This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0401
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Towards better access to scientific information: Boosting the benefits of public investments in research
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu
/* COM/2012/0401 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu /* COM/2012/0401 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Za lepší prístup k vedeckým informáciám:
podpora prínosov verejných investícií do výskumu 1. ÚVOD Stratégia
Európa 2020 pre inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo
zdôrazňuje ústrednú úlohu znalostí a inovácií pri vytváraní rastu.
Výsledky výskumu, zahŕňajúce tak publikácie, ako aj zhromaždené
údaje, je treba šíriť rýchlo a vo veľkom rozsahu použitím digitálnych
médií. Zrýchľujú sa tak vedecké objavy, umožňujú sa nové formy
výskumu založeného na veľkom objeme údajov a výsledky vedeckého výskumu
môže systematicky preberať európsky obchod a priemysel . Aby popohnala
vedecký a technologický pokrok, mala by Európska únia (EÚ) preskúmať svoje
politiky a postupy šírenia vedeckých informácií a podniknúť potrebné kroky
na zlepšenie prístupu k výsledkom verejne financovaného vedeckého výskumu. Príklad: Mapovanie
ľudského genómu umožní vedcom uskutočniť pokrok pri riešení
vážnych chorôb ako je rakovina, Alzheimerova choroba a HIV/AIDS. Odhaduje sa,
že investície americkej vlády vo výške 3,8 miliardy EUR do projektu
ľudského genómu (výskum koordinovaný Spojenými štátmi, ktorý
zahŕňa značné európske príspevky) mali hospodársky vplyv
zodpovedajúci 796 miliardám EUR, vytvorili 310 000 pracovných miest a
začala revolúciu genómu. Toto je skvelý príklad moci, akú môže mať
otvorený prístup k vedeckým informáciám. V
tomto oznámení sa stanovujú opatrenia, ktoré Komisia zamýšľa prijať,
aby zlepšila prístup k vedeckým informáciám a posilnila výhody verejných
investícií do výskumu. Ďalej sa v ňom vysvetľuje, ako sa bude
politika otvoreného prístupu vykonávať v rámci „Horizontu 2020“, rámcového
programu EÚ pre výskum a inovácie (2014 – 2020). Oznámenie sprevádza odporúčanie
členským štátom, v ktorom sa vyzýva k lepším politikám a postupom v
súvislosti s prístupom a uchovávaním údajov v členských štátoch. Táto iniciatíva pramení z dvoch vzájomne sa
posilňujúcich aspektov politiky. Jedným je Digitálna agenda pre Európu[1], v ktorej sa stanovuje politika „otvoreného prístupu k údajom“, ktorá
zahŕňa celý rad informácií, ktoré verejné orgány v celej Európskej
únii produkujú, zbierajú, alebo za ktoré platia[2]. Druhým je oznámenie o Únii inovácií[3], ktoré uvádza politiky a programy EÚ týkajúce sa výskumu a inovácií. Navrhované opatrenia sa zakladajú na
doterajšej práci, najmä na oznámení o vedeckých informáciách v digitálnom veku[4] z roku 2007 a súvisiacich záveroch Rady, oznámení o infraštruktúrach
IKT pre elektronickú vedu[5]
a na strategickej politike vyvinutej pre Európsky výskumný priestor (EVP). Aby sa dosiahlo zlepšenie prístupu k vedeckým
informáciám, je potrebné, aby členské štáty, subjekty financujúce výskum,
výskumníci, vydavatelia vedeckých publikácií, univerzity a ich knižnice,
inovatívne priemyselné odvetvia a spoločnosť všeobecne spolupracovali.
Európsky systém vedeckých informáciám sa musí prispôsobiť digitálnemu
veku, aby sa „piata sloboda“ EÚ – voľný obeh poznatkov[6] – mohla stať skutočnosťou. 2. PREČO JE LEPŠÍ PRÍSTUP K VEDECKÝM
INFORMÁCIÁM PRE EURÓPU DÔLEŽITÝ? Moderný výskum sa zakladá na extenzívnom
vedeckom dialógu a pokroku prostredníctvom zlepšovania predchádzajúcej práce.
