2.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/70

—

pripomína Európskej komisii, že miestne a regionálne orgány sú často zodpovedné za realizáciu politických opatrení zameraných na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu. Územný rozmer týchto opatrení je teda veľmi dôležitý. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že oznámenie Európskej komisie neobsahuje konkrétny odkaz na právomoci regiónov a miestnych orgánov;

—

víta opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v Pakte pre rast a zamestnanosť. Výbor regiónov zdôrazňuje, že tento pakt je prepojený s programami na podporu rastu v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, počínajúc kapitolou 1 o udržateľnom raste;

—

nabáda členské štáty, aby vo svojich národných plánoch reforiem zohľadnili usmernenia Európskej komisie a osobitnú pozornosť venovali problematike flexiistoty, čo predstavuje skutočnú výzvu pre európsky trh práce;

—

pokladá za dôležité podporovať samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie, s osobitným dôrazom na začínajúce podniky zakladané mladými ľuďmi. To umožní efektívnejšie využiť zdroje, ktoré sú inak využívané neúčelne (náklady na predčasný odchod do dôchodku alebo podpora v nezamestnanosti);

—

navrhuje viacej zapájať regióny a miestne orgány do stanovovania politiky stimulov zameraných na „ekologickú prácu“ v rámci národných plánov zamestnanosti;

—

víta návrh na vylepšenie portálu EURES aj zavedením funkcie „Match and Map“, ktorá umožní vytvoriť si o jasnú geografickú predstavu ponúkaných miestach. V tejto súvislosti pripomína úlohu búrz práce na národnej a regionálnej úrovni a navrhuje väčšiu integráciu so sieťou Enterprise Europe Network (EEN), regiónmi a obchodnými komorami.

Spravodajkyňa

Marialuisa COPPOLA (IT/EĽS), členka regionálnej rady, Benátsko

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest

COM(2012) 173 final

1.

pozitívne vníma oznámenie Európskej komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, pripomína, že v Zmluve o fungovaní EÚ (ZFEÚ) sa za ciele EÚ stanovuje dosiahnutie úplnej zamestnanosti a sociálna súdržnosť a že tieto ciele treba dosiahnuť pri dodržaní zásady proporcionality a subsidiarity (články 3, 4, 5, 6 a 9 ZFEÚ), a považuje oznámenie Komisie za politický akt, pričom by bolo vhodné, aby po ňom nasledovali konkrétne legislatívne opatrenia členských štátov alebo miestnych a regionálnych orgánov.

2.

Zdôrazňuje, že Komisia pripomína, že sú potrebné štrukturálne reformy na národnej úrovni, predovšetkým v záujme liberalizácie trhu so službami a pracovného trhu, a súhlasí s názorom, že tieto reformy sú potrebné, bol by si však želal konkrétne návrhy opatrení na podporu zamestnávania v ekologickom hospodárstve.

3.

Opakuje žiadosť adresovanú Komisii, aby do všetkých svojich návrhov, najmä do návrhov vykonávacích opatrení k oznámeniu Európskej komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, zapracovala článok 9 ZFEÚ týkajúci sa podpory vysokej úrovne zamestnanosti, záruky primeranej sociálnej ochrany a boja proti sociálnemu vylúčeniu.

4.

Vyjadruje silnú podporu stratégii Európa 2020 a jej nástrojom (ako sú národné programy reforiem), podporuje úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti a vyzýva členské štáty, aby pokračovali cestou rastu a inovácie, ktorú vytýčila táto stratégia.

5.

S obavami však konštatuje, že v posledných rokoch sa rozdiely medzi členskými štátmi (a medzi rôznymi regiónmi) v hospodárskej a sociálnej oblasti nezmenšujú, ale prehlbujú.

6.

Zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov stanovených v európskej stratégii pre zamestnanosť je žiaduce zohľadniť územný rozmer a umožniť členským štátom a miestnym a regionálnym orgánom zachovať dostatočný manévrovací priestor na stanovenie vlastných priorít a vypracovanie primeraných politických riešení. Významným prínosom môže byť aj správne využívanie fondov politiky súdržnosti. Tu je prístup založený na viacúrovňovom riadení dodržiavajúcom zásadu subsidiarity, predovšetkým pri príprave národných programov reforiem, určite tou najvhodnejšou možnosťou, ako reagovať na požiadavky na miestnej úrovni a čo najefektívnejšie dosiahnuť ciele zamestnanosti.

7.

Nazdáva sa, že súčasné a budúce výzvy v oblasti zamestnanosti nepredstavuje len nezamestnanosť mladých ľudí, ale aj nezamestnanosť osôb vo veku nad 55 rokov, osôb so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, nezamestnanosť žien a nárast počtu dlhodobo nezamestnaných. Preto vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby týmto kategóriám, ktoré predstavujú cenný a skúsený ľudský kapitál, venovali osobitnú pozornosť.

8.

Pripomína Európskej komisii, že miestne a regionálne orgány sú často zodpovedné za realizáciu politických opatrení zameraných na zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu. Územný rozmer týchto opatrení je teda veľmi dôležitý. Výbor preto vyjadruje poľutovanie, že oznámenie Európskej komisie neobsahuje konkrétny odkaz na právomoci regiónov a miestnych orgánov.

9.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli potrebné opatrenia na potláčanie a vykorenenie škodlivej praxe sociálneho dampingu a nelegálnej práce, ktoré súvisia aj s rôznymi formami zneužívania nelegálnych prisťahovalcov.

10.

Nabáda Európsku komisiu, aby podporila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a služieb posilnením hospodárskeho riadenia EÚ s cieľom zabrániť návratu protekcionistických politík.

11.

Víta skutočnosť, že otázky týkajúce sa rastu a zamestnanosti boli ústrednými témami summitu Európskej rady v dňoch 28. a 29. júna 2012 a že jeho účastníci uznali nutnosť aktivácie príslušných nástrojov a politík na každej úrovni riadenia v Európskej únii v záujme vytvárania pracovných miest a rastu.

12.

Zdôrazňuje, že stabilizácia rozpočtov členských štátov nie je samoúčelná. Miestne a regionálne orgány treba požiadať o vyvážený príspevok, dodržiavať pri tom zásadu proporcionality a zabrániť, aby to uškodilo ich hospodárskemu rastu a územnej a sociálnej súdržnosti.

13.

Vo všeobecnosti víta opatrenia zamerané na členské štáty a opatrenia na úrovni Európskej únie, ktoré sú obsiahnuté v Pakte pre rast a zamestnanosť. Výbor regiónov zdôrazňuje, že tento pakt je prepojený s programami na podporu rastu v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020, počínajúc kapitolou 1 o udržateľnom raste. Tie štáty, ktoré pakt podpísali, musia teraz zaujať jednotný postoj pri vyjednávaní viacročného finančného rámca. Pokiaľ ide o európske opatrenia prijaté v záveroch zo zasadnutia Rady, Výbor regiónov kladie dôraz hlavne na to, že je potrebné posilniť jednotný trh, zjednodušiť predpisy, zmobilizovať EIB a urýchlene začať pilotnú fázu dlhopisov na projekty, ktorými sa majú financovať rýchle opatrenia v prospech rastu. Je mimoriadne dôležité zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže počas pilotnej fázy a dosiahnuť, aby projekty boli komerčne využiteľné. Tento nástroj nemá nahradiť kapitál z členských štátov, od regionálnych a miestnych orgánov, ani súkromný kapitál. O pokračovaní po pilotnej fáze by sa malo rozhodnúť iba po nezávislom vyhodnotení. Vyhodnotenie musí ukázať, či boli vybrané projekty pre EÚ prínosom.

14.

V súvislosti so začatím iniciatívy na zavedenie dlhopisov na projekty na financovanie strategickej infraštruktúry upozorňuje na už zverejnené stanovisko na tému „Nástroj ‚Spájame Európu‘ “ (1) a odporúča zapojiť miestne a regionálne orgány do projektov TEN s cieľom priniesť maximálny úžitok občanom.

15.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že po záveroch Rady nenasledovali opatrenia všetkých členských štátov okamžite a že tieto opatrenia neboli dôraznejšie pri podpore ďalších opatrení v prospech rastu.

16.

Oceňuje návrhy Európskej komisie na podporu vytvárania pracovných miest, predovšetkým pokiaľ ide o zníženie daňového zaťaženia podnikov bez vplyvu na rozpočet, ale znížením odvodov za zamestnancov v prospech iných rozpočtových príjmov (napr. ekologické dane).

17.

Pripomína, že predovšetkým vzhľadom na hospodársku krízu je potrebné zamerať úsilie nielen na vytváranie nových pracovných miest, a podporovať štruktúrne zmeny, ale predovšetkým ho treba zamerať na zachovanie existujúcich pracovných miest.

18.

Navrhuje lepšie využívať, koordinovať a zvýšiť interoperabilitu dostupných nástrojov na európskej, národnej, regionálnej úrovni a v rámci komôr (vyzýva najmä využívať nielen ESF, ale aj EFRR) na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, sociálnych podnikov, striedania teoretickej a praktickej odbornej prípravy a vytvárania nových podnikov. Väčšia koordinácia zaručí, že sa nástroje budú môcť využívať účinnejšie.

19.

Domnieva sa, že európsky program rastu pre trvalé a kvalitné pracovné miesta sa musí opierať o odhodlanie zaviesť skutočnú stratégiu priemyselného oživenia v Európe, ktorá by spočívala na aktívnom zapojení verejných orgánov na všetkých úrovniach, teda silnú priemyselnú politiku na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (ktoré sú základom a kultúrnym a výrobným východiskom európskeho hospodárstva) a sektoru služieb je potrebná pre trvalé a kvalitné pracovné miesta. Takáto stratégia priemyselného oživenia si vyžaduje, aby Európska komisia vyčerpala všetky možnosti, ktoré jej dáva Lisabonská zmluva v oblasti priemyselnej politiky, a chopí sa príležitosti „vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu [tejto] koordinácie, najmä iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepšej praxe a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie“ (článok 173 ZFEÚ). Táto stratégia priemyselného oživenia, ktorá by mala vzniknúť po revízii hlavnej iniciatívy „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ v polovici jej trvania, by sa mala zamerať konkrétne na zlepšenie dostupnosti úverov, zníženie administratívneho zaťaženia a vytvorenie lepšieho prostredia na podnikanie. Prínos Výboru regiónov k tomuto poslednému bodu spočíva v tom, že v rámci hlavnej iniciatívy „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ v spolupráci s Európskou komisiou organizuje súťaž „Podnikateľský región roka“ (EER). Okrem toho vyzdvihuje význam fungujúceho a účinného verejného sektora, ktorý je pre hospodársky rast nevyhnutný.

20.

Nazdáva sa, že hlavným prvkom konkurencieschopnosti európskych podnikov je zvýšenie produktivity zefektívnením udržateľného hospodárenia so zdrojmi, ako aj prostredníctvom dlhodobého vzdelávania, inovácie a deľby zodpovednosti. Preto pokladá za dôležité zhodnocovať skúsenosti podnikov pôsobiacich v oblasti udržateľnosti a rozpoznateľných aj pomocou európskych certifikátov.

21.

Zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zvýšenie kvality európskych výrobkov kladný vplyv na podniky by mohla mať popri používaní národnej značky originality prípadne kvality aj dodatočná značka originality EÚ, čo by malo pozitívny dosah aj na zamestnanosť.

22.

Odkazuje na svoje stanovisko na tému „Balík, Zodpovedné podniky,“ (týkajúce sa oznámenia Európskej komisie COM(2011) 681-685 final) a zdôrazňuje, do akej miery môže mať úsilie o sociálnu a environmentálnu udržateľnosť pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť podniku, riadenie rizík, znižovanie nákladov, dlhodobé vzťahy s odberateľmi a schopnosť inovácie.

23.

Podporuje opatrenia na podporu vytvárania pracovných miest v činnostiach súvisiacich s environmentálnou udržateľnosťou, povolaniami v oblasti zdravotníctva a informačných a komunikačných technológií (ako je uvedené aj v záveroch predsedníctva Výboru regiónov z 22. a 23. marca 2012) a považuje za potrebné okrem iného pripomenúť, že európsky trh práce výrazným dielom stále tvoria zamestnanci priemyselných a výrobných odvetví, ktoré sa spolupodieľali na rozvoji Európy. Preto požaduje, aby sa vo väčšej miere zohľadnili tieto pracovné miesta a navrhli nástroje na rekvalifikáciu ľudského kapitálu.

24.

Pripomína, že prechod na udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami nutne spôsobí reštrukturalizáciu súčasného trhu práce, ktorá bude musieť byť v každom ohľade podporená primeranými podpornými opatreniami.

25.

Súhlasí s návrhom predĺžiť platnosť nástroja mikrofinancovania Progress, pretože umožňuje financovať malými sumami sociálne užitočné a záslužné aktivity.

26.

Podporuje návrh Európskej komisie zachovať pôsobnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), keďže európske podniky musia aj naďalej čeliť kríze a neistote. Očakáva však väčšiu jednoznačnosť, pokiaľ ide o budúcnosť tohto programu, a dúfa, že nové postupy aktivácie fondu budú jednoduchšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie.

27.

Nabáda členské štáty, aby vo svojich národných plánoch reforiem zohľadnili usmernenia Európskej komisie a osobitnú pozornosť venovali problematike flexiistoty, čo predstavuje skutočnú výzvu pre európsky trh práce. Politika zohľadňujúca potrebu pracovnej flexibility a zároveň chrániaca občanov sa musí pripraviť v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi. Tiež ľutuje, že aj napriek politickému záväzku prijatému na zasadnutí Európskej rady na jar 2012 a napriek pokynom, ktoré Komisia vydala vo svojom oznámení, nie všetky členské štáty predložili v rámci svojich národných programov reforiem na rok 2012 národné plány zamestnanosti, ktoré by obsahovali kompletnú škálu opatrení s cieľom vytvoriť pracovné miesta, konkrétne tzv. „ekologické“ pracovné miesta.

28.

Vyjadruje obavy v súvislosti s tým, aká je v Európskej únii miera nezamestnanosti mladých ľudí vo všeobecnosti a pred nástupom do prvého zamestnania a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia v snahe zabezpečiť mladým ľuďom vhodnú a kvalifikovanú prácu, ktorá by im zaručila ekonomickú nezávislosť a stabilitu.

29.

Berie na vedomie, že v niektorých krajinách je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia než v iných, a preto vyzýva Európsku komisiu, aby tejto situácii venovala osobitnú pozornosť, zvýšila kontrolu prebiehajúcich programov a aby aj naďalej vyvíjala úsilie o čo najrýchlejšie predloženie návrhu odporúčania Rady o garančných nástrojoch pre mladých ľudí.

30.

Uznáva, že v niektorých členských štátoch dochádza k zneužívaniu stáží zamestnávateľmi a víta návrh zaviesť rámec kvality pre stáže, avšak odporúča nevytvoriť nadmerne prísne pravidlá, ktoré by mohli spôsobiť, že podniky nástroj stáže nebudú využívať.

31.

Vyzýva členské štáty postarať sa o to, aby do roku 2013 boli všetci stážisti riadne chránení uzavretou zmluvou o stáži a boli im poskytnuté potrebné informácie o ich právach a povinnostiach, ako aj právach a povinnostiach zamestnávateľa.

32.

Poukazuje na to, že pre študentov v Európskej únii musia byť vytvorené dobré podmienky pre povinné stáže, lebo takto sa študenti dostanú do bližšieho kontaktu s pracovným prostredím. Je naozaj dôležité vytvoriť most medzi akademickou obcou a trhom práce, čo možno dosiahnuť aj pomocou programov ako LLP (Lifelong Learning Programme) alebo Erasmus pre mladých podnikateľov. Zvlášť program Erasmus pre mladých podnikateľov sa ukazuje byť účinným nástrojom na podporu podnikania s významným prínosom k zvládnutiu krízy.

33.

Dúfa, že regionálne orgány zohrajú významnú úlohu mosta medzi akademickou obcou a výrobnou sférou a podporia dohody, v ktorých vysoké školy uznajú činnosti vykonávané priamo v podnikoch počas odbornej prípravy alebo v inštitúciách verejného alebo tretieho sektora. To je možné na základe dohôd medzi regionálnym či miestnym školským úradom, sociálnymi partnermi, ako aj zástupcami podnikov a vysokých škôl.

34.

Konštatuje, že pri súčasnom stave predstavuje stáž pre mladých ľudí jednu zo základných foriem prístupu na trh práce, upozorňuje však, že v praxi nie sú zriedkavé prípady, keď sú mladí ľudia presúvaní z jednej stáže do druhej bez možnosti získať skutočnú pracovnú zmluvu, ktorá by im poskytla náležité záruky. Vyjadruje teda poľutovanie nad tým, že návrhy Európskej komisie neprinášajú usmernenie pre členské štáty, ako túto situáciu najlepšie upraviť a prekonať vhodnou politikou zamestnanosti a možnými daňovými stimulmi a inými vhodnými opatreniami.

35.

Pripomína, že mladí ľudia vzhľadom na svoju vrodenú schopnosť inovovať a prijímať nové poznatky predstavujú základné zdroje a tak ich musia vnímať aj podniky, organizácie alebo verejné orgány. Pridaná hodnota stáže spočíva v tom, že sa z odborne pripraveného stážistu stáva aktívny zdroj pre podnik, organizáciu alebo verejný orgán, ktoré preto majú záujem s ním spolupracovať.

36.

Dúfa, že v blízkej budúcnosti európske štáty prispôsobia svoje sústavy vzdelávania meniacej sa situácii na celosvetovom trhu práce. Hlavný ukazovateľ, ktorý slúži na posudzovanie vzdelávania – počet žiakov v školách – nespĺňa patrične svoju úlohu. Výbor preto nabáda, aby sa hľadali nové, účinnejšie možnosti hodnotenia politiky vzdelávania. Odporúča sa prehodnotiť ciele vyššieho školstva a prispôsobiť systém merania, kontroly a financovania potrebám trhu.

37.

Súhlasí s tým, že chýbajú zručnosti zodpovedajúce požiadavkám budúceho trhu práce, a preto pozitívne hodnotí návrh „Prehľadu zručností EÚ“, ktorý by mal v čo najkratšom čase vyústiť do fázy úplného uznania kvalifikácií a zručností, čo je potrebný krok smerom k záruke skutočného jednotného trhu práce v Európskej únii.

38.

Zdôrazňuje, že budúci európsky pas pracovných zručností nebude môcť byť nástrojom uznávania nižšej úrovne prípravy, ale bude musieť umožniť reálne zhodnotenie praktických (výrobných, remeselných atď.) zručností, ktoré predstavujú to najlepšie z našich území, a tým teda v konečnom dôsledku odmeniť osobnú výkonnosť.

39.

Uznáva, že v súčasnosti je nepostačujúce vzájomné pôsobenie medzi akademickou obcou a subjektmi na trhu práce, a preto navrhuje podporiť striedanie teoretickej a praktickej odbornej prípravy formou už uvedených stáží, ale aj prostredníctvom programov odbornej prípravy na školách a univerzitách, ktoré by realizovali priamo pracujúci.

40.

Navrhuje vytvoriť špecifické výmenné programy pre úradníkov verejnej správy a podniky, aby sa odstránili rozdiely medzi verejnou správou a potrebami podnikov a bolo možné vzájomne sa spoznávať a osvojovať si osvedčené postupy.

41.

Okrem toho navrhuje podporiť (vhodnými programami spolufinancovanými z európskych fondov) celoživotné vzdelávanie pracovníkov.

42.

Pokladá tiež za dôležité rôznymi stimulmi podporovať samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie, s osobitným dôrazom na začínajúce podniky zakladané mladými ľuďmi. To umožní efektívnejšie využiť zdroje, ktoré sú inak využívané neúčelne (náklady na predčasný odchod do dôchodku alebo podpora v nezamestnanosti).

43.

Súhlasí s tým, že je nutné podporiť opatrenia umožňujúce vytvoriť európsky trh práce uľahčením mobility občanov a pracovníkov Európskej únie odstránením daňových prekážok, exportom dávok v nezamestnanosti a prenosnosťou dôchodkových nárokov.

44.

Vyjadruje presvedčenie, že dodržiavanie záväzkov a ochrana práv mobilných pracovníkov musí byť aj naďalej medzi prioritami EÚ v záujme podpory bezproblémovej mobility na vnútornom trhu. Z tohto hľadiska by poradenská služba SOLVIT mohla byť začlenená medzi služby siete Enterprise Europe Network (EEN) v záujme priblíženia zamestnávateľov a zamestnancov k službe, ktorá by bola integrovaným referenčným bodom, pokiaľ ide o otázky EÚ.

45.

Považuje za pozitívny návrh na vylepšenie portálu EURES aj zavedením funkcie „Match and Map“, ktorá umožní vytvoriť si o jasnú geografickú predstavu ponúkaných miestach. V tejto súvislosti pripomína úlohu búrz práce na národnej a regionálnej úrovni a navrhuje väčšiu integráciu so sieťou Enterprise Europe Network (EEN), regiónmi a obchodnými komorami (ktoré majú tú výhodu, že sú zviazané s podnikateľskou sférou, a teda poznajú jej potreby a problémy).

46.

V snahe vyhnúť sa duplicite vyzýva Európsku komisiu, aby zmapovala existujúce prieskumy, ktoré vytvárajú celkový obraz o dopyte a ponuke na trhu práce členských štátov. Výmena a koordinácia týchto údajov by mohla mať základný význam pre dobrú mobilitu v EÚ. V tejto súvislosti upozorňuje na prieskum Excelsior, ktorý uskutočňujú talianske obchodné komory.

47.

Víta skutočnosť, že do konca roku 2012 sa začne konzultácia o hospodárskej migrácii, a navrhuje zvlášť pozorne preskúmať problematiku kyvadlovej migrácie a podporiť zosúladenie právnych predpisov členských štátov.

48.

Víta väčšiu koordináciu európskeho riadenia a trvá na zásadnej úlohe regiónov a miestnych orgánov pri dodržiavaní zásady subsidiarity.

49.

Súhlasí s návrhom každoročne predkladať publikáciu obsahujúcu referenčné údaje o ukazovateľoch zamestnanosti: tento systém by nemal predstavovať len trhy práce v členských štátoch, ale aj trhy práce na úrovni regiónov až po úroveň NUTS2, aby sa umožnili riešenia lepšie odrážajúce odlišnú situáciu.

50.

Vyjadruje nádej, že budúci Európsky systém účtov (SEC2010) dokáže zhromaždiť väčší počet regionálnych štatistík na úrovni NUTS2 s cieľom poskytnúť konkrétne ukazovatele na zlepšenie riadenia Európskej únie a zvýšenie zodpovednosti jednotlivých úrovní riadenia.

51.

Súhlasí s tým, že je nutné zaviesť formy monitorovania pokroku dosiahnutého pri realizácii národných plánov zamestnanosti, pokiaľ nebudú spojené s možnosťou sankcií s dosahom na regionálnu a miestnu úroveň.

52.

Pokladá za nevyhnutné dospieť k jednoznačnej definícií „ekologických pracovných miest“ alebo ekologicky vhodných a udržateľných pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vypracovať ukazovatele, ktoré by boli jednotným európskym referenčným kritériom.

53.

Navrhuje viacej zapájať regióny a miestne orgány do stanovovania politiky stimulov zameraných na „ekologickú prácu“ v rámci národných plánov zamestnanosti.

54.

Navrhuje posúdiť možnosť vypracovania koncepcie ekologických metazoskupení v záujme udržateľného rozvoja, aby sa poskytla inštitucionálna báza a uznanie pre ekologické hospodárske aktivity, t. j. koncepcie zoskupení, ktoré nie sú viazané na fyzickú prítomnosť podnikov, ale vďaka novým technológiám i tak umožňujú spoluprácu a zároveň hospodársku súťaž na základe úspechu priemyselných zón.

55.

Pokladá za nutné, aby všetky uvedené nástroje (na európskej, štátnej a regionálnej úrovni) na poskytovanie potrebných informácií o budúcich ekologických zručnostiach, ktoré bude vyžadovať trh, boli navzájom zosúladené a navzájom sa dopĺňali, aby sa zabránilo zbytočnému plytvaniu zdrojmi a duplicite.

56.

Oceňuje činnosti zamerané na šírenie informácií v rámci programov ako napríklad program Inteligentná energia pre Európu.

57.

Veľmi kladne hodnotí spoluprácu s EIB a konkrétne navrhuje posilniť program ELENA, aby sa pomohlo regiónom a miestnym orgánom uvoľniť finančné prostriedky potrebné na realizáciu programov zameraných na udržateľné získavanie energie a obnoviteľné zdroje.

58.

Vyjadruje úplný súhlas s názorom, že fondy ESF a EFRR musia byť hlavnými nástrojmi na podporu rozvoja nových zručností a na podporu rozvoja zamestnanosti.

59.

Domnieva sa však, že je potrebné podporiť inovatívne využívanie týchto fondov a podporiť odbornú prípravu, ktorá zohľadní aj medzinárodnú mobilitu, aby ju bolo možné vykonávať tam, kde sa uplatňujú najlepšie postupy v oblasti ekologickej udržateľnosti.

60.

Aj keď pokladá návrh podporiť ekologické investície v rámci nástroja mikrofinancovania Progress za zaujímavý, nechápe, prečo je potrebné podporiť „fórum zainteresovaných strán“.

61.

Navrhuje však urobiť kroky na to, aby finanční sprostredkovatelia, ktorí pôsobia v rámci programu Progress, boli hospodársky stimulovaní podporiť ekologicky vhodné projekty.

62.

Uznáva význam partnerstiev ako nástroja na konkrétne uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia a nabáda na ich využívanie.

63.

Pokladá za dôležité podporiť širokú strategickú koordináciu služieb zamestnanosti s cieľom zmenšiť existujúce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Preto dúfa, že nástroj Progress bude možné prispôsobiť na tento účel.

64.

Kladne hodnotí výmenu osvedčených postupov aj prostredníctvom zverejnenia príručky ad hoc, aby po tejto výmene nasledovali konkrétne činy.

65.

Vyjadruje úplný súhlas návrhom vylepšiť plánovanie a vypracúvanie prognóz zamestnanosti zdravotníckeho personálu v EÚ.

66.

Dúfa však, že platforma členských štátov vznikne rýchlo a zrovnoprávni študijné odbory, a tým umožní odbúranie byrokracie a väčší pohyb zdravotníckeho personálu v rámci Európskej únie.

67.

Preto žiada, aby sa urýchlene už v roku 2013 vypracovali pokyny týkajúce sa výmeny kapacít vzdelávania a odbornej prípravy v zdravotníckych povolaniach, pretože zmapovanie kapacít musí byť len prípravnou fázou vypracovania pokynov.

68.

Vyjadruje pochybnosti v súvislosti s návrhom na vytvorenie európskeho výboru pre zručnosti ošetrovateľského a opatrovateľského personálu a vytvorenie pilotnej aliancie pre sektorové zručnosti, pretože nie je jasný prínos tohto návrhu.

69.

Domnieva sa, že navrhovaná európska platforma členských štátov môže byť postačujúcim a potrebným mechanizmom na zmapovanie zručností v jednotlivých členských štátoch a na vypracovanie minimálnych požiadaviek v oblasti odbornej prípravy zdravotníckeho personálu, vrátane ošetrovateľského a opatrovateľského personálu.

70.

Kladne hodnotí zámer oboznámiť s osvedčenými postupmi pre nábor a udržanie pracovníkov, domnieva sa však, že tento proces musí mať minimálne náklady. Navrhuje preto najskôr začať konzultáciu ad hoc a následne zvážiť (na základe získaných výsledkov), či sú potrebné iné formy prieskumu.

71.

Pripomína, že pri nábore pracovníkov v zdravotníctve je potrebné odradiť od nelegálnej práce hlavne v prípade opatrovateľského personálu, teda osôb, ktoré svoju prácu vykonávajú v domácnosti opatrovanej osoby.

72.

Domnieva sa, že je nutné, aby bol kódex zásad WHO uplatňovaný jednotne v celej Európskej únii, ale vzhľadom na nezáväznú povahu tohto kódexu požaduje viacej informácií o možných opatreniach, ktoré by zabezpečili jeho uplatňovanie.

73.

Víta návrh na vytvorenie partnerstiev na zapojenie aktérov trhu s IKT, obchodných komôr, verejných orgánov a výskumných ústavov do organizovania iniciatív súvisiacich s odbornou prípravou zameranou na zručnosti, ktoré požaduje trh.

74.

Domnieva sa však, že okrem podpory kampaní na zvyšovanie povedomia a na propagáciu profesií v oblasti IKT medzi mladými ľuďmi, je tiež potrebné podporovať rozsiahlejšie investície v tomto sektore (keďže z rozborov Európskej komisie vyplýva, že tieto investície zvyšujú produktivitu) s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť vhodným spôsobom a s ohľadom na existujúce rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi (napríklad prostredníctvom vytvárania zoskupení podnikov).

75.

Odporúča zvážiť opatrenia v prospech začínajúcich firiem na podporu zamestnanosti v sektore IKT. Môže ísť napríklad o vytváranie inkubátorov vo vedeckých a technologických parkoch (kde by sa vďaka priaznivým podmienkam sústredili nové podniky z oblasti špičkových technológií, pretože by tu pre podniky bolo priaznivé a synergické prostredie) a priame investície regionálnych finančných spoločností (ktoré by financovaním rizikového kapitálu začínajúcej firmy v prvých rokoch jej činnosti mohli zjednodušiť financovanie a zvýšiť jeho bezpečnosť, pretože by nahradili chýbajúci súkromný rizikový kapitál).

76.

Keďže sektor IKT je mladým sektorom nachádzajúcim sa v prirodzenom rozmachu v dôsledku zmien, ktoré si vyžaduje trh, navrhuje podporu odbornej prípravy zamerať aj na pracovníkov vo veku nad 55 rokov, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať verejnému sektoru, v ktorom blokovanie fluktuácie pracovníkov značne zvýšilo priemerný vek zamestnancov a spomalilo využívanie nových informačných a telekomunikačných technológií na podporu vyvíjaných služieb.

77.

Oceňuje vypracovanie európskeho rámca informatických zručností a kladie dôraz na väčšiu koordináciu s inými podobnými iniciatívami (napr. ECDL), aby nedochádzalo k duplicite iniciatív.

78.

Kladne hodnotí vôľu financovať pilotný projekt na zmapovanie vydaných osvedčení, ak tento projekt bude predstavovať prvý krok k štandardizácii osvedčení.

79.

Súhlasí s tým, že ESF musí zohrať úlohu hlavného fondu pri uplatňovaní týchto politík, ale pripomína, že v záujme konkrétnych výsledkov je lepšie sústrediť výdavky.