This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0270
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS UNDER ARTICLE 25 TFEU On progress towards effective EU Citizenship 2011-2013
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV PODĽA ČLÁNKU 25 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2011 – 2013
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV PODĽA ČLÁNKU 25 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2011 – 2013
/* COM/2013/0270 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV PODĽA ČLÁNKU 25 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2011 – 2013 /* COM/2013/0270 final */
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV PODĽA ČLÁNKU 25 ZMLUVY O FUNGOVANÍ
EURÓPSKEJ ÚNIE O dosiahnutom pokroku na ceste k
skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2011 – 2013 1. Úvod V rámci Európskeho roka občanov 2013 a podľa
článku 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa táto správa vzťahuje na
najvýznamnejšie udalosti v oblasti občianstva EÚ od 1. januára 2011 do
31. marca 2013. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa táto
správa týka aj európskej iniciatívy občanov a zákazu diskriminácie na základe
štátnej príslušnosti[1]. V súvislosti
s diskrimináciou z iných dôvodov (článok 19 ZFEÚ) Komisia uverejní
v novembri 2013 správu o implementácii smernice o rasovej rovnosti[2] a smernice o rovnakom
zaobchádzaní v zamestnaní[3],
ktorá sa bude konzistentným spôsobom zaoberať diskrimináciou na základe
rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného
postihnutia, veku a sexuálnej orientácie. Komisia uverejní aj správu o uplatňovaní
smernice o rovnosti príležitostí a o rovnakom zaobchádzaní s mužmi
a ženami[4]. Lisabonskou
zmluvou Charta základných práv Európskej únie nadobudla plnú právnu účinnosť,
práva občanov EÚ sú zakotvené v hlave V (články 39 – 46). Tri výročné
správy o uplatňovaní Charty základných práv prijaté v marci 2011[5], apríli 2012[6] a máji 2013[7] teda dokumentujú aj pokrok v
oblasti práv občanov Únie. 2. Vývoj v oblasti práv
vyplývajúcich z občianstva EÚ 2.1. Najnovší vývoj v judikatúre v
oblasti občianstva EÚ V mnohých
dôležitých rozhodnutiach Súdny dvor Európskej únie vyjadril svoje zásadné
vyhlásenie, že „postavenie občana Únie má byť základným postavením štátnych
príslušníkov členských štátov“[8]. V rozsudku vo
veci Zambrano[9]
Súdny dvor konštatoval, že článok 20 ZFEÚ bráni vnútroštátnym opatreniam, ktoré
by mohli zbaviť občanov Únie účinného požívania podstaty ich práv ako občanov
Únie. Uplatnením tohto kritéria v tomto konkrétnom prípade dospel
k záveru, že nelegálnemu migrantovi v členskom štáte, ktorého maloleté
nezaopatrené deti sú štátnymi príslušníkmi tejto krajiny, musí byť umožnené
bývať a pracovať v tomto štáte. Súdny dvor vysvetlil, že v prípade odmietnutia
priznať tomuto rodičovi takéto právo by deti boli zbavené možnosti účinne
požívať podstatu svojich práv, ktoré vyplývajú z postavenia občana Únie,
pretože by boli prinútené opustiť územie Európskej únie. Súdny dvor ďalej
uviedol, že toto platí dokonca aj vtedy, keď deti nikdy nevyužili svoje právo
na voľný pohyb v rámci EÚ. V ďalšej veci Dereci[10] Súdny dvor
poukázal na osobitný a výnimočný charakter situácií, v ktorých sa toto
kritérium môže uplatňovať. Toto kritérium sa uplatňuje len na situácie, keď by
bol občan EÚ nútený opustiť územie Únie ako celku (a to nielen územie členského
štátu, ktorého je štátnym príslušníkom). Okrem toho sa týka situácií, v ktorých
právo na pobyt nemôže byť odoprené štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, ktorý
je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka členského štátu, lebo by došlo k
