This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0130
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending Regulation (EC) No 261/2004 establishing common rules on compensation and assistance to passengers in the event of denied boarding and of cancellation or long delay of flights and Regulation (EC) No 2027/97 on air carrier liability in respect of the carriage of passengers and their baggage by air
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave
/* COM/2013/0130 final - 2013/0072 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave /* COM/2013/0130 final - 2013/0072 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Súčasný právny rámec V nariadení (ES) č. 261/2004[1] sa v závislosti od okolností prerušenia cesty požaduje, aby leteckí
dopravcovia: –
poskytli cestujúcim pomoc, ako je jedlo a
občerstvenie, telefónne hovory a hotelové ubytovanie; –
ponúkli presmerovanie a úhrady; –
zaplatili paušálnu náhradu až do výšky 600 EUR pre
každého cestujúceho v závislosti od vzdialenosti letu a –
aktívne informovali cestujúcich o ich právach. Letecká spoločnosť nie je povinná
platiť finančnú náhradu, ak môže dokázať, že zrušenie alebo
meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami. Povinnosti
starostlivosti a pomoci sú však zachované aj v takých situáciách. V nariadení sa od členských štátov
vyžaduje aj zriadenie vnútroštátnych orgánov presadzovania práva
s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie nariadenia. Práva cestujúcich podľa nariadenia by sa
nemali zamieňať s ich právami podľa Montrealského
dohovoru: zatiaľ čo uvedený dohovor stanovuje individuálne
odškodnenie cestujúcich hodnotené v jednotlivých prípadoch
v závislosti od osobitných okolností cestujúceho, nariadenie (ES)
č. 261/2004 stanovuje štandardizované nároky (týkajúce sa pomoci
a starostlivosti), ktoré sa vzťahujú na všetkých cestujúcich bez
ohľadu na jednotlivé okolnosti. Na základe Montrealského dohovoru (prevedeného
do práva EÚ nariadením (ES) č. 2027/97[2]) môže mať cestujúci nárok
na náhradu v prípade nesprávneho zaobchádzania s batožinou (ale
s limitom vo výške 1 200 EUR) s výnimkou prípadov, keď
letecká spoločnosť môže preukázať, že prijala všetky primerané
opatrenia, aby zamedzila škodám, alebo že prijatie takýchto opatrení nebolo
možné. Na rozdiel od nariadenia (ES) č. 261/2004 sa ani v nariadení (ES)
č. 2027/97, ani v Montrealskom dohovore nevyžaduje zriadenie orgánov
presadzovania práva s cieľom zabezpečiť ich správne
uplatňovanie. 1.2. Vývoj v
poslednom období Letecké spoločnosti často
neposkytujú cestujúcim práva, na ktoré majú nárok v prípadoch odmietnutia
nástupu do lietadla, veľkého meškania, zrušenia letov alebo nesprávneho
zaobchádzania s batožinou, najmä na základe nariadenia (ES) č. 261/2004
(ďalej len „nariadenie“) a nariadenia (ES) č. 2027/97. V správe Komisie o občianstve
EÚ z októbra 2010 o odstránení prekážok vykonávania práv občanov EÚ[3] boli oznámené opatrenia na
zabezpečenie súboru spoločných práv cestujúcich akýmkoľvek
dopravným prostriedkom v celej EÚ a patričné presadzovanie
týchto práv. V bielej knihe Komisie o doprave
prijatej 28. marca 2011 sa medzi jej iniciatívami uvádza potreba
„zabezpečiť jednotný výklad právnych predpisov EÚ v oblasti práv
cestujúcich a ich harmonizované a účinné presadzovanie s cieľom
zaručiť rovnaké podmienky pre odvetvie dopravy a zároveň
vytvorenie európskej normy pre bezpečnosť občanov“.[4] V oznámení Komisie z 11. apríla 2011[5] sa uvádza, že sa
uplatňuje rôzny výklad ustanovení nariadenia (ES) č. 261/2004
v dôsledku nezrozumiteľných častí a nedostatkov
v platnom texte a nejednotného presadzovania práva
v členských štátoch. Okrem toho je pre cestujúcich ťažké, aby
presadzovali svoje osobné práva. V reakcii na uvedené oznámenie Komisie
prijal Európsky parlament (EP) 29. marca 2012 uznesenie[6]. EP je presvedčený, že náležité
uplatňovanie existujúcich pravidiel členskými štátmi a leteckými
dopravcami, presadzovanie dostatočných a jednoduchých nápravných
prostriedkov a poskytovanie presných informácií cestujúcim o ich
právach by malo byť základným kameňom opätovného získania dôvery
cestujúcich. Európsky parlament ľutuje, že vnútroštátne orgány
presadzovania práva nie vždy zabezpečujú účinnú ochranu práv
cestujúcich. Pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 261/2004, EP žiada
Komisiu, aby navrhla objasnenie práv cestujúcich, najmä pojmu „mimoriadne
okolnosti“. Právne predpisy EÚ musia byť v plnom
súlade s Chartou základných práv[7].
Konkrétnejšie povedané, z článku 38 vyplýva, že vo všetkých
politikách Únie by sa mala dosiahnuť vysoká úroveň ochrany
spotrebiteľov. Iné príslušné ustanovenia zahŕňajú právo na
ochranu osobných údajov (článok 8), zákaz akejkoľvek formy
diskriminácie a integráciu zdravotne postihnutých osôb (články 21
a 26) a právo na účinný prostriedok nápravy
a na spravodlivý proces (článok 47). Judikatúra mala
rozhodujúci vplyv na výklad nariadenia. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-344/04
(IATA) potvrdil plný súlad s Montrealským dohovorom a komplementaritu medzi
týmito dvoma právnymi nástrojmi. Vo veci C-549/07 Wallentin-Hermann súd
objasnil, že technický problém v lietadle by sa nemal považovať za
„mimoriadnu okolnosť“. Vo veci Sturgeon (spojené veci C-402/07 a C-432/07)
Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že cestujúci majú z dôvodu veľkých
meškaní pri prílete v trvaní aspoň troch hodín nárok na náhradu. Cieľom tohto návrhu
je podporiť záujem cestujúcich leteckej dopravy zabezpečením toho,
aby leteckí dopravcovia dodržiavali vysokú úroveň ochrany cestujúcich v
leteckej doprave počas prerušenia cesty a pritom zohľadnili
finančné dôsledky pre odvetvie leteckej dopravy a zaistili, že
leteckí dopravcovia budú pracovať za harmonizovaných podmienok na liberalizovanom
trhu. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU 2.1. Konzultačný postup Verejné konzultácie sa uskutočnili od 19.
decembra 2011 do 11. marca 2012; bolo doručených 410 vyjadrení. Výsledky sú k dispozícii na webovej stránke Komisie[8]. Okrem
toho jeden konzultant uskutočnil jednotlivé podrobnejšie rozhovory a
konzultácie s 98 zainteresovanými stranami zo všetkých
zainteresovaných skupín. Nakoniec 30. mája 2012 Komisia a Európsky
hospodársky a sociálny výbor spoločne usporiadali konferenciu, ktorá zainteresovaným
stranám poskytla príležitosť reagovať na výsledky verejných
konzultácií. Vystúpenia a zápisnice z konferencie sa nachádzajú na webovej
stránke Komisie[9]. Zástupcovia spotrebiteľov
a cestujúcich sa zamerali hlavne na
nedostatočné dodržiavanie predpisov a nedostatočné presadzovanie
práva, najmä pokiaľ ide o finančnú náhradu v prípade
meškania. Letecké spoločnosti a ich združenia boli
väčšinou toho názoru, že finančné náklady nariadenia sú príliš
vysoké, najmä že letecké spoločnosti majú neobmedzenú zodpovednosť za
letecké udalosti, ku ktorým nedošlo ich vinou (napr. kríza spôsobená mrakom
sopečného popola v apríli 2010). Letecké spoločnosti veľmi
kritizovali dôsledky rozsudku vo veci Sturgeon, ktorý spôsobil nadmerné
náklady. Názory združení cestovných agentúr a cestovných kancelárií
boli podobné ako názory leteckých spoločností, ale s niektorými
podstatnými výnimkami, napríklad pokiaľ ide o právo na presmerovanie
alebo použitie jednotlivých segmentov letenky (politika „no show“). Letiská vyjadrili
značné námietky týkajúce sa zodpovednosti, ktorá im bola uložená na
základe revidovaného nariadenia. Orgány na národnej a nižšej úrovni, ktoré reagovali na verejné konzultácie, vyjadrili na väčšinu
otázok názory podobné stanoviskám združení spotrebiteľov/cestujúcich, ale
citlivejšie reagovali na hospodárske, rozpočtové a právne obmedzenia.
2.2. Posúdenie vplyvu Komisia posúdila štyri možnosti politiky
s cieľom zlepšiť uplatňovanie a presadzovanie práv
cestujúcich v leteckej doprave. Odlišujú sa zvoleným kompromisom medzi
prísnejším presadzovaním práva a upravenými hospodárskymi stimulmi pre
letecké spoločnosti: vyššie náklady sú stimulom pre letecké
spoločnosti, aby minimalizovali náklady spojené s dodržiavaním
predpisov a snažili sa neposkytovať cestujúcim ich práva. Politika
prísnejších sankcií je stimulom pre dodržiavanie predpisov. Preto u možností,
kde náklady vyvolané povinnosťami vyplývajúcimi z nariadenia sú
vyššie, musí byť politika presadzovania práva prísnejšia a lepšie koordinovaná
a naopak. Takáto voľba sa zvažovala preto, lebo
úplné zameranie na presadzovanie práva bez riešenia hospodárskych prekážok
spojených s dodržiavaním predpisov by si vyžadovalo pridelenie značných
prostriedkov z verejných zdrojov pre orgány presadzovania práva. Možnosť 1: zameranie na hospodárske
stimuly (malá zmena presadzovania práva): na základe
možnosti 1 je presadzovanie práva lepšie koordinované, a to hlavne
prostredníctvom lepšieho toku informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi
presadzovania práva a Komisiou. Táto možnosť sa zameriava hlavne na
zníženie nákladov nahradením niektorých povinností týkajúcich sa starostlivosti
(napr. stravovanie, ubytovanie) povinnosťou leteckých spoločností
navrhnúť dobrovoľné poistenie pre cestujúcich. Možnosť 2: vyváženie prísnejšej
politiky presadzovania práva s hospodárskymi stimulmi: politika presadzovania práva je posilnená väčšou koordináciou
vnútroštátnych orgánov presadzovania práva. Vnútroštátne orgány presadzovania
práva by museli zlepšiť informácie, ktoré poskytujú Komisii o svojich
činnostiach, a Komisia môže žiadať vyšetrovanie, a to najmä
v prípadoch zahŕňajúcich viacej členských štátov.
Dodatočné náklady vyplývajúce z väčšej starostlivosti
a pomoci sú kompenzované úpravami celkovej výšky finančnej náhrady.
Možno to dosiahnuť znížením frekvencie platieb náhrad pomocou dvoch
variantov: ·
variant 2a: zvýšenie
prahovej doby, po ktorej má cestujúci právo na náhradu v prípade meškania,
zo súčasných troch hodín najmenej na päť hodín; ·
variant 2b: rozšírenie
rozsahu „mimoriadnych okolností“ tak, aby zahŕňali technické chyby. V správe o posúdení vplyvu sa u obidvoch
variantov 2a a 2b analyzuje, či by ďalšia úprava výšky paušálnych
náhrad bola účelná. Na základe možnosti 2 by bol limit 3 alebo 4
dní pre povinnosť ubytovania v situáciách dlhotrvajúcich mimoriadnych
udalostí. Aby sa zmiernil dopad na cestujúcich, zavádza sa plánovanie nepredvídaných udalostí a rýchlejšie presmerovanie. Možnosť 3: zameranie na presadzovanie
práva: táto možnosť sa plne sústreďuje
na dôraznejšie presadzovanie práva a objasňuje existujúce práva
cestujúcich, aby sa zaistilo ich účinnejšie uplatňovanie. Možnosť 4: centralizované
presadzovanie práva: možnosť 4 sa zameriava na
politiku plne centralizovaného presadzovania práva, ktorá musí pôsobiť
proti negatívnym stimulom nákladov spojených s dodržiavaním predpisov:
súčasťou tejto možnosti je preto ústredný orgán EÚ pre presadzovania
práva. V možnostiach 3 a 4 by odvetvový fond –
financovaný odvodom z každej letenky – zabezpečil neustálu
starostlivosť v prípadoch dlho trvajúcich mimoriadnych udalostí
úhradou aspoň časti nákladov vzniknutých leteckým spoločnostiam.
