52012DC0489

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Výročná správa o politike humanitárnej pomoci a politike civilnej ochrany Európskej únie a o ich vykonávaní v roku 2011

1.           Úvod

Pri vypuknutí katastrofy je potrebná pomoc, a to najmä rýchla pomoc. Pomáhať najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva na svete v krízových situáciách je pre medzinárodné spoločenstvo morálnym imperatívom a môže rozhodovať o živote a smrti. Odpoveďou na tento imperatív je skutočnosť, že Európska únia a jej 27 členských štátov sú hlavnými svetovými humanitárnymi darcami poskytujúcimi približne polovicu celkových finančných prostriedkov na núdzovú pomoc obetiam prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. EÚ presadzuje tiež rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva.

Táto výročná správa sa zameriava na humanitárnu pomoc a civilnú ochranu Európskej komisie v roku 2011. Cieľom týchto opatrení je zachrániť a zachovať životy kdekoľvek sú ľudia v núdzi, zabrániť ľudskému utrpeniu a zmierniť ho, za súčasného zachovania integrity a dôstojnosti obyvateľstva postihnutého prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou.

Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ďalej len „ECHO“) bol vytvorený v roku 1992 ako vyjadrenie európskej solidarity s ľuďmi v núdzi na celom svete. V roku 2004 sa stal Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre humanitárnu pomoc, do ktorého bola v roku 2010 začlenená civilná ochrana, s cieľom poskytovať lepšiu koordináciu a reakciu na katastrofy v EÚ a mimo nej. Komisia od vzniku Generálneho riaditeľstva ECHO prostredníctvom neho rozdelila približne 14 mld. EUR z rozpočtu EÚ obetiam konfliktov a katastrof vo viac ako 140 krajinách po celom svete. V posledných piatich rokoch sa ročne poskytovala v priemere 1 mld. EUR, čím sa pomohlo 150 miliónom ľuďom z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva na svete postihnutých prírodnými katastrofami alebo krízami spôsobených ľudskou činnosťou.

Humanitárna pomoc je jedným z dvoch hlavných nástrojov, ktoré má Európska únia (ďalej len „EÚ“) k dispozícii na poskytovanie núdzovej pomoci ľuďom mimo EÚ, ktorí čelia bezprostredným dôsledkom katastrof.

Humanitárna pomoc EÚ vychádza zo zásad humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Každé rozhodnutie Komisie musí byť v súlade s týmito štyrmi zásadami, ktoré tvoria podstatu Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Humanitárna pomoc EÚ sa rozdeľuje bez ohľadu na politické programy a bez výnimky sa snaží pomôcť ľuďom v najväčšej núdzi, bez ohľadu na ich národnosť, vierovyznanie, pohlavie, etnický pôvod alebo politické presvedčenie. Tento záväzok k zásadovej humanitárnej pomoci je teraz už zakotvený aj v Lisabonskej zmluve (článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Druhým hlavným nástrojom je civilná ochrana. Tridsaťdva krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ sa zúčastňuje na mechanizme v oblasti civilnej ochrany, z ktorého sa na požiadanie krajiny postihnutej katastrofou poskytujú také prostriedky, ako sú pátracie a záchranné tímy a zariadenie. Tento mechanizmus riadi monitorovacie a informačné centrum (MIC) na GR ECHO.

Menovanie Krištalíny Georgievovej za prvú európsku komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia v roku 2010 spojilo tieto nástroje a posilnilo súdržnosť operácií reakcie na katastrofy EÚ.

Politika Európskej únie v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany preukazuje záväzok podporovať tých, ktorí potrebujú pomoc v čase, keď sú najzraniteľnejší, a to v Únii, ako aj mimo jej územia. Takáto pomoc prispieva k splneniu jedného zo strategických cieľov vonkajších činností EÚ ustanovených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii.

Zároveň táto pomoc získava širokú podporu medzi európskou verejnosťou: v nedávnom prieskume Eurobarometer sa ukázalo, že verejná podpora humanitárnej pomoci a civilnej ochrany EÚ v posledných rokoch vzrástla, a to i napriek hospodárskej kríze.