Plnší a širší prístup k vedeckým publikáciám a údajom preto pomôže: –
zlepšiť inovácie (rýchlejšie na trh =
rýchlejší rast), –
podporiť spoluprácu a vyhnúť sa duplicite
úsilia (väčšia efektívnosť), –
budovať na predchádzajúcich výsledkoch výskumu
(zlepšená kvalita výsledkov), –
zapojiť občanov a spoločnosť
(zlepšená transparentnosť vedeckého procesu). Ide teda o rýchlosť vedeckého pokroku a
návratnosť investícií do výskumu a vývoja a najmä investícií z
verejných zdrojov, čo má obrovský potenciál na zlepšenie produktivity,
konkurencieschopnosti a rastu. Široko koncipovaný, dostupný a ľahký
prístup k vedeckým informáciám je osobitne dôležitý pre inovatívne malé podniky
(malé a stredné podniky, MSP). Nedávna správa[7] ilustruje ťažkosti, ktorým čelia
dánske MSP pri získavaní vedeckých informácií. V správe sa naznačuje,
že bez rýchleho prístupu k aktualizovaným výsledkom vedeckého výskumu takýmto
podnikom trvá v priemere o 2,2 roka dlhšie, kým vyvinú alebo zavedú nové
výrobky. Zlepšenie prístupu k vedeckým informáciám spočíva aj
v zlepšení otvorenosti a transparentnosti, ktoré sú základnými znakmi
zodpovedného výskumu a inovácií[8]
a prispieva k lepšej tvorbe politiky v mnohých
oblastiach. Vďaka zlepšenému prístupu získajú občania vyššiu vedeckú
gramotnosť a budú schopní prosperovať v komplexnom prostredí 21.
storočia. Diskusie o
systéme šírenia vedeckých informácií sa tradične zameriavali na prístup
k vedeckým publikáciám – časopisom a monografiám. Čoraz
dôležitejším sa však stáva zlepšenie prístupu k vedeckým údajom
(experimentálnym výsledkom, pozorovaniam a informáciám vygenerovaným
počítačom), ktoré vytvárajú základ pre kvantitatívnu analýzu, ktorá
je východiskom mnohých vedeckých publikácií[9]. 3. VÍZIA KOMISIE Európska komisia kladie dôraz na otvorený
prístup ako na kľúčový prostriedok k zbližovaniu ľudí a nápadov
spôsobom, ktorý slúži ako katalyzátor vedy a inovácií. Na zabezpečenie
hospodárskeho rastu a získanie odpovedí na výzvy spoločnosti 21.
storočia je zásadná optimalizácia šírenia a prenosu vedeckých poznatkov
medzi kľúčovými zúčastnenými stranami európskeho výskumu – medzi
univerzitami, subjektmi financujúcimi výskum, knižnicami, inovačnými podnikmi,
vládami a tvorcami politík, mimovládnymi organizáciami (NGO) a
spoločnosťou všeobecne. Vízia, na ktorej sa zakladá stratégia Komisie
týkajúca sa verejne prístupných údajov a šírenia poznatkov, spočíva v tom,
že za informácie, ktoré už raz boli zaplatené z verejných zdrojov, by sa nemalo
opätovne platiť pri každom prístupe a použití a že by z týchto informácií
mali európske firmy aj občania ťažiť v plnom rozsahu. To znamená
umožniť európskym výskumníkom a občanom prístup k verejne
financovaným vedeckým informáciám online bez ďalších poplatkov
prostredníctvom udržateľných elektronických infraštruktúr, čím sa
zabezpečí aj dlhodobý prístup a predíde sa strate vedeckých informácií
jedinečnej hodnoty[10]. Veda sa od základu mení. Počítačové
metódy a strojové aplikácie budú zohrávať zásadnú úlohu vo vede založenej
na údajoch. Komisia si praje budúcnosť, v ktorej bude dátová
infraštruktúra neviditeľná a z pohľadu užívateľa sa
infraštruktúrou stane samotná informácia. To v žiadnom prípade neznamená, že by sa
malo výskumníkom brániť v patentovaní vynálezov[11] alebo že
by malo byť dotknuté právo na ochranu duševného vlastníctva v EÚ. K realizácii tejto vízie je nutný inovatívny
európsky vydavateľský sektor pre vedecké publikácie, ktorý vytvorí nové
oblasti pridanej hodnoty za hranicami svojich tradičných silných stránok a
bude ďalej budovať na nových príležitostiach digitálneho veku. 4. AKÁ JE SÚČASNÁ SITUÁCIA? 4.1. Prístup k vedeckým
publikáciám Vedecké publikácie majú zásadný vplyv na
vedecký dialóg a zohrávajú kľúčovú úlohu v kariérach vedcov. Vedecké publikovanie je tiež výhodným
biznisom, najmä v Európe. Európski vydavatelia vydávajú takmer 50 % celosvetovo
článkov publikovaných vo vedeckej, technickej a medicínskej oblasti.
Digitálnemu veku sa rýchlo prispôsobili prostredníctvom používania nových
nástrojov na urýchlenie procesu produkcie a šírenia vedeckých informácií, zlepšením
vyhľadateľnosti obsahu a umiestnením aplikácií na základe
hypertextov a údajov. Vzostup cien časopisov – rozpočty
knižníc sú pod tlakom Počas uplynulých dvoch
desaťročí sa ceny predplatného vedeckých časopisov (papierových
a elektronických) plynulo zvyšovali o približne 3,5 % nad mierou inflácie ročne[12]. Tento vzostup možno čiastočne vysvetliť zvýšeným
počtom publikovaných vedeckých článkov. Stúpajúce ceny zaťažujú
rozpočty univerzitných knižníc a vedeckých inštitúcií, ktoré predstavujú
väčšinu predplatiteľov vedeckých časopisov. Otvorený
prístup Vzhľadom na stúpajúce ceny časopisov
boli vo vedeckej komunite výzvy posunúť sa smerom k otvorenému prístupu –
modelu, ktorý čitateľom na internete poskytuje bezplatný prístup, ako
aj bezplatné používanie a opätovné používanie. Existujú dva základné modely: „Zlatý“ otvorený prístup (publikovanie s
otvoreným prístupom): Platba publikačných nákladov sa presúva z
čitateľov (prostredníctvom predplatného) na autorov. Tieto náklady
zvyčajne znášajú univerzity alebo výskumný inštitút, ku ktorému je
výskumník pridružený, alebo financujúca agentúra podporujúca výskum. „Zelený“ otvorený prístup (vlastná
archivácia): publikovaný článok alebo partnersky preskúmaný rukopis v
konečnom znení archivuje výskumník v online archíve pred jeho
publikáciou, po nej alebo počas nej. Prístup k tomuto článku sa na
žiadosť vydavateľa často odloží („obdobie embarga“), aby predplatitelia
mali aj naďalej výhody navyše[13]. Celosvetovo stúpajúci počet subjektov a
univerzít financujúcich výskum si vyžaduje poskytnutie otvoreného prístupu k
verejne financovaným výsledkom výskumu[14]. Mnoho vydavateľov reagovalo na mandáty inštitúcií povolením
akéhokoľvek vlastného archivovania rukopisov akceptovaných na publikovanie[15]. V súčasnosti je približne 20 % všetkých vedeckých článkov dostupných vo forme otvoreného
prístupu, pričom 60 % z
nich nasleduje „zelený“ model[16]. Niektorí vydavatelia
ponúkajú „hybridné časopisy“, ktoré obsahujú nielen články, za ktoré
autor zaplatil publikačný poplatok (a ku ktorým môže mať teda
čitateľ bezplatný prístup), ale aj články, ktoré sú dostupné iba
pre predplatiteľov alebo na základe spoplatnenia („pay-per-view“). Politiky otvoreného prístupu neovplyvňujú
slobodu autora rozhodnúť sa za publikovanie alebo proti nemu. Nezasahujú
do patentovania alebo iných foriem komerčného využívania. Rozhodnutie
ohľadom toho, či patentovať a komerčne využívať
výsledky výskumu, sa zvyčajne prijme pred publikovaním. Otvorený prístup k
článkom časopisov prichádza na rad iba v tom prípade, keď
sa výskumník rozhodne publikovať. 4.2. Prístup k údajom
získaným pri výskume Doteraz sa výsledky vedeckého výskumu šírili
hlavne publikovaním článkov. Neexistuje dobre zavedený postup publikovania
podkladových údajov. Výskum uskutočnený v rámci projektu PARSE-Insight[17] ukázal,
že iba 25 % výskumníkov zdieľa svoje údaje z výskumu otvorene, 11 % ich
sprístupňuje výskumníkom v rámci svojej výskumnej disciplíny a 58 % ich
sprístupňuje iba v rámci svojej špecifickej výskumnej skupiny. Výsledkom je, že mnoho verejne financovaných
výsledkov výskumu, ktoré existujú vo forme údajov, nebolo všeobecne prístupných
pre iných, aby ich overili alebo na nich stavali, v dôsledku čoho je
investovanie do výskumu je vysoko neefektívne. Niektoré subjekty financovania výskumu preto
začali požadovať, aby výskumníci archivovali údaje z výskumu vo
vhodných infraštruktúrach údajov, ale tento postup sa ešte hromadne neujal. Pri sprístupňovaní výskumných údajov sa musia brať do úvahy
európske a vnútroštátne pravidlá ochrany, ako aj otázky obchodného tajomstva
alebo národnej bezpečnosti. 4.3. Uchovávanie vedeckých
informácií Vďaka dlhodobému uchovávaniu informácií,
poznatkov a know-how možno získať značné ekonomické a
spoločenské prínosy, ktoré budú môcť využívať aj budúce
generácie. Organizácia Spojeného kráľovstva JISC financujúca výskum
uskutočnila analýzu nákladov/prínosov uchovávania údajov získaných z
výskumu. Zistila, že len z hľadiska znižovania nákladov viedli snahy
o uchovávanie viedli k štvornásobnému výnosu[18]. Členské štáty v súčasnosti menia a
dopĺňajú svoje právne predpisy týkajúce sa archivovania digitálneho
materiálu[19]. Osobitná pozornosť sa musí venovať
aj uchovávaniu vedeckého softvéru a modelov s cieľom uchovávať
informácie v opätovne použiteľnom a opätovne reprodukovateľnom
stave. Tento cieľ možno dosiahnuť pomocou otvorených noriem, formátov
a softvérových riešení otvoreného prístupu . 4.4. Medzinárodný kontext Posun k otvorenému prístupu je celosvetovým
trendom. V súčasnosti existuje na celom svete viac ako 200 akademických
inštitúcií alebo organizácií financovania výskumu, ktoré vyžadujú otvorený
prístup k publikáciám[20].
Európska federácia národných akadémií vedeckých a humanitných vied nedávno
prijala vyhlásenie o „otvorenej vede v 21. storočí“, pričom
vyzvala k „otvorenému zdieľaniu výsledkov výskumu a vedeckých
nástrojov“[21].
O dostupnosti dát získaných z výskumu sa diskutuje aj na viacerých
medzinárodných fórach vrátane OECD a UNESCO[22]. 5. AKÉ SÚ PREKÁŽKY ZMENY? Internet má výborný potenciál na zlepšenie
prístupu k vedeckým informáciám, ale tento potenciál sa ešte úplne nevyužíva. Kľúčovou otázkou ovplyvňujúcou
prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávaniu je úroveň investovania do
systému šírenia vedeckých informácií. Ekonomický a spoločenský potenciál
lepšieho prístupu k vedeckým informáciám sa nezrealizuje, ak budú rozpočty
pre prístup a uchovávanie informácií nedostatočné Ďalším problémom je to, že
činnosť jednotlivých členských štátov je nerovnaká a
s niektorými výnimkami nekoordinovaná. Spoločné snahy na základe
definície a výmeny osvedčených postupov by mohli viesť k úsporám
z rozsahu a ku zvýšeniu efektívnosti. 5.1. Prekážky, ktoré bránia
prechodu k otvorenému prístupu k vedeckým publikáciám Panuje presvedčenie, že príliš rýchly
posun k otvorenému prístupu môže destabilizovať odvetvie vedeckého
publikovania a tým aj vedecký informačný systém. Pri posune k otvorenému
prístupu sa musí zohľadniť, že proces výberu, prieskumu a
publikovania článkov má svoju cenu. Toto sa môže uskutočniť
poskytnutím fondov na publikovanie s otvoreným prístupom („zlatý“ otvorený
prístup) a zabezpečením toho, aby výskumníci, ktorí sami vykonávajú
archiváciu („zelený“ otvorený prístup), spĺňali požiadavky
financujúcich strán aj vtedy, keď súhlasia s obdobiami embarga, počas
ktorých vydavatelia môžu produkovať zisk prostredníctvom predplatného. Prechod k otvorenému prístupu musí byť
koordinovaný a transparentný. V prípade „zlatého“ modelu je nutné
akékoľvek zvýšené výdavky vykompenzovať zodpovedajúcim znížením cien
predplatného. Tiež je potrebné v strednodobom a dlhodobom termíne vyvinúť
mechanizmy obmedzenia poplatkov za „zlatý“ otvorený prístup. Niektoré
univerzity[23]
a organizácie, ktoré financujú výskum[24],
v súčasnosti s takýmito otázkami experimentujú. Pokiaľ ide o „zelený“ model, môže sa
stať, že niektorí výskumníci sa z dôvodu nedostatku potrebných
informácií alebo chýbajúcej infraštruktúry rozhodnú, že nedodržia mandáty na
otvorený prístup prostredníctvom vlastnej archivácie. Môžu sa tiež obávať
zmluvných sporov s vydavateľmi[25]. Okrem toho sa politiky vyžadujúce otvorený
prístup často nedostatočne presadzujú[26]. 5.2. Prekážky, ktoré bránia
prechodu k prístupu k vedeckým údajom, ich používaniu a opätovnému používaniu Nedostatok organizácie a jasnosti, pokiaľ
ide o zodpovednosti pri zlepšovaní prístupu k vedeckým údajom a ich
používania, sú hlavnými prekážkami zmeny. Na celom svete v súčasnosti
rýchlo vznikajú elektronické infraštruktúry a infraštruktúry tematických
údajov, ktoré slúžia na ukladanie údajov a poskytovanie prístupu k nim, ale
modely financovania na zabezpečenie dlhodobého prístupu často
chýbajú. Okrem toho zostáva otázna interoperabilita medzi krajinami
a disciplínami. Mnoho výskumníkov a inovatívnych podnikov má
námietky proti zdieľaniu dát, ktoré považujú za „svoje“ a obávajú sa, že
iní budú neprávom profitovať z ich snáh. Výskumníci si okrem toho nemusia
želať investovať čas do činností súvisiacich s archivovaním
svojich dát[27]. Systematické
mechanizmy odmeňovania a uznávania zdieľania dát, ako sú mechanizmy
citovania a merania vplyvu citovania dát, ešte nie sú zavedené[28]. 5.3. Prekážky dlhodobého
uchovávania Najväčším problémom v tejto oblasti je
nedostatok finančných a organizačných vzorov. Štruktúry podpory uchovávania
sú často vytvorené pre špecifické projekty, pričom sa financovanie
obmedzuje na určité obdobie. Financovanie je krátkodobé, fragmentované a
neposkytuje dlhodobé riešenia. Technické výzvy súvisiace s uchovávaním
veľkých objemov dát zostávajú nevyriešené, najmä v oblastiach ako je
astronómia a prírodné vedy, ktoré skúmajú neustále sa meniace podmienky. Vnútroštátne pravidlá a postupy pre zákonom
predpísané archivovanie údajov sa v súčasnosti prispôsobujú tak, aby
zahŕňali digitálny materiál, ale konkrétny typ materiálu
a spôsob jeho zahrnutia sa v jednotlivých členských štátov EÚ líši.