Všetky možnosti politiky majú niektoré
spoločné vlastnosti, ako je: ·
objasnenie mnohých otázok (napr. mimoriadne
okolnosti uvedené vyššie, povinnosti presmerovania, starostlivosť
počas zdržaní na odbavovacej ploche, práva v prípade zmeškania
spojení atď.); ·
funkčné oddelenie všeobecného presadzovania
práva a vybavovania jednotlivých sťažností, pričom vybavovanie
sťažností môžu prevziať orgány zaoberajúce sa alternatívnym riešením
sporov (ADR – alternative dispute resolution). Leteckí dopravcovia, ako aj
orgány poverené vybavovaním jednotlivých sťažností by sa riadili jasným
postupom vybavovania sťažností (vrátane maximálnych lehôt na odpoveď); ·
zapojenie iných účastníkov trhu: väčšia
možnosť leteckých spoločností uplatniť postih tretích strán
zodpovedných za prerušenie cesty; stanovenie plánov nepredvídaných
udalostí medzi používateľmi letiska. Z posúdenia vplyvu vyplýva, že
možnosť 2 sa preferuje pred ostatnými možnosťami, pretože by
najefektívnejšie a najúčinnejšie posilnila práva cestujúcich
a súčasne by zohľadnila finančný vplyv na odvetvie leteckej
dopravy. Variant 2a sa mierne uprednostňuje pred variantom 2b, lebo
udržiavanie príliš krátkej prahovej doby meškania (ako je to v
prípade variantu 2b) by mohlo viesť k viacerým zrušeniam letov
a variant 2a zabezpečuje lepší súlad medzi právom na odškodnenie
a právom na náhradu (obidvoje vzniká najskôr po 5 hodinách).
V posúdení vplyvu sa neuvádza prednosť, pokiaľ ide
o ďalšie čiastkové varianty možnosti 2a (t. j. upravené výšky
náhrad a/alebo viaceré prahové doby pre náhradu za meškanie). Náklady leteckých dopravcov spojené s
dodržiavaním predpisov by boli na základe možnosti 2 podobné ako
v porovnaní so súčasným nariadením, ale ich vzostupný potenciál by
bol obmedzený v prípade rastúceho podielu cestujúcich s nárokom na
náhradu alebo dlhotrvajúcej mimoriadnej udalosti. Komisia sa rozhodla predložiť návrh v
súlade so záverom posúdenia vplyvu, t. j. zodpovedajúci jeho možnosti 2a
vrátane jednotnej 5-hodinovej prahovej doby pre náhradu za meškanie pre všetky
cesty v rámci EÚ. Pokiaľ ide o čiastkové možnosti, návrh nemení výšky
náhrad, ale zavádza dlhšiu prahovú dobu pre náhradu za meškanie v prípade ciest
mimo EÚ na vzdialenosť dlhšiu než 3 500 km s ohľadom na
špecifické problémy, ku ktorým dochádza pri cestách na väčšie
vzdialenosti, keď sa musia riešiť príčiny meškania ďaleko
od domovskej základne leteckého dopravcu (9 hodín pre cesty mimo EÚ na
vzdialenosť medzi 3 500 a 6 000 km a 12 hodín pre cesty mimo EÚ
na vzdialenosť aspoň 6 000 km). 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Návrh sa zakladá na článku 100 ods. 2
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). 3.2. Subsidiarita a
proporcionalita Po prvé, členské štáty majú obmedzený
rozsah pôsobnosti, aby mohli samé konať s cieľom chrániť
spotrebiteľov, pretože nariadenie (ES) č. 1008/2008[10] o leteckých dopravných
službách neumožňuje členským štátom klásť ďalšie požiadavky
na leteckých dopravcov prevádzkujúcich služby v rámci EÚ. Po druhé, väčšina problémov spojených
s právami cestujúcich v leteckej doprave sa vzťahuje na odchýlky
v uplatňovaní/presadzovaní nariadení (ES) č. 261/2004 a (ES)
č. 2027/97 v členských štátoch, ktoré oslabujú práva cestujúcich
a ovplyvňujú rovnaké podmienky medzi leteckými dopravcami. Tieto problémy môže riešiť len koordinovaný zásah EÚ. Okrem toho je návrh v súlade so zásadou
proporcionality. Všetky dodatočné náklady hospodárskych subjektov
a vnútroštátnych orgánov sú obmedzené na náklady potrebné
s cieľom zlepšiť uplatňovanie a presadzovanie práv
cestujúcich. Zvýšenie nákladov spojených s poskytovaním starostlivosti a
pomoci alebo náhrady v prípade dlhého meškania je kompenzované úpravami
prahových dôb zakladajúcich právo na náhradu. 3.3. Podrobné vysvetlenie návrhu 3.3.1. Zabezpečiť účinné
a jednotné presadzovanie práv cestujúcich Cieľom návrhu je zlepšiť
presadzovanie práva objasnením kľúčových zásad a implicitných
práv cestujúcich, ktoré v minulosti vyvolali mnoho sporov medzi leteckými
spoločnosťami a cestujúcimi, a posilnením a lepšou
koordináciou politík presadzovania práva vykonávaných na vnútroštátnej úrovni. 3.3.1.1. Vysvetlenie kľúčových zásad
·
Vymedzenie pojmu „mimoriadne okolnosti“: návrh jasne vymedzuje pojem v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-549/07 (Wallentin-Herman), t. j. okolnosti, ktoré
nepatria do obvyklého výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu
a vymykajú sa jeho kontrole z dôvodu ich povahy alebo pôvodu takýchto
okolností. Okrem toho pre ďalšiu právnu istotu návrh zavádza neúplný
zoznam okolností, ktoré sa majú považovať za mimoriadne, a okolností,
ktoré sa nemajú považovať za mimoriadne (článok 1 ods. 1 písm.
e) návrhu – článok 2 písm. m) zmeneného nariadenia 261/2004 –
a príloha 1). ·
Právo na náhradu v prípade dlhých meškaní: do znenia nariadenia (ES) č. 261/2004 návrh výslovne zavádza
právo na náhradu v prípade dlhých meškaní – ako to oznámil Súdny dvor
Európskej únie v spojených veciach C-407/07 a C-432/07 (Sturgeon).
S cieľom zamedziť zvýšeniu počtu zrušených letov (ktoré sú
všeobecne nepríjemnejšie pre cestujúcich) sa však prahová doba, po ktorej
vzniká právo na náhradu, navrhuje zvýšiť z troch na päť
hodín pre všetky cesty v rámci EÚ. Hoci sa pre EÚ navrhuje jedna prahová doba,
pri cestách z/do tretích krajín táto prahová doba bude závisieť od
precestovanej vzdialenosti, aby sa zohľadnili praktické problémy leteckých
dopravcov pri odstraňovaní príčin meškania na vzdialených letiskách
(pozri bod 3.3.2) (článok 1 ods. 5 návrhu – článok 6 ods. 2 zmeneného
nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Právo na presmerovanie:
návrh objasňuje, že ak letecký dopravca nemôže cestujúceho
presmerovať na vlastné letecké linky do 12 hodín, musí sa obrátiť
na iných dopravcov alebo iné druhy dopravy za podmienky, že majú
k dispozícii voľné miesta (článok 1 ods. 8 návrhu – článok 8
ods. 5 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Právo na starostlivosť: ak v súčasnosti prahová doba pre starostlivosť závisí
od vzdialenosti letu (2, 3 alebo 4 hodiny), návrh ju zjednodušuje
zavedením jednotnej prahovej doby 2 hodín pre lety na všetky vzdialenosti
(článok 1 ods. 5 návrhu – článok 6 ods. 1 písm. i) zmeneného
nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Zmeškaný prípojný let:
návrh potvrdzuje, že cestujúci, ktorí nestihnú letecké spojenie, pretože ich
predchádzajúci let mal meškanie, majú právo na starostlivosť (poskytovanú
leteckým dopravcom prevádzkujúcim nestihnutý let, ktorý je najvhodnejší pre
poskytovanie tejto starostlivosti) a za určitých okolností právo na náhradu
(poskytovanú leteckým dopravcom prevádzkujúcim zmeškaný let, lebo bol dôvodom
celkového meškania). Toto právo by sa však uplatňovalo, len ak sú prípojné
lety súčasťou jednej prepravnej zmluvy, lebo v tomto prípade sa
dotknutí leteckí dopravcovia zaviazali, že zabezpečia plánované spojenie
medzi letmi a sú si toho vedomí. Leteckí dopravcovia si zachovávajú právo
dohodnúť sa na rozdelení nákladov medzi sebou (článok 1 ods. 6 návrhu
– článok 6a zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Reorganizácia: návrh
potvrdzuje, že cestujúci v letoch reorganizovaných s kratšou lehotou oznámenia
než dva týždne pred pôvodne plánovaným časom majú podobné práva ako
cestujúci zmeškaného letu (článok 1 ods. 5 návrhu – článok 6
zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Zdržania na odbavovacej ploche: návrh jasne stanovuje práva cestujúcich, keď sa lietadlo zdrží na
odbavovacej ploche, najmä právo vystúpiť z lietadla po piatich
hodinách (v súlade s právom na náhradu) (článok 1 ods. 5 návrhu –
článok 6 ods. 5 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Čiastočný zákaz politiky „no show“: návrh potvrdzuje, že cestujúcim sa nesmie odmietnuť nástup do
lietadla na spiatočnej ceste na rovnakú letenku z dôvodu, že
nepoužili let na miesto, z ktorého sa vracajú. Tento zákaz sa však nedotýka
práva leteckých spoločností stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa
postupného použitia letov na tej istej ceste. Komisia sa rozhodla proti úplnému
zákazu politiky „no show“, lebo by obmedzila letecké spoločnosti
v ponuke nepriamych letov za nižšie ceny než priame lety, a tým by
narušila hospodársku súťaž (článok 1 ods. 3 písm. b) návrhu –
článok 4 ods. 4 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
Právo na informácie: právo
na informácie o prerušení letu by cestujúci mali mať ihneď, ako
sú k dispozícii (článok 1 ods. 13 návrhu – článok 14 zmeneného
nariadenia (ES) č. 261/2004). 3.3.1.2. Zabezpečiť účinné a
jednotné sankcie Návrh objasňuje úlohu vnútroštátnych
orgánov presadzovania práva jasným pridelením úlohy všeobecného presadzovania
práva týmto orgánom, zatiaľ čo mimosúdne riešenie jednotlivých
sťažností bude úlohou orgánov vybavujúcich sťažnosti, ktorými sa môžu
stať orgány zaoberajúce sa alternatívnym riešením sporov (ADR) na základe
novej smernice o ADR[11].
