52010DC0286

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 2.6.2010

KOM(2010) 286 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/384/ES o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (odporúčania o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb z roku 2009) členskými štátmi EÚ

{KOM(2010) 284 v konečnom znení}{KOM(2010) 285 v konečnom znení}{SEK(2010) 671}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o uplatňovaní odporúčania Komisie 2009/384/ES o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb (odporúčania o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb z roku 2009) členskými štátmi EÚ (Text s významom pre EHP)

1. CIEĽ SPRÁVY

Aj keď sa už nejaký čas veľa diskutuje o úrovni odmeňovania v odvetví finančných služieb, donedávna sa venovalo málo pozornosti krátkodobému zameraniu a nedostatočnej úprave ročných prémií/pohyblivých zložiek odmeňovania v odvetví finančných služieb o riziká[1].

V súčasnosti však panuje široká zhoda v tom, že filozofia ročných prémií podporuje nadmerné riskovanie, pretože ak chýbajú ustanovenia o „malus“ alebo „vrátení“, príjemcovia môžu pokojne inkasovať časť ziskov, ktoré vytvoria, bez toho, aby znášali dôsledky akýchkoľvek strát v prípade zhmotnenia rizika.

Tieto problémy politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb nie sú obmedzené na odmeňovanie riadiacich pracovníkov a manažérov, ale sa rozširujú aj na systémy odmeňovania na ostatných úrovniach, najmä na tých pracovníkov, ktorých práca zahŕňa riskovanie (napr. obchodníci) a ktorých premenlivá zložka odmeny závisí od výkonu.

Európska komisia vo svojom oznámení zo 4. marca „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“[2] uviedla, že posilní svoje odporúčanie z roku 2004 o odmeňovaní riaditeľov kótovaných spoločností a predloží nové odporúčanie o odmeňovaní vo finančných službách na riešenie nevhodných stimulov v podnikoch.

V súlade so závermi samitu G20 v Londýne[3] bolo 30. apríla 2009 prijaté odporúčanie Komisie o politike odmeňovania v odvetví finančných služieb[4]. Komisia sa stala prvým účastníkom G20 uplatňujúcim závery zo zasadnutia G20 o politike odmeňovania v odvetví finančných služieb. Hlavným cieľom nového odporúčania je zabezpečiť, aby politiky odmeňovania finančných inštitúcií nepodporovali nadmerné riskovanie a boli v súlade s dlhodobými záujmami finančných inštitúcií. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia v štyroch hlavných oblastiach: i) štruktúra politiky odmeňovania, ii) riadenie, iii) zverejňovanie politiky odmeňovania, iv) dozor[5].

Zámerom Komisie bolo konať rýchlo a vyslať členským štátom a trhovým subjektom silný a bezprostredný politický signál, že musí dôjsť k výraznej zmene spôsobu navrhovania a vykonávania politík odmeňovania.

Komisia zastávala tiež názor, že odporúčanie sa má uplatňovať v celom odvetví finančných služieb bez ohľadu na právne postavenie finančnej inštitúcie. Komisia usúdila, že pri obmedzenom uplatňovaní nových zásad (napríklad len na banky a investičné spoločnosti) by sa opomenuli finančné inštitúcie, ktoré tiež môžu byť dôležité pre zachovanie finančnej stability, a nevhodné motivačné politiky spôsobujúce nadmerné riskovanie v týchto inštitúciách by mohli mať rovnaké dôsledky ako v bankách a investičných spoločnostiach. Okrem toho uplatňovanie zásad správnych postupov odmeňovania len na obmedzenú časť odvetvia finančných služieb by mohlo spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže medzi jednotlivými odvetviami, ktoré na tom istom trhu práce súťažia o prilákanie podobných talentov.

Cieľom tejto správy, ktorú sa Komisia zaviazala pripraviť rok po prijatí svojho odporúčania, je vyhodnotiť, v akom rozsahu členské štáty zaviedli potrebný rámec na realizáciu hlavných zásad odporúčania o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb z roku 2009. Členské štáty boli vyzvané, aby do 31. decembra 2009 prijali potrebné opatrenia na podporu uplatňovania odporúčania Komisie.

Táto správa je založená na odpovediach členských štátov na dotazník Komisie. Dopĺňa ju pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý tvorí prílohu k tejto správe a obsahuje tabuľky, v ktorých sa uvádza, v akom rozsahu členské štáty splnili požiadavky odporúčania.

2. HLAVNÉ ZISTENIA HODNOTENIA

16 členských štátov (BE, BG, CY, DE, ES, FR, HU, IT, LT, LV, LU, MT, NL, RO, SE, UK) prijalo vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie. Šesť zo zvyšných 11 členských štátov (AT, CZ, DK, EE, EL, FI, IE PL, PT, SI, SK) uviedlo, že sú v procese prípravy alebo prijímania príslušných vnútroštátnych opatrení v tejto oblasti.

V šiestich členských štátoch (DE, FR, IT, MT, NL, UK) sa už uplatňujú zásady správnych politík odmeňovania na prémie za rok 2009. V ostatných členských štátoch majú príslušné finančné inštitúcie uplatňovať tieto zásady v priebehu roku 2010.

