52010PC0522

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 29.9.2010

KOM(2010) 522 v konečnom znení

2010/0276 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY (EÚ) č. …/…

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Svetová hospodárska a finančná kríza odhalila a prehĺbila nevyhnutnosť intenzívnejšej koordinácie a lepšieho dohľadu nad hospodárskymi politikami v hospodárskej a menovej únii (HMÚ). Existujúce nástroje a postupy koordinácie a dohľadu umožnili EÚ prekonať krízu, ktorú by nijaký členský štát neprekonal sám. Európske inštitúcie a členské štáty reagovali rýchlo a naďalej sa spolu usilujú o zotavenie sa z krízy, ktorá v našej generácii nemá obdobu.

Tieto nedávne skúsenosti však takisto odhalili nedostatky a slabé miesta v súčasnom systéme koordinácie a v existujúcich postupoch dohľadu. Existuje všeobecná zhoda, že rámec hospodárskej a menovej únie sa musí naliehavo posilniť s cieľom upevniť makroekonomickú stabilitu a udržateľnosť verejných financií, ktoré sú predpokladom pre trvalý výkon a rast zamestnanosti.

Kríza prudko zvrátila priaznivé hospodárske a finančné podmienky, ktoré prevládali do roku 2007, a opäť zdôraznila, že neočakávaný zisk akumulovaný v priaznivom období nebol dostatočne využitý na vytvorenie priestoru na účelný postup v nepriaznivom období. Vo väčšine členských štátov bude nevyhnutné uskutočniť rozsiahlu konsolidáciu s cieľom znížiť verejný dlh. Tieto opatrenia ešte viac naliehavejšie, pretože európske spoločnosti a hospodárstva čelia vplyvom starnutia obyvateľstva, čo ešte zvýši tlak na ponuku pracovných síl a na verejné financie. Vzhľadom na nepriaznivý vplyv zadlženosti na hospodárske motivačné faktory a rast je vo väčšine krajín veľmi aktuálna potreba znížiť verejný dlh prostredníctvom vyšších daní a rizikových prémií.

Kľúčový nástroj koordinácie a dohľadu v oblasti fiškálnej politiky je Pakt o stabilite a raste (ďalej „PSR“), ktorým sa vykonávajú ustanovenia o rozpočtovej disciplíne uvedené v zmluve. Posilnenie tohto paktu je dôležité na zvýšenie dôveryhodnosti schválenej koordinovanej stratégie ústupu od rozpočtovej angažovanosti, ako aj na zabránenie tomu, aby sa opakovali chyby z minulosti. Cieľom súboru týchto predkladaných návrhov je posilniť tento pakt tak, že: i) zlepší jeho ustanovenia so zreteľom na skúsenosti získané okrem iného aj z krízy; ii) vybaví ho účinnejšími donucovacími nástrojmi; a iii) doplní ho o ustanovenia o vnútroštátnych fiškálnych rámcoch. Tento súbor opatrení je súčasťou rozsiahlejšej reformy správy hospodárskych záležitostí v rámci stratégie Európa 2020, ktorá obsahuje návrhy na riešenie makroekonomických nerovnováh prostredníctvom zosilneného dohľadu vrátane mechanizmu varovania a mechanizmu sankcií. Jednotlivé prvky koordinácie v oblasti hospodárskej politiky vrátane dohľadu nad štrukturálnymi reformami je potrebné začleniť do nového cyklu dohľadu, tzv. európskeho semestra, ktorý spojí existujúce procesy v rámci Paktu o stabilite a raste s hlavnými smermi hospodárskych politík, a zaistí súbežné predkladanie stabilizačných a konvergentných programov a vnútroštátnych programov reforiem.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZÚČASTNENÝMI STRANAMI

Komisia načrtla tieto návrhy v dvoch oznámeniach: Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky z 12. mája 2010 a Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ z 30. júna 2010. Pri rozhodovaní týkajúcom sa formálneho oznámenia Komisia si želala vyjadriť svoj záväzok posilňovať dialóg s členskými štátmi, Európskym parlamentom a všetkými zúčastnenými stranami a zároveň predkladať konkrétne návrhy opatrení.

V júni 2010 sa Európska rada zhodla na naliehavej potrebe posilniť koordináciu našich hospodárskych politík. Dohoda obsahovala prvé smery v súvislosti s PSR a rozpočtovým dohľadom. Európska rada sa predovšetkým dohodla na týchto krokoch: i) posilniť preventívnu a nápravnú časť PSR vrátane sankcií a riadneho zohľadnenia špecifickej situácie členských štátov eurozóny; ii) výrazne posilniť význam výšky a vývoja dlhu a celkovej udržateľnosti v rámci rozpočtového dohľadu; iii) zaistiť súlad vnútroštátnych rozpočtových pravidiel a strednodobých rozpočtových rámcov členských štátov s Paktom o stabilite a raste; iv) zaistiť kvalitu štatistických údajov.

Európska rada vyzvala pracovnú skupinu pre správu ekonomických záležitostí, vedenú predsedom Európskej rady a ustanovenú v marci 2010, a Komisiu, aby tieto smery rýchlo podrobnejšie vypracovali a sfunkčnili. Medzi Komisiou a pracovnou skupinou sa vytvoril konštruktívny vzťah. Komisia prispela k činnosti pracovnej skupiny prostredníctvom uvedených oznámení a účelových príspevkov.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ PSR je ustanovený v článkoch 121 a 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. PSR sa skladá z: nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (označované za preventívnu časť); nariadenia Rady (ES) 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (označované za nápravnú časť); a uznesenia Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu. Uvedené nariadenia boli zmenené a doplnené v roku 2005 nariadeniami (ES) č. 1055/2005 a (ES) č. 1056/2005 a doplnené správou Rady z 20. marca 2005 s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu stability a rastu. V súčasných návrhoch sa požadujú ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nariadeniam (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97. Ďalšie nástroje na presadzovanie sú navrhnuté v novom nariadení Európskeho parlamentu a Rady o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne na základe článku 136 zmluvy spolu s článkom 121 ods. 6. Požiadavky týkajúce sa rozpočtového rámca členských štátov sú predmetom novej smernice Rady na základe článku 126 ods. 14: cieľom smernice je najmä spresniť povinnosti vnútroštátnych orgánov dodržiavať ustanovenia článku 3 protokolu č. 12 zmluvy, pokiaľ ide o postup pri nadmernom deficite.

