EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012SC0211
COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT EXECUTIVE SUMMARY OF THE IMPACT ASSESSMENT Accompanying the document Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions A Reinforced European Research Area Partnership for Excellence and Growth (Text with EEA relevance)
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast (Text s významom pre EHP)
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast (Text s významom pre EHP)
/* SWD/2012/0211 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast (Text s významom pre EHP) /* SWD/2012/0211 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Oznámenie Komisie Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov Posilnené partnerstvo v oblasti
Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast
(Text s významom pre EHP) 1. Úvod Európsky výskumný priestor (EVP) je
zjednoteným, svetu otvoreným výskumným priestorom založeným na vnútornom trhu,
v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie
a prostredníctvom ktorého Únia a jej členské štáty
posilňujú svoje vedecké a technologické základne, ako aj svoju
konkurencieschopnosť a svoju schopnosť kolektívne riešiť
závažné výzvy. EVP začal
fungovať v marci 2000 a stal sa jedným z hlavných
cieľov Únie od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy[1]. Rámec a podporné
opatrenia pre EVP boli oznámené v hlavnej iniciatíve Inovácia
v Únii (IÚ)[2]
v rámci stratégie Európa 2020[3].
Pri dvoch príležitostiach (vo februári 2011 a v marci 2012) Európska
rada vyzvala k dokončeniu EVP do roku 2014. V kontexte hospodárskej krízy sú
naliehavo potrebné výskum a riešenia založené na výskume, ako
aj podpora vedeckej excelentnosti v regiónoch a krajinách
s cieľom podporiť hospodársky rast. Dokončenie EVP prispeje
k prekonaniu negatívnych účinkov roztrieštenosti v tvorbe
a realizácii politík a činností v oblasti výskumu na
efektívnosť výskumu v Európe. 2. Vymedzenie problému 2.1. Hlavné prekážky dosahovania
lepších výsledkov v oblasti výskumu v EVP EÚ je stále kľúčovým aktérom
medzinárodného výskumu a vývoja, čelí však mnohým rozhodujúcim výzvam
vyžadujúcim bezodkladnú reakciu, medzi ktoré patrí finančná kríza, nízky
hospodársky rast a starnúce obyvateľstvo. V hlavnej iniciatíve EÚ Inovácia
v Únii na podporu rastu a pracovných miest je stanovený komplexný
program na zabezpečenie možnosti transformácie inovačných myšlienok
na výrobky a služby, pričom výskum má predstavovať hlavnú
zložku. V porovnaní s hlavnými konkurentmi investuje Európa do
výskumu príliš málo prostriedkov (1,9 % HDP v Európe v roku 2008
v porovnaní s 2,5 % HDP v USA). Získavanie poznatkov sa
koncentruje v relatívne malom počte členských štátov. Európsky
výskum sa dostatočne nezaoberá špičkovými oblasťami (napríklad
informačnými a komunikačnými technológiami, nanotechnológiami, biotechnológiami,
molekulárnou biológiou, genetikou), v ktorých môže dochádzať
k zásadným technologickým objavom. Neprispieva to k podpore inovácií,
ktoré sú nevyhnutné pre zvýšenú konkurencieschopnosť
a atraktívnosť európskeho hospodárstva. Štruktúra výskumu v Európe je veľmi
rôznorodá a roztrieštená. Cieľom Európskeho výskumného priestoru
(EVP) je prekonať roztrieštenosť a vytvoriť najlepšie
podmienky na vykonávanie výskumu v Európe. Od roku 2000 Európska únia
a členské štáty spoločne pokročili vo vytváraní EVP, no ešte
existujú viaceré prekážky. Nedostatočná hospodárska súťaž v
rámci vnútroštátnych výskumných systémov: Obmedzená
hospodárska súťaž medzi výskumnými inštitúciami a univerzitami vedie
k nedostatočnej špecializácii. Nevytvárajú sa tak vhodné podmienky na
