This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0594
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL Annual Report 2013 on the European Union's Development and external assistance policies and their implementation in 2012
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa za rok 2013 o rozvojovej politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2012
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa za rok 2013 o rozvojovej politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2012
/* COM/2013/0594 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa za rok 2013 o rozvojovej politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2012 /* COM/2013/0594 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A
RADE Výročná správa za rok 2013 o rozvojovej
politike a politike vonkajšej pomoci Európskej únie a o ich vykonávaní v roku
2012 Budovanie globálnej budúcnosti na základe
zodpovednosti a solidarity Európska únia (EÚ) získala v roku 2012
Nobelovu cenu za mier za svoj prínos k presadzovaniu mieru, demokracie
a ľudských práv v Európe. Predseda Európskej komisie (ďalej
len „Komisia“) José Manuel Barroso vo svojom prejave pri slávnostnom odovzdávaní
Nobelovej ceny výstižne spojil tento úspech s globálnou solidaritou
a zodpovednosťou: „Ako svetadiel, ktorý povstal z trosiek, aby
sa stal jedným z najsilnejších hospodárstiev na svete, svetadiel
s najpokrokovejšími sociálnymi systémami, ktorý je najväčším
poskytovateľom pomoci na svete, máme osobitnú zodpovednosť voči
miliónom ľudí v núdzi.“ Európa je tak priamo v centre globálneho úsilia
na zlepšenie života ľudí prostredníctvom rozvoja. Európska únia ako celok
ostáva najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci,
pričom spoločne za rok 2012 poskytla 55,2 miliardy EUR[1]. Rok 2012 bol takisto prvým
rokom vykonávania programu zmien[2],
ktorým sa zvýšil vplyv rozvojovej politiky EÚ na znižovanie chudoby.
Súčasne pokročili prípravy na vytvorenie globálneho rámca po roku
2015 s EÚ ako kľúčovým subjektom. Európska únia takisto poskytla
pohotovú a rozhodnú podporu v krízových a nestabilných
situáciách, ako bolo sucho v sahelskom regióne a konflikty
v Sýrii a Mali. Vykonávanie programu zmien V programe zmien,
ktorý Rada schválila 14. mája 2012, sa stanovuje strategickejší prístup
k znižovaniu chudoby zameraný na ďalšie zvýšenie vplyvu rozvojovej
politiky EÚ[3].
Na tento účel sa v ňom navrhuje niekoľko
kľúčových zmien týkajúcich sa spôsobu poskytovania pomoci EÚ. Okrem
iného k nim patrí diferencovaný prístup, aby sa grantová pomoc dostala
tam, kde je najviac potrebná a kde môže mať najväčší vplyv pri
znižovaní chudoby; zameranie každej krajiny najviac na tri odvetvia;
jednoznačnejší dôraz na dobrú správu vecí verejných, demokraciu, ľudské
práva, ako aj inkluzívny a udržateľný rast; väčšia miera využívania
inovačných finančných mechanizmov; lepšia súdržnosť politík,
zvýšená koordinácia a spoločné opatrenia s členskými
štátmi. Program zmien sa v súčasnosti
vykonáva. Niekoľko oznámení prijatých v priebehu roka 2012 bolo
zameraných na osobitné aspekty, napríklad oznámenie Sociálna ochrana v
rozvojovej spolupráci Európskej únie[4];
oznámenie Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca
Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších
vzťahov[5]
a oznámenie Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v
oblasti potravinovej bezpečnosti[6].
Európske dni rozvoja – každoročné podujatie týkajúce sa globálnych otázok
a rozvojovej spolupráce – zamerané na ústrednú tému programu zmien: inkluzívny
a udržateľný rast, ktorý bude podporovať ľudský rozvoj. Komisia v roku 2012 začala vo zvýšenej miere využívať
kombinovanie grantových a negrantových zdrojov, ako sú pôžičky a vlastný
kapitál, ktorých spojením sa dá vytvoriť správna kombinácia
finančných zdrojov pre konkrétne projekty. Európska únia vytvorila tri
nové mechanizmy kombinovania pre Áziu, karibskú a tichomorskú oblasť.