Obidva typy orgánov budú úzko spolupracovať (článok 1 ods. 15 návrhu
– článok 16 a 16a zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). Vnútroštátne orgány presadzovania práva príjmu
aktívnejšiu politiku monitorovania než v súčasnej dobe
a ich úloha sa rozšíri na monitorovanie dodržiavania ustanovení o
batožine nariadenia (ES) č. 2027/97 (a Montrealského dohovoru)
(článok 2 ods. 4 návrhu – článok 6b zmeneného nariadenia (ES)
č. 2027/97). Výmena informácií a koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a medzi
vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a Komisiou sa zvýši s
povinnosťami podávania správ a oficiálnymi postupmi koordinácie
(článok 1 ods. 15 návrhu – článok 16b zmeneného nariadenia (ES)
č. 261/2004). 3.3.1.3. Zabezpečiť účinné
vybavovanie jednotlivých nárokov a sťažností Podľa návrhu by leteckí dopravcovia
v čase rezervácie mali cestujúcich informovať o ich
postupoch vymáhania nárokov a vybavovania sťažností, poskytnúť
elektronické prostriedky na predloženie sťažností a informácie
o príslušných orgánoch vybavujúcich sťažnosti. Letecké
spoločnosti budú musieť dať cestujúcim odpoveď
v lehote dvoch mesiacov (článok 1 ods. 15 návrhu – článok 16a
zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). 3.3.2. Lepšie zohľadnenie
finančnej kapacite leteckých dopravcov Cieľom obmedzeného množstva opatrení je
znížiť najdrahšie aspekty nariadenia (ES) č. 261/2004: ·
Právo na náhradu v prípade meškania vznikne po
piatich hodinách pri všetkých cestách v rámci EÚ. S cieľom
zohľadniť osobitné problémy leteckých dopravcov pri odstraňovaní
príčin meškania na vzdialených letiskách pri cestách do/z tretích krajín,
budú tieto prahové doby závisieť od precestovanej vzdialenosti: 5 hodín
pre cesty mimo EÚ na vzdialenosť maximálne 3 500 km; 9 hodín pre
cesty mimo EÚ na vzdialenosť medzi 3 500 a 6 000 km a 12 hodín
pre cesty mimo EÚ na vzdialenosť aspoň 6 000 km (článok 1
ods. 5 návrhu – článok 6 ods. 2 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
V prípade meškania a zrušenia letu
v dôsledku mimoriadnych okolností môže letecký dopravca obmedziť
právo na ubytovanie na 3 noci za maximálne 100 EUR za noc a cestujúceho
(článok 1 ods. 9 návrhu – článok 9 ods. 4 zmeneného nariadenia (ES)
č. 261/2004). Vplyv na cestujúcich je však zmiernený dvoma
ďalšími opatreniami: po prvé, rýchlejšie presmerovanie by malo znížiť
riziko, že cestujúci budú tak dlho ponechaní bez pomoci (pozri vyššie); po
druhé, letiská, leteckí dopravcovia a iné subjekty v reťazci
leteckej dopravy budú musieť stanoviť plány nepredvídaných udalostí,
aby sa optimalizovala starostlivosť o cestujúcich a pomoc pre
tých, čo zostali bez pomoci (článok 1 ods. 4 návrhu – článok 5
ods. 5 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). Okrem toho obmedzenie
v poskytnutí ubytovania sa nevzťahuje na cestujúcich so zníženou
pohyblivosťou, osoby, ktoré ich sprevádzajú, tehotné ženy, osoby, ktoré
potrebujú osobitnú lekársku pomoc, a nesprevádzané deti –
za predpokladu, že to leteckému dopravcovi oznámili dopredu, 48 hodín pred
plánovaným časom odletu podľa letového poriadku (článok 1 ods. 11
návrhu – článok 11 ods. 3 a 4 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
So zreteľom na špecifiká letových
činností malého rozsahu (regionálnych letových činností) leteckí
dopravcovia nie sú nútení poskytnúť ubytovanie cestujúcim pri letoch
kratších než 250 km uskutočňovaných lietadlami s maximálnou
kapacitou 80 sedadiel (s výnimkou prípojných letov). Táto odchýlka sa zase
nevzťahuje na osoby so zníženou pohyblivosťou, osoby, ktoré ich
sprevádzajú, tehotné ženy, osoby odkázané na osobitnú lekársku pomoc a
nesprevádzané deti (článok 1 ods. 9 a 11 návrhu – článok 9 ods. 5,
článok 11 ods. 3 a 4 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). ·
V návrhu sa stanovuje, že vnútroštátne právne
predpisy nesmú obmedziť právo leteckých dopravcov požadovať náhradu
od tretích strán zodpovedných za meškanie alebo zrušenie letu (článok 1
ods. 12 návrhu – článok 13 zmeneného nariadenia (ES) č. 261/2004). 3.3.3. Zabezpečiť lepšie
presadzovanie práv cestujúcich, pokiaľ ide o nesprávne zaobchádzanie s
batožinou S prihliadnutím na Dohovor OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím a Chartu základných práv (články 21 a 26), cestujúci
so zníženou pohyblivosťou by mali mať rovnaké právo na
voľný pohyb, slobodu voľby a nediskrimináciu ako ostatní
občania. Zodpovednosť leteckých dopravcov, čo
sa týka pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť, sa zvýši až na
skutočnú hodnotu pomôcok. V súlade s Montrealským dohovorom sa to dosiahne
tak, že leteckí dopravcovia budú nútení automaticky poskytnúť
možnosť, aby cestujúci bez dodatočných nákladov urobil osobitné
vyhlásenie o záujme stanovené v Dohovore (článok 2 ods. 4 návrhu
– článok 6a zmeneného nariadenia (ES) č. 2027/97). Návrhom sa zvyšuje transparentnosť
vzhľadom na povolenú batožinu. Návrhom sa od leteckých dopravcov
výslovne vyžaduje, aby pri rezervácii a na letisku jasne uvádzali údaje o
povolenej príručnej a podanej batožine (článok 2 ods. 4 návrhu –
článok 6d zmeneného nariadenia (ES) č. 2027/97). Návrh obsahuje opatrenia týkajúce sa hudobných
nástrojov. Núti leteckých dopravcov, aby za určitých podmienok
prijímali malé nástroje do kabíny pre cestujúcich a objasnili svoje pravidlá
týkajúce sa prepravy väčších nástrojov v nákladovom priestore
(článok 2 ods. 4 návrhu – článok 6e zmeneného nariadenia (ES)
č. 2027/97). S prihliadnutím na prísne lehoty Montrealského
dohovoru, v rámci ktorých môžu cestujúci uplatniť nároky voči
leteckým dopravcom vyplývajúce z nesprávneho zaobchádzania s batožinou,
sa navrhuje, aby leteckí dopravcovia vydávali formulár sťažnosti na
letisku, kde cestujúci môžu reklamovať zmeškanú, poškodenú alebo stratenú
batožinu (napr. jednotná správa o majetkových nezrovnalostiach alebo PIR –
Property Irregularity Report), a potom tento formulár prijali ako
uplatnenie nároku na účely nariadenia (ES) č. 2027/97
a Montrealského dohovoru (článok 2 ods. 1 návrhu – článok 3 ods.
2 zmeneného nariadenia (ES) č. 2027/97). Vnútroštátne orgány presadzovania práva, ktoré
boli menované v súlade s nariadením 261/2004, budú podľa návrhu
takisto zodpovedné za presadzovanie ustanovení nariadenia 2027/97, ktoré
sa vzťahujú na práva cestujúcich, pokiaľ ide o zmeškanú,
stratenú alebo poškodenú batožinu (článok 2 ods. 4 návrhu – článok 6b
zmeneného nariadenia (ES) č. 2027/97). 3.3.4. Upraviť limity zodpovednosti
v súlade s celkovou infláciou cien Nariadením (ES) 2027/97, ktoré bolo zmenené a
doplnené nariadením (ES) č. 889/2002, sa Montrealský dohovor zavádza do
právnych predpisov EÚ a jeho rozsah pôsobnosti sa rozširuje na
vnútroštátne lety (okrem medzinárodných letov). Dohovor stanovuje limity
zodpovednosti týkajúce sa prepravy cestujúcich, batožiny a nákladu, ktoré boli
revidované o 13,1 % smerom nahor s účinnosťou od 30.
decembra 2009. Súčasný návrh aktualizuje limity v nariadení EÚ, aby
sa zohľadnili tieto revidované sumy v dohovore (článok 2 ods. 2
a 3 návrhu a príloha 2 k nemu – článok 5 ods. 2
a článok 6 ods. 1 zmeneného nariadenia (ES) č. 2027/97
a príloha k nemu). 4. Vplyv na rozpočet Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ. 2013/0072 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim
pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého
meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého
dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[12],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[13], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim
pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého
meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS)
č. 295/91[14] a nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich
batožiny v leteckej doprave[15],
značne prispeli k ochrane práv cestujúcich v leteckej doprave,
keď sú ich cestovné plány narušené odmietnutím nástupu do lietadla, dlhými
meškaniami, zrušením letov alebo nesprávnym zaobchádzaním s batožinou. (2) Mnohé nedostatky, ktoré sa
objavili počas uplatňovania práv podľa nariadení, však zabránili
tomu, aby sa využil ich úplný potenciál z hľadiska realizácie ochrany
cestujúcich. Na zabezpečenie efektívnejšieho, účinnejšieho a jednotnejšieho
uplatňovania práv cestujúcich leteckej dopravy v celej Únii je
potrebný rad úprav s cieľom prispôsobiť sa platnému právnemu
rámcu. Bolo to zdôraznené v správe Komisie o občianstve
EÚ z roku 2010 o odstránení prekážok vykonávania práv občanov EÚ[16], v ktorej boli oznámené
opatrenia na zabezpečenie súboru spoločných práv najmä
cestujúcich v leteckej doprave a patričné presadzovanie týchto
práv. (3) Aby sa zvýšila právna istota
leteckých dopravcov a cestujúcich, je potrebné presnejšie vymedzenie pojmu
„mimoriadne okolnosti“, ktoré zohľadní rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-549/07 (Wallentin-Hermann). Toto vymedzenie pojmu by sa malo
ďalej objasniť pomocou neúplného zoznamu okolností, ktoré sú jasne
určené ako mimoriadne alebo nemimoriadne. (4) Vo veci C-173/07 (Emirates)
Súdny dvor Európskej únie uviedol, že pojem „let“ v zmysle nariadenia
č. 261/2004 sa musí vykladať tak, že v podstate pozostáva
z činnosti leteckej dopravy, čím určitým spôsobom znamená
jednu „jednotku“ tejto dopravy uskutočnenú leteckým dopravcom, ktorý
stanovuje jej trasu. Aby sa zamedzilo neistote, malo by sa teraz
poskytnúť jasné vymedzenie pojmu „let“, ako aj súvisiacich pojmov
„prípojný let“ a „cesta“. (5) Vo veci C-22/11 (Finnair)
Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že pojem „odmietnutie nástupu do lietadla“
sa má vykladať v tom zmysle, že sa netýka výlučne odmietnutia
nástupu do lietadla z dôvodu prekročenia kapacity rezervácií, ale
vzťahuje sa aj na odmietnutie nástupu do lietadla z iných
dôvodov, akými sú napríklad prevádzkové problémy. Vzhľadom na toto
potvrdenie nie je dôvod zmeniť platné vymedzenie pojmu „odmietnutie
nástupu do lietadla“. (6) Nariadenie (ES) č. 261/2004
sa vzťahuje aj na cestujúcich, ktorí si rezervovali leteckú dopravu ako
súčasť balíka cestovných služieb. Malo by sa však objasniť, že
cestujúci nemôžu kumulovať zodpovedajúce práva, a to najmä podľa
tohto nariadenia, ako aj smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku
cestovných, dovolenkových a výletných služieb[17]. Cestujúci by mali mať
možnosť vybrať si, na základe akých právnych predpisov predložia
svoje nároky, ale nemali by mať právo kumulovať náhradu za ten istý
problém na základe obidvoch právnych aktov. Cestujúci by sa nemali starať
o to, ako si leteckí dopravcovia a cestovné kancelárie rozdelia tieto nároky
medzi sebou. (7) Aby sa zvýšili úrovne
ochrany, cestujúcim by sa nemal odmietnuť nástup do lietadla
na spiatočnej ceste na obojsmernú (spiatočnú) letenku, pretože
nepoužili let na miesto, z ktorého sa vracajú. (8) V súčasnej dobe sa cestujúci
niekedy sankcionujú za pravopisnú chybu vo svojich menách uložením represívnych
správnych poplatkov. Primerané opravy chýb v rezervácii by sa mali
zaistiť bezplatne, pokiaľ nemajú za následok zmenu dôb, termínu,
plánu cesty alebo cestujúceho. (9) Malo by sa objasniť, že
v prípadoch zrušenia letu je rozhodnutie o výbere medzi prijatím náhrady,
pokračovaním v ceste presmerovaním alebo cestovaním neskoršie
na cestujúcom a nie na leteckom dopravcovi. (10) Letiská a ich
používatelia, ako sú leteckí dopravcovia a firmy poskytujúce pozemnú obsluhu
alebo pozemné odbavenie, by mali spolupracovať s cieľom
minimalizovať vplyv viacerých prerušení letov na cestujúcich
zabezpečením starostlivosti o nich a presmerovaním ich cesty. Na
ten účel by mali pripraviť plány nepredvídaných udalostí, ak by došlo
k takýmto udalostiam, a spoločne pracovať na ich zostavení. (11) Nariadenie (ES) č. 261/2004
by malo výslovne obsahovať právo na náhradu pre cestujúcich postihnutých
dlhým meškaním, a to v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
Európskej únie v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 (Sturgeon).
