This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0071
Proposal for a COUNCIL DIRECTIVE implementing enhanced cooperation in the area of financial transaction tax
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií
/* COM/2013/071 final - 2013/0045 (CNS) */
Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií /* COM/2013/071 final - 2013/0045 (CNS) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Súvislosti a história Nedávna celosvetová hospodárska a finančná
kríza mala vážny vplyv na hospodárstva našich štátov a na verejné financie.
Pokiaľ ide o príčiny hospodárskej krízy, významnú úlohu tu zohral finančný
sektor, zatiaľ čo náklady znášali vlády a občania európskych štátov vo
všeobecnosti. V rámci Európy aj na medzinárodnej úrovni existuje jasná zhoda v
tom, že vzhľadom na náklady na zvládanie krízy a súčasné nedostatočné
zdaňovanie sektora by mal finančný sektor prispievať spravodlivejším podielom.
Niektoré členské štáty EÚ už prijali rôzne opatrenia v oblasti zdaňovania
finančného sektora. Komisia preto 28. septembra 2011 predložila
návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES[1].
Právnym základom navrhnutej smernice Rady bol článok 113 Zmluvy
o fungovaní EÚ (ZFEÚ), keďže navrhnuté ustanovenia sa zameriavajú na
harmonizáciu právnych predpisov o zdanení finančných transakcií do miery
potrebnej na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu pre transakcie
s finančnými nástrojmi a na zamedzenie narúšaniu hospodárskej súťaže. V
tomto právnom základe je stanovená jednomyseľnosť Rady v súlade s
mimoriadnym legislatívnym postupom po konzultácií s Európskym parlamentom
a Hospodárskym a sociálnym výborom. Hlavné ciele tohto návrhu boli: –
harmonizácia právnych predpisov o nepriamom
zdanení finančných transakcií, ktorá je potrebná na to, aby sa zabezpečilo
riadne fungovanie vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi, a
na zamedzenie narúšaniu hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi,
subjektmi a trhmi v Európskej únii a zároveň –
zaistenie toho, aby finančné inštitúcie
spravodlivým a značným podielom prispievali k pokrytiu nákladov súvisiacich
s nedávnou krízou, a vytvorenie rovnakých podmienok v porovnaní s
ostatnými sektormi, pokiaľ ide o zdaňovanie[2],
a –
vytvorenie vhodných demotivačných faktorov
týkajúcich sa transakcií, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov,
čím sa dopĺňajú regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam. Vzhľadom na mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny
transakcií, ktoré majú byť potenciálne zdanené, bolo a je naďalej dôležité
zabrániť narušeniam, ktoré spôsobilo jednostranné vypracovanie daňových
pravidiel členskými štátmi. Len prostredníctvom opatrenia na úrovni EÚ sa
naozaj môže zabrániť roztrieštenosti finančných trhov vo všetkých činnostiach
a štátoch, ako aj medzi produktmi a subjektmi, a zaistiť rovnaké
zaobchádzanie s finančnými inštitúciami v EÚ a v konečnom dôsledku aj
riadne fungovanie vnútorného trhu. Vypracovaním spoločného systému dane
z finančných transakcií v EÚ sa znižuje riziko narušenia trhov
vyvolaného geografickým premiestnením činností z dôvodu zdanenia. Okrem toho
môže takýto spoločný systém zaistiť takisto daňovú neutralitu prostredníctvom
harmonizácie so širokým rozsahom pôsobnosti, najmä zahrnutím aj veľmi mobilných
produktov, ako sú deriváty, mobilných subjektov a trhov, čím sa takisto
prispieva k obmedzeniu dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia. Návrhom sa preto stanovila harmonizácia daní z
finančných transakcií v členských štátoch s cieľom zaistiť hladké
fungovanie jednotného trhu, a vytýčiť tak základné prvky spoločného systému
široko pojatej dane z finančných transakcií v EÚ. Argumenty pre harmonizáciu ďalej podporil
vývoj situácie od času pôvodného návrhu Komisie: Francúzsko od 1. augusta 2012
zaviedlo vnútroštátnu daň z určitých finančných transakcií
a Španielsko, Taliansko a Portugalsko nedávno tiež ohlásili zavedenie
takýchto vnútroštátnych daní – všetky s rôznymi rozsahmi pôsobnosti,
sadzbami a rôznou technickou koncepciou. Európsky parlament zaujal k pôvodnému
návrhu Komisie kladné stanovisko 23. mája 2012[3]
a Hospodársky a sociálny výbor 29. marca 2012[4]. Aj Výbor regiónov prijal
kladné stanovisko, a to 15. februára 2012[5]. O návrhu a jeho variantoch sa intenzívne
diskutovalo na zasadnutiach Rady, ktoré sa začali počas poľského predsedníctva[6] a pokračovali v zrýchlenom
tempe počas dánskeho predsedníctva, ale z dôvodu zásadných a
nepreklenuteľných rozdielov medzi členskými štátmi sa preň nepodarilo získať
potrebnú jednomyseľnú podporu. Na zasadnutiach Rady 22. júna a 10. júla 2012
sa konštatovalo, že naďalej pretrvávajú zásadné rozdiely v názoroch,
pokiaľ ide o potrebu vytvoriť spoločný systém dane z finančných transakcií
na úrovni EÚ, a že zásada harmonizovanej dane z finančných transakcií nedostane
v blízkej budúcnosti v Rade jednomyseľnú podporu. Z uvedených skutočností vyplýva, že ciele
spoločného systému dane z finančných transakcií, o ktorých sa diskutovalo
v Rade na základe pôvodného návrhu Komisie, nemôže Únia ako celok
dosiahnuť v primeranom čase. Na základe žiadosti jedenástich členských
štátov (Belgicka, Nemecka, Estónska, Grécka, Španielska, Francúzska, Talianska,
Rakúska, Portugalska, Slovinska a Slovenska) Komisia predložila Rade návrh[7] , ktorým sa povoľuje posilnená
spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií. Všetky členské štáty vo svojich žiadostiach
spresnili, že rozsah a ciele legislatívneho návrhu Komisie, ktorým sa vykonáva
posilnená spolupráca, by mali vychádzať z pôvodného návrhu dane
z finančných transakcií, ktorý predložila Komisia. Ďalej uviedli, že sa
musí zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušovaniu hospodárskej
súťaže a prevodom do iných jurisdikcií. Súčasný návrh smernice sa týka vykonávania
posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií
v súlade s povolením Rady z 22. januára 2013 vydaným na základe
súhlasu Európskeho parlamentu udeleného 12. decembra 2012. V tomto novom kontexte posilnenej
spolupráce sa vyššie uvedený návrh Komisie z roku 2011 stal bezpredmetným,
a Komisia ho preto chce stiahnuť. V návrhu Komisie na rozhodnutie Rady
o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 29. júna 2011[8], zmenenom a doplnenom 9.
novembra 2011[9],
sa stanovuje, že časť príjmov získaných z dane z finančných transakcií tvorí
vlastný zdroj rozpočtu EÚ. To by znamenalo, že zdroje založené na HND získané
od zúčastnených členských štátov by sa primerane znížili. 1.2. Ciele návrhu Všeobecné ciele tohto návrhu sú také isté ako
ciele pôvodného návrhu Komisie z roku 2011. Nedávna a pretrvávajúca
celosvetová hospodárska a finančná kríza mala vážny vplyv na hospodárstva a
verejné financie v EÚ. Pokiaľ ide o príčiny hospodárskej krízy, významnú úlohu
tu zohral finančný sektor, zatiaľ čo náklady znášali vlády a občania európskych
štátov vo všeobecnosti. Napriek tomu, že sa finančný sektor skladá zo širokého
spektra účastníkov trhu, počas posledných dvoch desaťročí zaznamenal vysokú
ziskovosť, ktorá by mohla byť čiastočne dôsledkom (implicitnej alebo
explicitnej) záchrannej siete, ktorú poskytli vlády, v spojení s reguláciou
finančného sektora a oslobodením od DPH. Za týchto okolností začali niektoré členské
štáty zavádzať dodatočné formy zdaňovania finančného sektora, zatiaľ čo iné
členské štáty už mali v prípade finančných transakcií zavedené osobitné daňové
režimy. Súčasná situácia vedie k týmto nežiaducim dôsledkom: –
roztrieštenie zdaňovania na vnútornom trhu pre
finančné služby – berúc do úvahy narastajúci počet nekoordinovaných
vnútroštátnych daňových opatrení, ktoré sa zavádzajú – s následnou možnosťou
narušovania hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, subjektmi a trhmi v
celej Európskej únii, ako aj dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia; –
finančné inštitúcie neprispievajú k pokrytiu
nákladov súvisiacich s nedávnou krízou spravodlivo a podstatne a nie sú
zaistené rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými sektormi, pokiaľ ide
o zdanenie; –
daňová politika ani neprispieva k poskytovaniu
demotivačných faktorov pre transakcie, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť
finančných trhov, ale ktorými by sa mohli len odčerpávať prostriedky z
nefinančného sektora hospodárstva do finančných inštitúcií, a tak vyvolať
nadmerné investovanie do činností, ktoré nezvyšujú blahobyt, ani neprispieva
spolu s pokračujúcimi opatreniami regulácie a dohľadu k tomu, aby sa
v sektore finančných služieb zabránilo ďalším krízam. Vykonávanie spoločného systému dane z
finančných transakcií v dostatočnom počte členských štátov by vzhľadom na
finančné transakcie, na ktoré sa vzťahuje posilnená spolupráca, prinieslo
okamžité hmatateľné výhody vo všetkých uvedených troch bodoch. V spojitosti s
týmito tromi bodmi by sa zlepšila pozícia zúčastnených členských štátov, pokiaľ
ide o riziko premiestnenia, daňové príjmy a efektívnosť finančného trhu a
zamedzenie dvojitého zdanenia alebo nezdanenia. V rozhodnutí, ktorým sa povoľuje posilnená
spolupráca, sa konštatovalo, že sú splnené všetky požiadavky zmlúv týkajúce sa
takejto spolupráce, a najmä to, že právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených
členských štátov sú zachované. V tomto návrhu sa stanovuje v súlade
s ustanoveniami zmluvy nevyhnutná podstata takto povolenej spolupráce. 1.3. Všeobecný prístup
a vzťah k pôvodnému návrhu Komisie Tento návrh vychádza z pôvodného návrhu
Komisie z roku 2011 a dodržiava všetky jeho základné zásady. Vykonali sa
však určité úpravy: –
aby sa zohľadnil nový kontext posilnenej
spolupráce; to predovšetkým znamená, že oblasť pôsobnosti dane
z finančných transakcií je obmedzená na zúčastnené členské štáty, že
transakcie vykonávané v zúčastnenom členskom štáte, ktoré by sa zdaňovali
podľa pôvodného návrhu, zostávajú zdaniteľné, a že je zaistené, aby
smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach
z navyšovania kapitálu[10],
ktorej zmena a doplnenie boli navrhnuté v pôvodnom návrhu, zostala
nedotknutá; –
niektorých navrhnutých ustanovení v záujme
zrozumiteľnosti a –
na ďalšie posilnenie opatrení proti vyhýbaniu sa
daňovým povinnostiam; dosiahne sa to prostredníctvom predpisov, pričom zdanenie
sa v krajnom prípade riadi „zásadou emisie“, ktorá dopĺňa „zásadu
usadenia“, ktorá je zachovaná ako hlavná zásada. V tomto doplnení sa
premietajú predovšetkým žiadosti zainteresovaných členských štátov, ktoré
uviedli potrebu zamedziť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušeniu
hospodárskej súťaže a prevodom do iných jurisdikcií. Doplnením zásady miesta
pobytu o prvky zásady emisie bude skutočne menej výhodné premiestniť
činnosti a usadenia mimo oblasti pôsobnosti dane z finančných
transakcií, keďže obchodovanie s finančnými nástrojmi, ktoré podliehajú
zdaneniu podľa poslednej uvedenej zásady, a vydanými v oblasti pôsobnosti
dane z finančných transakcií, bude tak či tak zdaniteľné. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Externá konzultácia
a expertíza Pôvodný návrh bol vypracovaný na základe
širokej škály externých príspevkov. Tieto príspevky mali formu spätnej väzby
získanej v priebehu verejnej konzultácie o zdanení finančného sektora,
cielených konzultácií s členskými štátmi, odborníkmi a zainteresovanými
stranami z finančného sektora, ako aj formu troch rôznych externých štúdií
zadaných na účely posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom
k pôvodnému návrhu. Do tohto posúdenia vplyvu sa premietli výsledky konzultačného
procesu a externé príspevky. Súčasný návrh sa výrazne neodlišuje od návrhu
Komisie zo septembra 2011 a sú v ňom ponechané rovnaké riešenia
zásady pre spoločný systém dane z finančných transakcií v rámci
posilnenej spolupráce (napr. pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti dane,
usadenie finančnej inštitúcie zapojenej do transakcie ako kolízne kritérium,
daňový základ a sadzby a osobu povinnú zaplatiť daň daňovým úradom),
a preto Komisia nezačala žiadne nové osobitné konzultácie. Komisia však ťažila aj z konzultácie so
všetkými zainteresovanými stranami počas posledného roka (ako sú členské štáty,
Európsky parlament a národné parlamenty, zástupcovia finančného sektora
z Európskej únie a z iných krajín, akademická obec, mimovládne
organizácie) a z výsledkov ad hoc externých štúdií, ktoré boli
zverejnené následne po predložení pôvodného návrhu Komisie na spoločný systém
dane z finančných transakcií pre celú Európsku úniu. Zástupcovia Komisie sa zúčastnili na početných
verejných podujatiach v celej Európe a aj mimo nej týkajúcich sa
vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií. Komisia sa
aktívne zúčastnila aj na dialógu s národnými parlamentmi a ich
príslušnými výbormi, ktoré chceli diskutovať o pôvodnom návrhu Komisie. 2.2. Posúdenie vplyvu Útvary Komisie vykonali posúdenie vplyvu,
ktoré je sprievodným dokumentom k jej pôvodnému návrhu prijatému 28.