· Deväť z desiatich občanov (88 %) verí, že je dôležité, aby Európska únia pokračovala vo financovaní humanitárnej pomoci. Predstavuje to nárast o deväť percentuálnych bodov od posledného takéhoto prieskumu uskutočneného v roku 2010. Takmer rovnaký počet ľudí, 84 %, podporuje zachovanie humanitárnej pomoci. · Rovnako aj úloha Komisie, ktorú zohráva pri koordinácii humanitárnej pomoci EÚ sa teší stálej dôvere – 71 %, čo je nárast o 13 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2010. Veľká väčšina respondentov (88 %) takisto podporuje iniciatívy zamerané na zapojenie mladých ľudí do humanitárnych operácií EÚ v rámci Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc. · Pokiaľ ide o civilnú ochranu, 82 % opýtaných súhlasí s tvrdením, že koordinované opatrenia EÚ na riešenie katastrof sú účinnejšie ako opatrenia jednotlivých krajín. · Prieskum o civilnej ochrane odhalil obavy týkajúce sa možnosti katastrof v EÚ. 75 % respondentov uviedlo, že sa obávajú katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, akými sú ropné a jadrové havárie. Záplavy a zemetrasenia boli uvádzané ako druhé najčastejšie (67 %) a 64 % respondentov uviedlo, že sa najviac obávajú teroristických útokov a 59 % sa obáva ozbrojených konfliktov. · O financovaní humanitárnej pomoci Európskou úniou vie 68 % Európanov. Štyria z desiatich opýtaných (38 %) vedia o koordinácii EÚ v oblasti civilnej ochrany. · Približne tretina opýtaných si myslí, že sú dobre informovaní o činnosti humanitárnej pomoci EÚ, čo je nárast o 12 % v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom. V prieskume o civilnej ochrane uviedlo 19 % respondentov, že sa cítia byť dobre informovaní o činnosti EÚ. V oboch prieskumoch respondenti uviedli ako uprednostňované zdroje informácií televíziu a internet, za ktorými nasleduje tlač a rádio.

2.           Globálny kontext, v rámci ktorého sa poskytuje pomoc

Globálna úroveň humanitárnych kríz, katastrof a zraniteľnosti počas roka 2011 vzrástla. Naďalej pokračuje trend narastajúcich potrieb, ktoré prevyšujú dostupné zdroje. Realizácia humanitárnej pomoci a civilnej ochrany je preto čoraz zložitejšia a ťažšia. Vzhľadom na výskyt a intenzitu prírodných katastrof dochádza k náhlemu vypuknutiu čoraz väčšieho počtu humanitárnych kríz a najmä obrovských katastrof, ako boli tie, ktoré sa odohrali v oblasti Afrického rohu a v Japonsku.

Podľa štatistík uverejnených Centrom pre výskum príčin vzniku katastrof (Centre for Research on the Epidemiology of Disasters – CRED)[1] a Úradom OSN pre zníženie rizika katastrof (UNISDR)[2] došlo v priebehu roka 2011 k 302 prírodným katastrofám rozličnej veľkosti, pri ktorých bolo na celom svete zabitých 30 000 ľudí a postihnutých ďalších 206 miliónov ľudí. Približne 106 miliónov ľudí bolo postihnutých záplavami a 60 miliónov ľudí zase suchom, zatiaľ čo 1,6 milióna ľudí postihli zemetrasenia. Ázia bola výrazne najviac postihnutou oblasťou – viac ako 45 % katastrof a 89 % celkového počtu obetí bolo zaznamenaných v tomto regióne. Následky katastrof sú rôzne a zničujúce: stratené životy, zničené domovy, úroda a živobytie ľudí.