porušeniu účinku občianstva Únie, ktorý požíva tento štátny príslušník. Avšak
skutočnosť, že občan EÚ chce bývať spoločne s rodinným príslušníkom
z tretej krajiny, nie je postačujúca na to, aby sa pripustilo, že by bol
nútený opustiť územie Únie, ak sa rodinnému príslušníkovi neprizná právo na
pobyt. Súdny dvor ďalej
uviedol, že vnútroštátne orgány alebo súdy by mali v každom prípade posúdiť, či
odmietnutie priznať právo na pobyt by ohrozilo právo na ochranu rodinného
života so zreteľom na článok 7 Charty základných práv v situáciách, na ktoré sa
vzťahuje právo Únie, a so zreteľom na článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských
právach, keď sa právo Únie neuplatňuje. Najnovšie vo veci
O, S[11]
Súdny dvor potvrdil, že zásady uvedené v rozsudku vo veci Zambrano
platia len vo výnimočných prípadoch, ale spresnil, že ich uplatňovanie nie je
obmedzené na situácie, v ktorých existuje pokrvný vzťah, a zdôraznil, že
relevantným faktorom je vzťah závislosti (právnej, finančnej alebo
emocionálnej). 2.2. Nadobudnutie a strata
občianstva EÚ Podľa právnych
predpisov EÚ každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu, je
občanom Únie. Členské štáty rozhodujú o tom, kto sú ich štátni príslušníci a
stanovujú podmienky pre nadobudnutie a stratu ich štátnej príslušnosti s
náležitým ohľadom na právo EÚ[12].
V priebehu
vykazovaného obdobia Komisia odpovedala približne na 62 jednotlivých otázok, 29
otázok Európskeho parlamentu a šesť petícií súvisiacich s týmito záležitosťami.
Komisia dostala
otázky od poslancov Európskeho parlamentu týkajúce sa situácií, keď sa členské
štáty rozhodli udeliť ich štátnu príslušnosť takým skupinám osôb, ako sú
napríklad osoby patriace k etnickým menšinám v iných krajinách alebo osobám,
ktoré vlastnia určité množstvo finančných prostriedkov v domácej banke.
Pýtajúci položili otázku, či členské štáty môžu slobodne stanoviť podmienky
pre nadobudnutie ich štátnej príslušnosti obzvlášť so zreteľom na
judikatúru Súdneho dvora, že pri výkone svojej právomoci v tejto súvislosti
členské štáty „musia náležite zohľadniť právo EÚ“. Pri výklade tejto
podmienky vo veci Rottmann[13]
Súdny dvor nespochybnil výlučnú právomoc členských štátov určiť, kto sa môže
stať ich štátnym občanom – a teda občanom Únie. Uložil skôr obmedzenia na ich
právomoc zbaviť občanov Únie práv spojených s ich postavením ako občanov Únie.
Konkrétne potvrdil, že vo vzťahu k občanom Únie výkon právomoci členských
štátov stanovovať pravidlá pre nadobúdanie a stratu štátneho občianstva v
rozsahu, v akom sa týka práv priznaných a chránených právnym poriadkom Únie,
ako je tomu v prípade rozhodnutia o odobratí štátneho občianstva, je možné
podrobiť súdnemu preskúmaniu vykonanému so zreteľom na právo EÚ. Situácie
opísané v otázkach, ktoré dostala Komisia, sa týkali rozhodnutí o udelení
štátnej príslušnosti členského štátu, ktoré neovplyvnili práva priznané a
chránené právnym poriadkom Únie. 2.3. Voľný pohyb a pobyt občanov
EÚ (smernica 2004/38/ES) 2.3.1. Opatrenia na zabezpečenie
správnej transpozície a uplatňovania smernice 2004/38/ES[14] Právo občanov EÚ na voľný pohyb a pobyt na
území členských štátov je jedným z pilierov integrácie EÚ. Počas vykazovaného obdobia Komisia pokračovala
v prísnej politike presadzovania práva zameranej na zabezpečenie úplnej
a efektívnej transpozície smernice vo všetkých členských štátoch. Na základe
toho prevažná väčšina členských štátov upravila svoje zákony alebo sa
k tomu zaviazala s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel voľného
pohybu. Komisia pozorne sleduje plnenie týchto záväzkov a spolupracuje s
dotknutými členskými štátmi na riešení pretrvávajúcich problémov. V roku 2011 Komisia začala konanie proti
dvanástim členským štátom[15].