Vďaka tomu granty EÚ vo výške viac ako 400 miliónov EUR umožnili
zrealizovať investičné projekty v prijímajúcich krajinách s
prostriedkami v celkovej hodnote približne 10 miliárd EUR. Komisia
začala takisto vytyčovať celkový rámec pre predkladanie správ o
výsledkoch týkajúci sa zlepšovania systémov monitorovania a predkladania
správ súvisiacich s vykonávaním projektov a programov. V roku
2012 v šiestich krajinách pokračovalo spoločné programovanie EÚ
a členských štátov, a to v Etiópii, Ghane, Guatemale,
Laose, Mali a vo Rwande. Spoločné plánovanie na Haiti a v Južnom
Sudáne sa už začalo ako súčasť skoršieho procesu s cieľom
zlepšiť výsledky a vplyv pomoci. Začal sa aj proces rozšírenia
spoločného programovania prostredníctvom posúdenia jeho
uskutočniteľnosti vo vyše 40 nových krajinách. Potravinová bezpečnosť
a výživa V roku 2012 nemalo stále prístup k
dostatočnému množstvu potravín 870 miliónov ľudí. Oznámenie o
zvyšovaní odolnosti prijaté v októbri obsahovalo opis desiatich zásadných
krokov na zvýšenie odolnosti najzraniteľnejších ľudí na svete. Tieto
kroky pokrývali široké spektrum opatrení od národných stratégií na zvýšenie
odolnosti a plánov na predchádzanie katastrofám/zvládanie katastrof po
účinné systémy včasného varovania v krajinách často
postihovaných katastrofami, ako aj inovačné prístupy k riadeniu rizík.
Politika stavia na sľubných výsledkoch iniciatív EÚ na zvýšenie odolnosti
v sahelskom regióne a v Africkom rohu: globálna aliancia pre odolnosť v
sahelskom regióne (Alliance Globale pour l'Initiative Résilience – AGIR-Sahel)
a iniciatívu na podporu odolnosti v Africkom rohu (Supporting the Horn of Africa’s
Resilience – SHARE). Cieľom oboch iniciatív je prelomiť
začarovaný kruh sucha, hladu a chudoby prostredníctvom koordinácie
medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou. Prostredníctvom potravinového
nástroja EÚ v hodnote 1 miliardy EUR sa v priebehu troch rokov zlepšili
životy vyše 59 miliónov ľudí v 49 krajinách a v jeho rámci sa poskytla
nepriama podpora ďalším takmer 93 miliónom ľudí. Dva programy, ktoré
pomohli pri dosahovaní tohto pokroku, sú program očkovania dobytka,
ktorého výsledkom je zaočkovanie vyše 44,6 milióna kusov dobytka, a
výcvikový program v oblasti poľnohospodárskej produkcie pre 1,5 milióna
ľudí. Výživa je v rámci rozvojovej politiky
kľúčová. Európska únia sa v roku 2012 zaviazala pomôcť
partnerským krajinám znížiť počet detí, ktoré trpia zakrpateným
rastom, aspoň o 7 miliónov do roku 2025. Preto sa z tematického programu
potravinovej bezpečnosti EÚ poskytlo 5 miliónov EUR prostredníctvom
sekretariátu iniciatívy na rozšírenie podpory výživy (Scaling Up Nutrition –
SUN) s cieľom podporiť vnútroštátne úsilie a zabezpečiť
primeranú výživu od začiatku tehotenstva až po druhé narodeniny
dieťaťa. Do konca roka 2012 sa k iniciatíve SUN pripojilo 33
rozvojových krajín, v ktorých žije 59 miliónov z celkového počtu 165
miliónov detí trpiacich zakrpateným rastom na celom svete. Európska únia
takisto zohrala aktívnu úlohu na samite G8 v máji, na ktorom sa otvorila
iniciatíva s názvom „Nová aliancia pre potravinovú a výživovú
bezpečnosť“[7].
Na jeseň 2012 sa začala aj príprava oznámenia na zlepšenie výživy matiek
a detí, ktoré sa má prijať v marci 2013. Sociálna ochrana V súvislosti
s tvorbou bohatstva sa príliš často zabúda na najzraniteľnejších
členov spoločnosti. Len 20 % svetovej populácie má prístup
k primeranej sociálnej ochrane, ktorej absencia predstavuje prekážku pre
dlhodobý a udržateľný rozvoj. Komisia v auguste prijala oznámenie o
sociálnej ochrane, v ktorom sa vysvetľuje, ako môže rozvojová spolupráca
posilniť politiky a systémy sociálnej ochrany. Oznámenie obsahuje návrhy
na podporu partnerských krajín, ktoré sa v neposlednom rade týkajú zaistenia
minimálnej úrovne sociálnej ochrany, s cieľom stanoviť a vykonať
opatrenia na tvorbu pracovných miest a lepšie pracovné príležitosti a pre
priamu podporu EÚ pri riešení hlavných príčin sociálnej neistoty. Návrhy –
v súlade s návrhmi programu zmien týkajúcimi sa komplexnejšieho
prístupu k ľudskému rozvoju – boli predložené po rozsiahlych
verejných konzultáciách a v roku 2013 ich prediskutujú ministri EÚ
pre rozvoj a Európsky parlament. Európska únia takisto vyjadrila podporu
koncepcii vnútroštátne stanovených minimálnych úrovní sociálnej ochrany,
prispela k ich schváleniu v rámci skupiny G20 a k prijatiu odporúčania o
minimálnych úrovniach sociálnej ochrany na Medzinárodnej konferencii práce v
roku 2012. Podpora krajín v procese transformácie V spoločnom oznámení s názvom „Podpora EÚ pre trvalo
udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie“[8], ktoré bolo prijaté v októbri,
sa skúmalo, čo môže ponúknuť EÚ, ak chce pomôcť krajinám v
procese transformácie dosiahnuť, aby transformácia bola úspešná a
udržateľná. Oznámenie vychádza z vlastných skúseností EÚ týkajúcich
sa rozširovania, susedskej politiky a rozvojovej spolupráce, ako aj
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)
a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).