Cieľom preventívnej časti PSR je zaistiť, aby členské štáty dodržiavali obozretné fiškálne politiky, ktorých porušenie by mohlo mať nepriaznivý vplyv na celú HMÚ, tak, aby sa na ochranu udržateľnosti verejných financií nemuseli prijať prísnejšie formy koordinácie. Preto členské štáty musia predložiť stabilizačné a konvergentné programy, v ktorých predstavia svoje plány na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov, ktoré sú určené ako percentuálny podiel HDP v štrukturálnom vyjadrení (t. j. očistený od cyklických vplyvov a jednorazových a dočasných opatrení) a ktoré sa v jednotlivých krajinách odchyľujú od takmer vyrovnaného stavu rozpočtu v závislosti od výšky verejného dlhu a rozsahu záväzkov v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Od členských štátov, ktoré svoj strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahli, sa očakáva, že k nemu budú smerovať tempom 0,5 % HDP ročne v štrukturálnom vyjadrení.

Pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobých rozpočtových cieľov je však všeobecne nedostatočný, čo spôsobilo, že na verejných financiách sa veľmi prejavil hospodársky pokles. Okrem toho štrukturálna rovnováha je praktickým dôkazom nevyhovujúcej miery základného stavu rozpočtu krajiny vzhľadom na problematické posúdenie cyklického stavu hospodárstva v reálnom čase a vzhľadom na nedostatočné zohľadnenie neplánovaných príjmov a výpadkov príjmov, ktoré priamo nesúvisia s hospodárskym cyklom (najmä vývoj na trhu s bytmi a na finančnom trhu). Výsledkom je, že v mnohých krajinách dokonca aj zdanlivo zdravý stav rozpočtu pred krízou iba zastieral silnú závislosť od neplánovaných príjmov využívaných na financovanie výdavkov, pričom zvrat práve v tejto oblasti prispel k prudko stúpajúcemu rozpočtovému deficitu.

V reakcii na uvedené nedostatky navrhovaná reforma preventívnej časti zachováva existujúce strednodobé rozpočtové ciele a podmienku ročnej konvergencie vo výške 0,5 % HDP ročne, pričom zaisťuje funkčnosť týchto opatrení zavedením novej zásady obozretného vytvárania fiškálnej politiky. Táto zásada znamená, že ročný rast výdavkov by nemal byť vyšší – a mal by byť zreteľne nižší, ak sa strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahne – než strednodobá miera rastu HDP, pokiaľ však nedošlo k výraznému prekročeniu strednodobého rozpočtového cieľa alebo pokiaľ nadmerný rast výdavkov prevyšujúci obozretnú strednodobú mieru nebude vyrovnaný diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Hlavný cieľ je zaistiť, aby sa neplánované príjmy nespotrebovali, ale aby sa použili na zníženie dlhu. Táto nová zásada poskytne referenčnú hodnotu, na základe ktorej sa preskúmajú fiškálne plány jednotlivých krajín v stabilizačnom a konvergentnom programe. Členský štát, ktorý nedodrží schválenú mieru rastu výdavkov spolu so stanovenými opatreniami na strane príjmov, bude môcť od Komisie dostať varovanie, a pokiaľ táto situácia bude pretrvávať a/alebo bude veľmi vážna, Rada odporučí tomuto štátu prijať nápravné opatrenie v zmysle článku 121 zmluvy. Takéto odporúčanie vydané v súvislosti s preventívnou časťou bude podporené – iba prvýkrát a iba pre krajiny eurozóny – donucovacím mechanizmom v zmysle článku 136 zmluvy vo forme úročeného vkladu vo výške 0,2 % HDP. Na uloženie úročeného vkladu sa zaviedol mechanizmus „hlasovania o zvrátení rozhodnutia“ (reverse voting): v deň vydania odporúčania sa vklad stáva splatným na základe návrhu Komisie, pokiaľ Rada do desiatich dní nerozhodne kvalifikovanou väčšinou o opaku. Rada by mohla znížiť výšku vkladu iba na základe jednomyseľného súhlasu alebo na základe návrhu Komisie a odôvodnenej požiadavky dotknutého členského štátu. Vklad bude vrátený s pribudnutým úrokom, keď sa Rada presvedčí, že situácia, ktorá k tomuto opatreniu viedla, zanikla.

Cieľom nápravnej časti PSR je zabrániť vzniku veľký chýb v rozpočtových politikách, ktoré by mohli ohroziť udržateľnosť verejných financií a prípadne HMÚ. Z toho pre členské štáty vyplýva povinnosť zabrániť vzniku nadmernému deficitu verejných financií, ktorý je určený v porovnaní s numerickým prahom pre deficit (3 % HDP) a dlh (60 % HDP alebo hodnota, ktorá sa smerom k tomuto prahu blíži). Postup pri nadmernom deficite slúži na vykonanie zákazu nadmerného deficitu a ustanovuje postupnosť opatrení, ktoré v prípade krajín eurozóny obsahujú prípadné uloženie finančných sankcií.

Postup pri nadmernom deficite sa pravidelne uplatňuje v súlade s príslušnými ustanoveniami, a to aj za mimoriadnych okolností finančnej krízy, čím sa prispieva k posilneniu očakávaní, že sa riadne vyrieši. Ukázalo sa však niekoľko nedostatkov. Kým kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu sú v zásade na rovnakej úrovni a stále vysoké úrovne dlhu predstavujú nepochybne vážnejšie riziko ohrozujúce udržateľnosť verejných financií než príležitostne vysoký deficit, v skutočnosti sa postup pri nadmernom deficite výhradne zameriaval na prah „3 % HDP“ , pričom dlh hral doteraz vedľajšiu úlohu. Vyplýva to z komplikovanejšej povahy prahovej hodnoty dlhu v porovnaní s deficitom, okrem iného preto, že chýba jednoznačný výklad dostatočného tempa znižovania a že na pomer dlhu majú väčší vplyv premenné, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, najmä inflácie. Postup pri nadmernom deficite je v zásade podporovaný silným donucovacím mechanizmom, keďže finančné sankcie môžu a mali by byť uložené v prípade pretrvávajúcej neschopnosti odstrániť nadmerný deficit. Uvedené sankcie sa však v tomto procese uplatňujú nepochybne príliš neskoro, než aby boli účinným odstrašujúcim prostriedkom proti veľkým chybám vo fiškálnej politike, v neposlednom rade preto, lebo finančná situácia príslušnej krajiny sa môže tak zhoršiť, že hrozba pokuty práve v čase, keď by sa mala stať skutočnou, bude menej vierohodná. Nakoniec nedávna kríza zdôraznila, že ak povinnosť odstrániť nadmerný deficit prispieva k upevneniu očakávania, že sa zachová solventnosť vlády, do harmonogramu nápravy a profilu nastavenia sa môžu premietnuť úvahy celej HMÚ.