Od roku 2012 do začiatku roka 2013 poslala odôvodnené stanoviská v siedmich z
týchto dvanástich prípadov[16].
Na základe toho päť členských štátov zmenilo svoje právne predpisy alebo sa k
tomu zaviazalo[17].
Konania vo veci porušenia právnych predpisov sa týkajú najmä práva na vstup
a pobyt rodinných príslušníkov občanov Únie vrátane manželov alebo
partnerov rovnakého pohlavia[18],
podmienok pre vydávanie víz a dokladov o pobyte pre rodinných príslušníkov
z krajín mimo EÚ a hmotnoprávnych a procesnoprávnych záruk proti
vyhosteniu občanov EÚ. Webový portál Vaša Európa[19] informuje občanov EÚ o ich
právach. Osobitná sekcia je vyhradená právu na voľný pohybu. Komisia tiež
uverejňuje aktualizovanú verziu svojej príručky pre občanov EÚ o slobode pohybu
a pobyte v Európe[20]. 2.3.2. Vybavovanie otázok a sťažností V priebehu vykazovaného obdobia bolo Komisii
predložených 1 566 jednotlivých otázok týkajúcich sa voľného pohybu a
pobytu, z nich 581 bolo registrovaných ako formálne sťažnosti. Komisia
odpovedala aj na 147 otázok Európskeho parlamentu a na 137 petícií. V roku 2011 bolo 2 413 otázok týkajúcich
sa voľného pohybu predložených kontaktným centrám siete Europe Direct a v roku
2012 ich bolo 3 787 (čo predstavuje 3,9 % z ročného objemu týchto
centier). Otázky týkajúce sa voľného pohybu a pobytu
patria k trom oblastiam s najvyšším počtom otázok (922 otázok) a prípadov
posielaných sieti SOLVIT (481 prípadov riešených a uzavretých sieťou
SOLVIT vo vykazovanom období, pričom 88 % bolo vyriešených). 2.3.3. Príklady riešených záležitostí Vnútroštátne orgány majú právo vyhostiť
občanov EÚ z ich územia len za dodržania určitých prísne vymedzených
hmotnoprávnych a procesnoprávnych záruk stanovených právnymi predpismi EÚ. Na
zabezpečenie právnej istoty pre občanov EÚ je nevyhnutné, aby tieto záruky
všetky členské štáty správne a v plnom rozsahu transponovali. V roku 2010 francúzske orgány vydali príkazy o
vyhostení a príkazy na opustenie francúzskeho územia pre obyvateľov
nepovolených táborov, prevažne rumunských a bulharských Rómov. Po
dialógu Komisie s francúzskymi orgánmi boli do francúzskych právnych predpisov
v plnom rozsahu začlenené záruky stanovené právnymi predpismi EÚ. Nové
francúzske právne predpisy nadobudli účinnosť v júni 2011. Dánsko prijalo nové pravidlá o vyhostení,
ktoré nadobudli účinnosť v júli 2011 a ktoré sa vzťahovali aj na občanov EÚ.
Tieto pravidlá vyvolali vážne obavy, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s pravidlami
EÚ o voľnom pohybe. Po zásahu Komisie a rokovaniach s dánskou vládou bol cudzinecký
zákon v júni 2012 zmenený. Tieto príklady potvrdzujú, že dialóg s
členskými štátmi môže byť účinným prostriedkom na riešenie záležitostí v
prospech občanov EÚ. Ďalším príkladom konania Komisie na
zabezpečenie práv občanov EÚ na nediskrimináciu a odstránenie prekážok
voľnému pohybu sú prípady týkajúce sa registrácie zahraničných dvojitých
priezvisk. Po zásahu Komisie v roku 2010 Švédsko zmenilo svoje právne
predpisy v roku 2012, aby umožnilo registráciu zahraničných dvojitých
priezvisk švédskym štátnym príslušníkom. Komisia podala na Súdny dvor tiež
žalobu na Belgicko v záujme presadenia rovnakých práv pre deti narodené v
Belgicku, ktorých jeden rodič je belgickým občanom a druhý rodič občanom iného
členského štátu. 2.3.4. Budúce priority Komisia sa po zásahu na zabezpečenie
transpozície zameria na praktické uplatňovanie pravidiel EÚ o voľnom pohybe.
