This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011DC0274
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Strengthening victims' rights in the EU COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Strengthening victims' rights in the EU
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ
/* KOM/2011/0274 v konečnom znení */
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ /* KOM/2011/0274 v konečnom znení */
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE
EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE
COMMITTEE OF THE REGIONS Posilnenie práv obetí v EÚ
1.
Prečo je otázka obetí dôležitá?
Trestná činnosť môže zasiahnuť každého a každoročne
sa mnoho miliónov ľudí v Európskej únii stane obeťami trestnej
činnosti. Podľa údajov agentúry Eurostat je každoročne
evidovaných 30 miliónov trestných činov spáchaných na
ľuďoch alebo majetku a mnoho trestných činov zostáva
neoznámených. Trestný čin sa často dotkne viac ako len jednej
obete a nepriamo zasiahne aj ľudí, ktorí sú obeti blízki. Možno
teda oprávnene predpokladať, že každoročne sa asi 75 miliónov
ľudí stáva priamymi obeťami trestnej činnosti[1]. Každoročne sa mnoho ľudí stane obeťami dopravných nehôd.
V roku 2010 zahynulo pri viac ako 1 milióne dopravných nehôd v Európskej
únii 30 700 ľudí. Na cestách každoročne zomiera asi 31 000 ľudí
vrátane 850 detí, ktoré ešte nedovŕšili 14 rokov, ďalších 250 000
ľudí je vážne zranených a 1,2 milióna ľudí je zranených ľahko[2]. Ľudia v Európe neustále cestujú a sťahujú sa do
zahraničia a riziko, že sa stanú obeťami, sa tým nezmenšuje. Z
odhadovanej 1,4 miliardy ciest, ktoré vykonali Európania v roku 2008, bolo asi
90 % ciest v rámci Únie[3].
Okrem toho je asi 11,3 milióna Európanov natrvalo usadených mimo svojej krajiny
pôvodu, 10 % Európanov časť svojho života žilo a pracovalo v
zahraničí a 13 % sa v zahraničí zdržiavalo zo vzdelávacích
dôvodov[4]. Tieto údaje sú dôkazom dôležitosti prijatia riadnych a účinných
krokov na zabezpečenie práv pre tých, ktorí sa v ich vlastnej krajine, na
cestách do zahraničia alebo počas pobytu v zahraničí stanú
obeťami trestných činov alebo dopravných nehôd. Ide tu o
cezhraničný aj domáci problém, ktorý si vyžaduje prijatie opatrení na úrovni
EÚ. Oblasť práv obetí má svoju dimenziu aj z hľadiska rodovej
príslušnosti. Skrytým a neoznámeným formám násilia sú totiž vystavené najmä
ženy. Rada Európy odhaduje, že 20 – 25 % Európaniek bolo obeťami
fyzického násilia aspoň raz počas ich dospelého života, 12 – 15 %
v súvislosti s domácim násilím a viac ako 10 % sa stalo obeťami
sexuálneho násilia[5]. V snahe konsolidovať oblasť slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti označila Komisia potrebu opatrení na
posilnenie práv obetí trestných činov a na zabezpečenie pokrytia ich
potrieb týkajúcich sa ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti za
strategickú prioritu[6] na
základe Štokholmského programu a súvisiaceho akčného plánu[7]. EÚ už prijala kroky v súvislosti s právami
obetí v trestnom konaní[8] a
väčšina členských štátov má určitú úroveň ochrany a podpory
obetí. Riešenie otázky postavenia a pokrytia potrieb obetí v trestnom konaní
však zostáva aj naďalej vo všeobecnosti neuspokojivé a úroveň práv
obetí je v rámci EÚ do značnej miery nejednotná. Z tohto dôvodu predkladá Komisia balík návrhov
na posilnenie existujúcich vnútroštátnych opatrení s cieľom
zabezpečiť, aby obete trestných činov mali v EÚ zabezpečenú
určitú nediskriminačnú minimálnu úroveň práv bez ohľadu na
ich štátnu príslušnosť či krajinu ich pobytu. Tento balík
zahŕňa aj nový mechanizmu vzájomného uznávania, ktorý má
zabezpečiť, aby obete, alebo potenciálne obete, na ktoré sa
vzťahuje ochranné opatrenie v členskom štáte, v ktorom majú pobyt, po
prekročení hraníc túto ochranu nestratili. Týmto balíkom EÚ prispeje k
tomu, aby sa potreby obetí trestných činov stali ústredným prvkom
justičných systémov spolu s potrebou zadržania a potrestania vinníkov. Jednou zo základných potrieb obetí je
odškodnenie. Ľudia, ktorí sa stanú obeťami dopravných nehôd v inom
členskom štáte, môžu pri vymáhaní odškodnenia čeliť
administratívnym a procesným ťažkostiam spôsobeným odlišnými
premlčacími lehotami. Komisia sa tejto otázke bude venovať a navrhne
harmonizáciu pravidiel o premlčacích lehotách, aby obete neboli vystavené
riziku straty ich práva na odškodnenie z procesných dôvodov. Medzi otázkou práv obetí a otázkou
predchádzania trestnej činnosti existuje jasná súvislosť. Komisia už
mnoho rokov prijímala kroky zamerané na predchádzanie trestnej činnosti a
násiliu a na podporu bezpečnosti na cestách[9].
