52013DC0374

Odporúčanie pre

ODPORÚČANIA RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na roky 2012 – 2016

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)       Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)       Rada 13. júla 2010 na základe návrhov Komisie prijala odporúčanie o hlavných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov[5], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)       Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 29. júna 2012 rozhodli o prijatí Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorým sa stanovuje jednotný rámec pre opatrenia na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa majú prijať na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)       Rada 6. júla 2012 prijala odporúčanie k národnému programu reforiem Slovinska na rok 2012 a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovinska na roky 2011 – 2015.

(5)       Komisia prijala 28. novembra 2012 ročný prieskum rastu[6], čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2013. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh prijala správu o mechanizme varovania[7], v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)       Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(7)       Komisia uverejnila 10. apríla 2013 výsledky hĺbkového preskúmania[8] pre Slovinsko podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Slovinsku existujú rozsiahle makroekonomické nerovnováhy. V záujme zastavenia rýchleho hromadenia týchto nerovnováh a ich odstraňovania sú potrebné naliehavé politické opatrenia. Doteraz bola úroveň súkromného a verejného dlhu pod výstražnými hraničnými hodnotami hodnotiacej tabuľky a pomerne obmedzený bol aj čistý zahraničný dlh. Problémom však nie je úroveň dlhu, ale jeho štruktúra, ktorá je vo veľkej miere koncentrovaná na podnikový sektor. V kontexte zrýchľujúcich sa negatívnych hospodárskych trendov takáto situácia podkopáva stabilitu finančného sektora a komplikuje proces oddlžovania, a to aj prostredníctvom vzájomného prepojenia s výškou štátneho dlhu. Tieto riziká ďalej znásobuje obmedzená schopnosť trhu práce a kapitálových trhov pristúpiť k úpravám, ako aj hospodárska štruktúra, v ktorej prevláda štátne vlastníctvo. Obdobia politickej neistoty a právne prekážky reforiem zabránili Slovinsku primeraným spôsobom riešiť jeho nerovnováhy a posilňovať jeho schopnosť pristúpiť k úpravám, čím sa zvýšila jeho zraniteľnosť v čase zvýšeného napätia v oblasti verejného financovania.

(8)       Slovinsko 9. mája 2013 predložilo svoj program stability na rok 2013, ktorý sa vzťahuje na roky 2012 – 2016, a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)       Slovinské orgány zaslali 23. mája 2013 Komisii list, ktorý obsahoval zhrnuté, pozmenené a upresňujúce kľúčové záväzky z národného programu reforiem.