Aj keď sa tu menujú len niektoré, dosah týchto katastrof priblížil medzinárodné humanitárne spoločenstvo k hraniciam jeho možností. Organizácia Spojených národov musela v roku 2011 vyhlásiť najväčšiu konsolidovanú finančnú zbierku vo svojej histórii (5,7 mld. EUR) pre humanitárne potreby. Nepomer medzi rastúcimi globálnymi humanitárnymi potrebami na jednej strane a čoraz nedostatočnejšími finančnými zdrojmi dostupnými na pokrytie týchto potrieb na strane druhej narastá, predovšetkým v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, ktorá zasiahla mnohé západné darcovské krajiny. Spolu s chronickou zraniteľnosťou v mnohých častiach sveta to má stále priamy dosah na životy miliónov ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Znamená to aj, že darcovia musia na to, aby reagovali na katastrofy účinnejším a efektívnejším spôsobom, zdvojnásobiť svoje úsilie a ešte lepšie využívať obmedzené zdroje. Pre ECHO to znamená, že pri spolupráci s partnermi musí identifikovať oblasti, kde sa dá dosiahnuť zvýšenie efektivity a musí investovať viac do zraniteľných spoločenstiev, aby boli pripravené na katastrofy a odolné voči nim. Zároveň treba plne využívať synergie medzi humanitárnou pomocou a civilnou ochranou. Okrem toho EÚ ako súčasť celkového medzinárodného humanitárneho systému zohráva kľúčovú rolu pri povzbudzovaní ostatných krajín a regiónov, aby zintenzívnili svoju účasť na poli humanitárnej pripravenosti a reakcie, s cieľom efektívnejšie mobilizovať rastúce zdroje rýchlo sa rozvíjajúcich krajín na poskytovanie humanitárnych opatrení a reakcií na katastrofy.

Ľudskou činnosťou spôsobené humanitárne katastrofy sú ešte vždy v prevažnej miere zapríčinené vnútornými občianskymi konfliktami, pričom civilné obyvateľstvo je čoraz viac vystavované násiliu a utrpeniu. Tento druh konfliktu sa často vyznačuje porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a humanitárnych zásad bojujúcimi stranami, a tým sa obmedzuje humanitárny priestor, teda oblasti, v ktorých sa môže poskytovať humanitárna pomoc neutrálne a nestranne bez akýchkoľvek prekážok. V tejto súvislosti je prístup k ľuďom v núdzi a bezpečnosť i ochrana civilného obyvateľstva a humanitárnych pracovníkov čoraz problematickejšie. Celková situácia a pracovné prostredie sa vo všetkých týchto stránkach zhoršili, najmä v Somálsku, Konžskej demokratickej republike, Afganistane a KĽDR.

Čeliac týmto výzvam si medzinárodné humanitárne spoločenstvo stále viac uvedomuje, že treba vložiť viac úsilia a dôrazu na pripravenosť a odolnosť zraniteľných spoločenstiev, aby lepšie zvládali katastrofy, a tým sa znížil ničivý dosah na postihnuté obyvateľstvo a ich živobytie.

Dlhodobý vplyv na životy a živobytie v období po veľkých krízach, akými boli zemetrasenie na Haiti a záplavy v Pakistane v roku 2010, je takisto ukážkou toho, že rozhodujúcim je primerane sa venovať dlhodobej obnove a potrebám rozvoja v čo najskoršej fáze humanitárnej reakcie. Šanca znížiť ničivé následky opakujúcich sa katastrof na vyhliadky trvalo udržateľného rozvoja existuje, iba ak humanitárne a rozvojové subjekty budú navzájom spolupracovať. V tomto duchu pokračovala v roku 2011 práca na procese prepojenia odstraňovania následkov katastrof, obnovy a rozvoja (LRRD), v rámci ktorej útvary Komisie napríklad spoločne plánovali rozpočty potravinovej bezpečnosti v niektorých regiónoch a úzko spolupracovali s nástrojom stability (krátkodobé opatrenia) na účely rýchleho oživenia. V rámci tohto úsilia sa vypracovala spoločná metodika a jej testovanie, zintenzívnila sa spoločná práca humanitárnych a rozvojových aktérov a vypracovalo sa niekoľko inovatívnych prístupov, pokiaľ ide o praktickú realizáciu na mieste.