V spoločnom oznámení sa stanovuje niekoľko konkrétnych opatrení
na zlepšenie spôsobu, ktorým EÚ podporuje tieto krajiny pri dosahovaní trvalých
výsledkov. Zabezpečenie udržateľnej energie
pre všetkých Podpora
cieľov iniciatívy OSN Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL)
nabrala v roku 2012 na obrátkach. Skupina na vysokej úrovni, ktorej členom
je komisár pre rozvoj Andris Pielbags, riadila prvú fázu iniciatívy, ktorej
cieľom je mobilizovať vlády, súkromný sektor a občiansku
spoločnosť, aby poskytli univerzálny prístup k moderným službám v
oblasti energetiky, zvýšili energetickú účinnosť na všetkých
úrovniach a zdvojnásobili podiel obnoviteľných zdrojov energie v celkovom
energetickom mixe. Komisia a dánske
predsedníctvo Rady Európskej únie usporiadali v apríli samit EÚ o
udržateľnej energii pre všetkých, na ktorom predseda Komisie Barroso
predstavil ambiciózny cieľ pomôcť rozvojovým krajinám
zabezpečiť do roku 2030 prístup k udržateľným službám v oblasti
energetiky pre 500 miliónov ľudí. Komisia vyčlenila 400 miliónov EUR
na opatrenia súvisiace s oblasťou energetiky v subsaharskej Afrike
prostredníctvom kombinácie rôznych spôsobov financovania. Rozvíja takisto
nástroj technickej pomoci EÚ v hodnote 65 miliónov EUR a počíta s vyše 75
miliónmi EUR na projekty elektrifikácie vidieka v krajinách regiónu AKT. Lepší prístup k
moderným energetickým službám by vďaka projektom, ktoré sa už financujú z
nástroja v oblasti energie, malo využívať viac ako 12 miliónov ľudí v
celom regióne AKT. Rio+20: prechod k ekologickejšiemu
hospodárstvu Na júnovej konferencii OSN o udržateľnom
rozvoji (Rio+20) EÚ zabezpečila prijatie záväzkov v oblastiach, ako je
vodné hospodárstvo, oceány, pôda a ekosystémy, dôstojná práca, sociálna
ochrana, energetika, udržateľné poľnohospodárstvo a potravinová
bezpečnosť. Na konferencii bolo prijaté vyhlásenie s názvom
„Budúcnosť, akú chceme“[9].
Vo vyhlásení sa prvýkrát uznalo, že inkluzívne ekologické hospodárstvo je
dôležitý nástroj na dosiahnutie udržateľného rozvoja a na zníženie
chudoby. Uznalo sa tiež, že treba bezodkladne konať s cieľom
zastaviť neudržateľné modely výroby a spotreby. Objavila sa
možnosť spolupracovať so širokým spektrom ochotných krajín na
vypracovaní politík týkajúcich sa ekologického hospodárstva v rámci
spoločného podniku. Dospelo sa aj k rozhodnutiu vypracovať ciele
udržateľného rozvoja, ako aj možnosti účinnej stratégie financovania
udržateľného rozvoja. Plnenie miléniových rozvojových cieľov Projekty a programy EÚ pomáhajú
plniť miléniové rozvojové ciele na všetkých kontinentoch a vo
všetkých regiónoch. Celkovo sa vo svete v súvislosti s miléniovými
rozvojovými cieľmi podarilo dosiahnuť pôsobivý pokrok. Podľa
najnovších dostupných údajov[10]
sa už vo svete podarilo znížiť podiel ľudí žijúcich v extrémnej
chudobe na polovicu, a to ešte pred rokom 2015. V prístupe k
zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, počte žiakov zapísaných do základných
škôl a globálnej miere nakazených HIV sa dosiahli podstatné zlepšenia, aj
keď v týchto sektoroch naďalej existujú rozdiely medzi mestskými a
vidieckymi oblasťami. Problémy existujú naďalej, pričom
zaostávajú najmä časti subsaharskej Afriky a krajiny postihnuté
konfliktom. Na celom svete ešte treba urobiť veľa práce predovšetkým
v boji proti hladu, úmrtnosti detí a matiek, ako aj pri dosahovaní kvality
vody a hygieny. V roku 2012 sa
začalo s realizáciou niekoľkých programov v rámci iniciatívy EÚ v
oblasti miléniových rozvojových cieľov v celkovej hodnote 1 miliardy EUR.