Súčasne by sa prahové doby, ktorých prekročenie v rámci meškania
zakladá právo na náhradu, mali zvýšiť, aby sa zohľadnil
finančný vplyv na odvetvie a zabránilo zvýšeniu frekvencie zrušení
letov, ktoré by v dôsledku toho boli častejšie. Aby sa
zabezpečilo, že občania cestujúci v rámci EÚ budú mať jednotné
podmienky týkajúce sa náhrad, prahová doba by mala byť rovnaká pre všetky
cesty v rámci Únie, pričom by však mala závisieť od vzdialenosti,
ktorú treba prejsť pri cestách do a z tretích krajín, aby sa
zohľadnili prevádzkové ťažkosti leteckých dopravcov pri riešení
situácií súvisiacich s meškaniami na vzdialených letiskách. (12) Na zabezpečenie právnej
istoty by sa v nariadení (ES) č. 261/2004 malo výslovne
potvrdiť, že zmena letového poriadku má podobný dopad na cestujúcich ako
dlhé meškanie, a mala by preto zakladať rovnaké práva. (13) Cestujúcim, ktorí zmeškajú
prípojný let, by sa mala poskytnúť náležitá starostlivosť
počas čakania na presmerovanie. V súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania by títo cestujúci mali mať možnosť požadovať
náhradu na podobnom základe ako cestujúci, ktorých lety meškajú alebo sú
zrušené, s prihliadnutím na meškanie vo vzťahu
k dosiahnutiu konečného miesta určenia ich cesty. (14) Na zvýšenie ochrany
cestujúcich by sa malo objasniť, že cestujúci zo zmeškaných letov majú
právo na starostlivosť a náhradu bez ohľadu na to, či
čakajú na letiskovom termináli, alebo sa už nachádzajú na palube lietadla.
Keďže však cestujúci, ktorí sú už na palube lietadla, nemajú žiadny
prístup k službám dostupným na termináli, ich práva by sa mali
posilniť, pokiaľ ide o základné potreby a právo
vystúpiť z lietadla. (15) Keď si cestujúci vyberie
presmerovanie pri najbližšej príležitosti, letecký dopravca často
podmieňuje presmerovanie voľnými miestami na jeho vlastných
leteckých linkách a tým odopiera cestujúcim možnosť rýchlejšieho
presmerovania na alternatívne lety. Malo by sa stanoviť, že po
uplynutí určitej doby by dopravca mal ponúknuť presmerovanie
na letecké linky iných dopravcov alebo na iné druhy dopravy, ak sa tým
môže presmerovanie urýchliť. Alternatívne presmerovanie by malo
závisieť od voľných miest. (16) Leteckí dopravcovia v
súčasnosti narážajú na neobmedzenú zodpovednosť za ubytovanie
svojich cestujúcich v prípade dlhotrvajúcich mimoriadnych okolností. Táto
neistota spojená s absenciou akéhokoľvek predvídateľného
časového limitu môže mať za následok riziko ohrozenia finančnej
stability dopravcu. Letecký dopravca by preto mal mať možnosť po
uplynutí určitej doby obmedziť poskytovanie starostlivosti. Okrem
toho plánovanie nepredvídaných udalostí a rýchle presmerovanie by mali
znížiť riziko, že cestujúci budú po dlhú dobu ponechaní bez pomoci. (17) Uplatňovanie
určitých práv cestujúcich, najmä práva na ubytovanie, sa v prípade
niektorých letových činností malého rozsahu ukázalo ako neprimerané z
hľadiska príjmov leteckých dopravcov. Lety uskutočňované malými
lietadlami na krátke vzdialenosti by sa preto mali oslobodiť od povinnosti
hradiť ubytovanie, aj keď by dopravca predsa len mal cestujúcemu
pomôcť nájsť si ubytovanie. (18) Pre zdravotne postihnuté
osoby, osoby so zníženou pohyblivosťou a iné osoby s osobitnými
potrebami, napr. nesprevádzané deti, tehotné ženy a osoby odkázané na osobitnú
lekársku starostlivosť môže byť ťažšie zaistiť si
ubytovanie, keď dôjde k prerušeniam letu. Preto akékoľvek
obmedzenia práva na ubytovanie v prípadoch mimoriadnych okolností
alebo regionálnych letových činností by sa nemali vzťahovať na
tieto kategórie cestujúcich. (19) Za súčasnú úroveň
dlhých meškaní a zrušených letov v EÚ nezodpovedajú iba samotní leteckí
dopravcovia. S cieľom poskytnúť všetkým subjektom v reťazci
leteckej dopravy stimuly na to, aby sa usilovali nájsť účinné a včasné
riešenia na minimalizáciu nepríjemností, ktoré cestujúcim dlhé meškania a
rušenie letov spôsobujú, leteckí dopravcovia by mali mať právo na nápravné
opatrenia voči každej tretej strane, ktorá prispela k udalosti, na základe
ktorej sa musia plniť povinnosti súvisiace s náhradou alebo iné
povinnosti. (20) Cestujúci by nemali byť
len správne informovaní o svojich právach v prípadoch prerušenia letu, ale mali
by byť náležite informovaní tiež o dôvodoch samotného prerušenia
ihneď, ako sú informácie k dispozícii. Tieto informácie by sa mali
poskytnúť aj vtedy, keď cestujúci získal letenku cez
sprostredkovateľa so sídlom v Únii. (21) Na zabezpečenie lepšieho
presadzovania práv cestujúcich by sa úloha vnútroštátnych orgánov presadzovania
práva mala vymedziť presnejšie a jasne odlíšiť od vybavovania
jednotlivých sťažností cestujúcich. (22) Cestujúci by sa mali náležite
informovať o príslušných postupoch na uplatňovanie nárokov
a podávanie sťažností leteckým dopravcom a v primeranej
lehote by mali dostať odpoveď. Cestujúci by mali mať tiež
možnosť podať sťažnosť na dopravcov prostredníctvom
mimosúdnych opatrení. Keďže však právo na účinný prostriedok nápravy
pred súdom je základným právom uznaným v článku 47 Charty základných
práv Európskej únie, nemali by tieto opatrenia zamedziť ani zabrániť
prístupu cestujúcich k súdom. (23) Vo veci C-139/11 (Moré/KLM)
Súdny dvor Európskej únie objasnil, že lehoty na podanie žalôb, ktorých
predmetom je priznanie náhrady škody, sú stanovené v pravidlách každého
členského štátu. (24) Pravidelný tok informácií
medzi Komisiou a orgánmi presadzovania práva by Komisii umožnil lepšie
plniť úlohu monitorovania a koordinácie vnútroštátnych orgánov
a podporovať ich. (25) S cieľom zaistiť
jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 261/2004 by sa Komisii
mali udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali
vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým
sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe
ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí
Komisie[18]. (26) Pre prijatie vykonávacích
rozhodnutí týkajúcich sa obsahu správ o činnosti, ktoré členské štáty
predkladajú Komisii, by sa mal použiť konzultačný postup. (27) Na zabezpečenie, aby
poškodenie alebo strata pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť boli
nahradené v plnej hodnote, by leteckí dopravcovia mali bezplatne
poskytnúť možnosť, aby osoby so zníženou pohyblivosťou urobili
osobitné vyhlásenie o záujme, ktoré im podľa Montrealského dohovoru
dovoľuje žiadať o plnú náhradu za stratu alebo poškodenie. (28) Cestujúci niekedy nemajú jasno
v tom, akú batožinu si môžu vziať so sebou do lietadla z hľadiska
rozmerov, hmotnosti a počtu predmetov. Aby sa zabezpečila úplná
informovanosť cestujúcich o povolenej batožine v rámci letenky, leteckí
dopravcovia by mali tieto informácie jasne uviesť počas rezervácie a
na letisku. (29) Hudobné nástroje by sa mali
podľa možnosti prijímať ako batožina v kabíne pre cestujúcich,
a ak to nie je možné, mali by sa za príslušných podmienok prepravovať
v nákladovom priestore lietadla, pokiaľ sa to dá. Nariadenie (ES)
č. 2027/97 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. (30) Aby sa zabezpečilo
správne a jednotné uplatňovanie práv, ktoré sa cestujúcim udeľujú
v nariadení (ES) č. 2027/97, vnútroštátne orgány presadzovania práva
menované podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 by mali takisto
monitorovať a presadzovať práva podľa nariadenia (ES)
č. 2027/97. (31) Vzhľadom na krátke lehoty
na podávanie sťažností týkajúcich sa stratenej, poškodenej alebo zmeškanej
batožiny by leteckí dopravcovia mali cestujúcim umožniť podať
sťažnosť na formulári pre sťažnosti poskytnutom na letisku.
Mohol by mať aj formu jednotnej správy o majetkových nezrovnalostiach
(PIR). (32) Článok 3 ods. 2 nariadenia
(ES) č. 2027/97[19]
zastaral, lebo otázky poistenia teraz upravuje nariadenie (ES) č. 785/2004.