septembra 2011. Ďalšia dodatočná technická analýza tohto návrhu je predstavená
na webovej stránke Komisie[11].
Ako vyžadovali členské štáty, ktoré požiadali o povolenie posilnenej
spolupráce, rozsah pôsobnosti a ciele tohto návrhu vychádzajú
z pôvodného návrhu Komisie. Základné stavebné kamene druhého návrhu sa
preto nemenia, takže nové posúdenie vplyvu týkajúce sa rovnakej oblasti sa
nepovažuje za náležité. Členské štáty však zvážili rôzne alternatívne
možnosti politiky v rámci pôvodného návrhu Komisie. Tento nový návrh je
určený na vykonávanie posilnenej spolupráce na rozdiel od pôvodného návrhu
smernice, ktorú mali uplatňovať všetky členské štáty, a členské štáty
prejavili konkrétne záujem o to, aby sa dozvedeli viac o konkrétnych
mechanizmoch, ktoré by mohli v tomto kontexte fungovať, a o ich
hlavných účinkoch. Útvary Komisie preto vykonali ďalšiu analýzu týchto možností
politiky a vplyvov, ktorá dopĺňa a v náležitých prípadoch
preveruje zistenia posúdenia vplyvu, ktoré bolo sprievodným dokumentom
k pôvodnému návrhu z roku 2011. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Rozhodnutím Rady 2013/52/EÚ z 22. januára
2013, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane
z finančných transakcií[12],
sa povoľuje členským štátom uvedeným v jeho článku 1 nadviazať posilnenú
spoluprácu v oblasti dane z finančných transakcií. Príslušným právnym základom navrhovanej
smernice je článok 113 ZFEÚ. Návrh sa zameriava na harmonizáciu právnych
predpisov týkajúcich sa nepriameho zdanenia finančných transakcií, ktorá je
potrebná na zaistenie riadneho fungovania vnútorného trhu, a na zamedzenie
narušeniu hospodárskej súťaže. Finančné inštitúcie z nezúčastnených
členských štátov budú z posilnenej spolupráce ťažiť, keďže budú namiesto
množstva systémov konfrontované len s jedným spoločným systémom dane
z finančných transakcií uplatňovaným v zúčastnených členských
štátoch. 3.2. Subsidiarita a
proporcionalita Harmonizácia právnych predpisov týkajúcich
sa zdanenia finančných transakcií potrebná na riadne fungovanie vnútorného
trhu a na zamedzenie narušeniu hospodárskej súťaže, aj keď len medzi
zúčastnenými členskými štátmi, sa dá dosiahnuť len prostredníctvom aktu Únie,
t. j. prostredníctvom jednotného vymedzenia základných prvkov dane
z finančných transakcií. Spoločné pravidlá sú potrebné na to, aby sa
zabránilo nenáležitému premiestňovaniu transakcií a trhových účastníkov
a nahradzovaniu finančných nástrojov. Jednotné vymedzenie by z rovnakého dôvodu
mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní existujúcej roztrieštenosti
vnútorného trhu, aj pokiaľ ide o rôzne produkty finančného sektora, ktoré často
slúžia ako blízke náhrady. Neharmonizovaná daň z finančných transakcií
vedie k daňovej arbitráži a potenciálnemu dvojitému alebo nijakému zdaneniu.
Nielenže to bráni uskutočňovaniu finančných transakcií za rovnakých podmienok,
ale ovplyvňuje to aj príjmy členských štátov. Navyše tým vznikajú dodatočné
náklady na dodržiavanie predpisov vo finančnom sektore vyplývajúce z príliš
rozdielnych daňových režimov. Tieto zistenia sú naďalej platné aj
v kontexte posilnenej spolupráce, aj keď takáto spolupráca znamená
obmedzenejší geografický záber ako podobná schéma prijatá na úrovni všetkých 27
členských štátov. Tento návrh sa preto zameriava na stanovenie
spoločnej štruktúry dane a spoločných ustanovení, pokiaľ ide daňovú povinnosť.
Návrh teda ponecháva zúčastneným členským štátom dostatočný manévrovací
priestor, keď ide o samotné stanovenie daňových sadzieb nad minimum. Na
druhej strane sa navrhuje udeliť Komisii delegované právomoci, pokiaľ ide
o stanovenie povinností týkajúcich sa registrácie, účtovníctva,
vykazovania a iných povinností, ktorými sa má zaistiť, že daň
z finančných transakcií splatná daňovým úradom sa skutočne zaplatí. Pokiaľ
ide o jednotné metódy výberu splatnej dane z finančných transakcií,
navrhuje sa udeliť Komisii vykonávacie právomoci. Spoločný rámec pre daň z finančných
transakcií preto dodržiava zásadu subsidiarity a proporcionality stanovenú
v článku 5 ZEÚ. Cieľ tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na
úrovni členských štátov, a preto sa z dôvodu zaistenia riadneho fungovania
vnútorného trhu dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, v prípade potreby
prostredníctvom posilnenej spolupráce. Navrhovaná harmonizácia v podobe smernice (a
nie nariadenia) neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčených cieľov,
a to predovšetkým v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu. Je preto v
súlade so zásadou proporcionality. 3.3. Podrobné vysvetlenie návrhu 3.3.1. Kapitola I (Predmet úpravy a
vymedzenie pojmov) V tejto kapitole je vymedzený predmet
úpravy tejto navrhovanej smernice, ktorá obsahuje návrh vykonávania posilnenej
spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií. Okrem toho sú
v tejto kapitole vymedzené hlavné pojmy používané v tomto návrhu. 3.3.2. Kapitola II (Rozsah pôsobnosti
spoločného systému dane z finančných transakcií) V tejto kapitole sa vymedzuje základný
rámec navrhovaného spoločného systému dane z finančných transakcií
v rámci posilnenej spolupráce. Cieľom tejto dane z finančných
transakcií je zdanenie hrubých transakcií pred prípadným vysporiadaním. Rozsah pôsobnosti dane je veľký, pretože jej
cieľom je pokryť transakcie vzťahujúce sa na všetky typy finančných nástrojov,
keďže sú často navzájom blízkymi náhradami. Preto rozsah pôsobnosti zahŕňa
nástroje, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, nástroje peňažného trhu
(s výnimkou platobných nástrojov), podiely alebo akcie v podnikoch kolektívneho
investovania – ktoré zahŕňajú podniky kolektívneho investovania do
prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívne investičné fondy (AIF)[13] a derivátové zmluvy. Okrem
toho rozsah pôsobnosti dane nie je obmedzený na obchod na organizovaných
trhoch, ako sú regulované trhy, mnohostranné obchodné systémy alebo
systematickí internalizátori, ale zahŕňa aj iné typy obchodov vrátane
mimoburzových obchodov. Nie je obmedzený ani na prevod vlastníctva, ale
predstavuje skôr prijatý záväzok, v ktorom sa odzrkadľuje to, či dotknutá
strana preberá riziko vyplývajúce z daného finančného nástroja („nákup a
predaj“). Okrem toho ak sú finančné nástroje, ktorých
nákup a predaj podlieha zdaneniu, predmetom prevodu medzi samostatnými
subjektmi skupiny, tento prevod je zdaniteľný, aj keby nešlo o nákup alebo
predaj. V rozsahu pôsobnosti dane sú jasne
zahrnuté výmeny finančných nástrojov a zmluvy o spätnej kúpe a o spätnom
predaji, ako aj zmluvy o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov.
Z dôvodu zabránenia vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa výmeny finančných
nástrojov považujú za dve finančné transakcie. Na druhej strane,
prostredníctvom zmlúv o spätnej kúpe a o spätnom predaji a zmlúv
o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov sa finančný nástroj
dal danej osobe k dispozícii na určitý čas. Všetky takéto zmluvy by sa
preto mali považovať za spôsobujúce vznik len jednej finančnej transakcie. V záujme zabránenia vyhýbaniu sa daňovým
povinnostiam by sa navyše každá podstatná zmena zdaniteľnej finančnej
transakcie mala považovať za novú zdaniteľnú finančnú transakciu rovnakého typu
ako pôvodná transakcia. Navrhuje sa pridať neobmedzujúci zoznam toho, čo sa
môže považovať za podstatnú zmenu. Takisto v prípade, keď z derivátovej zmluvy
vyplýva dodanie finančných nástrojov, je okrem zdaniteľnej derivátovej zmluvy
predmetom zdanenia aj dodanie týchto finančných nástrojov, ak sú splnené všetky
ostatné podmienky týkajúce sa zdanenia. Príslušný regulačný rámec na úrovni EÚ
poskytuje jasné, úplné a uznané vymedzenie pojmov pre finančné nástroje, ktoré
môžu byť predmetom zdaniteľnej finančnej transakcie[14]. Z použitých vymedzení
pojmov vyplýva, že spotové menové transakcie nie sú zdaniteľné finančné
transakcie, zatiaľ čo menové derivátové zmluvy nimi sú. Daň sa vzťahuje aj na
derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, zatiaľ čo na fyzické transakcie s
komoditami sa nevzťahuje. Štruktúrované produkty, teda obchodovateľné
cenné papiere alebo iné finančné nástroje, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom
sekuritizácie, môžu takisto predstavovať predmet zdaniteľnej finančnej
transakcie. Takéto produkty sú porovnateľné s akýmikoľvek inými finančnými
nástrojmi, a teda sa na ne musí vzťahovať pojem finančný nástroj tak, ako sa
používa v tomto návrhu. Ich vylúčením z rozsahu pôsobnosti dane
z finančných transakcií by vznikla možnosť vyhnúť sa daňovým povinnostiam.