Iniciatíva v oblasti miléniových rozvojových cieľov je zameraná na podporu
rýchlejšieho pokroku v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov v 36
krajinách AKT a poskytuje finančné prostriedky pre najnáročnejšie
ciele, ako aj financovanie na základe výkonu pre krajiny, ktoré úspešne
realizovali pomoc. Iniciatíva
v oblasti miléniových rozvojových cieľov v praxi: Zásobovanie vodou
v zanedbávaných oblastiach Toga V rámci iniciatívy
EÚ v oblasti miléniových rozvojových cieľov bolo pridelených 16,7
milióna EUR na odvetvie vodohospodárstva a hygieny v pobrežnom
regióne na juhu Toga, kde žije takmer polovica populácie krajiny a kde je
sústredených 90 % hospodárskych činností. Len 13 % ľudí
v tejto oblasti má prístup k zdravotne vyhovujúcej a čistej
pitnej vode čerpanej z tradičných vodných zdrojov alebo púmp. Do
roku 2016 sa vybuduje alebo obnoví 467 vodných zdrojov a 6 000 latrín a
súčasne dostane výcvik 8 500 verejných pracovníkov a zainteresovaných
strán. Dva projekty, ktoré spoločne organizuje UNICEF a nemecký
Červený kríž, majú za cieľ dodať zariadenia na pitnú vodu a
hygienické zariadenia do 140 vidieckych spoločenstiev v regióne a takisto
poskytnúť rodinám inštruktáž o hygiene, ktorá bude zameraná najmä na deti. Príprava rámca
na obdobie po roku 2015 Prípravy na
osobitné podujatie OSN na preskúmanie pokroku pri dosahovaní miléniových
rozvojových cieľov (september 2013) a všeobecnejšie diskusie
o novom rámci na obdobie po roku 2015 sa počas roka 2012
zrýchľovali. Začali sa práce na oznámení Komisie vrátane verejných
konzultácií a v júli bol za člena skupiny OSN na vysokej úrovni
pre obdobie po roku 2015 vymenovaný komisár Andris Piebalgs. Oznámenie, ktoré
by malo byť prijaté vo februári 2013, bude obsahovať návrh zásad pre
prístup EÚ k všeobecnému rámcu na obdobie po roku 2015, v ktorom sa spojí
odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj, vrátane preskúmania miléniových
rozvojových cieľov a opatrení nadväzujúcich na konferenciu Rio+20.
Očakáva sa, že tento prístup schváli Rada v júni 2013. EÚ vo svete Ťažiskom v
roku 2012 bola dobrá správa vecí verejných, ktorá je nevyhnutná pre inkluzívny
a udržateľný rozvoj. V súlade s programom zmien a spoločným oznámením
z roku 2011 s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej
činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“[11] EÚ využila škálu svojich
externých nástrojov s cieľom uľahčiť reformy v krajinách v
procese transformácie, aktívne zasiahnuť v krízových situáciách s
cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť slobodné a
spravodlivé voľby. Európska únia obmedzila svoje vzťahy
s krajinami, ktoré porušujú ľudské práva a uvalila rozsiahle
obmedzujúce opatrenia proti represívnym režimom, pričom nasmerovala pomoc
viac na občiansku spoločnosť a postihnuté
obyvateľstvo. Takto to spravila v prípade Sýrie, kde zhoršujúca sa
humanitárna kríza a systematické porušovanie ľudských práv viedli EÚ k
tomu, že pozastavila svoju bilaterálnu finančnú pomoc a uložila krajine
balík tvrdých sankcií, pričom nasmerovala pomoc priamo na postihnuté
obyvateľstvo. Celkovo bola spolupráca EÚ na celom svete naďalej zameraná na
plnenie miléniových rozvojových cieľov. Napriek dobrým vyhliadkam na
dosiahnutie všeobecného základného vzdelania do roku 2015 je v subsaharskej
Afrike stále málo pravdepodobné, že sa včas dosiahnu miléniové
rozvojové ciele. Extrémna chudoba, detská úmrtnosť a zdravie matiek
sú naďalej hlavnými problémami. Výsledky realizácie podpory EÚ
v subsaharskej Afrike v roku 2012 boli dobré; celkové záväzky v
oblasti financovania dosiahli výšku 4,014 miliardy EUR. Niektoré krajiny
prekročili svoje ročné ciele z dôvodu lepšej realizácie projektov a
programov, než sa očakávalo. Najpozoruhodnejším príkladom bolo vyplatenie
