This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0793
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on alternative dispute resolution for consumer disputes and amending Regulation (EC) No 2006/2004 and Directive 2009/22/EC (Directive on consumer ADR)
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov)
/* KOM/2011/0793 v konečnom znení - 2011/0373 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) /* KOM/2011/0793 v konečnom znení - 2011/0373 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.
Kontext návrhu
Tento návrh spolu
s návrhom nariadenia o riešení spotrebiteľských sporov online
(nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) sa musí
posudzovať v súvislosti s úsilím zlepšiť fungovanie vnútorného
trhu na úrovni maloobchodu a najmä zlepšiť nápravné opatrenia pre
spotrebiteľov. Veľké
množstvo európskych spotrebiteľov sa stretáva s problémami pri nákupe
tovaru a služieb na vnútornom trhu. V roku 2010 išlo o približne 20 %
európskych spotrebiteľov[1].
Napriek všeobecne vysokej úrovni ochrany spotrebiteľov, ktorá je
zaručená právnymi predpismi, zostávajú problémy, na ktoré spotrebitelia
narážajú, často nevyriešené. Straty, ktoré vznikajú európskym
spotrebiteľom v dôsledku problémov so zakúpeným tovarom alebo službami, sa
odhadujú na 0,4 % HDP EÚ. Okrem využívania
tradičných súdnych prostriedkov nápravy[2]
majú spotrebitelia a podniky v niektorých členských štátoch možnosť
obrátiť sa so svojimi sťažnosťami na subjekty alternatívneho
riešenia sporov (ďalej len „subjekty ARS“). Cieľom týchto subjektov
je mimosúdne urovnanie sporov medzi stranami zapojením príslušného subjektu
(napr. rozhodcu, zmierovacieho vyjednávača, mediátora, ombudsmana, rady
pre sťažnosti). Komisia prijala dve odporúčania
o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov[3] a zriadila dve siete,
ktoré sa zaoberajú ARS (ECC-NET[4]
a FIN-NET[5]).
Mnohé právne predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na špecifické sektory,
zahŕňajú klauzulu o ARS[6]
a smernica o sprostredkovaní poistenia[7]
podporuje riešenie sporov v priateľskom duchu vrátane
spotrebiteľských sporov. Analýza súčasnej situácie však odhalila
tieto hlavné nedostatky, ktoré bránia účinnosti ARS: medzery v pokrytí,
nedostatočná informovanosť medzi spotrebiteľmi a podnikmi, ako
aj rozdiely v kvalite postupov ARS[8].
Nedostatok účinného ARS predstavuje
osobitné problémy v kontexte cezhraničných transakcií (napr. jazykové
bariéry, potenciálne vyššie náklady, rozdiely v právnych predpisoch medzi
jednotlivými členskými štátmi). Vzhľadom na
zistené problémy sa Komisia zaviazala navrhnúť opatrenia v oblasti
ARS, ktoré zabezpečia, aby všetky spotrebiteľské sťažnosti mohli
byť predkladané subjektu ARS a aby sa spory vzniknuté pri
cezhraničných transakciách dali ľahšie riešiť[9].
2.
Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami
a posúdenie vplyvu
2.1.
Zbieranie odborných znalostí a konzultácia so
zainteresovanými stranami
Komisia uskutočnila niekoľko štúdií
o ARS. Medzi ne patrí „Štúdia o využívaní alternatívneho riešenia sporov v
Európskej únii“[10]
z roku 2009, v ktorej vykonala hlbokú analýzu existujúcich subjektov ARS a ich
fungovania vo všetkých členských štátoch, štúdia pod názvom „Nápravné
opatrenia v prospech spotrebiteľov v EÚ: skúsenosti, dojmy
a názory spotrebiteľov“[11],
„Posúdenie nákladov súvisiacich s dodržiavaním predpisov vrátane
administratívnych nákladov/administratívnej záťaže pre podniky, ktoré sú
spojené s využívaním alternatívneho riešenia sporov (ARS)“ (2011)
a štúdia pod názvom „Cezhraničné riešenie sporov v Európskej
únii“ (2011)[12].
V januári 2011 sa začala verejná konzultácia
o využívaní alternatívneho riešenia sporov[13].
Ukázalo sa, že v otázke alternatívneho riešenia sporov sa dosiahol vysoký
stupeň zhody: všetci respondenti súhlasili s tým, že je potrebné, aby sa
ARS ďalej rozvíjalo, aby lepšie fungoval vnútorný trh. Prevažná
väčšina respondentov takisto podporila opatrenia na úrovni EÚ a zdôraznila
potrebu kvalitných postupov ARS, ktoré by mali byť dostupné najmä pri
sporoch, ku ktorým dochádza v súvislosti s cezhraničnými transakciami
a v digitálnom prostredí. Podľa ich názoru by sa účinné postupy
ARS mali riadiť niekoľkými všeobecnými zásadami, ako sú
nestrannosť, transparentnosť a účinnosť a
spravodlivosť. Mnohí respondenti podporili zlepšenie postupov RSO, najmä
pri transakciách v rámci elektronického obchodovania, v súvislosti s ktorými
narastá počet sťažností, najmä v prípadoch, keď ide
o nízku hodnotu. V marci 2011 zorganizovali útvary Komisie
spolu s Európskym parlamentom samit na tému „Alternatívne riešenie sporov pre
vnútorný trh a spotrebiteľov“, na ktorom sa stretlo okolo 2000
zainteresovaných strán. Z debaty vyplynulo, že rozvoj ARS pre
spotrebiteľov vrátane RSO má všeobecnú podporu, pričom sa
podčiarkla potreba opatrení na úrovni EÚ. V apríli 2011 bol v rámci
Európskeho spotrebiteľského samitu[14]
zorganizovaný seminár na tému „Ako zlepšiť fungovanie ARS“, na ktorom sa
zúčastnilo 60 zainteresovaných strán. Bol poskytnutý doplňujúci vstup,
konkrétne prostredníctvom obchodnej konzultácie pod vedením útvarov Komisie v
období od decembra 2010 do januára 2011 prostredníctvom Európskeho
podnikateľského testovacieho panela[15]
a obchodná konzultácia, ktorá prebehla od marca do mája 2011 prostredníctvom
prieskumnej platformy MSE[16]. Konzultácie prebehli aj s európskym
dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS).
2.2.
Posúdenie vplyvu
Komisia vykonala podrobné posúdenie vplyvu, v
ktorom analyzovala viaceré možnosti politík pre „pokrytie ARS, informácie
a kvalitu“ a „RSO pri cezhraničných transakciách v rámci
elektronického obchodovania“. V závere posúdenia vplyvu sa uviedlo, že len
kombinácia dvoch nástrojov ARS a RSO môže zabezpečiť prístup k
nestranným, transparentným, účinným a spravodlivým prostriedkom na
mimosúdne riešenie domácich a cezhraničných sporov. Rámcová smernica je
konkrétne najvhodnejším spôsobom zabezpečenia plného krytia ARS vo
všetkých členských štátoch, informovania spotrebiteľov o ARS a
zabezpečenia toho, aby subjekty ARS rešpektovali špecifické zásady
kvality. Plným krytím ARS sa vytvorí požadovaný rámec, na základe ktorého môže
systém RSO v rámci celej EÚ účinne riešiť spory v súvislosti s
cezhraničnými transakciami v rámci elektronického obchodovania.