3.           Činnosti EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany v roku 2011

Prostredníctvom Komisie (ECHO) Európska únia v roku 2011 poskytla významnú humanitárnu pomoc EÚ na základe potrieb a umožnila poskytovanie európskej vecnej pomoci v oblasti civilnej ochrany v celkovej výške 1 154 mil. EUR, ktorá sa skladala z:

· humanitárnej pomoci pre približne 117 miliónov ľudí[3] v 91 krajín mimo EÚ, čo predstavuje priemerné náklady 10 EUR na prijímateľa pomoci a

· rýchlej reakcie na 18 žiadostí o pomoc z mechanizmu v oblasti civilnej ochrany v rámci EÚ a mimo nej.

Pôvodný rozpočet humanitárnej pomoci vo výške 853 mil. EUR bol pri viacerých príležitostiach zvýšený, aby sa mohlo reagovať na nové krízy a prírodné katastrofy, ku ktorým počas roka došlo, napr. vnútorný konflikt v Líbyi, povolebná kríza na Pobreží slonoviny, hladomor spôsobený suchom a umocnený konfliktom v oblasti Afrického rohu, konflikt v Sudáne po získaní nezávislosti Južného Sudánu a záplavy v Pakistane. S cieľom uspokojiť tieto dodatočné potreby sa prevodmi finančných prostriedkov z rezervy EÚ na núdzovú pomoc ďalej zmobilizovali financie využitím 10. Európskeho rozvojového fondu rezervovaného na humanitárnu pomoc v afrických, karibských a tichomorských krajinách, prostredníctvom príspevkov EZVO[4] a prevodmi z iných rozpočtových riadkov v rámci okruhu Vonkajšia pomoc rozpočtu EÚ (okruh 4).

Z celkových finančných prostriedkov EÚ, ktoré boli v roku 2011 poskytnuté, sa približne 42 % pridelilo na pretrvávajúce krízy, 38 % bolo potrebných na reakciu na prírodné katastrofy a 20 % sa použilo na ad hoc krízy a intervencie.

Prírodné katastrofy aj v roku 2011 naďalej spôsobovali ľudské utrpenie a závažné škody na celom svete. Pri riešení tohto typu katastrof sa Komisia riadi dvojstupňovou stratégiou, ktorá spočíva v:

· rýchlej reakcii, a to poskytnutím humanitárnej pomoci a umožnením pomoci v oblasti civilnej ochrany a jej koordináciou, ktorú po aktivácii mechanizmu poskytujú členské štáty EÚ a krajiny dobrovoľne sa zúčastňujúce na mechanizme civilnej ochrany iným štátom (EÚ alebo tretím krajinám) a v

· pripravenosti na katastrofy, a to určením zemepisných oblastí a skupín obyvateľstva, ktoré sú najzraniteľnejšie v prípade prírodných katastrof a pre ktoré sa vytvárajú osobitné programy pripravenosti na katastrofy.

V roku 2011 Komisia poskytla humanitárnu pomoc na vyrovnanie sa s dôsledkami týchto katastrof:

· trojnásobná katastrofa v Japonsku (zemetrasenie, cunami a jadrový výbuch),

· suchá v západnej Afrike (Burkina, Mauritánia, Mali, Niger, Čad), v oblasti Afrického rohu (Džibutsko, Etiópia, Keňa, Somálsko) a v Strednej a Južnej Amerike (Paraguaj, Bolívia, Honduras, El Salvador a Guatemala),

· záplavy v Pakistane, Bangladéši, Indii, na Srí Lanke a v Peru,

· cyklóny, hurikány a tropické búrky v juhovýchodnej Ázii (Kambodža, Laoská ľudovodemokratická republika, Filipíny, Thajsko, Vietnam), v Strednej Amerike (El Salvador, Guatemala, Honduras, Nikaragua) a v Karibiku (Svätá Lucia),

· epidémie v Kamerune.

3.1.        Zásahy humanitárnej pomoci

V roku 2011 došlo k veľkej humanitárnej kríze v oblasti Afrického rohu. Kombinácia vysokých cien potravín, neúrodných období dažďov, nárastu vo vysídľovaní skupín obyvateľstva (hlavne v dôsledku pretrvávajúceho násilného konfliktu v Somálsku) a obmedzeného humanitárneho prístupu viedla k prudkému zhoršeniu v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživovej situácie zraniteľných skupín obyvateľstva. Situáciu ďalej zhoršila všeobecne prevládajúca chudoba a znížená schopnosť vyrovnať sa s následkami krízy. V druhej polovici roka 2011 bolo touto krízou postihnutých viac ako 13 miliónov ľudí. Komisia zareagovala mobilizovaním viac ako 181 mil. EUR na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva v danom regióne.

Okrem reakcie na katastrofy sa Komisia snaží aj zlepšiť prevenciu katastrof a pripravenosť na ne, či už v rámci EÚ alebo aj mimo nej, obzvlášť v regiónoch, v ktorých často dochádza k prírodným katastrofám. Hlavným zameraním finančných prostriedkov v roku 2011 bolo znižovanie rizika katastrof a prispôsobenie sa zmenám klímy. ECHO začalo s činnosťou nových programov DIPECHO v južnej Ázii, Južnej Amerike, Tichomorí a Karibiku a začlenilo znižovanie rizika do globálnych operácií pomoci.

Pokiaľ ide o „krízy spôsobené ľudskou činnosťou“, politické protesty v Líbyi prerástli do občianskej vojny, a to si v konečnom dôsledku vyžiadalo leteckú vojenskú akciu vedenú organizáciou NATO s cieľom ochrániť civilné obyvateľstvo. Konflikt v Líbyi vyústil do vážnej utečeneckej krízy na hraniciach s Tuniskom a Egyptom. Pri humanitárnej reakcii a repatriácii ľudí, ktorí v Líbyi pracovali a snažili sa ujsť pred konfliktom, bola potrebná pomoc EÚ. Povolebná kríza na Pobreží Slonoviny neprestávala, a to ovplyvnilo aj susediace krajiny. V Iraku sa bezpečnostná situácia po parlamentných voľbách 7. marca 2010 stále zhoršovala. Kým sa americké vojsko pripravovalo na odchod z Iraku na konci roka 2011, povstalci pokračovali v bombových útokoch na políciu a vojakov, ako aj na civilné obyvateľstvo, s cieľom oslabiť dôveru v bezpečnostné sily Iraku.

Okrem týchto kríz Komisia naďalej zasahovala v niekoľkých pretrvávajúcich a zložitých núdzových situáciách. Medzi inými k nim patrili aj tieto:

Sudán a Južný Sudán: Oficiálne rozdelenie Sudánu na dva štáty prebiehalo na začiatku pokojne, keď sa 9. júla 2011 stal Južný Sudán 196. krajinou sveta. Ozbrojený konflikt pozdĺž novej hranice sa však stále zhoršuje a očakávajú sa náročné rokovania, ktorých cieľom bude nájsť riešenie početných stále otvorených sporov (napr. rozdelenie výnosov z ropy, demarkácia hraníc). Medzitým došlo k viacerým novým núdzovým situáciám, a to viedlo k prudkému nárastu, pokiaľ ide o humanitárne potreby, tak v Sudáne, ako aj v Južnom Sudáne.

Okupované palestínske územia: obyvateľstvo tu naďalej žije pod izraelskou okupáciou vo veľkej núdzi a v sociálnych ťažkostiach. Pretrvávajúca sociálno-ekonomická kríza vyznačujúca sa prísnym obmedzením pohybu a neprestávajúcim ničením hmotného majetku viedla k významnému nárastu chudoby a nezamestnanosti. V Predjordánsku bežný život stále ovplyvňujú rozširujúce sa izraelské osady, násilie, ktoré osídlenci páchajú na Palestínčanoch, a bezpečnostné bariéry. Palestínčania sa pri vstupe do Izraela a východného Jeruzalema stále podrobujú prísnej kontrole a farmári majú v blízkosti bezpečnostnej bariéry a osád sťažený prístup k svojim pozemkom. Tisíce majiteľov domov stále ohrozujú očakávané príkazy na demoláciu príbytkov a nárast počtu vysťahovaní.