zvyšovanie vedeckej kvality. Podiel finančných prostriedkov
z verejných zdrojov pridelených prostredníctvom otvorených výziev na
predloženie návrhov v oblasti výskumu sa pohybuje medzi 20 % a
80 %, s priemerom 40 %. Vyhodnocovanie výskumných pracovníkov
a návrhov v oblasti výskumu v jednotlivých krajinách sa
nezakladá na porovnateľných normách. Pretrvávajú prekážky paneurópskej
spolupráce a hospodárskej súťaže: Prekážky
tvorí nízka kompatibilnosť a interoperabilita vnútroštátnych
výskumných programov. Neexistuje dostatočná flexibilita umožňujúca
cezhraničnú spoluprácu vnútroštátnych programov a poskytujúca prístup
k rozsiahlym vnútroštátnym výskumným infraštruktúram európskeho záujmu, ako aj
k paneurópskym výskumným infraštruktúram. Znamená to, že Európa sa nevyužíva
príležitosti na zvyšovanie kvality a vplyvu svojho výskumu. Pretrvávajúce rozdiely medzi vnútroštátnymi
trhmi práce pre výskumných pracovníkov: Prekážky sú
spôsobené hlavne rôznymi prístupmi k prijímaniu pracovníkov na základe
zásluh, inštitucionálnou autonómiou, nedostatočným uplatňovaním
osvedčených postupov pri navrhovaní stratégií v oblasti
ľudských zdrojov týkajúcich sa výskumných pracovníkov
a pri podpore mobility výskumných pracovníkov, ako aj neatraktívnymi
pracovnými podmienkami pre mladých a zahraničných výskumných
pracovníkov. Rôzne podmienky sa vzťahujú aj na prenosnosť grantov
a prístup k nim. Vedie to k obmedzenej mobilite výskumných
pracovníkov a menšiemu počtu príležitostí na kariérny postup. Obmedzený pokrok v oblasti rodovej
rovnosti a pri začleňovaní rodového rozmeru do obsahu
výskumu: Nie všetky členské štáty realizujú
politiky na využívanie talentu mladých výskumných pracovníčok
a začlenenie rodového rozmeru do obsahu výskumu, a rovnako ani
všetky zainteresované organizácie neplnia akčné plány na dosiahnutie
rodovej rovnosti. Oslabuje sa tak kvalita a dôležitosť európskeho
výskumu tým, že sa v plnej miere nevyužíva rozmanitý potenciál vedeckých
ľudských zdrojov, čo vedie k nepriaznivým sociálnym
a hospodárskym účinkom. Obmedzený pohyb vedeckých poznatkov
a rozdielny prístup k nim: Nie všetky
členské štáty rovnako pokročili v podpore politík otvoreného
prístupu, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu informačných
asymetrií. Výskumným pracovníkom bráni v bezproblémovom prístupe
k elektronickým výskumným službám mnoho prekážok vrátane rozdielnych
vnútroštátnych politík „používania“ verejne financovanej výskumnej
elektronickej infraštruktúry. Prenos poznatkov medzi verejnými výskumnými
inštitúciami a súkromným sektorom je v porovnaní s USA stále
nedostatočný. Má to vplyv na vedeckú kvalitu, ako aj hospodárske
výsledky opierajúce sa o výskum a vývoj vo verejnom, ako aj v
súkromnom sektore. 2.2. Právo EÚ konať,
subsidiarita a pridaná hodnota EÚ V zmluve sa uvádza, že politika v oblasti
výskumu je v spoločnej právomoci členských štátov a Únie.
V článku 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa
stanovuje právo Únie na vytvorenie podmienok potrebných na vytvorenie
Európskeho výskumného priestoru. V článku 182 ods. 5 ZFEÚ sa ustanovuje
používanie legislatívneho postupu na ustanovenie opatrení potrebných na
uskutočnenie Európskeho výskumného priestoru. Dokončením
EVP sa nespochybní suverenita členských štátov. V EVP sa vnútroštátne
výskumné systémy nestrácajú, ale spolupracujú otvoreným spôsobom. Vybrané
možnosti politiky rešpektujú zásadu subsidiarity do tej miery, že Únia môže
najlepšie určiť oblasti opatrení pre členské štáty vzhľadom
na pretrvávajúce prekážky a obmedzený pokrok zaznamenaný 12 rokov po
začiatku fungovania EVP. Európsku pridanú hodnotu dokazujú viaceré dôvody.
Po prvé, optimálne rozdelenie činností – v prípade potreby – bude
dosiahnuté prostredníctvom koordinovaného prístupu, zvýšenia efektívnosti
výskumných systémov a obmedzenia zbytočného zdvojenia úsilia. Po druhé,
očakáva sa, že vďaka uskutočneniu EVP sa dosiahnu rovnaké
podmienky a kritické množstvo, čo umožní vytvoriť podmienky na
spoluprácu najproduktívnejších výskumných tímov a na to, aby sa tieto tímy
stali konkurenčnými v medzinárodnom meradle. Po tretie, európskym
impulzom maximalizuje možnosť dokončiť EVP v krátkom
čase vzhľadom na uvedené pretrvávanie vnútroštátnych prekážok. Po
štvrté, úroveň Európskej únie je najlepšou úrovňou na objektívne
posúdenie, či bol dosiahnutý pokrok, či je primeraný a či
je potrebné ďalšie opatrenie na zlepšenie situácie. 3. Ciele politiky Celkovým politickým cieľom Európskeho
výskumného priestoru je zlepšiť výsledky, excelentnosť a vplyv
európskeho systému výskumu a vývoja. Pomôže to EÚ vrátiť sa
na cestu hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory vedeckej
excelentnosti a výskumu za podpory inovácií a zvýšenia
atraktívnosti EÚ ako miesta, kde sa vykonáva výskum. Cieľom oznámenia je určiť
a podporiť opatrenia, ktoré zabezpečia, aby boli do roku 2014
vytvorené primerané podmienky na zvýšenie efektívnosti európskych výskumných
systémov. Tieto podmienky umožnia: 1. zvýšenú
efektívnosť vnútroštátnych systémov; 2.
optimálnu úroveň nadnárodnej spolupráce a hospodárskej súťaže; 3. otvorenejší trh práce pre výskumných
pracovníkov; 4. rodovú rovnosť
a uplatňovanie rodového hľadiska v oblasti výskumu a 5. optimálny pohyb a prenos vedeckých
poznatkov a to aj prostredníctvom digitálneho EVP. 4. Možnosti politiky Možnosť politiky 1: Vývoj za
nezmenených okolností: Táto možnosť by znamenala pokračovanie súčasných
politík bez dodatočného vnútroštátneho a európskeho úsilia
o odstránenie prekážok. Hlavným výsledkom by bolo prijatie a plnenie
Horizontu 2020 v roku 2014, prípadne s vyšším rozpočtom na podporu
cezhraničných výskumných a inovačných činností. Možnosť politiky 2: Posilnené
partnerstvo pre EVP: Členské štáty by sa vyzvali,
aby uskutočnili dobrovoľné štrukturálne reformy. Zainteresované
výskumné organizácie by sa takisto zaviazali prijať opatrenia na
uskutočňovanie EVP. Komisia by navrhla rôzne druhy opatrení
(napríklad odporúčania) s cieľom dokončiť EVP
a sprevádzať partnerov pri dosahovaní cieľov. Komisia by každý
rok posudzovala dosiahnutý pokrok, pričom by určovala oblasti,
v ktorých by boli potrebné ďalšie zmeny. Možnosť politiky 3: Sektorové právne
opatrenia pre EVP: Táto možnosť politiky by
zahŕňala niekoľko záväzných právnych opatrení navrhnutých
Komisiou vo viacerých oblastiach (t. j. sektoroch so špecifickými témami)
podľa potreby. Právne opatrenia by boli okrem toho doplnené dobrovoľnými