Mal by sa preto vypustiť. (33) Je potrebné, aby
s cieľom zohľadniť hospodársky vývoj boli peňažné
limity uvedené v nariadení (ES) č. 2027/97 zmenené tak, ako ich
v roku 2009 preskúmala Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO)
podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru. (34) Aby sa zabezpečil trvalý
súlad nariadenia (ES) č. 2027/97 a Montrealského dohovoru, mala by
byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom
290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto právomoc umožní Komisii
meniť peňažné limity uvedené v nariadení (ES) č. 2027/97
v prípade, že ich Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO)
upraví podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru. (35) Toto nariadenie by malo
rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä
v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým ochranu
spotrebiteľov, právo na ochranu osobných údajov, zákaz
akejkoľvek formy diskriminácie a integráciu osôb so zdravotným
postihnutím, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý
súd. PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Nariadenie 261/2004 sa mení
a dopĺňa takto: 1. Článok 2 sa mení takto: (a)
Vymedzenie pojmu v písmene c) na nahrádza takto: „„dopravca Spoločenstva“ znamená leteckého
dopravcu s platným prevádzkovým povolením, ktoré udelil členský štát v
súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008
o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v
Spoločenstve[20].“ (b)
Vymedzenie pojmu v písmene d) na nahrádza takto: „„organizátor“ znamená osobu v zmysle
článku 2 ods. 2 smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku
cestovných, dovolenkových a výletných služieb[21]; (c)
Vymedzenie pojmu v písmene i) na nahrádza takto: „„osoba so zníženou pohyblivosťou“ znamená
každú osobu vymedzenú v článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2006
o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou
pohyblivosťou v leteckej doprave[22].“ (d)
K vymedzeniu pojmu „zrušenie“ v písmene l) sa
dopĺňa táto veta: „Let, keď lietadlo vzlietlo, ale
z nejakého dôvodu bolo následne donútené pristáť na inom letisku
ako letisko miesta určenia, alebo vrátiť sa na letisko odletu, sa
považuje za zrušený let.“ (e)
Dopĺňajú sa tieto vymedzenia pojmov: „m) „mimoriadne okolnosti“ znamenajú okolnosti,
ktoré nepatria do obvyklého výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu
a vymykajú sa jeho účinnej kontrole z dôvodu povahy alebo pôvodu
takejto okolnosti. Na účely tohto nariadenia mimoriadne okolnosti
zahŕňajú okolnosti uvedené v prílohe; n) “let” znamená prevádzku leteckej dopravy
medzi dvoma letiskami; medzipristátia iba na technické alebo prevádzkové
účely sa neberú do úvahy; o) „prípojný let“ znamená let, ktorý je
podľa jednotnej prepravnej zmluvy určený na umožnenie príletu
cestujúceho do miesta transferu, aby z neho odletel iným letom, alebo, ak je to
v danom kontexte vhodné, to znamená iný let, ktorý odlieta z miesta
transferu; p) “cesta” znamená let alebo súvislú sériu
prípojných letov, na ktorých sa cestujúci prepravujú z letiska odletu na
konečné miesto určenia v súlade s prepravnou zmluvou; q) „letisko“ znamená akúkoľvek plochu
osobitne upravenú na pristávanie, vzlietnutie a manévrovanie lietadla
vrátane pomocných zariadení, ktoré môžu tieto činnosti
zahŕňať z dôvodu požiadaviek leteckej premávky a služieb,
vrátane zariadení potrebných na pomoc komerčným leteckým službám; r) „riadiaci orgán letiska“ znamená orgán,
ktorý má v spojení s inými činnosťami alebo bez nich,
v závislosti od situácie, podľa vnútroštátnych zákonov, právnych
predpisov alebo zmlúv za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska
alebo infraštruktúr siete letísk a koordináciu a kontrolu činností rôznych
prevádzkovateľov prítomných na príslušnom letisku alebo sieti letísk; s) „cena letenky“ znamená plnú cenu platenú
za letenku vrátane tarifnej ceny letenky a všetkých príslušných daní,
príplatkov a poplatkov platených za všetky voliteľné
a nevoliteľné služby zahrnuté do letenky; t) „cena letu“ znamená hodnotu získanú
vynásobením ceny letenky pomerom medzi vzdialenosťou letu a celkovou
vzdialenosťou cesty (ciest) zahrnutej do letenky; u) „čas odletu“ znamená čas,
keď lietadlo opustí odletové stojisko, je vytlačené z miesta
státia, alebo sa pohne vpred alebo vzad vlastnou silou (čas začatia
rolovania); v) „čas príletu“ znamená čas, kedy
lietadlo zatiahlo parkovacie brzdy na príletovom stojisku (čas
príletu ku klinom); w) „zdržanie na odbavovacej ploche“ znamená
pri odlete čas, kedy lietadlo zostáva na zemi od začatia nástupu
cestujúcich do lietadla do času vzletu lietadla, alebo pri prílete
čas od doby, kedy sa lietadlo dotkne zeme, do začatia výstupu
cestujúcich z lietadla; x) „noc“ znamená dobu od polnoci do 6:00 h; y) „nesprevádzané dieťa“ znamená
dieťa, ktoré cestuje bez sprevádzajúcich rodičov alebo opatrovníka,
a prípad, keď letecký dopravca prevzal zodpovednosť
za starostlivosť o toto dieťa v súlade so svojimi
uverejnenými pravidlami.“ 2. Článok 3 sa mení takto: (a)
Odsek 2 sa nahrádza takto: „Odsek 1 sa vzťahuje na podmienku, že
cestujúci: a) majú potvrdenú rezerváciu na predmetný let a s
výnimkou prípadu zrušenia letu uvedeného v článku 5 a prípadu zmeny
letového poriadku uvedenej v článku 6 sa dostavia na nástup do lietadla
tak, - ako to stanovil letecký dopravca, organizátor
alebo splnomocnený cestovný agent a v dobe uvedenej dopredu
a písomne (vrátane elektronickými prostriedkami), alebo ak nie je uvedený žiadny čas, tak - najneskôr 45 minút pred plánovaným časom
odletu; alebo b) letecký dopravca alebo organizátor ich
previedol z letu, na ktorý mali rezerváciu, na iný let, bez ohľadu na
dôvod.“ (b)
Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 6,
sa toto nariadenie vzťahuje len na cestujúcich prepravovaných
motorovým lietadlom s pevnými krídlami. Ak sa však časť cesty
v súlade s prepravnou zmluvou vykonáva iným druhom dopravy alebo
vrtuľníkom, toto nariadenie sa vzťahuje na celú cestu,
a časť cesty uskutočňovaná iným druhom dopravy sa na
účely tohto nariadenia považuje za prípojný let.“ (c)
Odsek 6 sa nahrádza takto: „6. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na
cestujúcich prepravovaných podľa zmlúv v rámci balíka cestovných
služieb, ale nedotýka sa práv cestujúcich podľa smernice Rady 90/314/EHS.
Cestujúci je oprávnený uplatniť nároky podľa tohto nariadenia
a smernice Rady 90/314/EHS, nesmie však vo vzťahu k tým istým
skutočnostiam kumulovať práva podľa obidvoch právnych aktov, ak
práva chránia rovnaké záujmy, alebo majú ten istý cieľ. Toto nariadenie sa
nevzťahuje na prípady, keď je balík výletných služieb zrušený alebo
mešká z iných dôvodov ako zrušenie alebo meškanie letu.“ 3. Článok 4 sa mení takto: (a)
Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Ak je cestujúcim proti ich vôli odmietnutý
nástup do lietadla, prevádzkujúci letecký dopravca im ihneď poskytne
náhradu v súlade s článkom 7 a pomoc v súlade
s článkom 8. Keď si cestujúci zvolí presmerovanie pri
najbližšej príležitosti podľa článku 8 ods. 1 písm. b)
a čas odletu je najmenej dve hodiny po pôvodnom čase odletu,
prevádzkujúci dopravca poskytne cestujúcemu pomoc v súlade
s článkom 9.“ (b)
Dopĺňajú sa tieto dva odseky: „4. Odseky 1, 2 a 3 sa vzťahujú aj na
spiatočné letenky, keď sa cestujúcemu odmietne nástup do lietadla na
spiatočnej ceste z dôvodov, že nepoužil let na miesto, odkiaľ sa
vracia, alebo nezaplatil na tento účel doplatok. 5. Keď cestujúci alebo sprostredkovateľ
konajúci menom cestujúceho oznámi pravopisnú chybu v mene jedného alebo
niekoľkých cestujúcich zahrnutých do tej istej prepravnej zmluvy, ktorá
môže viesť k odmietnutiu nástupu do lietadla, letecký dopravca túto
chybu ihneď opraví, a to najneskôr 48 hodín pred odletom bez
dodatočného poplatku cestujúceho alebo sprostredkovateľa, okrem
prípadov, keď mu v tom bránia vnútroštátne alebo medzinárodné právne
predpisy.“ 4. Článok 5 sa mení takto: (a)
V odseku 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto: „a) prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne výber
medzi náhradou, pokračovaním cesty presmerovaním alebo cestovanie
v neskoršom termíne, v súlade s článkom 8; a „b) prevádzkujúci letecký dopravca poskytne
starostlivosť uvedenú v článku 9 v prípade presmerovania,
keď dôvodne očakávaný čas odletu letu je aspoň 2 hodiny po
odlete plánovanom pre zrušený let a“ (b)
Odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný
platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že
zrušenie letu je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a nedalo sa mu
zabrániť, ani keby sa prijali všetky primerané opatrenia. Tieto mimoriadne
okolnosti možno uplatniť, len ak ovplyvňujú predmetný let alebo
predchádzajúci let uskutočnený tým istým lietadlom.“ (c)
Dopĺňa sa tento odsek 5: „5. Na letiskách, ktorých ročná preprava je
aspoň tri milióny cestujúcich najmenej po dobu troch za sebou idúcich
rokov, riadiaci orgán letiska zabezpečí, aby letové činnosti letiska
a jeho používateľov, najmä leteckých dopravcov
a dodávateľov služieb pozemného odbavovania a pozemnej obsluhy
lietadiel, boli koordinované pomocou náležitého plánu nepredvídaných udalostí
so zreteľom na prípadné situácie viacerých zrušení a/alebo meškaní letov
vedúcich k značnému počtu cestujúcich, ktorí zostanú bez pomoci
na letisku, vrátane prípadov platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti
alebo zrušenia prevádzkového povolenia. Vypracuje sa plán pre nepredvídané
udalosti, aby sa zabezpečili primerané informácie a pomoc pre cestujúcich,
ktorí uviaznu na letisku. Riadiaci orgán letiska oznámi
plán nepredvídaných udalostí a všetky jeho zmeny vnútroštátnemu orgánu
presadzovania práva menovanému podľa článku 16. Na letiskách,
ktoré nespĺňajú uvedenú podmienku minimálneho počtu cestujúcich,
riadiaci orgán letiska vyvinie maximálne úsilie na koordináciu
používateľov letiska a na pomoc a poskytovanie informácií cestujúcim,
ktorí uviazli na letisku v takýchto situáciách.“ 5. Článok 6 sa nahrádza
takto: „Článok
6 Dlhé
meškanie 1. Keď prevádzkujúci letecký dopravca
dôvodne očakáva, že let bude mať meškanie, alebo keď
prevádzkujúci dopravca odloží plánovaný čas odletu na neskoršiu dobu, než
je pôvodne plánovaný čas odletu, cestujúcim poskytne: i) ak meškanie je najmenej dve hodiny,
pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2;
a ii) ak meškanie je najmenej päť hodín
a zahŕňa jednu alebo niekoľko nocí, pomoc uvedenú v
článku 9 ods. 1 písm. b) a c); a iii) ak meškanie je najmenej päť hodín,
pomoc uvedenú v článku 8 ods. 1 písm. a). 2. Cestujúci majú právo na náhradu od
prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, ak
cestujúci priletí na konečné miesto určenia: a) päť alebo viac hodín po plánovanom
čase príletu pre všetky cesty v rámci Spoločenstva a v prípade ciest
do/z tretích krajín na vzdialenosť do 3 500 km; b) deväť alebo viac hodín po plánovanom
čase príletu v prípade ciest do/z tretích krajín na vzdialenosť od 3 500
do 6 000 km; c) dvanásť alebo viac hodín po plánovanom
čase príletu v prípade ciest do/z tretích krajín na vzdialenosť od 6 000
km. 3. Odsek 2 sa takisto uplatňuje,
keď prevádzkový letecký dopravca zmenil plánované časy odletu
a príletu, čo spôsobilo meškanie v porovnaní s časom
príletu podľa pôvodného letového poriadku, pokiaľ cestujúci nebol
informovaný o zmene letového poriadku viac ako pätnásť dní pred
pôvodne plánovaným časom odletu. 4. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je
povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať,
že meškanie alebo zmena letového poriadku sú spôsobené mimoriadnymi
okolnosťami a že meškaniu alebo zmene letového poriadku sa nedalo
zabrániť, ani keby sa prijali všetky primerané opatrenia. Tieto mimoriadne
okolnosti možno uplatniť len v prípade, ak ovplyvňujú predmetný let
alebo predchádzajúci let uskutočnený tým istým lietadlom. 5. S výhradou bezpečnostných
obmedzení, keď zdržanie na odbavovacej ploche prekročí jednu hodinu,
prevádzkujúci letecký dopravca poskytne bezplatne prístup do hygienických
zariadení a k pitnej vode, zabezpečí náležité vykurovanie alebo
chladenie v kabíne pre cestujúcich a v prípade potreby zaistí,
aby bola k dispozícii zodpovedajúca lekárska starostlivosť. Keď
zdržanie na odbavovacej ploche dosiahne maximálne päť hodín, lietadlo sa vráti
k východu alebo inému vhodnému miestu pre výstup z lietadla, kde
cestujúci môžu z lietadla vystúpiť a získať rovnakú pomoc,
ako je uvedená v odseku 1, pokiaľ nie sú dôvody súvisiace
s bezpečnosťou alebo bezpečnostnou ochranou, prečo
lietadlo nemôže opustiť miesto na odbavovacej ploche.“ 6. Vkladá sa tento článok: „Článok
6a Zmeškaný
prípojný let 1. Ak cestujúci zmešká prípojný let v
dôsledku meškania alebo zmeny letového poriadku predchádzajúceho letu, letecký
dopravca Spoločenstva, ktorý uskutočňuje prípojný let,
cestujúcemu poskytne: i) pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. a)
a článku 9 ods. 2, pokiaľ sa doba čakania cestujúceho na
spojenie predĺži najmenej o dve hodiny; a ii) presmerovanie uvedené v článku 8 ods. 1
písm. b); a iii) keď plánovaný čas odletu
alternatívneho letu alebo odchodu iného dopravného prostriedku ponúknutého
podľa článku 8 je najmenej 5 hodín po plánovanom čase
odletu zmeškaného letu a meškanie zahŕňa jednu alebo viac nocí,
pomoc uvedenú v článku 9 ods. 1 písm. b) a c). 2. Ak cestujúci zmešká prípojný let v
dôsledku meškania predchádzajúceho prípojného letu, má právo, aby mu letecký
dopravca Spoločenstva, ktorý uskutočňuje tento predchádzajúci
let, poskytol náhradu podľa článku 6 ods. 2. Meškanie sa na tento
účel vypočíta vzhľadom na plánovaný čas príletu na
konečné miesto určenia. 3. Odsekom 2 nie sú dotknuté žiadne dohody o
odškodnení uzatvorené medzi dotknutými leteckými dopravcami. 4. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na leteckých
dopravcov z tretích krajín, ktorí uskutočňujú prípojný let na letisko
EÚ alebo z letiska EÚ.” 7. Článok 7 sa mení a
dopĺňa takto: (a)
V odseku 1 sa slovo „lety“ nahrádza slovom
„cesty“. (b)
Odseky 2, 3 a 4 za nahrádzajú takto: 2. Ak sa cestujúci rozhodol pokračovať v
ceste podľa článku 8 ods. 1 písm. b), právo na náhradu môže
vzniknúť len raz počas jeho cesty do konečného miesta určenia,
aj keď by pri presmerovaní došlo k novému zrušeniu letu alebo
zmeškaniu spojenia. 3. Náhrada uvedená v odseku 1 sa platí
v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovými príkazmi alebo
bankovými šekmi. 4. Vzdialenosti uvedené v odseku 1 sa merajú
metódou ortodromickej dráhy letu. 5. Letecký dopravca môže dosiahnuť
dobrovoľnú dohodu s cestujúcim, ktorá nahrádza ustanovenia o náhrade
uvedené v odseku 1, pokiaľ sa táto dohoda potvrdí dokumentom, ktorý podpíše
cestujúci a ktorý cestujúceho upozorňuje na jeho práva na náhradu
podľa tohto nariadenia.“ 8. Článok 8 sa nahrádza
takto: „Článok
8 Právo na
náhradu alebo presmerovanie 1. Keď sa uvádza odkaz na tento článok,
cestujúcim sa bezplatne ponúkne výber z troch možností: a) - úhrada za časť alebo
časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej
cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému
cestovnému plánu cestujúceho alebo prípadne v spojení s ním, do siedmich dní od
doručenia žiadosti cestujúceho prostriedkami uvedenými v článku 7
ods. 3, - spiatočný let do prvého miesta odletu pri
najbližšej príležitosti; b) pokračovanie v cestovných
plánoch cestujúcich ich presmerovaním za porovnateľných prepravných
podmienok na ich konečné miesto určenia pri najbližšej príležitosti;
alebo c) presmerovanie za porovnateľných
prepravných podmienok na ich konečné miesto určenia v neskoršom
termíne podľa želania cestujúceho, za predpokladu voľných miest. 2. Odsek 1 písmeno a) sa uplatňuje aj pri
cestujúcich, ktorých lety tvoria časť balíka služieb, s výnimkou
práva na náhradu, ak také práva vzniknú podľa smernice 90/314/EHS. 3. Keď prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne
cestujúcemu let na letisko alebo z letiska, ktoré je alternatívou letiska,
na ktoré bola vykonaná rezervácia, prevádzkujúci letecký dopravca znáša náklady
prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na
ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke susediace cieľové
letisko dohodnuté s cestujúcim. 4. Ak sa to s cestujúcim dohodne, môžu sa na
spiatočnom lete alebo spiatočných letoch uvedených v odseku 1 písm.
