, ktoré sú viazané právom Únie týkajúcim sa minimálnych
požiadaviek v oblasti pracovných podmienok, aby dohovor ratifikovali v záujme
Európskej únie. PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Členské štáty sa týmto splnomocňujú,
aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o
dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti z roku 2011
(dohovor č. 189), pokiaľ ide o časti spadajúce do
právomoci, ktorá bola na Úniu prenesená zmluvami. Článok 2 Toto rozhodnutie je určené členským
štátom. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie
obchodovania s ľuďmi, COM(2012) 286 z 19. 6. 2012. [2] Smernica 89/391/EHS, smernica 94/33/EHS, smernica
91/533/EHS, smernica 2003/88/ES, smernica 2011/98/EÚ, smernica 2008/104/ES. [3] Smernica 2000/78/ES, smernica 2000/43/ES, smernica
2006/54/ES, smernica 92/85/EHS. [4] Smernica 2011/36/ES, smernica 2009/52/ES. [5] Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011. [6] Rozsudok Súdneho dvora vo veci AETR č. 22/70 z 31.
marca 1971, Zb. 1971, s. 263; pozri aj článok 3 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa
tieto zásady kodifikovali. [7] Stanovisko 2/91 SD z 19. marca 1993, ktoré sa
vzťahuje na dohovor č. 170 o chemických látkach, Zb. 1993,
strana I-1061. [8] Stanovisko 2/91 SD (tamtiež), body 36, 37 a 38. [9] V poslednom desaťročí boli prijaté tri
rozhodnutia Rady, ktorými sa členské štáty splnomocňujú na
ratifikáciu dohovorov MOP: Rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2005, ktorým sa
členské štáty oprávňujú ratifikovať v záujme Európskeho
spoločenstva Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dokladoch
totožnosti námorníkov (Dohovor č. 185), Ú. v. EÚ L 136 z 30.5.2005,
s. 1; Rozhodnutie Rady zo 7. júna 2007, ktorým sa členské štáty v záujme
Európskeho spoločenstva splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru
Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku
2006 (Ú. v. EÚ L 161 z 22.6.2007, s. 63); a Rozhodnutie Rady zo 7. júna 2010,
ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie
ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví
rybárstva z roku 2007 (Dohovor č. 188), Ú. v. EÚ 145 z 11.6.2010, s.
12. [10] COM(2012) 677 z 20. novembra 2012. [11] Stanovisko 2/91 SD, body 25 a 26. [12] Stanovisko 2/91 SD, bod 18. [13] Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011. [14] Ú. v. EÚ C , , s. . [15] Vrátane rámcovej smernice 89/391/EHS o zdraví a
bezpečnosti, smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci,
smernice 92/85/EHS o ochrane materstva, smernice 91/533/EHS o písomnom
vyhlásení, smernice 2003/88/ES o pracovnom čase a smernice 2008/104/ES
o dočasnej agentúrnej práci. [16] Vrátane smernice 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v
zamestnaní, smernice 2006/54/ES o rodovej rovnosti a smernice 92/85/EHS o
ochrane materstva. [17] Vrátane smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s
ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania. [18] Vrátane smernice 2009/52/ES o sankciách voči
zamestnávateľom a smernice 2011/98/EÚ o jednotnom povolení. [19] Článok 45 ZFEÚ, nariadenie č. 492/2011. [20] Stanovisko 2/91 Európskeho súdneho dvora z 19. marca 1993,
Zb. 1993, s. I-1061, bod 26.