Prevencia nie je dôležitá len z hľadiska zníženia počtu trestných
činov a nehôd z krátkodobého a strednodobého hľadiska, ale aj z
hľadiska zmeny postoja k trestnej činnosti alebo nedbanlivosti a môže
priniesť pozitívne dlhodobé a trvalé výsledky.
2.
Prečo sú potrebné nové opatrenia na úrovni EÚ týkajúce sa
obetí?
· Na ceste k uznávaniu obetí sme už dosiahli mnoho výsledkov, ale je
potrebné urobiť ešte viac Názor, že práva obetí by mali byť rovnako
dostupné na nediskriminačnom základe, nie je nový. V roku 1989 Súdny dvor
potvrdil, že poskytovanie odškodného, ktoré je hlavnou potrebou obetí, nemôže
byť obmedzené z dôvodu štátnej príslušnosti[10]. Odvtedy EÚ zaviedla všeobecné minimálne
normy pre obete, konkrétne prostredníctvom rámcového rozhodnutia Rady z roku
2011[11],
ako aj pre osobitné skupiny obetí – obete obchodovania s ľuďmi,
sexuálne zneužívané deti a obete terorizmu[12].
Komisia tiež do značnej miery podporovala prácu verejných agentúr a
mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú obetiam a v mnohých z nich pracujú
dobrovoľníci[13]. Implementácia noriem stanovených v rámcovom
rozhodnutí Rady z roku 2001 však nie je uspokojivá[14]. V Lisabonskej zmluve je pre EÚ stanovený
jasný právny základ pre ustanovenie minimálnych pravidiel pre práva obetí
trestných činov na uľahčenie vzájomného uznávania rozsudkov a
súdnych rozhodnutí. Európsky parlament a Európska rada okrem toho žiadali, aby
sa prijali patričné opatrenia[15].
Návrhy Komisie sú okrem rozvoja a dopĺňania existujúcich nástrojov
zamerané na posilnenie právneho rámca prostredníctvom zavedenia priamo
záväzných a riadne vykonateľných právnych nástrojov. · Posilnenie dôvery v justičný systém a zlepšenie kvality justície Jedným z cieľov Európskej únie je
poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a
spravodlivosti, v ktorom je zaistená ich sloboda pohybu. Avšak bez
účinného uplatňovania minimálnej úrovne práv obetí v rámci celej EÚ
nemožno dosiahnuť vzájomnú dôveru. To znamená, že každý justičný
systém by mal v plnej miere dôverovať normám nestrannosti
a spravodlivosti iných justičných systémov a občania EÚ by
mali dôverovať tomu, že ak vycestujú do zahraničia alebo ak tam budú
žiť, bude sa tam uplatňovať rovnaká úroveň minimálnych pravidiel.
