52012DC0261

I. Úvod: Zefektívnenie služieb pre rast a pracovné miesta

Sektor služieb je významnou hybnou silou pre rast EÚ, pretože predstavuje viac ako 65 % HDP a zamestnanosti EÚ. Smernica o službách je kľúčovým nástrojom na európskej úrovni na propagáciu štrukturálnej reformy v sektore služieb. Vzťahuje sa na služby, ktoré predstavujú viac ako 45 % HDP EÚ. Vykonávanie uvedenej smernice viedlo k zásadnému kroku vpred v rámci odstraňovania prekážok a úsilia o plne integrovaný vnútorný trh so službami. V celej EÚ sa zmodernizovali stovky vnútroštátnych zákonov a odstránili sa tisíce diskriminačných, neopodstatnených alebo neúmerných požiadaviek. Nástroje, ktoré sa vytvorili („jednotné kontaktné miesta“) na podporu vykonávania uvedenej smernice, dnes fungujú vo väčšine členských štátov a pomáhajú vo významnej miere odstraňovať administratívnu záťaž v tejto oblasti.

Graf zobrazuje prínos tých sektorov k hospodárstvu EÚ, na ktoré sa vzťahuje smernica, približne 45 % HDP, a tých sektorov, na ktoré sa smernica nevzťahuje.

Na väčšinu sektorov, na ktoré sa smernica nevzťahuje, sa vzťahujú osobitné právne predpisy pre jednotlivé sektory (pozri prílohu 1).

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu existujú v mnohých sektoroch služieb; podrobnejšie sa im venuje oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 nazvané „Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe“.

Vďaka opatreniam, ktoré členské štáty prijali s cieľom vykonať smernicu o službách, sa medzičasom zvýšil HDP EÚ o ďalších 0,8 %, pričom najväčší efekt sa prejavil v priebehu 5 – 10 rokov po implementácii[1]. Je však zrejmé, že poskytovatelia služieb neustále čelia prekážkam, ak chcú poskytovať svoje služby cezhranične, a na rozdiel od vnútorného trhu s tovarom spotrebitelia ešte stále nemajú jednoduchý prístup k službám z celej EÚ. Hospodárske analýzy preukázali, že keby členské štáty odstránili takmer všetky pretrvávajúce obmedzenia, celkový hospodársky zisk by bol viac ako trojnásobný v porovnaní s doterajším stavom – približne 2,6 % HDP[2].

Existujú oveľa lepšie spôsoby, ako naplno využiť hospodárske výhody, ktoré ponúka smernica o službách. Členské štáty by mali v súlade s výzvami Európskej rady[3] zabezpečiť, aby sa uvedená smernica uplatnila v celom rozsahu. Úplným vykonávaním sa významne zlepší fungovanie jednotného trhu so službami, a to predovšetkým zjednodušením prístupu na trh pre malé a stredné podniky a rozšírením ponuky pre spotrebiteľov. Ďalším prínosom bude lepšia konkurencieschopnosť v EÚ, rast a pracovné miesta. Týmto oznámením sa vysvetľuje, ako tieto ciele možno dosiahnuť, a reaguje sa na povinnosť Komisie predkladať správy, ktorá sa stanovuje v článku 41 uvedenej smernice, na požiadavky Európskej rady a Európskeho parlamentu pozorne sledovať a predkladať správy o vykonávaní smernice a na iniciatívy pre zlepšenie a posilnenie jednotného trhu so službami. Toto oznámenie stanovuje kroky, ktoré by členské štáty spolu s Komisiu mali vykonať, aby sa zabezpečil čo najväčší vplyv smernice. Tieto kroky vychádzajú z podrobných informácií o vykonávaní smernice o službách a z výsledkov kontrol výkonnosti uvedených v sprievodných pracovných dokumentoch útvarov Komisie[4].

Tieto kroky sa budú sledovať prostredníctvom opatrení na zlepšenie správy jednotného trhu, ktoré Komisia predložila v oznámení, ktoré sa prijalo súčasne s týmto oznámením. Uvedené sledovanie bude súčasťou dohľadu vykonávaného v rámci európskeho semestra a v prípade potreby zohľadneného v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Dňa 30. mája 2012[5]  Komisia už navrhla odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa štrukturálnych reforiem v sektore služieb pre 12 členských štátov.

II. Zabezpečenie maximálnej pôsobnosti smernice o službách

Smernica sa vzťahuje na širokú škálu odvetví, od tradičných činností až po služby založené na poznatkoch. Vplyv smernice je ďalekosiahly a vzťahuje sa na malých a veľkých poskytovateľov služieb vrátane tisícok malých a stredných podnikov.

Komisia zameria svoje úsilie na sektory služieb s významnou hospodárskou váhou, ktoré majú nadpriemerný potenciál rastu.

– služby pre podniky s podielom 11,7 % HDP,

– výstavba s podielom 6,3 % HDP,

– cestovný ruch s podielom 4,4 % HDP a

– maloobchod s podielom 4,2 % HDP.

Zabezpečením lepšej implementácie a lepšieho vykonávania v praxi môžeme z doteraz prijatých právnych predpisov vyťažiť oveľa viac. Je to príležitosť, ktorú si EÚ nemôže dovoliť ignorovať, ak chce dosiahnuť krátkodobé výsledky v rámci rastu a vytvárania pracovných miest.

Členské štáty a Komisia by sa mali sústrediť predovšetkým na zabezpečenie ambicióznejšieho a úplnejšieho vykonávania smernice o službách s cieľom ešte pred rozšírením jej rozsahu pôsobnosti uplatniť jej nevyužitý potenciál. Právne predpisy EÚ sa už vzťahujú na takmer všetky činnosti obchodných služieb (pozri prílohu 1). Komisia sa preto domnieva, že v súčasnosti nie je potrebné smernicu meniť.

Najvýznamnejší prínos mala doteraz smernica pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú začať podnikať vo vlastnom alebo inom členskom štáte. Naopak pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú poskytovať cezhraničné služby, sú regulačné rámce uplatňované členskými štátmi ešte stále neprehľadné a poskytovatelia neustále čelia prekážkam. V niektorých prípadoch problémy vznikajú ako následok nejednotného a nesprávneho uplatňovania iných nástrojov EÚ, napríklad smernice o uznávaní odborných kvalifikácií alebo smernice o elektronickom obchode.

1. Politika „nulovej tolerancie“ v prípade nedodržiavania predpisov

Komisia uplatní politiku „nulovej tolerancie“ v prípade neplnenia jednoznačných povinností uvedených ďalej, ktoré sa smernicou ukladajú členským štátom. Smernicou sa zakazujú mnohé diskriminačné a obzvlášť zaťažujúce požiadavky uvedené v článku 14. Členské štáty ich do veľkej miery odstránili. Identifikovali sa však pretrvávajúce diskriminačné požiadavky, ktoré je potrebné odstrániť.

Smernica zavádza osobitné povinnosti s cieľom zjednodušiť schvaľovacie postupy: (1) tichý súhlas, t. j. ak administratíva na žiadosť neodpovie, povolenie sa považuje za udelené, s týmto súhlasom sa počíta v článku 13 ods. 4 a (2) platnosť povolení na celom území štátu stanovená v článku 10 ods. 4. Viaceré členské štáty tieto povinnosti uplatňujú iba obmedzene a s neprimeraným počtom výnimiek. Je potrebné rýchlo prijať oparenie s cieľom riadne implementovať tieto povinnosti.

Článkom 24 smernice sa zakazujú úplné zákazy obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach. V desiatich členských štátoch však úplné zákazy obchodnej komunikácie stále existujú a musia sa odstrániť.

Požiadavkami na usadenie podnikov sa znemožňuje poskytovanie cezhraničných služieb. Patria k najobmedzujúcejším požiadavkám uvedeným v článku 16 smernice o službách (ustanovenie o slobode poskytovania služieb) v odseku 2 a členské štáty ich poskytovateľom služieb nesmú ukladať. Požiadavky založené na štátnej príslušnosti alebo mieste bydliska, resp. sídle spoločnosti sa článkom 14 smernice o službách takisto zakazujú. Porušovanie týchto jednoznačných zákazov v členských štátoch pretrváva a musí sa odstrániť[6].

Opatrenia

Členské štáty sa musia zaviazať, že zo svojich právnych predpisov bezodkladne odstránia pretrvávajúce prípady nesúladu s jednoznačnými povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice o službách, a plne tak zosúladia svoje právne predpisy s uvedenou smernicou.

Komisia bude v prípade potreby v konaniach vo veci porušenia uplatňovať politiku nulovej tolerancie.

2. Zabezpečenie maximálnej hospodárskej pôsobnosti smernice o službách

Smernica dovoľuje členským štátom voľnosť v mnohých aspektoch jej vykonávania. Predovšetkým v článku 15 smernice o službách sa uvádzajú požiadavky, ako napríklad právna forma, požiadavky týkajúce sa držby podielov/akcií, kvantitatívne alebo územné obmedzenia a tarify, ktoré členské štáty môžu naďalej uplatňovať len do tej miery, ak sú primerané a objektívne odôvodnené vyšším verejným záujmom.

Členské štáty využívajú rôznu mieru tejto voľnosti. Často si radšej volia možnosť zachovať status quo než ambicióznejšie sprístupňovať svoje trhy so službami. Aj napriek tomu, že tieto požiadavky nie vždy porušujú smernicu, môžu brzdiť hospodársky rast, a preto by ich mali členské štáty opätovne preskúmať. To by urýchlilo dosiahnutie uvedeného ďalšieho rastu.

Členské štáty by preto mali prehodnotiť spôsob, ktorým uplatňujú túto voľnosť. Mali by prioritne preskúmať obmedzenia vzťahujúce sa na štruktúru spoločností a vlastníctvo kapitálu, ktoré sú prekážkou v rozvíjaní profesionálnych služieb. Zaznamenaný pokrok a prebiehajúce reformy vo viacerých členských štátoch dokazujú, že menej prísny regulačný režim je pre tieto služby prínosný, neohrozuje kvalitu ani neoslabuje nezávislosť odborníkov.

Ustanovenie o slobode poskytovať služby v článku 16 uvedenej smernice podobným spôsobom vyžaduje posúdenie opodstatnenosti a proporcionality požiadaviek, ktoré členské štáty kladú na poskytovateľov služieb so sídlom v inom členskom štáte, keď takíto poskytovatelia poskytujú cezhraničné služby na ich území. Spoločnosti a odborníci, ktorí poskytujú cezhraničné služby, aj v súčasnosti až príliš často nepoznajú predpisy, ktoré sa na nich vzťahujú. Čo je ešte horšie, niekedy dokonca musia okrem povinností stanovených právnymi predpismi ich členského štátu dodržiavať takmer všetky zákony členského štátu, v ktorom poskytujú služby. Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú predpisy smernice o službách, ktoré sa týkajú cezhraničného poskytovania služieb, sa musia upraviť tak, aby sa zabezpečila právna istota a odstránila dvojnásobná záťaž predpisov.

Predovšetkým poistné záväzky môžu poskytovateľom služieb spôsobovať ťažkosti. Vzťahujú sa na veľa činností s cieľom chrániť príjemcov služieb. Niektoré z týchto požiadaviek zdvojujú požiadavky, ktoré sa už splnili v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ sídlo, a tým sa spoločnostiam zvyšujú náklady. A čo je ešte dôležitejšie, nájsť poisťovateľa pre činnosti v rámci cezhraničných služieb v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ sídlo, alebo v členskom štáte, v ktorom sa cezhraničné služby poskytujú, môže byť zložité, predovšetkým v sektore výstavby a cestovného ruchu.

Opatrenia

V roku 2012 Komisia v spolupráci s členskými štátmi spustí proces partnerského preskúmania a výmeny osvedčených postupov zameraných na požiadavky obmedzujúce štruktúru spoločnosti a vlastníctvo kapitálu, ako aj na ustanovenie o slobode poskytovať služby. V tejto súvislosti by sa členské štáty mali zaviazať vykonať dôkladné preskúmanie svojich právnych predpisov. Výsledky sa budú posudzovať do polovice roka 2013.

Členské štáty musia zrušiť všetky obmedzenia a oprávnenia, ktoré nie sú opodstatnené na základe uvedenej smernice, a mali by predovšetkým preskúmať nevyhnutnosť a primeranosť požiadaviek, ktoré sa kladú na poskytovateľov služieb. V prípade všetkých zostávajúcich obmedzení, ktoré sú opodstatnené na základe uvedenej smernice, by mali posúdiť hospodársky prínos ich zrušenia a v prípade potreby podniknúť kroky.

V rámci európskeho semestra pre rok 2013 Komisia vydá odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa prioritných opatrení. V závislosti od dosiahnutých výsledkov v prípade potreby Komisia zváži návrh ďalších právnych predpisov pre osobitné problematické prípady.

Členské štáty by mali zvýšiť úsilie o intenzívnejšie využívanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI). Komisia bude pozorne sledovať toto úsilie a pomáhať členským štátom dosiahnuť tento cieľ.

Komisia bude prostredníctvom sektora poisťovníctva podporovať vypracovanie opatrení s cieľom poskytnúť poskytovateľom služieb adekvátne poistenie aj v prípade, že poskytujú služby v iných členských štátoch. Najmä poisťovne, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch a poskytujú poistenie poskytovania služieb, by mali poistiť poskytovateľov služieb, ktorí v týchto členských štátoch poskytujú cezhraničné služby.

Komisia posúdi pokrok, ktorý sa v sektore poisťovníctva dosiahol do konca roka 2013. V závislosti od miery pokroku Komisia zváži alternatívne riešenia vrátane návrhu právnych predpisov.

3. Odborné služby: modernizácia regulačného rámca

V súčasnosti existuje približne 800 kategórií regulovaných povolaní. Medzi členskými štátmi bola odhalená nejednotnosť v regulácii profesionálnych služieb. Účinky týchto rozdielov zhoršuje aj zdĺhavý proces uznania kvalifikácií. Európska rada zdôrazňuje dôležitosť pokroku v rámci podpory vzájomného uznávania odborných kvalifikácií, zníženia počtu regulovaných povolaní a odstránenia neopodstatnených regulačných prekážok[7]. Touto problematikou sa zaoberá nedávno navrhnutá modernizácia smernice o odborných kvalifikáciách. S cieľom zabezpečiť čo najrýchlejší pokrok zaslala Komisia 8 členským štátom[8] odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa tejto problematiky, ktoré sa preskúmajú v rámci vykonávania európskeho semestra pre rok 2013.

V súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb sa v návrhu revidovanej smernice uvádza, že členské štáty budú musieť jasne vymedziť a odôvodniť tie prípady, v ktorých chcú využiť výnimočnú možnosť preveriť kvalifikáciu poskytovateľov služieb ešte predtým, ako dostanú povolenie ponúkať služby. Členské štáty budú musieť zároveň zabezpečiť, aby ročné vyhlásenie, ktoré musia poskytovatelia služieb urobiť, platilo na celom území daného členského štátu. Týmto opatrením sa zníži byrokracia a odstráni neistota u odborníkov. Transparentnosť a navrhnuté mechanizmy vzájomného hodnotenia prispejú k odstráneniu zložitosti spôsobenej rozdielmi v oblasti regulovaných povolaní. Členské štáty by mali na vnútroštátnej úrovni preskúmať požiadavky na kvalifikáciu stanovené pre regulované povolania a rozsah vyhradených činností.

Po prijatí návrhu má Komisia v úmysle v roku 2013 predložiť oznámenie. Oznámenie sa bude týkať pokroku, ktorý sa dosiahne v rámci vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a ďalšieho vývoja v oblasti regulovaných povolaní v členských štátoch.

Opatrenia

Európsky parlament a Rada by mali do konca roka 2012 prijať návrh modernizovanej smernice o odborných kvalifikáciách, ktorý si v októbri 2011 vyžiadala Európska rada.

Komisia:

- bude pomáhať v rámci európskeho semestra pre rok 2013 členským štátom s implementáciou odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa odborných služieb a v rámci tohto úsilia v spolupráci s členskými štátmi spustí ich vykonávanie v roku 2012, aby sa čo najrýchlejšie dosiahol pokrok.

- po prijatí revidovanej smernice predloží oznámenie v roku 2013, aby sa zhodnotilo, aký pokrok sa dosiahol v členských štátoch a aby sa umožnilo vzájomné hodnotenie regulovaných povolaní, ktoré stanovuje smernica.

4. Zabezpečenie funkčnosti smernice o službách pre spotrebiteľov

Podpora poskytovania cezhraničných služieb nie je dostatočná pre vytvorenie skutočného jednotného trhu so službami. Je rovnako dôležité zabezpečiť, aby príjemcovia služieb mohli naplno využívať možnosti, ktoré im jednotný trh ponúka.

S cieľom podporiť práva spotrebiteľov a posilniť ich dôveru k vnútornému trhu smernica o službách zaväzuje členské štáty odstrániť regulačné prekážky pre príjemcov služieb, ktorí chcú nakupovať služby poskytované poskytovateľmi z iných členských štátoch. Povinnosťou poskytovať informácie, ktorá sa vzťahuje rovnako na poskytovateľov, ako aj orgány členských štátov (napríklad vytvorením takzvaných orgánov v rámci článku 21, ktoré spotrebiteľom poskytujú pomoc), uvedená smernica navyše zabezpečuje, že pri kúpe služieb z iných členských štátov spotrebitelia môžu prijímať informované rozhodnutia. V konečnom dôsledku je cieľom smernice odstrániť postupy uplatňované poskytovateľmi služieb, ktoré neopodstatnene bránia spotrebiteľom z iných členských štátov v prístupe k službám týchto poskytovateľov. Vzhľadom na to je ustanovenie o „nediskriminácii“ dôležitým krokom v rámci zabezpečenia nerušeného prístupu k jednotnému trhu pre spotrebiteľov.

Článkom 20 uvedenej smernice sa zakazuje diskriminácia príjemcov služieb na základe národnosti alebo krajiny pôvodu. Uvedený zákaz sa vzťahuje na odmietnutie dodávok alebo na ponuky podliehajúce horším podmienkam, ktoré však nie je možné objektívne odôvodniť. Ak sa článok 20 v členských štátoch plne implementuje, podobné situácie by už nemali vznikať.

Ustanovením o nediskriminácii sa vyžaduje osobitné posudzovanie jednotlivých prípadov[9]. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať prípadom, keď sa spotrebiteľom pri platbe prevodom alebo priamym inkasom v eurách za služby poskytované v inom členskom štáte účtujú vyššie poplatky než za tuzemský prevod. Dodávateľ by v zásade už nemal mať možnosť odmietnuť dodať spotrebiteľovi tovar s odôvodnením, že nie je fyzicky možné dodať tovar do iného členského štátu. Poskytovatelia služieb by sa takisto nemali spoliehať len na geografické faktory s cieľom využívať postupy, ktoré umelo rozdeľujú trhy v rámci jednotného trhu EÚ na úkor spotrebiteľov.

Pre prípad, že sa prekážky v poskytovaní cezhraničných služieb neodstránia, sa pripravuje niekoľko iniciatív na úrovni EÚ zameraných na ich odstránenie a zlepšenie fungovania jednotného trhu. Tieto iniciatívy obsahujú dokončenie jednotnej oblasti platieb v eurách, návrh Komisie o prípadnom spoločnom európskom predajnom práve, vykonávanie smernice o právach spotrebiteľov, návrh vytvorenia jednotných kontaktných miest na spracovanie DPH, návrhy ustanoviť orgány alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľov a celoeurópsku elektronickú platformu pre sťažnosti týkajúce sa cezhraničných činností, ako aj nadchádzajúce iniciatívy v oblasti kolektívnej správy autorských práv a kópií na súkromné použitie a odvodov z reprografie.

Opatrenia

Členské štáty musia prioritne presadzovať národné ustanovenia implementujúce ustanovenie o „nediskriminácii“. Komisia sa bude v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi zaoberať sťažnosťami o diskriminačnom zaobchádzaní a bude spolupracovať i s príslušnými vykonávacími orgánmi, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia môžu plne využívať výhody jednotného trhu. Do polovice roka 2013 Komisia navrhne cielené opatrenia na sledovanie uplatňovania a prijatie opravného vykonávacieho opatrenia pre prípady, v ktorých sa odhalia nedostatky.

Komisia predložila prvé vysvetlenia o ustanovení o „nediskriminácii“ a bude pozorne sledovať jeho vykonávanie. Ďalšie osobitné usmernenia sa vydajú na konci roka 2013 na základe nových skúseností s implementáciou uvedeného ustanovenia na vnútroštátnej úrovni. V týchto usmerneniach sa zohľadní vývoj v oblasti regulácie, ktorý odstraňuje pretrvávajúce prekážky pre spoločnosti, ktoré ponúkajú cezhraničné služby.

Prostredníctvom organizácií zastupiteľských orgánov a obchodných komôr začne Komisia okamžite spolupracovať so spoločnosťami s cieľom zvýšiť transparentnosť a podporiť úsilie zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli nakupovať v rámci jednotného trhu aj z iných členských štátov. Komisia bude podporovať poskytovateľov v osobitných sektoroch, ktorí dobrovoľne vytvorili charty kvality so záväzkami týkajúcimi sa cezhraničných podmienok prístupu k službám. Komisia zhodnotí dosiahnutý pokrok do polovice roku 2013.

V rámci kampane zvyšovania povedomia, ktorá sa bude realizovať v roku 2013 pri príležitosti Európskeho roka občanov, bude Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi informovať spotrebiteľov o ich právach na jednotnom trhu vyplývajúcich zo smernice o službách.

5. Zabezpečenie funkčnosti pravidiel jednotného trhu v praxi

Smernica neexistuje izolovane. Jej plná účinnosť sa dá dosiahnuť len koherentným uplatňovaním spolu s inými smernicami jednotného trhu. Takéto uplatňovanie je dôležité predovšetkým v prípade smernice o odborných kvalifikáciách a smernice o elektronickom obchode.

Postupy uznávania odborných kvalifikácií sú v mnohých členských štátoch zdĺhavé a zaťažujúce.

Cezhraničné služby sa čoraz častejšie poskytujú elektronicky. Napriek zjednodušeniu, ktoré sa dosiahlo smernicou o službách a smernicou o elektronickom obchode, neustále existujú prekážky.

Opatrenia

Členské štáty sa musia zaviazať, že zosúladia svoje právne predpisy a postupy so smernicami o odborných kvalifikáciách a elektronickom obchode. Vo vnútroštátnych zákonoch sa musia plne zohľadniť kombinované účinky uvedených smerníc. Musia sa okamžite vykonať potrebné úpravy.

Komisia bude rázne presadzovať uvedené smernice a obzvlášť prihliadať na ich kombinované uplatňovanie s cieľom zabezpečiť pozitívne výsledky v praxi pre poskytovateľov služieb. Komisia bude v prípade potreby uplatňovať konania vo veci porušenia.

6.   Osobitné potreby v jednotlivých sektoroch

V rámci vykonávania kontrol výkonnosti[10] sa odhalila potreba zaoberať sa mnohými prekážkami rastu v jednotlivých sektoroch.

6.1 Špecializované služby: zavedenie vzájomného uznávania do praxe

V dôsledku implementácie pravidiel EÚ pre jednotlivé sektory, ktoré vyžadujú autorizáciu odborníkov pre činnosti spojené s fluórovanými skleníkovými plynmi v chladiacich sústavách, energetickou účinnosťou budov alebo spracovaním odpadu a prepravou, môžu cezhraničné špecializované služby podliehať určitým požiadavkám. V prípadoch, keď činnosť odborníkov podlieha systému akreditácie, sa nariadením (ES) č. 765/2008 umožňuje vzájomné uznávanie osvedčení o akreditácii. Mala by sa zabezpečiť jeho úplná účinnosť.

Ak sa v právnych predpisoch EÚ pre jednotlivé odvetvia stanovujú schémy na udeľovanie povolení alebo akreditácií na vnútroštátnej úrovni, malo by zabezpečiť, že autorizovaní alebo akreditovaní poskytovatelia služieb môžu svoje činnosti vykonávať aj v iných členských štátoch na základe povolenia alebo akreditácie, ktorá sa im udelila v ich domovskom členskom štáte.

Opatrenia

V budúcich návrhoch právnych predpisov pre jednotlivé sektory, ktoré stanovujú autorizačné schémy pre odborníkov poskytujúcich špecializované služby, sa Komisia zameria na zabezpečenie väčšej miery využívania ustanovení o vzájomnom uznávaní.

Pri uplatňovaní platných právnych predpisov pre jednotlivé sektory musia členské štáty v plnom rozsahu uplatňovať článok 56 ZFEÚ a právne predpisy EÚ umožňujúce odborníkom z iných členských štátov poskytovať služby, ako napríklad smernicu o odborných kvalifikáciách v prípade regulovaných povolaní alebo, ak je to relevantné, nariadenie č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie. Členské štáty by mali využívať systém IMI, ktorým sa zjednodušuje overovanie súladu s požiadavkami platnými v iných členských štátoch.

Technické normy by sa mali ešte viac zosúladiť predovšetkým prostredníctvom normalizačných mechanizmov EÚ (CEN) v oblastiach, v ktorých existujú značné rozdiely v spôsobe vnútroštátneho vykonávania právnych predpisov EÚ, napr. v oblasti certifikácie energetickej hospodárnosti budov.

6.2 Právne predpisy na ochranu spotrebiteľov

Významná časť platného acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa sa zakladá na minimálnej harmonizácii. V oblastiach, v ktorých sa uplatňuje minimálna harmonizácia, členské štáty často išli nad rámec pravidiel minimálnej harmonizácie. To vedie k vzniku rôznorodých požiadaviek na poskytovateľov služieb, ktoré závisia od krajiny, v ktorej chcú poskytovať svoje služby, čo môže viesť k deformáciám na jednotnom trhu. Komisia môže v rámci tejto problematiky postupovať dvomi spôsobmi: prostriedkami ďalšej alebo dokonca úplnej harmonizácie, ako nedávno v prípade smernice o právach spotrebiteľov a v súlade s návrhom z januára 2012 vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov; alebo prostriedkami nepovinnej harmonizácie v súlade s návrhom z októbra 2011 vo fakultatívnom spoločnom európskom predajom práve. Oba spôsoby sú komplementárne a mali by sa uplatňovať v závislosti od stavu acquis, potreby rešpektovať zásadu subsidiarity a od verejných záujmov, ako aj od potreby zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to predovšetkým v prípade elektronických služieb.

Opatrenia

Komisia sa zameria na urýchlenie legislatívnych postupov v rámci opatrení, ktoré majú vplyv na spotrebiteľov a ktoré majú kľúčový význam pre jednotný trh so službami.

V budúcich právnych predpisoch EÚ na ochranu spotrebiteľov sa Komisia pri návrhu novej legislatívy zameria na zabezpečenie zvýšených úrovní harmonizácie. Európsky parlament a Rada by sa mali spojiť v úsilí dosiahnuť tento zámer, a zabezpečiť tak plne fungujúci jednotný trh.

Najmä v prípade sektora turistického ruchu a v súlade s oznámením v programe pre spotrebiteľov[11] Komisia navrhne aktualizovanú smernicu o balíku cestovných služieb začiatkom roka 2013, ktorej cieľom je dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov, a to predovšetkým v oblasti elektronických ponúk.

V oblasti právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov, na ktoré sa vzťahuje minimálna harmonizácia, bude Komisia spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, aby sa zabezpečila správna, koherentná a rozsiahla implementácia celého acquis EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa s ohľadom na práva a pravidlá jednotného trhu.

6.3 Maloobchodné služby a služby pre podniky: osobitné iniciatívy

Správa o dohľade nad obchodno-distribučným trhom[12] a Európsky parlament[13] identifikovali viaceré problémy, z ktorých mnohé znižujú výkonnosť maloobchodného sektora. Vzhľadom na hospodársky význam tohto sektora pripravuje Komisia európsky akčný plán pre maloobchod s cieľom vytvoriť pre nadchádzajúce obdobie stratégiu EÚ pre maloobchodný sektor.

Služby pre podniky boli identifikované ako sektor so službami, v ktorom by sa úroveň produktivity mohla značne zvýšiť. V súlade s aktom o jednotnom trhu a oznámením s názvom „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ Komisia zriaďuje skupinu na vysokej úrovni pre služby určené pre podniky, ktorá preskúma nedostatky v tomto konkrétnom sektore. Uvedená skupina sa zameria na štyri osobitné sektory so službami pre podniky: (i) marketing a reklama; (ii) správa zariadení; (iii) technické a inžinierske služby a (iv) dizajn. Osobitný dôraz sa bude klásť na prepojenia medzi službami EÚ pre podniky a výrobou, ako ja na rozvoj dobrovoľných európskych štandardov s potenciálom zlepšiť kvalitu služieb a porovnateľnosť služieb poskytovaných poskytovateľmi služieb z rôznych členských štátov.

Opatrenia

V roku 2012 Komisia prijme európsky akčný plán pre maloobchod, v ktorom sa stanoví stratégia EÚ pre tento sektor.

Do jesene 2012 Komisia vytvorí skupinu na vysokej úrovni pre služby určené pre podniky, ktorá preskúma nedostatky v tomto konkrétnom sektore.

7.   Smerom k druhej generácii jednotných kontaktných miest

Zámerom jednotných kontaktných miest je zjednodušiť život poskytovateľom služieb tým, že sa im poskytne jedno rozhranie, cez ktoré môžu získavať všetky potrebné informácie, a že sa im umožní vykonávať relevantné administratívne kroky elektronicky. Príjemcom, ktorí chcú nakupovať služby, umožňujú takisto rozhodovať sa informovaným spôsobom. Jednotné kontaktné miesta im totiž ponúkajú potrebné informácie, ako napríklad kontakty na príslušné orgány a informácie o nápravných prostriedkoch, ktoré sú vo všeobecnosti dostupné v prípade sporu.

Informácie o pravidlách v hlavných sektoroch so službami, ktoré poskytujú jednotné kontaktné miesta, však vychádzajú v ústrety používateľom v rôznej miere.

Najväčšou výhodou pre poskytovateľov služieb je skutočnosť, že mnohé jednotné kontaktné miesta poskytujú informácie aspoň v jednom cudzom jazyku. Veľa administratívnych postupov však ešte nie je k dispozícii online a ak aj sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni, často nie sú dostupné pre používateľov zo zahraničia.

Je preto nevyhnutné odstrániť tieto nedostatky a podporiť fungovanie jednotných kontaktných miest, ktoré bude prínosné pre používateľov. Členské štáty teda musia aj naďalej riešiť problémy v súvislosti s ďalším zjednodušovaním a zefektívňovaním postupov, lepšou vnútornou integráciou a potrebnými technickými zmenami, ktorými sa zabezpečí najmä cezhraničná prístupnosť. Je takisto dôležité informovať spoločnosti o existencii jednotných kontaktných miest a o ich význame.

Opatrenia

Členské štáty musia bezodkladne zosúladiť svoje jednotné kontaktné miesta s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice o službách.

Do konca roka 2014 majú členské štáty v spolupráci s Komisiou vyvinúť druhú generáciu jednotných kontaktných miestach, ktoré by mali (1) zabezpečiť všetky postupy v priebehu životného cyklu podniku, (2) byť viacjazyčné a (3) ústretovejšie voči používateľom. Komisia s členskými štátmi stanoví kritériá pre druhú generáciu jednotných kontaktných miestach v „Charte jednotných kontaktných miest“.

Komisia spustí komunikačnú kampaň o jednotných kontaktných miestach v roku 2013, bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zlepšiť fungovanie jednotných kontaktných miest na internete a s obchodnými organizáciami s cieľom oboznámiť spoločnosti s jednotnými kontaktnými miestami a ďalej propagovať ich využívanie.

 III.  Záver

Služby sú významnou hybnou silou európskeho hospodárstva. Lepšie integrovaný a fungujúci jednotný trh so službami je nevyhnutnou podmienkou pre hospodársku obnovu EÚ.

Všetky členské štáty vynakladajú značné úsilie pri vykonávaní smernice o službách. Odstraňujú mnohé neopodstatnené prekážky a modernizujú svoje regulačné rámce platné pre služby. Tieto kroky posilnia hospodárstvo EÚ.

Veľké množstvo prekážok však neustále brzdí rast a vytváranie pracovných miest v sektore služieb. Ak sa prijmú opatrenia na využitie celého potenciálu smernice o službách, dosiahne sa ešte väčší rast.

V súlade s oznámením o lepšej správe jednotného trhu by sme mali zamerať naše úsilie na zlepšenie fungovania toho, čo už nejakú dobu existuje. Uvedené oznámenie navrhuje spôsoby, ktorými možno predovšetkým v sektoroch služieb, ktoré majú významný hospodársky význam, maximalizovať hospodársky účinok smernice o službách.

– Členské štáty by mali zvýšiť svoje ambície v súvislosti so smernicou o službách. Mal by sa dôkladne posúdiť hospodársky dopad všetkých pretrvávajúcich prekážok.

– Komisia predložila návrh na modernizáciu právneho rámca pre mobilitu profesionálnych služieb. Členské štáty by ho mali urýchlene prijať.

– Jednotný trh musí fungovať pre spotrebiteľov. Podniky by ho nemali umelo rozdeľovať na úkor príjemcov služieb.

– Mali by sa efektívnym spôsobom uplatňovať aj iné nástroje jednotného trhu, ako napríklad smernica o uznávaní odborných kvalifikácií, smernica o elektronickom obchode a smernica o službách. V prípade potreby by sa mali zmodernizovať právne predpisy Európskej únie, aby sa zohľadnili osobitné potreby v oblasti služieb a aby za zaistilo, že právny rámec bude účinne fungovať v praxi tak pre poskytovateľov služieb, ako aj pre príjemcov služieb.

– Členské štáty by mali rozvíjať jednotné kontaktné miesta tak, aby sa stali plnohodnotnými nástrojmi elektronickej verejnej správy, ktoré primerane reagujú na potreby poskytovateľov a príjemcov služieb.

To si vyžaduje politický záväzok všetkých európskych inštitúcií a členských štátov prioritne uskutočniť požadované kroky v súlade s časovým harmonogramom. Komisia bude s členskými štátmi spolupracovať v partnerstve s cieľom dosiahnuť nový rast a pracovné miesta v službách a pozorne sledovať pokrok v ročnom prieskume rastu.

Príloha 1 – Právne predpisy EÚ vzťahujúce sa na sektory so službami

|| Hlavné sektory, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách (2006/123/ES)

|| · Služby pre podniky vrátane odborných služieb (právnici, architekti, účtovníci, daňoví poradcovia, poradenské agentúry, komunikačné a marketingové agentúry, patentoví zástupcovia, certifikačné služby, športoví sprostredkovatelia, umeleckí manažéri, pracovné agentúry, tlmočníci, veterinári, zememerači…) · Služby spojené s výstavbou a remeselnícke činnosti · Maloobchod · Nehnuteľnosti · Turistický ruch (hotely, reštaurácie, kaviarne, cestovné agentúry, turistickí sprievodcovia…) · Súkromné vzdelávanie

Sektory so službami || Hlavné právne nástroje EÚ vzťahujúce sa na sektor

Energetika || Vnútorný trh so zemným plynom · Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES Vnútorný trh s elektrickou energiou · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Text s významom pre EHP) Vnútorný trh s plynom · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Text s významom pre EHP)

Finančné služby || Akčný plán pre finančné služby a ďalšie preskúmania (Smernica 2006/43/ES, Smernica 2006/46/ES, Smernica 2007/63/ES, Smernica 2007/44/ES, Smernica 2009/14/ES, Smernica 2007/36/ES, Smernica 2007/64/ES, Smernica 2009/111/ES, Smernica 2009/44/ES, Smernica 2010/76/EÚ, Smernica 2009/49/ES, Smernica 2011/61/EÚ, Smernica 2011/89/EÚ)

Zdravotná starostlivosť || · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

Poštové služby || · Smernica 97/67/ES · Smernica 2002/39/ES · Smernica 2008/06/ES

Telekomunikácie || · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby, zmenená a doplnená smernicou 2009/140/ES · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení, zmenená a doplnená smernicou 2009/140/ES · Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 spracovávaní osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií, zmenená a doplnená smernicou 2006/24/ES a smernicou 2009/136/ES

Doprava || Cestná doprava · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 Námorná doprava · Nariadenie Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu · Nariadenie Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) Železničná doprava · Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva (Ú. v. ES L 237, 24. 8. 1991, s. 25). · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu Letecká doprava · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve · Smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva Vnútrozemská plavba · Nariadenie Rady (ES) č. 1356/96 o spoločných pravidlách aplikovateľných pre prepravu tovaru alebo cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou medzi členskými štátmi z hľadiska slobody poskytovania takých dopravných služieb · Nariadenie Rady (EHS) č. 3921/91, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v rámci členského štátu

|| Sektory, na ktoré sa nevzťahujú sekundárne právne predpisy EÚ

|| · Hazardné hry · Činnosti, ktoré sú spojené s výkonom verejnej moci, ako je stanovené v článku 51 zmluvy · Súkromné bezpečnostné služby · Notári, exekútori · Taxíky a prístavné služby

Príloha II – Zoznam iniciatív s harmonogramom

Oblasti politiky || Opatrenia || Harmonogram

1. Politika „nulovej tolerancie“ v prípade nedodržiavania predpisov || Ø Členské štáty zosúladia svoje právne predpisy so smernicou o službách. Ø Komisia uplatňuje politiku nulovej tolerancie prostredníctvom konaní vo veci porušenia, predovšetkým v prioritných sektoroch. || bezodkladne bezodkladne

2. Zabezpečenie maximálnej hospodárskej pôsobnosti smernice o službách || Ø Komisia spúšťa vzájomné preskúmanie s členskými štátmi s cieľom prehodnotiť osobitné právne predpisy v prioritných sektoroch. Ø Členské štáty odstránia všetky pretrvávajúce neopodstatnené alebo neprimerané obmedzenia a posúdia hospodársky prínos odstránenia opodstatnených požiadaviek. Ø Prioritné opatrenia, ktoré musia členské štáty prijať, zohľadnené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra . Ø Členské štáty zvyšujú úsilie podporiť využívanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI). Ø Komisia sa so sektorom poisťovníctva zaoberá zabezpečením vhodného poistenia pre poskytovateľov služieb vrátane činností vykonávaných v iných členských štátoch. Ø Komisia posúdi zaznamenaný pokrok a zvažuje alternatívne riešenia vrátane prípadných návrhov právnych predpisov. || spustenie v roku 2012 výsledky hodnotené v polovici roka 2013 bezodkladne z roka 2012 bezodkladne bezodkladne do konca roka 2013

3. Modernizácia regulačného rámca pre odborné služby || Ø Európsky parlament a Rada prijímajú návrh na modernizovanú smernicu o odborných kvalifikáciách. Ø V rámci vykonávania európskeho semestra pre rok 2013 Komisia pomáha členským štátom s implementáciou odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa odborných služieb. Ø Komisia predkladá oznámenie s cieľom podporiť vzájomné hodnotenie regulovaných povolaní. || pred koncom roka 2012 2012 – 2013 2013

4. Zabezpečenie funkčnosti smernice o službách pre spotrebiteľov || Ø Členské štáty vykonávajú vnútroštátne predpisy, ktorými sa vykonáva ustanovenie o „nediskriminácii“. Ø Komisia navrhuje cielené opatrenia, ktorými sa sleduje uplatňovanie smernice a ktorými možno podniknúť potrebné kroky v prípadoch zistených nedostatkov. Ø Komisia vydáva doplňujúce osobitné pokyny k článku 20. Ø Komisia spolupracuje so spoločnosťami s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli nakupovať cezhranične. Ø V rámci kampane zvyšovania povedomia pri príležitosti Európskeho roka občanov Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi informuje spotrebiteľov o ich právach na jednotnom trhu vyplývajúcich zo smernice o službách. || bezodkladne polovica roka 2013 koniec roka 2013 bezodkladne hodnotenie pokroku v polovici roka 2013 2013

5. Zabezpečenie funkčnosti pravidiel jednotného trhu v praxi || Ø Členské štáty uvádzajú svoje právne predpisy a postupy do súladu so smernicou o odborných kvalifikáciách a smernicou o elektronickom obchode. Ø Komisia rázne presadzuje uvedené smernice; v prípade potreby uplatňuje konania vo veci porušenia. || bezodkladne bezodkladne

6. Osobitné potreby v jednotlivých sektoroch: 6.1 Vzájomné uznávanie pre služby odborníkov 6.2 Právne predpisy na ochranu spotrebiteľov: zvýšená harmonizácia v určitých sektoroch 6.3 Maloobchodné služby a služby pre podniky: osobitné iniciatívy || Ø V budúcich návrhoch právnych predpisov pre jednotlivé sektory, v ktorých sa stanovujú schémy na udeľovanie povolení odborníkom poskytujúcim špecializované služby, Komisia zabezpečí plný účinok slobôd zaručených v Zmluve tým, že sa zameria na lepšie uplatňovanie ustanovení o vzájomnom uznávaní. Ø Členské štáty v plnom rozsahu implementujú právne predpisy EÚ, ktorými sa vyžaduje uznávanie odborníkov z iných členských štátov, a využívajú systém IMI na overenie súladu s požiadavkami v iných členských štátoch. Ø Technické normy sa ďalej uvádzajú do súladu, predovšetkým prostredníctvom normalizačných mechanizmov EÚ (CEN) v oblastiach, v ktorých pretrvávajú značné rozdiely v spôsobe vnútroštátneho vykonávania právnych predpisov EÚ. Ø Komisia sa zameriava na zabezpečenie zvýšených úrovní harmonizácie v budúcich právnych predpisoch EÚ na ochranu spotrebiteľov. Európsky parlament a Rada by sa mali spojiť v úsilí dosiahnuť tento zámer, a zabezpečiť tak plne fungujúci jednotný trh. Ø Komisia preskúma smernicu o balíku cestovných služieb. Ø Komisia spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva s cieľom zabezpečiť správnu, koherentnú a rozsiahlu implementáciu celého acquis EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa s ohľadom na práva a pravidlá jednotného trhu. Ø Komisia prijíma európsky akčný plán pre maloobchod, ktorým sa stanovuje stratégia EÚ pre tento sektor. Ø Komisia vytvára na vysokej úrovni pre služby určené pre podniky, ktorá preskúma nedostatky v tomto sektore. || pri prijímaní budúcich návrhov bezodkladne priebežne pri prijímaní budúcich návrhov 2012 začiatok roka 2013 2012 jeseň 2012

7. Smerom k druhej generácii jednotných kontaktných miest || Ø Členské štáty uvádzajú svoje jednotné kontaktné miesta do súladu so smernicou o službách. Ø Členské štáty vyvíjajú druhú generáciu jednotných kontaktných miest, ktoré: (1) zabezpečujú všetky postupy v priebehu životného cyklu podniku, (2) sú viacjazyčné a (3) ústretovejšie voči používateľom. Komisia s členskými štátmi stanoví kritériá pre druhú generáciu jednotných kontaktných miest v „Charte jednotných kontaktných miest“. Ø Komisia spustí komunikačnú kampaň o jednotných kontaktných miestach, spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zlepšiť fungovanie jednotných kontaktných miest na internete a s obchodnými organizáciami s cieľom oboznámiť spoločnosti s jednotnými kontaktnými miestami a ďalej propagovať ich využívanie. || bezodkladne 2012 – 2014 2013

[1]       Štúdia Komisie nazvaná „Hospodársky dopad smernice o službách: prvé hodnotenie po implementácii“, uverejnené na adrese http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/economic_paper/2012/index_en.htm.

[2]       Údaj 2,6 % zahŕňa predtým uvedené 0,8 % dodatočného HDP EÚ a ďalšie zisky až do 1,8 % HDP, ktoré by bolo možné dosiahnuť v rámci ambicióznejšieho scenára, podľa ktorého by členské štáty zrušili takmer všetky obmedzenia.

[3]       Vyhlásenie členov Európskej rady, 30. január 2012.

[4]       Pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Podrobné informácie o vykonávaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu“; Pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Výsledky kontrol výkonnosti vnútorného trhu so službami (výstavba, podnikateľské služby a cestovný ruch)“.

[5]       COM(2012) 299 Opatrenia v prospech stability, rastu a zamestnanosti, 30. máj 2012.

[6]       Pozri pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Podrobné informácie o implementácii smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu“.

[7]       Závery Európskej rady, marec 2012.

[8]       COM(2012) 299, 30. máj 2012.

[9]       Bližšie informácie: Pracovný dokument útvarov Komisie s cieľom vytvoriť pokyny k uplatňovaniu článku 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

[10]     Pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný „Výsledky kontrol výkonnosti vnútorného trhu so službami (výstavba, podnikateľské služby a cestovný ruch)“.

[11]     Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu, COM(2012) 225 final.

[12]     Dohľad nad obchodno-distribučným trhom „Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“, KOM(2010) 355.

[13]     Správa Európskeho parlamentu z 1. júna 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom maloobchodnom trhu (2010/2109(INI)).