(10)     Vychádzajúc z posúdenia programu stability na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že aj napriek značnému, hoci neskoršiemu konsolidačnému úsiliu, ktoré deficit znížilo z úrovne 6,2 % HDP v roku 2009 na úroveň 4 % HDP v roku 2012, sa očakáva, že Slovinsko neodstráni svoj nadmerný deficit do roku 2013, tak ako to odporučila Rada na konci roku 2009. Súvisí to predovšetkým s horším hospodárskym prostredím, než sa v minulosti predpokladalo. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je pre rok 2013 vcelku realistický a pre rok 2014 optimistický. Orgány najmä očakávajú, že po poklese HDP o 2,3 % v roku 2012 a o 1,9 % v roku 2013 dôjde k nárastu HDP v roku 2014 o 0,2 %, pričom predpokladajú, že sú prijímané fiškálne opatrenia na zníženie celkového deficitu verejných financií z úrovne 4,2 % HDP v roku 2013 (s výnimkou rekapitalizácií bánk) na 2,6 % HDP v roku 2014. Podľa prognózy Komisie, ktorá vychádza z predpokladu nezmenenej politiky, však HDP poklesne v roku 2014 o 0,1 %, čo je scenár, v ktorom sa zohľadňujú len opatrenia prijaté do polovice apríla 2013 a predpovedá deficit v roku 2014 na úrovni 4,9 % HDP. Hlavnými cieľmi rozpočtovej stratégie uvedenej v programe je odstrániť nadmerný deficit do roku 2014, čo je jeden rok po termíne, ktorý stanovila Rada na konci roku 2009, dosiahnuť do roku 2017 vyrovnanú štrukturálnu pozíciu a stabilizovať podiel dlhu na úrovni pod 55 % HDP. V programe je potvrdený strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálne vyrovnaný rozpočet. Tento strednodobý cieľ nie je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, keďže sa v ňom dostatočne nezohľadňujú predpokladané záväzky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Plánované ciele celkového deficitu stanovené v programe sú v súlade s odstránením nadmerného deficitu do roku 2014. Vzhľadom na optimistickú predpoveď rastu v uvedenom roku, veľké riziká, ktoré hrozia plánovaným príjmom, ako aj nedostatočne špecifikované opatrenia v oblasti výdavkov [sa Rada domnieva, že pravdepodobne nedôjde k odstráneniu nadmerného deficitu do roku 2014]. Za týchto okolností by sa mali špecifikovať, prijať a vykonávať dodatočné štrukturálne konsolidačné opatrenia, aby sa dôveryhodným a udržateľným spôsobom zabezpečilo odstránenie nadmerného deficitu najneskôr do roku 2015, tak ako to odporučila Rada [21. júna 2013]. Pomer dlhu verejných financií k HDP sa viac než zdvojnásobil, keď vzrástol z 22 % v roku 2008 na 54,1 % v roku 2012, pričom sa na základe prognózy Komisie z jari 2013 predpokladá, že v roku 2014 porastie na úroveň 66,5 %. Orgány očakávajú, že pomer dlhu k HDP dosiahne najvyššiu úroveň 63,2 % v rokoch 2014 a 2015 a potom v roku 2016 klesne na úroveň 62,8 %. Existuje riziko, že pomer dlhu k HDP sa skôr zvýši, a to aj v dôsledku vysokých podmienených záväzkov a pravdepodobných úprav bilančných tokov vyplývajúcich z prevodov aktív na správcovskú spoločnosť bankových aktív, ktoré nie sú zahrnuté v prognózach programu.

(11)     V máji 2013 podnikli orgány dôležité kroky na konsolidáciu verejných financií. Dospeli k dohode so sociálnymi partnermi o dodatočnom 1,25 % znížení základných hrubých miezd vo verejnom sektore nad rámec 3 % zníženia, ktoré bolo dohodnuté v Zákone o vyrovnaní verejných financií v máji 2012. Parlament okrem toho schválil ústavný základ na zavedenie štrukturálneho pravidla týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií. K úplnej transpozícii ustanovení fiškálnej dohody však dôjde prostredníctvom osobitného ústavného vykonávacieho zákona, ktorého prijatie v parlamente je naplánované na november 2013. Parlament takmer jednomyseľne sprísnil ústavné pravidlá týkajúce sa vyhlasovania referenda a stanovovania jeho výsledkov, v dôsledku čoho sa očakáva, že sa tým uľahčí zavádzanie opatrení fiškálnej konsolidácie. Vzhľadom na rýchlo sa zvyšujúci dlh je o to dôležitejšie, aby sa posilnila a prísne vykonávala rozpočtová stratégia na rok 2013 a aby sa v nasledujúcich rokoch striktne vynakladalo veľké konsolidačné úsilie. Aj keď sú niektoré dane pod úrovňou priemeru EÚ, spoliehanie sa na zvyšovanie daní nemôže donekonečna odkladať potrebu riešiť dynamiku výdavkov. Preto sa zdá byť vhodné doplniť opatrenia na zvýšenie príjmov o ďalšie fiškálne úsilie prostredníctvom štrukturálnych výdavkových škrtov. Strednodobý rozpočtový rámec a jeho výdavkové pravidlo sú naďalej nedostatočne zamerané na dosiahnutie strednodobého cieľa a na zaistenie dlhodobej udržateľnosti. Okrem toho sa zdá, že rozpočtové obmedzenia vzťahujúce sa na niektoré jednotky štátnej správy, najmä nepriamych užívateľov rozpočtu, sa nedodržiavajú v plnom rozsahu. Medzinárodné a domáce odhady naznačujú, že veľkosť tieňového hospodárstva v Slovinsku je nad priemerom EÚ, čo nasvedčuje tomu, že tu existuje priestor na zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