Uskutočňuje dve štúdie o uplatňovaní smernice 2004/38/ES. V prvej štúdii, ktorá
sa začala koncom roka 2012, sa bude skúmať, ako právo na voľný pohyb a pobyt
ovplyvňuje formality a postupy týkajúce sa vydávania dokladov o pobyte. V
druhej štúdii, ktorá sa začala začiatkom roka 2013, sa bude hodnotiť situácia
a vplyv mobility občanov EÚ na miestnej úrovni. Výsledky budú slúžiť ako podklad pre ďalšie
opatrenia, ako bolo oznámené v správe o občianstve EÚ za rok 2013, ako
napr. zjednodušenie formalít pre občanov EÚ a podpora efektívneho vybavovania
prípadov voľného pohybu na miestnej úrovni. Okrem toho pre Komisiu zostáva naďalej
prioritou úplné presadzovanie pravidiel EÚ o voľnom pohybe. Správa o
uplatňovaní týchto pravidiel bude uverejnená po ukončení prác súvisiacich s
presadzovaním práva a následnom ukončení celkového posúdenia vplyvu politiky
voľného pohybu. Komisia naďalej vyzýva členské štáty, aby si
vymieňali informácie a osvedčené postupy vrátane boja proti zneužívaniu a
podvodom v súvislosti s voľným pohybom. 2.4. Volebné práva Občania EÚ, ktorí žijú v inom členskom štáte
než štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, majú právo zúčastniť sa (ako voliči
a kandidáti) v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v tejto
krajine za rovnakých podmienok ako jeho štátni príslušníci. V priebehu vykazovaného obdobia Komisia
odpovedala približne na 100 jednotlivých otázok, 50 otázok Európskeho
parlamentu a na 9 petícií týkajúcich sa volebných práv občanov EÚ. V piatich prípadoch Komisia pokračovala v
dialógu s členskými štátmi o záležitostiach súvisiacich s transpozíciou
smernice 94/80/ES (právo občanov EÚ zúčastniť sa na komunálnych voľbách) a v
desiatich prípadoch o záležitostiach súvisiacich s transpozíciou smernice
93/109/ES (právo občanov EÚ zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu).
Na základe toho členské štáty zmenili svoje právne predpisy alebo oznámili
zmeny na dosiahnutie súladu s právom EÚ[21].
Komisia dokončuje svoje posudzovanie a bude pozorne monitorovať, či členské
štáty plnia svoje záväzky a či vnútroštátne právne predpisy už vyhovujú v plnom
rozsahu. Okrem toho Komisia kontaktovala jedenásť
členských štátov, ktoré neumožňujú občanom EÚ s inou štátnou príslušnosťou
založiť politickú stranu alebo byť jej členom, čo je v rozpore s článkom
22 ZFEÚ. V
dvoch prípadoch sa situácia vysvetlila, v jednom prípade boli prijaté
vnútroštátne právne predpisy v súlade s právnymi predpismi EÚ a v ďalšom
prípade boli oznámené zmeny. Opatrenia boli prijaté proti siedmim zostávajúcim
členským štátom[22].