Táto kategória produktov zahŕňa najmä určité zmenky, opčné listy a certifikáty,
ako aj bankovú sekuritizáciu, pri ktorej sa obvykle prevádza na trh veľká časť
kreditného rizika spojeného s aktívami, ako sú hypotéky alebo úvery, ako aj
poisťovaciu sekuritizáciu, ktorá zahŕňa prevody iných druhov rizika, napríklad
riziko upisovania. Rozsah pôsobnosti dane sa však zameriava na
finančné transakcie vykonávané finančnými inštitúciami, ktoré konajú ako strana
finančnej transakcie, buď na svoj vlastný účet, alebo na účet iných osôb, alebo
ktoré konajú v mene strany transakcie. Takýmto prístupom sa zaisťuje komplexné
uplatňovanie dane z finančných transakcií. V praxi je výskyt finančných
transakcií zvyčajne zrejmý prostredníctvom príslušných položiek v účtovníctve.
Zavedenie dane z finančných transakcií by nemalo negatívne ovplyvniť
možnosti refinancovania finančných inštitúcií a štátov, ani menové
politiky všeobecne alebo správu verejného dlhu. Transakcie s Európskou
centrálnou bankou, Európskym nástrojom finančnej stability, Európskym
mechanizmom pre stabilitu, Európskou úniou v prípade, keď vykonáva funkciu
správy svojho majetku, úverov na podporu platobnej bilancie alebo podobné
činnosti, a centrálnymi bankami členských štátov by preto mali byť
vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice Ustanovenia smernice Rady 2008/7/ES sú naďalej
plne uplatniteľné. Článok 5 ods. 1 písm. e) a článok 5 ods. 2 uvedenej
smernice sa týkajú oblasti, na ktorú sa vzťahuje súčasná smernica,
a zakazuje sa v nich uloženie akejkoľvek dane na transakcie tam uvedené,
s výhradou článku 6 ods. 1 písm. a) tej istej smernice. Do tej miery, v
akej sa smernicou 2008/7/ES zakazuje alebo by sa mohlo zakázať uloženie daní
z určitých transakcií, najmä finančných transakcií v rámci
reštrukturalizačných operácií alebo vydania cenných papierov v zmysle
tejto smernice, by sa na ne nemala vzťahovať daň z finančných transakcií.
Cieľom je zabrániť akémukoľvek možnému rozporu so smernicou 2008/7/ES bez toho,
aby bolo potrebné vymedziť presné hranice povinností stanovených
v uvedenej smernici. Navyše nezávisle od rozsahu, v akom sa v
smernici 2008/7/ES zakazuje zdanenie vydávania akcií a podielov podnikov
kolektívneho investovania, si zohľadnenie daňovej neutrality vyžaduje jednotné
zaobchádzanie s vydávaniami všetkých týchto podnikov. Odkúpenie takto
vydaných akcií a podielov však svojou povahou nie je transakciou na
primárnom trhu, a preto by malo byť zdaniteľné. Okrem vylúčenia primárnych trhov, ako je
vysvetlené vyššie, zostáva väčšina bežných finančných činností, ktoré sa týkajú
občanov a podnikov, aj naďalej mimo rozsahu pôsobnosti dane z finančných
transakcií. To je prípad uzatvárania poistných zmlúv, hypotekárnych úverov,
spotrebiteľských úverov, úverov pre podniky, platobných služieb atď. (aj keď
ich následné obchodovanie prostredníctvom štruktúrovaných produktov je
zahrnuté). Mimo rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií sú aj
menové transakcie na spotových trhoch, vďaka čomu sa zachováva voľný pohyb kapitálu.
Na derivátové zmluvy na základe menových transakcií sa však daň
z finančných transakcií vzťahuje, keďže nie sú menové transakcie ako také. Vymedzenie finančných inštitúcií je široké a v
podstate zahŕňa investičné spoločnosti, organizované trhy, úverové inštitúcie,
poisťovne a zaisťovne, podniky kolektívneho investovania a ich správcov,
dôchodkové fondy a ich správcov, holdingové spoločnosti, finančné lízingové
spoločnosti, účelovo vytvorené subjekty a pokiaľ možno odkazuje na
vymedzenia pojmov stanovené v príslušných právnych predpisoch EÚ prijatých na
regulačné účely. Navyše by sa za finančné inštitúcie mali považovať aj iné
podniky, inštitúcie, subjekty alebo osoby, ktoré vykonávajú určité finančné
činnosti s významnou ročnou priemernou hodnotou finančných transakcií.
V súčasnom návrhu sa stanovuje prahová hodnota 50 % celkového
priemerného čistého ročného obratu dotknutého subjektu. V navrhovanej smernici sa stanovujú
ďalšie technické údaje týkajúce sa výpočtu hodnoty finančných transakcií
a priemerných hodnôt v súvislosti so subjektmi, ktoré sa môžu
považovať za finančné inštitúcie len z dôvodu hodnoty finančných transakcií,
ktoré uskutočňujú, a zohľadňujú sa situácie, keď sa tieto subjekty už
nepovažujú za finančné inštitúcie. Centrálne protistrany,
centrálni depozitári cenných papierov (CDCP), medzinárodní centrálni depozitári
cenných papierov, členské štáty a verejné orgány, ktorým bola zverená funkcia
správy verejného dlhu, sa pri vykonávaní uvedenej funkcie nepovažujú za
finančné inštitúcie, ak sa nezúčastňujú na obchodnej činnosti ako takej.
Zohrávajú aj kľúčovú úlohu z hľadiska efektívnejšieho a transparentnejšieho
fungovania finančných trhov a riadnej správy verejného dlhu. Z dôvodu ich
kľúčovej úlohy by však mali naďalej platiť určité povinnosti týkajúce sa
zaistenia platby dane daňovým orgánom a overenia platby. Územné uplatňovanie navrhovanej dane
z finančných transakcií a práva zúčastnených členských štátov týkajúce sa
zdaňovania sú vymedzené na základe pravidiel stanovených v článku 4.
V tomto ustanovení sa uvádza pojem „usadenie“. V podstate vychádza zo
zásady „miesta pobytu“ doplnenej o prvky zásady emisie s cieľom
hlavne posilniť prvky proti premiestňovaniu (podrobné údaje týkajúce sa tohto
aspektu sú uvedené ďalej v texte). Aby finančná transakcia bola zdaniteľná
v zúčastnených členských štátoch, jedna zo strán transakcie musí byť
usadená na území zúčastneného členského štátu podľa kritérií článku 4. Zdanenie
sa uskutoční v zúčastnenom členskom štáte, na území ktorého je finančná inštitúcia
usadená pod podmienkou, že táto inštitúcia je stranou transakcie, ktorá koná
buď na svoj vlastný účet, alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany
transakcie. V prípade, že sú rôzne finančné inštitúcie,
ktoré sú stranami transakcie alebo konajú v mene takýchto strán, usadené na
území rôznych zúčastnených členských štátov podľa kritérií článku 4, každý
z týchto rôznych členských štátov bude oprávnený uložiť také sadzby dane z
transakcie, ktoré stanovil v súlade s týmto návrhom. Keď sa dotknuté usadenia
nachádzajú na území štátu, ktorý nie je zúčastneným členským štátom, transakcia
nepodlieha dani z finančných transakcií v zúčastnenom členskom štáte,
ak jedna zo strán transakcie nie je usadená v zúčastnenom členskom štáte;
v takomto prípade sa finančná inštitúcia, ktorá nie je usadená
v zúčastnenom členskom štáte, bude takisto posudzovať ako inštitúcia
usadená v uvedenom zúčastnenom členskom štáte a transakcia tam bude
zdaniteľná. Jedna osobitná zmena zapríčinená novou
koncepciou posilnenej spolupráce sa týka bývalého článku 3 ods. 1 písm. a)
pôvodného návrhu. V rámci uvedeného návrhu zahŕňal odkaz na finančnú
inštitúciu „oprávnenú“ členským štátom oprávnenie ústredia a oprávnenie
udelené dotknutým členským štátom, pokiaľ ide o transakcie vykonávané
finančnými inštitúciami z tretích krajín bez fyzickej prítomnosti na území
uvedeného členského štátu. V predchádzajúcom usporiadaní môžu byť
transakcie v závislosti od prípadu pokryté „pasom“ uvedeným
v právnych predpisoch EÚ. Jediné „oprávnenie“ je potom oprávnenie udelené
ústrediu finančnej inštitúcie. V rámci posilnenej spolupráce sa môže
vyskytnúť nové usporiadanie, a to v prípade inštitúcií
s ústredím v nezúčastnenom členskom štáte, ktorý v jurisdikcii
dane z finančných transakcií pôsobí na základe „pasu“ (pozri napr. článok
31 smernice 2004/39/ES). Posledne uvedená situácia by sa mala prispôsobiť
situácii, keď inštitúcie tretích krajín pôsobia na základe osobitného
oprávnenia udeleného členským štátom, ktorého sa transakcia dotýka. Zásadu miesta pobytu dopĺňajú v krajnom
prípade aj prvky „zásady emisie“ s cieľom zlepšiť odolnosť systému proti
premiestňovaniu. Doplnením zásady miesta pobytu o zásadu emisie bude
skutočne menej výhodné premiestniť činnosti a usadenia mimo oblasti
pôsobnosti dane z finančných transakcií, keďže obchodovanie
s finančnými nástrojmi, ktoré podliehajú zdaneniu podľa poslednej uvedenej
zásady, a vydanými v oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií,
bude tak či tak zdaniteľné. To platí v prípade, keď by na základe kritérií
stanovených v pôvodnom návrhu Komisie žiadna zo strán transakcie nebola
„usadená“ v zúčastnenom členskom štáte, ale ak tieto strany obchodujú
s finančnými nástrojmi vydanými v uvedenom členskom štáte. Týka sa to
v zásade akcií, dlhopisov a ekvivalentných cenných papierov,
nástrojov peňažného trhu, štruktúrovaných produktov, podielov a akcií
v podnikoch kolektívneho investovania a derivátov obchodovaných na
organizovaných obchodných miestach alebo platformách. V prípade zásady
emisie, ktorá tvorí takisto základ určitých existujúcich vnútroštátnych daní
pre finančný sektor, je transakcia spojená so zúčastneným členským štátom,
v ktorom je emitent umiestnený. Osoby zapojené do takýchto transakcií sa
budú považovať za osoby usadené v uvedenom členskom štáte z dôvodu
tohto spojenia a príslušná finančná inštitúcia (príslušné finančné
inštitúcie) bude (budú) musieť zaplatiť daň z finančných transakcií
v uvedenom štáte. Všetkých vyššie uvedených kritérií sa týka
všeobecné pravidlo v prípade, keď osoba povinná zaplatiť daň preukáže, že medzi
ekonomickou podstatou transakcie a územím akéhokoľvek zúčastneného
členského štátu neexistuje žiadna spojitosť. V takom prípade sa finančná
inštitúcia alebo iná osoba nemôže považovať za inštitúciu alebo osobu usadenú
v zúčastnenom členskom štáte. Prostredníctvom týchto vybraných kolíznych
kritérií v kombinácii s vyššie uvedeným všeobecným pravidlom sa
celkovo zaisťuje, že zdanenie sa môže uskutočniť len v prípade existencie
dostatočnej spojitosti medzi transakciou a územím, na ktorom sa uplatňuje
daň z finančných transakcií. Rovnako ako v platných právnych
predpisoch EÚ v oblasti nepriamych daní sa plne dodržiavajú zásady
teritoriality. 3.3.3. Kapitola III (daňová
povinnosť, daňový základ a sadzby) Daňová povinnosť vzniká v okamihu uskutočnenia
finančnej transakcie. Následné zrušenie nemôže byť dôvodom vylúčenia daňovej
povinnosti okrem prípadov, keď došlo k omylu. Keďže transakcie s derivátmi
a s finančnými nástrojmi inými ako deriváty majú rozdielnu povahu
a vlastnosti, musia byť priradené k rôznym daňovým základom. Na nákup a predaj finančných nástrojov (iných
než derivátov) sa obvykle určí cena alebo iná forma protiplnenia. Toto
protiplnenie logicky treba definovať ako daňový základ. Aby sa však zabránilo
narušeniam trhu, sú nevyhnutné osobitné pravidlá pre prípady, keď je
protiplnenie nižšie ako trhová cena, alebo pre transakcie, ktoré sa uskutočňujú
medzi subjektmi skupiny a na ktoré sa nevzťahuje pojem „nákup“ a „predaj“. V
týchto prípadoch je daňovým základom trhová cena stanovená na základe zásady
trhového odstupu v čase, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti
s daňou z finančných transakcií. Takéto transakcie medzi subjektmi
skupiny pravdepodobne zahŕňajú prevody bez protiplnenia, zatiaľ čo prevody za