tranže rozpočtovej podpory vo výške 40 miliónov EUR Malawijskej
republike v decembri 2012 po pozitívnom vývoji v krajine. Komisia v júni usporiadala konferenciu na vysokej úrovni s cieľom
udržateľne zvyšovať odolnosť najzraniteľnejšieho
obyvateľstva v sahelskom regióne. Účastníci konferencie
súhlasili so spustením partnerstva pre odolnosť prostredníctvom iniciatívy
s viacerými zainteresovanými stranami (AGIR-Sahel/Alliance globale pour
l'initiative Résilience – Sahel). Aliancia AGIR poskytuje plán na zvýšenie odolnosti obetí chronickej
podvýživy v tomto regióne. Podobne ako potenciálne investície vo výške 750
miliónov EUR investované počas troch rokov na vybudovanie sezónnych
záchranných sietí aj konsenzus bol založený na potrebe investovať do
zdravotnej starostlivosti a do iných sociálnych odvetví, na fungovaní
trhov s potravinami a na posilnení postavenia žien vrátane žien
pracujúcich v poľnohospodárstve. Komisia spustila iniciatívu s názvom „Podpora
odolnosti v Africkom rohu“ (SHARE), ktorá doplnila rozsiahlu pomoc EÚ
určenú pre Africký roh po suchách v roku 2011, s cieľom prilákať
investície v oblastiach obnovy a odolnosti. Vznikli plány v hodnote vyše
250 miliónov EUR s cieľom zvýšiť účasť EÚ
v rokoch 2012 – 2013. Ich súčasťou je podpora
poľnohospodárskej produkcie a produkcie dobytka, výživy, zdravia
dobytka a zásobovania vodou, ako aj hospodárenia s prírodnými
zdrojmi. Komisia v rámci iniciatívy SHARE zdôrazňuje, že väčší
relatívny dôraz by sa mal klásť na nížiny Afrického rohu, ktoré sa vo
veľkej miere prekrývajú s oblasťami, kde prevláda
(poľnohospodársko) pastiersky spôsob života. Iniciatíva SHARE je súčasťou
strategického rámca pre Africký roh, ktorý zabezpečuje holistický prístup
k účasti EÚ v tomto regióne, pričom ľuďom žijúcim v regióne
poskytuje podporu pri dosahovaní väčšieho mieru, stability,
bezpečnosti a prosperity pod vedením zodpovednej vlády. K tomuto
strategickému rámcu takisto prispieva široký rozsah projektov rozvojovej
spolupráce a štyri súčasné misie a operácie SBOP . V priebehu roka
2012 zohrávala EÚ kľúčovú úlohu v Mali pri zabezpečovaní
medzinárodnej mobilizácie v reakcii na vojenskú vzburu/prevrat a hrozbu
definitívneho prevzatia moci nad severným Mali teroristickými skupinami.
V rámci snahy o uvoľnenie zablokovanej politickej situácie EÚ
prijala opatrenia na prebudovanie armády a významne prispela k úsiliu
afrických a francúzskych vojenských jednotiek o intervenciu, keď
Bezpečnostná rada OSN začiatkom roka 2013 poskytla svoj súhlas.
Európska únia v máji 2013 usporiada konferenciu darcov pre Mali s cieľom
získať podporu na rekonštrukciu krajiny. Táto kríza zvýraznila význam
komplexného prístupu EÚ a jej odhodlanie podstatne prispieť
k rekonštrukcii, stabilizácii a vybudovaniu trvalého mieru,
predovšetkým na severe Mali. Hoci pre mier a rozvoj celého sahelského regiónu
je nevyhnutné trvalé riešenie politickej a bezpečnostnej krízy v Mali,
treba sa venovať aj otázkam bezpečnosti a rozvoja v celom
sahelskom regióne. Vzájomná zodpovednosť a spoločný
záväzok týkajúci sa ľudských práv, demokracie a právneho štátu tvoria
jadro obnovenej európskej susedskej politiky (ESP)[12], ktorá sa usiluje
predovšetkým o podporu „pevne zakorenenej demokracie“. V rámci
zastrešujúcich programov na doplňujúcu podporu južného a východného
susedstva boli prostriedky pridelené niekoľkokrát: program SPRING (Podpora
partnerstvu, reformám a inkluzívnemu rastu) a program EaPIC (Program pre
integráciu a spoluprácu v rámci Východného partnerstva). Európska únia
počas roku 2012 reagovala na Arabskú jar, ktorá sa prehnala
časťami južného susedstva, a to v súlade so zásadou „viac za
viac[13],
t. j. prístupom založeným na stimuloch a určeným na podporu partnerov, ktorí
uskutočňujú reformy a budujú „pevne zakorenenú demokraciu“.