Na riešenie týchto nedostatkov sa predkladajú ďalej uvedené hlavné návrhy reformy nápravnej časti.

Je potrebné zaistiť funkčnosť kritéria dlhu postupu pri nadmernom deficite, a to najmä prostredníctvom prijatia numerickej referenčnej hodnoty s cieľom presne určiť, či sa pomer dlhu dostatočne znižuje k prahu 60 % HDP. Konkrétne pomer dlhu k HDP vyšší ako 60 % sa považuje za dostatočne klesajúci, ak sa jeho výška vzhľadom na referenčnú hodnotu 60 % HDP znížila za predchádzajúce tri roky v pravidelnosti jednej dvadsatiny za rok. Nepredpokladá sa však, že nedodržanie tejto numerickej referenčnej hodnoty nevyhnutne bude viesť k prijatiu rozhodnutia o nadmernom deficite príslušnej krajiny, keďže bude potrebné, aby sa v tomto rozhodnutí zohľadnili všetky rozhodujúce faktory, najmä na posúdenie vývoja dlhu, ako napríklad či sa veľmi nízkym nominálnym rastom brzdí znižovanie dlhu, spolu s rizikovými faktormi súvisiacimi so štruktúrou dlhu, zadlženosťou súkromného sektora a predpokladanými záväzkami týkajúcimi sa starnutia obyvateľstva. V súlade s väčším dôrazom na dlh by sa v prípade nedodržania kritéria deficitu, ak je dlh krajiny nižší ako prahových 60 % HDP, mali zohľadniť rozhodujúce faktory.

Z pružnejšieho prístupu predloženého v súvislosti so zohľadnením príslušných faktorov v rámci jednotlivých krokov na konštatovanie existencie nadmerného deficitu by takisto mohli mať prospech krajiny, ktoré uskutočňujú systémovú reformu dôchodkov presahujúcu päťročné prechodné obdobie predpokladané v súčasnosti. Osobitné ustanovenia Paktu o stabilite a raste týkajúce sa systémových dôchodkových reforiem, pokiaľ ide o kritérium deficitu, sú takisto rozšírené na kritérium dlhu; zavedením rovnakého päťročného prechodného obdobia na posúdenie čistých nákladov týchto reforiem pri posudzovaní dodržania kritéria dlhu. Nakoniec v období začatia a zrušenia postupu pri nadmernom deficite je potrebné rovnako brať do úvahy čiastočné alebo úplné zmeny predchádzajúcich vykonaných systémových dôchodkových reforiem.

Presadzovanie je posilnené zavedením nového súboru finančných sankcií pre členské štáty eurozóny, ktoré sa v tomto procese uplatnia omnoho skôr podľa odstupňovaného prístupu. Konkrétne na základe rozhodnutia o nadmernom deficite krajiny sa uplatní bezúročný vklad vo výške 0,2 % HDP, ktorý sa v prípade nedodržania prvého odporúčania korigovať deficit môže zmeniť na pokutu. Táto suma sa rovná pevnej zložke sankcií, ktorá už bola stanovená v konečnej fáze postupu pri nadmernom deficite. Okrem toho súvisí s rozpočtom EÚ, čím by sa mal zjednodušiť plánovaný posun k systému presadzovania založenému na rozpočte EÚ, ako sa navrhuje v uvedenom oznámení Komisie z 30. júna 2010. Ďalšie nedodržanie by viedlo k sprísneniu sankcií v súlade s existujúcimi ustanoveniami PSR. Na uloženie nových sankcií sa predpokladá mechanizmus tzv. hlasovania o zvrátení rozhodnutia spolu s ďalšími krokmi postupu pri nadmernom deficite s cieľom obmedziť presadzovanie na základe voľnej úvahy. Konkrétne ide o to, že Komisia v každej fáze postupu pri nadmernom deficite navrhne príslušné sankcie a tento návrh sa bude považovať za prijatý, pokiaľ Rada do desiatich dní nerozhodne kvalifikovanou väčšinou opačne. Výšku bezúročného vkladu alebo pokuty môže znížiť alebo zrušiť iba Rada na základe jednomyseľného súhlasu alebo na osobitný návrh Komisie z dôvodu mimoriadnej hospodárskej situácie alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu.

Okrem toho kritériá posúdenia dodržiavania odporúčaní v každej fáze vrátane možnosti predĺženia lehoty na odstránenie nadmerného deficitu sú objasnené prostredníctvom výslovného dôrazu na fiškálne premenné veličiny, o ktorých sa môže predpokladať, že sú pod priamou kontrolou vlády, ide najmä o výdavky, analogicky s prístupom navrhnutým pre preventívnu časť. Popri uvedených okolnostiach špecifických pre jednotlivé krajiny existuje možnosť predĺžiť konečnú lehotu aj v prípade všeobecnej hospodárskej krízy.