3.
Právne prvky návrhu
3.1.
Hlavné právne prvky návrhu
3.1.1.
Zabezpečenie toho, aby pre všetky
spotrebiteľské spory existovali postupy ARS
V zmysle tohto návrhu členské štáty
zabezpečujú, aby všetky spory medzi spotrebiteľom a obchodníkom,
ktoré vzniknú pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, mohli byť
predložené subjektu ARS aj formou online. Aby členské štáty splnili svoju
povinnosť, môžu využiť existujúce subjekty ARS a v prípade potreby
upraviť ich rozsah pôsobnosti; alebo môžu vytvoriť nové subjekty ARS
či univerzálny subjekt pre všetky sektory. Tento návrh sa vzťahuje na spory medzi
spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré vzniknú pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb. Zahŕňa sťažnosti podané spotrebiteľmi
na obchodníkov, ale aj sťažnosti na spotrebiteľov podané obchodníkmi.
Tento návrh sa uplatňuje na subjekty ARS, ktorých snahou je vyriešiť
spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi mimosúdnou cestou, a to zapojením
subjektu riešenia sporov. Vzťahuje sa najmä na sprostredkovateľské
postupy, ale aj na mimosúdne konania rozhodcovského charakteru, ako sú konania
pred radami pre vybavovanie sťažností spotrebiteľov, arbitráž
a postupy zmierenia. Tento návrh sa nevzťahuje na systémy vybavovania
spotrebiteľských sťažností riadené obchodníkmi ani na subjekty
riešenia sporov, v prípade ktorých fyzické osoby poverené riešením sporov
zamestnáva výlučne obchodník. Vylučuje aj priame dohody medzi
stranami.
3.1.2.
Informácie o ARS a spolupráci
Keď dôjde k sporu, spotrebitelia musia
byť schopní rýchlo zistiť, ktoré subjekty ARS sú kompetentné
riešiť ich spor. Preto sa týmto návrhom zabezpečuje, že spotrebitelia
budú môcť nájsť informácie o kompetentných subjektoch ARS v
hlavných obchodných dokladoch, ktoré im poskytne obchodník, a v prípade, že má
obchodník webovú stránku, na tejto stránke. Okrem toho budú obchodníci povinní
informovať spotrebiteľov o tom, či sa zaväzujú
k uplatňovaniu ARS v súvislosti so sťažnosťami, ktoré na
nich podá spotrebiteľ. Táto povinnosť bude pôsobiť ako motivácia
pre obchodníkov k častejšiemu uplatňovaniu ARS. V zmysle tohto návrhu členské štáty
zabezpečujú, aby spotrebitelia mohli získať pomoc, keď sú
zapojení do cezhraničného sporu. Členské štáty môžu poveriť touto
úlohou svoje strediská Siete európskych spotrebiteľských centier
(ECC-net), ktorá v súčasnosti usmerňuje spotrebiteľov, aby pri
riešení cezhraničných sporov využívali kompetentné subjekty ARS. V zmysle tohto návrhu sa subjekty ARS budú
naďalej podporovať v tom, aby sa v prípadoch, keď riešia spory v
konkrétnej oblasti, stali členmi sietí subjektov ARS v oblastiach
špecifických pre dané odvetvia. Okrem toho sa v tomto návrhu podporuje
spolupráca medzi subjektmi ARS a vnútroštátnymi orgánmi poverenými presadzovaním
právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov. Tento návrh zahŕňa predpisy na
zabezpečenie rešpektovania prísnych záruk dôvernosti a ochrany údajov v
súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.
3.1.3.
Kvalita subjektov ARS
Cieľom tohto návrhu je
zabezpečiť, aby subjekty ARS rešpektovali zásady kvality, ako sú
nestrannosť, transparentnosť, účinnosť a
spravodlivosť. Takéto zásady boli stanovené v dvoch odporúčaniach
Komisie. Tým, že uvedené zásady nadobudnú záväzný účinok, vytvorí tento
návrh rovnaké podmienky pre ARS a posilní dôveru spotrebiteľov, ako aj
obchodníkov v postupy ARS. Transparentnosť subjektov ARS by mala
zabezpečiť, že strany dostanú všetky informácie, ktoré potrebujú na
to, aby prijímali informované rozhodnutia predtým, ako sa zapoja do postupu
ARS. Postupy ARS by mali byť účinné a mali by vyriešiť
určité nevýhody spojené so súdnymi konaniami, ako sú náklady, dĺžka a
zložitosť. Na základe výsledkov existujúcich štúdií sa v tomto návrhu
vyžaduje, aby sa spory vyriešili do 90 dní. S cieľom zabezpečiť,
aby boli postupy ARS aj naďalej prístupné všetkým spotrebiteľom, sa v
tomto návrhu stanovuje, že by mali byť pre spotrebiteľov bezplatné
alebo cenovo dostupné.
3.1.4.
Monitorovanie
S cieľom zabezpečiť, aby
subjekty ARS sporov fungovali správne a poskytovali kvalitné služby
spotrebiteľom aj obchodníkom, musia sa dôsledne monitorovať. V každom
členskom štáte bude príslušný orgán poverený monitorovaním fungovania
subjektov ARS zriadených na jeho území. Príslušné orgány budú okrem iného na
základe informácií, ktoré im oznámili subjekty ARS, posudzovať, či
daný subjekt ARS rešpektuje požiadavky kvality stanovené v tomto návrhu. Okrem
toho budú príslušné orgány uverejňovať pravidelné správy o vývoji a
fungovaní subjektov ARS. Komisia bude každé tri roky predkladať Európskemu
parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice.
3.2.
Zásada subsidiarity
Tento návrh je založený na článku 114
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vývoj dobre fungujúceho systému ARS v rámci
Únie, ktorý je postavený na existujúcich subjektoch ARS v členských
štátoch a rešpektuje ich právne tradície, posilnení dôveru spotrebiteľov
vo vnútorný trh na úrovni maloobchodu vrátane oblasti elektronického obchodu.
Takisto otvorí nové príležitosti podnikom. Opatrenia na úrovni samotných
členských štátov by pravdepodobne vyústili do ďalšieho rozdrobenia
ARS, ktoré by zasa prispelo k nerovnakému zaobchádzaniu, pokiaľ ide
o spotrebiteľov a obchodníkov na vnútornom trhu, a nápravné
opatrenia v prospech spotrebiteľov v Únii by dosiahli odlišné úrovne.