Zastrešujúci program SPRING poskytuje tejto zásade hmatateľnú formu tým,
že zabezpečuje doplňujúcu podporu pre partnerské krajiny, ktoré
preukážu skutočné odhodlanie a pokrok. Zabezpečenie vzdelania pre vysídlené sýrske deti Vysídleným sýrskym deťom, ktoré sú vylúčené zo vzdelávania,
pomáha program EÚ v hodnote 10 miliónov EUR. Program, ktorý vykonáva UNICEF, má
za cieľ poskytnúť 5 500 zraniteľným sýrskym a jordánskym
deťom v 39 jordánskych školách, ako aj deťom v hostiteľských
spoločenstvách v Jordánsku, prístup k bezplatnému formálnemu vzdelávaniu a
k ďalším dôležitým službám vzdelávania. Projekt podporuje jordánsky
vzdelávací systém na národnej úrovni a na úrovni jednotlivých
spoločenstiev. V rámci východného susedstva sa
prostredníctvom spolupráce EÚ ďalej podporovali reformné procesy v
partnerských krajinách. Spoločné oznámenie z mája s názvom „Východné
partnerstvo: Plán opatrení na obdobie do samitu na jeseň 2013“ [14] predstavuje dôležitý krok pri
príprave budúcich činností. V období do samitu vo Vilniuse sa
vykonávanie partnerstva bude riadiť sprievodnými bilaterálnymi
a multilaterálnymi plánmi. V rámci programu EaPIC sa vyššou
finančnou pomocou podporilo Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko. Európska únia bola v roku 2012 osobitne
aktívna v Ázii s bezprecedentným počtom stretnutí, návštev a
samitov na vysokej úrovni, ktoré v novembri vyvrcholili deviatym samitom ASEM v
Laose. Dobrý pokrok sa dosiahol v súvislosti s uzatváraním rámcových
dohôd, dohôd o partnerstve a spolupráci a dohôd
o voľnom obchode s niekoľkými ázijskými partnermi. Európska
únia ďalej spolupracovala s regionálnymi organizáciami. So Združením
národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) dohodla nový akčný plán zameraný na
udržateľný rozvoj a inkluzívny rast na roky 2013 – 2017. Reforma v Mjanmarsku/Barme Európska únia podporuje
pozoruhodnú politickú a hospodársku transformáciu, ktorá sa odohráva v
Mjanmarsku/Barme, a v máji 2012 pozastavila reštriktívne opatrenia. Komisia
teraz v plnej miere spolupracuje s vládou na rozvojovej spolupráci,
ktorej výška sa viac ako zdvojnásobila a jej rozsah sa rozšíril. Vo
februári 2012 komisár Piebalgs navštívil Mjanmarsko/Barmu a
oznámil balík 150 miliónov EUR, ktoré budú v priebehu dvoch rokov poskytnuté na
podporu demokratických reforiem krajiny s cieľom pomôcť priniesť
udržateľný rast a rozvoj pre celú populáciu.. Tento balík, z ktorého bolo
ku koncu roka 2012 pridelených už 100 miliónov EUR, vychádza z existujúcej
podpory na zdravotníctvo, vzdelávanie, živobytie, vysídlené osoby a budovanie
kapacít verejnej správy. Podpredsedníčka Komisie a vysoká
predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Ashtonová počas svojej návštevy v apríli v Rangúne oficiálne otvorila nový
úrad EÚ a Európska únia v septembri otvorila proces na obnovenie všeobecného
systému preferencií, ktoré pomôžu Mjanmarsku/Barme expandovať na trhy v Európe.