a) alebo v presmerovaní uvedenom v odseku 1 písm. b) alebo c) využiť
dopravné služby prevádzkované iným leteckým dopravcom, ktoré môžu
zahŕňať iné smerovanie alebo využitie iného druhu dopravy. 5. V prípade, že si cestujúci vyberie
možnosť uvedenú v odseku 1 písm. b), má za podmienky
voľných miest právo na presmerovanie prostredníctvom iného leteckého
dopravcu alebo iného druhu dopravy, pokiaľ prevádzkujúci letecký dopravca
nemôže prepraviť cestujúceho vlastnou dopravou a včas, aby na
konečné miesto určenia priletel do 12 hodín od plánovaného času
príletu. Bez ohľadu na článok 22 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008[23] iný letecký dopravca alebo iný
prevádzkovateľ dopravy nesmie zmluvnému dopravcovi účtovať cenu,
ktorá vychádza za rámec priemernej ceny platenej v posledných troch
mesiacoch jeho vlastnými cestujúcimi za rovnocenné dopravné služby. 6. Keď sa cestujúcim podľa odseku 1
ponúkne celkové alebo čiastočné presmerovanie na iný druh dopravy,
toto nariadenie sa vzťahuje na dopravu uskutočňovanú týmto iným
druhom dopravy tak, ako keby sa uskutočňovala lietadlom s pevnými
krídlami.“ 9. Článok 9 sa mení takto: (a)
V odseku 1 sa písm. c) nahrádza takto: „c) prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania
(hotel, bydlisko cestujúceho alebo iné).“ (b)
Dopĺňajú sa tieto odseky: „4. Ak prevádzkujúci letecký dopravca môže
preukázať, že zrušenie a meškanie letu alebo zmena letového poriadku boli
spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a zrušeniu a meškaniu letu
alebo zmene letového poriadku sa nedalo zabrániť, ani keby sa prijali
všetky primerané opatrenia, môže obmedziť náklady na ubytovanie stanovené
podľa odseku 1 písm. b) na 100 EUR za jednu noc na cestujúceho
a najviac na tri noci. Ak sa prevádzkujúci letecký dopravca rozhodne
uplatniť toto obmedzenie, musí aj napriek tomu cestujúcim poskytnúť
informácie o ubytovaní, ktoré je k dispozícii po troch nociach, a to navyše k
aj v tomto prípade platným povinnostiam týkajúcim sa informácií uvedených v
článku 14. 5. Povinnosť ponúknuť ubytovanie
podľa odseku 1 písm. b) sa neuplatňuje, ak predmetný let je na
vzdialenosť 250 km alebo kratšiu a jeho uskutočnenie sa plánuje
lietadlom s maximálnou kapacitou 80 miest alebo menej, s výnimkou prípadu,
keď ide o prípojný let. Keď sa prevádzkujúci letecký dopravca
rozhodne uplatniť túto výnimku, poskytne cestujúcim aj v tomto
prípade informácie o ubytovaní, ktoré je k dispozícii. 6. Ak sa cestujúci rozhodne pre náhradu podľa
článku 8 ods. 1 písm. a), keď sa nachádza na odletovom letisku svojej
cesty, alebo si vyberie presmerovanie v neskoršom termíne podľa
článku 8 ods. 1 písm. c), nebude mať žiadne ďalšie práva
na starostlivosť podľa článku 9 ods. 1, pokiaľ ide
o príslušný let.“ 10. V článku 10 ods. 2 sa v
písmenách a), b) a c) pojem „cena letenky“ nahrádza pojmom „cena letu“. 11. V článku 11 sa
dopĺňa tento odsek: „3. Prevádzkujúci letecký dopravca
neuplatňuje obmedzenia uvedené v článku 9 ods. 4 a 5,
ak cestujúci je osobou so zníženou pohyblivosťou alebo osobou, ktorá ho
sprevádza, nesprevádzaným dieťaťom, tehotnou ženou alebo osobou,
ktorá potrebuje osobitnú lekársku pomoc, za podmienky, že leteckému dopravcovi
alebo jeho agentovi alebo organizátorovi bola oznámená konkrétna potreba pomoci
najneskôr 48 hodín pred plánovaným časom odletu letu. Toto oznámenie sa
považuje za pokrývajúce celú cestu a spiatočnú cestu, ak na
obidve cesty bola zjednaná prepravná zmluva s tým istým leteckým
dopravcom.“ 12. Článok 13 sa nahrádza
takto: „Článok
13 Právo na
nápravné prostriedky V prípadoch, keď prevádzkujúci letecký
dopravca platí náhradu, alebo plní iné povinnosti, ktoré sú mu uložené
podľa tohto nariadenia, žiadne ustanovenie tohto nariadenia alebo
vnútroštátnych právnych predpisov sa nemôže vykladať ako obmedzujúce jeho
právo žiadať o náhradu za náklady vzniknuté podľa tohto nariadenia od
akýchkoľvek tretích strán podieľajúcich sa na udalosti, ktorá
spôsobila náhradu alebo iné povinnosti.“ 13. Článok 14 sa nahrádza
takto: „Článok
14 Povinnosti
informovať cestujúcich 1. Riadiaci orgán letiska a prevádzkujúci
letecký dopravca zabezpečia, aby na odbavovacích pultoch (vrátane
samoobslužných odbavovacích strojov) a pri východe pre nástup cestujúcich
do lietadla bolo spôsobom jasne viditeľným pre cestujúcich umiestnené
zreteľne čitateľné upozornenie, ktoré obsahuje tento text: „Ak
vám bol odmietnutý nástup do lietadla, alebo ak je váš let zrušený alebo má
meškanie najmenej dve hodiny, požiadajte pri odbavovacom pulte alebo pri
východe pre nástup cestujúcich do lietadla o písomné informácie o vašich
právach, najmä v súvislosti s pomocou a prípadnou náhradou.“ 2. Prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý odmietol
nástup do lietadla, alebo zrušil let, poskytne každému cestujúcemu, ktorého sa
to týka, písomné informácie, ktoré obsahujú pravidlá náhrady a pomoci v súlade
s týmto nariadením vrátane informácií o prípadných obmedzeniach
podľa článku 9 ods. 4 a 5. Rovnocenné oznámenie poskytne aj
každému cestujúcemu, ktorého let má meškanie, alebo sa mu zmenil letový
poriadok najmenej o dve hodiny. Cestujúcim sa v písomnej forme
poskytnú aj kontaktné údaje príslušných orgánov na vybavovanie sťažností
menovaných podľa článku 16a. 3. Pokiaľ ide o nevidiace a zrakovo
postihnuté osoby, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú
s použitím príslušných alternatívnych prostriedkov. 4. Riadiaci orgán letiska zabezpečí, aby
všeobecné informácie o právach cestujúcich boli zreteľne
a viditeľne uvedené v priestoroch letiska pre cestujúcich.
Zabezpečí tiež, aby cestujúci, ktorí sa nachádzajú na letisku, boli
informovaní o zrušení ich letu a o svojich právach v prípade, že letecká
spoločnosť nečakane zastaví letovú prevádzku, ako je to
v prípade platobnej neschopnosti alebo zrušenia prevádzkového povolenia. 5. V prípade zrušenia alebo meškania letu pri
odlete musí prevádzkujúci letecký dopravca čo najskôr informovať
cestujúcich o situácii, a v každom prípade najneskôr do 30 minút
po plánovanom čase odletu, a o odhadovanom čase
odletu, a to ihneď, ako sú tieto informácie k dispozícii, za
predpokladu, že letecký dopravca dostal kontaktné údaje cestujúceho
v súlade s odsekmi 6 a 7, pokiaľ letenka bola získaná
pomocou sprostredkovateľa. 6. Ak cestujúci nezískal letenku priamo od
prevádzkujúceho leteckého dopravcu ale od sprostredkovateľa so sídlom
v Únii, tento sprostredkovateľ poskytne kontaktné údaje cestujúceho
leteckému dopravcovi za podmienky, že cestujúci dal na to výslovné
a písomné povolenie. Toto povolenie sa môže udeliť iba na základe
slobodnej voľby (opt-in). Letecký dopravca môže tieto kontaktné údaje
použiť výlučne na účel plnenia informačnej povinnosti
podľa tohto článku a nie na účely predaja a kontaktné
údaje vymaže do 72 hodín po splnení prepravnej zmluvy. Spracovanie týchto
údajov, prístup k nim a ich ukladanie sa uskutočňuje v súlade
so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane
fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto
údajov[24]. 7. Sprostredkovateľ je vyňatý z odseku 6,
ak môže preukázať existenciu alternatívneho systému, ktorý
zabezpečuje, že cestujúci je informovaný, aj keď neodovzdal príslušné
kontaktné údaje. 14. Článok 16 sa nahrádza
takto: „Článok
16 Presadzovanie
práva 1. Každý členský štát menuje vnútroštátny
orgán presadzovania práva zodpovedný za presadzovanie tohto nariadenia,
pokiaľ ide o lety z letísk nachádzajúcich sa na území tohto
členského štátu a lety z tretích krajín na tieto letiská.