Opatrenia na úrovni Únie v navrhovanej forme by mali európskym
spotrebiteľom poskytnúť rovnakú úroveň ochrany a podporiť
konkurenčné praktiky medzi podnikmi, čím by sa zvýšila
cezhraničná výmena produktov alebo služieb. Vymedzenie spoločných zásad a pravidiel
na úrovni Únie pre subjekty a postupy ARS vo všetkých členských
štátoch bude mať evidentnú výhodu spočívajúcu v tom, že sa ním
zabezpečí účinné a primerané riešenie spotrebiteľských sporov,
ktoré vznikajú pri domácich, ako aj cezhraničných transakciách.
Zabezpečí sa ním aj homogénnejšia úroveň kvality postupov ARS v Únii. Rozdiel vo vnútroštátnych politikách
zameraných na postupy ARS (alebo ich absencia) ukazuje, že jednostranné
opatrenia členských štátov nevedú k riešeniu, ktoré by bolo uspokojivé pre
spotrebiteľov aj pre podniky. Efektívne a účinné alternatívne
riešenie cezhraničných sporov si vyžaduje dobre fungujúci systém domácich
subjektov ARS, o ktorý sa bude opierať platforma RSO v rámci
celej EÚ.
3.3.
Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z
týchto dôvodov: Návrh sa obmedzuje výlučne na to, čo
je striktne nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Nevzťahuje sa na
všetky aspekty ARS, ale sústredí sa na niektoré kľúčové aspekty
mimosúdneho riešenia sporov. Rámcová smernica bude založená na subjektoch ARS,
ktoré už existujú, a členským štátom ponechá možnosť vybrať si
formu a metódy na dosiahnutie očakávaných výsledkov. Ciele tohto návrhu sa dosiahnu pri najnižších
nákladoch pre podniky a členské štáty, pričom sa zabráni duplicite
výdavkov a zbytočnej administratívnej záťaži. 4. Vplyv na rozpočet Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ. Preto k tomuto návrhu nie
je priložený finančný výkaz. 2011/0373 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o alternatívnom riešení spotrebiteľských
sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004
a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení
spotrebiteľských sporov) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 114, so zreteľom na návrh Európskej komisie[17], po postúpení návrhu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[18], po konzultácii s európskym dozorným úradníkom
pre ochranu údajov, v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1)
V článku 169 ods. 1 a článku 169
ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia
má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa
opatreniami, ktoré prijíma podľa jej článku 114. V článku 38
Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že politiky Únie
zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. (2)
V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný
trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je
zaručený voľný pohyb tovaru a služieb. Aby spotrebitelia mali dôveru
vo vnútorný trh a v plnej miere ho využívali, je potrebné, aby mali prístup k
jednoduchým a nízkonákladovým spôsobom riešenia sporov, ktoré vznikajú pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb. To platí pre transakcie offline, ako
aj online, a má to význam najmä v prípadoch, keď spotrebitelia
robia cezhraničné nákupy. (3)
Alternatívne riešenie sporov ponúka jednoduché,
rýchle a nízkonákladové mimosúdne riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a
obchodníkmi. Alternatívne riešenie sporov však ešte nie je v celej Európskej
únii dostatočne rozvinuté. Aby mohli spotrebitelia v plnej miere
využívať jeho potenciál, je potrebné, aby bolo alternatívne riešenie
sporov k dispozícii pre všetky druhy spotrebiteľských sporov, aby
úroveň kvality postupov ARS bola rovnaká a aby spotrebitelia aj obchodníci
boli o takýchto postupoch informovaní. Je takisto potrebné, aby subjekty ARS riešili
cezhraničné spory účinne. (4)
Komisia vo svojom Akte o jednotnom trhu[19] označila právne predpisy
o alternatívnom riešení sporov, ktoré zahŕňajú rozmer
elektronického obchodu, ako jednu z dvanástich hybných síl podnecovania
rastu a posilňovania dôvery v jednotný trh. (5)
Európska rada vyzvala Parlament a Radu, aby do
konca roka 2012 prijali prvý súbor prioritných opatrení, ktoré prinesú nový
impulz jednotnému trhu.[20] (6)
Rozvoj dobre fungujúceho alternatívneho riešenia
sporov v rámci Európskej únie je potrebný na posilnenie dôvery
spotrebiteľov vo vnútorný trh vrátane oblasti elektronického obchodu.
Takýto rozvoj by mal stavať na existujúcich postupoch ARS v členských
štítoch a mal by rešpektovať ich právne tradície. (7)
Táto smernica by sa mala vzťahovať na
zmluvné spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré vznikajú pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Mala by zahŕňať sťažnosti podané spotrebiteľmi na
obchodníkov, ale aj sťažnosti na spotrebiteľov podané obchodníkmi.
Táto smernica by sa nemala vzťahovať na spory medzi obchodníkmi;
nemala by však členským štátom brániť v tom, aby prijali alebo si
zachovali v platnosti predpisy o postupoch mimosúdneho riešenia takýchto
sporov. (8)
Vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ by malo
zahŕňať fyzické osoby, ktoré konajú mimo svojej obchodnej,
podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. Ak sa však
zmluva uzavrie čiastočne na účely obchodnej činnosti tejto
osoby a čiastočne na účely nesúvisiace s obchodovaním
(dvojúčelová zmluva), a účel, ktorým je obchodná činnosť,
je tak obmedzený, že nie je v celkovom kontexte dodávky dominantný, mala by sa
takáto osoba takisto pokladať za spotrebiteľa. (9)
Táto smernica by nemala mať vplyv na smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých
aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach[21], nariadenie Rady (ES)
č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[22], nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky („RÍM II“)[23]
a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky („RÍM I“)[24]. (10)
Táto smernica by mala mať prednosť pred
právnymi predpismi Únie, ktoré zahŕňajú predpisy zamerané na podporu
vytvárania subjektov ARS v špecifickom sektore. Ak sa v právnych
predpisoch vzťahujúcich sa na špecifický sektor vyžaduje zriadenie
takýchto subjektov, mala by mať táto smernica prednosť len do takej
miery, pokiaľ takéto právne predpisy nezabezpečujú aspoň
rovnocenný stupeň ochrany spotrebiteľov. (11)
Subjekty ARS sú veľmi odlišné v rámci
celej Únie, no odlišujú sa aj v jednotlivých členských štátoch. Táto
smernica by sa mala vzťahovať na každý subjekt, ktorý je zriadený na
báze stálosti a ponúka riešenie sporov postupmi ARS. Postup arbitráže,
ktorý sa vytvára mimo rámca subjektu ARS na báze ad hoc v prípade
jedného sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, by sa nemal pokladať
za postup ARS. (12)
Táto smernica by sa nemala vzťahovať na
konania pred subjektmi riešenia sporov, ak fyzické osoby poverené riešením
sporov zamestnáva výlučne obchodník, ani na konania pred systémami
vybavovania spotrebiteľských sťažností riadenými obchodníkmi. Nemala
by sa vzťahovať na priame dohody medzi stranami. Okrem toho by sa
nemala vzťahovať na pokusy sudcov o urovnanie sporu v priebehu súdneho
konania týkajúceho sa daného sporu. (13)
Členské štáty by mali zabezpečiť,
aby sa spory, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mohli predkladať
subjektu ARS, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici.
Členské štáty by mali mať možnosť plniť túto povinnosť
tak, že sa budú opierať o existujúce subjekty ARS, a v prípade potreby
upravovať ich rozsah pôsobnosti, alebo tak, že stanovia vytvorenie nových
subjektov ARS. Táto smernica by nemala zaväzovať členské štáty k
tomu, aby vytvorili špecifický subjekt ARS v každom maloobchodnom sektore.
Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vytvorenie
univerzálneho subjektu ARS, ktorý sa zaoberá spormi, na ktorých riešenie nie je
kompetentný žiaden osobitný subjekt. (14)
Táto smernica by nemala mať vplyv na
obchodníkov so sídlom v členskom štáte, na ktorých sa vzťahuje
subjekt ARS, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte. Členské štáty
by mali podporovať rozvoj takýchto subjektov. (15)
Táto smernica by nemala mať vplyv na to, aby
si členské štáty zachovali alebo zaviedli postupy ARS pre spoločné
riešenie identických alebo podobných sporov medzi obchodníkmi a niekoľkými
spotrebiteľmi. Takéto postupy možno pokladať za predbežný krok k
ďalšiemu vývoju kolektívnych postupov ARS v rámci Únie. (16)
Spracúvanie informácií súvisiacich so spormi, na
ktoré sa vzťahuje táto smernica, by malo byť v súlade s
predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v zákonoch, nariadeniach a
správnych predpisoch členských štátov prijatých podľa smernice
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane
fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto
údajov. (17)
Fyzické osoby poverené alternatívnym riešením
sporov by sa mali pokladať za nestranné len vtedy, ak na ne nemôže
byť vyvíjaný tlak, ktorý môže ovplyvniť ich postoj k danému
sporu. Je potrebné zabezpečiť najmä to, aby sa takýto tlak nevyvíjal
v prípade, že subjekty ARS sú financované jednou zo strán sporu alebo
organizáciou, ktorej jedna zo strán je členom. (18)
Aby sa zabezpečila transparentnosť
subjektov a postupov ARS, je potrebné, aby strany dostali všetky informácie,
ktoré potrebujú na to, aby prijímali informované rozhodnutia predtým, ako sa
zapoja do postupu ARS. (19)
Postupy ARS by mali byť účinné. Mali
byť predstavovať jednoduchý a rýchly postup, ktorého trvanie vo všeobecnosti
neprekročí 90 dní. Subjekt ARS by mal byť schopný toto obdobie
predĺžiť, ak si to vyžaduje zložitosť daného sporu. (20)
Postupy ARS by mali byť pre spotrebiteľov
bezplatné alebo cenovo dostupné, aby ich využívanie zostalo pre
spotrebiteľov ekonomicky primerané. (21)
Postupy ARS by mali byť spravodlivé v tom
zmysle, že strany v spore sú plne informované o svojich právach a
dôsledkoch svojich rozhodnutí v kontexte postupu ARS. (22)
Keď dôjde k sporu, je potrebné, aby
spotrebitelia dokázali rýchlo identifikovať, ktoré subjekty ARS sú
kompetentné na riešenie ich sťažnosti, a aby vedeli, či sa príslušný
obchodník zúčastní postupov predložených subjektu ARS. Obchodníci by preto
mali poskytovať tieto informácie vo svojich hlavných obchodných dokladoch
a v prípade, že majú webovú stránku, na tejto stránke. Táto povinnosť nemá
vplyv na článok 6 ods. 1 písm. t) a článok 8 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov.[25] V článku 6 ods. 1 písm.
t) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje, že v prípade spotrebiteľských zmlúv
uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov musí obchodník
informovať spotrebiteľa o možnosti pristúpiť k postupu riešenia
sporov a k náprave mimosúdnou cestou, ktorému podlieha obchodník, a o
podmienkach možnosti využitia tohto postupu predtým, ako sa spotrebiteľ
zaviaže zmluvou. V článku 7 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje,
že v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov musí
byť táto informácia poskytnutá v papierovej podobe, alebo ak spotrebiteľ
súhlasí, na inom trvalom nosiči. (23)
V tejto smernici sa nestanovuje, že účasť
obchodníkov na postupoch ARS je povinná, ani že výstup z takýchto postupov je
pre obchodníkov záväzný, ak spotrebiteľ proti nim podal
sťažnosť. Táto smernica však nemá vplyv na žiadne vnútroštátne
predpisy, na základe ktorých je účasť obchodníkov na takýchto
postupoch povinná, alebo výstup pre obchodníkov záväzný, za predpokladu, že
takéto právne predpisy nebránia stranám, aby uplatňovali svoje právo na prístup
k súdnemu systému, ako je zaručené článkom 47 Charty základných
práv Európskej únie. (24)
Členské štáty by mali zabezpečiť,
aby subjekty ARS spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov. (25)
Siete subjektov ARS, ktoré uľahčujú
riešenie cezhraničných sporov, ako je FIN-NET v oblasti finančných
služieb, by sa v rámci Únie mali posilniť. Členské štáty by mali
podporovať subjekty ARS v tom, aby sa stali súčasťou takýchto
sietí. (26)
Úzka spolupráca medzi subjektmi ARS a
vnútroštátnymi orgánmi poverenými presadzovaním právnych predpisov Únie
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov by mala posilniť účinné
uplatňovanie takýchto právnych predpisov Únie. (27)
Subjekty ARS by sa mali by sa dôsledne
monitorovať, aby sa zabezpečilo ich správne a účinné
fungovanie. Komisia a príslušné orgány v zmysle tejto smernice by mali
uverejniť a aktualizovať zoznam subjektov ARS, ktoré sú v súlade s
touto smernicou. Tento zoznam by mali uverejniť aj ostatné orgány, ako sú
subjekty ARS, združenia spotrebiteľov, združenia podnikov a Sieť
európskych spotrebiteľských centier. Okrem toho by príslušné orgány mali
uverejňovať pravidelné správy o vývoji a fungovaní subjektov ARS.
Subjekty ARS by mali príslušným orgánom poskytovať špecifické informácie,
na ktorých by sa tieto správy mali zakladať. Členské štáty by mali
podporovať subjekty ARS pri poskytovaní takýchto informácií
prostredníctvom odporúčania Komisie 2010/304/EÚ o používaní
harmonizovanej metodiky klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok
spotrebiteľov[26].