protiplnenie zodpovedajú pojmom „nákup“ a „predaj“. Pokiaľ ide o nákup/predaj, prevod, výmenu,
uzatváranie derivátových zmlúv a ich podstatné zmeny, daňový základ dane
z finančných transakcií predstavuje pomyselnú hodnotu uvedenú v
derivátovej zmluve v čase, keď sa kupuje/predáva, prevádza, vymieňa, uzatvára
alebo keď sa dotknutá operácia podstatne zmení. Tento prístup by umožnil priame
a ľahké uplatnenie dane z finančných transakcií na derivátové zmluvy pri
zaistení nízkych nákladov na dodržiavanie predpisov a administratívnych
nákladov. Tento prístup zároveň sťažuje umelé znižovanie daňového zaťaženia
prostredníctvom tvorivého návrhu zmluvy pre derivátovú zmluvu, pretože by
neexistoval daňový motivačný faktor napríklad na uzatvorenie zmluvy iba o
rozdieloch v cenách alebo hodnotách. Okrem toho tento prístup znamená zdanenie
v okamihu nákupu/predaja, prevodu, výmeny, uzatvorenia zmluvy alebo podstatnej
zmeny dotknutej operácie na rozdiel od zdaňovania peňažných tokov v rôznych
okamihoch počas životného cyklu zmluvy. Sadzba, ktorá sa má použiť v takomto
prípade, bude musieť byť skôr nízka, aby určovala primerané daňové zaťaženie. Na zabránenie podvodom a daňovým únikom
by mohli byť v zúčastnených členských štátoch potrebné osobitné ustanovenia
a navrhuje sa všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu (pozri aj
oddiel 3.3.4). Toto pravidlo by sa napríklad mohlo uplatňovať v prípadoch,
keď je pomyselná hodnota umelo rozdelená: pomyselná hodnota swapu by sa
napríklad mohla vydeliť ľubovoľne veľkým deliteľom a všetky platby by sa mohli
vynásobiť týmto istým číslom. Tým by sa peňažné toky nástroja nezmenili,
svojvoľne by sa však zmenšila veľkosť základu dane. Osobitné ustanovenia sú potrebné na určenie
daňového základu, pokiaľ ide o transakcie, pri ktorých je daňový základ alebo
jeho časti vyjadrený v inej mene, než je mena zúčastneného členského
štátu, ktorý daň vymeriava. Transakcie s derivátmi a transakcie
s inými finančnými nástrojmi majú rozdielnu podstatu. Navyše trhy budú
pravdepodobne reagovať inak na daň z finančných transakcií uplatňovanú na každú
z týchto dvoch kategórií. Z týchto dôvodov a s cieľom zaistiť všeobecne
rovné zdanenie by sa mali v prípade týchto dvoch kategórií uplatňovať
odlišné sadzby. Pri sadzbách by sa mali zohľadniť aj rozdiely
v uplatňovaných metódach stanovenia daňových základov. Vo všeobecnosti sa navrhuje stanoviť minimálne
daňové sadzby (nad ktorými existuje manévrovací priestor pre vnútroštátne
politiky) na dostatočne vysokej úrovni, aby sa dosiahol cieľ harmonizácie tejto
smernice. Navrhované sadzby sú súčasne dostatočne nízke na to, aby sa
minimalizovali riziká premiestnenia. 3.3.4. Kapitola IV (Úhrada dane
z finančných transakcií, súvisiace povinnosti a predchádzanie daňovým
únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu) V tomto návrhu sa vymedzuje rozsah pôsobnosti
dane z finančných transakcií odkazom na finančné transakcie, ktorých
stranou je finančná inštitúcia usadená na území dotknutého zúčastneného
členského štátu (ktorá koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby), alebo
transakcie, pri ktorých inštitúcia koná v mene strany. V skutočnosti
finančné inštitúcie vykonávajú prevažnú časť transakcií na finančných trhoch
a daň z finančných transakcií by sa mala sústrediť na finančný sektor
ako taký, a nie na občanov. Preto by tieto inštitúcie mali byť povinné
platiť daň daňovým orgánom tých zúčastnených členských štátov, na ktorých území
sa tieto finančné inštitúcie považujú za usadené. Aby sa však zabránilo
určitému kaskádovému efektu dane v prípade, keď finančná inštitúcia koná v mene
alebo na účet inej finančnej inštitúcie, mala by platiť daň len uvedená iná
finančná inštitúcia. Navrhuje sa takisto čo možno najviac zaistiť,
aby sa daň z finančných transakcií efektívne uhrádzala. Preto podľa
podmienok tohto návrhu v prípade, že daň z finančných transakcií
splatná z transakcie nebola včas zaplatená, každá strana uvedenej
transakcie by mala byť spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie
dane. Zúčastnené členské štáty by navyše mali mať možnosť považovať ostatné
osoby spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie dane, a to aj v
prípadoch, keď má strana transakcie ústredie mimo územia zúčastnených členských
štátov. V tomto návrhu sa stanovujú aj časové
limity na úhradu dane z finančných transakcií na účty určené zúčastnenými
členskými štátmi. Väčšina finančných transakcií sa uskutočňuje elektronickými
prostriedkami. V týchto prípadoch by daň z finančných transakcií mala byť
zaplatená ihneď v okamihu vzniku daňovej povinnosti. V ostatných prípadoch by
daň z finančných transakcií mala byť zaplatená v lehote, ktorá bude síce
dostatočne dlhá na to, aby umožnila manuálne spracovanie platby, zabráni však
nárastu neoprávnených výhod vyplývajúcich pre príslušnú finančnú inštitúciu
z hľadiska peňažných tokov. V tomto zmysle možno považovať za vhodné
obdobie lehotu troch pracovných dní od okamihu vzniku daňovej povinnosti. Zúčastnené členské štáty by mali mať povinnosť
prijať vhodné opatrenia týkajúce sa registrácie, účtovníctva a vykazovania
a iných povinností, ktorými sa má zaistiť, aby sa daň z finančných
transakcií odvádzala správne a včas a aby sa daňovým orgánom
efektívne zaplatila. V tejto súvislosti sa navrhuje splnomocniť Komisiu na
stanovenie ďalších podrobností. Je to potrebné na zaistenie toho, aby sa
harmonizovanými opatreniami pre subjekty znížili náklady na dodržiavanie
predpisov, a na umožnenie rýchlych technických úprav v prípade
potreby. V tejto súvislosti by zúčastnené členské štáty mali využiť existujúce
a pripravované právne predpisy EÚ o finančných trhoch, ktoré zahŕňajú povinnosti
týkajúce sa vykazovania a uchovávania údajov o finančných transakciách. V navrhnutej smernici by sa členským
štátom uložila aj povinnosť prijať opatrenia na zabránenie podvodom
a daňovým únikom. Okrem toho sa s cieľom riešiť riziko
zneužívania, ktoré by mohlo narušiť riadne fungovanie spoločného systému,
navrhuje v smernici stanoviť niekoľko podrobností. Návrh preto obsahuje
všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu založené na podobnej doložke
zahrnutej v odporúčaní Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti
s agresívnym daňovým plánovaním[15],
ako aj ustanovenie založené na rovnakých zásadách, ale zaoberajúce sa
konkrétnymi problémami spojenými s depozitnými certifikátmi
a podobnými cennými papiermi. S cieľom zabrániť komplikáciám pri výbere
dane zapríčineným odlišnými metódami výberu a vyplývajúcim zbytočným
nákladom na dodržiavanie predpisov, by mali byť metódy uplatňované zúčastnenými
členskými štátmi pri výbere splatnej dane z finančných transakcií jednotné
v rozsahu potrebným na uvedené účely. Takéto jednotné metódy by prispeli
aj k rovnému zaobchádzaniu so všetkými daňovníkmi. V navrhnutej
smernici sa preto Komisia splnomocňuje prijímať vykonávacie opatrenia na tento
účel. Zúčastnené členské štáty by na zjednodušenie
správy dane mohli zaviesť vnútroštátne (verejne prístupné) registre pre
subjekty v súvislosti s daňou z finančných transakcií.
V praxi by mohli využiť existujúce kódy, napr. identifikačné kódy
spoločností (BIC/ISO 9362) pre finančné aj nefinančné inštitúcie,
klasifikáciu finančných nástrojov (CFI/ISO 10962) pre finančné nástroje
a identifikačný kód trhu (MIC/ISO 10383) pre rôzne trhy. Popri diskusiách o definícií jednotných
metód výberu v príslušnom výbore by Komisia mohla organizovať pravidelné
stretnutia expertov s cieľom diskutovať so zúčastnenými členskými štátmi
o fungovaní smernice po jej prijatí, konkrétne o spôsoboch zaistenia
riadnej úhrady dane a overenia platby, ako aj o otázkach týkajúcich
sa zabránenia daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam
a zneužívaniu daní. Návrh smernice sa nezaoberá otázkami
administratívnej spolupráce, na ktoré sa vzťahujú existujúce nástroje týkajúce
sa stanovovania a vymáhania daní, najmä smernica Rady 2011/16/EÚ z 15.
februára o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice
77/799/EHS[16]
(platná od 1. januára 2013) a smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010
o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov
a ďalších opatrení[17]
(platná od 1. januára 2012). Navrhovaná smernica uvedené nástroje ani nedopĺňa,
ani neobmedzuje ich rozsah pôsobnosti. Naďalej sa uplatňujú na všetky dane
akéhokoľvek druhu vyberané členským štátom alebo v jeho mene[18], a to vrátane dane
z finančných transakcií, ako aj na ktorúkoľvek inú takto vyberanú daň.
Tieto nástroje sa uplatňujú na všetky členské štáty, ktoré by mali poskytovať
pomoc v rámci ich obmedzení a podmienok. Medzi ďalšie nástroje, ktoré
sú v tejto súvislosti dôležité, patrí viacstranný dohovor OECD – Rady
Európy pre vzájomnú administratívnu spoluprácu v oblasti daní[19]. Spolu s koncepčným prístupom, ktorý je
základom dane z finančných transakcií (široký rozsah pôsobnosti, široko
definovaná zásada miesta pobytu, žiadne výnimky), uvedené pravidlá umožňujú,
aby sa minimalizovali daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam
a zneužívanie. 3.3.5. Kapitola V (Záverečné
ustanovenia) Z harmonizačného cieľa tohto návrhu
vyplýva, že zúčastnené členské štáty by nemali mať možnosť zachovať ani
zavádzať iné dane z finančných transakcií podľa vymedzenia v tomto návrhu, než
je daň z finančných transakcií, ktorá je predmetom navrhovanej smernice,
alebo DPH. Pokiaľ ide o DPH, aj naďalej sa uplatňuje právo voľby v otázke
zdanenia podľa článku 137 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[20]. Iné dane, ako napríklad dane
z poistného atď., majú samozrejme inú povahu, rovnako ako registračné poplatky
z finančných transakcií, ak predstavujú skutočnú náhradu nákladov alebo
protiplnenie za poskytnutú službu. Na takéto dane a poplatky sa preto
tento návrh nevzťahuje. Navrhuje sa, aby zúčastnené členské štáty
Komisii oznámili znenie ustanovení, ktorými sa transponuje navrhovaná smernica
do vnútroštátnych právnych predpisov. Vzhľadom na obmedzený počet článkov
v návrhu a vyplývajúce povinnosti členských štátov nie sú
v tomto ohľade navrhnuté žiadne vysvetľujúce dokumenty. 4. VPLYV NA ROZPOČET Z predbežných odhadov vyplýva, že v prípade,
že by sa pôvodný návrh pre EÚ-27 použil pre EÚ-11, v závislosti od reakcií trhu
by príjmy z dane vo všetkých zúčastnených členských štátoch mohli ročne
predstavovať 30 až 35 miliárd EUR. Keď sa však zoberú do úvahy čisté
účinky úprav vykonaných v porovnaní s pôvodným návrhom, predovšetkým
skutočnosti, že (i) emisia podielov a akcií PKIPCP a AIF sa už
nepovažuje za transakciu na primárnom trhu a že (ii) ustanovenia zásady miesta
pobytu zabraňujúce premiestňovaniu sa oproti pôvodnému vymedzeniu posilnili
doplnením o prvky zásady emisie, z predbežných odhadov vyplýva, že
príjmy z dane by mohli byť približne vo výške 31 miliárd EUR ročne. V návrhu Komisie na rozhodnutie Rady
o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 29. júna 2011[21], zmenenom a doplnenom 9.