· Minimálne normy sa musia uplatňovať vo všetkých
členských štátoch Väčšina členských štátov má
v súčasnosti určitú úroveň ochrany obetí trestných
činov a podpory týchto obetí. Riešenie otázky postavenia a pokrytia
potrieb obetí v trestnom konaní však zostáva v rámci ich justičných
systémov aj naďalej vo všeobecnosti neuspokojivé. Hoci väčšina
členských štátov má postupy pre požadovanie odškodného v prípade dopravnej
nehody, pravidlá sa líšia, pokiaľ ide o premlčacie lehoty
uplatniteľné pri jeho nárokovaní. Aby sa vyriešil tento problém, je
potrebné, aby členské štáty zaviedli normy týkajúce sa práv obetí a EÚ
musí zabezpečiť, aby mali obete všade rovnaké podmienky. Určitá
minimálna úroveň záruk a noriem uplatňovaných vo všetkých
členských štátoch uľahčí justičnú spoluprácu, zvýši kvalitu
súdnictva a takisto posilní dôveru ľudí v justíciu. · Musia byť dodržiavané základné práva Adekvátne zaobchádzanie s obeťami
zodpovedá celému radu základných práv uznaných v Charte základných práv
Európskej únie (Charta EÚ) a v Európskom dohovore o ľudských právach
(EDĽP)[16].
Musí byť zaručené účinné uznávanie a rešpektovanie práv obetí,
najmä ľudskej dôstojnosti, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života a vlastníckeho práva, a súčasne musí byť zabezpečené
dodržiavanie základných práv ostatných osôb, napríklad obvinených.
Prostredníctvom opatrení EÚ sa posilnia normy základných práv v prípade každej
osoby dotknutej trestným konaním – či už obete, obvineného alebo zadržanej
osoby – a súčasne sa zabezpečí, aby k obmedzeniu týchto práv
dochádzalo len v nevyhnutných prípadoch a v primeranej miere. · Pokrytie potrieb obetí prispieva k zníženiu celkových nákladov
vznikajúcich v dôsledku trestnej činnosti Posilnenie práv obetí má pozitívny vplyv na
samotné obete a na spoločnosť ako celok. Pokrytie potrieb obetí
počas a po skončení trestného konania môže do značnej miery
znížiť celkové náklady vznikajúce v dôsledku trestnej činnosti[17]. Patria sem aj hmotné náklady v
hospodárstve a zdravotníctve, ako aj v justičnom systéme a nehmotné
náklady, ako sú bolesť obete, jej utrpenie a zníženie kvality života.
Obete, ktoré sú rešpektované, podporované a chránené, sa fyzicky aj emocionálne
zotavia skôr a budú sa môcť rýchlejšie vrátiť do ich normálneho
života. Takto sa znížia ich straty na príjmoch, skráti sa ich absencia na
pracovisku a zmenší sa ich potreba ďalšej zdravotnej starostlivosti. Je
pravdepodobnejšie, že obete, s ktorými sa adekvátne zaobchádzalo, sa aktívne
zapoja do konania, čím sa zvýši pravdepodobnosť úspešného stíhania a
odsúdenia páchateľa, čím sa zasa zredukuje možnosť opakovania
trestného činu a beztrestnosť.
3.
Osobitné zamerania na obete trestných činov – Čo potrebjú?
V EÚ sa obeťami trestných činov
stáva každoročne mnoho ľudí. Tieto obete majú celý rad potrieb, ktoré
je potrebné pokryť s cieľom pomôcť im zotaviť sa. Je to
potreba uznať ich a zaobchádzať s nimi s rešpektom a dôstojne,
chrániť ich a podporovať, umožniť im prístup
k spravodlivosti a poskytnúť im odškodnenie a obnovu.
Hlavným cieľom legislatívneho balíka
Komisie je všeobecne pokryť potreby obetí. Návrhy Komisie sa venujú
potrebám priamych obetí trestných činov a aj nepriamych obetí, ako sú
rodinní príslušníci, ktorí následkom trestného činu takisto trpia.
Bezprostrední rodinní príslušníci priamych obetí alebo osoby závislé na týchto
obetiach budú teda môcť využiť podporu a ochranu, ktoré sú navrhnuté
v tomto balíku. Nižšie uvedený príklad ilustruje zlé
zaobchádzanie s obeťou a ako sa takéto zaobchádzanie môže dotknúť jej
života v prípade, že jej individuálne potreby neboli počas oznámenia a po
oznámení trestného činu pokryté. V ďalších oddieloch ukážeme, ako by
sa tento istý príbeh vyvíjal – z hľadiska každej kategórie potrieb
– ak by sa s obeťou a jej rodinou zaobchádzalo vďaka implementácii
návrhov Komisie adekvátnym spôsobom. Alex si so svojou rodinou prenajal prázdninový
byt v zahraničí, kde došlo jednej noci k vlámaniu. Keď sa pokúsil
útočníkov zastaviť, fyzicky ho napadli pred očami jeho rodiny.
Trestný čin oznámil miestnej polícii, ale kvôli jazykovej bariére nemohol
uviesť všetky podrobnosti útoku. Počas nasledujúcich týždňov mu
o prípade nebolo poskytnutých mnoho informácií a neustále v ňom narastal
pocit frustrácie, pretože on aj jeho rodina boli niekoľkokrát
vypočúvaní rôznymi príslušníkmi policajného zboru. Dokonca aj jeho deti
boli opakovane vypočúvané, čo ich veľmi rozrušovalo. Keď sa Alex vrátil domov, musel sa kvôli
svojim zraneniam podrobiť niekoľkým operáciám a niekoľko
týždňov bol práceneschopný. Od polície nedostal žiadne ďalšie
informácie až do dňa, kedy mu bolo oznámené, že má vypovedať na
súdnom pojednávaní v zahraničí vo veci dvoch podozrivých osôb. Súdne
pojednávanie bolo zložité, pretože mu nikto nevysvetlil súdne konanie v cudzom
štáte, a Alex bol vystrašený z konfrontácie s obžalovanými pred súdnou
sieňou. Po skončení súdneho pojednávania nedostal
Alex o prípade ani o výsledku pojednávania žiadne ďalšie informácie. V
nasledujúcich rokoch však on aj jeho rodina museli žiť s emocionálnymi,
fyzickými a finančnými dôsledkami tohto trestného činu. Hoci bol
trestný čin spáchaný na inom mieste a v inom štáte, on ani jeho rodina sa
už viac necítili byť v bezpečí ani v ich vlastnom dome[18]. 3.1. Uznanie a zaobchádzanie s
rešpektom Ľudská dôstojnosť patrí medzi
základné práva a hlavné prvky nášho chápania spravodlivej spoločnosti a
tvorí základ primeraného zaobchádzania s obeťami. Osoby, ktoré sa stali
obeťou trestného činu, preto očakávajú, že budú uznané ako
obete, rovnako aj ich utrpenie, a že sa s nimi bude zaobchádzať citlivým a
profesionálnym spôsobom. Nesmieme zabúdať, že obete sú osoby, ktorých
potreby je potrebné uznať. Odborníci v Európe, ktorí sú v pravidelnom
kontakte s obeťami trestných činov často neboli dostatočne
vyškolení, pokiaľ ide o pokrytie týchto potrieb a ich identifikáciu
prostredníctvom posúdenia osobitných potrieb. Alex bol napadnutý pred očami svojej
rodiny počas ich dovolenky v zahraničí. Keď trestný čin
oznámil, polícia prizvala tlmočníka, aby mu umožnila podrobne
vysvetliť čo sa stalo. Polícia mu sprostredkovala kontakt s organizáciou
na podporu obetí a informovala ho o jeho právach a jeho nároku na náhradu
škody. V nasledujúcich týždňoch mu kontaktná osoba pracujúca na polícia
poskytovala aktuálne informácie o priebehu vyšetrovania. 3.2. Ochrana Počas trestného konania môžu obete
trpieť v dôsledku spôsobu, akým systém funguje. Aby sa predišlo ujme
spôsobenej neprimeraným postupom, akým je opakované a intenzívne
vypočúvanie, je dôležité zabezpečiť ochranu obetí počas
vyšetrovania trestného činu a počas súdneho konania. Táto ochrana je
dôležitá pre zvlášť zraniteľné obete, ako sú deti. Aj po trestnom čine môžu obete
utrpieť ďalšiu ujmu, môžu byť zastrašované alebo vystavené
represáliám zo strany vinníka. Asi 40 % z oznámených trestných činov
sú opakované trestné činy spáchané do jedného roka voči tej istej
obeti[19].
Zabezpečenie dostupnosti ochranných opatrení môže byť dôležité pre
predchádzanie ďalším trestným činom. Okrem toho sa v dôsledku vyššej
mobility v rámci EÚ sa viac obetí sťahuje a cestuje do zahraničia.
Pri prechode hraníc však strácajú ochranu, ktorá im bola poskytovaná. S
cieľom chrániť ľudí, ktorí využívajú svoje právo slobodného
pohybu, Komisia prvýkrát navrhuje zaviesť vzájomné uznávanie ochranných
opatrení. Keď Alex oznámil napadnutie, polícia sa
ho spýtala, či počas konania potrebuje ochranu alebo pomoc.
Počas vyšetrovania trestného činu bolo vypočúvanie Alexa a jeho
manželky obmedzené na minimum, pričom ich vypočúval vždy ten istý
policajt a ich detí boli vypočuté len raz, a to osobitne vyškoleným
policajtom, aby sa predišlo riziku ujmy. Keď sa vec dostala pred súd, Alex
bol predvolaný, aby svedčil. Do súdnej siene vstúpil pokojný, pretože mu
bolo umožnené čakať v oddelenej miestnosti určenej pre obete,
aby sa zabránilo kontaktu s páchateľmi pred súdnou sieňou. 3.3. Podpora Trestný čin môže mať na obete
zničujúci vplyv a vyčerpať ich. Obete môžu byť v dôsledku
trestného činu traumatizované alebo neschopné vyrovnať sa s
praktickými problémami. Po oznámení trestného činu musí obeť
zvládnuť priebeh konania v rámci zložitého právneho systému. Primeraná a
včasná podpora je preto veľmi dôležitá na účely pomoci obetiam
pri zvládaní emocionálnych, praktických, administratívnych a právnych prekážok
a na účely ich zotavenia. Hoci existujú organizácie na podporu obetí,
takáto pomoc nie je v súčasnosti vždy ľahko dostupná. Polícia sprostredkovala Alexovi kontakt s
organizáciou na podporu obetí. Organizácia poskytla Alexovi a jeho rodine
citovú podporu pri vyrovnávaní sa s následkami trestného činu. Poskytla mu
aj praktickú pomoc – sprostredkovanie zdravotného ošetrenia a pomoc pri
zvládaní administratívnej záťaže. Organizácia na podporu obetí ho
informovala o priebehu trestného konania, o jeho právach a úlohe v rámci
konania. Dostal kontaktné informácie o organizácii na podporu obetí v jeho
krajine pôvodu, ktorú kontaktoval pravidelne aj po uzavretí prípadu. Podpora
tejto organizácie umožnila Alexovi a jeho rodine prekonať ťažkosti a
pokračovať vo svojom živote. 3.4. Prístup k spravodlivosti Obete majú legitímny záujem, aby bola vykonaná
spravodlivosť. Mali by dostať účinný prístup k spravodlivosti,
ktorý môže byť dôležitým prvkom ich zotavenia. Informácie poskytované
obetiam o ich právach a o hlavných termínoch a rozhodnutiach sú dôležitým
aspektom účasti na konaní a mali by sa obetiam poskytovať takým spôsobom,
aby im porozumeli. Obete by mali mať možnosť zúčastniť sa
na súdnom konaní a sledovať vývoj ich prípadu. V skutočnosti však nie
sú tieto základné prvky spravodlivosti pre obete v rámci EÚ vždy dostupné. Polícia kontaktovala Alexa, aby mu oznámila
zadržanie dvoch mužov a ich obvinenie. Informovali ho aj o termíne a mieste
konania súdneho pojednávania a o tom, že bude potrebné, aby svedčil pred
súdom. Počas pojednávania mal k dispozícii tlmočníka, aby rozumel
otázkam a iným častiam pojednávania. 3.5. Odškodnenie a obnova Osoby, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku
činov vykonaných inými osobami, často očakávajú istú formu
finančného odškodnenia od štátu alebo od páchateľa. Cieľom
odškodnenia je kompenzovať okamžitú a dlhodobú finančnú škodu. Môže
fungovať takisto ako akási forma uznania vo forme symbolickej sumy. Restoratívna justícia je v trestnom konaní
relatívne novým konceptom, ide nad rámec čisto finančného odškodnenia
a sústreďuje sa na zotavenie sa obete z následkov. Jej úlohou ako
alternatívy formálnej spravodlivosti alebo v kombinácii s ňou je
obnoviť v prípade obete stav pred spáchaním trestného činu tým, že
obeti na jej žiadosť poskytne príležitosť konfrontovať
páchateľov tvárou v tvár a páchateľom zasa prevziať
zodpovednosť za svoje činy. Alex kontaktoval orgán, ktorý má v jeho
krajine na starosti otázky odškodnenia, a vyplnil potrebné dokumenty vo svojom
jazyku pred ich zaslaním do krajiny, v ktorej bol napadnutý. Peniaze mu pomohli
uhradiť mimoriadne náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku napadnutia vrátane
nákladov na operácie.
4.
Osobitné skupiny obetí
· Obete terorizmu Obete terorizmu sa líšia od ostatných skupín
obetí tým, že zažili útoky, ktorých úlohou bolo poškodiť
spoločnosť ako celok. Majú prevažne tie isté potreby, pokiaľ ide
o ochranu a pomoc, ako obete akýchkoľvek iných závažných násilných
trestných činov. Je potrebné pokryť tieto potreby a tieto obete a ich
rodiny musia dostať podobnú podporu[20].
Vzhľadom na povahu útoku môžu však obete terorizmu byť vystavené
oveľa väčšej pozornosti zo strany verejnosti a často majú
väčšiu potrebu sociálneho uznania a zaobchádzania s rešpektom, či už
zo strany odborníkov, médií alebo iných osôb. V súvislosti s týmito
obeťami sa v návrhoch Komisie kladie dôraz na uznanie a zaobchádzanie s rešpektom. · Obete dopravných nehôd Obete dopravných nehôd majú často pocit,
že ich postavenie obete nie je uznávaný spoločnosťou v
dostatočnej miere. V rámci vyšetrovaní dopravných nehôd sa spravidla
najskôr zisťuje príčina a okolnosti nehody a potreby obete nie sú
prioritou. Obete takýchto nehôd však samozrejme majú záujem na tom, aby bola
nehoda riadne vyšetrená, a ak bol spáchaný trestný čin, aby bola vykonaná
spravodlivosť. Osoby, ktoré pracujú na takýchto prípadoch, musia byť
vyškolené, aby chápali a vedeli identifikovať tieto potreby. Obete dopravných nehôd môžu mať právo
nárokovať si náhradu škody. V prípade cezhraničných dopravných nehôd
majú obete často problém, pretože lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie
sú v rámci EÚ odlišné a obete nevedia, pravidlá ktorej krajiny sa majú
uplatniť. Výsledkom môže byť, že obeť nedostane žiadne
odškodnenie z dôvodu krátkych lehôt alebo uplynutia premlčacej lehoty v
členskom štáte, v ktorom sa nehoda stala. Takéto obete budú môcť
využiť revíziu existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti stretu
právnych poriadkov[21],
ktorá im umožní uplatniť premlčaciu lehotu platnú v ich domovskej
krajine. · Obzvlášť zraniteľné obete Niektoré obete sú zraniteľnejšie než iné.
V ich prípade existuje riziko, že počas trestného konania utrpia
ďalšiu ujmu, a preto potrebujú osobitnú ochranu a podporu. V súlade so
súčasnými medzinárodnými a vnútroštátnymi koncepciami určila Komisia
prvýkrát kategórie zraniteľných obetí a mechanizmy na identifikáciu iných
rizikových osôb na základe posúdenia individuálnych potrieb. Medzi kategórie zraniteľných obetí patria
deti, osoby so zdravotným postihnutím a obete sexuálneho násilia a obchodovania
s ľuďmi. Okrem toho môžu byť obete zraniteľné aj z iných
dôvodov súvisiacich s ich osobnými charakteristikami (napr. obeť
môže mať veľké obavy a byť veľmi rozrušená, existuje riziko
zastrašovania obete a opakovania násilia, alebo sa obeť môže
nachádzať v osobnej, sociálnej či ekonomickej situácii, ktorá
komplikuje zvládanie následkov trestného činu alebo pochopenie súdneho
konania) a/alebo s druhom a povahou trestného činu (napr.
teroristický akt, organizovaný zločin, trestný čin súvisiaci s
predsudkami alebo rodovo podmienené násilie). Napríklad obete organizovaného
zločinu sú zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o zastrašovanie a
opakovanie násilia zo strany páchateľov a môžu potrebovať osobitné
ochranné opatrenia. Koncepcia, ktorú
prijala Komisia, zodpovedá ustanoveniam navrhovanej novej smernice o boji
proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti
detskej pornografii a novej smernice o obchodovaní s ľuďmi[22]. Obidve tieto smernice sú určené na
pokrytie osobitných potrieb týchto zraniteľných obetí. Podľa Charty EÚ, Dohovoru OSN a Zmluvy o
Európskej únii majú deti právo, aby ich najlepšie záujmy boli
zohľadnené vo všetkých vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisoch
a politikách vrátane súdnych konaní. Z dôvodu ich zraniteľnosti podporuje
Komisia v prípade detí zúčastňujúcich sa trestného konania aktívne
uplatňovanie koncepcie „súdnictva, ktoré zohľadňuje potreby
detí“ (child-friendly justice)[23].
Pre deti môže byť vyšetrovanie trestného činu traumatickým procesom,
najmä ak sa stali obeťami zneužitia, a preto by mali byť k dispozícii
osobitné opatrenia na ich ochranu. Obete sexuálneho násilia – väčšinou ide o ženy – vyžadujú ochranu pred ďalším možným
násilím a osobitnú podporu a pomoc pri zotavovaní sa a pri zvládaní viacerých
dôsledkov takéhoto násilia. Takéto obete často trestný čin neoznámia,
pretože cítia hanbu a vinu a často sú vo veľmi blízkom vzťahu s
páchateľom. Obete sexuálneho násilia potrebujú najmä zdravotnú a
psychologickú pomoc vrátane okamžitej súdnoznaleckej prehliadky, preto by
oznámenie trestného činu nemalo byť podmienkou pre dostupnosť
takýchto služieb. Je veľmi dôležité zaistiť
bezpečie a ochranu osôb, ktoré boli vystavené opakovanému násiliu zo
strany toho istého páchateľa. Ochrana je veľmi dôležitá, aby sa
zabránilo riziku ďalšej ujmy a aby sa toto riziko obmedzilo. Ochrana by
mala zahŕňať aj možnosť vydať obmedzenia, zákazy alebo
ochranný príkaz, ktorý by páchateľovi zabránil v kontakte s obeťou.
Takáto ochrana by sa mala poskytovať aj v iných členských štátoch EÚ,
ak sa obeť sťahuje alebo cestuje. Okrem zabezpečenia prístupu obetí k
primeranej podpore a ochrane je v prvom rade dôležité zabrániť samotnému
násiliu. Pokiaľ ide o formy fyzického, sexuálneho a psychologického
násilia, zraniteľné sú najmä ženy, a to hlavne v rámci ich rodín a
blízkych vzťahov. Komisia preto bude aj naďalej usilovať o
predchádzanie násiliu voči ženám v Európe a v boji proti nemu a bude
podporovať a chrániť obete a rizikové skupiny[24].
5.
Reakcia Komisie – Je čas konať
Komisia navrhuje
tento balík legislatívnych nástrojov ako reakciu na uvedené potreby a s
cieľom zabezpečiť, aby obete v Európe mali zaručenú
určitú minimálnu úroveň práv, ochrany, podpory a mali prístup k
spravodlivosti a obnove. Komisia navrhne: · Smernicu, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorou sa nahradí rámcové rozhodnutie z roku 2001. Smernica zabezpečí, aby sa s obeťami zaobchádzalo s rešpektom a aby boli riadne pokryté potreby zraniteľných obetí. Zabezpečí sa aj, aby obete dostali podporu, ktorú potrebujú, mohli sa zúčastniť konania, dostali relevantné informácie a porozumeli im a aby boli počas vyšetrovania trestného činu a počas súdneho konania chránené. · Nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré pomôže predchádzať ujme a násiliu a zabezpečí, aby obete (napr. domáceho násilia), na ktoré sa vzťahuje ochranné opatrenie prijaté v niektorom členskom štáte, mali v prípade presťahovania alebo cesty do iných členských štátoch zaručenú rovnakú úroveň ochrany. Takáto ochrana by sa mala udeliť bez toho, aby sa obeť musela podrobovať ďalším postupom. Toto nariadenie dopĺňa návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze[25], ktorý iniciovala skupina členských štátov v septembri 2009 a ktorý je v súčasnosti predmetom diskusie v Európskom parlamente a Rade, · Tento legislatívny balík je prvým krokom na
ceste k zaradeniu otázky obetí k základným prvkom agendy EÚ v oblasti trestného
práva. V ďalšej fáze plánuje Komisia v oblasti práv obetí revíziu smernice
2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov a nariadenia „Rím II“
(ako riešenie otázky rozhodného práva pre premlčacie lehoty v prípade
cezhraničných dopravných nehôd). S cieľom zlepšiť situáciu
týchto obetí budú vypracované aj ďalšie štúdie a prijaté ďalšie
opatrenia, najmä pokiaľ ide o osobitné kategórie obetí, ako sú obete
terorizmu, organizovaného zločinu a rodovo podmieneného násilia vrátane
zohavovania ženských genitálií. Okrem týchto opatrení a súbežne s nimi bude
Komisia implementovať celý rad vedľajších opatrení, ktoré budú
dôležité pre zabezpečenie toho, aby obete mohli v praxi účinne
uplatniť svoje práva vždy a nie iba v prípade ich účasti na trestnom