Vo svojej správe o komunálnych voľbách[23] uverejnenej 9. marca
2012 Komisia posudzovala, ako sa volebné práva občanov EÚ uplatňujú na
miestnej úrovni, a navrhla, aby členské štáty prijali cielené opatrenia na
podporu zapojenia občanov a na zvýšenie volebnej účasti. Komisia
predložila 12. marca 2013 oznámenie „Príprava na voľby do
Európskeho parlamentu v roku 2014: posilnenie ich demokratického
a účinného priebehu“ a odporúčanie „o posilnení
demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu“
zamerané na posilnenie európskeho rozmeru volieb do Európskeho parlamentu. Na
základe zvýšenia efektivity a zníženia administratívnej záťaže odporúčanie
prispeje aj k zlepšeniu fungovania mechanizmu na zamedzenie dvojitého
hlasovania, ako sa uvádza v smernici 93/109/ES. Rada prijala 20. decembra 2012 smernicu
2013/1/EÚ[24],
ktorá uľahčuje občanom EÚ kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku
2014, pretože budú musieť predložiť len doklad totožnosti a vyhlásenie o
tom, že spĺňajú podmienky oprávnenosti. Napokon, ako bolo oznámené v správe
o občianstve EÚ za rok 2010, Komisia začala diskusie s tými členskými
štátmi, ktoré odopierajú svojim štátnym príslušníkom právo zúčastniť sa na
vnútroštátnych voľbách, keď uplatňujú svoje právo voľného pohybu a pobytu a
opustia svoju krajinu pôvodu (zbavenie hlasovacieho práva). Po diskusii
zameranej na túto záležitosť, ktorá sa uskutočnila 19. februára 2013 v
rámci spoločného vypočutia organizovaného s Európskym parlamentom o
občianstve EÚ, Komisia oznamuje konkrétne opatrenia vo svojej správe EÚ
o občianstve za rok 2013. 2.5. Konzulárna ochrana Občania EÚ, ktorí
cestujú do krajiny mimo EÚ, kde ich členský štát nemá zastúpenie, alebo žijú v
takejto krajine, majú právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych
úradov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni
príslušníci tohto štátu. V nadväznosti na
Správu o občianstve EÚ za rok 2010 predložila Komisia 23. marca 2011
oznámenie Konzulárna ochrana občanov EÚ v tretích krajinách: súčasný stav a
budúci vývoj[25]
a spustila webovú stránku vyhradenú na túto tému[26]. Komisia prijala
14. decembra 2011 návrh smernice o konzulárnej ochrane občanov Únie
v zahraničí, ktorej cieľom je stanoviť jasné a právne záväzné pravidlá
týkajúce sa spolupráce a koordinácie medzi konzulárnymi orgánmi členských
štátov na zabezpečenie toho, aby občania EÚ z nezastúpených štátov mali
nediskriminačný prístup k ochrane zo strany diplomatických alebo konzulárnych
zastúpení ostatných členských štátov v tretej krajine. 2.6. Právo obrátiť sa s petíciou
na Európsky parlament Občania EÚ majú
právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu týkajúcu sa záležitostí Únie,
ktoré ich priamo ovplyvňujú. V roku 2012 Výbor pre petície Európskeho
parlamentu dostal 1 964 podaní v porovnaní s 2 091 v roku 2011
a 1 746 v roku 2010. Od januára do
septembra 2012 bolo 1 010 registrovaných petícií uznaných ako prípustných
z celkového množstva 1 400 registrovaných petícií (72 %) v
porovnaní s 998 petíciami v roku 2011 (71 %) a 989 petíciami v roku 2010
(60 %). Tieto prípustné petície boli postúpené buď príslušnej inštitúcii,
alebo orgánu, alebo boli uzavreté priamou odpoveďou predkladateľovi petície. Rovnako ako v
predchádzajúcich rokoch najčastejším predmetom petícií v roku 2012 boli
základné práva/spravodlivosť, životné prostredie a vnútorný trh. 2.7. Právo na podanie sťažnosti
európskemu ombudsmanovi Občania EÚ majú
