19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/111

1.1

EHSV víta balík predpisov o ekologickej energii pre dopravu (1) a zámer vytvoriť tak podmienky na rozsiahle uvádzanie ekologického pohonu prostredníctvom ekologických zdrojov energie na trh.

1.2

EHSV schvaľuje prístup zameraný na rozvoj trhu a minimálne pokrytie infraštruktúry na nabíjanie elektrickou energiou a dopĺňanie paliva so spoločnými normami s cieľom dosiahnuť dôveru používateľov a zabezpečiť cezhraničnú mobilitu.

1.3

EHSV zároveň víta, že návrhy sa zameriavajú na informovanie a dôveru spotrebiteľov s cieľom pomôcť vytvoriť hromadný trh, ktorý je nevyhnutnou podmienkou cenovo dostupných vozidiel s alternatívnymi systémami pohonu.

1.4

EHSV víta príspevok k vytváraniu rastu a pracovných miest, ktorý možno očakávať v dôsledku nových príležitostí na trhu a lepšej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu vďaka rozvoju alternatívnych palív a zodpovedajúcej infraštruktúry.

1.5

Vykonávanie stratégie pre ekologické palivá by sa nemalo obmedzovať len na určitý počet bežne používaných palív, ale malo by sa týkať aj dlhodobých otázok spojených s ďalšími ekologickými zdrojmi energie, rýchlym a rozsiahlym rozvojom v tomto odvetví a potrebou podporovať inovácie a uvádzanie výrobkov na trh.

1.6

EHSV upozorňuje na otázky, ktoré boli nastolené v jeho stanovisku na tému nepriamej zmeny využívania pôdy a biopalív (TEN/502, CES2363-2012), a najmä na body 1.9 – 1.12, ktoré poukazujú na zložitosť a dlhodobý charakter týchto otázok a na potrebu sústavného prehodnocovania.

1.7

EHSV sa preto domnieva, že v návrhu by sa mali dôslednejšie sledovať dlhodobé strategické ciele oznámenia. Do národných politických rámcov pre ekologické palivá a zodpovedajúcu infraštruktúru, ktoré členské štáty majú vytvoriť v súlade s návrhom, by sa napríklad mali zahrnúť všetky zdroje energie, ktoré sa v oznámení považujú za dôležité, napr. biopalivá.

1.8

V návrhu by sa preto mal vymedziť hospodársky a environmentálne optimalizovanú kombináciu palív používaných na úrovni EÚ (palivový mix), pri ktorej by sa koordinovanou politikou členských štátov mohol posilniť ich vývoj a zavádzanie. V tomto zmysle by sa mali prehodnotiť články 3, 8 a 10 a príloha I návrhu.

1.9

EHSV pochybuje o tom, či je možné zabezpečiť verejnú infraštruktúru na nabíjanie elektrických vozidiel bez verejného financovania, a to aspoň v úvodnej fáze, kým počet elektrických vozidiel nedosiahne úroveň, pri ktorej je možné investície primerane financovať z poplatkov za nabíjanie.

1.10

EHSV zdôrazňuje potrebu zabezpečenia plynulého a uskutočniteľného prechodu na zmenenú kombináciu energetických zdrojov (energetický mix), ako aj význam zohľadnenia potenciálu na zlepšenie vplyvu fosílnych palív z hľadiska životného prostredia.

1.11

EHSV upozorňuje na nebezpečenstvo zablokovania rozvoja nových a schodnejších technických riešení pre rôzne druhy dopravy a skupiny používateľov. Jedným z príkladov tohto nebezpečenstva je silná väzba na skvapalnený zemný plyn v lodnej doprave aj napriek tomu, že sa vyvíjajú nové a lacnejšie alternatívy. Podobne sa objavujú nové užívateľsky vhodné energetické riešenia napríklad pre nákladné automobily, autobusy a dvojkolesové vozidlá.

2.1

Stratégia Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast sa vo svojich hlavných iniciatívach s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje a Únia inovácií zaoberá zmenou klímy, nedostatkom energie a zdrojov, potrebou podporiť konkurencieschopnosť a zlepšiť energetickú bezpečnosť zlepšením účinnosti využívania zdrojov a energetickej účinnosti. V oblasti dopravy sa v bielej knihe o dopravnej politike z roku 2011 požaduje ukončenie závislosti dopravy od ropy a stanovuje sa cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v doprave o 60 % do roku 2050. V desiatich cieľoch bielej knihy určených na dosiahnutie konkurencieschopného systému dopravy efektívne využívajúceho zdroje sa odkazuje na vývoj a zavádzanie nových a udržateľných palív a systémov pohonu. Týmto cieľom je v zozname iniciatív bielej knihy venovaná iniciatíva č. 24 s názvom Technologický plán a iniciatíva č. 26 s názvom Regulačný rámec pre inovatívnu dopravu. Oznámenie a návrh smernice sa týmito otázkami zaoberajú, či už úplne, alebo čiastočne.

2.2

EHSV požadoval iniciatívu Komisie zameranú na presadzovanie alternatívnych palív a súvisiacej infraštruktúry vo viacerých stanoviskách. K týmto stanoviskám patria:

2.3

Balík, ktorý predložila Komisia, obsahuje tieto prvky:

2.4

Palivá, na ktoré sa vzťahuje oznámenie, zahŕňajú zemný plyn vrátane biometánu [skvapalnený zemný plyn (LNG), stlačený zemný plyn (CNG), skvapalňovanie plynu (GTL)], elektrickú energiu, biopalivá (kvapalné) a vodík a majú rôzne vlastnosti a rôzne použitie. V oznámení sa stanovuje stratégia pre všetky druhy dopravy. Zámerom stratégie je vytvoriť dlhodobý rámec na usmernenie technologického rozvoja a investícií smerom k zavádzaniu alternatívnych palív do praxe s cieľom znížiť závislosť od ropy, zlepšiť palivovú bezpečnosť a znížiť emisie. Opatrenia stanovené v stratégii sa týkajú štyroch oblastí:

2.5

Návrh sa sústreďuje na infraštruktúru pre alternatívne palivá, vypracovanie spoločných technických špecifikácií a informácie pre spotrebiteľov. Zároveň však zaväzuje členské štáty, aby prijali národný politický rámec rozvoja trhu s alternatívnymi palivami a zodpovedajúcej infraštruktúry. Tento rámec má zahŕňať požiadavku týkajúcu sa informovania, politické a regulačné opatrenia na podporu rozvoja infraštruktúry, podporné opatrenia, výskum a stanovenie cieľov a spoluprácu s ostatnými členskými štátmi: a) na zabezpečenie medzinárodného zosúladenia infraštruktúry; b) na umožnenie cestovania po celej EÚ.

2.6

Súčasne s oznámením a návrhom Komisia zverejnila aj pracovný dokument, v ktorom sa stanovuje akčný plán na zabezpečenie komplexného rámca EÚ pre skvapalnený zemný plyn v lodnej doprave. Komisia v spolupráci s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) plánuje do konca roka 2014 navrhnúť komplexný súbor pravidiel, noriem a usmernení na poskytovanie, skladovanie a používanie skvapalneného zemného plynu v lodnej doprave.

3.1

Ako už bolo uvedené vyššie, EHSV sa pri viacerých príležitostiach zaoberal otázkami potreby alternatívnych palív v doprave a naliehavej potreby rozvoja primeranej infraštruktúry pre dôveryhodný systém dopĺňania paliva či nabíjania, ktorý podporí cezhraničnú mobilitu. Výbor zároveň zdôraznil, že je potrebné zaviesť ďalšie opatrenia na podporu zavádzania elektrických vozidiel na trh a poskytnúť členským štátom dostatočnú autonómiu pri vykonávaní tejto politiky. EHSV preto víta túto iniciatívu.

3.2

EHSV podporuje prístup uvedený v oznámení a zavedený v návrhu, podľa ktorého sa má ustanoviť povinnosť členských štátov prijať národné politické rámce rozvoja trhu s alternatívnymi palivami, ktoré spĺňajú určitý počet minimálnych požiadaviek a podliehajú systému oznamovania a hodnotenia riadenému Komisiou.

3.3

EHSV schvaľuje najmä to, že pozornosť sa venuje infraštruktúre na dopĺňanie paliva a nabíjanie ako prostriedku na rozvoj trhu s vozidlami a loďami používajúcimi alternatívne palivá. Zdá sa, že vládne všeobecná zhoda v tom, že takéto opatrenia sú dôležité na vybudovanie dôvery používateľov v alternatívne palivá, ktorá je nevyhnutným prvkom rozvoja trhu.

3.4

EHSV zároveň víta zavedenie technických noriem platných pre infraštruktúru na dopĺňanie paliva a nabíjanie v EÚ. Toto opatrenie je rozhodujúcim činiteľom na podnietenie dôvery v alternatívne palivá ako skutočnej alternatívy pre cezhraničnú dopravu. EHSV predpokladá, že Komisia využije svoje právomoci ustanovené v návrhu a prijme delegované akty na aktualizáciu špecifikácií s cieľom zabezpečiť, aby boli vždy v súlade so špecifikáciami, ktoré sa uplatňujú na svetovom trhu.

3.5

EHSV pripomína, že v návrhu sa členským štátom ukladá povinnosť prijať národný politický rámec pre alternatívne palivá. Zdá sa však, že podľa článku 3 ods. 3 majú členské štáty právo vynechať palivá zo svojej politiky, a povinnosti v oblasti infraštruktúry stanovené v článkoch 4 až 6 sa týkajú len dodávky elektrickej energie, vodíka a zemného plynu. Povinnosti v oblasti informovania spotrebiteľov stanovené v článku 7 sa naopak týkajú všetkých palív na trhu. Z oznámenia tiež vyplýva, že dôležitým prvkom budúceho energetického mixu sú prinajmenšom v súčasnej situácii najmä takzvané pokročilé biopalivá, a to aj s prihliadnutím na minimálne kvóty pre biopalivá, ktoré sa predpokladajú v budúcom energetickom mixe. EHSV sa preto domnieva, že v článku 3 legislatívneho návrhu by sa mal uviesť základný súbor alternatívnych palív, ktoré sa musia zahrnúť do národných politických rámcov.

3.6

Podľa článku 3 návrhu by členské štáty mali posudzovať cezhraničné pokrytie infraštruktúrou pre alternatívne palivá. V článku sa zároveň ustanovuje, že členské štáty by mali spolupracovať prostredníctvom konzultácií alebo spoločných politických rámcov s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia na vykonávanie smernice boli ucelené a koordinované. Jediným prostriedkom na zabezpečenie primeraného vykonávania tejto zásadnej požiadavky je zrejme mechanizmus oznamovania a hodnotenia ustanovený v článku 3 ods. 5 a 6. EHSV má pochybnosti o tom, či je to dostatočné, a domnieva sa, že by bolo užitočné zaviesť funkciu stálej koordinácie podľa príkladu koordinátorov niektorých projektov transeurópskej dopravnej siete na základe usmernení pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete.

3.7

V oznámení sa predpokladá, že financovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá je možné zabezpečiť bez priameho verejného financovania, výlučne s podporu takých politických nástrojov ako stavebné povolenia, koncesie, predpisy v oblasti verejného obstarávania, predpisy týkajúce sa prístupu a spoplatňovania a nefinančné stimuly. Podľa názoru EHSV to môže platiť v prípade neverejných staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, výbor však pochybuje o tom, či by táto koncepcia fungovala aj v prípade verejných staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, kde sa komerčná prevádzka vo všeobecnosti považuje za neuskutočniteľnú a verejné financovanie je jediným realistickým riešením, prinajmenšom vo fáze budovania (pozri napríklad časť 5.5 správy Fortschrittsbericht der Nationalen Plattform Elektromobilität (Dritter Bericht), ktorú vypracovalo nemecké ministerstvo dopravy v júli 2012).

3.8

Vzhľadom na výšku investičných nákladov a neistotu trhov sa EHSV domnieva, že bude existovať všeobecná a dlhodobá potreba verejného financovania špecializovanej infraštruktúry pre alternatívne palivá určenej na dopĺňanie paliva a nabíjanie. EHSV sa preto domnieva, že by sa malo prehodnotiť posúdenie tohto bodu, ktoré je uvedené v oznámení. Tieto potreby financovania boli zohľadnené v už vydaných usmerneniach o finančných stimuloch pre ekologické a energeticky účinné vozidlá [Guidelines on financial incentives for clean and energy efficient vehicles, SWD(2013) 27] a mali by sa zohľadňovať aj pri určovaní priorít, napríklad pri financovaní transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

3.9

EHSV zároveň spochybňuje počty nabíjacích staníc v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa podľa prílohy II k návrhu predpokladajú do roku 2020. V prípade Nemecka sa napríklad v prílohe predpokladá 1 500 000 nabíjacích staníc, z ktorých 150 000 má byť verejných. V správe o vykonávaní nemeckého programu pre elektromobilitu, ktorú sme citovali v odseku 3.7, sa predpokladá celkovo len o niečo menej ako jeden milión nabíjacích staníc pre približne rovnaký počet vozidiel. Z týchto nabíjacích staníc má byť 150 000 verejných, otáznych je však 50 % z nich. EHSV by preto rád odporučil prehodnotenie cieľových údajov uvedených v prílohe II a vypracovanie jednoduchého mechanizmu na preskúmanie ustanovení prílohy II.

4.1

EHSV spochybňuje kritérium nákladovej efektívnosti v súvislosti s dodávaním elektrickej energie plavidlám z pobrežia stanovené v článku 4 ods. 4 návrhu. Nie je isté, podľa akých kritérií efektívnosti by sa mali náklady posudzovať.

4.2

EHSV víta požiadavku, aby všetky verejné nabíjacie stanice boli vybavené inteligentnými systémami merania dodávky. Uľahčí sa tým budúci rozvoj funkcií, akými sú výber ekologickej energie na nabíjanie a dodávka elektrickej energie z vozidla v špičke. Výbor by zaujímalo, či by sa táto požiadavka nemohla zvážiť aj v prípade neverejných nabíjacích miest.

4.3

EHSV má pochybnosti o tom, či ustanovenia článku 4 ods. 8 návrhu postačujú na zabezpečenie práva na roaming pri využívaní elektrických vozidiel na cezhraničné cestovanie. EHSV zastáva názor, že by sa mala vážne zvážiť alternatíva k povinnosti členských štátov zabezpečiť vykonávanie roamingu v EÚ za primeranú cenu.

4.4

Pri porovnaní článku 6 ods. 1 a 2 s odsekom 4 má EHSV pochybnosti o tom, či plánovaná lehota na prijatie technických noriem pre skvapalnený zemný plyn stanovená v časti 3.1 prílohy III k návrhu „do roku 2014“ je skutočne uspokojivá, keďže pravidlo obsahu síry v palivách námornej dopravy na úrovni 0,1 % sa bude v oblastiach kontroly emisií síry uplatňovať od 1. januára 2015. Na skutočné vykonávanie činnosti sa tým ponecháva mimoriadne krátka lehota, nehovoriac o vymedzení finančných podmienok. EHSV preto odporúča prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, aby prístavy, majitelia a prevádzkovatelia lodí mohli včas využiť možnosť prispôsobiť sa požiadavke 0,1 % použitím skvapalneného zemného plynu bez vzniku rizika nedodržania pravidiel EÚ podľa smernice 1999/32/EÚ v znení zmien podľa článku 1 ods. 4 smernice 2012/33/EÚ.

4.5

EHSV by v návrhu, možno v článku 3, privítal zmienku o potrebe nájsť vhodné riešenia na zabezpečenie dostupnosti primeranej infraštruktúry v riedko osídlených oblastiach, kde môže byť získanie finančných prostriedkov bez verejnej pomoci mimoriadne zložité aj po ukončení počiatočného obdobia.

4.6

EHSV na záver pripomína, že hoci skvapalnený zemný plyn ako taký možno získať z fosílnych palív alebo z biopalív, z pracovného dokumentu (časť 1 posledný bod) vyplýva, že v prípade námornej dopravy sa v súčasnosti uvažuje o použití paliva fosílneho pôvodu, aj keď s veľmi dobrými vlastnosťami z hľadiska životného prostredia. EHSV predpokladá, že sa vynaloží úsilie na presadzovanie využitia iných druhov skvapalneného zemného plynu alebo iných systémov pohonu. Vzhľadom na možný dočasný charakter riešenia s využitím skvapalneného zemného plynu je opäť otázna vysoká miera pozornosti, ktorá sa v návrhu venuje zariadeniam pre skvapalnený zemný plyn.