Nie je možné očakávať, že účinné presadzovanie rámca na koordináciu rozpočtu HMÚ sa odvodí iba z ustanovení ustanovených na úrovni EÚ. Osobitná decentralizovaná povaha vytvárania fiškálnej politiky v EÚ a všeobecná potreba vnútroštátnej vlastnej zodpovednosti za predpisy EÚ spôsobujú, že je nevyhnutné, aby vnútroštátne rozpočtové rámce vyjadrovali ciele rámca na koordináciu rozpočtu HMÚ. Vnútroštátny rozpočtový rámec je súbor prvkov, ktoré tvoria základ vnútroštátneho riadenia verejných financií, t. j. ide o inštitucionálne politické usporiadanie špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré formuje vytváranie fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni. Patria sem systémy verejného účtovníctva, štatistika, prognostické postupy, numerické fiškálne pravidlá, rozpočtové postupy riadiace všetky fázy rozpočtového procesu, a najmä strednodobé rozpočtové rámce a fiškálne vzťahy medzi vládnymi podsektormi. Keďže je nevyhnutné prihliadať na osobitné potreby a priority členských štátov, ukazuje sa viacero charakteristík, ktoré sú považované za nevyhnutné, pokiaľ ide o zaistenie minimálnej kvality a zlučiteľnosti s rozpočtovým rámcom HMÚ. To je predmetom smernice o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch, ktorá je navrhovaná na doplnenie reformy Paktu o stabilite a raste. Podľa uvedených charakteristík je po prvé nevyhnutné, aby najdôležitejšie prvky vnútroštátnych rozpočtových rámcov, konkrétne účtovné a štatistické otázky a prognostické postupy, fungovali v súlade s minimálnymi európskymi normami na uľahčenie transparentnosti a monitorovania vývoja vo fiškálnej oblasti. Takisto je nevyhnutné, aby sa v domácich rozpočtových rámcoch prijal viacročný fiškálny plánovací výhľad s cieľom zaistiť dosiahnutie strednodobých cieľov stanovených na úrovni EÚ. Okrem toho členské štáty musia zaviesť numerické fiškálne pravidlá prispievajúce k dodržiavaniu prahu deficitu a dlhového prahu. Členské štáty musia zaistiť uplatňovanie týchto charakteristík na všetky všeobecné vládne podsektory. Vnútroštátne orgány musia takisto zaručiť transparentnosť rozpočtového postupu tým, že poskytnú podrobné informácie o existujúcich mimoriadnych rozpočtových prostriedkoch, daňových výdavkoch a podmienených záväzkoch.

2010/0276 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY (EÚ) č. …/…

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej druhý pododsek článku 126 ods. 14,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[1],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (ECB),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Koordinácia hospodárskych politík členských štátov Únie, ako sa ustanovuje v zmluve, by mala znamenať dodržiavanie hlavných zásad zameraných na stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a udržateľnú platobnú bilanciu.

(2) Pakt o stabilite a raste sa pôvodne skladal z nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[2], nariadenia Rady (ES) 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku[3] a uznesenia Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu[4]. Nariadenie (ES) č. 1466/97 bolo zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 a nariadenie (ES) č. 1467/97 nariadením (ES) č. 1056/2005. Okrem toho bola prijatá správa Rady z 20. marca 2005 s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu stability a rastu.

(3) Pakt o stabilite a raste sa zakladá na zdravých verejných financiách ako prostriedkoch posilňovania podmienok cenovej stability a silného udržateľného rastu podporeného finančnou stabilitou a vhodného na vytváranie zamestnanosti.

(4) Je nevyhnutné zlepšiť spoločný rámec pre správu ekonomických záležitostí, a to aj vzhľadom na rozpočtový dohľad, v súlade s vysokou úrovňou integrácie, ktorú dosiahli hospodárstva členských štátov v Európskej únii, a najmä v eurozóne.

(5) Je potrebné posilniť pravidlá v oblasti rozpočtovej disciplíny, najmä uznaním dôležitejšej úlohy úrovne a vývoja dlhu a celkovej udržateľnosti.

(6) Na vykonávanie existujúceho postupu pri nadmernom deficite na základe kritéria deficitu a kritéria dlhu je nevyhnutné určiť numerickú referenčnú hodnotu, na základe ktorej sa posúdi, či sa pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom približuje k referenčnej hodnote.

(7) Stanovenie existencie nadmerného deficitu na základe kritéria dlhu a príslušné postupy by sa nemali zakladať výhradne na nedodržiavaní numerickej referenčnej hodnoty, ale mali by sa vždy brať do úvahy všetky príslušné faktory, ktoré zahŕňa správa Komisie v zmysle článku 126 ods. 3 zmluvy.

(8) Pri stanovení existencie nadmerného deficitu na základe kritéria deficitu a príslušných postupov je potrebné brať do úvahy všetky významné faktory, ktoré zahŕňa správa v zmysle článku 126 ods. 3 zmluvy, ak pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu nepresiahne referenčnú hodnotu.

(9) Správa Komisie podľa článku 126 ods. 3 zmluvy by mala primerane posúdiť kvalitu vnútroštátneho fiškálneho rámca, keďže má hlavnú úlohu pri podpore fiškálnej konsolidácie a udržateľných verejných financiách.

(10) Na podporu monitorovania dodržiavania odporúčaní a upozornení Rady týkajúcich sa nápravy stavu nadmerného deficitu je potrebné, aby sa v odporúčaniach a upozorneniach Rady špecifikovali ročné rozpočtové ciele zlučiteľné s požadovaným zlepšením vo fiškálnej oblasti v cyklicky prispôsobenom zmysle, bez jednorazových a dočasných opatrení.

(11) Účinnosť opatrení je možné lepšie posúdiť vo vzťahu k dodržiavaniu všeobecných cieľov týkajúcich sa verejných výdavkov ako porovnanie v spojení s vykonávaním plánovaných konkrétnych opatrení v oblasti príjmov.

(12) Pri posudzovaní prípadu v súvislosti s predĺžením lehoty na odstránenie nadmerného deficitu je potrebné brať osobitne do úvahy prudké hospodárske poklesy všeobecnej povahy.

(13) Je vhodné sprísniť uplatňovanie finančných sankcií predpokladaných v článku 126 ods. 11 zmluvy tak, aby boli skutočným motivačným faktorom na dodržiavanie upozornení podľa článku 126 ods. 9.

(14) Na zaistenie súladu s rámcom rozpočtového dohľadu Únie pre zúčastnené členské štáty by sa na základe článku 136 zmluvy mali navrhnúť sankcie založené na dodržiavaní pravidiel, čím sa zabezpečia spravodlivé, včasné a účinné mechanizmy na dodržiavanie pravidiel Paktu o stabilite a raste.

(15) Odkazy uvedené v nariadení (ES) č. 1467/97 by mali zohľadňovať nové číslovanie článkov Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nahradenie nariadenia Rady (ES) č. 3625/93 nariadením Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní protokolu pri postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva[5].

(16) Nariadenie (ES) č. 1467/97 by sa preto malo príslušne zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1467/97 sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1. Týmto nariadením sa ustanovujú ustanovenia na urýchlenie a objasnenie postupu pri nadmernom deficite, pritom cieľ je zabrániť nadmerným deficitom v sektore verejnej správy a v prípade ich výskytu vyvolať ich urýchlenú nápravu, pričom sa skúma dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe deficitu sektora verejnej správy a kritéria verejného dlhu.