(12)     Reforma dôchodkového systému bola schválená v decembri 2012 a účinnosť nadobudla v januári 2013. Riešia sa ňou, aj keď nedostatočne, výzvy určené v odporúčaniach na rok 2012, keďže sa očakáva, že táto reforma bude mať na verejné financie len strednodobý vplyv (do roku 2020). Aj keď je táto reforma dôchodkového systému dôležitým krokom, nezabezpečuje osobitné opatrenia na obmedzenie výdavkov spojených s vekom po roku 2020. Je potrebné ďalšie reformné úsilie na zlepšenie udržateľnosti výdavkov na dôchodky v strednodobom horizonte, a to aj prostredníctvom zosúladenia zákonného veku odchodu do dôchodku s rastom strednej dĺžky života a ďalšieho obmedzenia predčasného odchodu do dôchodku. V oblasti dlhodobej starostlivosti prevyšuje dopyt po službách ich ponuku, pričom výdavky sú naďalej relatívne nízke. Podľa prognóz sa dopyt po dlhodobej starostlivosti a súvisiace výdavky výrazne zvýšia vzhľadom na tendencie v oblasti starnutia obyvateľstva. Ďalšie prehodnotenie existujúcich opatrení by prispelo k tvorbe politiky viac založenej na overených poznatkoch v tejto oblasti.

(13)     Aj keď je bankový sektor Slovinska relatívne malý a dosahuje úroveň menej než polovice priemeru eurozóny, najväčšie banky pociťujú trvalý tlak na kapitálové rezervy, ktoré sú v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne naďalej nízke, a závislosť týchto bánk od štátneho kapitálu predstavuje pre hospodárstvo veľkú hrozbu. Potreba opakovanej rekapitalizácie sa sústreďuje na domáce štátne banky. Aj keď je úroveň celkového súkromného dlhu pod priemerom eurozóny a pod výstražnými hraničnými hodnotami hodnotiacej tabuľky makroekonomických nerovnováh, ide tu o otázku štrukturálnej povahy. Väčšina dlhu je sústredená v podnikovom sektore a mnohé spoločnosti sú nadmieru zadlžené, čo vedie k ďalšiemu zvyšovaniu počtu nesplácaných úverov. Na konci roku 2012 bolo 23,7 % podnikových úverov po lehote splatnosti 90 alebo viac dní. Oživenie poskytovania úverov podnikovému sektoru je potrebné, aby sa uľahčili investície a zvýšila produktivita a konkurencieschopnosť. V programe stability sa ráta s ďalšou rekapitalizáciou. Orgány písomne potvrdili záväzok poskytnúť v prípade potreby ďalší kapitál. Miera poskytovania úverov sa znižuje a interakcia medzi slabými bankami a štátom sa zintenzívňuje. Úrokové sadzby pri úveroch poskytovaných podnikom (v prípade úverov vyšších ako 1 mil. EUR) sú v Slovinsku o 2 percentuálne body vyššie než v eurozóne ako celku, pričom táto sadzba sa opäť zvýšila v roku 2012. Rámcové právne predpisy týkajúce sa reštrukturalizácie bánk boli prijaté, ale stále je potrebné zabezpečiť ich účinné vykonávanie. Správcovská spoločnosť bankových aktív zostáva ústrednou inštitucionálnou platformou na obnovu bánk. V národnom programe reforiem doplnenom o aktuálne informácie, ktoré poskytla vláda, sa opisujú plány na prevody aktív na túto správcovskú spoločnosť založené na záťažových testoch (zdola nahor), ktoré uskutočnila slovinská centrálna banka. Orgány písomne potvrdili, že sú pripravené spolupracovať s Komisiou a ECB s cieľom zabezpečiť vykonanie nezávislých posúdení kvality aktív vybraných bánk. Malo by sa tak stať na úrovni celého systému, aby sa zabezpečila trvalá stabilita bankového sektora. V ostatných krajinách sa takýto prístup ukázal byť kľúčovým na opätovné nadobudnutie dôvery, dôveryhodnosti a prístupu na trhy. Informácie získané na základe dôkladného externého posúdenia tvoria potrebný základ celkovej stratégie pre finančný sektor.