novembra 2011[22],
sa stanovuje, že časť príjmov získaných z dane z finančných transakcií tvorí
vlastný zdroj rozpočtu EÚ. Zdroje založené na HND získané od
zúčastnených členských štátov by sa primerane znížili. Európska rada vyzvala na svojom zasadnutí 7.
a 8. februára 2013 zúčastnené členské štáty, aby preskúmali, či by sa daň
z finančných transakcií mohla stať základom pre nový vlastný zdroj
rozpočtu Únie. 2013/0045 (CNS) Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti
dane z finančných transakcií RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 113, so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ
z 22. januára 2013, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti
dane z finančných transakcií[23], so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
parlamentu[24],
so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[25],
konajúc v súlade s mimoriadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1) V roku 2011 Komisia
konštatovala, že na všetkých úrovniach prebieha diskusia o ďalšom zdanení
finančného sektora. Táto diskusia vychádza zo želania zaistiť, aby sa finančný
sektor spravodlivo a podstatne podieľal na nákladoch spôsobených krízou a aby
bol v budúcnosti zdanený spravodlivým spôsobom v porovnaní s inými
sektormi, aby finančné inštitúcie nemali motiváciu na nadmerne rizikové
činnosti, doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam
a vytvoriť dodatočné príjmy do všeobecných rozpočtov alebo na osobitné
politické účely. (2) Rada rozhodnutím 2013/52/EÚ
povolila posilnenú spoluprácu medzi Belgickom, Nemeckom, Estónskom, Gréckom,
Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom, Portugalskom, Slovinskom
a Slovenskom (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) v oblasti dane
z finančných transakcií. (3) S cieľom zabrániť narušeniam
zapríčineným opatreniami jednostranne prijatými zúčastnenými členskými štátmi,
berúc do úvahy mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny príslušných finančných
transakcií, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu je dôležité,
aby boli základné prvky dane z finančných transakcií v zúčastnených
členských štátoch harmonizované na úrovni Únie. Tým by sa malo zabrániť
podnecovaniu daňovej arbitráže medzi zúčastnenými členskými štátmi
a narušeniu rozdelenia medzi finančné trhy v uvedených štátoch, ako
aj možnostiam dvojitého zdanenia alebo nijakého zdanenia. (4) V záujme zlepšenia fungovania
vnútorného trhu, najmä na zabránenie narušeniu medzi zúčastnenými členskými
štátmi, by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na široko určenú
škálu finančných inštitúcií a transakcií, na obchodovanie so širokou
škálou finančných nástrojov vrátane štruktúrovaných produktov, a to tak na
organizovaných, ako aj „mimoburzových trhoch“, a tiež na uzatváranie
všetkých derivátových zmlúv a podstatné zmeny dotknutých operácií. (5) V podstate každý
dohodnutý prevod jedného alebo viacerých finančných nástrojov je spojený
s určitou transakciou, ktorá by následne mala podliehať dani
z finančných transakcií z takto dohodnutého prevodu. Keďže výmena finančných
nástrojov vedie k vzniku dvoch takýchto prevodov, každá takáto výmena by sa
mala považovať za výmenu vedúcu k vzniku dvoch transakcií, aby sa
zabránilo vyhnutiu sa daňovým povinnostiam. Prostredníctvom zmlúv o spätnej
kúpe a o spätnom predaji a zmlúv o požičiavaní
a vypožičiavaní cenných papierov sa finančný nástroj dáva danej osobe
k dispozícii na určité časové obdobie. V prípade všetkých týchto
zmlúv, ako aj v prípade ich podstatných zmien, by sa malo vychádzať
z toho, že vedú len k jednej transakcii. (6) V záujme zachovania
efektívneho a transparentného fungovania finančných trhov alebo správy
verejného dlhu je potrebné vylúčiť niektoré subjekty z rozsahu pôsobnosti dane
z finančných transakcií, ak vykonávajú funkcie, ktoré sa nepovažujú za obchodnú
činnosť ako takú, ale skôr za uľahčenie obchodu alebo ochranu správy verejného
dlhu. Subjekty výslovne vylúčené z dôvodu ich kľúčovej úlohy pre
fungovanie finančných trhov alebo správy verejného dlhu by mali podliehať
predpisom, ktorými sa zaisťuje riadne zaplatenie dane daňovým orgánom
a overenie platby. (7) Uloženie dane
z finančných transakcií by nemalo negatívne ovplyvniť možnosti
refinancovania finančných inštitúcií a štátov, ani menové politiky vo
všeobecnosti. Transakcie s Európskou centrálnou bankou, Európskym
nástrojom finančnej stability, Európskym mechanizmom pre stabilitu, Európskou
úniou v prípade, keď vykonáva funkciu správy svojho majetku, úverov na
podporu platobnej bilancie alebo podobné činnosti, a centrálnymi bankami
členských štátov by nemali podliehať dani z finančných transakcií. (8) S výnimkou uzatvorenia alebo
podstatnej zmeny derivátových zmlúv by sa z rozsahu pôsobnosti dane
z finančných transakcií mali vylúčiť obchody na primárnych trhoch
a transakcie týkajúce sa občanov a podnikov, ako sú uzatváranie poistných
zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby, aby sa
nenarušilo zvyšovanie kapitálu spoločnosťami a vládami a aby sa zabránilo
vplyvu na domácnosti. (9) Ustanovenia smernice Rady
2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu[26] sa naďalej uplatňujú
v plnom rozsahu. Článok 5 ods. 1 písm. e) a článok 5 ods. 2 uvedenej
smernice sa týkajú oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica,
a s výhradou článku 6 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice sa nimi
zakazuje uloženie akejkoľvek dane na transakcie uvedené v ich
ustanoveniach. Transakcie, v súvislosti s ktorými sa smernicou 2008/7/ES
zakazuje alebo by sa mohlo zakázať uloženie daní, by preto nemali dani
z finančných transakcií podliehať. Nezávisle od rozsahu, v akom sa v
smernici 2008/7/ES zakazuje zdanenie vydávania akcií a podielov podnikov
kolektívneho investovania, si zohľadnenie daňovej neutrality vyžaduje jednotné
zaobchádzanie s vydávaniami všetkých týchto podnikov. Odkúpenie takto
vydaných akcií a podielov však svojou povahou nie je transakciou na
primárnom trhu, a preto by malo byť zdaniteľné. (10) S cieľom predísť narušeniu
vnútorného trhu by sa mal harmonizovať vznik daňovej povinnosti a daňový
základ. (11) Okamih vzniku daňovej
povinnosti by sa nemal zbytočne odkladať a mal by sa zhodovať s okamihom, keď
dôjde k finančnej transakcii. (12) S cieľom umožniť čo
najjednoduchšie stanovenie daňového základu, aby sa obmedzili náklady pre
podniky a daňové správy, mal by sa v prípade finančných transakcií iných ako
transakcie súvisiace s derivátovými zmluvami uviesť obyčajne aj odkaz na
poskytnuté protiplnenie v kontexte transakcie. Ak sa neposkytuje
protiplnenie alebo ak je poskytnuté protiplnenie nižšie ako trhová cena, malo
by sa odkázať na trhovú cenu ako verný odraz hodnoty transakcie. Rovnako z
dôvodov jednoduchosti výpočtu by sa mala použiť pomyselná hodnota uvedená
v zmluve v prípade, keď sa nakupujú/predávajú, prevádzajú, vymieňajú,
uzatvárajú derivátové zmluvy alebo ak sa tieto operácie podstatne zmenili. (13) V záujme zásady rovnakého
zaobchádzania by sa mala uplatňovať jednotná daňová sadzba v rámci každej
kategórie transakcií, konkrétne pre obchody s finančnými nástrojmi inými ako
deriváty a podstatné zmeny dotknutých operácií na jednej strane a pre
nákup/predaj, prevod, výmenu, uzatváranie derivátových zmlúv a podstatnú
zmenu týchto operácií na druhej strane. (14) S cieľom zamerať zdaňovanie na
finančný sektor ako taký a nie na občanov, a vzhľadom na to, že
finančné inštitúcie vykonávajú prevažnú väčšinu transakcií na finančných
trhoch, daň by sa mala uplatňovať na tieto inštitúcie, či už obchodujú vo
vlastnom mene, v mene iných osôb, na vlastný účet alebo na účet iných osôb. (15) Z dôvodu vysokej mobility
finančných transakcií a s cieľom pomôcť zmierniť potenciálne vyhýbanie sa
daňovým povinnostiam by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na
základe zásady miesta pobytu. Pri súčasnom zachovaní jedného odkazu na
„usadenie“ pre jednoduchšie uplatňovanie by sa táto zásada v záujme ďalšej
minimalizácie rizika premiestnenia transakcií mala doplniť o prvky zásady
emisie. V prípade transakcií s určitými finančnými nástrojmi by sa
teda zapojené osoby mali považovať za osoby usadené v zúčastnenom členskom
štáte, v ktorom bol nástroj vydaný. (16) Na dosiahnutie cieľa
harmonizácie spoločnej dane z finančných transakcií by sa minimálne daňové
sadzby mali stanoviť na dostatočne vysokej úrovni. Zároveň musia byť dostatočne
nízke na to, aby sa minimalizovali riziká premiestnenia. (17) Malo by sa zabrániť tomu, aby
ktorákoľvek strana jednej transakcie bola zdanená viac než raz. Preto v
prípade, keď finančná inštitúcia koná v mene alebo na účet inej finančnej
inštitúcie, by daň mala zaplatiť len uvedená iná finančná inštitúcia. (18) S cieľom vyberať daň
z finančných transakcií správne a včas by zúčastnené členské štáty mali
mať povinnosť prijať potrebné opatrenia. (19) Zúčastnené členské štáty by
v záujme zabránenia daňovým podvodom a únikom mali byť povinné prijať
primerané opatrenia. (20) Aby sa zabránilo vyhýbaniu sa
daňovým povinnostiam a zneužívaniu prostredníctvom umelých schém, je
potrebné stanoviť všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu. Malo by sa
doplniť osobitné pravidlo založené na rovnakých zásadách s cieľom riešiť
konkrétne problémy spojené s depozitnými certifikátmi a podobnými
cennými papiermi. (21) S cieľom umožniť prijatie
podrobnejších pravidiel v určitých technických oblastiach týkajúcich sa
povinností registrácie, účtovníctva, vykazovania a iných povinností
zameraných na zaistenie toho, aby daň z finančných transakcií splatná
daňovým orgánom bola účinne zaplatená daňovým orgánom, a ich prípadnej
včasnej úpravy by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade
s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide
o stanovenie opatrení potrebných na tento účel. Je osobitne dôležité, aby
Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na
expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala
Komisia zabezpečiť včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade. (22) Na zaistenie jednotných
podmienok vykonávania tejto smernice, pokiaľ ide o výber dane
v zúčastnených členských štátoch, by sa mali Komisii udeliť vykonávacie
právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa
ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské
štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[27]. (23) Keďže subjekty na trhu budú
potrebovať určitý čas, aby sa prispôsobili novým pravidlám, malo by sa medzi
prijatím vnútroštátnych pravidiel potrebných na dodržiavanie tejto smernice a
ich uplatňovaním poskytnúť primerané obdobie. (24) Keďže cieľ tejto smernice, a
to harmonizovať základné prvky dane z finančných transakcií
v zúčastnených členských štátoch na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo
dosiahnuť na úrovni týchto členských štátov, ale z dôvodu zlepšenia riadneho
fungovania jednotného trhu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia
prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o
Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto
smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Kapitola I
Predmet úpravy a vymedzenie pojmov Článok 1
Predmet úpravy 1. Touto smernicou sa vykonáva
posilnená spolupráca povolená rozhodnutím 2013/52/EÚ, a to stanovením
ustanovení pre harmonizovanú daň z finančných transakcií. 2. Zúčastnené členské štáty
ukladajú daň z finančných transakcií v súlade s touto smernicou. Článok 2
Vymedzenie pojmov 1. Na účely tejto smernice sa
uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1)
„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorý sa
v čase, keď vzniká daňová povinnosť z finančných transakcií podľa
tejto smernice, zúčastňuje na posilnenej spolupráci v oblasti dane
z finančných transakcií na základe rozhodnutia 2013/52/EÚ alebo na základe
rozhodnutia prijatého v súlade s druhým alebo tretím pododsekom článku
331 ods. 1 ZFEÚ; (2)
„finančná transakcia“ je: a) nákup a predaj finančného nástroja
pred vysporiadaním alebo vyrovnaním; b) prevod medzi subjektmi skupiny týkajúci
sa práva nakladať s finančným nástrojom ako vlastník a každá rovnocenná
operácia zahŕňajúca prenos rizika spojeného s finančným nástrojom v
prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a); c) uzatvorenie derivátových zmlúv pred
vysporiadaním alebo vyrovnaním; d) výmena finančných nástrojov; e) zmluva o spätnej kúpe, zmluva
o spätnom predaji, zmluva o požičiavaní a vypožičiavaní cenných
papierov; (3)