Členské štáty informujú Komisiu o orgáne, ktorý bol menovaný v súlade s
týmto odsekom. 2. Vnútroštátne orgány presadzovania práva
dôkladne monitorujú dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia a prijímajú
opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania práv cestujúcich. Na tento
účel leteckí dopravcovia a riadiace orgány letiska poskytnú vnútroštátnemu
orgánu presadzovania práva na jeho žiadosť príslušné dokumenty.
Vnútroštátny orgán presadzovania práva s cieľom plniť svoje
funkcie zohľadní aj informácie, ktoré mu predloží orgán menovaný
podľa článku 16a. Môže rozhodnúť aj o opatreniach na
presadzovanie práva na základe jednotlivých sťažností, ktoré mu postúpil
orgán menovaný podľa článku 16a. 3. Sankcie uložené členskými štátmi za
porušenia tohto nariadenia musia byť účinné, primerané
a odradzujúce. 4. Ak orgány menované podľa článku 16 a 16a
sú rozdielne, vytvorí sa mechanizmus podávania správ, aby sa zabezpečila
výmena informácií medzi rôznymi orgánmi s cieľom pomôcť
vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva vykonávať jeho úlohy
dohľadu a presadzovania práva a orgánu menovanému podľa
článku 16a pomôcť zhromažďovať informácie potrebné na
preskúmanie jednotlivých sťažností. 5. Vnútroštátne orgány presadzovania práva
uverejnia najneskôr do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roku štatistické
údaje za každý rok o svojej činnosti vrátane uložených sankcií. 6. Svoje kontaktné údaje pre otázky zahrnuté do
tohto nariadenia oznámia leteckí dopravcovia vnútroštátnym orgánom
presadzovania práva v členských štátoch, v ktorých vykonávajú
činnosť.“ 15. Vkladá sa tento článok: „Článok
16a Nároky a
sťažnosti cestujúcich 1. Leteckí dopravcovia poskytnú v čase rezervácie
cestujúcim informácie o postupoch vybavovania ich nárokov
a sťažností, pokiaľ ide o práva stanovené v tomto
nariadení, a o príslušných kontaktných adresách, na ktorých môžu
cestujúci predkladať nároky a podávať sťažnosti, a to
aj elektronickými prostriedkami zasielania. Letecký dopravca informuje
cestujúcich tiež o príslušnom orgáne alebo orgánoch pre vybavovanie
sťažností cestujúcich. 2. Ak chce cestujúci podať sťažnosť
leteckému dopravcovi ohľadne svojich práv na základe tohto
nariadenia, predloží ju do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa let
uskutočnil, alebo sa podľa letového poriadku mal
uskutočniť. Dopravca potvrdí cestujúcemu prijatie sťažnosti do 7
dní od jej doručenia. Dopravca do dvoch mesiacov od doručenia
sťažnosti poskytne cestujúcemu úplnú odpoveď. 3. Každý členský štát v súlade s príslušnými
právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi menuje
vnútroštátny orgán alebo orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie sporov medzi
leteckými dopravcami a cestujúcimi, pokiaľ ide o práva, na ktoré
sa vzťahuje toto nariadenie. 4. Sťažnosť na údajné porušenie tohto
nariadenia na akomkoľvek letisku, ktoré sa nachádza na území
členského štátu, alebo sťažnosť týkajúcu sa akéhokoľvek
letu z tretej krajiny na letisko nachádzajúce sa na tomto území, môže
každý cestujúci podať ktorémukoľvek vnútroštátnemu orgánu menovanému
podľa odseku 3. Takéto sťažnosti sa môžu predložiť najskôr po
uplynutí dvoch mesiacov od podania sťažnosti príslušnému dopravcovi,
pokiaľ dopravca ešte neposkytol konečnú odpoveď na túto sťažnosť. 5. Menovaný orgán do 7 dní od doručenia
sťažnosti potvrdí jej prijatie a kópiu zašle príslušnému
vnútroštátnemu orgánu presadzovania práva. Lehota na poskytnutie konečnej
odpovede sťažovateľovi nesmie byť dlhšia ako tri mesiace od jej
doručenia. Kópia konečnej odpovede sa poskytne aj vnútroštátnemu
orgánu presadzovania práva. Článok
16b Spolupráca
medzi členskými štátmi a Komisiou 1. Komisia prostredníctvom výboru uvedeného
v článku 16c podporuje dialóg medzi členskými štátmi týkajúci sa
vnútroštátneho výkladu a uplatňovania tohto nariadenia. 2. Najneskôr do konca apríla nasledujúceho
kalendárneho roku členské štáty predložia Komisii každý rok správu
o svojich činnostiach. Komisia môže
rozhodnúť o otázkach riešených v týchto správach prostredníctvom
vykonávacích aktov. Vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom uvedeným v článku 16c. 3. Príslušné informácie týkajúce sa vnútroštátneho
výkladu a uplatňovania nariadenia zasielajú členské štáty
pravidelne Komisii, ktorá ich v elektronickej forme sprístupní ostatným
členským štátom. 4. Komisia na žiadosť členského štátu
alebo z vlastnej iniciatívy preskúma prípady, keď sa vyskytnú
rozdiely v uplatňovaní a presadzovaní akýchkoľvek
ustanovení tohto nariadenia, a najmä týkajúce sa výkladu mimoriadnych
okolností; a objasní ustanovenia nariadenia s cieľom podporiť
spoločný prístup. Komisia môže na tento účel prijať
odporúčanie po porade s výborom uvedeným v článku 16c. 5. Vnútroštátne orgány presadzovania práva na
žiadosť Komisie prešetrí konkrétny podozrivý postup jedného alebo
viacerých leteckých dopravcov a o svojich zisteniach podá Komisii
správu do 4 mesiacov od prijatia žiadosti. Článok
16c Komitologický
postup 1. Komisii
pomáha Výbor pre práva cestujúcich zložený z dvoch zástupcov každého
členského štátu, z ktorých najmenej jeden bude zastupovať
vnútroštátny orgán presadzovania práva. Tento výbor je výborom v zmysle
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje
sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 16. Článok 17 sa nahrádza
takto: „Článok
17 Správa Komisia do 1. januára 2017 predloží Európskemu
parlamentu a Rade správu o fungovaní a výsledkoch tohto nariadenia, najmä
pokiaľ ide o vplyv náhrady za dlhé meškania a obmedzenia
ubytovania za dlhotrvajúcich mimoriadnych okolností. Komisia podá správu aj
o zvýšenej ochrane cestujúcich leteckej dopravy v letoch
z tretích krajín uskutočňovaných dopravcami, ktorí nepatria
do Spoločenstva, v súvislosti s medzinárodnými dohodami o leteckej
doprave. V prípade potreby sa k správe pripoja legislatívne návrhy. 17. Príloha 1 k tomuto nariadeniu
sa dopĺňa ako príloha 1 k nariadeniu 261/2004. Článok 2 Nariadenie (ES) č. 2027/97 sa mení takto: 1. V článku 3 sa odsek 2
nahrádza takto: „2. Letecký dopravca Spoločenstva poskytne na
letisku formulár sťažnosti, ktorý cestujúcemu umožní bezodkladne
podať sťažnosť týkajúcu sa poškodenej alebo zmeškanej batožiny.
Tento formulár sťažnosti, ktorý môže mať formu správy
o majetkových nezrovnalostiach (PIR), prijíma letecký dopravca na letisku
ako sťažnosť podľa článku 31 ods. 2 Montrealského
dohovoru. Táto možnosť sa nemá vplyv na práva cestujúceho podať
sťažnosť inými prostriedkami v lehotách stanovených
v Montrealskom dohovore.“ 2. V článku 5 sa odsek 2
nahrádza takto: „2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, preddavok
na každého cestujúceho v prípade jeho smrti nesmie byť menší než
ekvivalent 18 096 SDR v eurách. Komisii sa udeľuje právomoc
prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 6c
upraviť túto sumu s prihliadnutím na rozhodnutie Medzinárodnej
organizácie civilného letectva podľa článku 24 ods. 2 Montrealského
dohovoru. Každou úpravou vyššie uvedenej sumy sa zmení aj zodpovedajúca suma
v prílohe.“ 3. V odseku 1 článku 6 sa
dopĺňa táto veta: „Komisii sa udeľuje právomoc prostredníctvom
delegovaných aktov v súlade s článkom 6c upraviť sumy
uvedené v prílohe, okrem sumy uvedenej v článku 5 ods. 2,
s prihliadnutím na rozhodnutie Medzinárodnej organizácie civilného
letectva podľa článku 24 ods. 2 Montrealského dohovoru.“ 4. Vkladá sa tieto články: „Článok
6a 1. Vždy,
keď sa prepravujú zapísané invalidné vozíky, iné pomôcky
uľahčujúce pohyblivosť alebo asistenčné pomôcky, letecký
dopravca a jeho agenti každej osobe so zníženou pohyblivosťou
podľa ustanovení článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2006[25] ponúknu bezplatne možnosť
urobiť osobitné vyhlásenie o záujme podľa článku 22 ods. 2
Montrealského dohovoru v čase rezervácie a najneskôr keď sa
pomôcky odovzdávajú dopravcovi. 2. V prípade zničenia, straty alebo
poškodenia pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť je zodpovednosť
leteckého dopravcu obmedzená na sumu uvedenú osobou v čase, keď
sa zapísané pomôcky uľahčujúce pohyblivosť odovzdávajú leteckému
dopravcovi Spoločenstva. 3. Ak v preprave dôjde k zničeniu,
strate, poškodeniu alebo meškaniu zapísaných invalidných vozíkov, iných pomôcok
uľahčujúcich pohyblivosť alebo asistenčných pomôcok, je
letecký dopravca Spoločenstva zodpovedný za zaplatenie sumy
neprekračujúcej sumu uvedenú cestujúcim; pokiaľ nepreukáže, že
nárokovaná suma je väčšia než skutočný záujem osoby na dodaní
v mieste určenia. Článok
6b 1. Vnútroštátny orgán presadzovania práva menovaný
podľa článku 16 nariadenia 261/2004 zabezpečí dodržiavanie tohto
nariadenia. Na tento účel monitoruje: - podmienky zmlúv o leteckej doprave; - sústavne ponúka osobitné vyhlásenie záujmu pre
zapísané pomôcky uľahčujúce pohyblivosť a príslušnú výšku
náhrady v prípade ich poškodenia; - prípadné vyplatenie preddavku podľa
článku 5 ods. 1; - uplatňovanie článku 6. 2. Na účel monitorovania ochrany cestujúcich
so zníženou pohyblivosťou a zdravotne postihnutých cestujúcich
v prípade poškodenia ich pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť
vnútroštátny orgán presadzovania práva posúdi a zohľadní aj
informácie o sťažnostiach týkajúcich sa pomôcok
uľahčujúcich pohyblivosť predložených orgánom menovaným
podľa článku 16a nariadenia 261/2004. 3. Sankcie uložené členskými štátmi za
porušenie tohto nariadenia musia byť účinné, primerané
a odradzujúce. 4. Vnútroštátne orgány presadzovania práva vo
svojich výročných správach podľa článku 16 ods. 6
nariadenia 261/2004 uverejnia aj štatistické údaje o svojej činnosti
a o sankciách uložených v súvislosti s uplatňovaním
tohto nariadenia. Článok
6c 1. Právomoc prijímať delegované akty sa
prenáša na Komisiu na základe podmienok stanovených v tomto článku. 2. Delegovanie právomocí uvedené
v článku 6 ods. 1 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6
ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.
Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom
uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim
po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k
neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá
platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu
túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu
a Rade. 5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6
ods. 1 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od
oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky
parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto
lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky.
Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predlžuje o dva
mesiace.“ Článok
6d 1. Zatiaľ
čo leteckí dopravcovia môžu neobmedzene komerčne stanovovať
podmienky týkajúce sa prepravy povolenej batožiny, musia jasne uviesť, pri
rezervácii a pri odbavovacích pultoch (vrátane samoobslužných odbavovacích
strojov), maximálnu povolenú batožinu, ktorú si cestujúci môžu vziať so
sebou do lietadla, a ktorú si môžu uložiť do nákladného priestoru pri
každom lete, ktorá je v cene letenky, vrátane akýchkoľvek obmedzení
týkajúcich sa počtu predmetov, ktoré by sa uplatnili v rámci danej
povolenej batožiny. V prípade, že sa uplatňujú dodatočné poplatky za
prepravu batožiny, leteckí dopravcovia musia jasne uviesť podrobnosti
týkajúce sa týchto poplatkov pri rezervácii a na požiadanie na letisku. 2. V prípade,
že mimoriadne okolnosti, napr. bezpečnostné dôvody alebo zmena typu
lietadla po rezervácii, zabraňujú preprave predmetov, ktoré sú
súčasťou povolenej príručnej batožiny, v kabíne pre cestujúcich,
letecký dopravca ich môže prepraviť v nákladnom priestore lietadla, avšak
bez dodatočných nákladov pre cestujúceho. 3. Tieto práva
nemajú vplyv na obmedzenia týkajúce sa príručnej batožiny stanovené EÚ a v
medzinárodných pravidlách bezpečnostnej ochrany, akými sú napríklad
nariadenia (ES) č. 300/2008 a (ES) č. 820/2008. Článok
6e 1. Letecký dopravca Spoločenstva povolí
cestujúcemu prepravovať hudobný nástroj v kabíne lietadla pre
cestujúcich za podmienky dodržania príslušných bezpečnostných predpisov
a technických špecifikácií a obmedzení predmetného lietadla. Hudobné
nástroje sa prijímajú na prepravu v kabíne lietadla za podmienky, že sa
môžu bezpečne uložiť vo vhodnom batožinovom priestore v kabíne
alebo pod príslušným sedadlom cestujúceho. Letecký dopravca môže rozhodnúť,
že hudobný nástroj je súčasťou maximálne povolenej príručnej
batožiny a neprepravuje sa navyše k nej. 2. Ak je hudobný nástroj príliš veľký pre
bezpečné uloženie vo vhodnom batožinovom priestore v kabíne alebo pod
príslušným sedadlom cestujúceho, letecký dopravca môže požadovať
zaplatenie tarifnej ceny druhej letenky, keď sa tento hudobný nástroj
prepravuje ako príručná batožina na druhom sedadle. Ak je druhé sedadlo
predané, letecký dopravca vyvinie primerané úsilie, aby sa dotyčný
cestujúci a hudobný nástroj umiestnili na sedadlá vedľa seba. Hudobné
nástroje sa prepravujú vo vykurovanom batožinovom priestore lietadla, ak je
k dispozícii a ak je potrebný, za podmienky dodržania
príslušných bezpečnostných predpisov, priestorových obmedzení a technických
špecifikácií dotknutého lietadla. Letecký dopravca vo svojich podmienkach
jasne uvedie, na základe čoho sa budú hudobné nástroje prepravovať,
a uplatniteľné poplatky.“ 5. Článok 7 sa nahrádza
takto: „Článok
7 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade
do 1. januára 2017 správu o fungovaní a výsledkoch tohto nariadenia.
V prípade potreby sa k správe pripoja legislatívne návrhy.“ 6. Príloha k nariadeniu 2027/97
sa nahrádza prílohou 2 k tomuto nariadeniu. Článok 3 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné
v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských
štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu Predseda Predseda Príloha 1 „Príloha: neúplný zoznam okolností, ktoré sa
považujú za mimoriadne na účely tohto nariadenia 1. Za mimoriadne okolnosti sa považujú tieto: i. prírodné katastrofy, ktoré znemožňujú
bezpečné prevádzkovanie letov; ii. technické problémy, ktoré nepatria do obvyklej
letovej prevádzky lietadla, napr. zistenie chyby počas predmetnej letovej
prevádzky, ktorá bráni bežnému pokračovaniu letovej činnosti; alebo
skrytá výrobná chyba odhalená výrobcom alebo príslušným orgánom, ktorá rušivo
zasahuje do letovej bezpečnosti; iii. bezpečnostné riziká
a sabotážne alebo teroristické činy, ktoré znemožňujú bezpečnú
letovú prevádzku; iv. zdravotné riziká ohrozujúce život alebo
núdzové zdravotné situácie, ktoré si vyžadujú prerušenie alebo odklon
dotyčného letu; v. obmedzenia manažmentu letovej prevádzky alebo
uzavretie vzdušného priestoru alebo letiska; vi. meteorologické podmienky
nezlučiteľné s letovou bezpečnosťou; a vii. pracovné spory u prevádzkujúceho leteckého
dopravcu alebo dôležitých poskytovateľov služieb, ako sú letiská
a poskytovatelia letových navigačných služieb. 2. Za mimoriadne okolnosti sa nepovažujú tieto: i. technické problémy, ktoré patria do bežnej
prevádzky lietadla, napr. problém zistený počas štandardnej údržby alebo
počas predletovej kontroly lietadla, alebo ktoré vzniknú z dôvodu
nesprávneho vykonania takejto údržby alebo predletovej kontroly; a ii. nedostupnosť letovej posádky alebo
palubných sprievodcov (ak nebola spôsobená pracovnými spormi). Príloha 2 „PRÍLOHA Zodpovednosť
leteckého dopravcu za cestujúcich a ich batožinu Tieto informácie sumarizujú pravidlá
zodpovednosti uplatňované leteckými dopravcami Spoločenstva a
vyžadované právnymi predpismi EÚ a Montrealským dohovorom. Náhrada
v prípade smrti alebo zranenia Nie sú žiadne finančné limity týkajúce sa
zodpovednosti za zranenie alebo smrť cestujúceho spôsobené nehodou na
palube lietadla alebo počas akýchkoľvek činností nástupu do
lietadla a výstupu z lietadla. V prípade škôd do
výšky 113 100 SDR (približná čiastka v miestnej mene) nemôže dopravca
vylúčiť alebo obmedziť svoju zodpovednosť. Nad túto
čiastku nie je letecký dopravca zodpovedný, ak preukáže, že škoda nebola
spôsobená jeho nedbalosťou alebo inou chybou, alebo že bola spôsobená
výlučne nedbalosťou alebo chybou tretej strany. Preddavky Ak je cestujúci usmrtený alebo zranený,
letecký dopravca musí do 15 dní od identifikácie osoby oprávnenej na náhradu
vyplatiť preddavok, aby boli zabezpečené bezprostredné ekonomické
potreby. V prípade smrti nesmie byť tento preddavok nižší než 18 096 SDR
(približná čiastka v miestnej mene). Meškanie
pri preprave cestujúcich V prípade meškania pri preprave cestujúcich je
letecký dopravca zodpovedný za škody, pokiaľ neuskutočnil všetky
náležité opatrenia, aby sa škode vyhol, alebo pokiaľ nebolo možné také
opatrenia uskutočniť. Zodpovednosť za meškanie cestujúcich je
obmedzená na 4 694 SDR (približná čiastka v miestnej mene). Strata,
poškodenie alebo meškanie batožiny V prípade straty, poškodenia alebo
meškania batožiny je letecký dopravca zodpovedný za škodu do výšky 1 113
SDR (približná čiastka v miestnej mene); limit náhrady sa uplatňuje
za cestujúceho a nie za jeden kus zapísanej batožiny, pokiaľ medzi
dopravcom a cestujúcim nebol dohodnutý vyšší limit osobitným
vyhlásením o záujme. Letecký dopravca nie je zodpovedný za poškodenú alebo
stratenú batožinu, ak je škoda alebo strata spôsobená samotnou kvalitou alebo
chybou batožiny. Letecký dopravca nie je zodpovedný za zmeškanú batožinu, ak
prijal všetky primerané opatrenia, aby zabránil škode vyplývajúcej
z meškania batožiny, alebo ak nebolo možné takéto opatrenia prijať. V
prípade príručnej batožiny vrátane osobných vecí je letecká
spoločnosť zodpovedná iba v prípade, keď škoda vznikla jej
chybou. Vyššie
limity pre batožinu Cestujúci môže uplatniť vyššie limity
zodpovednosti, ak najneskôr pri odbavení odovzdá osobitné vyhlásenie a uhradí
doplatok, pokiaľ sa požaduje. Tento doplatok vychádza
z tarify spojenej s dodatočnými nákladmi vzniknutými v preprave
a poistení predmetnej batožiny nad limit zodpovednosti vo výške 1 131
SDR. Tarifa sa na požiadanie sprístupní cestujúcim. Zdravotne postihnutým
cestujúcim a cestujúcim so zníženou pohyblivosťou sa systematicky
ponúka bezplatná možnosť urobiť osobitné vyhlásenie záujmu na
prepravu ich pomôcok uľahčujúcich pohyblivosť. Lehoty
na reklamáciu batožiny Ak je batožina poškodená, zmeškaná, stratená
alebo zničená, musí to cestujúci vo všetkých prípadoch čo najskôr
písomne oznámiť leteckému dopravcovi a reklamovať ju u neho. V
prípade poškodenia batožiny sa uplatňuje lehota na reklamáciu do 7 dní a v
prípade zmeškania do 21 dní, v oboch prípadoch odo dňa, kedy bola batožina
daná cestujúcemu k dispozícii. Aby sa tieto lehoty
splnili bez problémov, letecký dopravca musí cestujúcim poskytnúť
možnosť vyplniť formulár sťažnosti na letisku. Tento formulár
sťažnosti, ktorý môže mať aj formu správy o majetkových
nezrovnalostiach (PIR), musí letecký dopravca prijať na letisku ako
reklamáciu. Zodpovednosť
zmluvných a skutočných dopravcov Ak letecký dopravca, ktorý skutočne
vykonáva let, nie je totožný so zmluvným leteckým dopravcom, cestujúci má právo
adresovať sťažnosť alebo uplatniť nárok na náhradu škody
u oboch dopravcov. Zahŕňa to prípady, keď osobitné
vyhlásenie záujmu na dodaní bolo dohodnuté so skutočným dopravcom. Lehota
týkajúca sa žaloby Súdne žaloby týkajúce sa náhrady škody musia
byť podané do dvoch rokov od dátumu príletu lietadla alebo od dátumu, kedy
malo lietadlo priletieť. Základ
pre informácie Základom pre pravidlá uvedené vyššie je
Montrealský dohovor z 28. mája 1999, ktorý je v Spoločenstve
vykonávaný nariadením (ES) č. 2027/97 (zmeneným a doplneným nariadením
(ES) č. 889/2002 a nariadením (EÚ) č. xxx) a vnútroštátnymi
právnymi predpismi členských štátov.“ [1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri
odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania
letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s.1). [2] Nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997
o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave
cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave<RD> (Ú.
v. ES L 285, 17.10.1997, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 (Ú. v. ES L 140,
30.5.2002, s. 2). [3] KOM(2010) 603, 16.10.2010. [4] Plán jednotného európskeho dopravného priestoru –
Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho
zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom
znení, pozri stranu 23: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0144:FIN:EN:PDF [5] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí
nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0174:FIN:EN:PDF).
KOM (2011) 174 v konečnom znení. [6] Uznesenie
Európskeho parlamentu o fungovaní a uplatňovaní stanovených práv
cestujúcich v leteckej doprave, 2011/2150(INI), http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2012-99 [7] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. [8] http://ec.europa.eu/transport/passengers/consultations/2012-03-11-apr_en.htm [9] http://ec.europa.eu/transport/passengers/events/2012-05-30-stakeholder-conference_en.htm [10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008
z 24. septembra 2008 o spoločných
pravidlách prevádzky leteckých
dopravných služieb v Spoločenstve, Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008. [11] Pozri návrhy Komisie: http://ec.europa.eu/consumers/redress_cons/adr_policy_work_en.htm [12] Ú. v. EÚ C , , s. . [13] Ú. v. EÚ C , , s. . [14] Ú. v. EHS L 46, 17.2.2004, s.1. [15] Ú. v. ES L 285, 17.10.1997, s. 1; zmenené v Ú. v. ES
L 140, 30.5.2002, s. 2. [16] KOM(2010) 603 v konečnom znení. [17] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. [18] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [19] Nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997
o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich
batožiny v leteckej doprave, Ú. v. ES L 285, 17.10.1997, s. 1, zmenené
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13.
mája 2002, Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 2. [20] Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3. [21] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. [22] Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s.1. [23] Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3. [24] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. [25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006
z 5. júla o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou
pohyblivosťou v leteckej doprave, Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1.