V Konžskej demokratickej republike, kde je z celkovej populácie približne 71 miliónov až 1,9 milióna vysídlených ľudí, je humanitárna situácia v mnohých oblastiach stále nestabilná. Došlo tu k značnej strate úrody z dôvodu problematického prístupu a konfliktu. Na východe krajiny, v oblasti postihnutej konfliktom (severný a južný Kivu), je veľké množstvo osôb vysídlených v rámci krajiny. Napriek postupnej stabilizácii v niektorých častiach severného Kivu sa situácia v iných častiach krajiny vážne zhoršila. Celková situácia je teda extrémne nestála. Konflikt medzi etnickými skupinami, po ktorom nasledoval vojenský zásah, viedol v provincii Équateur na konci roka 2009 k značnému vysídleniu a návalu utečencov do Konga a Stredoafrickej republiky. Neutíchajúce útoky Božej armády odporu (Lord´s Resistance Army) viedli k masívnemu vysídľovaniu v provincii Orientale a k významnému nárastu počtu utečencov v Stredoafrickej republike.

Napriek ťažším stratám, ktoré si tieto zložité núdzové situácie vyžiadali v priebehu niekoľkých posledných rokov a napriek nerešpektovaniu humanitárnych zásad a bezpečnosti a ochrany humanitárnych pracovníkov, sa vyskytli aj prípady, kde sa humanitárna situácia zlepšila. Existujú napríklad náznaky zlepšenia podmienok, keď primerane cielené rozvojové opatrenia nasledujú rýchlo po humanitárnych opatreniach[5].

3.2.        Operácie civilnej ochrany

Pokiaľ ide o civilnú ochranu, mechanizmus v oblasti civilnej ochrany EÚ bol v priebehu roka aktivovaný osemnásťkrát[6] (štyrikrát v rámci EÚ a štrnásťkrát mimo EÚ) s cieľom reagovať na udalosti, akými bol výbuch na námornej základni na Cypre, lesné požiare v Grécku a Albánsku, záplavy v Pakistane, zemetrasenie v Turecku a zemetrasenie a cunami v Japonsku. Okrem toho boli počas krízy v Líbyi evakuovaní občania EÚ a tretích krajín. V rámci EÚ a mimo nej boli vyslaní odborníci ako súčasť 12 hodnotiacich a koordinačných misií.

Komisia na konci roka 2011 prijala návrh rozhodnutia týkajúceho sa mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany[7]. V súčasnosti o ňom rokuje Rada a Parlament. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v časti 4 tejto správy.

Cieľom tohto právneho návrhu je posilniť nástroje mechanizmu. V súčasnom období je nasadenie prostriedkov civilnej ochrany EÚ vo veľkej miere založené na dobrovoľných ad hoc ponukách 32 zúčastnených štátov. Zámerom Komisie je prejsť na vopred naplánovaný systém, ktorý by umožňoval okamžité zásahy.

3.3.        Finančné a ľudské zdroje

V hlavnom sídle GR ECHO v Bruseli pracuje viac ako 300 ľudí a viac ako 400 ich pracuje v 44 miestnych pracoviskách v 38 krajinách na celom svete. Humanitárni odborníci sú na mieste okamžite po katastrofe, aby vykonali potrebné posúdenia a aby monitorovali realizáciu humanitárnych projektov financovaných prostriedkami EÚ. Hlavným znakom humanitárnej pomoci EÚ je prístup založený na potrebách a spôsob, akým sa pomoc distribuuje približne 200 partnerom pozostávajúcim z mimovládnych organizácií, agentúr Organizácie Spojených národov, iných medzinárodných organizácií (ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločenstiev Červeného kríža a Červeného polmesiaca) a niektorých špecializovaných agentúr z členských štátov EÚ.