Odporúčanie Komisie z roku 2011 o digitalizácii a digitálnom
uchovávaní[29]
poukazuje na špecifické oblasti, na ktoré sa treba zamerať. 6. OPATRENIA NA EURÓPSKEJ ÚROVNI 6.1. Čo Komisia podnikla
doteraz? 6.1.1. Rozvoj politiky Ak má Európa využiť výhody širšieho
prístupu k výsledkom vedeckého výskumu, sú potrebné jasné politiky – na
vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni. V záveroch Rady z roku 2007
týkajúcich sa vedeckých informácií v digitálnom veku sa stanovuje rad opatrení
členských štátov s cieľovými dátumami, ale pokrok bol nerovnaký[30]. Členským štátom by sa preto mal odporučiť
aktualizovaný súbor opatrení s cieľom zlepšiť prístup k vedeckým
informáciám a ich uchovávanie. 6.1.2. Vykonávanie otvoreného
prístupu vo financovaní výskumu Spoločenstva Komisia ako hlavný orgán financovania výskumu
išla príkladom tým, že uložila príjemcom jej výskumných grantov isté podmienky.
V nadväznosti na svoje Oznámenie z roku 2007 o vedeckých informáciách v
digitálnom veku Komisia zriadila pilotný systém pre otvorený prístup k
publikáciám z projektov v rámci siedmeho rámcového programu (7. RP)[31]. Táto schéma, ktorá sa začala v roku 2008, sa vzťahuje na 20 % rozpočtu 7. RP a pokrýva viacero
tematických oblastí. Od príjemcov grantov sa vyžaduje, aby sami vykonávali
archiváciu a čo najviac sa snažili o zabezpečenie otvoreného prístupu
k článkom do šiestich alebo dvanástich mesiacov po publikovaní, v
závislosti od oblasti výskumu. Táto požiadavka sa týka článkov, no nie
podkladových údajov[32]. Prieskum z mája 2011[33] týkajúci sa projektov, na ktoré sa vzťahuje pilotná schéma,
ukázal, že najviac respondentov považuje vlastnú archiváciu za ľahkú alebo
veľmi ľahkú, pokiaľ ide o ľudské zdroje a čas. Tri
štvrtiny respondentov, ktorí vyjadrili svoj názor, súhlasili alebo rozhodne
súhlasili s mandátom na otvorený prístup, pokiaľ ide o údaje v oblasti ich
výskumu, za predpokladu, že sa zohľadnia a vyriešia všetky príslušné
aspekty (t.j. etika, dôvernosť, duševné vlastníctvo. 6.1.3. Zabezpečenie
interoperability na úrovni celej EÚ V uplynulých rokoch Komisia podporila rozvoj
elektronických infraštruktúr pre vedu, vrátane infraštruktúr vedeckých údajov,
opatrení na zvýšenie interoperability vnútroštátnych infraštruktúr a
prípravných fáz pre zriadenie udržateľných európskych tematických dátových
infraštruktúr identifikovaných v pláne ESFRI[34]. Od začiatku 7. RP Komisia pridelila viac ako 150 miliónov EUR na iniciatívy týkajúce sa infraštruktúry. Ústredným
projektom v tomto kontexte je OpenAIRE[35], elektronická infraštruktúra na archivovanie a dostupnosť
partnersky preskúmaných článkov a dátových súborov pochádzajúcich z
projektov financovaných EÚ. 6.2. Aké budú ďalšie kroky? 6.2.1. Spolupráca s členskými
štátmi Súčasne s týmto oznámením Komisia prijala
odporúčanie členským štátom o prístupe k vedeckým informáciám a
ich uchovávaní. Komisia bude pracovať s vnútroštátnymi kontaktnými
miestami určenými každým členským štátom s cieľom
vypracovať spoločné princípy a normy. 6.2.2. Vedenie príkladom: otvorený
prístup v programe Horizont 2020 V programe Horizont 2020 sa obidva modely,
„zelený“ aj „zlatý“, považujú za platné prístupy k dosiahnutiu otvoreného
prístupu. Bude sa vyžadovať, aby všetky projekty boli okamžite archivované
v elektronickej verzii ich publikácií (konečná verzia rukopisu posúdená
partnerským preskúmaním) do archívu v strojovo snímateľnom formáte. To sa
môže dosiahnuť použitím „zlatého“ modelu (otvorený prístup k publikovanej
verzii je okamžitý) alebo „zeleného“ modelu. V tomto prípade Komisia umožní
šesťmesačné embargo, s výnimkou spoločenských a humanitných
vied, kde bude embargo trvať maximálne dvanásť mesiacov (z dôvodu
dlhšej miery aktuálnosti („half-time“) publikácií)[36]. Oprávnenosť publikačných nákladov v
rámci „zlatého“ otvoreného prístupu sa v programe Horizont 2020 zachová.
Komisia tiež zváži či a za akých podmienok sa môžu preplatiť
publikačné náklady po uplynutí dohody o grante. Komisia podporuje autorov v tom, aby si
ponechali svoje autorské práva a udelili licencie vydavateľom podľa
pravidiel uplatňujúcich sa v členských štátoch. Okrem toho Komisia zriadi pilotnú schému o
otvorenom prístupe k výskumným údajom získaným z projektov vo vybraných
oblastiach programu Horizont 2020 a o ich opätovnom použití. Komisia bude tiež
podporovať, tam kde je to vhodné, publikovanie softvérových kódov
používaných na vytváranie alebo spracúvanie dát. Pri navrhovaní a zavádzaní
pilotného programu Komisia zohľadní možné prekážky otvoreného
sprístupňovania výskumných údajov, ktoré môžu narušiť súkromie,
národnú bezpečnosť alebo údaje, a know-how a poznatky, ktoré sa do
projektov vniesli ako vstupy. Vo všeobecnosti sa pilotná schéma nebude
uplatňovať na projekty, ktorých prvoradý cieľ by bol v rozpore
so sprístupňovaním výskumných údajov. Online prístup k vedeckým informáciám z
projektov financovaných EÚ sa bude naďalej zlepšovať, na základe
infraštruktúry OpenAIRE a jej vnútroštátnych Open Access Desks. Výskumníkom a akademickým inštitúciám sa
poskytnú usmernenia k tomu, ako dodržiavať požiadavku poskytovania
otvoreného prístupu. Ako sa stanovuje v oznámení o otvorenom
prístupe, Komisia začne prevádzku elektronickej infraštruktúry, ktorá
zaručí ľahkú prístupnosť a použiteľnosť vlastných
publikácií a výskumných údajov Komisie a iných európskych inštitúcií a agentúr.
Súčasne určí a bude propagovať vymedzenia metadát
s vysokým potenciálom opakovaného použitia. 6.2.3. Spolupráca so
zúčastnenými stranami Európska
komisia bude pokračovať vo svojom dialógu so všetkými skupinami
zúčastnených strán, ktoré majú záujem o otvorený prístup k publikáciám a
dátam, ako aj o digitálne uchovávanie, a monitorovať dopad svojich politík
otvoreného prístupu na tieto skupiny. Tieto zúčastnené strany
zahŕňajú akademické inštitúcie, výskumné centrá a ich knižnice,
vydavateľov vedeckej literatúry, občianske organizácie a mimovládne
organizácie. 6.2.4. Financovanie infraštruktúr a
príslušných projektov pre zodpovedný výskum a inovácie Európska komisia bude pokračovať vo
financovaní projektov týkajúcich sa otvoreného prístupu. V rokoch 2012 – 2013
Komisia stroví 45 miliónov EUR na dátové infraštruktúry[37] a výskum v oblasti digitálneho uchovávania. Financovanie bude
pokračovať v rámci programu Horizont 2020[38]. Počas rovnakého obdobia bude Komisia
podporovať experimentáciu s novými spôsobmi zaobchádzania s vedeckými
informáciami (t.j. nové metódy partnerského preskúmania a spôsoby merania
vplyvu článkov). 6.2.5. Koordinácia mimo EÚ Mimo EÚ bude Komisia pokračovať v
spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi a vedeckými komunitami na
podpore otvoreného prístupu. Činnosť EÚ týkajúca sa otvoreného
prístupu môže inšpirovať tretie krajiny a zúčastnené strany z tretích
krajín pri vytváraní ich vlastných politík. Interoperabilita a
udržateľnosť dátových infraštruktúr[39]. sú špecifickou oblasťou, v ktorej
bude globálna vedecká komunita profitovať z politiky ES. 7. ZÁVER Široký, jasný a udržateľný a ľahký
prístup k vedeckým informáciám z verejne financovaného výskumu a ich
udržateľné uchovávanie pre opätovné použite môže vytvoriť značný
prínos pre hospodársky rast Európy a pomôcť zamerať sa na
spoločenské výzvy 21. storočia. V tomto oznámení Komisia stanovuje opatrenia s
cieľom zabezpečiť, že výsledky európskeho verejne financovaného
výskumu sú v plnej miere dostupné výskumníkom, podnikom a občanom.
Niektoré z týchto opatrení musia vykonávať členské štáty, zatiaľ
čo iné bude uskutočňovať Komisia. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby
vyjadrili svoju podporu cieľu otvoreného prístupu k vedeckým informáciám
plnením svojej úlohy pri prijímaní potrebných politík a pri podpore plánovaných
projektov a infraštruktúr. Prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie: kľúčové
opatrenia Politické opatrenia –
Odporúčanie členským štátom o prístupe k
vedeckým informáciám a o ich uchovávaní, 2012. –
Práca s vnútroštátnymi kontaktnými miestami
určenými členskými štátmi s cieľom vypracovať spoločné
princípy a zásady, od roku 2013. –
Práca s vnútroštátnymi kontaktnými miestami s
cieľom štrukturovať a monitorovať pokrok v prístupe a šírení, od
roku 2013 Otvorený prístup k výsledkom výskumu
financovaného EÚ –
Stanoviť otvorený prístup k vedeckým
publikáciám ako všeobecný princíp v programe Horizont 2020 a stanoviť
podmienky optimálneho dodržiavania tohto princípu, od roku 2014. –
Zachovať možnosť náhrady nákladov za
publikovanie v rámci otvoreného prístupu ako súčasť programu Horizont
2020, od roku 2014. –
Vytvoriť rámec a podporovať otvorený
prístup k výskumným údajom v programe Horizont 2020, pričom sa
zohľadňujú akékoľvek obmedzenia, ktoré môžu byť potrebné s
cieľom ochrany duševného vlastníctva alebo legitímnych obchodných záujmov,
od roku 2014. Financovanie infraštruktúry a projektov –
Pokračovať vo financovaní príslušných
projektov v programe Horizont 2020 od roku 2014. –
Poskytnúť 45 miliónov EUR na infraštruktúry
podporujúce otvorený prístup k článkom o výskume
a výskumným údajom a na výskum v oblasti digitálneho uchovávania, 2012 –
2013. Koordinácia mimo EÚ –
Podporovať spolu s medzinárodnými partnermi
politiky otvoreného prístupu a interoperabilitu údajov o infraštruktúrach. Ciele: –
Do roku 2014 budú vo všetkých členských
štátoch a na všetkých príslušných úrovniach zriadené politiky pre otvorený
prístup k vedeckým článkom a údajom. –
Do roku 2016 sa podiel verejne financovaných
vedeckých článkov dostupných v rámci otvoreného prístupu v celej EÚ
zvýši z 20 % na 60 %. –
V rámci otvoreného prístupu bude dostupných 100 %
vedeckých publikácií, ktoré vzniknú vďaka programu Horizont 2020. [1] KOM(2010) 245 v konečnom znení/2. [2] Pozri balík o „otvorenom prístupe k údajom“ prijatý 12. decembra 2011,
COM(2011) 882. [3] KOM(2010) 546 v konečnom znení. [4] KOM(2007) 56 v konečnom znení. [5] KOM(2007) 108 v konečnom znení. [6] Závery Európskej rady z 20.mája 2008 (dok. č.
7652/1/08). [7] http://www.fi.dk/publikationer/2011/adgang-til-forskningsresultater-og-teknisk-information-i-danmark. [8] Pozri Sutcliffe, „A report on Responsible Research
and Innovation“ (Správa o zodpovednom výskume a inováciách“). [9] Pozri „Riding the Wave: How Europe can gain from the
rising tide of scientific data“ (Viezť sa na vlne: Ako môže Európa
profitovať zo stúpajúceho prílivu vedeckých údajov), skupiny odborníkov na
vysokej úrovni o vedeckých údajoch, október 2010. [10] Oznámenie Komisie „Infraštruktúry IKT pre elektronickú
vedu“ z 5.3.2009, COM(2009) 108 v konečnom znení. [11] Patentovanie je efektívnym spôsobom šírenia poznatkov v
režime otvoreného prístupu. [12] http://www.arl.org/bm~doc/arlstat09.pdf. [13] Tento model umožňuje určité variácie. Dĺžka
trvania embarga a verzia, ktorú možno archivovať v rôznych časoch, sa
časom mení, t.j. záleží od dohôd medzi vydavateľmi a autormi. Online
archívy riadia buď akademické inštitúcie alebo financujúce orgány, alebo
sú organizované tak, aby sa vzťahovali na viaceré špecifické subjekty. [14] Pozri
register ROARMAP: http://roarmap.eprints.org/. [15] Približne 57 % štandardných politík vydavateľov
umožňuje vlastnú archiváciu akceptovaného rukopisu, pozri http://www.sherpa.ac.uk/romeo. [16] Björk et al., Open Access to Scientific Journal Literature:
Situation 2009, dostupné na stránke:
www.plosone.org/article/info:doi/10.1371/journal.pone.0011273. [17] Projekt „Stály prístup k vedeckým záznamom“,
spolufinancovaný z EÚ v 7. RP, www.parse-insight.eu. [18] http://ie-repository.jisc.ac.uk/279/2/JISC_data_sharing_finalreport.pdf. [19] Pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci oznámenie
Komisie o digitalizácii a online dostupnosti kultúrneho materiálu
a digitálnom uchovávaní, SEK(2011) 1274 v konečnom znení. [20] http://roarmap.eprints.org/. [21] http://cordis.europa.eu/fp7/ict/e-infrastructure/docs/allea_declaration.pdf. [22] http://www.oecd.org/dataoecd/9/61/38500813.pdf. http://unesdoc.unesco.org/images/0021/002158/215863e.pdf. [23] Pozri fond COPE, http://www.oacompact.org/. [24] Pozri „Sponsoring consortium for open access publishing in particle
physics“, www.scoap3.org. [25] Pozri správu „PEER Behavioural Research: Authors and
Users vis-à-vis Journals and Repositories, final report“, s. 51 a nasl., k
dispozícii na stránke: www.peerproject.eu. [26] Pozri správu PEER, precit., na s. VI. [27] Správa „To share or not to share: Publication and
Quality Assurance of Research Data Outputs“, k dispozícii na stránke: http://eprints.ecs.soton.ac.uk. [28] Vznikajú niektoré iniciatívy, ako je datacite.org. [29] Oznámenie z 27.10.2011, KOM(2011) 7579 v
konečnom znení. [30] Pozri správu „Vnútroštátne politiky, pokiaľ ide o
otvorený prístup a ochranu v Európe, 2011,
http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/open-access-report-2011_en.pdf. [31] Pilotný projekt Otvorený prístup v 7. RP; http://ec.europa.eu/research/science-society/index.cfm?fuseaction=public.topic&id=1300&lang=1
. [32] Európska rada pre výskum (European Research Council, ERC)
však pokladá za dôležité,aby podkladové údaje vzájomne skúmaných publikácií
boli uložené bezprostredne po publikovaní a v každom prípade najneskôr do
šiestich mesiacov po dátume publikovania (Vyhlásenie vedeckej rady ERC,
pokiaľ ide o otvorený prístup). [33] Prieskum o otvorenom prístupe v 7. RP; http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/survey-on-open-access-in-fp7_en.pdf [34] Európske strategické fórum o výskumných infraštruktúrach
(http://ec.europa.eu/research/infrastructures/index_en.cfm?pg=esfri) [35] Financované zo 7. RP, http://www.openaire.eu/. [36] Vo vzorovej dohode o grante v rámci programu
Horizont 2020 sa stanovia maximálne obdobia trvania embarga. Komisia bude
monitorovať a hodnotiť ich vykonávanie ako súčasť celkovej
politiky otvoreného prístupu a v prípade špecifických problémov ich posúdi,
najmä pokiaľ ide o spoločenské a humanitné vedy. [37] Tieto
infraštruktúry sú financované z verejných zdrojov a poskytované pre
neekonomické aktivity ako je čisté šírenie vzdelania. [38] Pozri návrh EK pre špecifický program Horizont 2020 (KOM(2011)811 v
konečnom znení]. Je podmienený
prijatím právneho základu programu Horizont 2020 a bez toho, aby bolo dotknuté
konečné rozhodnutie o viacročnom finančnom rámci 2014-2020. [39] Pozri tiež budúce oznámenie „Podpora európskej medzinárodnej spolupráce
v oblasti výskumu a inovácií a zameranie sa na ne: strategický prístup“.