opatreniami členských štátov, ktoré by sa týkali sektorov, v ktorých
môžu členské štáty a zainteresované strany najlepšie odstrániť
hlavné prekážky. Možnosť politiky 4: Rámcová smernica o
EVP: Táto možnosť politiky by pozostávala
z celkového právneho prístupu vo forme komplexného balíka (rámcová
smernica) obsahujúceho právne záväzné opatrenia, pričom členské štáty
by si vybrali primerané prostriedky na dosiahnutie výsledkov požadovaných
smernicou. 5. Analýza vplyvov a porovnanie
možností politiky V rámci možností politiky sa navrhujú
rôzne mechanizmy na odstránenie prekážok a podporu efektívnejších
výskumných systémov. Očakáva sa, že prostredníctvom týchto možností sa
po dokončení EVP dosiahnu podobné vplyvy (napríklad hospodárske,
sociálne a environmentálne, excelentnosť a výsledky
v oblasti výskumu). Teda hlavné rozdiely medzi možnosťami
z hľadiska vplyvov sú v načasovaní dosiahnutia
očakávaných výsledkov, súvisiacich nákladoch na uskutočnenie a miere
prijatia členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Rámček 1: Celkové vplyvy odstránenia
prekážok na dokončenie EVP Ekonomický
vplyv: Verejný a súkromný sektor vo všetkých
členských štátoch budú mať úžitok zo zvýšenej efektívnosti
spôsobenej: väčším objemom finančných prostriedkov pridelených najvýkonnejším
výskumným pracovníkom; väčšou spoluprácou medzi členskými štátmi;
lepšími riešeniami spoločenských výziev; zvýšenou kvalitou
a relevantnosťou výskumu prostredníctvom lepšieho zohľadnenia
rodového rozmeru v celom procese výskumu; lepším využitím dostupných
odborne vzdelaných výskumných pracovníkov, najmä žien a zlepšeným
prístupom verejného a súkromného sektora k poznatkom všade, najmä
v menej pokročilých regiónoch. Ak dokončenie EVP znamená
prerozdelenie vnútroštátnych finančných prostriedkov na nadnárodne
koordinovaný výskum, mohlo by to znamenať prínos pre hospodárstvo EÚ
(0,25 % dodatočného rastu HDP) a trh práce (323 000
dodatočných pracovných miest) v roku 2030. Štátnym správam
a podnikom členských štátov však vzniknú náklady v závislosti od
druhu prekážok, ktoré sa majú odstrániť. EVP bude
viesť k väčšiemu zameraniu na finančnú
udržateľnosť vedecky silných oblastí, ako aj ku koordinovanému dopytu
po poskytovaní interoperabilných a efektívnych digitálnych služieb
v oblasti výskumu, ktoré by podporili IKT sektor a IKT inovácie v EÚ.
Otvorený prístup by pre väčšinu aktérov priniesol značné výhody
a pre mnohé inštitúcie by znamenal potenciálne úspory. Sociálne
vplyvy: Pozitívne vplyvy, priame, ako aj nepriame by
sa očakávali od efektívnejšie pracujúcich výskumných pracovníkov a
od posilnenej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja. Z opatrení
v prospech digitálneho EVP by mali prospech výskumní pracovníci
v menších a menej pokročilých členských štátoch a regiónoch.
EVP by mal pozitívny vplyv aj na základné práva, najmä pokiaľ ide
o dodržiavanie rodovej rovnosti, slobody prejavu a slobody umenia
a vied. Vplyvy na
životné prostredie: Environmentálne otázky by sa
riešili spoločne a výskum by bol lepšie koordinovaný. Predišlo by sa
tak zbytočnému zdvojeniu činností a zvýšila by sa
účinnosť. 5.1. Posúdenie možností Možnosť politiky 1: Existujúce prekážky by zostali, čo by bránilo dosiahnutiu
väčšej účinnosti vo vnútroštátnych systémoch. Výhody by priniesla
realizácia Horizontu 2020. Táto možnosť by nezodpovedala požiadavke
Európskej rady a očakávaniam zainteresovaných strán týkajúcim sa
dokončenia EVP. Možnosť politiky 2: Dal by sa predpokladať podstatný, ale potenciálne nerovnomerný
pokrok do roku 2014. Členské štáty by odstránili prekážky
v oblastiach, v ktorých sú opatrenia najviac potrebné, s nízkou
administratívnou záťažou. Mobilizovali by zainteresované strany –
organizácie financujúce a vykonávajúce výskum – s cieľom
prispieť k dokončeniu EVP. V tejto fáze panuje zhoda, najmä
medzi členskými štátmi, v tom, aby sa zaviedli dobrovoľné
opatrenia na dokončenie EVP. Táto možnosť by spĺňala
očakávania členských štátov. Možnosť politiky 3: Táto možnosť by znamenala pomalý a nerovnomerný pokrok
pri dokončovaní EVP do roku 2014, ale výrazný pokrok v dlhodobom
horizonte v oblastiach, v ktorých (a keby) by sa prijali legislatívne
opatrenia. Uskutočňovanie by sa oddialilo minimálne do roku 2017
a výrazne by zaťažilo vnútroštátne štátne správy a Komisiu.
Väčšina členských štátov neprejavila silnú podporu právnym predpisom
v tejto oblasti, čo veľmi sťažilo, aby Rada túto
možnosť prijala. Možnosť politiky 4: Táto možnosť by priniesla najlepšie výsledky, ale iba
v dlhodobom horizonte, ak sa prijmú právne predpisy. Vyžiadala by si
čas na vykonanie dôkladného posúdenia existujúcej situácie
s cieľom vytvoriť zásady a mechanizmy, ktoré sa majú
začleniť do celkového rámca, ktorý by bol predstavený v rokoch
2013/2014. Rokovanie o celkovom súbore opatrení by bolo náročné
a zdĺhavé a operačné prijímanie opatrení by sa oddialilo minimálne
do obdobia po roku 2017. Výrazne by zaťažila štátne správy a Komisiu. Ako
v prípade predchádzajúcej možnosti by bolo veľmi ťažké, aby Rada
túto možnosť prijala. 5.2. Výber uprednostňovanej
možnosti politiky Možnosť politiky 2 „Posilnené partnerstvo
pre EVP“ je jedinou možnosťou, ktorá umožňuje podstatný pokrok
pri dokončovaní EVP do roku 2014, a znamenala by najnižšie
náklady. Táto možnosť okrem toho zahŕňa vytvorenie systému
posudzovania, ktorý pomôže určovať budúce opatrenia. Preto je
uprednostňovanou možnosťou politiky „Posilnené partnerstvo pre EVP“. 6. Monitorovanie a vyhodnocovanie Vytvorí sa mechanizmus monitorovania EVP na
posúdenie pokroku členských štátov a zainteresovaných organizácií,
pokiaľ ide o niekoľko ukazovateľov spojených s opatreniami
zahrnutými do vybranej možnosti politiky. Na základe správ členských
štátov o opatreniach vedúcich k uskutočneniu EVP, bude Komisia
každý rok v septembri predkladať správu o pokroku pri
uskutočňovaní EVP. V správe budú posúdené prijaté opatrenia
a môže obsahovať prípadné odporúčania. Správa má slúžiť ako
základ na politické riadenie, ktoré má Komisia navrhnúť Rade
pre konkurencieschopnosť a na diskusie v rámci fóra
zainteresovaných strán EVP. Mohla by prispieť aj k ročnému prieskumu
rastu, ktorým sú usmerňované vnútroštátne reformy členských štátov
v súvislosti s európskym semestrom, alebo k určeniu právnych
opatrení. [1] V článku 179 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza: „Cieľom
činnosti Únie je posilňovať svoju vedeckú a technickú
základňu prostredníctvom vytvorenia európskeho výskumného priestoru, v
ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie (…)“. [2] KOM(2010) 546 v konečnom znení. [3] KOM(2010) 2020 v konečnom znení.