právo obrátiť sa so sťažnosťou na európskeho ombudsmana v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom pri činnosti inštitúcií, orgánov, úradov a
agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora v rámci výkonu jeho súdnych
právomocí. Počas vykazovaného
obdobia ombudsman zaregistroval ročne okolo 2 500 sťažností. Počet
sťažností mimo jeho mandátu klesol z 1 983 v roku 2010
a 1 846 v 2011 na 1 720 sťažností v roku 2012. K tomuto
poklesu došlo hlavne vďaka interaktívnemu sprievodcovi ombudsmana, ktorý
sťažovateľa nasmeruje na príslušný orgán. V roku 2012 tohto sprievodcu využilo
19 281 občanov s cieľom získať radu. Počet otvorených
vyšetrovaní na základe sťažností sa zvýšil z 323 vyšetrovaní v roku 2010 na 450
v roku 2012. Tento nárast vyplýva z úspešnosti ombudsmana v informovaní
potenciálnych sťažovateľov. Vyšetrovania sa
najčastejšie zameriavajú na nedostatočnú transparentnosť v administratíve EÚ. V
roku 2012 sa transparentnosti týkalo 21, 5% prípadov v porovnaní s
33 % v roku 2010 a 25 % v roku 2011. V 20 % všetkých
vyšetrovaní uzavretých v roku 2012 (80 prípadov) sa ombudsmanovi podarilo
zabezpečiť pozitívny výsledok. 2.8. Európska iniciatíva občanov Ak iniciatíva občanov získa podporu jedného
milióna občanov, možno jej prostredníctvom vyzvať Komisiu, aby navrhla právne
predpisy v oblastiach, v ktorých na to má právomoc. Pravidlá a postupy pre takéto iniciatívy sú
stanovené v nariadení (EÚ) č. 211/2011, ktoré nadobudlo účinnosť od
1. apríla 2012. Od apríla 2012 do februára 2013 dostala
Komisia 27 žiadostí na registráciu navrhovaných iniciatív. Témy sú rôzne od
bezpodmienečného základného príjmu a vysoko kvalitného vzdelávania pre všetkých
až po pluralitu médií a hlasovacie práva. Prvá iniciatíva podľa organizátorov
získala požadovaný počet vyhlásení o podpore[27],
avšak doteraz nebola formálne odovzdaná Komisii. V roku 2011 Komisia zriadila skupinu expertov
z členských štátov na účely výmeny názorov, know-how a osvedčených
postupov v súvislosti s krokmi, ktoré majú členské štáty v rámci konania o
občianskej iniciatíve vykonávať. 2.9. Štatistické údaje o občanoch
EÚ, ktorí uplatnili svoje právo na voľný pohyb a pobyt Od 1. januára 2012 približne 13,6 milióna
občanov EÚ malo bydlisko (po dobu najmenej 12 mesiacov) v členskom štáte, ktorého
neboli štátnymi príslušníkmi. Svoje právo na voľný pohyb a pobyt však využíva
omnoho viac ďalších občanov EÚ. V roku 2011 sa v EÚ uskutočnilo viac než 180
miliónov ciest zo súkromných dôvodov a takmer 30 miliónov z pracovných
dôvodov. 3. Vývoj týkajúci sa zásady
nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti Článkom 18 ZFEÚ a
článkom 21 ods. 2 Charty základných práv sa zakazuje diskriminácia na
základe štátnej príslušnosti v rámci rozsahu pôsobnosti zmlúv bez toho,
aby boli dotknuté osobitné ustanovenia v nich obsiahnuté. Vzhľadom na to,
že sa táto zásada uplatňuje v súvislosti so záležitosťami spadajúcimi pod vecnú
pôsobnosť práva EÚ, dodržiavanie tejto zásady je neoddeliteľnou súčasťou úlohy
Komisie na zabezpečenie správneho uplatňovania právnych predpisov EÚ v rôznych
oblastiach politiky, ako potvrdzujú niektoré ďalej uvedené názorné príklady z
vykazovaného obdobia. V sérii žalôb
podaných proti šiestim členským štátom (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko,
Grécko a Luxembursko) Komisia namietala proti vnútroštátnym predpisom
vyhradzujúcim prístup k povolaniu notára štátnym príslušníkom dotknutých