2. Na účely tohto nariadenia pojem „zúčastnené členské štáty“ znamená tie členské štáty, ktorých menou je euro.“

2. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a) v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

'1. Prekročenie verejného deficitu nad referenčnú hodnotu sa v súlade s článkom 126 ods. 2 písm. a) druhá zarážka zmluvy považuje za výnimočné, keď je výsledkom mimoriadnej udalosti, ktorú dotknutý členský štát nemôže ovplyvniť a ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy, alebo keď vznikne následkom prudkého hospodárskeho poklesu.“

b) vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Ak dôjde k prekročeniu referenčnej hodnoty, pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) v súlade s článkom 126 ods. 2 písm. b) zmluvy sa považuje za uspokojivo klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote vyhovujúcim tempom, ak sa rozdiel vzhľadom na referenčnú hodnotu znižoval za predchádzajúce tri roky pravidelným tempom o jednu dvadsatinu ročne. Po uplynutí 3 rokov od [vloží sa dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa spätne zohľadní uplatňovanie tohto ukazovateľa.“

c) odsek 3 sa nahrádza takto:

'3. Komisia zohľadní pri vypracovávaní správy podľa článku 126 ods. 3 zmluvy ostatné významné faktory uvedené v spomínanom článku. Do správy sa náležite musí premietnuť vývoj strednodobej hospodárskej situácie (najmä potenciálny rast, prevažujúce cyklické podmienky, infláciu a neprimerané makroekonomické rozdiely) a vývoj strednodobého stavu rozpočtu (najmä fiškálnu konsolidáciu v „priaznivom čase“, verejné investície, vykonávanie politík v kontexte spoločnej stratégie rastu pre Úniu a celkovú dobrú kvalitu verejných financií, najmä dodržiavanie smernice Rady […] o požiadavkách týkajúcich sa rozpočtového rámca členských štátov). V správe sa takisto v prípade potreby analyzuje vývoj strednodobého stavu dlhu (najmä sa do nej primerane premietnu rizikové faktory vrátane štruktúry splatnosti a menovej denominácie dlhu, transakcií týkajúcich sa zosúladenia dlhu a deficitu, kumulovaných rezerv a iných štátnych aktív; záruky spojené najmä s finančným odvetvím; záväzky, ktoré sa výslovne aj implicitne týkajú starnutia obyvateľstva, a súkromné dlhové zdroje v takom rozsahu, že môžu predstavovať podmienené implicitné záväzky pre vládu). Okrem toho Komisia náležite zohľadní všetky ostatné faktory, ktoré sú podľa názoru dotknutého členského štátu významné preto, aby sa z kvalitatívneho hľadiska komplexne posúdilo prekročenie referenčnej hodnoty, a ktoré členský štát predložil Komisii a Rade. V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje finančným príspevkom na posilnenie medzinárodnej solidarity a dosiahnutie cieľov politiky Únie vrátane finančnej stability.“

d) odsek 4 sa nahrádza takto:

'4. Komisia a Rada vykonajú vyvážené celkové hodnotenie všetkých významných faktorov, najmä rozsah, v akom pôsobia na posudzovanie súladu s kritériami deficitu a/alebo dlhu ako priťažujúce alebo zmierňujúce faktory. Ak je pri posudzovaní súladu na základe kritéria deficitu pomer štátneho dlhu k HDP vyšší ako referenčná hodnota, uvedené faktory sa berú do úvahy v postupoch vedúcich k rozhodnutiu o existencii nadmerného deficitu, ako sa predpokladá v odsekoch 4, 5 a 6 článku 126 zmluvy, iba v prípade, keď sa pred zohľadnením významných faktorov úplne splní dvojitá podmienka, že schodok sektora verejnej správy zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty a prekročenie referenčnej hodnoty je dočasné.“

e) odsek 7 sa nahrádza takto:

'7. V prípade členských štátov, v ktorých nadmerný deficit alebo porušenie podmienok týkajúcich sa kritéria dlhu podľa článku 126 ods. 2 písm. b) zmluvy je odzrkadlením vykonávania dôchodkových reforiem, ktorými sa zavádza viacpilierový systém zahŕňajúci povinný, plne financovaný systém, Komisia a Rada pri hodnotení vývoja v údajoch o deficite v rámci postupu pri nadmernom deficite a údajoch o dlhu takisto zoberú do úvahy náklady reformy verejne spravovaného piliera. Keď miera dlhu presahuje referenčnú hodnotu, náklady reformy sa zohľadnia iba vtedy, keď deficit zostane na úrovni blízko referenčnej hodnoty. Na tento účel sa v období piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto reformy zohľadňujú čisté náklady na ňu vynaložené, ktoré sa premietajú do vývoja deficitu a zadlženia, na lineárne zostupnom základe. Okrem toho bez ohľadu na dátum nadobudnutia platnosti reformy sa čisté náklady, ktoré sa premietajú do vývoja dlhu, zohľadňujú počas prechodného obdobia piatich rokov od [tu sa vloží dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] na základe rovnakého lineárne zostupného základu. Takto vypočítané čisté náklady sa zohľadnia takisto pri rozhodnutí Rady podľa článku 126 ods. 12 zmluvy o zrušení niektorých alebo všetkých jej rozhodnutí podľa odsekov 6 až 9 a odseku 11 článku 126 zmluvy, ak deficit podstatne a nepretržite klesal a dosiahol úroveň, ktorá sa približuje k referenčnej hodnote, a v prípade nesplnenia požiadaviek súvisiacich s kritériom dlhu má dlh klesajúcu tendenciu. Okrem toho sa rovnako zohľadní zníženie týchto čistých nákladov vyplývajúce z čiastočnej alebo úplnej zmeny uvedených dôchodkových reforiem.“

3. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 2 sa nahrádza takto:

'2. Pokiaľ sa Komisia pri úplnom prihliadnutí na stanovisko uvedené v odseku 1 domnieva, že nadmerný deficit existuje, predloží v súlade s článkom 126 ods. 5 a 6 zmluvy stanovisko a návrh Rade.“

b) V odseku 3 sa odkaz na článok 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 3605/93 nahrádza odkazom na článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 479/2009.

c) odsek 4 sa nahrádza takto:

'4. V odporúčaniach Rady prijatých v súlade s článkom 126 ods. 7 sa stanoví lehota najviac šiestich mesiacov, počas ktorej má dotknutý členský štát prijať účinné opatrenia. V odporúčaniach Rady sa stanoví aj lehota na odstránenie nadmerného deficitu, ktoré, pokiaľ nenastanú osobitné okolnosti, sa má dosiahnuť v nasledujúcom roku po zistení deficitu. Rada v odporúčaní žiada od členského štátu, aby dosiahol ročné rozpočtové ciele, ktoré sú na základe predpovede podporujúcej odporúčanie v súlade s minimálnym ročným zlepšením dosahujúcim najmenej referenčnú hodnotu o 0,5 % HDP svojho cyklicky očisteného salda, bez vplyvu jednorazových a dočasných opatrení, aby sa zaistila odstránenie nadmerného deficitu v lehote stanovenej v odporúčaní.“

d) vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Dotknutý členský štát podá Komisii a Rade v lehote najviac šesť mesiacov stanovenej v odseku 4 správu o opatreniach, ktoré prijal v reakcii na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov, v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 zmluvy, ako aj informácie o prijatých opatreniach a povahe opatrení predpokladaných na dosiahnutie cieľov. Táto správa sa zverejňuje.“

e) odsek 5 sa nahrádza takto:

'5. Ak sa v súlade s odporúčaním podľa článku 126 ods. 7 zmluvy prijalo účinné opatrenie a po prijatí uvedeného tohto odporúčania sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného odporúčania podľa článku 126 ods. 7 zmluvy. V takomto revidovanom odporúčaní sa môže pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia spravidla najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi v porovnaní s hospodárskymi predpoveďami uvedenými v jej odporúčaní, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti, ktoré majú vážny negatívny vplyv na verejné financie. V prípade všeobecného prudkého hospodárskeho poklesu Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 zmluvy.“

4. v článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

'2. Rada pri zvažovaní, či sa v reakcii na jej odporúčanie prijalo účinné opatrenie v súlade s článkom 126 ods. 7 zmluvy, vychádza pri svojom rozhodnutí zo správy, ktorú predložil dotknutý členský štát v súlade s článkom 3 ods. 4a tohto nariadenia a jeho vykonávaním, ako aj zo všetkých ostatných verejne oznámených rozhodnutí vlády dotknutého členského štátu.“

5. Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

'1. Akékoľvek rozhodnutie Rady, ktorým sa v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy príslušnému zúčastnenému členskému štátu vydáva upozornenie, aby prijal opatrenia na zníženie deficitu, sa prijme do dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady, ktorým sa ustanovuje, že nebolo prijaté účinné opatrenie v súlade s článkom 126 ods. 8. Rada vo svojom upozornení požiada členský štát, aby dosiahol ročné rozpočtové ciele, ktoré sú na základe predpovede podporujúcej toto upozornenie v súlade s minimálnym ročným zlepšením dosahujúcim referenčnú hodnotu najmenej 0,5 % HDP svojich cyklicky upravených zostatkov, očistených od jednorazových alebo dočasných opatrení, aby sa zaistilo odstránenie nadmerného deficitu v lehote stanovenej v oznámení. Rada takisto uvedie opatrenia vedúce k dosiahnutiu týchto cieľov.“

b) vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. V nadväznosti na upozornenie Rady v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy dotknutý členský štát podá Komisii a Rade správu o opatrení prijatom po upozornení Rady. Správa obsahuje ciele týkajúce sa verejných výdavkov a diskrečných opatrení na strane príjmov, ako aj informácie o opatreniach prijatých po osobitnom odporúčaní Rady, aby Rada mohla v prípade potreby prijať rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia. Táto správa sa zverejňuje.“

c) odsek 2 sa nahrádza takto:

'2. Ak sa v súlade s upozornením podľa článku 126 ods. 9 zmluvy prijalo účinné opatrenie a keď sa po prijatí tohto upozornenia vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými následkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 zmluvy. Takýmto revidovaným upozornením sa pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia môže spravidla najmä o rok predĺžiť lehota na odstránenie nadmerného deficitu. Rada posúdi na základe hospodárskych predpovedí uvedených vo svojom oznámení, či existujú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi negatívnymi následkami na verejné financie. Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného upozornenia podľa článku 126 ods. 9 zmluvy v prípade všeobecného prudkého hospodárskeho poklesu.“

6. Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1. Rada pri zvažovaní, či sa v reakcii na jej upozornenie vydané v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy prijalo účinné opatrenie, vychádza vo svojom rozhodnutí zo správy, ktorú predložil dotknutý členský štát v súlade s článkom 5 ods. 1a tohto nariadenia, a z jej vykonávania, ako aj zo všetkých verejne oznámených rozhodnutí vlády dotknutého členského štátu.“

2. Keď sú splnené podmienky článku 126 ods. 11 zmluvy, Rada uloží sankcie v súlade s článkom 126 ods.11. Každé takéto rozhodnutie sa prijme najneskôr do štyroch mesiacov po rozhodnutí Rady o vydaní upozornenia dotknutému zúčastnenému členskému štátu, aby prijal opatrenia v súlade s článkom 126 ods. 9.“

7. V článku 7 sa slová „v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 3605/93“ nahrádzajú slovami „v článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 479/2009“.

8. Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Každé rozhodnutie Rady o zintenzívnení sankcií v súlade s článkom 126 ods. 11 zmluvy sa prijme najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa predloženia údajov v zmysle nariadenia (ES) č. 479/2009. Každé rozhodnutie Rady o zrušení niektorých alebo všetkých jej rozhodnutí v súlade s článkom 126 ods. 12 zmluvy sa prijme čo najskôr a v každom prípade nie neskôr ako do dvoch mesiacov odo dňa predloženia údajov v zmysle nariadenia (ES) č. 479/2009.“

9. V treťom odseku článku 9 sa odkazy na „článok 6“ nahrádzajú odkazom na „článok 6 ods. 2“.

10. Článok 10 sa mení a dopĺňa takto:

a) úvodná veta odseku 1 sa nahrádza takto:

'1. Komisia a Rada pravidelne monitorujú vykonávanie prijatého opatrenia:“

b) v odseku 3 sa odkaz na nariadenie „(ES) č. 3605/93“ nahrádza odkazom na nariadenie „(ES) č. 479/2009“.

11. Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Vždy, keď sa Rada rozhodne uplatniť sankcie proti zúčastnenému členskému štátu v súlade s článkom 126 ods. 11 zmluvy, vyžaduje sa spravidla pokuta. Rada sa môže rozhodnúť nahradiť pokutu inými opatreniami uvedenými v článku 126 ods. 11 zmluvy.“

12. Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

1. Výška pokuty obsahuje pevnú zložku rovnajúcu sa 0,2 % HDP a pohyblivú zložku. Pohyblivá zložka sa rovná jednej desatine rozdielu medzi deficitom vyjadrenom v percentách HDP za predchádzajúci rok a buď referenčnou hodnotou pre deficit verejnej správy, alebo v prípade, keď sa nedodržanie rozpočtovej disciplíny týka aj kritéria dlhu, celkovým saldom verejných financií vyjadreným v percentách HDP, ktoré by sa malo dosiahnuť v tom istom roku podľa upozornenia vydaného podľa článku 126 ods. 9 zmluvy.

2. Každý nasledujúci rok, pokiaľ nie je rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu zrušené, Rada hodnotí, či dotknutý zúčastnený členský štát prijal v reakcii na upozornenie Rady v súlade s článkom 126 ods. 9 zmluvy účinné opatrenie. V tomto ročnom hodnotení Rada rozhodne v súlade s článkom 126 ods. 11 zmluvy o zintenzívnení sankcií, pokiaľ dotknutý členský štát nekoná v súlade s upozornením Rady. Ak sa rozhodne o ďalšej pokute, táto pokuta sa vypočíta rovnakým spôsobom ako pohyblivá zložka pokuty v odseku 1.

3. Žiadna jednotlivá pokuta uvedená v odsekoch 1 a 2 nesmie presiahnuť horný prah 0,5 % z HDP.“

13. Článok 13 sa zrušuje a odkaz na tento článok v článku 15 sa nahrádza odkazom na článok 12.

14. Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Pokuty uvedené v článku 12 tohto nariadenia predstavujú iné príjmy uvedené v článku 311 zmluvy a rozdelia sa medzi zúčastnené členské štáty, ktoré nemajú nadmerný deficit, ako je určený v súlade s článkom 126 ods. 6 zmluvy, a ktoré nepodliehajú postupu pri nadmernej nerovnováhe v zmysle nariadenia (EÚ) č. [.../...], podľa ich podielu na celkovom hrubom národnom dôchodku (HND) týchto oprávnených členských štátov.“

15. Všetky odkazy na článok 104 sa v celom nariadení nahrádzajú odkazmi na „článok 126 zmluvy“.

16. V bode 2 prílohy sa v stĺpci I nahrádzajú odkazy na „článok 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 3605/93“ odkazmi na „článok 3 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Radu

predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Nariadenie Rady o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom deficite.

1.2. Oblasti príslušných politík v štruktúre ABM/ABB[6]

Hospodárske a finančné záležitosti

1.3. Charakter návrhu/iniciatívy

( Návrh/iniciatíva sa týka novej činnosti

( Návrh/iniciatíva sa týka novej činnosti v nadväznosti na pilotný projekt/prípravnú činnosť[7]

( Návrh/iniciatíva sa týka rozšírenia existujúcej činnosti

( Návrh/iniciatíva sa týka činnosti preorientovanej na novú činnosť

1.4. Ciele

1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, na ktoré sa zameriava návrh/iniciatíva

Posilniť rast EÚ, vytváranie pracovných miest a udržateľný rozvoj

1.4.2. Osobitné ciele a príslušné činnosti ABM/ABB

Osobitné ciele : č.1 a 3.

- Zaistiť účinnú koordináciu politík a celkový vzájomný súlad politík pri formovaní reakcie EÚ na hospodársku krízu v súvislosti s plnením programu stratégie Európa 2020 a udržateľným rozvojom a s cieľom zvýšiť rastový potenciál členských štátov a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť EÚ.

- Podporovať členské štáty, aby sa usilovali o dosiahnutie zdravého stavu rozpočtu a verejných financií, ktoré budú udržateľné a veľmi kvalitné, pokiaľ ide o ich prispenie k rastu.

Dotknuté aktivity ABM/ABB

Hospodárska a menová únia

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Spresnite účinky, ktoré by mal návrh/iniciatíva mať na cieľových príjemcov/skupiny.

V oznámení Komisie KOM(2010) 367 sa zdôrazňuje potreba dobre vymedzeného politického prístup EÚ s cieľom i) podporiť hospodárske oživenie, ii) ozdraviť verejné financie a iii) aktívne podporiť udržateľný rast a pracovné miesta.

Predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia, ktoré tvorí nápravnú časť Paktu o stabilite a raste (PSR), je súčasťou formálnych legislatívnych návrhov oznámených v uvedenom oznámení. Cieľom týchto zmien a doplnení je posilniť koordináciu hospodárskych politík najmä prostredníctvom riešenia nevyhnutnosti účinného presadzovania hospodárskeho dohľadu nad fiškálnymi politikami členských štátov na základe vhodných motivačných faktorov a sankcií a venovania zvýšenej pozornosti verejnému dlhu a fiškálnej udržateľnosti.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele na monitorovanie vykonávania návrhu/iniciatívy.

Dosiahnutie všeobecného cieľa Komisie týkajúceho sa posilnenia rastu EÚ, vytvárania pracovných miest a udržateľného rozvoja sa meria prostredníctvom týchto ukazovateľov vplyvu:

- stupeň súladu zaznamenaných rozpočtových výsledkov členských štátov s Paktom o stabilite a raste;

- potenciálny rast/výkon.

Dosiahnutie uvedeného špecifického cieľa č. 3 sa meria prostredníctvom tohto ukazovateľa výsledku: percentuálny podiel jednotlivých odporúčaní Komisie týkajúcich sa Paktu o stabilite a raste (PSR), ktoré vykonali členské štáty (podmienené ich prijatím Radou).

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1. Požiadavky, ktoré je potrebné splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Legislatívny návrh je súčasťou opatrení, ktoré Komisia oznámila vo svojom oznámení KOM(2010) 367 z 30. júna 2010 a v ktorom sa ďalej rozvíjajú myšlienky politiky ustanovené v oznámení Komisie KOM(2010) 250 z 12. mája 2010, a vychádza zo smerov schválených Európskou radou 17. júna 2010.

1.5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia EÚ

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov tvorí neoddeliteľnú súčasť zodpovednosti EÚ, ako sa uvádza v hlave VIII (o hospodárskej a menovej politike) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.5.3. Ponaučenia získané z podobných skúseností v minulosti

Minulé skúsenosti názorne ukázali, že je potrebné zlepšiť koordináciu hospodárskej politiky, najmä pokiaľ ide o preventívnu a nápravnú časť PSR.

1.5.4. Súdržnosť a prípadná synergia s ostatnými príslušnými nástrojmi

Legislatívny návrh je jedným z prvkov komplexného balíka hospodárskej reformy predstaveného v oznámení KOM(2010) 367 z 30. júna 2010.

1.6. Trvanie a finančný vplyv

( Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

- ( Návrh/iniciatíva v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

- ( Finančný vplyv od RRRR do RRRR

( Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

- Vykonávanie so začiatočným obdobím od RRRR do RRRR,

- po ktorom nasleduje činnosť v plnom rozsahu.

1.7. Plánované metódy riadenia[8]

( Centralizované priame riadenie Komisiou

( Centralizované nepriame riadenie s delegovaním vykonania úloh na:

- ( výkonné agentúry

- ( orgány ustanovené Spoločenstvami[9]

- ( vnútroštátne orgány verejného sektora/orgány plniace úlohy v oblasti verejných služieb

- ( osoby poverené vykonávaním osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a identifikované v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( Spoločné riadenie s členskými štátmi

( Decentralizované riadenie s tretími krajinami

( Spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami (spresnite)

V prípade, že je označený viac ako jeden režim riadenia, treba uviesť podrobnosti v časti „Poznámky“.

Poznámky

2. RIADIACE OPATRENIA

2.1. Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky.

N/A

2.2. Systém riadenia a kontroly

2.2.1. Zistené riziká

N/A

2.2.2. Plánované spôsoby kontroly

N/A

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo predpokladané preventívne a ochranné opatrenia.

N/A

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1. Okruhy viacročného finančného rámca a dotknuté výdavkové položky rozpočtu

Legislatívny návrh nevyžaduje ďalšie dodatočné ľudské ani finančné zdroje.

- Existujúce výdavkové rozpočtové položky

Usporiadané podľa okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových položiek.

Okruh viacročného finančného rámca | Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Príspevok |

Počet [Opis………………………...……….] | DRP/NRP ([10]) | od krajín EZVO[11] | od kandidátskych krajín[12] | od tretích krajín | v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách |

[XX.YY.YY.YY] | DRP/NRP | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE |

- Nové požadované rozpočtové položky: žiadne

Usporiadané podľa okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových položiek.

Okruh viacročného finančného rámca | Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Príspevok |

Počet [Položka……………………………………..] | Dif./nedif. | od krajín EZVO | od kandidátskych krajín | od tretích krajín | v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách |

[XX.YY.YY.YY] | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE |

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: | Počet | [Okruh ……………...……………………………………………………………….] |

v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

-

3.2.3.2. Odhadované požiadavky na ľudské zdroje

- ( Návrh/iniciatíva nebude vyžadovať použitie ľudských zdrojov

- ( Návrh/iniciatíva bude vyžadovať použitie ľudských zdrojov ako sa uvádza ďalej:

Odhad vyjadrený v celej sume (alebo nanajvýš s jedným desatinným miestom)

Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) |

( Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |

XX 01 01 01 (Ústredie a reprezentačné kancelárie Komisie) |

XX 01 01 02 (Delegácie) |

XX 01 05 01 (Nepriamy výskum) |

10 01 05 01 (Priamy výskum) |

( Externí zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného úväzku: FTE)[20] |

XX 01 02 01 (CA, INT, SNE z celkových prostriedkov) |

XX 01 02 02 (CA, INT, JED, LA a SNE v delegáciách) |

10 01 05 02 (CA, INT, SNE – priamy výskum) |

Iné rozpočtové položky (spresnite) |

SPOLU |

XX je príslušná oblasť politiky alebo výdavková kapitola.

Požiadavky na ľudské zdroje budú splnené prostredníctvom zamestnancov GR, ktorí sú poverení riadením opatrenia a/alebo sú pridelení v rámci GR, ak je to potrebné, spolu so všetkými dodatočnými pridelenými prostriedkami, ktoré môžu byť poskytnuté riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov a so zreteľom na rozpočtové obmedzenia.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci |

Externí zamestnanci |

3.2.4. Zlučiteľnosť so súčasným viacročným finančným rámcom

- ( Návrh/iniciatíva je zlučiteľná so súčasným viacročným finančným rámcom.

- ( Návrh/iniciatíva si vyžiada zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite, aké zmeny v plánovaní sú potrebné, a uveďte príslušné rozpočtové položky a zodpovedajúce sumy.

- ( Návrh/iniciatíva si vyžaduje uplatnenie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného finančného rámca[23].

Vysvetlite, čo je nevyhnutné, a uveďte príslušné výdavkové kapitoly, rozpočtové položky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Príspevky tretích strán

- ( Návrh/iniciatíva neustanovuje spolufinancovanie prostredníctvom tretích strán

- ( Návrh/iniciatíva ustanovuje spolufinancovanie, odhad sa uvádza ďalej:

Rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | Total |

Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) |

Článok …………. | | | | | | | | | |V súvislosti s rôznymi pridelenými príjmami uveďte dotknuté výdavkové rozpočtové položky.

Uveďte metódu výpočtu vplyvu na príjmy.

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

[4] Ú. v. ES C 236, 2.8.1997, s. 1.

[5] Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

[6] ABM: riadenie založené na činnostiach (Activity-Based Management) – ABB: zostavovanie rozpočtu založené na činnostiach (Activity-Based Budgeting).

[7] Ako sa uvádza v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[8] Podrobné informácie o režimoch riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sa nachádzajú na webovej stránke: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[9] Ako sa uvádza v článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[10] DRP= diferencované rozpočtové prostriedky / NRP= nediferencované rozpočtové prostriedky.

[11] EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[12] Kandidátske krajiny a, ak je to potrebné, potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[13] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[14] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (predtým rozpočtové položky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[15] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[16] Výkony sú výrobky a služby, ktoré budú dodané alebo poskytnuté (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet km vybudovaných ciest atď.).

[17] Ako sa uvádza v časti 1.4.2. „Osobitné ciele... “.

[18] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[19] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (predtým rozpočtové položky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[20] CA = zmluvný zamestnanec; INT = zamestnanci agentúry („Intérimaire“) ; JED = „Jeune Expert en Délégation“ (nižší experti v delegáciách); LA = miestny zamestnanec; SNE = vyslaný národný expert.

[21] Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[22] V podstate pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[23] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[24] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia byť čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % na náklady na výber.