Pre ECHO je dôležité mať široké spektrum partnerov, čo mu umožňuje účinne uspokojovať narastajúcu škálu potrieb v rôznych častiach sveta, často v čoraz zložitejších situáciách. Granty a príspevky riadené GR ECHO sa poskytujú prostredníctvom výberu najlepších doručených návrhov. V roku 2011 sa medzi partnerov GR ECHO rozdelili finančné prostriedky takto: mimovládne organizácie získali 50 %, agentúry OSN 36 % a medzinárodné organizácie 14 %.

Humanitárne organizácie čelia stále väčším problémom so získavaním prístupu k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Dôvodom je na jednej strane zužovanie humanitárneho priestoru vládami a ozbrojenými skupinami nerešpektujúcimi ani najzákladnejšiu ochranu, ktorú umožňuje medzinárodné humanitárne právo, a na druhej strane je to dôsledok bezpečnostných obmedzení. Vlády stále viac ukladajú obmedzenia na dodávku humanitárnej pomoci (napríklad Srí Lanka). V mnohých konfliktných zónach (napríklad Konžská demokratická republika, Somálsko, Sudán) sú humanitárni pracovníci svedkami obzvlášť brutálnych metód vedenia vojny, a to vrátane útokov na civilné obyvateľstvo a častého využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane.

Okrem toho zjavne narastá výskyt útokov na pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane únosov, vyhosťovania a zabíjania. Darcovia musia čeliť skutočnosti, že nie je ohrozená len bezpečnosť humanitárnych pracovníkov, ale aj finančné prostriedky a infraštruktúra, ktorú poskytujú. Niektoré vlády sú ochotné zájsť do takého extrému, že vyvlastnia alebo si „vypožičajú“ finančné prostriedky a majetok financovaný darcami a/alebo vyženú organizácie humanitárnej pomoci, len čo ich pripravia o ich zdroje.

4.           Politika humanitárnej pomoci a civilnej ochrany

Na politickej úrovni sa Komisia v roku 2011 zamerala na tieto strategické iniciatívy:

· Predloženie právnych návrhov týkajúcich sa civilnej ochrany EÚ s cieľom výrazne posilniť existujúce nástroje. V súčasnom období je nasadenie tímov a prostriedkov civilnej ochrany EÚ vo veľkej miere založené na dobrovoľných ad hoc ponukách zúčastnených štátov. Napriek tomu, že mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany už zohráva významnú úlohu v podporovaní a koordinácii vzájomnej pomoci a dopĺňa ju, Komisia navrhuje prejsť na systém, ktorý je vopred naplánovaný a umožňuje okamžitú reakciu. V tejto súvislosti sa začali prípravy na vytvorenie účinnejšieho centra pre núdzové reakcie v roku 2013. Toto centrum bude nástupcom monitorovacieho a informačného centra (MIC) a bude pravým nepretržite a plne funkčným centrom umožňujúcim EÚ ujať sa proaktívnejšej úlohy v plánovaní, príprave, operačnej koordinácii a logistickej podpore.

· Kroky smerujúce k založeniu Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, ako to stanovuje Lisabonská zmluva (článok 214 ods. 5 ZFEÚ). V roku 2011 ECHO iniciovalo verejnú konzultáciu a posúdenie vplyvu, ako aj začatie pilotných projektov. Výsledky tejto činnosti sa premietnu do návrhu právneho rámca na zriadenie zboru, ktorý by mal byť prijatý v roku 2012.

ECHO kládlo osobitný dôraz aj na vybrané horizontálne politické priority v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci[8] a jeho akčného plánu. Tieto politické priority zahŕňajú napríklad ďalšie rozšírenie politiky EÚ v oblasti humanitárnej potravinovej pomoci. Na základe týchto skutočností sa konali rokovania o aktualizácii Dohovoru o potravinovej pomoci. S cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť spoločného úsilia zameraného na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a výživových potrieb, Komisia podpísala vyhlásenie o zámere programovo spolupracovať v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy s týmito tromi agentúrami OSN: Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), so Svetovým potravinovým programom (WFP) a Medzinárodným fondom pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD).

Komisia podporila akcie v oblasti pripravenosti na katastrofy v oblastiach náchylných na prírodné katastrofy, aby pomohla miestnym spoločenstvám rýchlo a efektívne reagovať, keď dôjde ku katastrofe a zachrániť tak mnohé životy. Táto podpora sa poskytuje prostredníctvom programov DIPECHO, ktoré sa začali v roku 2010, a prostredníctvom nových programov v južnej Ázii, Tichomorí, Južnej Amerike a Karibiku. Príspevok k pripravenosti na katastrofy však presahuje rámec akčných plánov DIPECHO, pretože mnohé z dôležitých rozhodnutí o financovaní humanitárnej pomoci zahŕňajú ako jeden z ich cieľov pripravenosť na katastrofy alebo zmiernenie vplyvov katastrof. Tieto ciele sú začlenené do činností týkajúcich sa podpory infraštruktúry, presadzovania a informovanosti verejnosti, zmiernenia katastrof menšieho rozsahu, mapovania a počítačového spracovania údajov, systémov včasného varovania, vzdelávania, posilnenia inštitúcií a činností súvisiacich so zmenou klímy.

V rámci svojho mandátu v oblasti civilnej ochrany ECHO podporilo a umožnilo spoluprácu medzi 32 štátmi[9], ktoré sa zúčastňujú na mechanizme v oblasti civilnej ochrany. Pri tejto činnosti sa usiluje o zlepšenie účinnosti systémov prevencie a ochrany pred prírodnými, technologickými a ľudskou činnosťou spôsobenými katastrofami v Európe.

Ako súčasť 18-mesačného programu zameraného na osvedčené postupy Komisia začala aj zber údajov na prevenciu katastrof. Zameriava sa pritom na konkrétne katastrofy (zemetrasenia, cunami, záplavy, búrky, suchá a horúčavy) a na horizontálne opatrenia (napríklad plánovanie a projektovanie infraštruktúry). Uplatňovanie mechanizmu v oblasti civilnej ochrany zabezpečuje v prípade katastrof lepšiu ochranu ľudí, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva. V oblasti pripravenosti sa podpora EÚ zameriava na systémy včasného varovania, moduly a vzdelávací program mechanizmu civilnej ochrany (v roku 2011 sa vyškolilo viac ako 890 odborníkov a podporili sa štyri cvičenia v plnom rozsahu). Okrem toho Komisia poskytla finančnú podporu viacerým projektom na koordináciu pripravenosti (zriadenie tímu pre evakuáciu občanov, evakuácia v prípade jadrovej havárie, informačná kampaň o jaskynnej záchrannej službe a čistenie pobreží znečistených ropou).

Pomoc založená na zdrojoch, ktoré dali k dispozícii členské štáty, sa poskytovala v krajinách EÚ a v tretích krajinách zasiahnutých katastrofami na základe žiadosti vlády príslušnej krajiny.

[1]               www.cred.be.

[2]               www.unisdr.org.

[3]               Z toho 105 mil. ľuďom bola poskytnutá humanitárna a potravinová pomoc a 12 mil. ľuďom sa pomohlo prostredníctvom činností zameraných na pripravenosť na katastrofy.

[4]               Európske združenie voľného obchodu.

[5]               Podrobnejšie vysvetlenie s konkrétnymi príkladmi sa uvádza v sprievodnom dokumente. Ako príklad pozri Čad, Burundi/Tanzániu alebo kapitolu 3.9 o zmene a odolnosti.

[6]               18 aktivácií, 3 predbežné výstrahy a 6 žiadostí o monitorovanie.

[7]               KOM(2011) 934 v konečnom znení, prijaté 20. 12. 2011.

[8]               Prijaté Radou, Európskym parlamentom a Komisiou 18. decembra 2007. Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

[9]               27 členských štátov EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Chorvátsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM).