This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0838
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the Instrument for Pre-accession Assistance (IPA II)
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II)
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II)
/* KOM/2011/0838 v konečnom znení - 2011/0404 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) /* KOM/2011/0838 v konečnom znení - 2011/0404 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Na tento návrh sa má hľadieť v
kontexte všetkých navrhovaných finančných nástrojov pre finančný
výhľad na roky 2014 – 2020, ako je to uvedené v oznámení „Rozpočet
pre Európu 2020“[1].
Oznámenie stanovuje rozpočtový rámec pre nástroje vonkajších činností
EÚ podľa okruhu 4 (Globálna Európa) vrátane nástroja predvstupovej pomoci
(IPA). Na tomto základe Komisia predkladá návrh nariadenia, ktorým sa
ustanovuje legislatívny rámec pre nový nástroj IPA, spoločne s posúdením
vplyvu alternatívnych scenárov na nástroj. V článku 49 Zmluvy o Európskej únii
sa uvádza, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ uvedené v
článku 2 zmluvy a zaviaže sa ich podporovať, môže požiadať
o členstvo v Únii. Za posledných 50 rokov sa prostredníctvom
integrácie aj rozšírenia zvýšil počet členov EÚ zo 6 na
súčasných 27 členských štátov a počet obyvateľov narástol z
menej ako 200 miliónov na viac než 500 miliónov. V preskúmaní [2] vykonanom päť rokov po
piatom rozšírení EÚ v roku 2004, sa dospelo k týmto záverom: najnovšie
rozšírenia priniesli väčšiu prosperitu pre všetkých občanov EÚ a
vďaka nim je Európa silnejším hráčom vo svetovom hospodárstve,
inštitucionálne a právne rámce a spoločné politiky EÚ zohrali veľmi
dôležitú úlohu pri zaručovaní úspechu, podnikatelia a občania
pocítili zreteľné výhody a väčšia EÚ je lepšie pripravená na riešenie
súčasných a budúcich výziev. Dôvod na pokračovanie rozširovania EÚ bol
naposledy pripomenutý v záveroch Rady zo 14. decembra 2010: „Rozširovanie
posilňuje mier, demokraciu a stabilitu v Európe, slúži strategickým
záujmom EÚ a pomáha EÚ lepšie dosahovať jej politické ciele v dôležitých
oblastiach, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie oživenia hospodárstva a
udržateľného rastu“. V záveroch Rady sa opätovne pripomína, že
vďaka nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy môže EÚ
pokračovať vo svojej agende rozširovania a zároveň
udržiavať dynamiku európskej integrácie. V súčasnosti sa EÚ zaoberá 5
kandidátskymi krajinami[3]
a 4 potenciálnymi kandidátskymi krajinami[4].
Do roku 2014 sa očakáva pristúpenie k EÚ len v prípade Chorvátska.
Sociálno-ekonomické ukazovatele naznačujú. že s výnimkou Islandu sú
krajiny zahrnuté do procesu rozširovania stále značne pod priemerom EÚ a
dokonca aj pod úrovňou najslabších členských štátov. Táto nízka
úroveň sociálno-ekonomického rozvoja si vyžaduje značné
investície potrebné na to, aby sa tieto krajiny priblížili k normám EÚ,
aby mohli prijať záväzky členstva a aby zvládli konkurenčné
tlaky jednotného trhu. Navyše tieto krajiny musia byť pripravené na
zvládanie globálnych výziev, ako je zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím EÚ o
riešenie tohto zložitého problému. Riešenie cieľov v oblasti zmeny klímy
a obnoviteľných zdrojov energie je v stratégii na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkulzívneho rastu Európa 2020 medzi
piatimi hlavnými cieľmi. EÚ dôveruje nízkouhlíkovému modelu rastu, ktorý
sa musí premietať aj navonok, a to aj v procese rozširovania. Okrem toho krajiny na západnom Balkáne sú ešte
stále relatívne mladé štáty, ktoré vznikli po rozpade bývalej Juhoslávie. V
nich je ešte stále potrebné posilniť politickú stabilitu, úplné
ustanovenie princípov demokracie a rešpektovania ľudských práv a dobrú
správu vecí verejných – čo sú základné hodnoty EÚ. Tieto krajiny nedokážu samy zvládať
všetky snahy a náklady potrebné na splnenie kritérií na vstup do EÚ.
Väčšina z nich má nedostatok kapacít na vlastné financovanie
inštitucionálnych reforiem a na verejné investície potrebné na stabilizáciu
svojej spoločnosti a hospodárstva a na nastúpenie cesty udržateľného
rozvoja. Technická a finančná pomoc krajinám
zahrnutým do procesu rozširovania sa v súčasnosti poskytuje
prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA)[5].
Platnosť tohto nástroja sa skončí na konci roku 2013. S cieľom ďalšieho
rozširovania by EÚ mala naďalej ponúkať kandidátskym krajinám a
potenciálnym kandidátskym krajinám technickú a finančnú pomoc na
prekonanie ich zložitej situácie a zabezpečenie udržateľného rozvoja.
Nový nástroj predvstupovej pomoci by sa
naďalej mal zameriavať na napĺňanie politiky
rozširovania, čo je jedna z hlavných priorít vonkajších činností
EÚ, a tým by pomáhal podporovať stabilitu, bezpečnosť a
prosperitu v Európe. Na tento účel by mal nový nástroj naďalej
sledovať všeobecný politický cieľ podpory kandidátskych krajín a
potenciálnych kandidátskych krajín pri ich príprave na členstvo v EÚ a
progresívnej harmonizácii ich inštitúcií a hospodárstva s normami a politikami
Európskej únie podľa ich konkrétnych potrieb a prispôsobený ich
individuálnym programom rozširovania. Súčasne by sa mal posilniť
súlad medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri
vykonávaní predvstupovej stratégie. Budúca predvstupová pomoc musí navyše byť
ešte strategickejšia, efektívnejšia a lepšie cielená, než tomu bolo
doteraz, s cieľom dosahovania udržateľnejších výsledkov pri
zlepšovaní pripravenosti týchto krajín na členstvo. Nový nástroj musí
fungovať flexibilnejšie a musí zahŕňať viac prostriedkov od
iných darcov alebo súkromného sektora využívaním inovačných
finančných nástrojov a zároveň musí sledovať zjednodušenie a
obmedzenie administratívneho zaťaženia súvisiaceho so správou
finančnej pomoci. Konzistentnosť s inými politikami Proces rozšírenia rozširuje vnútorné politiky
EÚ na krajiny prijímajúce pomoc. Prispieva okrem iného k rozšíreniu vnútorného
trhu, európskeho priestoru spravodlivosti a slobody, transeurópskych
energetických a dopravných sietí, príležitostí na zamestnanie,
rozvoja zručností, vzdelania a sociálneho začlenenia, k zníženiu
chudoby, ochrane životného prostredia a obmedzeniu cezhraničného
znečistenia vzduchu a vody, zosúladeniu so spoločnou
poľnohospodárskou politikou a spoločnou politikou v oblasti rybolovu,
snahám o diverzifikáciu energetických zdrojov[6], dosahovaniu efektivity využívania
zdrojov, zlepšeniu odolnosti voči katastrofám a k predchádzaniu a riadeniu
rizík, ako aj k dosiahnutiu integrovanejšieho a strategickejšieho prístupu k
námornej politike, odbornej dokonalosti a digitálnej agende. Konvergencia
s právnymi predpismi a politikou EÚ v oblasti klímy prinesie značné výhody
krajinám prijímajúcim pomoc rozvojom nízkouhlíkového hospodárstva a vytváraním
ekologickejších pracovných miest v regiónoch, ktoré sú vysoko citlivé na vplyv
zmeny klímy. Pomocou dohôd o stabilizácii a pridružení a
iných dohôd s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi
krajinami Európska únia aktívne podporuje krajiny zahrnuté do procesu
rozširovania v zavádzaní režimov hospodárskej súťaže. Budúca predvstupová
pomoc sa takisto bude musieť venovať posilneniu kapacít na výskum a
inovácie, ako aj informačných a komunikačných technológií (IKT),
čo zároveň zjednoduší realizáciu Inovačnej únie, podporí
ďalšie ciele stratégie Európa 2020 a podporí súlad s technickými
požiadavkami a normami EÚ v mnohých ďalších politikách (napr. verejné
zdravie, bezpečnosť potravín, opatrenia na ochranu klímy a životné
prostredie, vrátane biodiverzity a ekosystémov). K prvoradým cieľom agendy EÚ definovanej
v Štokholmskom programe patrí zvýšenie bezpečnosti v Európe. Lepšia
strategická orientácia finančnej pomoci počas predvstupového obdobia
pomôže podporiť krajiny zahrnuté do procesu rozširovania pri prevencii a
boji proti organizovanému zločinu a korupcii a pri posilňovaní
kapacít na presadzovanie práva, riadenie hraníc a kontrolu migrácie. Rozšírenie dáva Európskej únii väčšiu
váhu a posilňuje jej hlas na medzinárodných fórach. Nadobudnutím platnosti
Lisabonskej zmluvy získala EÚ prostriedky na zvýšenie svojho významu na
globálnej scéne. Jedným z príkladov tohto potenciálu je úloha, ktorú EÚ zohrala
pri prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o Kosove. Vzťahom
s jej východnými a južnými susedmi dalo piate rozšírenie EÚ nový
stimul a viedlo ju k skúmaniu nových spôsobov vyvíjania iniciatív s regiónmi
Baltického a Čierneho mora. Procesom pristúpenia krajín západného Balkánu
a Turecka EÚ získava väčší záujem a vplyv v regióne
Stredozemného mora, Čierneho mora a povodia Dunaja. Ak sa úloha
Turecka v jeho vlastnom regióne bude rozvíjať v súčinnosti
s procesom jeho pristúpenia a v koordinácii s EÚ, mohlo by
to prispieť k zvýšeniu významu oboch strán vo svetovom dianí, v
neposlednom rade na Blízkom Východe a v Zakaukazsku. Ak budú EÚ a Turecko
konať spoločne, môžu posilniť svoju energetickú
bezpečnosť, riešiť regionálne konflikty, predchádzať
štiepeniu na etnickom alebo náboženskom základe a zlepšovať spoluprácu v
námorných otázkach najmä v Čiernom mori. Island a EÚ môžu spoločne
zohrávať významnú úlohu pri riešení otázok v oblasti energetiky, životného
prostredia, zmeny klímy, námorníctva a bezpečnosti v Arktíde. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Konzultácie zúčastnených strán o
budúcej predvstupovej pomoci Návrh nového nástroja predvstupovej pomoci je
založený na rozsiahlych konzultáciách so zúčastnenými stranami, ktoré sa
začali na konferencii IPA: udržateľné výsledky a vplyv, ktorú
Komisia zorganizovala 6. a 7. decembra 2010 v Bruseli. Po tejto konferencii
nasledovala v priebehu prvého polroka roku 2011 séria konzultácií so
zúčastnenými stranami, ktorá poskytla vstup do hodnotenia ex-ante
pri príprave budúceho nástroja predvstupovej pomoci. Tieto konzultácie
zahŕňali: ·
On-line prieskum, pri
ktorom sa získalo 338 odpovedí od: zástupcov členských štátov,
zúčastnených strán z verejných správ a iných ako verejných organizácií
v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách
využívajúcich pomoc z nástroja predvstupovej pomoci, zamestnancov Komisie,
darcov a medzinárodných financujúcich inštitúcií, ďalších medzinárodných
organizácií, mimovládnych organizácií, výskumníkov, odborníkov a záujmových
skupín. ·
Sériu výberových skupín, najmä: jedna
pracovná skupina na vysokej úrovni, štyri zmiešané skupiny zahŕňajúce
úradníkov Komisie a externé zúčastnené strany, tri špeciálne výberové skupiny
o nástroji predvstupovej pomoci pre cezhraničnú spoluprácu, regionálny
rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov a rozvoj vidieka, dve stretnutia so
zástupcami členských štátov v technickom výbore, ktorý pomáha Komisii pri
uskutočňovaní predvstupovej pomoci a stretnutie s orgánmi západného
Balkánu zameriavajúce sa na možnosti budúcej cezhraničnej spolupráce na
hraniciach v rámci západného Balkánu. ·
Konzultácie s:
jednotlivými úradníkmi Komisie v sídle a delegáciách EÚ v krajinách
prijímajúcich pomoc, štruktúrami poskytujúcimi technickú pomoc alebo politickú
podporu krajinám prijímajúcim pomoc, kanceláriami národných koordinátorov
nástroja predvstupovej pomoci v krajinách prijímajúcich pomoc, multilaterálnymi
a bilaterálnymi darcami, medzinárodnými a regionálnymi organizáciami (agentúry
OSN, Rada pre regionálnu spoluprácu, OBSE atď.) a mimovládnymi
organizáciami (Európska iniciatíva stability, Medzinárodná krízová skupina,
Nadácia otvorenej spoločnosti atď.) na úrovni EÚ. ·
Stretnutie na pracovnej úrovni organizované Komisiou v spolupráci s maďarským predsedníctvom EÚ 10.
– 11. mája v Záhrebe, na ktorej boli prezentované predbežné výsledky
konzultácií a prediskutované so všetkými zúčastnenými stranami nástroja
IPA. Analýza stanovísk vyplývajúcich z konzultácií
zúčastnených strán preukázala podporu pre nasledujúce činnosti: –
zachovanie nástroja s
podobnými úrovňami prostriedkov pokrývajúcich inštitucionálny a
sociálno-ekonomický rozvoj, –
prispôsobenie pomoci
potrebám a vlastnostiam každej krajiny, –
posilňovanie odvetvového prístupu s jednotnejším dlhodobým procesom plánovania, ktorého výsledkom bude
strategický nástroj na koordináciu darcov a riadenie investícií do
súkromného sektora, –
zavedenie viacročného plánovania na pokrytie trvania ďalšieho viacročného finančného
rámca, so strednodobým preskúmaním, a vypracovanie ďalšieho viacročného
programovania aj na prechodnú pomoc a činnosti budovania inštitúcií,
spoločne s lepším zapojením prijímajúcej krajiny do programovania,
ktoré bude viesť silnejší vnútroštátny orgán zodpovedný za koordináciu
nástroja IPA, –
odmeňovanie dobrých výsledkov na základe absorpcie finančných prostriedkov a dosahovaní
strategických cieľov; používanie podmienok prísnejším
a systematickejším spôsobom na úrovni krajiny, stratégie odvetvia a
projektu, –
umožňovanie prístupu k rôznym druhom pomoci už nie na základe stavu ako kandidátskej alebo potenciálnej
kandidátskej krajiny, ale v závislosti od pripravenosti na implementáciu v
kombinácii s postupným prechodom k decentralizácii riadenia pomoci, –
preskúmanie aktuálnej štruktúry zložiek, vrátane lepšej koordinácie medzi oblasťami politiky, –
pokračovanie spolupráce s medzinárodnými
finančnými inštitúciami a spoločné využívanie prostriedkov
medzinárodných finančných inštitúcií a iných darcov, –
prijatie trojvrstvového prístupu k monitorovaniu
a hodnoteniu, posúdenie pokroku vo vzťahu k i)
ceste k prijatiu, ii) národným stratégiám a iii) dosahovaniu výsledkov na
úrovni programov, odvetví a opatrení. Vnútorné konzultácie o budúcej
predvstupovej pomoci V rámci Komisie zahŕňali prípravy na
nový nástroj IPA po roku 2013 rozsiahle diskusie v rámci štyroch útvarov
podieľajúcich sa na riadení pomoci, t. j. Generálnych riaditeľstiev
pre: rozšírenie; regionálnu politiku; zamestnanosť, sociálne záležitosti a
začlenenie; a poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ako aj s
delegáciami EÚ alebo kontaktnými kanceláriami na Islande, západnom Balkáne a v
Turecku. Verejné konzultácie o všetkých nástrojoch
vonkajších činností Budúcnosť predvstupovej pomoci bola
takisto témou širších verejných konzultácií o budúcom financovaní vonkajších činností
EÚ, ktoré Komisia uskutočnila od 26. novembra 2010 do 31. januára 2011.
Konzultácie boli založené na on-line dotazníku a podkladovom dokumente „Ako
financovať vonkajšiu činnosť EÚ po roku 2013?“ vypracovanom
Komisiou a zainteresovanými službami ESVČ. V 220 prijatých
príspevkov sa odrážajú široké a rozmanité štruktúry a názory komunity
pôsobiacej v oblasti vonkajších činností. Spomedzi odpovedí, ktoré sa vzťahovali
konkrétnejšie na rozvojovú pomoc, sa nasledujúce reakcie týkali aj
predvstupovej pomoci: ·
Väčšina respondentov potvrdila, že intervencia
EÚ poskytuje značnú pridanú hodnotu v hlavných oblastiach politiky
podporovaných prostredníctvom finančných nástrojov na vonkajšie
činnosti[7].
Mnohí respondenti uvádzali pridanú hodnotu EÚ ako hlavnú hnaciu silu do
budúcnosti: EÚ by mala využívať svoju konkurenčnú výhodu spojenú s
jej globálnom prítomnosťou, širokými schopnosťami, nadnárodnou
povahou, jej úlohou ako sprostredkovateľa koordinácie a úspor z rozsahu. ·
Takmer všetci respondenti podporili diferencovanejší
prístup prispôsobený situácií v krajinách prijímajúcich pomoc, na základe
rozumných kritérií a efektívneho zhromažďovania údajov, ako spôsob
zvýšenia vplyvu finančných nástrojov EÚ. ·
V súvislosti so zjednodušením nástrojov z
hľadiska rovnováhy medzi geografickými a tematickými nástrojmi sa vyskytli
rôzne názory, pokiaľ ide o preskúmanie tematických programov EÚ a možného
zníženia ich počtu. Veľká väčšina respondentov podporila zvýšenie
geografickej flexibility nástrojov EÚ ako prostriedok umožňujúci
reagovať na medziregionálne výzvy. Využívanie
odborných poznatkov Generálne
riaditeľstvo pre rozšírenie zadalo dve odborné štúdie na posúdenie
intervenčnej logiky a získanie ponaučení zo súčasného programu
IPA (metahodnotenie IPA), ako aj na prípravu hodnotenia ex-ante budúcej
predvstupovej pomoci po roku 2013. Obe štúdie sú k dispozícii na webovej
stránke generálneho riaditeľstva pre rozšírenie na adrese: http://ec.europa.eu/enlargement/how-does-it-work/financial-assistance/phare/evaluation/interim_en.htm. Posúdenie
vplyvu V rámci prípravy návrhu nového nástroja
predvstupovej pomoci vykonala Komisia posúdenie vplyvu so zohľadnením
nasledujúcich možností: Možnosť č. 1 – žiadna zmena. Možnosť č. 2 – zmena a doplnenie
existujúceho nariadenia s týmito alternatívami: –
čiastková možnosť č. 2.1 – obmedziť
rozsah pôsobnosti a zachovať vykonávacie opatrenia so zameraním na nevyhnutné právne a inštitucionálne zmeny, ktoré sú
potrebné na splnenie prístupových kritérií, avšak bez viazania značných
objemov finančných prostriedkov na spolufinancovanie verejných investícií
do socio-ekonomického rozvoja, –
čiastková možnosť č. 2.2 – zachovať štruktúru zložiek a posilniť zameranie na
investície s cieľom zvýšiť socio-ekonomický vplyv v krajinách
prijímajúcich pomoc a urýchliť ich prípravu na riadenie štrukturálnych
fondov, Kohézneho fondu a fondov na rozvoj vidieka, –
čiastková možnosť č. 2.3 – zachovať rozsah pôsobnosti a prispôsobiť vykonávacie
opatrenia tak, aby sa týkali plnenia prístupových kritérií a podpory
socio-ekonomického rozvoja; okrem toho prispôsobiť aspekty štruktúry a
spôsobu vykonávania súčasného nástroja predvstupovej pomoci. Možnosť č. 3 – navrhnúť nový nástroj. Táto možnosť nebola podrobne
analyzovaná. Hospodársky vplyv jednotlivých
možností sa posudzoval z hľadiska toho, či je pravdepodobné, že tieto
možnosti: i) spôsobia oneskorenie alebo urýchlenie prístupového procesu, a teda
aj pozitívneho hospodárskeho vplyvu rozšírenia vnútorného trhu; ii) zachovajú
na rovnakej úrovni alebo znížia náklady EÚ a členských štátov súvisiace s
bezpečnostnými opatreniami a rizikami, pohraničnými kontrolami a
nelegálnym prisťahovalectvom; iii) obmedzia alebo posilnia možnosti lepšej
hospodárskej integrácie, napr. prostredníctvom lepšej integrácie s
transeurópskymi dopravnými sieťami; iv) pozitívne alebo negatívne
ovplyvnia dôveru darcov a investorov voči krajinám prijímajúcim pomoc. Sociálny vplyv jednotlivých
možností sa posudzoval z hľadiska ich možného dosahu na chudobu a
vylúčenie v krajinách zahrnutých do prístupového procesu v spojení s
pokrokom v rámci prístupového procesu, ako aj z hľadiska vytvorenia
podmienok na dosiahnutie lepších hospodárskych výsledkov a politických
opatrení, ktoré by mohli tieto otázky riešiť. Boli zohľadnené aj
pravdepodobné účinky z hľadiska možných rizík ohrozenia práv v
oblasti spravodlivosti a právneho štátu v krajinách prijímajúcich pomoc. Vplyv možností na
životné prostredie bol posúdený z hľadiska pravdepodobnosti nárastu
environmentálnych nákladov v prípade odloženia alebo ohrozenia rozšírenia v
dôsledku používania nižších environmentálnych štandardov na získanie
konkurenčnej výhody v krajinách prijímajúcich pomoc alebo v dôsledku
oneskorení pri implementácii nákladných investícií potrebných na zosúladenie s acquis
EÚ v oblasti životného prostredia. Hodnotením sa dospelo k záveru, že možnosť
2.1 by pravdepodobne mala negatívne vplyvy vo všetkých aspektoch. Pozitívne
vplyvy v porovnaní s možnosťou 1 sa očakávali od možností 2.2
a 2.3, s rozličnými skóre pre jednotlivé aspekty. Predpokladá sa, že
zlepšené postupy poskytovania pomoci v rámci možnosti 2.3
spočívajúce v lepšom zacielení pomoci, zvýšení jej účinnosti,
efektivity, pákového efektu a dosahu budú mať celkove pozitívnejšie vplyvy
než zvýšené investície do sociálno-ekonomického rozvoja v rámci možnosti 2.2.
3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Politika rozširovania vychádza z článku 21
Zmluvy o Európskej únii, ktorá stanovuje, že „činnosť Únie na
medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení,
rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia,
právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a
základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a
solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a
medzinárodného práva“. Právnym základom pre predvstupovú
finančnú pomoc je článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Návrh nového nástroja predvstupovej pomoci je
v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality podľa článku
5 Zmluvy o Európskej únii. Z hľadiska subsidiarity prináša
činnosť na úrovni EÚ kľúčovú pridanú hodnotu spojenú
s niekoľkými faktormi: –
Postupné rozširovanie EÚ je vo svojej podstate spoločnou
úlohou, ktorú možno uskutočňovať len na úrovni EÚ. Len
členské štáty konajúce spoločne môžu rozhodovať o žiadostiach
nových kandidátskych krajín o pristúpenie. Predvstupová pomoc poskytovaná
prostredníctvom rozpočtu EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám
a potenciálnym kandidátskym krajinám pripraviť sa na budúce členstvo:
nástroj predvstupovej pomoci má krajinám umožniť „vyskúšať si“
vykonávanie povinností vyplývajúcich z členstva ešte pred pristúpením
(napríklad zavedenie inštitúcií na riadenie povstupových fondov EÚ alebo
prijatie acquis a noriem EÚ). Žiaden iný multilaterálny alebo
bilaterálny nástroj nedokáže poskytnúť takýto komplexný súbor nástrojov a
v každom prípade iba EÚ dokáže definovať, aký druh pomoci je potrebný na
prípravu prevzatia acquis. –
S 27 členskými štátmi konajúcimi v rámci
spoločných politík a stratégií má len EÚ kritickú váhu na reagovanie na
globálne výzvy. Kroky jednotlivých členských štátov môžu byť
limitované alebo rozdrobené, pričom projekty sú často príliš malé na
to, aby zabezpečili udržateľný rozdiel v danej oblasti. Zjednodušenie
práce členských štátov prostredníctvom EÚ umožňuje lepšiu koordináciu
a zefektívňuje prácu EÚ. –
V posledných rokoch členské štáty EÚ znižujú
úroveň svojej bilaterálnej pomoci kandidátskym krajinám a potenciálnym
kandidátskym krajinám a uznávajú, že koordinovaná činnosť na úrovni
EÚ je efektívnejšia. Približne polovica celkovej finančnej pomoci EÚ
krajinám zahrnutým do procesu rozšírenia v roku 2009 pochádzala z rozpočtu
EÚ. Organizácie multilaterálnych darcov do značnej miery utlmili svoju a
podporu a zvyšné zosúladili svoje programy s prioritami EÚ. Spolupráca s EÚ je
takisto menej nákladná. Administratívne náklady sú nižšie než priemerné
administratívne náklady hlavných poskytovateľov bilaterálnej pomoci. –
Predvstupová pomoc je investíciou do budúcnosti EÚ,
ktorá podporuje stabilitu a prosperitu susediacich krajín a
zaručuje efektívnu kapacitu kandidátskych krajín na implementáciu acquis
po pristúpení, vrátane riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, fondov
a politík EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, námorníctvo a
rybolov. Technická a finančná pomoc zrýchľuje proces prípravy a
vytvára stimuly na potrebnú transformáciu spoločnosti, právneho systému a
hospodárstva. Takáto pomoc pomáha spĺňať ciele vnútorných
politík EÚ, vytvára príležitosti pre podniky EÚ a poskytuje hmatateľnú
návratnosť investícií. Bez intenzívneho angažovania a užšieho partnerstva
zahrnutého v predvstupovej pomoci by EÚ určite musela vynaložiť viac
prostriedkov na boj s nelegálnou migráciou, zabezpečenie vonkajších hraníc
EÚ, zaručenie bezpečnosti dodávok energie, dovozu bezpečných a
hygienických potravín pre svojich občanov a boj proti klimatickým zmenám a
znečisteniu. V súlade so zásadou proporcionality navrhované
nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
jeho cieľov. 4. VPLYV NA ROZPOČET Vo svojom oznámení z júna 2011 „Rozpočet
pre Európu 2020“ Európska komisia navrhla vyčleniť sumu 14 110 100 000
EUR (v bežných cenách) na nový nástroj predvstupovej pomoci na obdobie 2014 – 2020. Podrobný odhadovaný finančný vplyv návrhu
je uvedený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je súčasťou
tohto návrhu. Indikatívne ročné rozpočtové záväzky* sú uvedené
v nasledujúcej tabuľke. Nástroj predvstupovej pomoci || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2014-2020 1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1 *Bežné ceny v
miliónoch EUR Kvôli
zabezpečeniu predvídateľnosti sa bude financovanie činností
vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách v rámci programu „Erasmus pre
všetkých“ zabezpečovať v súlade s cieľmi vonkajšej
činnosti EÚ formou 2 viacročných prídelov, z ktorých prvý bude
určený iba na krytie prvých 4 rokov a druhý na zostávajúce 3 roky. Toto
financovanie bude vyjadrené vo viacročných indikatívnych strategických
dokumentoch nástroja predvstupovej pomoci v súlade so zistenými potrebami a
prioritami príslušných krajín. Prídely možno prehodnotiť v prípade
závažných nepredvídaných okolností alebo významných politických zmien v súlade
s prioritami vonkajšej politiky EÚ. Pre využívanie týchto finančných
prostriedkov budú platiť ustanovenia nariadenia o programe „Erasmus pre
všetkých“, t. j. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [--], ktorým
sa ustanovuje program „Erasmus pre všetkých[8]. Finančná
pomoc komunite cyperských Turkov sa bude poskytovať aj naďalej, až do
vykonania úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2 nariadenia Rady, ktorým sa
ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Táto
finančná pomoc sa bude ďalej riadiť ustanoveniami nariadenia
Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj
finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity
cyperských Turkov. Finančné potreby určené na podporu komunity cyperských
Turkov sa pokryjú z celkového financovania prideleného na nástroj predvstupovej
pomoci. 5. VOLITEĽNÉ PRVKY Zjednodušenie Prioritou pre Komisiu v tomto novom nariadení,
rovnako ako v iných programoch podľa viacročného finančného
rámca (MFF), je zjednodušiť regulačné prostredie a
uľahčiť poskytovanie pomoci krajinám a regiónom prijímajúcim
pomoc, organizáciám občianskej spoločnosti, malým a stredným podnikom
atď. Tento návrh sa usiluje o zjednodušenie najmä zefektívnením
štruktúry zložiek okolo hlavných oblastí politiky. To znamená zjednodušenie
legislatívneho rámca pre nástroj a budúcich vykonávacích predpisov a
jednoduchšie ustanovenia. Nediferencovaný prístup k pomoci v rámci
každej oblasti politiky, ktorý súvisí so zjednodušením štruktúry zložiek,
znamená, že krajiny prijímajúce pomoc už nebudú musieť byť samostatne
identifikované v právnom základe nástroja. V dôsledku toho už nebude potrebné
vykonávať náročný postup na vyjadrenie zmeny stavu prijímateľa
pomoci, čím sa zmenší rozdiel medzi politickými rozhodnutiami o
finančnej pomoci a vykonávaním v praxi. Podobne ak sa nejaká nová krajina
stane potenciálnou kandidátskou krajinou na pristúpenie k EÚ, procedurálne
požiadavky na zahrnutie tejto krajiny medzi príjemcov pomoci by boli
značne jednoduchšie. Jednotlivé útvary Komisie zostanú zodpovedné
za riadenie a vykonávanie pomoci v jednotlivých oblastiach politiky.
Koordinácia, komunikácia a vykonávanie v praxi sa však ďalej zlepšia
zjednodušením mnohých aspektov vrátane užšieho spoločného monitorovania
pokroku pri uplatňovaní v krajinách prijímajúcich pomoc a menšieho
počtu procesov na akreditáciu a prenos riadiacich právomocí. Zvýšenie
súdržnosti činností Komisie by takisto malo znížiť náklady a
záťaž koordinácie zo strany krajín prijímajúcich pomoc, vzhľadom na
rozdielne komunikačné kanály a postupy používané Komisiou. Návrh taktiež predpokladá, že strategické
rozhodnutia o pridelení pomoci sa budú uskutočňovať
prostredníctvom strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny a pre viaceré
krajiny, ktoré pokrývajú celé obdobie nového finančného rámca (2014 – 2020)
a ktoré budú preskúmané raz uprostred obdobia, čím sa nahradí súčasný
systém trojročných priebežných indikatívnych plánovacích dokumentov
preskúmavaných každoročne. Tým sa pre všetky zúčastnené strany zníži
administratívna záťaž týkajúca sa výročného preskúmania každého
dokumentu a možných následných revízií. Podobne, menej administratívy pre
všetkých a rýchlejšie poskytovanie pomoci bude vyplývať aj zo zavedenia
viacročného programovania na prechodnú pomoc a pomoc pri budovaní kapacít.
Ďalšie zjednodušenie by malo takisto
vyplývať zo zavedenia prístupu na základe odvetví k prideľovaniu
pomoci pre tie odvetvia, kde platia príslušné podmienky. Okrem zlepšenia
efektivity a vplyvu pomoci by tento prístup mohol znamenať menší
počet projektov/zmlúv, čím sa zníži administratívna záťaž
týkajúca sa riadenia projektov/zmlúv. Ak to podmienky umožnia, prístup na
základe odvetví by takisto mohol znamenať využívanie rozpočtovej
podpory, čo by opäť znížilo administratívnu záťaž v porovnaní s
projektovou podporou. Podrobné ustanovenia o spoločných
postupoch monitorovania a akreditácie budú stanovené v samostatných
vykonávacích predpisoch. Tieto predpisy sa budú usilovať o ďalšie
zjednodušenie cezhraničnej spolupráce medzi kandidátskymi krajinami a
potenciálnymi kandidátskymi krajinami ďalším zosúlaďovaním
programovania a vykonávania s prístupom používaným v rámci štrukturálnych
fondov. Zjednodušenie a
flexibilné postupy pri vykonávaní nového nariadenia umožnia rýchlejšie prijatie
vykonávacích opatrení a poskytnutie pomoci EÚ. Takisto revízia nariadenia
o rozpočtových pravidlách, obzvlášť osobitného ustanovenia o
vonkajších činnostiach, pomôže zjednodušiť účasť
organizácií občianskej spoločnosti a malých podnikov na programoch
financovania, napríklad zjednodušením pravidiel, znížením nákladov na
účasť a zrýchlením postupov udeľovania prostriedkov.
Zámerom Komisie je vykonávať toto nariadenie pomocou zjednodušených
postupov ustanovených v novom nariadení o rozpočtových pravidlách. Podrobné
vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu Súčasný návrh a budúce vykonávacie
predpisy celkovo predpokladajú nasledujúce revízie podoby nástroja a postupov
jeho vykonávania (okrem už uvedeného zjednodušenia): 1.
Poskytovanie pomoci bude jednotnejšie,
strategickejšie a orientovanejšie na výsledky prostredníctvom týchto opatrení: ·
pokrytie jednotlivých oblastí politík
prostredníctvom komplexných viacročných strategických dokumentov pre
jednotlivé krajiny (a strategických dokumentov zahŕňajúcich viacero
príjemcov) so zohľadnením politických priorít stratégie rozšírenia a
pokrytím, pre každú politickú oblasť, všetkých potrebných činností
súvisiacich s budovaním inštitúcií, súladom s acquis a investíciami.
Rozsah bude založený na posúdení potrieb a bude prispôsobený kontextu krajiny. ·
Posilnenie (spoločného) financovania
dohodnutých odvetvových stratégií prispievajúcich k politickým cieľom,
na rozdiel od jednotlivých projektov, čím sa ustúpi od projektov
financovaných výlučne grantmi a zvýši sa podiel pomoci financovanej prostredníctvom pomoci na úrovni odvetví (vrátane
rozpočtovej podpory odvetvia pre vybrané oblasti politiky na základe
efektívne zacielených podmienok). Podpora súladu s acquis však zostane
dostupná prostredníctvom projektovej podpory alebo iných postupov
implementácie, ako sú napríklad špeciálne nástroje, keď nie sú pokryté
všeobecnými sektorovými stratégiami. ·
Systematickejšie viacročné programovanie
aj pre politické ciele sledované prechodnou pomocou a pomocou na budovanie inštitúcií
(napr. reforma verejnej správy, reforma právnych systémov atď.), s
podporou účinného vykonávania príslušných sektorových stratégií a v
konečnom dôsledku príslušných súvisiacich cieľov. ·
Priamejšie podmienenie finančnej pomoci zlepšením správy vecí verejných
a zvýšením zodpovednosti zo strany krajiny prijímajúcej pomoc. Prvky
flexibility budú zavedené na zohľadnenie rastúcich potrieb a na
poskytnutie stimulov na zlepšenie výkonu. 2.
Poskytovanie pomoci bude flexibilnejšie a prispôsobenejšie na riešenie potrieb
prostredníctvom týchto opatrení: ·
Umožnenie nediferencovaného prístupu k pomoci
(bez ohľadu na stav kandidátskej krajiny alebo potenciálnej kandidátskej
krajiny), hoci s iným rozsahom alebo intenzitou, na základe potrieb a
technickej a administratívnej kapacity. Potreby krajín prijímajúcich pomoc budú
východiskovým bodom na určenie odvetví/oblastí politiky, v ktorých sa má
pomoc poskytnúť. ·
Naplánovanie progresívnejšieho, fázového
prístupu k riadeniu alebo finančnej pomoci, pričom riadenie by
mala na starosť Komisia alebo krajina prijímajúca pomoc, s predbežnými
kontrolami zo strany Komisie alebo bez nich, v
závislosti od stavu alebo perspektívy pristúpenia, odvetvia alebo oblasti
politiky, v ktorých sa pomoc poskytuje, a administratívnej, technickej a riadiacej kapacity. Vytváranie
riadiacich štruktúr a postupov odrážajúcich tie, ktoré musia byť zavedené
po pristúpení, bude aj naďalej cieľom v príslušných odvetviach pri
príprave na pristúpenie. ·
Prepojenie pokroku v jednotlivých fázach
riadenia s politickými prioritami uvedenými v správach
o pokroku, plnenie referenčných kritérií stanovených pri rokovaniach alebo
výsledky vykonávania dohôd o pridružení. ·
Zvýšenie flexibility medzi prioritami pre
poskytovanie pomoci orientovanejšie na výsledky, čím sa umožní presun
prídelov medzi oblasťami politiky, s možnosťou prenášať
prostriedky z jedného roka do druhého, ak to umožňuje nariadenie o
rozpočtových pravidlách. 3.
Zavedenie pomoci
bude efektívnejšie a účinnejšie vďaka nasledujúcim
vlastnostiam: ·
Ďalšia snaha o identifikáciu a využívanie inovačných
finančných nástrojov, ktoré by mohli spoločne využívať viac
súkromných prostriedkov a vyhľadávanie možností využívania synergií s
inovačnými finančnými nástrojmi vyvinutými pre vnútorné politiky, na
základe koordinovaného prístupu k využívaniu rozpočtu EÚ v takýchto
nástrojoch a koordinovaných pravidiel jeho využívania. ·
Takisto ako súčasť prechodu smerom k
väčšej podpore na úrovni odvetví, zlepšenie spolupráce s inými darcami
a medzinárodnými a inými finančnými inštitúciami na strategickej úrovni,
dohodnutie politických priorít a jasnejšie rozdelenie práce. ·
Pokračovanie podpory regionálnych
programov/projektov, ktoré budú prinášať pridanú hodnotu podporovaním
spoločného využívania znalostí a skúseností, harmonizáciou politík,
dohodou na spoločných prioritách a budovaním vzájomnej dôvery. Regionálne
programy majú takisto potenciál zlepšiť efektivitu politík, napr. v
oblasti dopravy, energií, životného prostredia, zmeny klímy, štatistiky, boja
proti organizovanému zločinu a problémov s migráciou. ·
Zjednodušenie pravidiel na obstarávanie
twinningovej pomoci a zavedenie mechanizmov na
zaručenie vhodnosti prijatých odborníkov a zároveň pridanie možnosti
čerpať finančné prostriedky zo špeciálneho nástroja, ktorý by
umožňoval reagovať na potreby tak, ako vznikajú. Delegované akty Vzhľadom na
to, že diskrečné politické rozhodnutia týkajúce sa stavu
žiadateľských krajín by sa mali prijímať na inej úrovni, navrhuje sa
zmeniť a doplniť zoznam krajín prijímajúcich pomoc v prílohe k
navrhovanému nariadeniu tak, aby odrážal to, že takéto rozhodnutia by sa mali
prijímať prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 290
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže takéto zmeny a doplnenia v
skutočnosti neovplyvnia základný prvok nariadenia. Navrhuje sa
takisto, aby bola na Komisiu prenesená právomoc prijímať podrobné pravidlá
stanovujúce jednotné podmienky vykonávania navrhovaného nariadenia, najmä
pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy. Tieto pravidlá sú
nevyhnutné na doplnenie všeobecných pravidiel a postupov vykonávania nástrojov
Únie pre vonkajšiu činnosť stanovených v spoločnom
vykonávacom nariadení. Mali by zohľadňovať poznatky získané pri
riadení a vykonávaní minulej predvstupovej pomoci a byť prispôsobené
vývoju situácie v krajinách prijímajúcich pomoc. 2011/0404 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o nástroji predvstupovej pomoci (IPA II) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 212 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[9],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[10], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1)
Komisia v oznámení Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov
„Rozpočet pre Európu 2020“[11]
ustanovila rozpočtový rámec pre nástroje vonkajších činností Únie
vrátane nástroja predvstupovej pomoci (IPA). (2)
Keďže platnosť nariadenia Rady (ES)
č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej
pomoci (IPA)[12],
sa skončí 31. decembra 2013, a s cieľom zefektívniť
vonkajšie činnosti Únie by sa rámec na plánovanie a poskytovanie
vonkajšej pomoci mal zachovať aj na obdobie rokov 2014 – 2020. Politika
rozšírenia Únie by mala byť aj naďalej podporená konkrétnym
finančným nástrojom. Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by sa preto mal
predĺžiť. (3)
Článok 49 Zmluvy o Európskej únii stanovuje,
že každý európsky štát, ktorý vyznáva hodnoty rešpektovania ľudskej
dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania
ľudských práv, môže požiadať o členstvo v Únii. (4)
Európsky štát, ktorý požiadal o pristúpenie k Únií,
sa môže stať členom, len keď sa potvrdí, že spĺňa
kritériá členstva schválené na kodanskom zasadnutí Európskej rady v júni 1993,
a za predpokladu, že pristúpenie nebude nad rámec kapacity Únie integrovať
nového člena. Tieto kritériá sa týkajú stability inštitúcií
zaručujúce demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a
rešpektovanie a ochranu menšín, rozvoja hospodárstva, ktorý musí byť
dostatočný na zvládanie konkurenčného tlaku na vnútornom trhu a
schopnosti vziať na seba nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo
zmlúv. (5)
Prístupový proces je založený na objektívnych
kritériách a uplatňovaní princípu rovnakého zaobchádzania so všetkými
žiadateľskými krajinami. Pokrok smerom k pristúpeniu závisí od schopnosti
žiadateľskej krajiny uskutočniť potrebné reformy na harmonizáciu
jej politického, inštitucionálneho, právneho, administratívneho a hospodárskeho
systému s pravidlami, normami, politikami a postupmi platnými v Únii. (6)
Európska rada udelila status kandidátskej krajiny
Islandu, Čiernej Hore, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a
Turecku. Potvrdila európsku perspektívu pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu,
Srbsko a Kosovo[13],
ktoré sa považujú za potenciálnych kandidátov. (7)
Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by
sa mala udeľovať kandidátskym krajinám aj potenciálnym kandidátskym
krajinám („krajiny prijímajúce pomoc“) uvedeným v prílohe k tomuto
nariadeniu, bez ohľadu na ich status. (8)
Pomoc podľa tohto nariadenia by sa mala
poskytovať v súlade s rámcom politiky rozširovania definovaným Úniou pre každú
krajinu prijímajúcu pomoc s ohľadom na ročný finančný balík
Komisie na rozšírenie, ktorý zahŕňa správy o pokroku a stratégiu
rozšírenia, na dohody o stabilizácii a pridružení a európske alebo prístupové
partnerstvo. Pomoc by sa mala zameriavať najmä na obmedzený počet
oblastí politiky, ktoré pomôžu krajinám prijímajúcim pomoc posilniť
demokratické inštitúcie a právny štát, reformovať súdnictvo a verejnú
správu, dodržiavať základné práva a podporovať rodovú rovnosť a
nediskrimináciu. Takisto by mala zlepšiť ich hospodársky a sociálny
rozvoj, podporovať agendu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu v súlade so stratégiou Európa 2020 a postupnú harmonizáciu s kodanskými
kritériami. Mal by sa posilniť súlad medzi finančnou pomocou a
celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie. (9)
Kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske
krajiny musia byť lepšie pripravené na zvládanie globálnych výziev, ako sú
napríklad udržateľný rozvoj a zmena klímy, a na zosúladenie s úsilím Únie
o riešenie týchto otázok. Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by takisto
mala prispievať k cieľu zvýšiť podiel rozpočtu Únie
súvisiaci s klímou na aspoň 20 %. (10)
Komisia a členské štáty by mali
zaručiť súlad, súdržnosť a komplementárnosť svojej pomoci,
najmä prostredníctvom pravidelných konzultácií a častých výmen informácií
v priebehu rôznych etáp cyklu pomoci. (11)
Na zaručenie súdržnosti medzi prístupovým
procesom a finančnou a technickou pomocou poskytovanou podľa tohto
nariadenia a na dosahovanie cieľov prístupového programu by Komisia mala
ustanoviť spoločný strategický rámec na využívanie nástroja
predvstupovej pomoci. Tento rámec by mal okrem iného definovať zoznam
kľúčových činností, ktoré môžu byť podporované podľa
tohto nariadenia, a kritérií na pridelenie prostriedkov. Spoločný
strategický rámec by mal predstavovať referenčný rámec pre
strategické dokumenty pre jednotlivé krajiny a pre viaceré krajiny. (12)
Ciele pomoci by mali byť definované v
indikatívnych strategických dokumentoch pre jednotlivé krajiny a pre viacero
krajín, ktoré Komisia ustanoví počas trvania viacročného
finančného rámca Únie spoločne s krajinami prijímajúcimi pomoc, na
základe ich konkrétnych potrieb a programu rozšírenia. V strategických
dokumentoch by sa mali identifikovať oblasti politiky pomoci a, bez toho,
aby boli dotknuté výhradné práva rozpočtového orgánu, malo by sa v nich
stanoviť indikatívne pridelenie prostriedkov podľa oblastí politiky,
rozdelené podľa rokov, vrátane odhadu výdavkov súvisiacich s klímou.
Dostatočná flexibilita by sa mala zaviesť na zohľadnenie
vznikajúcich potrieb a na poskytnutie stimulov na zlepšenie výkonu. Strategické
dokumenty by mali zaručovať súdržnosť a súlad s úsilím krajín
prijímajúcich pomoc, ktoré sa odráža v ich štátnych rozpočtoch, a mali by
zohľadňovať podporu poskytnutú inými darcami. Viacročné
indikatívne strategické dokumenty by sa mali podľa vhodnosti
revidovať s cieľom zohľadniť vnútorný a vonkajší
vývoj. (13)
Je v záujme Únie pomáhať krajinám prijímajúcim
pomoc pri ich snahách o reformovanie svojich systémov s cieľom ich
zosúladenia s Úniou. Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské
štáty dostatočne dosiahnuť a možno ich lepšie dosiahnuť na
úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou
subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V
súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto
nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (14)
Ak má toto nariadenie umožňovať rýchlo
reagovať na výsledky politických rozhodnutí Rady, právomoc prijímať
akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala
byť delegovaná na Komisiu, pokiaľ ide o aktualizáciu zoznamu krajín
prijímajúcich pomoc v prílohe k tomuto nariadeniu. (15)
Hoci nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. …/… z...[14]
(ďalej len „spoločné vykonávacie nariadenie“) ustanovuje
spoločné pravidlá a postupy vykonávania nástrojov Únie na vonkajšie
činnosti, delegované právomoci na prijímanie podrobnejších pravidiel
stanovujúcich jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ
ide o riadiace štruktúry a postupy, by takisto mali byť prenesené na
Komisiu. Takéto pravidlá by mali zohľadňovať ponaučenia z
riadenia a vykonávania predchádzajúcej predvstupovej pomoci a mali by sa
prispôsobiť vývoju situácie v krajinách prijímajúcich pomoc. (16)
Z hľadiska týchto delegovaných aktov je
osobitne dôležité, že Komisia by počas svojich prípravných prác mala
uskutočňovať náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.
Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala ďalej
zaručiť súbežné, včasné a primerané zasielanie relevantných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (17)
Pomoc by naďalej mala využívať štruktúry
a nástroje, ktoré sa osvedčili v predvstupovom procese. Prechod z
priameho riadenia predvstupových fondov Komisiou na decentralizované riadenie
delegované na krajiny prijímajúce pomoc by malo byť progresívne a v súlade
s kapacitami jednotlivých krajín prijímajúcich pomoc. (18)
Vykonávacie právomoci týkajúce sa spoločného
strategického rámca nástroja IPA a strategických dokumentov by sa mali
vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011,
ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého
členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[15]. Vzhľadom na charakter
týchto vykonávacích aktov, najmä ich politické zameranie alebo finančný
dosah, by sa pri ich prijímaní mal v zásade použiť postup preskúmania, s
výnimkou prípadov technických vykonávacích opatrení s malým finančným
dosahom. (19)
Výbory zriadené podľa tohto nariadenia by mali
byť kompetentné aj na akty týkajúce sa vykonávania predchádzajúceho
nástroja predvstupovej pomoci, ako aj na vykonávanie finančnej pomoci
tureckej komunity na Cypre. (20)
V prípade, že krajina prijímajúca pomoc poruší
princípy, na ktorých je založená Únia, alebo nerešpektuje záväzky uvedené
v príslušnej dohode s Úniou, alebo ak pokrok pri plnení prístupových
kritérií nie je dostatočný, by Rada mala na základe návrhu Komisie
môcť podniknúť primerané kroky na nápravu situácie. (21)
Vzhľadom na ciele a rozsah pomoci poskytovanej
podľa tohto nariadenia by sa pred jeho prijatím malo získať
stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, PRIJALI TOTO NARIADENIE: HLAVA
I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1
Všeobecný cieľ Cieľom nástroja predvstupovej pomoci
(IPA) je podpora kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín
(ďalej len „krajiny prijímajúce pomoc“) uvedených v prílohe pri
uskutočňovaní politických, inštitucionálnych, právnych,
administratívnych, sociálnych a hospodárskych reforiem požadovaných na
priblíženie krajiny k hodnotám Únie a postupné zosúladenie s pravidlami,
normami, politikami a postupmi Únie za účelom získania členstva v
Únii. Článok 2
Osobitné ciele 1.
Pomoc podľa tohto nariadenia má sledovať
nasledujúce osobitné ciele podľa potrieb každej krajiny prijímajúcej pomoc
a jej programu rozšírenia: (a)
Podpora politických reforiem, okrem iného: i) posilnenie demokratických inštitúcií a
právneho štátu vrátane jeho presadzovania; ii) podpora a ochrana ľudských práv a
základných slobôd, zvýšené rešpektovanie práv menšín, podpora rovnosti pohlaví
a nediskriminácie a slobody tlače a podpora dobrých susedských
vzťahov; iii) boj proti korupcii a organizovanému
zločinu; iv) reforma verejnej správy a dobrá správa
vecí verejných; v) rozvoj občianskej spoločnosti
a sociálneho dialógu; vi) zmierenie, opatrenia na nastolenie mieru
a budovanie dôvery. (b)
Podpora hospodárskeho, sociálneho a teritoriálneho
rozvoja s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
okrem iného prostredníctvom: i) dosahovania noriem Únie v hospodárstve
a hospodárskej správe; ii) hospodárskych reforiem potrebných na
zvládanie konkurenčného tlaku a trhových síl v rámci Únie za
súčasnej snahy o dosahovanie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych
cieľov; iii) posilnenia zamestnanosti a rozvoja
ľudského kapitálu; iv) sociálneho a hospodárskeho
začlenenia, najmä menšín a zraniteľných skupín; v) rozvoja fyzického kapitálu, zlepšovania
spojení s Úniou a regionálnymi sieťami. (c)
Posilnenie schopnosti krajín prijímajúcich pomoc
plniť záväzky vyplývajúce z členstva podporou postupného
zosúlaďovania s acquis communautaire, štrukturálnymi fondmi, Kohéznym
fondom, poľnohospodárskymi fondmi a fondmi pre rozvoj vidieka a
politikami v týchto oblastiach, a to ich prijatím, vykonávaním a presadzovaním. (d)
Regionálna integrácia a územná spolupráca
zahŕňajúca krajiny prijímajúce pomoc, členské štáty a, ak je to
vhodné, tretie krajiny v rámci rozsahu nariadenia (EÚ) č. […], ktorým
sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva[16]. 2.
Pokrok smerom k dosahovaniu osobitných cieľov
uvedených v odseku 1 sa posudzuje prostredníctvom ukazovateľov, ktoré okrem
iného zahŕňajú: –
pokrok v oblasti demokracie, právneho štátu,
dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, súdnictva a úrovne
administratívnych kapacít, –
pokrok v oblasti hospodárskych reforiem;
spoľahlivosť a efektivitu stratégií sociálneho a hospodárskeho
rozvoja; pokrok smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu
rastu, a to aj prostredníctvom verejných investícií podporovaných nástrojom
IPA, –
súbor právnych predpisov zosúladených s acquis;
pokrok v oblasti inštitucionálnych reforiem súvisiacich s Úniou vrátane
prechodu na decentralizované riadenie pomoci poskytovanej podľa tohto
nariadenia, –
relevantnosť iniciatív regionálnej a územnej
spolupráce a vývoj obchodných tokov. Ukazovatele sa použijú na monitorovanie,
hodnotenie a preskúmanie výkonu, podľa vhodnosti. Článok 3
Oblasti politiky 1.
Pomoc podľa tohto nariadenia bude
zahŕňať najmä tieto oblasti politiky: (a)
proces prechodu k členstvu v Únii a budovanie
kapacít; (b)
regionálny rozvoj, (c)
zamestnanosť, sociálna politika a rozvoj
ľudských zdrojov; (d)
poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; (e)
regionálna a územná spolupráca. 2.
Pomoc v rámci oblastí politiky uvedených v odseku 1
podporuje krajiny prijímajúce pomoc pri dosahovaní všeobecných a osobitných
cieľov uvedených v článkoch 1 a 2. 3.
Pomoc v rámci oblastí politiky uvedených v bodoch
b) až d) odseku 1 môže okrem iného zahŕňať financovanie
druhu činností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
XXXX/201X z DD.MM.RRRR o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde
regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť[17], nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o Kohéznom fonde[18], nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o Európskom sociálnom fonde[19], nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o osobitných ustanoveniach na
podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[20] a nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/201X z DD.MM.RRRR o podpore rozvoja vidieka
prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka
(EPFRV)[21]. 4.
Pomoc v rámci oblasti politiky uvedenej v odseku 1
písm. e) môže financovať najmä činnosti viacerých krajín alebo
horizontálne činnosti, ako aj činnosti cezhraničnej, nadnárodnej
a medziregionálnej spolupráce. Článok 4
Súlad, súdržnosť a komplementárnosť 1.
Finančná pomoc poskytovaná na základe tohto
nariadenia je v súlade s politikami Únie. Dodržiava dohody uzatvorené medzi
Úniou a krajinami prijímajúcimi pomoc a rešpektuje záväzky podľa
multilaterálnych dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou. 2.
Komisia, členské štáty a Európska
investičná banka zabezpečia súdržnosť medzi pomocou poskytovanou
podľa tohto nariadenia a inou pomocou poskytovanou Úniou, členskými
štátmi a Európskou investičnou bankou. 3.
Komisia a členské štáty zabezpečia
koordináciu svojich príslušných programov pomoci s cieľom zvyšovať
efektívnosť a účinnosť poskytovania pomoci a zabrániť
dvojitému financovaniu v súlade s ustanovenými zásadami na posilnenie
operatívnej koordinácie v oblasti vonkajšej pomoci a harmonizácie politík a
postupov. Koordinácia zahŕňa pravidelné konzultácie a časté
výmeny informácií počas rôznych fáz cyklu pomoci, najmä na sektorovej
úrovni, a predstavuje kľúčový krok v procese prípravy programov
členských štátov a Únie. 4.
S cieľom zvyšovania efektívnosti a
účinnosti poskytovania pomoci a zabránenia dvojitému financovaniu Komisia
v spolupráci s členskými štátmi prijme nevyhnutné opatrenia na
zabezpečenie lepšej koordinácie a komplementárnosti s multilaterálnymi a
regionálnymi organizáciami a subjektmi, ako napr. medzinárodnými
finančnými inštitúciami, agentúrami OSN, fondmi a programami a darcami
mimo EÚ. 5.
Pri príprave, vykonávaní a monitorovaní pomoci podľa tohto nariadenia Komisia v
zásade koná v partnerstve s krajinami prijímajúcimi pomoc. Na partnerstve sa
podľa potreby zúčastňujú príslušné vnútroštátne, regionálne a
miestne úrady, hospodárski a sociálni partneri, občianska
spoločnosť a neštátne subjekty. HLAVA
II
STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE Článok 5
Spoločný strategický rámec nástroja IPA 1.
Komisia zriadi spoločný strategický rámec
nástroja predvstupovej pomoci. Spoločný strategický rámec nástroja IPA
premieňa politické priority politiky rozširovania na kľúčové
činnosti, ktoré môžu dostávať pomoc podľa tohto nariadenia. 2.
Spoločný strategický rámec nástroja IPA okrem
iného zahŕňa: (a)
kritériá, ktoré sa použijú na pridelenie
prostriedkov krajinám prijímajúcim pomoc, ako aj pre činnosti spolupráce
viacerých krajín a územnej spolupráce; (b)
druhy činností, ktoré možno financovať
podľa nástroja IPA; (c)
spoločné usmernenia na riadenie a vykonávanie
nástroja IPA. 3.
Komisia schvaľuje spoločný strategický
rámec a jeho prípadné revízie v súlade s postupom preskúmania podľa
článku 15 ods. 3 spoločného vykonávacieho nariadenia. Článok 6
Strategické dokumenty 1.
Pomoc podľa tohto nariadenia sa poskytuje na
základe indikatívnych strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny alebo pre
viacero krajín (ďalej len „strategické dokumenty“), vytvorených na obdobie
trvania viacročného finančného rámca Únie Komisiou v partnerstve s
príslušnými krajinami prijímajúcimi pomoc. 2.
Strategické dokumenty stanovujú príslušnú
kombináciu oblastí politiky uvedených v článku 3, ktoré dostanú
finančnú pomoc podľa tohto nariadenia na pokrytie potrieb a priorít v
súlade s cieľmi uvedenými v článku 2, so spoločným strategickým
rámcom nástroja IPA podľa článku 5 a prípadne v súlade s národnými
stratégiami. 3.
Strategické dokumenty zahŕňajú indikatívne
pridelenie prostriedkov Únie podľa jednotlivých oblastí politiky rozpísané
na jednotlivé roky, v súlade s kritériami stanovenými v spoločnom
strategickom rámci nástroja IPA, ktorý sa uvádza v článku 5. Indikatívne
pridelenie prostriedkov náležite zohľadňuje potreby, kapacitu
využitia a administratívnu kapacitu krajín prijímajúcich pomoc. Takisto umožní
riešenie vzniknutých potrieb a zahŕňa stimuly na zvýšenie výkonnosti
krajín prijímajúcich pomoc z hľadiska cieľov stanovených vo
viacročných indikatívnych stratégiách. 4.
Strategické dokumenty sa preskúmavajú v polovici
obdobia a podľa potreby sa revidujú. Na základe iniciatívy Komisie sa môžu
revidovať kedykoľvek. 5.
Komisia prijíma strategické dokumenty a ich
prípadné revízie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 15 ods.
3 spoločného vykonávacieho nariadenia. HLAVA
III
VYKONÁVANIE Článok 7
Všeobecný rámec Pomoc Únie podľa tohto nariadenia sa
vykonáva prostredníctvom programov a opatrení uvedených v článku 2 a 3
spoločného vykonávacieho nariadenia a v súlade s osobitnými pravidlami
stanovujúcimi jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, najmä
pokiaľ ide o riadiace štruktúry a postupy, ktoré Komisia prijíma v súlade
s článkom 10 a 11 tohto nariadenia. Vykonávanie má spravidla formu
ročných alebo viacročných programov pre jednotlivú krajinu alebo pre
viacero krajín, pričom tieto programy sú zriadené v súlade so
strategickými dokumentmi podľa článku 6 a vypracované krajinami
prijímajúcimi pomoc a/alebo Komisiou, podľa vhodnosti. Článok 8
Rámcové a doplňujúce dohody 1.
Komisia a krajiny prijímajúce pomoc uzatvárajú
rámcové dohody o vykonávaní pomoci. 2.
V prípade potreby sa medzi Komisiou a krajinou
prijímajúcou pomoc alebo vykonávacími orgánmi tejto krajiny môžu uzatvárať
doplňujúce dohody o vykonávaní pomoci. Článok 9
Ustanovenia o vzájomnom vzťahu medzi nástrojmi 1.
Za riadne odôvodnených okolností a s cieľom
zaručiť súdržnosť a účinnosť financovania Únie alebo s
cieľom podporovať regionálnu spoluprácu sa Komisia môže
rozhodnúť rozšíriť nárok na programy a opatrenia podľa
článku 7 na krajiny, územia alebo regióny, ktoré by inak nemali nárok na
financovanie podľa článku 1, ak takýto program alebo opatrenie, ktoré
sa má vykonávať, je globálnej, regionálnej alebo cezhraničnej povahy. 2.
Európsky fond regionálneho rozvoja prispieva do
programov alebo opatrení zriadených podľa tohto nariadenia na
cezhraničnú spoluprácu medzi krajinami prijímajúcimi pomoc a
členskými štátmi. Suma príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
sa určuje podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. ... z ... o osobitných ustanoveniach na podporu
cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Na použitie tohto príspevku sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia. 3.
Nástroj IPA môže prípadne prispievať na
nadnárodné a medziregionálne programy alebo opatrenia, ktoré sú zriadené a
vykonávané podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. ... [o
osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja] a na ktorých sa zúčastňujú krajiny
prijímajúce pomoc z nástroja IPA. 4.
Nástroj IPA môže prípadne prispievať na
programy alebo opatrenia cezhraničnej spolupráce, ktoré sú zriadené a
vykonávané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ...
z ..., ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva, a na ktorých sa
zúčastňujú krajiny prijímajúce pomoc z nástroja IPA. HLAVA
IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 10
Delegovanie právomocí Komisii Komisia má právomoc prijímať delegované
akty v súlade s článkom 11 na zmenu a doplnenie prílohy k tomuto
nariadeniu a na doplnenie spoločného vykonávacieho nariadenia
s osobitnými pravidlami stanovujúcimi jednotné podmienky na vykonávanie
tohto nariadenia. Article11
Vykonávanie právomocí delegovaných na Komisiu 1.
Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša
na Komisiu za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto článku. 2.
Delegovanie právomocí sa prenáša na Komisiu na
obdobie platnosti tohto nariadenia. 3.
Delegovanie právomocí môže Európsky parlament alebo
Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje
delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Nadobudne účinnosť
dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej
únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nemá vplyv na
platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol
účinnosť. 4.
Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu
parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 5.
Delegovaný akt nadobúda účinnosť len
vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a
Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky,
alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto lehoty
informujú, že námietky nevznesú. Z podnetu Európskeho parlamentu alebo
Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace. Článok 12
Výbor 1.
Komisii pomáha výbor IPA. Tento výbor je výborom v
zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2.
Pre programy riešiace oblasti politiky uvedené v
bodoch b) a c) článku 3 a vykonávané nepriamo krajinami prijímajúcimi
pomoc Komisii pomáha Výbor pre koordináciu fondov uvedený v článku 143
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [….] z ..., ktorým sa
ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom
fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, na ktoré sa
vzťahuje spoločný strategický rámec, a ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a
Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006[22]. Pre programy riešiace oblasti
politiky uvedené v článku 3 písm. d) a vykonávané nepriamo krajinami
prijímajúcimi pomoc Komisii pomáha Výbor pre rozvoj vidieka uvedený v
článku 91 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [….]
z ... o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)[23]. V takýchto prípadoch je výbor
IPA bezodkladne informovaný o stanoviskách prijímaných inými výbormi. 3.
Výbory uvedené v odseku 1 a 2 sú kompetentné na
právne akty a záväzky podľa nariadenia (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006,
ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA)[24]. Výbor IPA je navyše
kompetentný na vykonávanie článku 3 nariadenia (ES) č. 389/2006 z 27.
februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie
hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov a ktorým sa mení a
dopĺňa nariadenie (ES) č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre
obnovu[25]. Článok 13
Pozastavenie podpory Únie Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o pozastavení pomoci v dohodách a partnerstve a spolupráci
s partnerskými krajinami a regiónmi, ak krajina prijímajúca pomoc nedodržiava
zásady demokracie, právneho štátu, ľudských práv, práv menšín a základných
slobôd, alebo záväzky uvedené v príslušných dohodách uzavretých s Úniou, alebo
ak pokrok v plnení prístupových kritérií je nedostatočný, Únia môže
pozvať krajinu prijímajúcu pomoc na konzultácie s cieľom nájsť
riešenie prijateľné pre obe strany, s výnimkou osobitne naliehavých
prípadov. Ak konzultácie s krajinou prijímajúcou pomoc nepovedú k riešeniu
prijateľnému pre obe strany, alebo ak sa konzultácie v osobitne
naliehavých prípadoch zamietnu, Rada môže prijať vhodné opatrenia v súlade
s článkom 215 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré môžu
viesť k úplnému alebo čiastočnému pozastaveniu pomoci Únie.
Európsky parlament je plne a bezodkladne informovaný o akomkoľvek
rozhodnutí, ktoré sa prijme v tomto kontexte. Článok 14
Referenčná suma 1. Referenčná suma na
vykonávania tohto nariadenia v období 2014 – 2020 je 14 110 100 000
miliónov EUR (v bežných cenách). Až do 3 % referenčnej sumy sa pridelí na
programy cezhraničnej spolupráce medzi krajinami prijímajúcimi pomoc
a členskými štátmi EÚ. 2. Ročné rozpočtové
prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov
viacročného finančného rámca Únie. 3. Ako sa uvádza v článku 13,
ods. 2 nariadenia o programe „Erasmus pre všetkých“, s cieľom
podporiť medzinárodný rozmer vysokoškolského vzdelávania sa z rôznych
vonkajších nástrojov (nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho
susedstva, nástroj predvstupovej pomoci, nástroj partnerstva a Európsky
rozvojový fond) vyčlení indikatívna suma 1 812 100 000 EUR na akcie
mobility v oblasti vzdelávania vo vzťahu k nečlenským krajinám EÚ a
na spoluprácu a politický dialóg s úradmi/inštitúciami/organizáciami z
týchto krajín. Na využívanie týchto finančných prostriedkov sa
uplatňujú ustanovenia nariadenia o programe „Erasmus pre všetkých“. Financovanie sa sprístupní formou 2
viacročných príspevkov, ktoré pokrývajú len prvé 4 roky, resp. zvyšné 3
roky. Toto financovanie sa zohľadní vo viacročnom indikatívnom
programovaní týchto nástrojov v súlade so zistenými potrebami a prioritami
príslušných krajín. Výška príspevkov sa môže prehodnotiť v prípade
závažných nepredvídateľných okolností alebo dôležitých politických zmien v
súlade s prioritami EÚ v oblasti vonkajších vzťahov. Článok 15
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2014. Toto
nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA –
Albánsko –
Bosna a Hercegovina –
Island –
Kosovo* –
Čierna Hora –
Srbsko –
Turecko –
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
*V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady
OSN č. 1244/1999 LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE
NÁVRHY 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2 Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3 Druh
návrhu/iniciatívy 1.4 Ciele
1.5 Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6 Trvanie
akcie a jej finančného vplyvu 1.7 Plánovaný
spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1 Opatrenia
týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2 Systémy
riadenia a kontroly 2.3 Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné
okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Nástroj
predvstupovej pomoci (IPA)
1.2.
Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[26]
Rozšírenie
1.3.
Druh návrhu/iniciatívy
x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie,
ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[27] ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie
presmerovanej na novú akciu
1.4.
Ciele
1.4.1.
Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú
predmetom návrhu/iniciatívy
Všeobecným
cieľom politiky rozširovania je vykonávanie článku 49 zmluvy o
Európskej únii, ktorý ponúka európsku perspektívu všetkým európskym krajinám,
ktoré uznávajú základné hodnoty EÚ a zaväzujú sa ich podporovať. Politika
rozširovania podporuje stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe a
zvyšuje váhu EÚ na medzinárodnej scéne. Politika rozširovania
prispieva k upevneniu demokracie a právneho štátu v Európe. Rozširuje
hospodárske príležitosti a zvyšuje váhu EÚ pri riešení globálnych výziev, ako
sú napríklad zmena klímy, konkurencieschopnosť a regulácia a dohľad
nad finančnými trhmi, a pomáha mobilizovať spoločné úsilie o
riešenie cieľov stratégie Európa 2020. Prístupový proces poskytuje silný
stimul na uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem. Užšia
integrácia uskutočňovaná prostredníctvom procesu rozširovania pomáha
EÚ dosahovať jej ciele vo viacerých oblastiach, ktoré sú kľúčové
na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej reformy pre inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast, vrátane oblasti energetiky, dopravy, ochrany
životného prostredia, zvyšovania odolnosti voči katastrofám a úsilia
o hľadanie riešení v oblasti zmeny klímy. Nové žiadosti o
členstvo dokazujú príťažlivosť EÚ a jej úlohu pri podpore
stability, bezpečnosti a prosperity. Politika EÚ v
oblasti rozširovania vytvára podmienky pre dôsledne riadený proces, v rámci
ktorého sa kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny približujú
k EÚ v súlade s tempom ich politických a hospodárskych reforiem,
ako aj s ich schopnosťou prevziať na seba v súlade s kodanskými
kritériami záväzky vyplývajúce z členstva. Na západnom Balkáne
zohráva kľúčovú úlohu regionálna spolupráca, ktorá je ústredným
prvkom procesu stabilizácie a pridruženia. Po tom, ako sa
Rada rozhodne otvoriť prístupové rokovania so žiadateľskou krajinou,
pokrok žiadateľskej krajiny v plnení európskych noriem sa vyjadruje
počtom otvorených a uzavretých kapitol acquis. Rozšírená
Európska únia počas posledných piatich rokov preukázala, že je schopná
spolupracovať v záujme riešenia kľúčových výziev, ktorým
čelí. Počas tohto obdobia pokrok, ktorý dosiahli krajiny zahrnuté do
procesu rozširovania v rámci uskutočňovania reforiem, im umožnil prejsť
cez postupné fázy prístupového procesu. Proces
rozširovania EÚ napreduje tempom, ktoré je do značnej miery určované
schopnosťou krajín usilujúcich sa o členstvo vziať na seba
záväzky vplývajúce z členstva. Vyžaduje si to trvalé reformy, ako aj
legislatívne a inštitucionálne úpravy, ktoré budú vierohodnej a
presvedčivej povahy. Keďže dotknuté krajiny plnia stanovené normy –
vrátane tých, ktoré sa týkajú demokracie, právneho štátu a základných práv
a slobôd – Komisia sa zaväzuje, že s nimi bude spolupracovať, aby v rámci
procesu rozširovania pokročili vpred. Ako
finančný pilier stratégie rozšírenia sa navrhuje jeden integrovaný nástroj
predvstupovej pomoci, ktorý zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík
a tematických otázok. Cieľom
bude zaručiť, aby kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske
krajiny boli pripravené na eventuálne pristúpenie. Dôraz sa bude klásť na
dobrú správu, administratívnu kapacitu, sociálno-ekonomický rozvoj, regionálnu
spoluprácu, prijatie a implementáciu acquis a prípravu na riadenie vnútornej politiky po pristúpení. Bude
implementovaný prostredníctvom národných programov alebo programov pre
viacerých príjemcov dohodnutých s príjemcami pomoci a bude odrážať aj
štrukturálne fondy, Kohézny fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj
vidieka (EPFRV), vrátane ich zmeneného zamerania na poskytovanie verejných
statkov. Okrem toho
budú v krajinách zahrnutých do procesu rozšírenia v prípade potreby
naďalej k dispozícii politické a finančné nástroje súvisiace s krízou
(makrofinančná pomoc, nástroj stability).
1.4.2.
Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci
ABM/ABB
Konkrétny cieľ č. (a)
Podpora politických reforiem (b)
Podpora hospodárskeho, sociálneho a teritoriálneho
rozvoja a reforiem zameraných na udržateľný, inteligentný a inkluzívny
rast (c)
Zvýšenie schopnosti krajín prijímajúcich pomoc
vziať na seba záväzky vyplývajúce z členstva podporou progresívnej
harmonizácie s acquis communautaire, jeho prijatím, vykonávaním a
presadzovaním, vrátane príprav na vykonávanie a riadenie štrukturálnych fondov,
Kohézneho fondu, poľnohospodárskych fondov a fondov pre rozvoj vidieka. (d)
Regionálna integrácia a teritoriálna spolupráca Príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB 04.06 Nástroj
predvstupovej pomoci (IPA) – Rozvoj ľudských zdrojov 05.05
Predvstupové opatrenia v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka 13.05
Predvstupové operácie v oblasti štrukturálnych politík 22.02 Proces a
stratégia rozšírenia 22.04.02
Informačné a komunikačné programy pre nečlenské štáty
1.4.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať
návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Nový nástroj predvstupovej pomoci sa naďalej bude zameriavať
na napĺňanie politiky rozširovania, čo je jedna z hlavných
priorít vonkajších činností EÚ, a tým bude prispievať k podpore
stability, bezpečnosti a prosperity v Európe. Na tento účel bude nový
nástroj naďalej sledovať všeobecný politický cieľ podpory
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín pri ich príprave na
členstvo v EÚ a postupné zosúlaďovanie ich vnútroštátnych systémov a
hospodárstva s normami a politikami Európskej únie podľa ich
konkrétnych potrieb a s prispôsobením ich individuálnym programom rozširovania.
Pokiaľ ide o výsledky a vplyvy, ktoré sa majú dosiahnuť,
nový nástroj bude riešiť i) rozdiely vo vývoji a výzvy v krajinách
prijímajúcich pomoc, ii) obmedzenú kapacitu na ich prekonanie z vlastných
zdrojov a slabé verejné inštitúcie a/alebo administratívne kapacity v krajinách
prijímajúcich pomoc a iii) odstraňovanie rozdielov medzi krajinami
prijímajúcimi pomoc, prostredníctvom dosahovania: i) lepšie fungujúcich demokratických inštitúcií,
obzvlášť na zaručenie rešpektovania právneho štátu a ľudských
práv a začlenenia menšín; potláčania korupcie a organizovaného
zločinu; reformovanej a modernizovanej verejnej správy; ii) noriem EÚ v hospodárstve a hospodárskej správe;
lepšej kapacity na súťaženie v rámci trhových síl v únii; vyššej
zamestnanosti, zvyšovania podielu kvalifikovaných ľudských zdrojov
a znižovania sociálnych rozdielov; vyššej kapacity na výskum a inovácie; iii) prijatia a presadzovania zákonov postupne
zosúlaďovaných s acquis; vyššej kapacity na vykonávanie a riadenie
štrukturálnych fondov, poľnohospodárskych fondov a fondov pre rozvoj
vidieka; vyššej účasti vo vybraných programoch a agentúrach EÚ; iv) lepšej hospodárskej integrácie v regióne, a to aj
prostredníctvom cezhraničnej energetickej a dopravnej infraštruktúry,
užších a pevnejších susedských vzťahov medzi krajinami prijímajúcimi pomoc
a s EÚ. Pokrok v týchto konkrétnych politických cieľoch takisto prispeje k
vykonávaniu širších politických rámcov EÚ, medzi ktoré patrí napríklad
stratégia Európa 2020, klimaticko-energetický balík EÚ a Inovácia v Únii.
1.4.4.
Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy. Pokrok smerom ku konkrétnym cieľom nového nástroja možno
posúdiť prostredníctvom troch hlavných makroindikátorov: ·
Pokrok v plnení prístupových kritérií
(otvorené/uzavreté kapitoly) alebo pozitívna bilancia implementácie dohôd o
pridružení, čo sa odráža napríklad v pozitívnych správach o pokroku,
indexoch založených na prieskumoch zostavených renomovanými medzinárodnými
organizáciami v oblastiach ako napríklad efektivita vlády, politická stabilita
a absencia násilia, právny štát. ·
Sociálno-ekonomický vývoj meraný ukazovateľmi vplyvu, ako sú napríklad index ľudského
rozvoja rozvojového programu OSN ako všeobecná miera prosperity,
nezamestnanosť, prílev priamych zahraničných investícií, obchodná
bilancia. ·
Regionálna spolupráca a integrácia meraná indexmi založenými na prieskumoch vyjadrujúcimi vnímanie na
úrovni (trendu) bezpečnosti a stability; politickými, hospodárskymi
a kultúrnymi interakciami. Príslušné ciele a míľniky týkajúce sa týchto makroindikátorov môžu
okrem iného zahŕňať: prijatie žiadosti o členstvo v EÚ,
kladné stanovisko Komisie k žiadosti alebo odporúčanie na udelenie statusu
kandidátskej krajiny, odporúčania na otvorenie prístupových rokovaní,
otvorenie alebo predbežné uzavretie rokovacích kapitol, celkové uzavretie
prístupových rokovaní, stupeň súladu s kodanskými kritériami, nadobudnutie
účinnosti liberalizácie vízového režimu a readmisná dohoda, prenos
riadiacich právomocí pre nástroj predvstupovej pomoci, upustenie od predbežných
kontrol riadenia nástroja predvstupovej pomoci, nadobudnutie účinnosti
colnej/obchodnej dohody a odstránenie prekážok/technických prekážok obchodu,
účasť na regionálnych iniciatívach, riešenie bilaterálnych otázok,
pokrok v integrácii transeurópskych sietí. Na operačnej úrovni možno pokrok merať vo vzťahu k operačným
cieľom zodpovedajúcim osobitným cieľom i) až iv) identifikovaným pre
nástroj predvstupovej pomoci. Operačné ciele zahŕňajú: (a)
zlepšenie vnímania demokracie a súdnictva a vo
vzťahu k ľudským právam a nediskriminácii, zníženie počtu
nevybavených súdnych prípadov a počtu porušení základných práv, zvýšenie
kapacít na presadzovanie práva a všeobecne administratívnych kapacít, zníženie
fluktuácie zamestnancov, (b)
rozvoj spoľahlivých a účinných stratégií
sociálneho a hospodárskeho rozvoja, zlepšenie zručností, zvýšenie úrovní
kvalifikácie a posilnenie služieb trhu práce, podpora verejných investícií,
zriadenie riadiacich štruktúr pre štrukturálne fondy EÚ, Kohézny fond a fondy
rozvoja vidieka po prijatí, dosiahnutie akreditácie a prenos riadenia, (c)
zlepšenie legislatívneho rámca, zosúladenie
právnych predpisov s acquis, vytvorenie a posilnenie inštitúcií a
štruktúr presadzovania, zapojenie sa do programov EÚ a väčšia
účasť na nich, (d)
podpora užšej spolupráce. Operačné ciele bude potrebné prispôsobiť situácii v každej
krajine prijímajúcej pomoc a tieto ciele sa stanovia v programových dokumentoch
na základe zistených problémov. Hodnotenie ex-ante takisto zdôraznilo potrebu poskytnutia podrobného
usmernenia a budovania kapacít v krajinách prijímajúcich pomoc na systematické
zhromažďovanie požadovaných údajov potrebných na posúdenie pokroku na
operačnej úrovni. Predchádzajúce rozšírenia viedli k tomu, že v nových
členských štátoch sa kladie väčší dôraz na monitorovanie a hodnotenie
na úrovni programu a politické rozhodovanie „na základe dôkazov“. Posuny
smerom k prideľovaniu prostriedkov na základe výkonu a spĺňania
podmienok, ako aj na základe potrieb, by takisto mali podporiť podobnú
tendenciu medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami.
Vo vzťahu ku začleneniu klímy sa zavedie systém sledovania na
identifikáciu, v ktorých aspektoch programy podporujú klimatickú
činnosť alebo energetickú účinnosť, aby EÚ mohla jasne
určiť, aký podiel jej výdavkov sa týka týchto otázok. Stanovia sa
jasné kritériá a pravidlá monitorovania a predkladania správ. Sledovanie
výdavkov súvisiacich s klímou sa bude vykonávať na základe zavedenej
metodiky OECD („Rio markery“). V súlade so širším záväzkom Komisie na
začlenenie sa marker Výboru pre rozvojovú pomoc OECD použije aj na
sledovanie pokroku v oblasti začlenenia biodiverzity a rozširovania púšte. Ďalšie monitorovania a hodnotenia budú musieť
zohľadniť, že výsledky a vplyvy sa budú v rámci krajín prijímajúcich
pomoc líšiť vzhľadom na ich rozdiely a rozdielne potreby a pozície na
ceste k pristúpeniu. Keďže nástroj bude naďalej fungovať
spoločne s procesom politických rokovaní a inými intervenciami na
ceste k pristúpeniu, bude zložité určovať pokrok vyplývajúci
výlučne z tohto nástroja, s výnimkou pokroku na úrovni osobitných
činností. Mnohé z „výsledkov“ budúceho programu – napríklad pokrok
v spĺňaní politických kritérií na pristúpenie – sa budú ťažko
merať už na základe svojej povahy: do určitej miery možno ciele
nástroja dosahovať prostredníctvom stavu preneseného na príjemcu pomoci,
rovnako aj prostredníctvom výsledkov finančných intervencií EÚ.
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom
alebo dlhodobom horizonte
Príjemcami pomoci sú kandidátske krajiny alebo potenciálne kandidátske
krajiny pre členstvo v EÚ zo západného Balkánu, Island a Turecko. V roku 1999
Európska komisia určila víziu
pre vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom, pričom prešla z dovtedajšieho regionálneho prístupu na nový
nástroj, proces stabilizácie a pridruženia (SAP). Okrem toho, že proces stabilizácie a pridruženia si kládol za
cieľ dosiahnuť politickú a hospodársku stabilitu a spoluprácu,
postupne začal zahŕňať aj nástroje na rozšírenie s
cieľom priblížiť krajiny regiónu k hodnotám a normám EÚ. Európska rada,
ktorá zasadala vo Feire v roku 2000, uznala, že krajiny západného Balkánu,
ktoré sa zúčastňujú procesu stabilizácie a pridruženia patria k
„potenciálnym uchádzačom“ o členstvo v EÚ. Európska rada, ktorá
zasadala v Solúne v júni 2003 a ktorá schválila „Solúnsku agendu pre západný
Balkán“, opätovne potvrdila európsku perspektívu týchto krajín. Uvedená agenda
predstavuje základný kameň politiky EÚ vo vzťahu k tomuto regiónu. Na
stretnutí ministrov krajín EÚ a západného Balkánu, ktoré sa uskutočnilo 2. júna
2010 v Sarajeve, EÚ opätovne zopakovala svoj záväzok európskej perspektívy
pre krajiny západného Balkánu a zdôraznila, že budúcnosť týchto krajín je
v Európskej únii. Z krajín,
ktoré pôvodne spadali do procesu stabilizácie a pridruženia, získali status kandidátskej
krajiny Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a nedávno aj
Čierna Hora, zatiaľ čo Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo[28] a Srbsko sú potenciálne
kandidátske krajiny. Ďalšie krajiny, ktoré získali perspektívu pristúpenia
k EÚ, sú Turecko, ktoré žiadalo o pristúpenie už v roku 1987 a ktoré
získalo status žiadateľskej krajiny v roku 1999, a Island, ktorý požiadal
o pristúpenie v roku 2009 a ktorý získal status kandidátskej krajiny v roku 2010. Tri
kľúčové požiadavky na pristúpenie sú ustanovené v záveroch kodanského
zasadnutia Európskej rady v roku 1993 (tzv. kodanské kritériá). Sú to: i) stabilita
inštitúcii zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a
rešpektovanie a ochranu menšín; ii) existencia
fungujúceho trhového hospodárstva, ako aj schopnosť čeliť
konkurenčnému tlaku a trhovým silám, ktoré pôsobia v rámci Únie; a iii)
schopnosť kandidátskej krajiny prevziať záväzky vyplývajúce z
členstva vrátane cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie. Takisto na
zasadnutí Európskej rady v Madride v decembri 1995 odznela potreba
„vytvoriť podmienky postupnej a harmonickej integrácie
[žiadateľských] krajín, najmä budovaním trhového hospodárstva, úpravou ich
administratívnych štruktúr a vytvorením stabilného ekonomického a menového
prostredia“. Perspektívni
členovia musia spĺňať kodanské kritériá ešte predtým, než
sa začnú rokovania o členstve. Harmonizácia krajín prijímajúcich
pomoc s prístupovými kritériami vyžaduje značné úsilie z hľadiska
verejných investícií a prístupu k dôkladným vedomostiam a odborným znalostiam.
Podpora EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám pri dosahovaní
splnenia týchto kritérií.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie
Politika rozširovania je súčasťou vonkajších činností a
prispieva k plneniu spoločných cieľov z hľadiska globálnych
výziev, globálnej reakcie a globálneho vedúceho postavenia. Postupné rozširovanie EÚ je vo svojej podstate spoločnou úlohou,
ktorú možno uskutočňovať len na úrovni EÚ. Len členské
štáty konajúce spoločne môžu rozhodovať o žiadostiach nových
kandidátskych krajín o pristúpenie. Predvstupová pomoc poskytovaná
prostredníctvom rozpočtu EÚ je určená na pomoc kandidátskym krajinám
a potenciálnym kandidátskym krajinám pripraviť sa na budúce členstvo:
nástroj predvstupovej pomoci má krajinám umožniť „vyskúšať si“
vykonávanie povinností vyplývajúcich z členstva ešte pred pristúpením
(napríklad zavedenie inštitúcií na riadenie povstupových fondov EÚ alebo
prijatie acquis a noriem EÚ). Žiaden iný multilaterálny alebo
bilaterálny nástroj nedokáže poskytnúť takýto komplexný súbor nástrojov
a v každom prípade iba EÚ dokáže definovať, aký druh pomoci je
potrebný na prípravu prevzatia acquis. Predvstupová pomoc je investíciou do budúcnosti EÚ, ktorá podporuje stabilitu
a prosperitu susediacich krajín a zaručuje efektívnu kapacitu
kandidátskych krajín na implementáciu acquis po pristúpení. Technická a
finančná pomoc zrýchľuje proces prípravy a vytvára stimuly na
potrebnú transformáciu spoločnosti, právneho systému a hospodárstva.
Takáto pomoc pomáha spĺňať ciele vnútorných politík EÚ, vytvára
príležitosti pre podniky EÚ a poskytuje hmatateľnú návratnosť
investícií. Bez intenzívneho angažovania a užšieho partnerstva zahrnutého v
predvstupovej pomoci by EÚ určite musela vynaložiť viac prostriedkov
na boj s nelegálnou migráciou, zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ,
zaručenie bezpečnosti dodávok energie, ako aj dovozu bezpečných
a hygienických potravín pre svojich občanov, boj proti klimatickým zmenám
a znečisteniu, riešenie cezhraničných účinkov katastrof a poskytovanie
solidarity EÚ krajinám s nízkou úrovňou odolnosti voči katastrofám. V posledných rokoch členské štáty EÚ znižujú úroveň svojej
bilaterálnej pomoci kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám
a uznávajú, že koordinovaná činnosť na úrovni EÚ je efektívnejšia.
Približne polovica celkovej finančnej pomoci EÚ krajinám zahrnutým do
procesu rozšírenia v roku 2009 pochádzala z rozpočtu EÚ. Organizácie
multilaterálnych darcov do značnej miery utlmili svoju podporu a zvyšné
zosúladili svoje programy s prioritami EÚ. Je potrebné poznamenať, že
vzhľadom na svoje osobitné rozvojové ciele a vplyv sa predvstupová pomoc
takisto považuje za oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ (ODA).
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Strednodobé metahodnotenie nástroja IPA,
ktoré bolo dokončené vo februári 2011 a zamerané prevažne na strategický
rámec nástroja IPA (dokumenty o viacročnom indikatívnom plánovaní)
a programovanie (prevažne na zložku technickej pomoci a budovania
inštitúcií), posudzovalo intervenčnú logiku a (skutočnú alebo
očakávanú) výkonnosť pomoci, najmä jej relevantnosť,
účinnosť, efektívnosť, vplyv a udržateľnosť. Pokiaľ ide o intervenčnú logiku (t. j. ako sa pomoc plánuje a
programuje), z hodnotenia vyplynulo, že dokumenty o viacročnom
indikatívnom plánovaní sú kľúčovými programovými dokumentmi, ktoré
poskytujú základné smerovanie a zameranie na proces programovania, a sú
jednoznačne lepšie ako ekvivalentné programové dokumenty pre
predchádzajúce programy predvstupovej pomoci. Z hodnotenia takisto
vyplynulo, že kvalita cieľov a ukazovateľov v dokumentoch o
viacročnom indikatívnom plánovaní a v programových dokumentoch sa
časom zlepšila. Napriek tomu boli odporučené ďalšie zlepšenia. Hodnotenie poukázalo na to, že nástroj IPA dosiahol dobré a zmysluplné
výsledky. Zistilo sa, že efektívnosť bola v oblastiach týkajúcich
sa acquis najviac zastúpená, zatiaľ čo niektoré horizontálne
oblasti, ako je reforma verejnej správy, predstavujú aj naďalej osobitnú
výzvu. Finančné potreby prijímajúcich krajín, najmä v oblasti
infraštruktúry, jasne presahujú dostupné finančné prostriedky v rámci
nástroja IPA (a ostatných darcov). Hlavnou výzvou do budúcnosti je preto
účinné využívanie finančných prostriedkov z nástroja IPA a jeho pákový
efekt pri získavaní iných zdrojov financovania. Takisto sa zistilo, že projekty
boli vo všeobecnosti dobre zamerané na požiadavky súvisiace s pristúpením
k EÚ, ale zameraním pomoci vyčlenenej na budovanie inštitúcií na menší
počet prioritných sektorov by sa zvýšila účinnosť a vplyv. Z
hodnotenia vyplynulo, že mechanizmy na koordináciu darcov a harmonizáciu pomoci
boli dobre zavedené a že určujúcim faktorom z hľadiska dosiahnutia
vplyvu a trvalej udržateľnosti bola zodpovednosť prijímajúcich krajín
za program reforiem a kapacita ich správy, ktoré je potrebné posilniť. Hodnotenie dospelo k záveru, že prijatie viacročného/sektorového
prístupu (SBA)[29]
pre oblasť plánovania a programovania by uľahčilo stanovenie
priorít a postupnosti pomoci, koordináciu darcov a zvýšilo by zodpovednosť
prijímajúcich krajín. Druhá fáza priebežného hodnotenia prvých ôsmich programov
cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja IPA na vnútorných
hraniciach západného Balkánu bola dokončená v máji 2011. Hodnotenie
dospelo k záveru, že zúčastnené strany dosiahli v dôsledku tohto programu
zlepšenie susedských vzťahov, čo považujú za základ budúcej
spolupráce, pričom zároveň nastali podmienky pre užšiu spoluprácu. V
hodnotení sa odporúčalo zintenzívniť sociálno-hospodársku analýzu
prostredníctvom aktualizovanejšej štatistickej základne, lepšieho objasnenia
použitých kritérií, ako aj lepšieho zosúladenia so štatistickými
oblasťami. Takisto sa odporučilo zracionalizovať a
zjednodušiť aplikačný balík a proces hodnotenia. Vykonali sa predbežné hodnotenia
operačných programov pre regionálny rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov a
rozvoj vidieka zamerané na podporu a zefektívnenie procesu plánovania.
Spoločným menovateľom všetkých programov boli odporúčania na
zlepšenie analýzy, ktorá sa opiera o zameranie programov, ako aj na ďalšie
zlepšenie ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvov. Priebežné hodnotenia
ešte prebiehajú. Z predbežného hodnotenia predvstupových
finančných nástrojov po roku 2013 vyplynulo, že existuje logické
odôvodnenie pre pokračovanie finančnej pomoci na úrovni EÚ,
pokiaľ ide o podporu procesu rozšírenia. Zreteľne vyplynula potreba
zabezpečiť kontinuitu so súčasným nástrojom, pretože
štruktúry a systémy potrebné na riadenie pomoci EÚ sa už zavádzajú. Pokiaľ
však ide o rozdiely medzi prijímajúcimi krajinami (zo sociálno-hospodárskeho
hľadiska, so zreteľom na rozvoj ich inštitúcií a verejnej správy, ako
aj ich perspektívu pristúpenia), na základe konzultácie bol pre
prideľovanie pomoci odporučený cielenejší prístup, zjednodušenie
vykonávacích pravidiel, väčšia pružnosť a lepšie strategické
zameranie, ako aj systematickejšie využívanie viacročného
programovania.
1.5.4.
Zlučiteľnosť a možná synergia s
inými finančnými nástrojmi
V tomto návrhu sa zachováva cielený a integrovaný nástroj pre
predvstupovú pomoc ako finančný pilier stratégie rozšírenia, ktorá
zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík a tematických okruhov, a to
z toho dôvodu, že hlavným cieľom politiky rozšírenia je v prvom rade
pomôcť partnerom postupne prevziať acquis, pričom
vzťahy EÚ s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi
krajinami pokrývajú prakticky všetky tematické okruhy (blahobyt,
bezpečnosť, obchod, ľudské práva atď.). V záujme
súdržnosti, účinnosti, efektívnosti a vplyvu by sa preto vnútorné politiky
a tematické okruhy mali začleniť do súdržných stratégií jednotlivých
krajín a dosiahnuť prostredníctvom štátnych programov, programov viacerých
príjemcov alebo cezhraničných programov schválených s prijímajúcimi
krajinami. V súlade s programom Súdržnosť politík EÚ v záujme rozvoja
umožňuje skutočnosť, že program IPA zahŕňa všetky
vnútorné politiky, lepšie zohľadniť vonkajší vplyv vnútorných politík
na predvstupové krajiny, pokiaľ ide o rozvojové ciele EÚ. Je to dôležité
najmä v oblastiach, ako je obchod, zmena klímy, migrácia alebo energetika. Ak to však odôvodňuje povaha činnosti (napr. technický,
globálny dosah na rozdiel od prvoradého zamerania na pristúpenie), mohli by
byť v prípade, že prijímajúca krajina nedodržiava základné európske
hodnoty (ako je rešpektovanie ľudských práv) alebo v prípade, že má
nástroj vnútornej politiky mimoriadne dôležitý vonkajší rozmer, použité aj iné
nástroje (napr. európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj
spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nástroj stability
a makrofinančná pomoc, Nástroj na prepojenie Európy, …).
1.6.
Trvanie akcie a jej finančného vplyvu
x Návrh/iniciatíva s obmedzeným
trvaním x Návrh/iniciatíva je v platnosti od 1.1.2014 x Finančný vplyv trvá od 1.1.2014 do 31.12.2020 ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania bude
trvať od RRRR do RRRR, –
a potom bude vykonávanie postupovať v plnom
rozsahu.
1.7.
Plánovaný spôsob hospodárenia[30]
ý Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie ý Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: –
ý výkonné agentúry –
¨ subjekty zriadené spoločenstvami[31] –
ý národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním
verejnej služby –
¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V
Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v
zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách ý Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi: programy cezhraničnej spolupráce medzi
členskými štátmi EÚ a krajinami prijímajúcimi pomoc z nástroja IPA budú
vykonávané riadiacimi orgánmi z členských štátov EÚ v rámci
zdieľaného hospodárenia. ý Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami ý Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami: spoločné hospodárenie bude
zahŕňať najmä medzinárodné finančné inštitúcie (napr. EIB,
EBOR, Svetová banka, Rozvojová banka Rady Európy) a špecializované
agentúry OSN podľa jednotlivých prípadov. V prípade viacerých spôsobov hospodárenia
uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky: Konečným cieľom nariadenia je, aby sa s pomocou hospodárilo
za plnej zodpovednosti krajín prijímajúcich pomoc, v rámci decentralizovaného
hospodárenia. Tento cieľ sa však bude uplatňovať postupne, s
postupným rozvojom administratívnych kapacít krajín prijímajúcich pomoc a spĺňaním
podmienok na prenos právomocí hospodárenia. Počas úvodných fáz si kontrolu
hospodárenia zachová Komisia a/alebo poverí vykonávaním špecializované orgány v
rámci nepriameho alebo spoločného hospodárenia, podľa jednotlivých
prípadov. Centralizované hospodárenie bude takisto hlavnou metódou pre programy
pre viacero krajín. Spoločné hospodárenie sa takisto použije na akcie s medzinárodnými
a európskymi finančnými inštitúciami, s cieľom vytvoriť pákový
efekt na ďalšie zdroje financovania, a to najmä na investovanie do potrebnej
sociálnej a ekonomickej infraštruktúry. Zdieľané hospodárenie sa bude naďalej používať na ciele
teritoriálnej spolupráce zahŕňajúce členské štáty EÚ.
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky,
ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Monitorovanie a hodnotenie sa v porovnaní so súčasným stavom
zintenzívni, pričom väčší dôraz sa bude klásť na výsledky.
Vymedzia konkrétne, merateľné a dosiahnuteľné ciele, ako aj vhodné
ukazovatele. Monitorovacie a hodnotiace systémy Európskej komisie sa v čoraz
väčšej miere zameriavajú na výsledky. Zahŕňajú interných
zamestnancov, ako aj externú expertízu. Manažéri úloh v delegáciách
a v ústredí rôznymi spôsobmi priebežne monitorujú realizáciu projektov
a programov, podľa možnosti aj návštevami v teréne. Monitorovanie
poskytuje hodnotné informácie o dosiahnutom pokroku; pomáha manažérom
identifikovať súčasné a potenciálne nedostatky a v prípade potreby
prijímať nápravné opatrenia. Externí nezávislí odborníci sú zmluvne najímaní na posudzovanie
výkonnosti vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom viacerých
doplňujúcich sa systémov. Tieto posúdenia prispievajú k zvýšeniu
spoľahlivosti a k zdokonaleniu prebiehajúcich opatrení; okrem toho
využívajú skúsenosti získané v minulosti na informovanie v prípade budúcich
politík a akcií. Všetky nástroje využívajú medzinárodne uznávané hodnotiace
kritériá OECD-DAC vrátane (potenciálneho) vplyvu. Komisia zároveň podporuje prijímajúce krajiny, aby budovali svoje
vlastné kapacity v oblasti monitorovania a hodnotenia výdavkov. V rámci tohto
nového nástroja sa zodpovednosť za monitorovanie a hodnotenie prenesie na
prijímajúce krajiny. Najmä v prípade, keď Komisia
riadi pomoc v mene príjemcu, hlavnú zodpovednosť za monitorovania a
hodnotenie si ponechá Komisia. Na druhej strane, keď prijímajúce krajiny
riadia pomoc na vlastnú zodpovednosť (decentralizované riadenie), Komisia
bude zohrávať najmä dozornú úlohu (na rozdiel od hodnotení ex ante a ex
post), a hlavnú zodpovednosť bude niesť príjemca. Správy o pokroku monitorovania na úrovni projektu v porovnaní s
plánmi, ktoré sa týkajú najmä: i) udeľovania zmlúv/dotácií a ii)
poskytovania výstupov. Manažérov úloh podporuje aj systém monitorovania
orientovaný na výsledky (ROM), ktorý poskytuje stručný, cielený
prehľad o kvalite vzorky opatrení. Nezávislí odborníci zaoberajúci sa
monitorovaním orientovaným na výsledky pomocou vysoko štruktúrovanej
štandardizovanej metódy pridelia projektu známky, ktoré vyjadrujú silné a slabé
stránky projektu a poskytnú odporúčania, ako zvýšiť
účinnosť. Okrem monitorovania možno v rámci riadenia delegácie EÚ alebo
prevádzkových služieb poverených daným projektom vykonať aj hodnotenia
na úrovni projektu. Účelom hodnotení na úrovni projektu je doplniť
existujúce systémy monitorovania a mali by poskytnúť podrobnejšiu,
hĺbkovú analýzu. Zároveň by mali projektovým manažérom pomáhať
zlepšiť prebiehajúce intervencie alebo potvrdiť ich výsledky a
udržateľnosť. Na sektorovej a programovej úrovni poskytujú monitorovacie výbory,
ktorým spoločne predsedajú prijímajúce krajiny a Komisia, štruktúru na
hodnotenie pokroku v porovnaní s plánmi. Tieto výbory sa opierajú o zistenia
monitorovacích a hodnotiacich správ. V rámci tohto nového nástroja sa posilní
úloha monitorovacích výborov pre kandidátske krajiny aj potenciálne kandidátske
krajiny, aby sa zabezpečilo, že vykonávanie finančnej pomoci sa
náležite začlení do politického dialógu a že závery a odporúčania
výboru sa budú systematickejšie
dodržiavať a nasledovať. Hodnotenia na vyššej ako projektovej úrovni
(sektorovej, programovej, strategickej, tematickej atď.) vo väčšine
prípadov vykonávajú útvary Komisie. Niektoré hodnotenia, najmä predbežné
hodnotenia zamerané na podporu rozhodovacieho procesu, sa postupne prenášajú na
prijímajúce krajiny na účely prevzatia zodpovednosti a budovania kapacít. Výsledky hodnotení alebo súhrn zistení sa pravidelne oznamujú výboru
IPA, Rade a Európskemu parlamentu ako súčasť výročnej správy
IPA, a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Zistené riziká
Prevádzkové
prostredie nástroja IPA charakterizujú nasledujúce riziká, pokiaľ ide o
dosiahnutie cieľov tohto nástroja: –
nástroj IPA je v prvom rade zameraný na to, aby
fungoval v režime decentralizovaného riadenia ako neoddeliteľná
súčasť príprav na členstvo v EÚ. S tým súvisí aj vyššie riziko,
keďže hlavný správca (Komisia) nemá priamu právomoc nad štruktúrou
vykonávania decentralizovaného riadenia; –
pravidelné zmeny v oblasti vykonávania, ktoré zahŕňa
proces pristúpenia, napr. prechod z centralizovaného riadenia na
decentralizované riadenie, zrušenie predbežných kontrol, nezvyčajne vysoké
nároky na koordináciu organizácie, ako aj na prispôsobivosť, odborné
vzdelávanie a posudzovanie pracovníkov, keďže si to na druhej strane
vyžaduje pravidelné zmeny vo vnútornej kontrole organizačnej štruktúry na
strane Komisie; –
rozmanitosť potenciálnych príjemcov s ich
rozmanitými štruktúrami a kapacitami v oblasti vnútornej kontroly môže
rozčleniť a tým znížiť dostupné zdroje Komisie potrebné na
podporu a monitorovanie realizácie; –
nedostatky inštitucionálnej a administratívnej
kapacity v prijímajúcich krajinách môžu viesť k predĺženiu procesu
decentralizácie, čím sa ohrozí včasné využitie finančných
prostriedkov, a/alebo k problémom alebo meškaniu pri plánovaní a realizácii
jednotlivých intervencií; –
nedostatočná kvalita a množstvo dostupných
údajov o výsledkoch a vplyve predvstupovej pomoci v prijímajúcich krajinách
môžu obmedziť schopnosť Komisie predkladať správy a niesť
zodpovednosť za výsledky; –
hospodárske/politické problémy môžu viesť k
ťažkostiam a oneskorenému plánovaniu a realizácii intervencií, najmä
v prijímajúcich krajinách, ktorých inštitúcie sú ešte stále pomerne nové a
nestabilné; –
nevyriešené ústavné, inštitucionálne a
pohraničné otázky v prijímajúcich krajinách a medzi nimi môžu
zablokovať realizáciu kľúčových projektov pomoci a viesť k
značnej strate finančných prostriedkov; –
nedostatok prostriedkov na administratívu môže
viesť k nedostatku zdrojov potrebných na riadne riadenie tohto nástroja.
2.2.2.
Plánované metódy kontroly
Postup
vnútornej kontroly/riadenia generálnych riaditeľstiev zapojených do
nástroja IPA je navrhnutý tak, aby poskytoval primeranú istotu v súvislosti s
dosahovaním cieľov efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti jeho
operácií, spoľahlivosti jeho finančného výkazníctva a súladu s
príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom. Aby GR ELARG
zabezpečilo efektívnosť, účinnosť a hospodárnosť
svojich činností (a zmiernilo vysokú úroveň rizika v rámci svojej
predvstupovej pomoci), bude musieť okrem všetkých prvkov rozsiahleho procesu
Komisie v oblasti strategickej politiky a plánovania, prostredia vnútorného
auditu a ďalších požiadaviek noriem vnútornej kontroly Komisie (iné GR pre
nástroj IPA používajú podobné alebo mierne upravené kontrolné mechanizmy
optimalizované na prechod na rámec kontroly pre štrukturálne a
poľnohospodárske fondy EÚ) pri všetkých svojich nástrojoch aj naďalej
disponovať funkčným rámcom cieleného riadenia finančnej pomoci,
ktorý je zakotvený v pravidelne aktualizovanom dokumente o stratégii vnútornej
kontroly. To bude zahŕňať: –
decentralizované riadenie národnými vykonávacími
agentúrami, ktorým Komisia udelila právomoci v oblasti riadenia po dôkladnom
procese stanovenia prísnych noriem v oblasti riadenia a ich vyhodnotenia o. i.
prostredníctvom kompletných systémových auditov, –
predbežné kontroly vykonávané delegáciami EÚ,
pokiaľ ide o všetky záznamy týkajúce sa pomoci, ktoré boli schválené
prostredníctvom vnútroštátnych realizačných systémov, pokiaľ tieto
systémy neboli vyhodnotené ako pripravené a vhodné na bezpečné zrušenie
takýchto kontrol. Toto hodnotenie výsledkov vnútroštátnych systémov
zahŕňa o. i. vývoj miery zamietnutia súborov, –
jasné linky finančnej zodpovednosti a zodpovednosti
za výsledky počnúc vnútroštátnymi vykonávacími systémami až po
schvaľovacieho úradníka Komisie (riaditeľ) subdelegovaného
schvaľovacím úradníkom, zahŕňajúce aj oznamovanie nezrovnalostí,
ročné vyhlásenia o vierohodnosti zo strany národných schvaľovacích
úradníkov a audítorské stanoviská vnútroštátnych audítorských orgánov, –
program subsystémových auditov vykonávaných
audítormi Komisie na kontrolu priebežného dodržiavania noriem v oblasti
riadenia na základe prenosu riadenia, –
definované postupy zúčtovania vrátane
ďalšieho overovania a štruktúrovanej politiky na opravu finančných
transakcií a systémových chýb, ktoré zistili vnútroštátni audítori a audítori
Komisie, –
samostatné riadenie väčšiny predvstupovej
pomoci delegáciami EÚ v danej oblasti, pokiaľ právomoci v oblasti riadenia
nebude možné presunúť na národné vykonávacie agentúry, –
jasné linky finančnej zodpovednosti za
riadenie prenesené na delegácie EÚ prostredníctvom subdelegovania počnúc
schvaľujúcim úradníkom vymenovaným subdelegovaním (riaditeľ) na
ústredí až po vedúceho delegácie, –
prenos vypracovania a ročnej aktualizácie
stratégií vierohodnosti delegáciami EÚ na svojich subdelegovaných úradníkov
(riaditeľov) vrátane podrobných kontrol hodnotenia rizika a plánov auditu,
–
pravidelné predkladanie správ delegáciami EÚ
ústrediu (správy o AOSD/riadení) o využívaní pomoci a stratégiách vierohodnosti
vrátane ročného vyhlásenia o vierohodnosti subdelegovanými
schvaľovacími úradníkmi/vedúcimi delegácie, –
pravidelné vnútorné audity delegácií, a to delegácií
dohliadajúcich na decentralizované vykonávanie a delegácií, na ktoré boli
prenesené právomoci, –
následné kontroly dokončených programov, aby
sa zistilo, či všetky úrovne systémov riadenia a kontroly
spĺňajú požadované normy, –
zabezpečenie obsažného programu odborného
vzdelávania pre zamestnancov tak na ústredí, ako aj v delegácii, –
výraznú podporu a usmernenie ústredia/delegácie (aj
prostredníctvom internetu), –
metodiku riadenia projektového a programového cyklu
vrátane: –
nástrojov na podporu kvality návrhu opatrenia, jeho
realizačnej metódy, mechanizmu financovania, systému riadenia,
posudzovania a výberu ktoréhokoľvek z realizačných partnerov
atď., –
nástrojov riadenia, monitorovania a podávania správ
na účely efektívnej realizácie vrátane vonkajšieho monitorovania projektov
na mieste, –
významných zložiek hodnotenia a auditu. GR ELARG bude
aj naďalej dodržiavať najvyššie štandardy účtovníctva a
finančného výkazníctva, aby sa zabezpečili kvalifikované posudky jeho
externých audítorov (Európsky dvor audítorov) pomocou akruálneho účtovného
systému Komisie (ABAC), ako aj osobitných nástrojov vonkajšej pomoci, ako je
napríklad spoločný informačný systém Relex (CRIS). Pokiaľ
ide o súlad s príslušným legislatívnym a procedurálnym rámcom, metódy kontroly
sú stanovené v oddiele 1.3 (opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam).
2.2.3.
Náklady a prínosy predpokladaných kontrol
2.2.3.1.
Náklady na kontrolu
Kontrola
štruktúry navrhnutá pre nový nástroj IPA sa v podstate nelíši od kontroly,
ktorá sa uplatňuje na súčasný nástroj. Jeho nákladová štruktúra bude
preto podobná. Napriek tomu sa očakáva, že prepracovaním nástroja sa do
značnej miery zníži miera pravdepodobného výskytu chýb súladu. Mali by k
tomu prispieť aj také aspekty, ako je pružnejšie programovanie, ktoré
umožní optimalizovaný výber projektov a lepšie využívanie inovačných
nástrojov financovania (napr. využívanie pákového efektu na medzinárodné
finančné inštitúcie a ostatných darcov). Očakávané
náklady na kontroly uvedené nižšie vychádzajú zo súčasných cien a nasledujúcich
predpokladov: –
súčasný počet zamestnancov v GR pre
nástroj IPA bude počas daného obdobia stabilný, –
priemerné náklady na úradníka = 127 000 EUR
(dvojnásobné na posty v delegácii EÚ), –
priemerné náklady na zmluvného zamestnanca = 64 000
EUR. Náklady, ktoré
znášajú vnútroštátne systémy v krajinách využívajúcich nástroj IPA v rámci
decentralizovaného riadenia, nie sú započítané. Je potrebné
poznamenať, že veľký podiel investícií a nákladov na odbornú prípravu
potrebných na vytvorenie takýchto systémov sa financuje z prevádzkových
výdavkov nástroja IPA. Celkové náklady na riadenie a kontrolu nástroja IPA ročne (zamestnanci: pridelení na riadenie programu alebo plnenie rozpočtu a boj proti podvodom) Pevné náklady (pri súčasnej a plánovanej úrovni prevádzkových výdavkov) Úradníci v ústredí GR ELARG Zmluvní zamestnanci v ústredí GR ELARG Úradníci v delegáciách EÚ Zmluvní zamestnanci v delegáciách EÚ Náklady na miestnych zamestnancov, miestne náklady na zmluvných zamestnancov a ostatné náklady na prevádzku delegácií Úradníci a zmluvní zamestnanci v ostatných GR podieľajúcich sa na IPA Externí zamestnanci z ostatných GR podieľajúcich sa na IPA v delegáciách EÚ Variabilné náklady (odhad bežných celkových ročných nákladov) Náklady na zmluvný audit a následné kontroly Náklady na zmluvné hodnotenie Náklady na zmluvné monitorovanie (ROM) Osvedčenia o audite (zadané príjemcami) Kontroly na mieste a ostatné zmluvné dodatočné kontroly, ktoré sú súčasťou kontroly finančného obehu Náklady na kontrolu (IPA) ročne spolu || Mil. EUR 11.2 7.3 9.4 6.5 28.5 2.0 6.0 1.0 3.0 2.0 2.0 .8 79.7 Náklady
uvedené v tabuľke sú náklady na riadenie a kontrolu, ktoré dosahujú výšku
približne 80 miliónov EUR alebo približne 4 % ročných výdavkov
plánovaných na obdobie 2014 – 2020. Zahŕňajú celú štruktúru riadenia
pre nástroj, a to od plánovania cez programovanie až po vykonávanie. Užším
vymedzením kontroly vrátane nákladov iba na kontroly, ktoré majú priamy vplyv
na pravidelnosť transakcií, by sa celkové náklady znížili približne o 30
miliónov EUR, t. j. dosiahli by výšku približne 50 miliónov EUR (asi 2,5 %
ročných výdavkov plánovaných na obdobie 2014 – 2020). Posledných
päť riadkov predstavuje variabilné náklady. Ich ročná hodnota bude
závisieť od intenzity kontrol, o ktorých rozhodujú subdelegovaní
schvaľovací úradníci vo svojich stratégiách vierohodnosti. Táto intenzita
vychádza z dôkladného hodnotenia rizika všetkých nesplatených zmlúv so
zreteľom na dostupné rozpočtové prostriedky. Ročné hodnoty
uvedené v tabuľke sú založené na súčasnej praxi. Pokiaľ
ide o variabilné náklady, uplatňujú sa nasledujúce približné priemerné
jednotkové náklady na jednotlivé zmluvné činnosti v oblasti kontroly: Osvedčenia
o audite: Približné
priemerné náklady na audit na grant: 0,2 % hodnoty zmluvy Približné
priemerné náklady na audit na zmluvu o poskytovaní služieb: 0,1 % hodnoty
zmluvy Následné
kontroly: Priemerné
náklady na následnú kontrolu predstavujú v priemere 22 miliónov EUR z
príslušných transakcií (17 miliónov EUR financovaných EÚ): 50 000 EUR (= 2 300
EUR/3 000 EUR na auditovaný milión) Kontroly na
mieste: Priemerné
zmluvné náklady na krytie v hodnote 175 miliónov EUR príslušných transakcií: 75 000
EUR (430 EUR na kontrolovaný milión).
2.2.3.2.
Prínosy kontroly
Štruktúra
kontroly používaná na programy predvstupovej pomoci a nástroja IPA neustále
vykazovala mieru chybovosti nižšiu ako 2 % výdavkov. Koncom roku 2010
dosiahli nahromadené vrátené prostriedky z dokončených programov v rámci
decentralizovaného riadenia výšku 29 miliónov EUR z celkovej auditovanej sumy
vo výške 3 500 miliónov EUR (0,82 %). Jeden možný
spôsob, ako odhadnúť prínos zavedenej štruktúry kontroly v prípade
decentralizovaného riadenia je použiť hodnoty a trendy ukazovateľa,
akým je podiel zamietnutej dokumentácie. Keďže sa vnútroštátne systémy sa
vyvíjajú a je možné uvažovať o upustení od predbežných kontrol
dokumentácie verejného obstarávania, miera dokumentácie zamietnutej delegáciou
EÚ pri takýchto predbežných kontrolách by sa mala znížiť na veľmi
nízku úroveň. V krajine,
ktorá už čoskoro pristúpi k EÚ (Chorvátsko) sa podiel zamietnutia v roku 2010
znížil na úroveň od 14 % do 20 % (v závislosti od typu
dokumentácie). V krajine, ktorá ešte bude musieť prejsť dlhú cestu,
kým bude možné zvažovať upustenie od následných kontrol (Turecko), sa
tento podiel pohybuje od 19 % do viac ako 60 %. Dokumentáciu
možno odmietnuť z mnohých dôvodov, najčastejšie, ale nie vždy, je to
z dôvodu zákonnosti a správnosti. Predpoklad, že polovica zamietnutí bola z
dôvodu správnosti, možno odôvodnene vyvodiť zo skúsenosti, že predbežná
kontrola štruktúry obstarávania umožňuje znížiť mieru chybovosti od 10 %
do 30 % na menej ako 2 %. Nie sú tu však zohľadnené rozdiely,
ktoré môžu vzniknúť, ak je analýza založená na hodnote a nie na počte
finančných transakcií. Napriek tomu však možno predpokladať, že
súčasná kontrola decentralizovaného riadenia je približne správne vyvážená
tak, aby mieru chybovosti v rámci cieľa Komisie v oblasti vnútornej
kontroly udržiavala pod hranicou 2 %. Aj keď
bol nástroj IPA navrhnutý tak, aby čo najskôr rozvinul decentralizované
riadenie, centralizované riadenie môže predstavovať výrazný podiel
celkových výdavkov v rámci nástroja IPA, ak sa v mnohých krajinách súčasne
oneskorí prenos riadenia. Stalo sa tak v rokoch 2010 – 2011, a pravdepodobne to
tak zostane do roku 2013. V roku 2010 sa
vykonalo 350 opráv (odpočtov alebo vrátenia prostriedkov) v prípade
platieb v rámci centralizovaného a spoločného riadenia v GR ELARG v
hodnote približne 6 miliónov EUR. Je to približne 1 % z celkových centralizovaných
platieb v roku 2010, ktoré sa môže použiť ako približný ukazovateľ
zisku dosiahnutého z dodatočných kontrol v rámci a okrem kontrol
základného finančného obehu. Podobne ako v
prípade decentralizovaného riadenia ide o súlad s názorom, že štruktúra
kontroly, ktorá sa v súčasnosti využíva pre nástroj IPA, je približne
vyvážená v porovnaní so stanoveným cieľom vnútornej kontroly.
2.2.3.3.
Očakávaná úroveň nesúladu s platnými
pravidlami
Do roku 2006
posudzoval predvstupové transakcie dôsledne Dvor audítorov tak, ako by neboli
ovplyvnené vecnými chybami (menej ako 2 % chýb), pričom sa opieral o
názory manažmentu na účinnosť štruktúry vykonávanej kontroly. Od roku 2007
už Dvor audítorov nevykonával audit predvstupových transakcií, iba plne
reprezentatívnej vzorky. Hodnotenia Dvora audítorov tak zahŕňali
obyvateľstvo pred pristúpením spolu so všetkými ostatnými nástrojmi
vonkajšej pomoci. Pre predvstupové politické oblasti a štruktúru kontroly tak
odvtedy nebolo možné vykonať štatistickú extrapoláciu. V nasledujúcich
rokoch zistil Dvor audítorov v rámci nástrojov vonkajšej pomoci chyby v
celkovej miere 2 až 5 %. So
zreteľom na skutočnosti uvedené v bode 2.2.3.2 je preto vhodné
očakávať, že štruktúra kontroly používanej pre nástroj predvstupovej
pomoci predstavuje správnu rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi kontrol a mala
by zabezpečiť, aby bolo v budúcnosti možné neustále
spĺňať cieľ vnútornej kontroly, ktorým je menej ako 2 %
chýb v rámci celkových výdavkov. Okrem toho,
tento predpoklad by malo upevniť zjednodušenie a väčšia pružnosť
navrhnuté pre nový nástroj, pretože znižujú pravdepodobnosť výskytu chýb
súladu. Na druhej
strane dochádza aj k novým rizikám, pretože v krajinách s relatívne slabou
administratívnou kapacitou dôjde v nasledujúcich rokoch k preneseniu riadiacich
právomocí. Aj keď je
ťažké vyčísliť kombinovaný vplyv vylepšenia dizajnu nástroja a
súvisiace riziká, je prijateľné predpokladať cieľové rozpätie
pre cieľ celkovej vnútornej kontroly, ktorý je podobný súčasným
výsledkom. Štruktúra
kontroly sa preto zdá byť vyvážená. Prostredníctvom plánov kontroly na
mieru vyjadrených v ročných stratégiách vierohodnosti na základe
rizika, ktoré predkladajú manažéri, umožňuje zvýšenie alebo zníženie
variabilných nákladov v závislosti od vývoja rizika, čím sa zabezpečí
ustálená rovnováha nákladov a výnosov. Celková
štruktúra kontroly však bude pravdepodobne veľmi citlivá voči
negatívnym zmenám fixných nákladov na kontrolu, najmä vzhľadom na to, že sa
nenavrhuje ich zvýšenie v súlade s celkovými výdavkami.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované opatrenia na
predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a existujúce a plánované
opatrenia ochrany pred podvodmi a nezrovnalosťami. Vzhľadom
na vysoko rizikové prostredie, v ktorom GR ELARG pôsobí, musia jeho systémy
predpokladať značný výskyt potenciálnych chýb nedodržania súladu
(nezrovnalostí) v transakciách a zabezpečovať vysokú úroveň
ochrany, detekcie a nápravných kontrol, podľa možnosti čo najskôr v
priebehu procesu obstarávania a platobného procesu. V praxi to znamená, že pri kontrole súladu zo strany GR
ELARG sa bude klásť väčší dôraz na dôležité predbežné kontroly
transakcií v oblasti obstarávania, a to zamestnancami Komisie, ako aj systematických systémových auditov
systémov decentralizovaných platieb (pričom sa vykonávajú aj
následné audity a kontroly), ktoré výrazne prekračujú finančné
ochranné mechanizmy vyžadované nariadením o rozpočtových pravidlách. Rámec
dodržiavania súladu GR ELARG tvoria nasledujúce významné zložky: - Preventívne
opatrenia -
povinná základná odborná príprava pre riadiacich zamestnancov, ktorá sa bude
týkať problematiky podvodov, -
poskytovanie poradenstva (aj prostredníctvom internetu) vrátane Praktickej
príručky k zmluvám a pokynov pre riadenie poskytovaných v kontexte
strategického rámca kontroly GR ELARG, -
predbežný audit vnútroštátnych vykonávacích orgánov pred prenesením riadiacich
právomocí vrátane hodnotenia na zabezpečenie zavedenia primeraných
opatrení na boj proti podvodom v záujme predchádzania a zisťovania
podvodov pri hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ v rámci orgánov
riadiacich príslušné finančné prostriedky, -
predbežná kontrola mechanizmov proti podvodom dostupných v prijímajúcej krajine
ako súčasť posúdenia kritérií oprávnenosti hospodárenia s verejnými
financiami na účely podpory prijímajúceho rozpočtu (t. j. aktívny
záväzok bojovať proti podvodom a korupcii, primerané kontrolné orgány,
dostatočná súdna právomoc a účinné mechanizmy reakcie a postihov), -
predbežné kontroly všetkých zmlúv obstarávaných na vnútroštátnej úrovni; ich
zrušenie potom, ako vnútroštátne systémy splnia prísne normy v oblasti riadenia
a kontroly, -
Odhaľovanie podvodov a nápravné opatrenia -
predbežné kontroly transakcií vykonávané zamestnancami Komisie, -
vnútorné a vonkajšie audity a overovania vrátane Európskeho dvora audítorov, -
retrospektívne kontroly a spätné vymáhanie platieb. V prípade
podozrenia na úmyselné nezrovnalosti (podvod) má GR ELARG k dispozícii aj iné
opatrenia vrátane: -
pozastavenia časového limitu pre platby a oznámenia subjektu, -
osobitných auditov (audit ad hoc/forenzný audit), -
systému včasného varovania a intenzívnejšieho monitorovania zmlúv, -
pozastavenia/ukončenia zmluvy, -
postupu vylúčenia, -
žiadostí o odloženie splácania finančných prostriedkov z vnútroštátnych
fondov, -
pozastavenia alebo zrušenia prenosu riadiacich právomocí. GR ELARG bude
naďalej využívať svoju stratégiu pre boj proti podvodom v súlade s
novou stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom, ktorá bola prijatá 24. júna 2011.
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov
–
Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za
sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové
riadky v týchto okruhoch. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevky Číslo [Názov] || DRP/NRP ([32]) || krajín EZVO[33] || kandidátskych krajín[34] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách Okruh 4 || 04 01 04 13 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Zložka ľudských zdrojov – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 04 06 01 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Rozvoj ľudských zdrojov || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 05 01 04 03 Predvstupová pomoc v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj vidieka (IPARD) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 05 05 02 Nástroj predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka (IPARD) || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 13 01 04 02 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) – Komponent regionálneho rozvoja – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 13 05 02 Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)– Komponent regionálneho rozvoja || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 13 05 03 01 Cezhraničná spolupráca (CBC) – Príspevok z podokruhu 1b || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 13 05 03 02 Cezhraničná spolupráca (CBC) a účasť kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na programoch nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v rámci štrukturálnych fondov – Príspevok z okruhu 4 || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 01 04 01 Predvstupová pomoc – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 01 04 04 Predvstupový fond a výmena informácií o technickej pomoci (TAIEX) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 01 04 30 Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru – Dotácie pre programy okruhu 4 v oblasti politiky rozšírenia || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 01 Pomoc kandidátskym krajinám na prechod a na budovanie inštitúcií || NRP || NIE || NIE || NIE || ÁNO Okruh 4 || 22 02 02 Pomoc potenciálnym kandidátskym krajinám na prechod a na budovanie inštitúcií || NRP || NIE || NIE || NIE || ÁNO Okruh 4 || 22 02 03 Dočasná civilná správa na západnom Balkáne || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 04 01 Cezhraničná spolupráca (CBC) medzi krajinami IPA a účasť na nadnárodných a medziregionálnych programoch v rámci EFRR a programoch pre prímorské oblasti v rámci ENPI || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 04 02 Cezhraničná spolupráca (CBC) s členskými štátmi || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 06 Predvstupový fond a výmena informácií o technickej pomoci (TAIEX) || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 07 01 Regionálne a horizontálne programy || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 07 02 Hodnotenie výsledkov pomoci Únie, následné opatrenia a audit || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 10 02 Informácie a komunikácia pre tretie krajiny || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 22 02 07 03 Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Okruh 4 || 32 04 11 Energetické spoločenstvo || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE –
Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom
za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a
rozpočtové riadky v týchto okruhoch. Rozpočet pre nástroj IPA II bude
zostavený podľa článku 41 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Hoci je celkový príspevok pre tento nástroj určený na politiku
rozširovania, za riadenie príslušných činností spoločne zodpovedajú
GR ELARG, GR REGIO, GR EMPL a GR AGRI. Každý z týchto útvarov preberá
zodpovednosť za svoje príslušné oblasti politiky, bez toho, aby bola
dotknutá celková koordinačná úloha GR ELARG. Na tento účel budú celkové prostriedky
nástroja IPA II rozdelené medzi jednotlivé oblasti politiky, čím sa
zaručí vhodná kombinácia politík v súlade s potrebami krajín prijímajúcich
pomoc a po spoločnej dohode medzi uvedenými štyrmi GR. Ak to bude potrebné
na zaručenie účinného vykonávania strategických dokumentov a plnenie
rozpočtu, presuny medzi jednotlivými oblasťami politiky budú možné na
základe dohody s útvarmi zodpovednými za príslušné oblasti politiky. Bezproblémový prechod z nástroja IPA na
nástroj IPA II s cieľom efektívneho a účinného dokončenia pomoci
na základe IPA bude zaručený. Podrobné údaje o rozpočtovej štruktúre
budú predložené v rámci návrhu rozpočtu na rok 2014, aby sa zaručil
súlad so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa
činností.
3.2.
Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
v mil.
EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || 4 || Globálna Európa GR: AGRI/ELARG/EMPL/REGIO || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || 22 02 Finančná pomoc kandidátskym krajinám/potenciálnym kandidátskym krajinám 04 06 01 Ľudské zdroje 05 05 02 Rozvoj vidieka 13 05 02 Regionálny rozvoj 13 05 03 Cezhraničná spolupráca 32 04 11Energetické spoločenstvo || Záväzky || (1) || 1842,5 || 1879,4 || 1917,0 || 1955,3 || 1994,4 || 2034,3 || 2075,6 || 13698,6 Platby[35] || (2) || 368,5 || 1112,9 || 1872,2 || 1909,6 || 1947,8 || 1986,8 || 2026,6 || 11224,4 22 02 07 03 Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov[36] || Záväzky || (1a) || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || Platby || (2a) || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[37] || || || || || || || || 22 01 04 01/04/30 04 01 04 13 05 01 04 03 13 01 04 02 || || (3) || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4 Rozpočtové prostriedky pre GR ELARG/AGRI/EMPL/REGIO SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1 Platby || =2+2a +3 || 423,9 || 1169,4 || 1929,8 || 1968,4 || 2007,8 || 2048,0 || 2088,5 || 11635,8 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 1842,5 || 1879,4 || 1917,0 || 1955,3 || 1994,4 || 2034,3 || 2075,6 || 13698,6 Platby || (5) || 368,5 || 1112,9 || 1872,2 || 1909,6 || 1947,8 || 1986,8 || 2026,6 || 11224,4 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 1898,0 || 1935,9 || 1974,6 || 2014,1 || 2054,4 || 2095,5 || 2137,4 || 14110,1 Platby || =5+ 6 || 423,9 || 1169,4 || 1929,8 || 1968,4 || 2007,8 || 2048,0 || 2088,5 || 11635,8 Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || Administratívne výdavky v mil.
EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU GR: ELARG/AGRI/REGIO/EMPL || Ľudské zdroje || 27,0 || 26,1 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 181,5 Ostatné administratívne výdavky || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,9 || 0,9 || 0,9 || 5,3 GR ELARG/ AGRI/REGIO/EMPL SPOLU || || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Celkové záväzky = Celkové platby) || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8 || 186,8 v mil.
EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 1925,7 || 1962,7 || 2001,1 || 2040,6 || 2080,9 || 2122,0 || 2163,9 || 14296,8 Platby || 451,7 || 1196,2 || 1956,3 || 1994,9 || 2034,2 || 2074,4 || 2114,9 || 11822,6
3.2.2.
Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové
prostriedky
Náklady sú v tejto fáze
neisté alebo premenlivé z dôvodu nadchádzajúcej fázy programovania, ktorej
výsledky nevieme vopred odhadnúť. Preto nie je v tejto fáze možné
poskytnúť odhad jednotkových nákladov. Výstupy nemožno kvantifikovať
výlučne v číselných hodnotách, pretože pokrok sa meria vo vzťahu
k pokroku krajín na ich ceste k pristúpeniu k EÚ. Odhady nákladov a
jednotkových nákladov budú poskytnuté na základe posúdenia potrieb po príprave
a schválení dokumentov a stratégií jednotlivých a viacerých krajín. ¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. ý Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov.
3.2.3.
Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové
prostriedky
3.2.3.1.
Zhrnutie
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. x Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Poznámka: Číselné údaje pre okruh 5
zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG a delegácií EÚ a GR
AGRI/REGIO/EMPL. Číselné údaje pre okruh 4 zahŕňajú údaje
týkajúce sa GR ELARG/EMPL/AGRI/REGIO. v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 27,0 || 26,1 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 25,7 || 181,5 Ostatné administratívne výdavky || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 0,8 || 5,3 Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 27,7 || 26,8 || 26,5 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 26,4 || 186,8 Mimo OKRUHU 5[38] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 49,9 || 50,9 || 52,0 || 53,0 || 54,1 || 55,1 || 55,7 || 370,6 Iné administratívne výdavky || 5,5 || 5,6 || 5,7 || 5,8 || 5,9 || 6,1 || 6,2 || 40,8 Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 55,4 || 56,5 || 57,7 || 58,8 || 60,0 || 61,2 || 61,8 || 411,4 SPOLU || 83,2 || 83,3 || 84,1 || 85,3 || 86,4 || 87,6 || 88,3 || 598,2
3.2.3.2.
Odhadované potreby ľudských zdrojov
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov ý Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako
je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Poznámka: Číselné údaje pre okruh 5
zahŕňajú údaje týkajúce sa GR ELARG a delegácií EÚ, sídla GR
AGRI/EMPL/REGIO a zahŕňajú aj zníženie pracovných miest v súvislosti
s postupným ukončením fungovania delegácií Chorvátska. Číselné údaje pre okruh 4 zahŕňajú
údaje týkajúce sa GR ELARG/EMPL/AGRI/REGIO. odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno
desatinné miesto ) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || 22 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 108,0 || 107,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0 || 105,0 04 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 10,9 || 10,9 || 10,5 || 10,5 || 10,5 || 10,5 || 10,5 05 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 9 || 9 || 9 || 9 || 9 || 9 || 9 13 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 13 || 13 || 13 || 13 || 13 || 13 || 13 22 01 01 02 (delegácie)[39] || 46,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 || 40,0 22 01 05 01 (nepriamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa 10 01 05 01 (priamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[40] || 22 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 18,6 || 18,5 || 18,3 || 18,1 || 18,1 || 18,1 || 18,1 04 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || - || - || - || - || - || - || - 05 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 || 2,9 13 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 22 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || 17,7 || 17,5 || 17,3 || 17,2 || 17,2 || 17,2 || 17,2 22 01 04 01/04 [41] || - sídlo[42] || 102,3 || 100,1 || 98 || 96 || 93,9 || 91,9 || 90 - delegácia || 399,5 || 400,6 || 401,7 || 402,8 || 403,9 || 404,9 || 405,9 04 01 04 13 v delegáciách || 13,2 || 13,3 || 13,3 || 13,3 || 13,4 || 13,4 || 13,4 05 01 04 03 v delegáciách || 5 || 5 || 5 || 5 || 5 || 5 || 5 13 01 04 02 v delegáciách || 39,7 || 39,8 || 39,9 || 40,0 || 40,1 || 40,2 || 40,3 22 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa Iné rozpočtové riadky (uveďte) || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa || nevzťahuje sa SPOLU || 789,3 || 781 || 777,3 || 776,2 || 775,3 || 774,5 || 773,7 Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú
doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného
postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Plánovanie, príprava programov, riadenie a monitorovanie finančnej pomoci Externí zamestnanci || Plánovanie, príprava programov, riadenie a monitorovanie finančnej pomoci
3.2.4.
Súlad s platným viacročným finančným
rámcom 2014 – 2020
ý Návrh/iniciatíva je v súlade s viacročným finančným
rámcom na roky 2014 – 2020. ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite
požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a
zodpovedajúce sumy. ¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje uplatnenie nástroja flexibility
alebo revíziu viacročného finančného rámca[43]. Vysvetlite
potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce
sumy.
3.2.5.
Účasť tretích strán na financovaní
ý Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie
tretími stranami. ¨ Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie
tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Rozpočtové
prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
ý Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. ¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené
v nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na vlastné zdroje ¨ vplyv na rôzne príjmy v mil.
EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[44] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré
bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové
riadky výdavkov. Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy. [1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet
pre Európu 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011. [2] „Päť rokov rozšírenej EÚ – hospodárske úspechy a
výzvy“ – Oznámenie Komisie Rade, Parlamentu, Európskemu hospodárskemu a
sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej centrálnej banke z 20. februára
2009. [3] Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko,
Island, Čierna Hora a Turecko. [4] Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Kosovo
podľa rezolúcie BR OSN č. 1244/99. [5] Nariadenie Rady č. 1085/2006 zo 17. júla 2006. [6] O zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej
spolupráci – „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za
hranicami EÚ“. KOM(2011) 539 zo 7.9.2011. [7] T. j. mier a bezpečnosť, znižovanie chudoby,
humanitárna pomoc, investovanie do stability a rastu v krajinách
zahrnutých do procesu rozširovania a susediacich krajinách, riešenie globálnych
výziev, podporovanie európskych a medzinárodných štandardov a hodnôt a podpora
rastu a konkurencieschopnosti v zahraničí. [8] Ú. v. EÚ L … [9] Ú. v. EÚ C , , s. . [10] Ú. v. EÚ C , , s. . [11] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet
pre Európu 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011. [12] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82. [13] V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN
č. 1244/1999. [14] Ú. v. EÚ L ..... [15] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [16] Ú. v. EÚ L ... [17] Ú. v. EÚ L ... [18] Ú. v. EÚ L ... [19] Ú. v. EÚ L ... [20] Ú. v. EÚ L ... [21] Ú. v. EÚ L ... [22] Ú. v. EÚ L ... [23] Ú. v. EÚ L ... [24] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 82 – 93. [25] Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5. [26] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [27] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b)
nariadenia o rozpočtových pravidlách. [28] V zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN
č. 1244/1999. [29] Sektorový prístup k plánovaniu a
programovaniu pomoci vychádza z odvetvových stratégií danej krajiny, kombinuje
zdroje od rôznych darcov a zameriava sa na dosiahnutie širších politických
cieľov. [30] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [31] Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. [32] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [33] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [34] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [35] Platby súvisiace iba s novým nástrojom IPA. [36] Do vykonania úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2
nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na
roky 2014 –2020 sa finančné potreby na podporu komunity cyperských Turkov
pokryjú z celkového financovania prideleného na nástroj predvstupovej pomoci. [37] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [38] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [39] Vrátane 5 FTE na dokončenie a monitorovanie pomoci z
nástroja IPA v Chorvátsku v roku 2014. [40] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny
zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; [41] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných
rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
Tento rozpočtový riadok takisto zahŕňa pridelenie 22 FTE na
implementáciu, monitorovanie a postupné ukončovanie pomoci komunite
cyperských Turkov. Toto pridelenie sa pozastaví a presunie do príslušnej
rozpočtovej hlavy po vykonaní úpravy stanovenej v článku 11 ods. 2
nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na
roky 2014 –2020. [42] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné
hospodárstvo (EFRH). [43] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [44] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.