(28)
Je potrebné, aby členské štáty stanovili
sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice týkajúce sa informácií pre
spotrebiteľov od obchodníkov a informácií, ktoré majú príslušným orgánom
poskytovať subjekty ARS, a zabezpečovali ich uplatňovanie.
Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. (29)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi
zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
(„nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“)[27] by sa malo zmeniť a
doplniť tak, aby bol v jeho prílohe uvedený odkaz na túto smernicu s
cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania
tejto smernice. (30)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22
z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských
záujmov (smernica o súdnych príkazoch)[28]
by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby v jej prílohe bol uvedený odkaz
na túto smernicu, s cieľom zabezpečiť, aby boli chránené
kolektívne záujmy spotrebiteľov stanovené v tejto smernici. (31)
Keďže cieľ tejto smernice, a to
prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí
vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, nie je možné uspokojivo
dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ho možno lepšie
dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so
zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade
so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica
neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (32)
Táto smernica rešpektuje základné práva a je v súlade
so zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie a najmä
v jej článkoch 7, 8, 38 a 47, PRIJALI TÚTO SMERNICU: KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1
Predmet Táto smernica má prispieť k fungovaniu
vnútorného trhu a k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov
zabezpečením, že spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi sa môžu
predkladať subjektom, ktoré ponúkajú nestranné, transparentné, účinné
a spravodlivé postupy alternatívneho riešenia sporov. Článok 2
Rozsah 1.
Táto smernica sa vzťahuje na postupy
mimosúdneho riešenia zmluvných sporov, ktoré vznikajú pri nákupe tovaru alebo
poskytovaní služieb obchodníkom so sídlom v Únii spotrebiteľovi s
pobytom v Únii, pri ktorých zasahuje subjekt alternatívneho riešenia sporov,
ktorý navrhne alebo uloží riešenie, alebo obe strany spojí s cieľom
uľahčiť riešenie v priateľskom duchu, ďalej len
„postupy ARS“. 2.
Táto smernica sa nevzťahuje na: (a)
konania pred subjektmi riešenia sporov, v prípade
ktorých fyzické osoby poverené riešením sporov zamestnáva výlučne
obchodník; (b)
konania pred systémami vybavovania
spotrebiteľských sťažností prevádzkované obchodníkmi; (c)
priame dohody medzi spotrebiteľom a
obchodníkom, bez ohľadu na to, či sú zastupovaní; (d)
pokusy sudcov o urovnanie sporu v priebehu súdneho
konania týkajúceho sa daného sporu. Článok 3
Vzťah s inými právnymi predpismi Únie 1. Táto smernica nemá vplyv na smernicu
2008/52/ES, nariadenie (ES) č. 44/2001, nariadenie (ES) č. 864/2007 a
nariadenie (ES) č. 593/2008. 2. Článok 5 ods. 1 tejto smernice
má prednosť pred ustanoveniami uvedenými v prílohe. 3. Táto smernica má prednosť pred
povinnými ustanoveniami obsiahnutými v právnych predpisoch Únie
špecifických pre daný sektor, ktoré súvisia s alternatívnym riešením sporov,
len do tej miery, pokiaľ takéto predpisy nezabezpečujú aspoň
rovnocenný stupeň ochrany spotrebiteľov. Článok 4
Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice: (a)
„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba,
ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej,
podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti; (b)
„obchodník“ je akákoľvek fyzická osoba alebo
akákoľvek právnická osoba, bez ohľadu na to, či je v súkromnom
alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná, a to aj prostredníctvom
akejkoľvek osoby konajúcej v jej mene alebo z jej poverenia, na účely
súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo
profesijnou činnosťou; (c)
obchodník má sídlo: –
v mieste svojho podniku, ak ide o fyzickú osobu ; –
v mieste svojho registrovaného sídla, ústrednej
správy alebo miesta podnikania vrátane pobočky, agentúry alebo
akéhokoľvek iného zariadenia, v prípade, že ide o spoločnosť
alebo inú právnickú osobu alebo združenie fyzických alebo právnických osôb; (d)
„cezhraničný spor“ je zmluvný spor, ktorý
vzniká pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, kde v čase,
keď si spotrebiteľ objednáva tovar alebo služby, má pobyt v inom
členskom štáte ako je členský štát, v ktorom má sídlo obchodník; (e)
„subjekt ARS“ je akýkoľvek subjekt, ktorý je
akokoľvek nazvaný alebo uvedený, ktorý má trvalé sídlo a ponúka riešenie
sporov postupmi ARS; (f)
subjekt ARS má sídlo: –
v mieste, kde vykonáva činnosti alternatívneho
riešenia sporov, ak je riadený fyzickou osobou; –
ak je riadený právnickou osobou alebo združením
fyzických alebo právnických osôb, v mieste, kde táto právnická osoba alebo
združenie fyzických osôb vykonávajú činnosti alternatívneho riešenia
sporov, alebo kde majú svoje registrované sídlo; –
ak je subjekt riadený orgánom alebo iným verejným
subjektom, v mieste , kde má tento orgán alebo verejný subjekt svoje sídlo. KAPITOLA II
PRÍSTUP K ALTERNATÍVNEMU RIEŠENIU SPOROV A ZÁSADY, KTORÉ SA NAŇ
UPLATŇUJÚ Článok 5
Prístup k alternatívnemu riešeniu sporov 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby sa spory,
na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mohli predkladať subjektu ARS,
ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici. 2.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS: (a)
mali webovú stránku, ktorá umožňuje stranám
predkladať sťažnosti online; (b)
umožňovali stranám vymieňať si
informácie pomocou elektronických prostriedkov; (c)
prijímali domáce aj cezhraničné spory vrátane
sporov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. [Úrad pre publikácie: prosím, vložte referenčné
číslo] z [Úrad pre publikácie: prosím vložte dátum prijatia] o
riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení
spotrebiteľských sporov online)[29];
a (d)
pri riešení sporov, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, prijímali opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby
spracúvanie osobných údajov bolo v súlade s predpismi o ochrane
osobných údajov stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa
vykonáva smernica 95/46/ES. 3.
Členské štáty môžu plniť svoju
povinnosť v zmysle odseku 1 tak, že zabezpečia, aby existoval
univerzálny subjekt ARS, ktorý je
kompetentný zaoberať sa spormi, ako sa uvádza v odseku 1, na riešenie
ktorých nie je kompetentný žiaden existujúci subjekt ARS. Článok 6
Odborné znalosti a nestrannosť 4.
Členské štáty zabezpečujú, aby fyzické
osoby poverené alternatívnym riešením sporov mali potrebné odborné znalosti a
aby boli nestranné. Splnenie tejto požiadavky možno zaručiť tým, že
sa zabezpečí, aby: (a)
mali potrebné znalosti, zručnosti
a skúsenosti v oblasti alternatívneho riešenia sporov; (b)
neboli bez právneho dôvodu oslobodení od svojich
povinností; (c)
nemali konflikt záujmov so žiadnou stranou v spore. 5.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS v prípade, že fyzické osoby poverené riešením sporov tvoria
súčasť kolégiového orgánu, stanovili pre tento orgán rovnaký
počet zástupcov záujmov spotrebiteľov ako zástupcov záujmov
obchodníkov. Článok 7
Transparentnosť 6.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS na svojich webových stránkach, ako aj v tlačenej forme vo svojich
priestoroch verejne sprístupňovali informácie, ktoré sa týkajú: (a)
fyzických osôb poverených alternatívnym riešením
sporov, spôsobu ich menovania a dĺžky ich mandátu; (b)
zdroja financovania vrátane percentuálneho podielu
verejného a súkromného financovania; (c)
ich prípadného členstva v sieťach
subjektov ARS, ktoré uľahčujú cezhraničné riešenie sporov; (d)
druhov sporov, ktorými sú kompetentné sa
zaoberať; (e)
procedurálnych pravidiel pri alternatívnom riešení
sporov; (f)
jazykov, v ktorých sa môžu predkladať
sťažnosti subjektu ARS a v ktorých postup prebieha; (g)
druhov pravidiel, ktoré môžu subjekty ARS
použiť ako základ pre riešenie sporov (t. j. právne predpisy, aspekty
spravodlivosti, kódexy správania); (h)
akýchkoľvek predbežných požiadaviek, ktoré
strany budú prípadne musieť splniť predtým, ako bude môcť
začať postup ARS; (i)
prípadných nákladov, ktoré strany budú mať
uhradiť; (j)
približnej dĺžky trvania postupu ARS; (k)
právneho dosahu, ktorý bude mať výstup postupu
ARS. 7.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS na svojich webových stránkach, ako aj v tlačenej forme vo svojich
priestoroch verejne sprístupňovali ročné správy o činnosti.
Tieto správy zahŕňajú tieto informácie týkajúce sa domácich aj
cezhraničných sporov: (a)
počet prijatých sporov a druhy sťažností,
s ktorými súvisia; (b)
akékoľvek opakujúce sa problémy, ktoré vedú k
sporom medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi; (c)
množstvo postupov alternatívneho riešenia sporov,
ktoré boli pozastavené pred dosiahnutím výsledku; (d)
priemerná doba na vyriešenie sporov; (e)
miera dodržiavania výsledkov postupov ARS, ak je
známa; (f)
ich prípadná spolupráca v sieťach subjektov
ARS, ktoré uľahčujú riešenie cezhraničných sporov. Článok 8
Účinnosť Členské štáty zabezpečujú, aby
postupy ARS boli účinné a spĺňali tieto požiadavky: (a)
postup ARS je ľahko prístupný obom stranám bez
ohľadu na to, kde sa nachádzajú; (b)
strany majú prístup k postupu bez toho, aby boli
povinné využiť služby právneho zástupcu; strany však môže zastupovať
alebo im pomáhať tretia strana v ktoromkoľvek štádiu postupu; (c)
postup ARS je pre spotrebiteľov bezplatný
alebo cenovo dostupný; (d)
spor sa vyrieši do 90 dní od dátumu, kedy subjekt
ARS dostal sťažnosť. V prípade komplexnejších sporov môže subjekt ARS
toto časové obdobie predĺžiť. Článok 9
Spravodlivosť 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby pri
postupoch ARS: (a)
mali strany možnosť vyjadriť svoje
stanovisko a vypočuť si argumenty a fakty predložené druhou stranou,
ako aj stanoviská všetkých expertov; (b)
bol výsledok postupu ARS sprístupnený obom stranám
písomne alebo na trvalom nosiči s uvedením dôvodov, z ktorých
výsledok vychádza. 2.
Členské štáty zabezpečujú, aby pri
postupoch ARS, ktorých cieľom je vyriešenie sporu navrhnutím riešenia, (a)
bol spotrebiteľ predtým, ako prijme navrhovanú
možnosť, informovaný o tom, že: i) má možnosť sa rozhodnúť,
či s navrhovaným riešením bude súhlasiť; ii) navrhované riešenie môže byť menej
priaznivé ako výsledok stanovený súdom, ktorý uplatňuje právne pravidlá; iii) predtým, ako prijme alebo odmietne
navrhované riešenie, má právo žiadať o nezávislé poradenstvo; (b)
boli strany pred prijatím navrhovaného riešenia
informované o právnom účinku takejto dohody; (c)
mohli strany pred vyjadrením svojho súhlasu
s navrhovaným riešením alebo dohodou v priateľskom duchu
využiť primerané obdobie na zváženie. KAPITOLA III
INFORMÁCIE A SPOLUPRÁCA Článok
10
Informácie pre spotrebiteľov poskytované obchodníkmi 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby obchodníci
so sídlom na ich území informovali spotrebiteľov o subjektoch ARS, pod
ktoré patria a ktoré sú kompetentné riešiť potenciálne spory medzi nimi a
spotrebiteľmi. Takéto informácie zahŕňajú adresu webových
stránok príslušných subjektov ARS a upresňujú, či sa obchodník
zaväzuje využívať tieto subjekty na riešenie sporov so spotrebiteľmi. 2.
Informácie uvedené v odseku 1 sa musia
uviesť na obchodníkovej webovej stránke ľahkým, priamym,
zrozumiteľným a trvale prístupným spôsobom, ak takáto stránka
existuje, vo všeobecných podmienkach zmlúv o predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb medzi obchodníkom a spotrebiteľom a vo faktúrach
a potvrdenkách súvisiacich s takýmito zmluvami. Upresňuje sa v nich, ako sa možno
dostať k ďalším informáciám o príslušnom subjekte ARS a podmienkach
jeho využitia. 3.
Ustanovenia v tomto článku nemajú vplyv na
ustanovenia v článkoch 6, 7 a 8 smernice 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o
informácie pre spotrebiteľov v prípade zmlúv uzavretých na diaľku
alebo mimo prevádzkových priestorov. Článok 11
Pomoc pre spotrebiteľov 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby
spotrebitelia mohli získať pomoc pri sporoch vznikajúcich v rámci
cezhraničného predaja tovaru alebo poskytovania služieb. Takáto pomoc bude
zameraná najmä na pomoc spotrebiteľom nadviazať kontakt so
k subjektom ARS fungujúcim v inom členskom štáte, ktorý je
kompetentný zaoberať sa cezhraničným sporom. 2.
Členské štáty môžu delegovať
zodpovednosť za úlohu uvedenú v odseku 1 svojim strediskám Siete
európskych spotrebiteľských centier, združeniam spotrebiteľov alebo
akémukoľvek inému orgánu. Článok 12
Všeobecné informácie Členské štáty zabezpečujú, aby
subjekty ARS, združenia spotrebiteľov, združenia podnikov, strediská Siete
európskych spotrebiteľských centier a prípadne orgány určené v súlade
s článkom 11 ods. 2 verejne sprístupnili vo svojich priestoroch a na
svojich webových stránkach zoznam subjektov ARS uvedených v článku 17 ods.
3. Článok 13
Spolupráca medzi subjektmi ARS pri riešení cezhraničných sporov 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov. 2.
V prípade, že v oblasti špecifickej pre daný sektor
existuje v rámci Únie sieť subjektov ARS umožňujúcich riešenie
cezhraničných sporov, členské štáty podporujú subjekty ARS, ktoré sa
zaoberajú spormi v danej oblasti, aby sa stali členmi uvedenej siete. 3.
Komisia uverejňuje zoznam názvov sietí
uvedených v odseku 1 a ich kontaktných údajov. V prípade potreby Komisia tento
zoznam každé dva roky aktualizuje. Článok 14
Spolupráca medzi subjektmi ARS a vnútroštátnymi orgánmi presadzujúcimi právne
predpisy Únie o ochrane spotrebiteľov 1.
Členské štáty zabezpečujú spoluprácu
medzi subjektmi ARS a vnútroštátnymi orgánmi poverenými presadzovaním právnych
predpisov Únie o ochrane spotrebiteľov. 2.
Táto spolupráca zahŕňa vzájomnú výmenu
informácií o obchodných praktikách medzi obchodníkmi, na ktoré podali
spotrebitelia sťažnosti. Takisto zahŕňa poskytovanie technického
posúdenia a informácií zo strany takýchto vnútroštátnych orgánov subjektom ARS
v prípade, že je takéto posúdenie alebo takéto informácie pri riešení
jednotlivých sporov potrebné. 3.
Členské štáty zabezpečujú, aby spolupráca
a výmeny vzájomných informácií uvedené v odsekoch 1 a 2 boli v súlade s
predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici 95/46/ES. KAPITOLA IV
MONITOROVANIE SUBJEKTOV ARS Článok 15
Určenie príslušných orgánov 1.
V každom členskom štáte sa určí príslušný
orgán poverený monitorovaním fungovania a vývoja subjektov ARS zriadených
na jeho území. Každý členský štát oznámi Komisii, ktorý orgán určil. 2.
Komisia vypracuje zoznam príslušných orgánov, ktoré
jej boli oznámené v súlade s odsekom 1, a uverejní ho v Úradnom
vestníku Európskej únie. Článok 16
Informácie, ktoré majú subjekty ARS oznamovať príslušným orgánom 1.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS zriadené na ich území oznamovali príslušnému orgánu tieto informácie: (a)
meno, kontaktné údaje a webovú stránku; (b)
informácie o ich štruktúre a financovaní vrátane
informácií o fyzických osobách poverených alternatívnym riešením sporov, ich
financovaní a informáciu o tom, kto ich zamestnáva; (c)
ich procedurálne pravidlá; (d)
ich poplatky, ak existujú; (e)
približnú dĺžku trvania postupov ARS; (f)
jazyk alebo jazyky, v ktorých sa môžu
predkladať sťažnosti a viesť postupy ADR; (g)
vyhlásenie o prvkoch potrebných na stanovenie ich
spôsobilosti; (h)
odôvodnené vyhlásenie založené na sebahodnotení
subjektu ARS o tom, či je spôsobilý ako subjekt ARS, ktorý spadá do
rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a či spĺňa požiadavky
stanovené v kapitole II. V prípade zmien v informáciách uvedených v písm.
a) až g) subjekty ARS bezodkladne ohlasujú tieto zmeny príslušnému orgánu. 2.
Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty
ARS poskytovali príslušným orgánom aspoň raz za rok tieto informácie: (a)
počet prijatých sporov a druhy sťažností,
s ktorými súvisia; (b)
počet postupov ARS, ktoré boli pozastavené pred
dosiahnutím výsledku; (c)
priemerná doba na vyriešenie prijatých sporov; (d)
miera dodržiavania výsledkov postupov ARS, ak je
známa; (e)
príslušné štatistiky, ktoré preukazujú, akým
spôsobom obchodníci využívajú alternatívne riešenie sporov v prípade ich
sporoch so spotrebiteľmi; (f)
akékoľvek opakujúce sa problémy, ktoré vedú k
sporom medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi; (g)
prípadné posúdenie účinnosti ich spolupráce
v rámci sietí subjektov ARS, ktoré uľahčujú riešenie
cezhraničných sporov; (h)
sebahodnotenie účinnosti postupu ARS, ktorý
subjekt ponúka, a možné spôsoby zlepšenia jeho činnosti. Článok 17
Úloha príslušných orgánov a Komisie 1.
Každý príslušný orgán posúdi na základe informácií,
ktoré dostal v súlade s článkom 16 ods. 1, či sú subjekty ARS, ktoré
mu boli oznámené, spôsobilé ako subjekty ARS, ktoré spadajú do rozsahu
pôsobnosti tejto smernice, a či spĺňajú požiadavky stanovené v
kapitole II. 2.
Na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 vypracuje
každý príslušný orgán zoznam subjektov ARS, ktoré spĺňajú podmienky
stanovené v odseku 1. Tento zoznam zahŕňa tieto informácie: (a)
meno, kontaktné údaje a adresu webovej stránky
týchto subjektov ARS; (b)
ich poplatky, ak existujú; (c)
jazyk alebo jazyky, v ktorých sa môžu
predkladať sťažnosti a viesť postupy ADR; (d)
prvky potrebné na stanovenie ich spôsobilosti; (e)
prípadne potrebu fyzickej prítomnosti strán alebo
ich zástupcov; a (f)
záväzný alebo nezáväzný charakter výsledku postupu. Každý príslušný orgán oznamuje uvedený zoznam
Komisii. V prípade, že sa príslušnému orgánu oznámia akékoľvek zmeny v súlade
s článkom 16 ods. 1 druhým pododsekom, tento zoznam sa bezodkladne
aktualizuje a Komisii sa oznámia príslušné informácie. 3.
Komisia vypracuje zoznam subjektov ARS, ktoré jej
boli oznámené v súlade s odsekom 2, a uvedený zoznam aktualizuje vždy, keď
sú jej oznámené zmeny v súlade s odsekom 2 tretím pododsekom druhou vetou.
Komisia uverejní tento zoznam a jeho aktualizované verzie a postúpi ich
príslušným orgánom a členským štátom. 4.
Každý príslušný orgán uverejní konsolidovaný zoznam
subjektov ARS uvedený v odseku 3 na svojej webovej stránke a akýmkoľvek
iným spôsobom, ktorý uzná za vhodný. 5.
Každý príslušný orgán uverejňuje každé dva
roky správu o vývoji a fungovaní subjektov ARS. V tejto správe sa najmä: (a)
označia oblasti, v ktorých sa v rámci postupov
ARS ešte neriešia spory, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ak takéto
oblasti existujú; (b)
označia najlepšie postupy subjektov ARS; (c)
prípadne poukáže na nedostatky podložené
štatistikami, ktoré bránia fungovaniu subjektov ARS pri domácich aj
cezhraničných sporoch; (d)
prípadne odporučia, ako zlepšiť
fungovanie subjektov ARS; KAPITOLA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 18
Sankcie Členské štáty stanovia pravidlá
o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení
prijatých podľa článku 10 a článku 16 ods. 1 a 2 tejto
smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich
vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a
odradzujúce. Článok 19
Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2006/2004 V prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004
sa dopĺňajú tieto body: „20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady
.... o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a
dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES
(smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L…,
…., s. …): Článok 10.“ Článok 20
Zmena a doplnenie smernice 2009/22/ES V prílohe k smernici 2009/22/ES sa
dopĺňa tento bod: „14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady ....
o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a
dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES
(smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L…,
…., s. …): Článok 10.“ Článok 21
Oznámenia 1.
Najneskôr do [Úrad pre publikácie: prosím, vložte
dátum uvedený v článku 22 ods. 1 = dátum uplatňovania smernice]
členské štáty oznámia Komisii: (a)
prípadne názvy a kontaktné údaje týkajúce sa
orgánov určených v súlade s článkom 11 ods. 2; a (b)
príslušné orgány určené v súlade s
článkom 15 ods. 1. Členské štáty informujú Komisiu o
akýchkoľvek ďalších zmenách v týchto informáciách. 2.
Najneskôr do [Úrad pre publikácie: prosím,
vložte dátum šesť mesiacov po dátume vykonávania, ako sa má vložiť v
článku 22 ods. 1] členské štáty oboznámia Komisiu s prvým
zoznamom uvedeným v článku 17 ods. 2. 3.
Komisia postúpi členským štátom informácie
uvedené v odseku 1 písm. a). Článok 22
Transpozícia 1.
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony,
iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s
touto smernicou najneskôr do [Úrad pre publikácie: prosím, vložte dátum 18
mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie
týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto
smernicou. Členské štáty uvedú priamo v prijatých
opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2.
Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti
tejto smernice. Článok 23
Správa Najneskôr do [Úrad pre publikácie: prosím, vložte
dátum: päť rokov po nadobudnutí účinnosti] a potom každé
tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice. V
správe sa posúdi vývoj a využívanie subjektov ARS, ako aj vplyv tejto smernice
na spotrebiteľov a obchodníkov. K správe sa prípadne pripoja návrhy na
zmenu a doplnenie tejto smernice. Článok 24
Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 25
Adresáti Táto
smernica je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA 1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z
23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb
spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS
a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (článok 14 ods. 1), Ú. v. ES L 271,
9.10.2002, s. 16. 2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES
zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité
aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o
dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (článok
14 ods. 2), Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10. 3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z
21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení
smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady
2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (článok 53 ods. 1),
Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. 4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z
9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (článok 11 ods. 1), Ú.
v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3. 5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES
z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja
vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (článok 19 ods. 1
tretí pododsek), Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3. [1] Eurobarometer 342, „Consumer Empowerment
(Posilňovanie postavenia spotrebiteľa)“, s. 169. [2] Napríklad nariadenie č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Ú. v. EÚ L 199,
31.7.2007, s. 1. [3] Odporúčanie Komisie 98/257/ES o zásadách platných
pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, Ú. v.
ES L 115, 17.4.1998, s. 31 a odporúčanie Komisie 2001/310/ES o
zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov
spotrebiteľov, Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56. [4] Sieť európskych spotrebiteľských centier
(ECC-Net) pomáha spotrebiteľom získať prístup k vhodným
subjektom ARS v inom členskom štáte v prípade, že ide o cezhraničné
spory. [5] FIN-NET je sieť zložená zo systémov ARS, ktoré sa
zaoberajú cezhraničnými spormi medzi spotrebiteľmi a
poskytovateľmi finančných služieb. [6] Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady
2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh
s elektrinou a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.
júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v.
EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 a 94); smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Ú. v. EÚ
L 133, 22.5.2008, s. 66); smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES
z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb
informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom
obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178,
17.7.2000, s. 1). [7] Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3. [8] Pozri Study on the use of Alternative Dispute
Resolution in the European Union (Štúdia o využívaní alternatívneho
riešenia sporov v Európskej únii) zo 16. októbra 2009, http://ec.europa.eu/consumers/redress_cons/adr_study.pdf,
s. 56 – 63; 112 – 115; 120 – 121. [9] Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: „Digitálna
agenda pre Európu“ KOM(2010) 245, s. 13; Oznámenie Komisie „Akt o jednotnom
trhu“, KOM(2011) 206, s. 9. [10] Štúdia o využívaní alternatívneho riešenia sporov v
Európskej únii, Civic Consulting of the Consumer Policy Evaluation
Consortium (CPEC), 2009, k dispozícii na stránke: http://www.cc.cec/home/dgserv/sg/evaluation/pages/eims_en.htm. [11] „Nápravné opatrenia v prospech spotrebiteľov v
Európskej únii: skúsenosti, dojmy a názory spotrebiteľov“, 2009 http://ec.europa.eu/consumers/redress_cons/docs/cons_redress_EU_qual_study_report_en.pdf
[12] http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/imco/dv/adr_study_/adr_study_en.pdf. [13] Verejná konzultácia o využívaní alternatívneho
riešenia sporov (ARS) ako prostriedku na riešenie sporov súvisiacich s komerčnými
prevodmi a praktikami v EÚ.
http://ec.europa.eu/consumers/redress_cons/Feedback_Statement_Final.pdf. [14] http://www.european-consumer-summit.eu/workshops3_en.asp.
[15] S 335 spoločnosťami zo všetkých členských
štátov EÚ prebehli konzultácie o ich skúsenostiach s ARS a názoroch naň: http://ec.europa.eu/yourvoice/ebtp/consultations/2010/adr/index_en.htm. [16] Počas tejto konzultácie 927 malých a stredných
podnikov odpovedalo na otázky týkajúce sa ARS. [17] Ú. v. EÚ C..., s... . [18] Ú. v. EÚ C..., s... . [19] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akt o jednotnom
trhu - Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery,
„Spoločne za nový rast“, KOM (2011) 206 v konečnom znení, s. 9. [20] Závery zasadnutia Európskej rady,
24. - 25. marca 2011, EUCO 10/11, s. 4; pozri aj Závery zasadnutia
Európskej rady z 23. októbra 2011, EUCO 52/11, s. 1 – 2. [21] Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3. [22] Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 32. [23] Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40. [24] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [25] Ú. V. EÚ L ..., ..., s. .... [26] Ú. v. EÚ L 136, 2.6.2010, s. 1. [27] Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. [28] Ú. v.
EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30 – 36. [29] Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ....