This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0373
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on Romania’s 2013 national reform programme and delivering a Council opinion on Romania’s convergence programme for 2012-2016
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2016
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2016
/* COM/2013/0373 final - 2013/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2016 /* COM/2013/0373 final - 2013/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY ktoré sa týka národného programu reforiem
Rumunska na rok 2013
a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska
na roky 2012 – 2016 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 9
ods. 2, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[2], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[3], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada schválila 26.
marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a
rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné
opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a
konkurencieschopnosti. (2) Na základe návrhov Komisie
prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných usmerneniach pre
hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra
2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti
členských štátov[4],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej
hospodárskej politike a politike zamestnanosti. (3) Hlavy štátov alebo
predsedovia vlád sa 29. júna 2012 dohodli na Pakte pre rast a
zamestnanosť, ktorý poskytol ucelený rámec opatrení na vnútroštátnej
úrovni, na úrovni EÚ aj na úrovni eurozóny, a to s využitím všetkých
dostupných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa
prijmú na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok
dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania
pre jednotlivé krajiny. (4) Rada prijala 6. júla 2012
odporúčanie týkajúce sa národného programu reforiem Rumunska na rok 2012 a
predložila svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu
Rumunska na roky 2011 – 2015. (5) Komisia prijala 28. novembra
2012 ročný prieskum rastu[5],
čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej
politiky na rok 2013. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania[6], v ktorej neurčila
Rumunsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná
hĺbkové preskúmanie. (6) Európska rada schválila 14.
marca 2012 priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu
presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať
rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania
rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov
krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. (7) Rumunsko predložilo 30.
apríla 2013 svoj konvergenčný program na rok 2013, ktorý sa vzťahuje
na roky 2012 – 2016, a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom
zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali
súčasne. (8) Vychádzajúc z posúdenia
konvergenčného programu na rok 2013 podľa nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí
základ rozpočtových prognóz v programe, je realistický
a v súlade s posúdením podľa najnovšej prognózy Európskej
komisie. Vďaka značnému konsolidačnému úsiliu
a v súlade s odporúčaním Rady znížilo Rumunsko v roku
2012 svoj deficit verejných financií pod 3 %. Cieľom
konvergenčného programu je dosiahnuť strednodobý cieľ –1 % HDP
(predtým –0,7 % HDP), čo je v súlade s požiadavkami Paktu
stability a rastu. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej
v programe je dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2014, čo,
po prepočítaní Komisiou na základe spoločne dohodnutej metodiky,
zodpovedá dosiahnutiu strednodobého cieľa do roku 2015. Štrukturálny
pokrok smerom k splneniu strednodobého cieľa je v roku 2013
vyšší ako 0,5 % HDP a v roku 2014 bude na úrovni približne 0,4 %.
Referenčná hodnota pre výdavky v rámci programového obdobia bola
splnená. Počiatočná realizácia úprav je naplánovaná na rok 2013
a zahŕňa opatrenia na zvýšenie príjmov vrátane zníženia
počtu daňovo odpočítateľných položiek, zlepšenia
zdaňovania poľnohospodárstva, zavedenia osobitného odvodu
z neočakávaných ziskov po deregulácii cien plynu a zavedenia
osobitnej dane z prenosu elektrickej energie a plynu. Hlavné riziká
pri plnení konvergenčného programu sa týkajú ďalších možných
finančných opráv spojených s čerpaním fondov EÚ alebo
financovania prioritných projektov z národného rozpočtu, obnoveného
hromadenia nedoplatkov, predovšetkým na úrovni miestnej samosprávy,
a obmedzeného pokroku v reštrukturalizácii štátom vlastnených
podnikov. Verejný dlh Rumunska je naďalej relatívne nízky – na úrovni 37,8
% HDP v roku 2012. Očakáva sa, že v roku 2014 narastie na úroveň
38,6 %, avšak v priebehu programového obdobia stále ostane značne pod
prahovou úrovňou 60 % HDP. (9) Na základe žiadosti Rumunska
zo 17. februára 2011 Európska komisia a MMF prerokovali s rumunskými orgánmi
program preventívnych makroekonomických úprav. V súvislosti
s preventívnou pomocou EÚ sa Rumunsko zaviazalo, že zavedie komplexný
program týkajúci sa hospodárskej politiky osobitne zameraný na opatrenia
štrukturálnej reformy s cieľom zlepšiť fungovanie trhu práce
a trhu s výrobkami a zvýšiť potenciál odolnosti a rastu
rumunského hospodárstva. Programom sa zároveň zabezpečilo
pokračovanie fiškálnej konsolidácie, lepšie riadenie a kontrola
verejných financií a zavedenie reforiem vo vonkajšej politike, monetárnej
politike, politike finančnej stability a politike týkajúcej sa
finančných trhov. V marci 2013 Rumunsko oficiálne požiadalo
o predĺženie programu MMF o tri mesiace. Zatiaľ čo
možnosť čerpať finančné prostriedky v rámci programu
EÚ sa na konci marca 2013 skončila, záverečné posúdenie vykonávania
programu sa uskutoční do konca júna 2013. (10) Fiškálna pozícia Rumunska sa
zlepšuje, pričom rozpočtový deficit klesol v roku 2012 pod
úroveň 3 % a v roku 2013 sa očakáva ďalšia fiškálna
konsolidácia. Nízka miera dodržiavania daňových predpisov je pre rumunský
daňový systém veľkým problémom, najmä v oblasti DPH a
zdaňovania práce. Environmentálne dane sú pod priemerom EÚ. Verejný dlh
Rumunska je naďalej nízky – na úrovni 34,7 % HDP v roku 2011. Očakáva
sa, že v roku 2014 narastie na úroveň 38 %, avšak stále ostane pod
prahovou úrovňou 60 % HDP. Aj keď Rumunsku v krátkodobom, ani
strednodobom horizonte nehrozí riziko fiškálneho stresu, v dlhodobom
horizonte mu hrozí stredné riziko pre výdavky spojené s vekom. Vzhľadom na
nízky podiel medzi zamestnanými prispievateľmi a ľuďmi poberajúcimi
dôchodky existujú obavy súvisiace s udržateľnosťou
a primeranosťou dôchodkového systému. Rumunsko je
v súčasnosti jedným z dvoch členských štátov, ktoré ešte
nerozhodli o zjednotení veku odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami,
pričom podiel zamestnanosti starších pracovníkov (41,4 % v roku 2012)
je výrazne pod priemerom EÚ. (11) V sektore zdravotníctva
sa v Rumunsku vyskytujú veľké rozdiely, pokiaľ ide
o prístup k poskytovaným službám a ich kvalitu. Je to spôsobené
aj neefektívnym využívaním zdrojov a slabým riadením. Reformy na zlepšenie
efektívnosti sektoru zdravotníctva sa už začali, no stále je potrebné
nepretržité úsilie. Nákladová efektívnosť systému by sa mohla zvýšiť
znížením nadmerného využívania hospitalizácie pacientov a posilnením
základnej starostlivosti a systémov odosielania na vyšetrenie. (12) Rumunsko malo v roku 2012
naďalej nízku mieru zamestnanosti (63,8 %), hoci tu došlo k miernemu
zlepšeniu v porovnaní s predchádzajúcim rokom (zvýšenie zo 62,8 %).
Cieľ krajiny v rámci stratégie Európa 2020 dosiahnuť do roku 2020
úroveň 70 % je naďalej ťažko dosiahnuteľný. Produktivita
práce v Rumunsku je stále jednou z najnižších v EÚ. Kvalita
služieb v oblasti aktivácie zamestnania vo verejnej správe, hľadania
zamestnania a rekvalifikácie je naďalej pomerne nízka. Obmedzená administratívna
kapacita neumožňuje efektívne vykonávanie aktívnych politík na trhu práce
prostredníctvom kvalitných individualizovaných služieb, ani lepšiu integráciu
aktívnych a pasívnych politík na trhu práce. Účasť dospelých na
celoživotnom vzdelávaní naďalej stagnuje na veľmi nízkych úrovniach
(1,6 % v roku 2011), ktoré sú výrazne nižšie ako priemer EÚ (8,9 %). Miera
zamestnanosti a aktívnosti mladých ľudí bola v roku 2012 medzi
najnižšími v EÚ (23,9 % v prípade zamestnanosti a 30,9 %
v prípade aktívnosti), pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí
bola v roku 2012 na vysokej úrovni 22,7 %. Rumunsko má vysoký a stále
sa zvyšujúci podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani neštudujú,
ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (16,8 % v roku 2012). (13) Znižovanie chudoby
naďalej ostáva veľkou výzvou. V roku 2011 hrozila chudoba
a sociálne vylúčenie 40,3 % obyvateľov, čo je o takmer
dve tretiny viac ako priemer EÚ (24,2 %). Mimoriadne ohrozované sú deti (49,1
%). Vplyv sociálnych transferov (s výnimkou dôchodkov) na znižovanie chudoby
naďalej dosahuje výrazne nižšiu úroveň ako je priemer efektívnosti
transferov v EÚ, jednak pre obyvateľstvo ako celok (23,7 %
v Rumunsku oproti 37,5 % v EÚ v roku 2011) a jednak pre deti (22 % v porovnaní
so 42,8 % v EÚ). Nízka miera poberania sociálnych dávok, ich rozsah
a primeranosť naďalej spôsobujú problémy pri znižovaní chudoby
efektívnosťou sociálnych dávok. V nadväznosti na reformu z roku
2011 bolo v oblasti sociálnej pomoci v roku 2012 prijatých
niekoľko legislatívnych predpisov. Prijatie zostávajúcich právnych
predpisov bude dôležitým krokom k dokončeniu danej reformy. Prepojenie s
aktivačnými opatreniami by sa však mohlo ďalej posilniť.