konaní. Súčasťou týchto opatrení bude aj odborná príprava a budovanie
kapacít, výmena osvedčených postupov, predchádzanie trestnej činnosti
a násiliu (ako je zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií),
zhromažďovanie údajov a výskum. Budeme pokračovať aj vo
finančnej podpore v rámci existujúcich finančných programov na
podporu otázok súvisiacich s právami a potrebami obetí. Toto úsilie ešte
umocní výsledky dosiahnuté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Umožní EÚ,
aby posunula otázku práv a potrieb obetí medzi hlavné prvky zabezpečenia
spravodlivosti. EÚ by mala v rámci EÚ zabezpečiť riadne uznávanie
statusu obete a rešpektovanie práv obetí bez akejkoľvek formy
diskriminácie. [1] Eurostat, Štatistika v
kocke, 36/2009. Odhady vychádzajú z analýzy prieskumu medzinárodnej trestnej
činnosti v EÚ uvedenej v dokumente „Bremeno trestných činov v EÚ“ (www.europeansafetyobservatory.eu),
pričom predpokladaná miera neoznámených trestných činov je 60 %
a obete majú v priemere 3 blízkych rodinných príslušníkov. Tieto štatistické
údaje nezahŕňajú menej závažné trestné činy. [2] Databáza Európskej komisie CARE. [3] KOM(2010) 352, na základe údajov Eurostate, Štatistika
cestovného ruchu 2008. [4] Eurostat, Štatistika v kocke, 94/2009. Eurobarometer
337/2010. [5] Rada Európy,
Stocktaking study on violence against women (Štúdia o násilí páchanom na
ženách), 2006. [6] KOM(2010) 623. [7] Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1; KOM(2010) 171. [8] Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV o postavení obetí
v trestnom konaní Smernica Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných
činov. [9] Napr. programy Daphne III; Predchádzanie,
pripravenosť a riadenie následkov terorizmu a iných bezpečnostných
rizík; Predchádzanie a
boj proti trestnej činnosti; Akčný
program pre európsku cestnú bezpečnosť 2011 – 2020: [10] Vec 186/87 - Ian William Cowan v Trésor public,
rozhodnutie z 2. februára 1989. [11] Pozri poznámku pod čiarou č. 8. [12] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011
o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu
a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie
Rady 2002/629/SVV; návrh smernice o boji proti
sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej
pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV; rámcové
rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu. [13] V organizáciách podporujúcich obete v Európe pracuje viac
ako 20 000 dobrovoľníkov (Victim Support Europe 2010). [14] Správa Komisie o implementácii rámcového rozhodnutia –
KOM(2009) 166. [15] Uznesenie EP zo 7. mája 2009 – Rozvoj oblasti trestného
súdnictva v EÚ (INI/2009/2012); Štokholmský program (Ú. v. EÚ C 115,
4.5.2010, s. 1). [16] Hlavné práva: ľudská dôstojnosť, právo na život,
právo na nedotknuteľnosť osoby, právo na slobodu a
bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana
osobných údajov, vlastnícke právo, sloboda pohybu a pobytu, rovnosť pred zákonom,
práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným
postihnutím a právo na účinný prostriedok nápravy. [17] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie, SEK(2011) 580, s.
14 [18] Fiktívny príbeh vychádzajúci z reálneho problému. [19] 2000 International Crime Victims Survey (Medzinárodný
prieskum zameraný na obete trestnej činnosti). [20] Ako bolo uznané v článku 10 rámcového rozhodnutia
2002/475/SVV o boji proti terorizmu. [21] Nariadenie (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (RÍM II). [22] Pozri poznámku pod čiarou č. 12. [23] Oznámenie Komisie – Program EÚ v oblasti práv
dieťaťa – KOM(2011) 60. [24] Pozri vyhlásenie č. 19 pripojené k záverečnému
aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu zmluva (Ú. v. EÚ
C 83, 30.3.2010, s. 345). [25] Ú. v. EÚ C 69, 18.3.2010, s. 5.