(14)     V národnom programe reforiem sa neopisujú žiadne ďalšie kroky na posilnenie dohľadu nad bankami, ktorý sa v hĺbkovom preskúmaní v roku 2013 určil za nevyhnutný. Pokiaľ ide o opatrenia dohľadu nad bankami, jediné nové informácie v programe sa týkajú nových záťažových testov slovinskej centrálnej banky. Ďalšie preskúmanie opatrení, akými sú napríklad vhodné makroprudenciálne politiky, nebolo poskytnuté.

(15)     V marci 2013 bola prijatá reforma trhu práce s cieľom znížiť segmentáciu na trhu a zvýšiť jeho flexibilitu. V rámci reformy sa znížila ochrana trvalých pracovných zmlúv, a to zjednodušením postupov prepúšťania v prípade jednotlivého a hromadného prepúšťania a znížením nákladov na prepúšťanie. Ďalej sa sprísnila aj regulácia zmlúv na dobu určitú, aby sa znížilo ich zneužívanie, pričom sa obmedzilo aj využívanie dočasnej agentúrnej práce. Aj keď reforma postupuje správnym smerom, je nutné vyčkať, či bude dostatočne ambiciózna na to, aby mala výrazný vplyv na segmentáciu a flexibilitu trhu práce a na atraktívnosť Slovinska pre priame zahraničné investície. Zatiaľ nebolo prijaté žiadne opatrenie na riešenie dvojitého trhu práce zapríčineného reguláciou práce študentov. V národnom programe reforiem sú navrhnuté opatrenia, ktoré sú nasmerované správnym smerom. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v Slovinsku sa v roku 2012 markantne zvýšila o 4,9 percentuálneho bodu na úroveň 20,6 % a miera nezamestnanosti sa v roku 2012 zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 9 %. Aj napriek zvyšujúcej sa nezamestnanosti sa počet nezamestnaných ľudí, ktorí sa podieľajú na opatreniach aktívnej politiky trhu práce spolufinancovanej Európskym sociálnym fondom, v roku 2012 podľa predbežných národných údajov značne znížil. Neboli prijaté žiadne opatrenia na prispôsobenie pracovného prostredia dlhšiemu produktívnemu veku a neprijali sa ani žiadne individualizované opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania ani aktívne opatrenia na trhu práce v záujme zvýšenia zamestnanosti absolventov terciárneho vzdelávania, starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných osôb. Slovinsko prijalo niekoľko opatrení na zlepšenie zosúladenia zručností s potrebami trhu práce. Na národnom úrade práce prebieha pilotný projekt o posudzovaní týchto potrieb, ale stále je potrebné ďalej rozvíjať spoluprácu so zainteresovanými osobami. Je potrebné vykonať viac na zlepšenie atraktívnosti príslušných programov odborného vzdelávania a prípravy. V malých a stredných podnikoch sa zavádzajú aj ďalšie opatrenia zamerané na voľbu povolania. Stále je potrebné posilniť úlohu zamestnávateľov na odbornom vzdelávaní a príprave. Zlepšenia v týchto oblastiach by zvýšili produktivitu a konkurencieschopnosť.

(16)     Politické opatrenia na zvýšenie nákladovej konkurencieschopnosti boli zatiaľ len čiastočné. Vláda pristúpila v roku 2012 k zníženiu nominálnych hrubých miezd na zamestnanca vo verejnom sektore približne o 3 %. V polovici mája 2013 bolo so sociálnymi partnermi dohodnuté ďalšie zníženie nákladov práce vo verejnom sektore. Minimálna mzda vo vyjadrení ako percento priemernej mzdy je jedna z najvyšších v EÚ, indexuje sa podľa inflácie a bola predmetom veľkého diskrečného zvýšenia v roku 2010. Aj keď bola miera rastu nominálneho odmeňovania na zamestnanca v roku 2012 negatívna (–0,4 %), nominálne jednotkové náklady práce zaznamenali v roku 2012 mierny pozitívny rast (0,7 %) v dôsledku negatívnejšieho rastu produktivity (–1,1 %). Opatrenia na zvýšenie rastu produktivity a trvalého pokroku pri znižovaní jednotkových nákladov práce by mohli byť nápomocné pri obnove konkurencieschopnosti.

(17)     Štátne vlastníctvo zohráva významnú úlohu v Slovinskom hospodárstve, ktorého mnohé vlastnosti sa od prechodného obdobia v 90. rokoch 20. storočia nezmenili. Nástroje na privatizáciu a reštrukturalizáciu podnikov, ktoré boli prijaté v 90. rokoch 20. storočia, prispeli k tomu, že tu dominuje štátne vlastníctvo, najmä vo finančnom sektore. V roku 2011 vyprodukovali štátne podniky jednu šestinu celkovej pridanej hodnoty slovinského hospodárstva, približne polovicu celkových strát v podnikovom sektore a zamestnávali každú ôsmu osobu. Štátom kontrolované fondy a podniky okrem toho vplývajú na verejné financie prostredníctvom interakcie medzi zvýšenou mierou zadlženosti, rekapitalizačnými potrebami a značnými vládnymi zárukami. Veľkosť a slabosť štátnych podnikov bránia hospodárskemu rozvoju a rastu a prispievajú k existujúcim nerovnováham. Štátna dominancia a často nefunkčné riadenie štátnych aktív sú brzdou pre súkromné domáce a zahraničné investície a znižujú produktivitu a konkurencieschopnosť. Krížové vlastníctvo medzi štátnymi podnikmi v nefinančnom sektore a štátnymi finančnými inštitúciami vytvára riziko šírenia škodlivého vplyvu, obmedzuje úpravy a narúša prideľovanie zdrojov, najmä pokiaľ ide o nové investície.

(18)     V národnom programe reforiem sa uvádzajú politické priority v oblasti štátneho vlastníctva a podnikového oddlžovania, ale neuvádzajú sa podrobnosti o plánovaných opatreniach. V hĺbkovom preskúmaní v roku 2013 sa uvádzajú hospodárske výsledky súvisiace so štátnym vlastníctvom, z hľadiska priamych a podmienených fiškálnych nákladov a z hľadiska narušenia bežných obchodných transakcií. V národnom programe reforiem sa však ako nedostatok postupu štátu ako vlastníka nefinančných podnikov uvádza len nedostatok koordinácie. Aj keď národný program reforiem celkovo obsahuje pozitívne prvky, neposkytuje dostatočné informácie o strategickom smerovaní spoločností, ktoré zostanú v štátnom vlastníctve, ani podrobné, časovo záväzné záväzky na zlepšenie ich finančnej výkonnosti a riadenia. Podniklo sa niekoľko prvých krokov s cieľom zlepšiť riadenie podnikov, tak ako sa to odporúčalo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2012, a privatizovať niektoré štátne podniky. Boli prijaté právne predpisy, ktorými sa zabezpečí zriadenie budúcej spoločnosti Slovenia Sovereign Holding, ktoré sa však musia účinne vykonávať. Register osôb vymenovaných do správnych a dozorných rád štátnych podnikov obsahujúci požiadavky na zverejnenie prípadného konfliktu záujmov by mohol pomôcť zvýšiť transparentnosť. V národnom programe reforiem sa oznámila príprava privatizačnej stratégie do posledného štvrťroku 2013, ktorá bude podľa listu z 23. mája 2013 predložená v treťom štvrťroku. Vláda zatiaľ parlamentu navrhla zoznam 15 spoločností, ktoré by sa mohli privatizovať. Popri podnikoch s menšinovou účasťou a malých a stredných podnikoch tento zoznam obsahuje aj dôležité spoločnosti, ako napríklad druhú najväčšiu banku NKBM.

(19)     Slovinsko má vysoký počet regulovaných profesií a existuje tam priestor na výrazné zníženie prekážok vstupu na trh, čo by malo pozitívny vplyv na zamestnanosť a hospodársku súťaž. Slovinské orgány začali v roku 2012 proces reforiem, aby preskúmali viaceré regulované profesie s cieľom lepšie vymedziť existujúce regulované profesie, znížiť administratívne náklady a zjednodušiť prístup k týmto profesiám. Parlament mal na začiatku roku 2013 prijať prvý súbor právnych predpisov v oblasti živností, turistického ruchu a výstavby. Reforma však mešká s výnimkou sektoru živností. Slovinsko ustanovilo legislatívne predpoklady pre nezávislú agentúru na ochranu hospodárskej súťaže, ale stále musí zabezpečiť, aby agentúra mala nepretržite k dispozícii náležitý počet zamestnancov. Legislatíva by sa mala ďalej zmeniť tak, aby pre agentúru zabezpečila samostatný rozpočtový riadok, keďže je to dôležité na zabezpečenie finančnej nezávislosti agentúry. Súdne konania prvej inštancie v občiansko-právnych a obchodných sporoch, ako aj konkurzné konania sú neprimerane dlhé. Aj napriek viditeľnému pozitívnemu trendu v skracovaní lehoty trvania občiansko-právnych a obchodných sporov je stále potrebné zabezpečiť nepretržité úsilie o riešenie tejto problematiky, keďže brzdí podnikateľskú činnosť a znižuje atraktívnosť Slovinska pre priame zahraničné investície. V tejto súvislosti by plánované zníženie počtu sudcov na obyvateľa, ktoré je uvedené v národnom programe reforiem, malo byť vyvážené výrazným zvýšením efektívnosti.

(20)     V národnom programe reforiem sa uznáva potreba reštrukturalizácie nefinančných korporácií vo finančných ťažkostiach, ale politická výzva a politická reakcia týkajúce sa reštrukturalizácie podnikov si vyžadujú ďalšie prepracovanie so zameraním na trhové riešenia. Sú potrebné ďalšie opatrenia na pritiahnutie súkromných investícií vrátane priamych zahraničných investícií a na zabezpečenie dostatočného rozloženia zaťaženia aj v súkromnom sektore, čím sa zachovajú zdroje od daňových poplatníkov. Proces reštrukturalizácie by mal viesť k predaju reštrukturalizovaných spoločností bez zapojenia verejného financovania.

(21)     Slovinsko je v procese zmeny legislatívy v záujme zvýšenia účinnosti postupov pri insolventnosti. Vláda zmenila v apríli 2013 zákon o finančných transakciách, postupoch pri insolventnosti a povinnom zániku. Zmenami sa spresnilo vymedzenie insolventnosti a zaviedli stimuly pre manažérov, aby včas podávali vyhlásenia o platobnej neschopnosti. Súčasný rámec vzťahujúci sa na insolventnosť dostatočne nezabezpečuje stimuly a sankcie, aby spoločnosti podávali vyhlásenia o platobnej neschopnosti v skorých fázach. Povinné konania o urovnaní (súdna reorganizácia) sú zložité a orientované na dlžníkov, najmä malé a stredné podniky a mikropodniky. Neexistujú dostatočné stimuly pre skoré mimosúdne vyrovnania, ktoré by životaschopným podnikom mohli pomôcť zabezpečiť ich pokračovanie. Boli oznámené nové právne predpisy s cieľom umožniť finančnú reštrukturalizáciu nadmerne zadlžených spoločností v prvotnej fáze procesu. Ministerstvo spravodlivosti do konca mája 2013 predloží návrhy zmien právnych predpisov s cieľom uľahčiť mimosúdnu reštrukturalizáciu a konverziu dlhu. Na uľahčenie finančnej reštrukturalizácie nelikvidných, ale životaschopných spoločností je nevyhnutný vhodný právny rámec, ktorý zabezpečí kompatibilné stimuly pre veriteľov, vlastníkov a manažérov.

(22)     Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Posúdila program stability i národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 9.

(23)     Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability Slovinska a jej stanovisko[9] je premietnuté najmä do odporúčania 1,

(24)     Na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do všetkých nižšie uvedených odporúčaní.

(25)     V kontexte Európskeho semestra Komisia takisto vykonala analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe Rada vydala jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro. Slovinsko by malo takisto zaistiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko prijalo v období rokov 2013 – 2014 opatrenia s cieľom:

1.           V roku 2013 i nasledujúcich rokoch vykonávať a posilňovať rozpočtovú stratégiu podporovanú dostatočne špecifikovanými štruktúrovanými opatreniami, aby sa udržateľným spôsobom zabezpečilo odstránenie nadmerného deficitu do roku 2015 a zlepšenie štrukturálneho salda, tak ako sa uvádza v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Po odstránení nadmerného deficitu vyvinúť úsilie o štrukturálnu úpravu, ktoré Slovinsku umožní dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2017. Trvalé odstránenie fiškálnych nerovnováh si vyžaduje vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili schopnosť hospodárstva pristúpiť k úpravám a stimulovali potenciálny rast a zamestnanosť. Zachovať rastovo orientované vynakladanie výdavkov, prijať opatrenia na zlepšenie dodržiavania daňových predpisov a zaviesť opatrenia na strane výdavkov podporované systematickými revíziami verejných výdavkov na všetkých úrovniach štátnej správy. Zlepšiť dôveryhodnosť konsolidácie, dokončiť zavádzanie štrukturálneho pravidla týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií, zabezpečiť záväznosť, obsiahlosť a transparentnosť strednodobého rozpočtového rámca a posilniť úlohu nezávislých orgánov dohľadu nad fiškálnou politikou do konca roku 2013. Prijímať opatrenia na postupné znižovanie podmienených záväzkov štátu.

2.           Posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému aj po roku 2020 ďalšími úpravami všetkých príslušných parametrov, a to aj prostredníctvom prepojenia zákonného veku odchodu do dôchodku s rastom strednej dĺžky života, a súčasne zachovať primeranosť dôchodkov. Obmedziť výdavky v oblasti dlhodobej starostlivosti spojené s vekom a zlepšiť prístup k službám, a to zameraním poskytovania starostlivosti skôr na domácu ako inštitucionálnu starostlivosť, zlepšiť zacielenie a skúmanie pomerov pri poskytovaní dávok a zvýšiť prevenciu s cieľom znížiť zdravotné postihnutie/odkázanosť

3.           Zabezpečiť, aby mzdový vývoj, ako aj vývoj minimálnej mzdy podporovali konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest. Podrobne monitorovať účinky nedávnej reformy trhu práce a v prípade potreby určiť oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie opatrenia na stimulovanie vytvárania pracovných miest a odstraňovanie segmentácie na trhu práce vrátane prostredníctvom regulácie práce študentov. Prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie zamestnanosti mladých absolventov terciárneho vzdelávania, starších a nízkokvalifikovaných osôb, a to zameraním zdrojov na individualizované opatrenia aktívnej politiky trhu práce a súčasným zvýšením ich efektívnosti. Riešiť nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami, a to zlepšením atraktívnosti príslušných programov odborného vzdelávania a prípravy a ďalším rozvojom spolupráce s relevantnými zainteresovanými stranami pri posudzovaní potrieb trhu práce.

4.           Prijať potrebné kroky, s príspevkom európskych partnerov, na uzatvorenie zmluvy s nezávislým externým poradcom do júna 2013 s cieľom uskutočniť celosystémové posúdenie kvality bankových aktív. Dokončiť toto úsilie v roku 2013 rýchlejším pokrokom v prípade dvoch bánk, na ktoré sa už vzťahuje postup štátnej pomoci v záujme urýchlenia ozdravenia ich súvah. Byť pripravené poskytnúť dodatočný kapitál v prípade, že sa pri prevode aktív alebo preskúmaní kvality aktív zistia ďalšie nedostatky. Všetky opatrenia vrátane objektívnych posúdení kapitálových požiadaviek, prevod aktív na správcovskú spoločnosť bankových aktív, schémy na ochranu aktív, prevádzkového vykonávania reštrukturalizačných opatrení by sa mali vykonávať v plnom súlade s pravidlami štátnej pomoci, ak dôjde k jej poskytnutiu. Zároveň do marca 2014 vypracovať a následne vykonávať komplexnú stratégiu pre tento sektor s cieľom zabezpečiť nezávislé riadenie reformovaných bánk a výrazne zlepšiť riadenie, riadenie rizík a ziskovosť sektora, a to aj prostredníctvom prípadnej konsolidácie. Urýchlene pokročiť v prípravách ohlásenej privatizácie banky NKBM a do septembra 2013 zriadiť ambiciózny časový harmonogram na rozpredaj priamych a nepriamych štátnych podielov v bankách.

5.           Preskúmať do konca roku 2013 bankový regulačný rámec a na základe tohto preskúmania posilniť kapacitu, transparentnosť a štatistické poskytovanie údajov orgánov dohľadu.

6.           Urýchliť reformu regulovaných služieb vrátane výrazného zníženia prekážok vstupu na trh. Zlepšiť podnikateľské prostredie, a to aj prostredníctvom zabezpečenia nezávislosti agentúry na ochranu hospodárskej súťaže a poskytovania dostatočného a autonómneho financovania tejto agentúre.

7.           Vychádzať z predchádzajúceho úsilia s cieľom ďalej znižovať lehotu trvania súdnych konaní prvej inštancie v občiansko-právnych a obchodných sporoch a počet zatiaľ neuzavretých prípadov, najmä prípadov v oblasti vymožiteľnosti.

8.           V rámci plánovanej stratégie vlády, ktorá sa má dokončiť do septembra 2013, klasifikovať kľúčové a nekľúčové štátne aktíva podľa hospodárskych kritérií s cieľom rozpredať nekľúčové aktíva. Včas a plne sprevádzkovať spoločnosť Slovenia Sovereign Holding (SSH) a previesť vlastníctvo i riadenie všetkých podielov na SSH a v rámci možností vynechať tie, ktoré sú na zozname spoločností určených na bezodkladnú plnú privatizáciu. Zabezpečiť profesionálne riadenie SSH od začiatku, v prípade možností aj vďaka medzinárodným odborným skúsenostiam, a jasne vymedzený nezávislý vzťah so zainteresovanými spoločnosťami. V prípade kľúčových podielov vypracovať stratégie špecifické pre tento sektor s cieľom zlepšiť ziskovosť a riadenie podnikov. Zaviesť povinný a verejne dostupný register osôb vymenovaných do správnych a dozorných rád štátnych podnikov obsahujúci požiadavky na zverejnenie prípadného konfliktu záujmov. Zabezpečiť, aby regulačný rámec uľahčoval rozpredaj nekľúčových štátnych aktív a aby sa minimalizovali administratívne prekážky.

9.           Identifikovať všetky existujúce právne a administratívne prekážky, ktoré bránia udržateľnej reštrukturalizácii nadmerne zadlžených/kapitálom nedostatočne vybavených, ale životaschopných spoločností a začať pracovať na ich odstraňovaní prostredníctvom trhových riešení. V tejto súvislosti prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť dostatočné rozloženie zaťaženia aj v súkromnom sektore, zvýšiť súkromné investície vrátane priamych zahraničných investícií a v rámci procesu reštrukturalizácie zvýšiť efektívnosť v spoločnostiach v ťažkostiach. Prijať do septembra 2013 potrebný právny rámec pre mimosúdnu reštrukturalizáciu a zabezpečiť, aby bol v súlade s existujúcimi ustanoveniami týkajúcimi sa insolventnosti a aby poskytoval stimuly pre veriteľov a akcionárov s cieľom presadiť dosahovanie mimosúdnych reštrukturalizačných dohôd. Zlepšiť vymožiteľnosť v prípade konaní pri insolventnosti podnikov a súdnych vyrovnaní a urýchlene vyriešiť zatiaľ neuzavreté prípady týkajúce sa konkurzných konaní s cieľom maximalizovať zostatkovú hodnotu a uľahčiť včasné a efektívne riešenie nesplácaných úverov.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2013) 374 final.

[4]               P7_TA(2013)0052 a P7_TA(2013)0053.

[5]               Rozhodnutie Rady 2013/208/EÚ z 22. apríla 2013.

[6]               COM(2012) 750 final.

[7]               COM(2012) 751 final.

[8]               SWD(2013) 122 final.

[9]               Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.