členských štátov. Vo svojich rozsudkoch z 24. mája 2011 Súdny dvor
súhlasil, že tieto ustanovenia sú diskriminačné na základe štátnej
príslušnosti, a teda sú v rozpore so zmluvou[28]. V ďalšom príklade
opatrení v súvislosti presadzovaním práva podala Komisia v roku 2011 Súdnemu
dvoru žalobu na Rakúsko z dôvodu, že podľa vnútroštátneho pravidla bolo
priznané poskytovanie zľavneného cestovného vo verejnej doprave len
študentom, ktorých rodičia dostávali rakúske rodinné prídavky. Vo svojom
rozsudku zo 4. októbra 2012 Súdny dvor podporil stanovisko Komisie,
a to na základe zásady, že študenti EÚ študujúci kdekoľvek v rámci
celej EÚ majú rovnaké právo na určité výhody ako miestni študenti[29]. V roku 2012
Komisia prijala opatrenia v súvislosti s problémami, ktorým čelili občania EÚ
s bydliskom na Malte, ktorí neboli štátnymi príslušníkmi Malty, pri
prístupe k zníženej sadzbe za vodu a elektrinu za rovnakých podmienok
ako občania Malty. Komisia prijala
tiež cielené opatrenia politiky v oblastiach, kde sa zistili špecifické
problémy spojené s diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti. Množstvo
sťažností a žiadostí o právne objasnenie od zainteresovaných strán poukázalo na
existenciu sporných vnútroštátnych obmedzení týkajúcich sa prístupu k športovým
aktivitám a/alebo športovým súťažiam v niektorých členských štátoch. Na
riešenie týchto problémov Komisia prijala v januári 2011 oznámenie[30] o rozvíjaní európskeho rozmeru
v športe, v ktorom poskytuje členským štátom usmernenie, pokiaľ ide
o zabezpečenie postupov, pri ktorých nedochádza k diskriminácii na
základe štátnej príslušnosti v prístupe k športovým aktivitám
a/alebo športovým súťažiam. V decembri 2011
Komisia poskytla členským štátom usmernenie k tomu, ako zabezpečiť, aby pravidlá
týkajúce sa dane z dedičstva v cezhraničnej situácii neboli diskriminačné na
základe štátnej príslušnosti[31]. V nadväznosti na to sa uskutočnila plošná
kontrola zameraná na vnútroštátne úpravy dane z dedičstva, ktoré boli v rozpore
so zmluvami o EÚ. V záujme
dôkladného posúdenia vnútroštátnych daňových predpisov začala Komisia koncom
roku 2012 štúdiu skúmajúcu, či tieto predpisy nespravodlivo nezvýhodňujú
pracovníkov a osoby, ktoré sa odsťahovali do iného členského štátu. Táto iniciatíva nadväzuje na predchádzajúcu
iniciatívu z roku 2010, pri ktorej sa posudzovala daňová legislatíva členských
štátov, aby sa zabezpečilo, že nie sú diskriminovaní cezhraniční pracovníci. Komisia na tomto základe podniká príslušné
kroky a rovnaký prístup bude dodržiavať aj pri už uvedenej štúdii začatej v
roku 2012. V máji 2012
Komisia vydala usmernenia pre členské štáty[32]
k systémom diaľničných známok pre osobné automobily a motocykle. V júni 2012 v
rámci svojho úsilia na podporu rastu na základe lepšieho vykonávania smernice o
službách (smernica 2006/123/ES) Komisia oznámila[33] opatrenia na zabezpečenie
riadneho presadzovania zásady nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti príjemcov
služieb a vydala tiež osobitné usmernenie pre členské štáty o
uplatňovaní tejto zásady[34].
S vedomím
toho, že prístup k platobným účtom a iným bankovým službám sa stal
základom účasti občanov na hospodárskom a spoločenskom živote, a ako už
bolo oznámené v októbri 2012 v Akte
o jednotnom trhu II[35],
prijíma Komisia zároveň s touto správou tiež iniciatívu zameranú okrem
iného na odstránenie diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v súvislosti
s platobnými účtami a bankovými službami[36].
