11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 9/65

—

víta vypracovanie Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015. Priority tohto plánu – cezhraničné služby, posilnenie postavenia používateľov, opakované použitie informácií verejného sektora, elektronická účasť (eParticipation), jednotný trh on-line, ekologická verejná správa a interoperabilita – sú všetko oblasti, v ktorých sú obce a regióny súčasne aktérmi, poskytovateľmi a príjemcami;

—

víta snahy európskych orgánov o zlepšenie postavenia občanov a podnikov využívaním služieb elektronickej verejnej správy, posilnenie prístupu k verejným informáciám a lepšej transparentnosti. Úsilie o zvýšenie účasti občanov na politickom procese, zlepšenie mobility na jednotnom trhu a znižovanie administratívnej záťaže občanov považuje za správne;

—

zdôrazňuje, že Akčný plán pre elektronickú verejnú správu môže významným spôsobom pomôcť preklenúť digitálnu priepasť a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a zároveň naplniť viaceré kľúčové sociálne, kultúrne a hospodárske potreby Európanov;

—

zdôrazňuje, že softvér s otvoreným zdrojovým kódom žne čoraz väčšie úspechy na trhoch a otvorené normy a otvorené rozhrania sú tiež dôležitým prostriedkom, ktorý umožní transfer a využitie informácií ako aj interoperabilitu vo viacerých organizáciách, vo viacerých systémoch a na viacerých zariadeniach.

Spravodajca

Ján ORAVEC (SK/EĽS), primátor mesta Štúrovo

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy

KOM(2010) 743 v konečnom znení

1.

návrhy v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu ktoré sa v značnej miere týkajú miestnych a regionálnych orgánov, ktoré musia poňať IKT ako základnú súčasť rozvoja tohto programu. Priority novej stratégie na miestnej a regionálnej úrovni by mohli podporiť kvalitu života, ako aj sociálne a hospodárske aktivity občanov a stimulovať efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky. Regióny a mestá majú k dispozícii viacero prostriedkov na podporu plného využitia tohto potenciálu;

2.

jeden z hlavných cieľov akčného plánu, ktorým je podpora digitálnej integrácie, čiže integračnej informačnej spoločnosti, ktorá je spravodlivá z regionálneho a sociálneho hľadiska a využíva IKT na zvýšenie konkurencieschopnosti a zlepšenie verejných služieb;

3.

zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do širokej spolupráce na zlepšenie interoperability systémov verejnej správy a zefektívnenie poskytovania verejných služieb (1).

4.

vypracovanie Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015. Priority tohto plánu – cezhraničné služby, posilnenie postavenia používateľov, opakované použitie informácií verejného sektora, elektronická účasť (eParticipation), jednotný trh on-line, ekologická verejná správa a interoperabilita – sú všetko oblasti, v ktorých sú obce a regióny súčasne aktérmi, poskytovateľmi a príjemcami;

5.

snahy európskych orgánov o zlepšenie postavenia občanov a podnikov využívaním služieb elektronickej verejnej správy, posilnenie prístupu k verejným informáciám a lepšej transparentnosti. Úsilie o zvýšenie účasti občanov na politickom procese, zlepšenie mobility na jednotnom trhu a znižovanie administratívnej záťaže občanov považuje za správne;

6.

koncepciu jedného kontaktného miesta ako myšlienku, ktorá sa objavuje vo viacerých členských krajinách. Vytvorenie takýchto centier služieb verejnej správy postupne v celej EÚ by malo kľúčový význam pre občanov a podnikateľov členských krajín EÚ. Najskôr však treba vytvoriť potrebné predpoklady pre elektronickú verejnú správu a zároveň dôkladne zhodnotiť uplatňovanie smernice ES o poskytovaní služieb;

7.

užitočné aktivity v oblasti podpory a monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva, obzvlášť v ťažko dostupných a okrajových regiónoch. Vypracovanie a uplatňovanie národných programov elektronizácie zdravotníctva v členských krajinách by značne uľahčilo poskytovanie zdravotníckych služieb na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni.

8.

že dôležitú úlohu v tomto procese zohráva územná samospráva, preto:

9.

že prijatie opatrení na zefektívnenie, modernizáciu a zníženie administratívnej záťaže ako prioritných krokov pri znižovaní nákladov, zefektívnenie a zjednodušenie administratívnych postupov a služieb by prispelo k rozbehnutiu hospodárskej činnosti, obmedzeniu byrokratických postupov a záťaže a uľahčilo vzťah medzi občanmi a správnymi orgánmi, a zároveň prispelo k zníženiu administratívnych nákladov podnikateľskej činnosti, zlepšeniu konkurencieschopnosti podnikov a podpore rozvoja;

10.

že zásady, na ktorých je akčný plán založený, t. j. otvorenosť, pružnosť a spolupráca vo vzťahoch medzi európskou verejnou správou a občanmi, sú nesmierne dôležité pre úspešnosť procesu implementácie;

11.

že osobitný význam tu zohráva myšlienka transparentnosti, podľa ktorej budú mať občania „elektronický prístup k tým osobným údajom, ktoré sa ich týkajú, v prípade, že sú tieto údaje dostupné v elektronickej forme“ (6). K týmto údajom majú prístup už dnes. Výbor regiónov má však výhrady, pokiaľ ide o návrh Komisie, aby boli občania od roku 2014 automaticky elektronickou formou informovaní vždy, keď bude prebiehať automatické spracovanie takýchto údajov. Tieto informácie by však mali byť poskytované len vtedy, keď sú pre občana potrebné a náklady na ich poskytovanie sú úmerné úžitku;

12.

že užšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov by umožnilo naplno využiť potenciál opakovaného použitia informácií verejného sektora, keďže miestne a regionálne orgány by mohli výraznou mierou prispieť k podpore takéhoto použitia s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť nové pracovné miesta (7);

13.

že Akčný plán pre elektronickú verejnú správu môže významným spôsobom pomôcť preklenúť digitálnu priepasť a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a zároveň naplniť viaceré kľúčové sociálne, kultúrne a hospodárske potreby Európanov (8);

14.

že celoeurópske uplatnenie zásady registrácie údajov občanov a údajov o veciach na princípe 1x a dosť, bez potreby opätovného vyplňovania rôznych formulárov významne pomôže pri odstraňovaní zbytočnej administratívnej záťaže občanov a celkovom znížení nákladov na verejnú správu. Pritom treba zabezpečiť, aby zostali zachované všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany údajov;

15.

že základným predpokladom pre lepšie využívanie IKT je preklenutie rozdielov v možnostiach prístupu a technickom vybavení občanov, ktoré ešte stále pretrvávajú vo viacerých regiónoch Európskej únie, najmä v najvzdialenejších regiónoch. Zvlášť to platí v samospráve, kde sú nielen významné rozdiely v rôznych regiónoch krajiny, ale v prípade obecných samospráv aj v závislosti od veľkosti obcí. Malé mestá a obce majú tendenciu výrazne zaostávať vo vytváraní technických, organizačných a personálnych predpokladov pre širšie využívanie IKT. Z tohto dôvodu je potrebné iniciovať poskytovanie jednotných platforiem na poskytovanie služieb pre obecné a mestské úrady vo forme softvéru ako služby (SaaS). Budú pri tom využité aktuálne trendy v rozvoji informatizácie ako virtualizácia a cloud computing, ktoré umožnia znížiť náklady a dobu realizácie projektov. Tento rozvoj by mal byť založený najmä na existujúcich platformách a využívaní softvéru s otvoreným zdrojovým kódom;

16.

že dokument by mal prikladať zvláštny dôraz aj na vyrovnávanie resp. neprehlbovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Obzvlášť si uvedomujem riziko prijatia a realizácie projektov (elektronickej verejnej správy) len v niektorých regiónoch;

17.

že bezproblémové cezhraničné služby, umožňujúce podnikateľom predávať a poskytovať služby a produkty v celej EÚ (SPOCS) prostredníctvom jednoduchého verejného obstarávania (PEPPOL) budú významným impulzom pre ďalší rozvoj podnikania v rámci EÚ;

18.

že softvér s otvoreným zdrojovým kódom žne čoraz väčšie úspechy na trhoch a otvorené normy a otvorené rozhrania sú tiež dôležitým prostriedkom, ktorý umožní transfer a využitie informácií ako aj interoperabilitu vo viacerých organizáciách, vo viacerých systémoch a na viacerých zariadeniach;

19.

že územné samosprávy majú kľúčovú úlohu pri rozvoji širokopásmového prístupu v regiónoch, kde trhové mechanizmy zlyhali (9);

20.

podporuje uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o širokopásmovom pripojení v Európe: investície do digitálne riadeného rastu (10), a najmä názor, že povinnosť poskytovať univerzálne služby by mohla výrazne prispieť k rozvoju širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach;

21.

že vysokokvalitný širokopásmový prístup za rozumné ceny môže zvýšiť dostupnosť a kvalitu služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom pre mikropodniky, malé a stredné podniky bude jednoduchšie ponúkať produkty na predaj. Možno počítať s tým, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z väčšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám (11);

22.

že širokopásmový prístup by tak umožnil kompenzovať znevýhodnenie vidieckych oblastí v dôsledku izolovanosti vďaka lepšej komunikácii medzi verejnou správou a užívateľmi, a to tak súkromnými osobami, ako aj podnikmi (12);

23.

že služby elektronickej verejnej správy, ktoré vzniknú, by mali zahŕňať oblasti ako: vzťahy užívateľov s verejnou správou, príspevok verejnej správy k oživeniu verejnej debaty (šírenie základných verejných údajov, verejné fóra, konzultácie on-line a všeobecnejšie aj nové mechanizmy konzultácie s občanmi), vzťahy podnikov s verejnou správou (ako napríklad poskytovanie sociálnych údajov, oznamovanie prijatia do pracovného pomeru, prenos daňových a účtovných údajov), uplatnenie techniky elektronického obchodovania na verejné obstarávanie a verejnú ponuku (elektronické verejné obstarávanie), nové spôsoby a organizáciu práce v rámci verejnej správy (rekvalifikácia, tímová práca, práca na diaľku);

24.

že by sa mali urýchlene prijať opatrenia, ktorých cieľom je umožniť do roku 2013 každému Európanovi prístup k základným širokopásmovým službám a do roku 2020 k rýchlym a ultrarýchlym širokopásmovým službám v súlade so záväzkami EÚ v rámci Digitálnej agendy pre Európu;

25.

že ak hovoríme o využívaní potenciálu elektronickej verejnej správy na zníženie uhlíkovej stopy, regióny a mestá by mohli zohrávať hlavnú úlohu pri hľadaní možností na podniknutie krokov na miestnej úrovni v oblasti IKT, ďalej pri výmene osvedčených postupov v oblasti technológie, výbere partnerov pre jednotlivé projekty, rozdeľovaní finančných prostriedkov na investície do nástrojov IKT, meraní pokroku a informovaní o dosiahnutých úspechoch.

26.

na osobitný význam odvetvia služieb pri získavaní výhod z IKT, pretože odvetvia, ako je veľkoobchod, maloobchod, finančné služby a služby podnikom patria medzi najväčších investorov v odvetví IKT (13);

27.

na to, že pretrvávajúce digitálne rozdelenie prehlbuje sociálne vylúčenie a hospodárske rozdiely. Vytvorenie rovnosti príležitostí v digitálnej oblasti je preto zo sociálneho i hospodárskeho hľadiska nevyhnutné. Z tohto hľadiska má elektronické začlenenie kľúčový význam pri dosahovaní cieľov akčného plánu pre elektronickú verejnú správu, a tým aj cieľov stratégie Európa 2020 (14) v oblasti sociálno-hospodárskeho rozvoja;

28.

že zaručenie ochrany súkromia závisí od určitých faktorov, medzi ktoré patrí aj štrukturalizácia orgánov verejného sektora (väčšina z nich je na miestnej úrovni), súlad legislatívy v EÚ, podpora inovatívnej kultúry medzi úradníkmi verejných orgánov, vrátane používania spoločného etického kódexu, i medzi občanmi, ako aj definovanie práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o digitálne produkty, a zvýšenie informovanosti o týchto právach a riadenie aplikácií založených na IKT (15);

29.

že vo fáze budovania infraštruktúry pre internet a vytvárania služieb, ktoré budú jeho súčasťou, bude nevyhnutné zabezpečiť, aby boli splnené všetky bezpečnostné požiadavky na všetkých úrovniach, aby sa tak zabezpečila optimálna úroveň ochrany súkromia a osobných údajov a zabránilo nepovolenému sledovaniu akýchkoľvek osobných údajov a profilovaniu, vrátane nákupných zvyklostí, zdravotného stavu, zdravotných záznamov a pod. (16);

30.

že miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti boja proti počítačovej kriminalite a v oblasti bezpečnosti údajov. Mali by byť zapojené do zberu údajov do štatistík o počítačovej kriminalite a do odbornej prípravy zamestnancov;

31.

že pokiaľ ide o zásadu hospodárskej súťaže na trhu s informáciami verejného sektora, je nevyhnutné zabezpečiť, aby mali súkromní poskytovatelia služieb rovnaké podmienky ako inštitúcie verejnej správy, umožniť súkromným užívateľom prístup k verejným informáciám a jasne stanoviť podmienky, za ktorých sa tieto údaje môžu využívať na komerčné účely (17);

32.

že ako sa uvádza v Bielej knihe VR o viacúrovňovom riadení (18), pri riadení procesov v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu a súvisiacich verejných politických opatrení je mimoriadne dôležitá koordinovaná činnosť Európskej únie, členských štátov a miestnych ako aj regionálnych orgánov, ktorá v plnej miere rešpektuje zásadu subsidiarity.

33.

na to, že na zabezpečenie pozitívneho kolobehu zlepšenia priaznivých podmienok pre ľudské zdroje, naštartovania organizačných zmien, IKT a výkonnosti, ako aj efektívneho vývoja a využívania IKT je potrebná spolupráca sociálnych partnerov, miestnych a regionálnych orgánov a jednotlivých vlád. Politické opatrenia zamerané na zlepšenie základnej gramotnosti v oblasti IKT, získavanie príslušnej vysokej kvalifikácie, presadzovanie celoživotného vzdelávania v tomto odbore a zlepšovanie riadiacich zručností a schopností vytvárať siete, ktoré sú potrebné na účinné využívanie IKT, sú mimoriadne dôležité (19) a patria medzi základné kompetencie miestnych a regionálnych orgánov;

34.

na to, že Európska komisia vo svojom oznámení ohlasuje ohromujúce množstvo činností, ktoré sa majú vykonať v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu;

35.

na to, že opatrenia a činnosti tak, ako sa uvádzajú a navrhujú v oznámení, nebudú predstavovať žiadny problém, pokiaľ ide o súlad so zásadou proporcionality, keďže sa obmedzujú len na to, čo je nutné pre dosiahnutie stanovených cieľov. Dodatočné zaťaženie členských štátov, vyplývajúce z opatrení, treba čo možno najviac minimalizovať a podrobiť opatrenia prehodnoteniu z hľadiska hospodárnosti;

36.

na to, že navrhované formy činnosti (nezáväzné politické opatrenia) sú čo najjednoduchšie, aby sa podarilo dosiahnuť stanovené ciele a aby zároveň zostal čo najväčší priestor na rozhodovanie na vnútroštátnej (vrátane regionálnej) úrovni;

37.

na to, že bude potrebné pozorne sledovať a vyhodnocovať jednotlivé konkrétne činnosti, ktoré sa budú realizovať, aby sa zabezpečilo, že sa obmedzia len na to, čo je potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov a že ponechajú čo najväčší priestor na rozhodovanie členským štátom a nebudú zbytočne zaťažovať hospodárske subjekty. Na tento účel je potrebné zaviesť systém monitorovania procesov;

38.

že narušenia bezpečnosti sú vážnym nebezpečenstvom, pokiaľ ide o komunálne služby (vodohospodárstvo, energetika, firmy poskytujúce ekologickú energiu atď.);

39.

že otázka klimatických zmien je jedna z najdôležitejších politických výzev, pred ktorou budú stáť miestne a regionálne samosprávy. Na dosiahnutie ambicióznych cieľov stanovených do roku 2020 treba zabezpečiť dostupnosť a úplné využívanie riešení založených na informačných a komunikačných technológiách (IKT);

40.

že regióny a obce sú kľúčovými aktérmi na poli IKT podporujúcich udržateľný rast, pretože zodpovedajú za mnohé aktivity týkajúce sa plánovania, udeľovania povolení, investícií, verejného obstarávania, výroby a spotreby. Doprava, bytová a verejná výstavba a infraštruktúra verejného osvetlenia, ktorých plánovanie a poskytovanie patrí do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov, sú oblasti, v rámci ktorých by sa dalo dosiahnuť výrazné zníženie emisií CO2, aj podstatná úspora energie. Konkurencieschopnosť Európskej únie a podnikateľské možnosti na miestnej a regionálnej úrovni okrem toho podporuje aj veľký potenciál, ktorým IKT disponujú, pokiaľ ide o zvýšenie energetickej účinnosti.

41.

aby Európska komisia a vlády členských štátov aktívne podporovali zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do využívania inovácií v oblasti IKT vo verejnom sektore. Konkrétne by mali presadzovať osvedčené európske postupy a poskytovať poradenstvo a metodologické odporúčania (20);

42.

aby boli zavedené rozsiahle vzdelávacie opatrenia o otázkach súvisiacich s dôverou a bezpečnosťou pre všetkých zamestnancov, hlavne však pre odborný technický personál (napríklad v oblasti sietí, systémov, bezpečnosti, ochrany osobných údajov), pre personál priamo zapojený do bezpečnostných procesov, pri ktorých sa využívajú rôzne metódy, ako aj pre personál všeobecne alebo nepriamo zapojený do inovačných a modernizačných procesov (napríklad základné školenia o výpočtovej technike pre spotrebiteľov) (21);

43.

aby Európska komisia vypracovala posúdenie vplyvu informácií a zahrnula ho do kódexu správania pre medzivládne vzťahy s cieľom zhodnotiť dôsledky nových opatrení a nových právnych predpisov na obce a regióny. Vyžaduje si to zmenu v spravovaní informácií a prispôsobenie nových technológií. Cieľom posúdenia informačných systémov je:

44.

aby sa vzhľadom na nedostatok poznatkov a/alebo mechanizmov na zistenie informácií vhodných na opakované použitie zvýšilo úsilie, pokiaľ ide o osvetu na regionálnej a miestnej úrovni a aby sa verejným orgánom pomohlo dosiahnuť väčšiu transparentnosť a podporovať opakované použitie informácií verejného sektora (22);

45.

aby miestne a regionálne orgány v Európe v čo najväčšej miere využívali potenciál IKT v záujme prekonania problémov, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, a zlepšili tak kvalitu života starších ľudí, udržali ich integrovaných v miestnych spoločenstvách a poskytovaním personalizovaných služieb podporovali konkurencieschopnosť na miestnej a regionálnej úrovni (23).