Mjanmarské mierové centrum, ktoré zohráva ústrednú úlohu v procese
etnického zmierenia a ktoré v novembri 2012 slávnostne otvoril
predseda Barroso, dostalo počiatočnú finančnú pomoc EÚ. Afganistan zostáva
aj naďalej prioritou. V máji Rada pripomenula dlhodobý záväzok EÚ
voči tejto krajine, pričom sľúbila, že prinajmenšom zachová
úroveň pomoci po stiahnutí vojenských jednotiek v roku 2014 a podporí
afganské úsilie pri posilňovaní civilnej polície a právneho štátu. Tieto
záväzky tvorili základ oficiálnych záväzkov EÚ na medzinárodných konferenciách,
ktoré sa konali v Chicagu, Kábule a v Tokiu. Počas roku 2012 dosiahla
podpora EÚ na zdravotníctvo a sociálnu ochranu výšku 185 miliónov EUR. Európska
únia pokračovala vo svojich záväzkoch týkajúcich sa právneho štátu s
osobitným dôrazom na prácu polície. Afganistan čerpá aj z tematických
položiek podpory, ako sú ľudské práva, občianska spoločnosť
a potravinová bezpečnosť. Stredná Ázia, ktorá zostáva
nestabilná a veľmi zraniteľná, je pre EÚ dôležitý región. Záväzky
rozvojovej spolupráce EÚ dosiahli v roku 2012 výšku 117 miliónov EUR. Stratégia
EÚ pre Strednú Áziu, ktorej preskúmanie sa uskutočnilo v roku 2012[15], zostáva účinná a Rada
pre zahraničné veci uvítala posilnenie vzťahov so štátmi Strednej
Ázie a potvrdila význam stratégie. Naďalej sú dôležité všetky prioritné
oblasti stratégie: ľudské práva, právny štát, dobrá správa vecí verejných
a demokratizácia; mládež a vzdelávanie; hospodársky rozvoj, obchod a
investície; energetika a doprava; udržateľnosť životného prostredia a
vodohospodárstvo, ako aj boj proti spoločným hrozbám a výzvam. V rámci
rozvojovej spolupráce EÚ v roku 2012 sa vyzdvihovalo vzdelávanie, hospodárenie
s verejnými financiami a investičný nástroj pre Strednú Áziu (IFCA), ako
aj rozvoj súkromného sektora a regionálna cezhraničná
bezpečnosť. Latinská Amerika
ako celok spravila významný pokrok k dosiahnutiu miléniových rozvojových
cieľov. Bilaterálna spolupráca EÚ s krajinami Latinskej Ameriky sa
sústredila na široké spektrum odvetví vrátane dobrej správy vecí verejných,
boja proti korupcii, vzdelávania, klímy a biodiverzity a podpory hospodárstva. Vzťahy s krajinami karibského
regiónu sa počas roku 2012 sústredili na následné opatrenia a na
ukončenie niekoľkých iniciatív, ktoré sa začali v predchádzajúcich
rokoch. Úsilie o politický dialóg s regiónom a jeho posilňovanie ostávajú
prioritou. Uskutočnil sa politický dialóg medzi EÚ a Karibským fórom
afrických, karibských a tichomorských štátov (Cariforum). V roku 2012 bol
vytvorený investičný nástroj pre Karibik, ktorý bude oficiálne spustený
začiatkom roka 2013. Pre EÚ sa v roku 2012 naďalej zvyšoval
význam regiónu Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý má pozoruhodný hospodársky
výkon a čoraz pevnejší a rozsiahlejší záväzok dodržiavať demokratické
hodnoty a ľudské práva. Súčasne boli vzájomné vzťahy
poznačené znepokojujúcim sklonom k reštriktívnym obchodným postupom,
ako sú argentínske licenčné obmedzenia na dovoz, ktoré mali nepriaznivý
vplyv na obchodné vzťahy. V roku 2012 bolo prijaté spoločné oznámenie
s názvom „Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím“[16]. Európska únia posilnila
spoluprácu s tichomorským regiónom, pričom najvýznamnejšia bola jej
účasť na 43. fóre tichomorských ostrovných krajín v auguste na
Cookových ostrovoch. Na tomto podujatí sa stretli hlavy štátov regiónu, aby
určili priority a poskytli cenné informácie pre účinnejšiu rozvojovú
pomoc. Druhé stretnutie ministrov EÚ a fóra tichomorských ostrovných krajín v
júni bolo venované bezpečnosti, správe vecí verejných, ľudským
právam, rodovej rovnosti, rozvoju, zmene klímy a udržateľnému hospodáreniu
s oceánskymi zdrojmi. Napriek nepretržitému a koordinovanému úsiliu je
tichomorský región stále ďaleko od dosiahnutia všetkých miléniových
rozvojových cieľov. V roku 2012 schválili tichomorské krajiny zo
skupiny krajín AKT niekoľko projektov EÚ na podporu pokroku pri dosahovaní
cieľov vrátane financovania z prostriedkov iniciatívy miléniových
rozvojových cieľov. V júni Komisia
predložila návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území
(ZKÚ) k Európskej únii[17].
Desiate fórum ZKÚ-EÚ sa konalo v januári v Bruseli a prítomní boli
účastníci z krajín ZKÚ a štyroch členských štátov, s ktorými sú ZKÚ
spojené (Dánsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko). Na tomto
fóre sa diskutovalo o obnovení združenia, ako aj o plánovaní a realizácii
zdrojov v rámci Európskeho rozvojového fondu. Perspektívy Rok 2013 bude
kľúčový pre utváranie diskusií o rámci na obdobie po roku 2015,
pričom vo februári 2013 má Komisia prijať oznámenie s názvom
„Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo
udržateľnej budúcnosti pre celý svet“. Prijatie záverov Rady týkajúcich sa
tohto dokumentu sa očakáva v júni 2013, čím sa zjednotí spoločný
prístup EÚ k diskusiám o rámci na obdobie po roku 2015. To je
zvlášť dôležité vzhľadom na osobitné podujatie OSN v septembri 2013
týkajúce sa preskúmania pokroku v súvislosti s miléniovými rozvojovými
cieľmi. Celkovým cieľom nového rámca na obdobie po roku 2015 by malo
byť zabezpečenie dôstojného života pre všetkých do roku 2030,
ukončenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch (hospodárskom, sociálnom,
environmentálnom) a poskytnutie udržateľnej budúcnosti pre svet. Okrem tohto oznámenia Komisia vyvinie intenzívne
úsilie zamerané na otvorenie verejnej diskusie na tému: Európska správa o
rozvoji za rok 2013, ktorá sa očakáva v apríli 2013 a nazýva sa „Obdobie
po roku 2015: globálna činnosť za inkluzívnu a udržateľnú
budúcnosť“[18],
prispeje ďalšími vstupnými informáciami EÚ ku globálnemu dialógu. Európske
dni rozvoja, ktoré sa budú konať v novembri 2013, budú takisto zamerané na
budúcnosť rozvoja. Rokovania
s Európskym parlamentom a Radou o viacročnom finančnom
rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 budú pokračovať s cieľom
dosiahnuť medziinštitucionálnu dohodu, ktorá povedie k prijatiu
nariadení o nástrojoch financovania v roku 2013. Komisia bude naďalej
vykonávať program zmien, ktorý bude takisto v centre plánovania
spadajúceho pod viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Zatiaľ čo diferenciácia sa
začne až s novými nástrojmi financovania, Komisia už bude pracovať na
cieli zabezpečiť, aby prechod na nové partnerstvá nebol rušivý.
Zameria sa na dlhodobú udržateľnosť pri vykonávaní programov
spadajúcich pod súčasný viacročný finančný rámec. [1] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137320.pdf
[2] KOM(2011) 637 v konečnom znení, 13.10.2011. [3] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf [4] COM(2012) 446 final, 20.8.2012. [5] COM(2012) 492 final, 12.9.2012. [6] COM(2012) 586 final, 3.10.2012. [7] Tlačová správa Komisie IP-12-490, 18.5.2012. [8] JOIN(2012) 27 final, 3.10.2012. [9] http://www.un.org/en/sustainablefuture [10] http://www.un.org/millenniumgoals/pdf/MDG%20Report%202012.pdf [11] KOM(2011) 886 v konečnom znení, 12.12.2011. [12] Vývoj vzťahu EÚ s jej partnermi v rámci susedstva a
transformácia južného Stredozemia sa stanovili po strategickom preskúmaní ESP v
roku 2011. Spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie a
vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú
politiku z 25. mája 2011 s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“
obsahovalo náčrt novej vízie európskej susedskej politiky a vychádzalo zo
spoločného oznámenia s názvom „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú
prosperitu s južným Stredozemím“, ktoré bolo prijaté 8. marca 2011. [13] Spoločné oznámenie KOM(2011) 200, 8.3.2011. [14] JOIN(2012) 13 final, 15.5.2012 [15] 3179th FOREIGN AFFAIRS Council
meeting:
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/131149.pdf. [16] JOIN/2012/06 final, 21.3.2012. [17] COM(2012) 362 final, 16.7.2012. Návrh vychádzal z
dôkladnej analýzy súčasného rozhodnutia, z výsledkov početných
konzultácií, z politických vyhlásení Komisie, Rady, ZKÚ a členských
štátov, ako aj z externých štúdií. [18] http://www.erd-report.eu/erd/index.html