Koncom roka Komisia začala štúdiu[37] na posúdenie, ako sa zásada
nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti uplatňuje vo vnútroštátnych
právnych predpisoch v oblasti prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu
vrátane finančnej pomoci. Napokon, Komisia
26. apríla 2013 predložila návrh smernice umožňujúcej účinné uplatňovanie práva
na voľný pohyb pracovníkov v EÚ[38]
zameranú okrem iného na zabránenie diskriminácii na základe štátnej
príslušnosti mobilných pracovníkov v EÚ. 4. Závery V tejto správe sa uvádza prehľad hlavného
vývoja a opatrení na úrovni občianstva EÚ od roku 2011. Táto správa je
doplňujúcim a sprievodným dokumentom k Správe o občianstve EÚ za rok 2013. [1] Články 18 a 24 ZFEÚ boli začlenené Lisabonskou zmluvou
do druhej časti ZFEÚ „Nediskriminácia a občianstvo Únie“. [2] Smernica Rady 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada
rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický
pôvod. [3] Smernica 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec
pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. [4] Smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti
príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach
zamestnanosti a povolania. [5] KOM(2011) 160 – http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/annual_report_2010_sk.pdf. [6] COM(2012) 169 – http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/charter-brochure-report_en.pdf. [7] COM(2013) 271 – http://ec.europa.eu/justice/fundamental-rights/files/charter_report_2012_en.pdf. [8] Pozri napríklad vec C-184/99, Grzelczyk. [9] Vec C-34/09, Ruiz Zambrano. [10] Vec C-256/11, Dereci a i. [11] Spojené veci C-356/11 a C 357/11, O,
S. [12] Pozri napríklad rozsudok C-369/90, Micheletti
a i. [13] Vec C-135/08. [14] Ú. v. EÚ L 158,
s. 77. [15] AT, BE, DE, CY, CZ, ES, IT, LT, MT, PL, SE, UK. (http://europa.eu/rapid/press-release_IP-11-981_sk.htm?locale=sk). [16] CZ, LT
(http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-75_en.htm?locale=en), UK
(http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-417_en.htm?locale=en) AT, DE a SE
(http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-646_en.htm?locale=en) a BE (http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-122_en.htm). [17] MT zmenila svoje právne predpisy. ES, IT, PL a SE sa zaviazali, že tak urobia do
jari 2013. [18] Pozri Správu o uplatňovaní Charty
základných práv EÚ, COM(2013) 271. [19] http://ec.europa.eu/youreurope/index.htm. [20] http://ec.europa.eu/justice/citizen/files/guide_free_movement_en.pdf. [21] CY, PL a RO prijali nové právne
predpisy; CZ, SI a SK oznámili, že
uskutočnia zmeny svojich právnych predpisov včas pre voľby do EP v roku 2014. EE a LV poskytli uspokojivé vysvetlenie, zatiaľ
čo právne predpisy BG, HU, LT a MT, ktoré boli prijaté nedávno, sa posudzujú. [22] CZ, ES, GR, LT, LV, PL a SK. [23] Správa o uplatňovaní smernice
94/80/ES o práve občanov Únie voliť a byť volený v komunálnych voľbách v
členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, COM(2012) 99. [24] Smernica Rady 93/109/ES, ktorou sa
stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do
Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého
nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 26, s. 28) [25] KOM(2011) 149. [26] http://ec.europa.eu/consularprotection. [27] http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-107_sk.htm). [28] Veci C-53/08, C-47/08, C-50/08,
C-54/08, C-61/08 a C-51/08. [29] Vec C-75/11. [30] SEK(2011) 66/2. [31] KOM(2011) 864. [32] COM(2012) 199. [33] COM(2012) 261. [34] SWD(2012) 146. [35] COM(2012) 573. [36] Návrh smernice Európskeho
parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov súvisiacich s platobnými účtami,
so zmenou platobného účtu a s prístupom k platobným účtom so
základnými prvkami, COM(2013) 266. [37] „Vyhodnotenie pravidiel EÚ o
voľnom pohybe občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov a ich praktické
uplatňovanie“. [38] Návrh smernice Európskeho
parlamentu a Rady o opatreniach umožňujúcich uplatňovanie práv priznaných
pracovníkom v zmysle voľného pohybu pracovníkov, COM(2013) 236.