V roku 2012 sa začalo vykonávanie Národnej stratégie integrácie
Rómov, no jej výsledky sú skromné. Lepšia koordinácia medzi jednotlivými
zainteresovanými stranami je potrebná na účinné vykonávanie stratégie, ako
aj prideľovanie finančných prostriedkov. (14) Zákon o vzdelávaní
z roku 2011, ktorý predstavuje veľkú reformu, v rámci ktorej bol
stanovený dlhodobý program zvyšovania kvality vzdelávania na všetkých
úrovniach, sa zatiaľ neuplatňuje v plnej miere. Na úspešné
vykonanie reformy vzdelávania sa budú musieť potrebné finančné
a ľudské zdroje vyčleniť na budovanie administratívnej
kapacity a tvorbu politiky. Rumunsko čelí pri zvyšovaní kvality
svojho systému vzdelávania a odbornej prípravy veľkej výzve. Značným
problémom je predčasné ukončovanie školskej dochádzky; rumunská miera
predčasného ukončovania školskej dochádzky v roku 2012 na úrovni
17,3 % je značne nad priemerom EÚ (13,5 %), ako aj nad národným
cieľom (11,3 %). Problémy pretrvávajú prevažne vo vidieckych
a odľahlých oblastiach a u Rómov. Rumunsku tiež chýba
vhodný mechanizmus na zbieranie údajov o osobách, ktoré predčasne
ukončili školskú dochádzku; v tomto ohľade by mala pomôcť
komplexná stratégia, ktorá sa má prijať v tomto roku. Prístup ku
kvalitnému, cenovo dostupnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti
je naďalej problematický. Nesúlad medzi zručnosťami
a dopytom trhu práce je charakteristickou črtou veľkej
časti programov odbornej prípravy a programov terciárneho
vzdelávania. Osobitným problémom je slabá úroveň zručností potrebných
na výkon povolania. Pre vysokú mieru nezamestnanosti absolventov terciárneho
vzdelávania a vysokú mieru nadmernej kvalifikácie nadobudlo ďalšie
zosúladenie terciárneho vzdelávania s trhom práce vysokú prioritu.
Pozitívny, hoci pomalý pokrok bol zaznamenaný pri prechode
z inštitucionálnej na alternatívnu starostlivosť o deti, ktorým
bola odopretá rodičovská starostlivosť, avšak stále je potrebné
ďalšie úsilie. (15) V Rumunsku je hlavným
predmetom obáv slabá administratívna kapacita. Verejná správa sa vyznačuje
nejednotným právnym rámcom, častým uchyľovaním sa k núdzovým
vyhláškam, nízkou úrovňou spolupráce medzi ministerstvami a nadmernou
byrokraciou. Podkopáva ju aj nedostatok zručností, nedostatok
transparentnosti pri prijímaní pracovníkov a vysoká miera striedania
pracovníkov v riadiacich funkciách. Slabá administratívna kapacita
zapríčiňuje aj nízke čerpanie fondov EÚ. Cieľ čerpania
týchto fondov stanovený na koniec roku 2012 a dohodnutý v rámci
programu finančnej pomoci EÚ sa ani zďaleka nedosiahol. Celkový objem
čerpaných prostriedkov dosiahol na konci roku 2012 výšku 5,53 mld. EUR,
resp. 20,2 % celkového objemu prostriedkov dostupných v rámci
štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a fondov určených pre
poľnohospodárstvo. Použilo sa teda o 2,47 mld. EUR menej prostriedkov
ako bol cieľ programu stanovený na koniec roku 2012 (8 mld. EUR). Miera
čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu je ešte nižšia – na
konci roku 2013 dosahovala úroveň 13 %. Čerpanie fondov EÚ bolo
v prevažnej časti druhého polroku 2012 pozastavené, keďže
národní audítori i audítori EÚ zistili niekoľko nedostatkov
v riadiacich a kontrolných systémoch, ako aj vo verejnom obstarávaní.
Existuje tu závažné riziko, že viazanosť značnej časti prostriedkov
v rámci štrukturálnych fondov a kohézneho fondu bude v roku 2013
zrušená. (16) Rumunsko čelí viacerým
výzvam v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti, keďže
produktivita priemyslu a sektoru služieb je aj naďalej nízka.
Hlavnými problémami sú slabo rozvinuté podnikateľské prostredie
a nízka podpora výskumu a vývoja. Zlepšenie podnikateľského
prostredia by sa malo začleniť do širšej, koherentnej stratégie na
zavedenie elektronickej verejnej správy s cieľom podporovať
administratívne prostredie transparentnosti a právnej istoty
a zabezpečiť lepšie poskytovanie verejných služieb online.
Rumunsko by tiež malo vyvinúť úsilie o uľahčenie prístupu
k financovaniu a zníženie administratívnej záťaže pre MSP.
Intenzita výskumu a vývoja je mimoriadne nízka (0,48 % v roku 2011)
a efektívnosť a účinnosť investícií sa musí výrazne
zlepšiť. Investori investujúci do výskumu a vývoja musia
uprednostňovať činnosti, ktoré majú potenciál pritiahnuť
súkromné investície. Rumunsko by tiež malo posilniť svoj rámec pre práva
duševného vlastníctva, a to s cieľom zvýšiť komercializáciu
výsledkov výskumu. (17) Rumunsko má nízku
úroveň hospodárskej súťaže a efektívnosti v energetickom
sektore a v sektore dopravy. Veľkú výzvu predstavuje
neefektívnosť a netransparentné riadenie štátnych podnikov
v týchto sektoroch. Ďalšou hlavnou výzvou je zvyšovanie energetickej
efektívnosti v budovách, systéme centralizovaného zásobovania teplom, priemysle
a doprave. Rumunsko má tretiu najvyššiu spotrebu energie v hospodárstve v EÚ a
jeho spotreba energie je 2,5-krát vyššia ako priemer EÚ. Takisto má tretiu
najvyššiu mieru emisií uhlíka v hospodárstve v EÚ. Obytné budovy
v Rumunsku spotrebovávajú osemkrát viac energie ako je priemer
v EÚ-15 vzhľadom na neefektívny systém centralizovaného zásobovania
teplom a neprimerané zateplenie budov. Začlenenie rumunského trhu
s elektrickou energiou a plynom do trhov EÚ ostáva nedokončené
a stále je potrebné vybudovať cezhraničné prípojky plynu. (18) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska. Posúdila
konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen
ich význam, pokiaľ ide o udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú
politiku Rumunska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ
vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí
Európskej únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne
rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do
odporúčaní 1 až 8. (19) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala konvergenčný program Rumunska a jej stanovisko[7] je premietnuté najmä do
odporúčania 1, TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko
prijalo v období rokov 2013 – 2014 opatrenia s cieľom: 1. dokončiť program
finančnej pomoci EÚ/MMF; 2. zabezpečiť rastovo
orientovanú fiškálnu konsolidáciu a vykonávať rozpočtovú
stratégiu v roku 2013 a v nasledujúcich rokoch tak, ako bola
naplánovaná, čím sa zaručí dosiahnutie strednodobého cieľa do
roku 2015. Zlepšiť výber daní zavedením komplexnej stratégie na zabezpečenie
dodržiavania daňových predpisov a na boj proti nelegálnej práci.
Súčasne preskúmať spôsoby, ako zvýšiť využívanie
environmentálnych daní. Zjednotiť vek odchodu do dôchodku medzi mužmi
a ženami a posilniť reformu dôchodkového systému podporou
zamestnateľnosti starších pracovníkov; 3. pokračovať v reformách
v sektore zdravotníctva s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť,
kvalitu a dostupnosť, najmä pre znevýhodnených ľudí
a ľudí z odľahlých a izolovaných komunít. Znížiť
nadmerné využívanie nemocničnej starostlivosti, a to aj posilnením
ambulantnej zdravotnej starostlivosti; 4. zvýšiť účasť
na trhu práce, ako aj zamestnateľnosť a produktivitu pracovnej
sily revíziou a posilnením aktívnych politík trhu práce, poskytovať
odbornú prípravu a personalizované služby a podporovať celoživotné
vzdelávanie. Posilniť kapacitu národného úradu práce v záujme
zvýšenia kvality a rozsahu jeho služieb. S cieľom bojovať
proti nezamestnanosti mladých ľudí bezodkladne zaviesť národný plán
pre zamestnanosť mládeže, a to aj prostredníctvom napríklad systému
záruk pre mladých ľudí. Na zníženie chudoby zlepšiť
účinnosť a efektívnosť sociálnych transferov
s osobitným zameraním na deti. Dokončiť reformu sociálnej pomoci
prijatím príslušných právnych predpisov a posilnením ich prepojenia s
aktivačnými opatreniami. Dosiahnuť pri vykonávaní Národnej stratégie
integrácie Rómov konkrétne výsledky; 5. urýchliť reformu
vzdelávania a zároveň vybudovať administratívnu kapacitu na
ústrednej i miestnej úrovni a zhodnotiť vplyv reforiem.
Zintenzívniť reformy v odbornom vzdelávaní a príprave. Ďalej
zosúladiť terciárne vzdelávanie s potrebami trhu práce
a zlepšiť prístup pre znevýhodnených ľudí. Zaviesť národnú
stratégiu v oblasti predčasného ukončovania školskej dochádzky
zameranú na lepší prístup ku kvalitnému predškolskému vzdelávaniu, aj pre Rómske
deti. Urýchliť prechod z inštitucionálnej na alternatívnu
starostlivosť o deti, ktorým bola odopretá rodičovská
starostlivosť; 6. posilniť správu
a kvalitu inštitúcií a verejnej správy, najmä zlepšením kapacity na
strategické a rozpočtové plánovanie, zvýšením odbornosti pracovníkov
verejných služieb prostredníctvom lepšieho riadenia ľudských zdrojov
a posilnením mechanizmov koordinácie medzi jednotlivými úrovňami
verejnej správy. Výrazne zlepšiť kvalitu právnych predpisov, a to využívaním
posúdení vplyvu a systémových hodnotení. Zintenzívniť úsilie
o urýchlenie čerpania prostriedkov z fondov EÚ, najmä posilnením
riadiacich a kontrolných systémov a zlepšením verejného obstarávania; 7. zlepšiť
a zjednodušiť podnikateľské prostredie, najmä prostredníctvom
zníženia administratívnej záťaže pre MSP a implementáciou koherentnej
stratégie na zavedenie elektronickej verejnej správy. Uľahčiť
a diverzifikovať prístup k financovaniu pre MSP. Zabezpečiť
užšie prepojenia medzi výskumom, inováciami a priemyslom, najmä
uprednostňovaním výskumných a vývojových činností, ktoré majú
potenciál pritiahnuť súkromné investície. Zintenzívniť snahu
zlepšiť kvalitu, nezávislosť a efektívnosť súdnictva pri
riešení prípadov a účinnejšie bojovať proti korupcii; 8. podporovať hospodársku
súťaž a efektívnosť v sieťových odvetviach
zabezpečením nezávislosti a kapacity národných regulačných
orgánov a nepretržitou reformou riadenia a správy štátnych podnikov
v energetickom sektore a v sektore dopravy. Prijať
komplexný dlhodobý plán v oblasti dopravy a zlepšiť
širokopásmovú infraštruktúru. Pokračovať v odstraňovaní
regulovaných cien za plyn a elektrickú energiu a zlepšovať
energetickú efektívnosť. Zlepšiť cezhraničné začlenenie
energetických sietí a zintenzívniť implementáciu projektov na prepojenie
plynových potrubí. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] COM(2013) 373 final. [3] P7_TA(2013)0052 a P7_TA(2013)0053. [4] Rozhodnutie Rady 2013/208/EÚ z 22. apríla 2013. [5] COM(2012) 750 final. [6] COM(2012) 751 final. [7] Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.