„finančné nástroje“ sú finančné nástroje vymedzené
v oddiele C prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady
2004/39/ES[28]
a štruktúrované produkty; (4)
„derivátová zmluva“ je finančný nástroj vymedzený v
bodoch 4 až 10 oddielu C prílohy I k smernici 2004/39/ES, ako sa vykonáva
článkami 38 a 39 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006[29]; (5)
„zmluva o spätnej kúpe“ a „zmluva o spätnom
predaji“ je zmluva vymedzená v článku 3 ods. 1 písm. m) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2006/49/ES[30]; (6)
„zmluva o požičiavaní cenných papierov“ a „zmluva o
vypožičiavaní cenných papierov“ je zmluva uvedená v článku 3 smernice
2006/49/ES; (7)
„štruktúrovaný produkt“ sú obchodovateľné cenné
papiere alebo iné finančné nástroje ponúkané formou sekuritizácie v zmysle
článku 4 ods. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES[31] alebo formou rovnocenných
transakcií zahŕňajúcich prenos iných rizík, než je kreditné riziko; (8)
„finančná inštitúcia“ je: a) investičná spoločnosť vymedzená
v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2004/39/ES; b) regulovaný trh vymedzený v článku 4
ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES a každé iné organizované obchodné miesto
alebo platforma; c) úverová inštitúcia vymedzená
v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES; d) poisťovňa a zaisťovňa vymedzené v článku
13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES[32]; e) podnik kolektívneho investovania do
prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) vymedzený v článku 1 ods. 2 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES[33]
a správcovská spoločnosť vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice
2009/65/ES; f) dôchodkový fond alebo inštitúcia
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vymedzená v článku 6 písm. a)
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES[34], správca investičného
portfólia takéhoto fondu alebo inštitúcie; g) alternatívny investičný fond (AIF) a
správca alternatívneho investičného fondu (správca AIF) v zmysle článku 4
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ[35]; h) účelová jednotka zaoberajúca sa
sekuritizáciou vymedzená v článku 4 ods. 44 smernice 2006/48/ES; i) účelovo vytvorený subjekt vymedzený v
článku 13 ods. 26 smernice 2009/138/ES; j) akýkoľvek iný podnik, inštitúcia,
subjekt alebo osoba vykonávajúce jednu alebo viac týchto činností,
v prípade, že priemerná ročná hodnota ich finančných transakcií
predstavuje viac ako päťdesiat percent ich celkového priemerného čistého
ročného obratu podľa článku 28 smernice Rady 78/660/EHS[36]: i) činnosti
uvedené v bodoch 1, 2, 3 a 6 prílohy I k smernici 2006/48/ES; ii) obchodovanie
na vlastný účet alebo na účet zákazníkov alebo v ich mene
v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom; iii) nadobúdanie
účastí v podnikoch; iv) účasť na
finančných nástrojoch alebo ich vydávanie; v) poskytovanie
služieb súvisiacich s činnosťami uvedenými v bode iv); (9)
„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana
vymedzená v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 648/2012[37]; (10)
„vysporiadanie“ je vysporiadanie vymedzené v článku
2 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[38]; (11)
„finančný nástroj uvedený v oddiele C prílohy
I k smernici 2004/39/ES a štruktúrované produkty vydané na území
zúčastneného členského štátu“ je taký finančný nástroj, ktorý vydala osoba,
ktorá má svoje registrované sídlo, alebo v prípade fyzickej osoby svoje
trvalé bydlisko, alebo ak nie je možné určiť trvalé bydlisko, miesto svojho
obvyklého pobytu, v uvedenom štáte; (12)
„pomyselná hodnota“ je podkladová nominálna alebo
menovitá hodnota, ktorá sa používa na výpočet platieb vykonaných v súvislosti s
danou derivátovou zmluvou. 2. Každá z operácií
uvedených v odseku 1 bode 2 písm. a), b), c) a e) sa považuje za
operáciu, pri ktorej vzniká jedna finančná transakcia. Každá výmena uvedená
v odseku 1 bode 2 písm. d) sa považuje za výmenu, pri ktorej vznikajú dve
finančné transakcie. Každá podstatná zmena operácie uvedenej v odseku 1
bode 2 písm. a) až e) sa považuje za novú operáciu rovnakého typu ako pôvodná
operácia. Zmena sa považuje za podstatnú najmä vtedy, ak pri nej dochádza
k nahradeniu aspoň jednej strany, v prípade, že sa zmení cieľ alebo
rozsah pôsobnosti operácie, vrátane jej časovej pôsobnosti, alebo dohodnuté
protiplnenie, alebo ak by z pôvodnej operácie vyplývala vyššia daň, ak by
bola uzavretá v zmenenej forme. 3. Na účely odseku 1 bodu 8
písm. j): a) priemerná ročná hodnota uvedená
v uvedenom bode sa vypočíta buď za tri predchádzajúce kalendárne roky,
alebo v prípade kratšieho obdobia predchádzajúcej činnosti za uvedené kratšie
obdobie; b) hodnota každej transakcie
podľa článku 6 je daňovým základom podľa vymedzenia v uvedenom článku; c) hodnota každej transakcie
podľa článku 7 predstavuje desať percent daňového základu podľa vymedzenia
v uvedenom článku; d) ak priemerná ročná hodnota finančných
transakcií v dvoch za sebou idúcich kalendárnych rokov nepresiahne päťdesiat
percent celkového priemerného čistého ročného obratu podľa článku 28 smernice
78/660/EHS, dotknutý podnik, inštitúcia, subjekt alebo osoba má nárok na to,
aby na požiadanie nebol považovaný alebo ďalej považovaný za finančnú
inštitúciu. Kapitola II
Rozsah pôsobnosti spoločného systému dane z finančných transakcií Článok 3
Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa uplatňuje na
všetky finančné transakcie pod podmienkou, že aspoň jedna strana transakcie je
usadená na území zúčastneného členského štátu a že finančná inštitúcia usadená
na území zúčastneného členského štátu je stranou transakcie, ktorá koná na
vlastný účet alebo na účet inej osoby alebo ktorá koná v mene strany
transakcie. 2. Táto smernica sa
s výnimkou článku 10 ods. 3 a 4 a článku 11 ods. 1 až 4
neuplatňuje na tieto subjekty: a) centrálne protistrany, ak vykonávajú
funkciu centrálnej protistrany; b) centrálnych depozitárov cenných papierov
(CDCP) a medzinárodných centrálnych depozitárov cenných papierov, ak vykonávajú
funkciu centrálneho depozitára cenných papierov alebo medzinárodného
centrálneho depozitára cenných papierov; c) členské štáty, vrátane verejných orgánov
poverených funkciou správy verejného dlhu, pri výkone uvedenej funkcie. 3. Ak subjekt nie je zdaniteľný
podľa odseku 2, nebráni to zdaniteľnosti jeho protistrany. 4. Táto smernica sa neuplatňuje
na tieto transakcie: a) transakcie na primárnom trhu uvedené
v článku 5 písm. c) nariadenia (ES) č. 1287/2006 vrátane činnosti
upisovania a následného prideľovania finančných nástrojov v rámci ich
vydávania; b) transakcie s centrálnymi bankami
členských štátov; c) transakcie s Európskou centrálnou
bankou; d) transakcie s Európskym nástrojom
finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu, transakcie
s Európskou úniou týkajúce sa finančnej pomoci poskytnutej podľa článku
143 ZFEÚ a finančnej pomoci poskytnutej podľa článku 122 ods. 2 ZFEÚ, ako
aj transakcie s Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú
energiu týkajúce sa správy ich majetku; e) bez toho, aby bolo dotknuté písmená c)
a d), transakcie s Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú
energiu, Európskou investičnou bankou a orgánmi zriadenými Európskou úniou
alebo Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, na ktoré sa vzťahuje
Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, v rozsahu a za podmienok
stanovených v uvedenom protokole, dohodách o sídle alebo vo všetkých ďalších
dohodách uzatvorených na vykonávanie protokolu; f) transakcie s medzinárodnými
organizáciami alebo subjektmi, inými než sú uvedené v písmenách c), d) a
e), ktoré sú uznané ako také verejnými orgánmi hostiteľského štátu, v rozsahu a
za podmienok stanovených medzinárodnými dohovormi o založení týchto subjektov
alebo dohodami o sídle; g) transakcie vykonávané ako súčasť
reštrukturalizačných operácií uvedených v článku 4 smernice Rady 2008/7/ES[39]. Článok 4
Usadenie 1. Na účely tejto smernice sa
finančná inštitúcia považuje za usadenú na území zúčastneného členského štátu,
ak je splnená niektorá z týchto podmienok: a) ako takej jej bolo orgánmi uvedeného
členského štátu vydané povolenie konať v súvislosti s transakciami, na
ktoré sa vzťahuje uvedené povolenie; b) jej bolo udelené povolenie alebo je inak
oprávnená pôsobiť s ohľadom na územie uvedeného členského štátu zo
zahraničia ako finančná inštitúcia v súvislosti s transakciami, na ktoré
sa takéto povolenie alebo oprávnenie vzťahuje; c) má svoje registrované sídlo
v uvedenom členskom štáte; d) jej trvalé sídlo, alebo ak nie je možné
určiť adresu jej trvalého sídla, jej obvyklé sídlo sa nachádza v uvedenom
členskom štáte; e) má pobočku v uvedenom členskom štáte,
pokiaľ ide o transakcie vykonávané uvedenou pobočkou; f) je stranou finančnej transakcie s inou
finančnou inštitúciou usadenou v uvedenom členskom štáte podľa písmen a), b),
c), d) alebo e) alebo so stranou, ktorá je usadená na území uvedeného členského
štátu a ktorá nie je finančnou inštitúciou, a koná na vlastný účet alebo na
účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie; g) je stranou finančnej transakcie so
štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených
v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území
uvedeného členského štátu okrem nástrojov uvedených v bodoch 4 až 10
uvedeného oddielu, s ktorými sa neobchoduje v organizovanej platforme, a koná
na vlastný účet alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany
transakcie. 2. Osoba, ktorá nie je finančnou
inštitúciou, sa považuje za usadenú v zúčastnenom členskom štáte, ak je
splnená niektorá z týchto podmienok: a) jej registrované sídlo, alebo v prípade
fyzickej osoby jej trvalé bydlisko, alebo ak nie je možné určiť trvalé
bydlisko, miesto jej obvyklého pobytu sa nachádza v uvedenom štáte; b) má pobočku v uvedenom štáte, pokiaľ ide
o finančné transakcie vykonávané uvedenou pobočkou; c) je stranou finančnej transakcie so
štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených
v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území
uvedeného členského štátu, s výnimkou nástrojov uvedených v bodoch 4
až 10 uvedeného oddielu, s ktorými sa neobchoduje v organizovanej
platforme. 3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa
finančná inštitúcia alebo osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou, nepovažuje
za usadenú v zmysle uvedených odsekov, ak osoba povinná zaplatiť daň
z finančných transakcií preukáže, že medzi ekonomickou podstatou
transakcie a územím akéhokoľvek zúčastneného členského štátu neexistuje žiadna
spojitosť. 4. Ak je splnená viac ako jedna
z podmienok uvedených na zozname v odsekoch 1 a 2, na určenie zúčastneného členského
štátu usadenia je relevantná tá splnená podmienka, ktorá je na zozname uvedená
ako prvá, a to v zostupnom poradí. Kapitola III
Daňová povinnosť, daňový základ a sadzby spoločnej dane z finančných
transakcií Článok 5
Daňová povinnosť v súvislosti s daňou z finančných transakcií 1. Povinnosť zaplatiť daň
z finančných transakcií vzniká u každej finančnej transakcie v
okamihu uskutočnenia tejto transakcie. 2. Následné zrušenie alebo
oprava finančnej transakcie nemá žiadny vplyv na vznik daňovej povinnosti okrem
prípadov, keď došlo k omylu. Článok 6
Daňový základ dane z finančných transakcií v prípade finančných
transakcií, ktoré sa netýkajú derivátových zmlúv 1. V prípade finančných
transakcií, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. c), a,
s ohľadom na derivátové zmluvy, finančných transakcií, ktoré nie sú
uvedené v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. a), bode 2 písm. b) a bode 2
písm. d), je daňovým základom všetko, čo predstavuje protistranou alebo treťou
stranou zaplatené alebo dlžné protiplnenie za prevod. 2. Bez ohľadu na odsek 1 v
prípadoch uvedených v uvedenom odseku je daňovým základom trhová cena určená v
čase vzniku povinnosti zaplatiť daň z finančných transakcií: a) ak je protiplnenie nižšie ako trhová
cena; b) v prípadoch uvedených v článku 2
ods. 1 bode 2 písm. b). 3. Na účely odseku 2 trhová cena
je celá suma, ktorá by bola zaplatená ako protiplnenie za dotknutý finančný
nástroj v nezávislej transakcii. Článok 7
Daňový základ v prípade finančných transakcií týkajúcich sa derivátových zmlúv V prípade finančných transakcií uvedených v
článku 2 ods. 1 bode 2 písm. c) a, s ohľadom na derivátové zmluvy,
finančných transakcií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. a), bode 2 písm.
b) a bode 2 písm. d) je daňovým základom dane z finančných transakcií
pomyselná hodnota uvedená v derivátových zmluvách v čase finančnej
transakcie. Ak sa určí viac ako jedna pomyselná hodnota,
na účely stanovenia daňového základu sa použije najvyššia hodnota. Článok 8
Spoločné ustanovenia o daňovom základe Na účely článkov 6 a 7, ak je hodnota
relevantná pre určenie daňového základu vyjadrená celkovo alebo čiastočne v
inej mene, než je mena zdaňujúceho zúčastneného členského štátu, výmenný kurz,
ktorý sa má uplatňovať, je najaktuálnejší predajný kurz zaznamenaný v čase
vzniku povinnosti zaplatiť daň z finančných transakcií na
najreprezentatívnejšom devízovom trhu dotknutého zúčastneného členského štátu,
alebo výmenný kurz stanovený odkazom na uvedený trh, v súlade s pravidlami
stanovenými uvedeným členským štátom. Článok 9
Uplatňovanie, štruktúra a výška sadzieb 1. Zúčastnené členské štáty
uplatňujú sadzby dane z finančných transakcií platné v čase vzniku
daňovej povinnosti. 2. Sadzby stanovuje každý
zúčastnený členský štát ako percento daňového základu. Tieto sadzby nesmú byť nižšie ako: a) 0,1 % v prípade finančných
transakcií uvedených v článku 6; b) 0,01 % v prípade finančných
transakcií uvedených v článku 7. 3. Zúčastnené členské štáty
uplatňujú rovnakú sadzbu na všetky finančné transakcie patriace do rovnakej
kategórie podľa ods. 2 písm. a) a b). Kapitola IV
Úhrada spoločnej dane z finančných transakcií, súvisiace povinnosti a
predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu Článok 10
Osoby povinné zaplatiť daň z finančných transakcií daňovým orgánom 1. Vo vzťahu ku každej finančnej
transakcii zaplatí daň z finančných transakcií každá finančná inštitúcia,
ktorá spĺňa niektorú z týchto podmienok: a) je stranou transakcie a koná buď na
vlastný účet, alebo na účet inej osoby; b) koná v mene strany transakcie; c) transakcia sa vykonala na jej účet. Daň z finančných transakcií je splatná
daňovým orgánom zúčastneného členského štátu, na území ktorého je finančná
inštitúcia považovaná za usadenú. 2. V prípade, keď finančná
inštitúcia koná v mene alebo na účet inej finančnej inštitúcie, povinnosť
zaplatiť daň z finančných transakcií sa vzťahuje len na uvedenú inú
finančnú inštitúciu. 3. Ak sa splatná daň nezaplatila
v rámci časovej lehoty stanovenej v článku 11 ods. 5, všetky strany transakcie
vrátane osôb, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, sa stávajú spoločne a
nerozdielne zodpovedné za zaplatenie dane splatnej finančnou inštitúciou
v dôsledku uvedenej transakcie. 4. Zúčastnené členské štáty môžu
stanoviť, že osoba iná ako osoby povinné zaplatiť daň z finančných
transakcií v zmysle v odsekov 1, 2 a 3 je spoločne a nerozdielne povinná
zaplatiť túto daň. Článok 11
Ustanovenia týkajúce sa lehôt na zaplatenie dane z finančných transakcií,
povinností, ktorými sa má zaistiť platba, a overenia platby 1. Zúčastnené členské štáty
stanovia povinnosti týkajúce sa registrácie, účtovníctva a vykazovania a
iné povinnosti na účely zaistenia efektívneho zaplatenia splatnej dane
z finančných transakcií daňovým orgánom. 2. Komisia môže v súlade s článkom
16 prijať delegované akty, v ktorých stanoví opatrenia, ktoré majú
zúčastnené členské štáty prijať v súlade s odsekom 1. 3. Zúčastnené členské štáty
prijmú opatrenia na zaistenie toho, aby každá osoba povinná zaplatiť daň
z finančných transakcií predložila daňovým orgánom daňové priznanie, v
ktorom sa uvedú všetky údaje potrebné na výpočet dane z finančných
transakcií, v prípade ktorej vznikla daňová povinnosť v priebehu jedného
mesiaca, vrátane celkovej hodnoty transakcií zdanených podľa jednotlivých sadzieb.
Daňové priznanie týkajúce sa dane z finančných transakcií sa predkladá do
desiateho dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť
zaplatiť daň z finančných transakcií. 4. Zúčastnené členské štáty
zaistia, aby finančné inštitúcie uchovávali pre potrebu daňových orgánov po
dobu aspoň piatich rokov príslušné údaje týkajúce sa všetkých finančných
transakcií, ktoré uskutočnili, či už vo vlastnom mene, alebo v mene inej osoby,
na vlastný účet alebo na účet inej osoby.
Pri stanovení uvedenej povinnosti prípadne zohľadnia povinnosti, ktoré už
uložili finančným inštitúciám so zreteľom na článok 25 ods. 2 smernice
2004/39/ES. 5. Zúčastnené členské štáty
zaistia, aby každá splatná daň z finančných transakcií bola zaplatená na
účty určené zúčastnenými členskými štátmi v týchto termínoch: a) v prípade elektronicky vykonanej
transakcie v okamihu vzniku daňovej povinnosti; b) vo všetkých ostatných prípadoch do troch
pracovných dní od okamihu vzniku daňovej povinnosti. Komisia môže prijať vykonávacie akty,
v ktorých stanoví jednotné spôsoby výberu splatnej dane z finančných
transakcií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom
preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2. 6. Zúčastnené členské štáty
zaistia, aby daňové orgány overili, či bola daň riadne zaplatená. Článok 12
Predchádzanie podvodom a daňovým únikom Zúčastnené členské štáty prijmú opatrenia na
predchádzanie daňovým podvodom a únikom. Článok 13
Všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu 1. Umelé opatrenie alebo umelý
súbor opatrení, ktoré boli zavedené s hlavným zámerom vyhnúť sa zdaneniu
a ktoré vedú k daňovej výhode, sa neberú do úvahy. Zúčastnené členské
štáty pristupujú k týmto opatreniam na daňové účely podľa ich ekonomickej
podstaty. 2. Na účely odseku 1 opatrenie znamená
akúkoľvek transakciu, schému, akciu, operáciu, dohodu, grant, dohovor, prísľub,
záväzok alebo udalosť. Opatrenie môže tvoriť viacero krokov alebo častí. 3. Na účely odseku 1 je
opatrenie alebo súbor opatrení umelý, ak mu chýba obchodná podstata. Zúčastnené
členské štáty pri určovaní toho, či opatrenie alebo súbor opatrení sú umelé,
zvážia najmä to, či zahŕňajú jednu alebo viaceré z týchto situácií: a) právna charakteristika jednotlivých
krokov, ktoré tvoria opatrenie, nie je konzistentné s právnou podstatou
opatrenia ako celku; b) opatrenie alebo súbor opatrení sa
vykonávajú spôsobom, ktorý by sa bežne nepoužil pri konaní, ktoré sa považuje
za rozumné podnikateľské konanie; c) opatrenie alebo súbor opatrení obsahujú
prvky, ktoré majú vzájomný kompenzačný alebo rušivý účinok; d) uzavreté transakcie majú cyklický
charakter; e) z opatrenia alebo súboru opatrení vyplýva
značná daňová výhoda, čo sa však neodráža v podnikateľských rizikách,
ktoré podstúpil daňovník, alebo v jeho peňažných tokoch. 4. Na účely odseku 1 účelom
opatrenia alebo súborov opatrení je vyhnúť sa zdaneniu vtedy, keď bez ohľadu na
akékoľvek subjektívne zámery daňovníka maria cieľ, ducha a účel daňových
ustanovení, ktoré by sa inak uplatňovali. 5. Na účely odseku 1 sa daný
účel považuje za hlavný, ak akýkoľvek iný účel pripísaný, alebo ktorý by mohol
byť pripísaný opatreniu alebo súboru opatrení, sa javí ako nanajvýš
zanedbateľný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. 6. Pri určovaní toho, či
opatrenie alebo súbor opatrení viedli k daňovej výhode podľa odseku
1, porovnajú zúčastnené členské štáty výšku dane, ktorú má daňovník zaplatiť
s ohľadom na uvedené opatrenie (uvedené opatrenia), s výškou dane,
ktorú by ten istý daňovník dlžil za rovnakých okolností pri neexistencii uvedeného
opatrenia (uvedených opatrení). Článok 14
Zneužívanie v prípade depozitných certifikátov a podobných cenných
papierov 1. Bez toho, aby bol dotknutý
článok 13, sa depozitný certifikát alebo podobný cenný papier vydaný
v podstate na účely vyhýbaniu sa dani z transakcií s podkladovým
cenným papierom vydaným v zúčastnenom členskom štáte považuje za vydaný
v uvedenom zúčastnenom členskom štáte v prípade, že by inak vznikla
daňová výhoda. 2. Na účely odseku 1 sa
uplatňuje článok 13 ods. 4, 5 a 6. 3. Pri uplatňovaní odseku 1 sa
prihliada na rozsah, v akom obchod s depozitným certifikátom alebo
podobným cenným papierom nahradil obchod s podkladovým cenným papierom. Ak
takéto nahradenie bolo významného rozsahu, musí osoba povinná zaplatiť daň
z finančných transakcií preukázať, že depozitný certifikát alebo podobný
cenný papier neboli vydané v podstate na účely vyhýbaniu sa dani
z transakcie s podkladovým cenným papierom. Kapitola V
Záverečné ustanovenia Článok 15
Iné dane z finančných transakcií Zúčastnené členské štáty nezachovajú ani
nezavedú dane z finančných transakcií iné ako daň z finančných transakcií,
ktorá je predmetom tejto smernice, alebo daň z pridanej hodnoty podľa smernice
Rady 2006/112/ES[40]. Článok 16
Vykonávanie delegovania právomoci 1. Právomoc prijímať delegované
akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 2. Delegovanie právomocí
uvedených v článku 11 ods. 2 sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu
uvedeného v článku 19. 3. Delegovanie právomoci uvedené
v článku 11 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa
ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda
účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá
platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia oznamuje delegovaný
akt Rade hneď po jeho prijatí. 5. Delegovaný akt prijatý podľa
článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku
v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred
uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí
nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. Článok 17
Informovanie Európskeho parlamentu Európsky parlament je informovaný o prijatí
delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o
odvolaní delegovania právomocí Radou. Článok 18
Postup výboru 1. Komisii pomáha výbor. Uvedený
výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 19
Doložka o preskúmaní Každých päť rokov a prvý raz do 31.
decembra 2016 Komisia predloží Rade správu o uplatňovaní tejto smernice
a prípadne návrh. V uvedenej správe Komisia aspoň preskúma vplyv
dane z finančných transakcií na riadne fungovanie vnútorného trhu,
finančné trhy a reálne hospodárstvo a zohľadní pokrok dosiahnutý v oblasti
zdaňovania finančného sektora v medzinárodnom kontexte. Článok 20
Transpozícia 1. Zúčastnené členské štáty
prijmú a uverejnia najneskôr do 30. septembra 2013 zákony, iné právne predpisy
a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2014. Zúčastnené členské štáty uvedú priamo v prijatých
ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia zúčastnené členské štáty. 2. Zúčastnené členské štáty
oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov,
ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 21
Nadobudnutie účinnosti Táto smernica
nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Článok 22
Adresáti Táto smernica
je určená zúčastneným členským štátom. V Bruseli Za
Radu predseda PRÍLOHA LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Smernica Rady, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií 1.2. Príslušné oblasti politiky v
rámci ABM/ABB 14 05 Daňová politika 1.3. Druh návrhu/iniciatívy Návrh sa týka novej akcie 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročný strategický cieľ
Komisie, ktorý je predmetom návrhu Finančná stabilita 1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB Konkrétny cieľ č. 3 Vyvinúť nové daňové iniciatívy a opatrenia na podporu politických cieľov EÚ Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Hlava 14 Dane a colná únia; ABB 05 Daňová politika 1.4.3. Očakávané výsledky Zabrániť roztriešteniu vnútorného trhu s finančnými službami so zreteľom na rastúci počet zavádzaných nekoordinovaných vnútroštátnych daňových opatrení. Zaistiť, aby sa finančné inštitúcie spravodlivo a podstatne podieľali na nákladoch súvisiacich s nedávnou krízou, a zaistiť vyvážené zdanenie sektora vzhľadom na iné sektory. Vytvoriť vhodné demotivačné faktory pre transakcie, ktorými sa nezvyšuje blahobyt alebo efektívnosť finančných trhov, a doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Prispieť k celkovému cieľu stability v EÚ v období po finančnej kríze 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie Roztrieštenosti finančných trhov vo všetkých činnostiach a štátoch sa dá zabrániť a rovné zaobchádzanie s finančnými inštitúciami v EÚ, a v konečnom dôsledku riadne fungovanie vnútorného trhu, sa dá zaistiť len opatrením na úrovni EÚ a v prípade potreby posilnenou spoluprácou. 1.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti Ukázalo sa, že zavedenie široko založenej dane z finančných transakcií na vnútroštátnej úrovni, ktorá by umožnila splniť tri uvedené ciele bez vážnych účinkov v podobe premiestňovania, je sotva možné (príklad Švédska). 1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia
s inými finančnými nástrojmi Dane sú súčasťou globálneho rámca riešenia. Uloženie dane z finančných transakcií by uľahčilo úsilie o rozpočtovú konsolidáciu v zúčastnených členských štátoch. Okrem toho Komisia navrhla využiť časť príjmov z dane z finančných transakcií ako budúci vlastný zdroj – ak by sa mali použiť na financovanie rozpočtu EÚ, vnútroštátne príspevky zúčastnených členských štátov založené na HND by sa znížili. 1.6. Trvanie akcie a jej
finančného vplyvu Návrh s neobmedzeným trvaním 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia N/A. 2. Opatrenia v oblasti riadenia 2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Zúčastnené členské štáty musia prijať primerané opatrenia vrátane opatrení v oblasti overovania, aby sa daň z finančných transakcií vyberala náležite a včas. Stanovenie primeraných opatrení na zaistenie platenia daní a monitorovanie a overovanie správnosti platby je ponechané na zúčastnené členské štáty. 2.2. Systémy riadenia a kontroly
2.2.1. Zistené riziká 1. Oneskorená transpozícia smernice na úrovni zúčastnených členských štátov 2. Riziko daňových únikov, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívania 3. Riziko premiestnenia 2.2.2. Plánované metódy kontroly V článku 11 smernice sa uvádzajú osobitné ustanovenia týkajúce sa predchádzania daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu: delegované akty a administratívna spolupráca v daňových otázkach. Riziká premiestnenia rieši výber vhodného súboru daňových sadzieb a široké vymedzenie daňového základu. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte existujúce a plánované
preventívne a ochranné opatrenia. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného
finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov · Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP[41] || krajín EZVO[42] || kandidátskych krajín[43] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách || [XX.YY.YY.YY] || DRP/NRP || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách || [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || [Názov….……………...…………………………………………….] GR: <…….> || || || Rok N[44] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || || || || || || || || Platby || (2) || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || Platby || (2a) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[45] || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Platby || =2+2a+3 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Platby || (5) || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Platby || =5+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Platby || =5+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017 GR: TAXUD || Ľudské zdroje || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762 Ostatné administratívne výdavky || 0,040 || 0,036 || 0,036 || 0,036 || 0,036 GR TAXUD SPOLU || || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017 Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 Platby || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné
rozpočtové prostriedky –
X Návrh/iniciatíva si
nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov. 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie –
X Návrh/iniciatíva si
vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v
nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017 OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || Ľudské zdroje || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762 Ostatné administratívne výdavky || 0,040 || 0,036 || 0,036 || 0,036 || 0,036 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 Mimo OKRUHU 5[46] viacročného finančného rámca || || || || || Ľudské zdroje || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A SPOLU || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798 3.2.3.2. Odhadované potreby ľudských
zdrojov –
X Návrh/iniciatíva si
vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || || || || 14 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762 14 01 01 02 (delegácie) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. 14 01 05 01 (nepriamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. 10 01 05 01 (priamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[47] || || || || || 14 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. 14 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. XX 01 04 yy[48] || - ústredie[49] || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. - delegácie || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || SPOLU || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762 odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo
najviac na jedno desatinné miesto) 14 predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských zdrojov budú pokryté
úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne
prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa
môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v
závislosti od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Súčasné pridelenie pracovníkov GR TAXUD nezohľadňuje celkovú otázku spoločného systému dane z finančných transakcií a bude si vyžadovať interné prerozdelenie. Hlavné úlohy pridelených úradníkov budú: vypracovať technické podrobnosti v súvislosti s praktickým fungovaním dane s cieľom uľahčiť proces rokovaní, monitorovať následné vykonávanie, pripraviť právne výklady a pracovné dokumenty, prispievať k delegovaným aktom okrem iného v súvislosti s ustanoveniami proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam/zneužívaniu daní, pripraviť prípadné konania vo veci porušenia predpisov atď. 3.2.4. Súlad s platným viacročným
finančným rámcom –
X Návrh/iniciatíva je
v súlade s platným viacročným finančným rámcom. 3.2.5. Účasť tretích strán na
financovaní –
Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími
stranami. 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy
–
X Návrh/iniciatíva ako
taký/taká nemá finančný vplyv na príjmy. Ak by sa však časť príjmov z dane
z finančných transakcií použila ako vlastný zdroj, čím by sa znížili
zostatkové vlastné zdroje založené na HND získané od zúčastnených členských
štátov, malo by to vplyv na zloženie zdrojov príjmov. [1] KOM(2011) 594 v konečnom znení. [2] V priebehu rokov 2008 až 2012 finančné inštitúcie vo
veľkom využívali, či už priamo alebo nepriamo, pomoc zo záchranných a
zabezpečovacích operácií (pred)financovaných európskymi daňovníkmi. Tieto
operácie spoločne so stagnujúcou hospodárskou činnosťou spôsobenou rozšírením
neistoty týkajúcej sa stability celkového ekonomického a finančného systému
spôsobili zhoršenie salda verejných financií v celej Európe o viac ako
20 % HDP. Väčšina finančných a poisťovacích služieb je tiež oslobodená od
povinnosti platiť DPH. [3] P7_TA-(2012)0217. [4] ECO/321 – CESE 818/2012 (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s.
55). [5] CDR 332/2011 (Ú. v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 7). [6] Daň z finančných transakcií bola po prvýkrát na
programe Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 8. novembra 2011 a potom
na troch nasledujúcich zasadnutiach v marci, júni a júli 2012. Od decembra 2011
do júna 2012 bolo tejto téme venovaných sedem zasadnutí pracovnej skupiny Rady
pre daňové otázky – nepriame zdanenie. [7] COM(2012) 631 final/2. [8] KOM(2011)
510 v konečnom znení.
http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/proposal_council_own_resources_en.pdf [9] KOM(2011) 739 v konečnom znení. http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/COM_2011_0739_EN.pdf [10] Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11. [11] http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/other_taxes/financial_sector/index_en.htm. [12] Ú. v. EÚ L 22, 25.1.2013, s. 11. [13] Odkaz na vymedzenie pojmu finančné nástroje v prílohe I k
smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla
2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení
smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS
(Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1). Toto vymedzenie zahŕňa
podiely v podnikoch kolektívneho investovania. V dôsledku toho sú
finančnými nástrojmi akcie a podielové listy podnikov kolektívneho investovania
do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle článku 1 ods. 2 smernice
2009/65/ES (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32) a alternatívne investičné fondy
(AIF) vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 174,
1.7.2011, s. 1). [14] Konkrétne smernica 2004/39/ES (pozri predchádzajúcu
poznámku pod čiarou). [15] Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41. [16] Ú.
v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1. [17] Ú.
v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1. [18] S určitými výnimkami v prípade smernice 2011/16/EÚ,
ktoré však tu nie sú relevantné. [19] http://www.oecdilibrary.org/docserver/download/fulltext/2311331e.pdf?expires=1309623132&id=id&accname=ocid194935&checksum=37A9732331E7939B3EE154BB7EC53C41
[20] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1. [21] KOM(2011)
510 v konečnom znení.
http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/proposal_council_own_resources_en.pdf [22] KOM(2011) 739 v konečnom znení. http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/COM_2011_0739_EN.pdf [23] Ú. v. EÚ L 22, 25.1.2013, s. 11. [24] Ú. v. EÚ C ..., ..., s. . . [25] Ú. v. EÚ C..., ..., s. . [26] Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11. [27] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [28] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. [29] Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1. [30] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201. [31] Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. [32] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1. [33] Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32. [34] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10. [35] Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1. [36] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. [37] Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1. [38] Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45. [39] Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s.11. [40] Ú. v. ES L 347, 11.12.2006, s. 1. [41] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [42] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [43] Kandidátske krajiny a prípadne kandidátske krajiny
západného Balkánu. [44] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
realizovať. [45] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené
na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [46] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené
na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [47] ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny
zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE =
vyslaný národný expert. [48] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“) [49] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky
fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo
(EFRH).