Len sedem členských štátov (BE, FR, HU, LT, LV, NL, SE) prijalo vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplatňujú na finančné spoločnosti v celom odvetví finančných služieb. V deviatich zvyšných členských štátoch sa rozsah vnútroštátnych opatrení značne líši, aj keď všetky sa vzťahujú na úverové inštitúcie.

Všetkých 16 členských štátov prijalo vnútroštátne opatrenia na politiky odmeňovania upravené o riziká a ich zosúladenie s dlhodobými záujmami finančných inštitúcií. Existujú však značné rozdiely, pokiaľ ide o obsah a úroveň podrobností vnútroštátnych ustanovení zaoberajúcich sa štruktúrou politiky odmeňovania.

Dôležité odporúčania týkajúce sa riadenia, ako napríklad úlohy (dozorných) orgánov, alebo kvalifikácie a odborných spôsobilostí výborov pre odmeňovanie úplne uplatnil menší počet členských štátov.

Obsah požiadaviek na zverejnenie je v jednotlivých členských štátoch rôzny. Niektoré členské štáty oznámili, že sa pripravujú právne predpisy zamerané na zverejňovanie.

3. HODNOTENIE UPLATŇOVANIA ODPORÚČANIA

3.1. Rozsah a všeobecné otázky

Vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie prijalo 16 členských štátov (BE, BG, CY, DE, ES, FR, HU, IT, LT, LV, LU, MT, NL, RO, SE, UK). Do doby prípravy tejto správy osobitné vnútroštátne opatrenia neprijalo 11 členských štátov (AT, CZ, DK, EE, EL, FI, IE PL, PT, SI, SK). Z týchto 11 členských štátov šesť (CZ, DK, EE, FI, IE a PT) predsa len uviedlo, že sa nachádzajú v procese prípravy alebo prijímania príslušných vnútroštátnych opatrení[6], najmä s výhľadom na budúcu revíziu smernice o kapitálových požiadavkách (SKP)[7].

Z členských štátov, ktoré zatiaľ neprijali žiadne osobitné opatrenia a ani nie sú v procese ich prípravy, AT a EL tvrdili, že už majú niektoré vnútroštátne ustanovenia o odmeňovaní. Tieto ustanovenia sa však týkajú všeobecného práva obchodných spoločností alebo systému riadenia spoločností a nie sú osobitne zamerané na otázky nastolené v odporúčaní Komisie o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb.

SK usúdilo, že úprava odmeňovania nie je potrebná vzhľadom na nízke úrovne odmeňovania manažérov v slovenských finančných inštitúciách, ich obmedzený vplyv na stabilitu, nízku mieru rozšírenia investičného bankovníctva a investičných služieb.

PL nepokladalo za odôvodnené zasahovať v tomto štádiu do systémov odmeňovania súkromných spoločností a ponecháva na obozretnosť a zodpovednosť príslušných orgánov spoločností, aby zahrnuli zásady odporúčania do svojich pravidiel o riadení spoločností a najlepších obchodných postupov. PL však plánuje zaviesť vnútroštátne zásady týkajúce sa politiky odmeňovania úverových inštitúcií a investičných spoločností po revízii SKP.

Okrem 6 členských štátov (DE, FR, IT, MT, NL, UK), v prípade ktorých sa zásady správnych politík odmeňovania uplatňujú už na prémie za rok 2009, vo väčšine členských štátov majú zásady správnych politík odmeňovania uplatňovať finančné inštitúcie v priebehu roku 2010.

Aj keď všetkých 16 členských štátov, ktoré prijali osobitné vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie, zahŕňa úverové inštitúcie, iba sedem členských štátov (BE, FR, HU, LT, LV, NL, SE) prijalo vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplatňujú na finančné inštitúcie v celom odvetví finančných služieb. V deviatich zvyšných členských štátoch sa rozsah vnútroštátnych opatrení značne líši:

- šesť členských štátov (BU, CY, ES, IT[8], MT, RO) zahŕňa len úverové inštitúcie,

- jeden členský štát (UK) zahŕňa aj investičné spoločnosti,

- jeden členský štát (DE) zahŕňa aj odvetvie poisťovníctva a investičné spoločnosti,

- jeden členský štát (LU) zahŕňa všetky finančné inštitúcie okrem odvetvia poisťovníctva.

V niektorých členských štátoch je zavedená podmienka hraničnej hodnoty alebo veľkosti, na základe ktorej sa začnú uplatňovať všetky alebo určité prísnejšie pravidlá. V IT bolo v opatreniach Banky Talianska z októbra 2009 uvedených šesť najväčších bankových skupín, ktoré okrem pravidiel uplatňovaných na všetky banky, musia dodržiavať vykonávacie normy FSB zo septembra 2009. V UK kódex odmeňovania FSA zahrnutý do príručky FSA platí pre približne 26 väčších bánk, stavebných spoločností a maklérov registrovaných v UK.

V dvoch členských štátoch (DE, ES) boli finančné inštitúcie požiadané, aby samy určili, v akej miere by mali byť zahrnuté (samohodnotenie). V DE by všetky zahrnuté finančné inštitúcie mali dodržiavať všeobecné požiadavky spájajúce politiky odmeňovania so správnym riadením rizika a dlhodobými cieľmi. Príslušná finančná inštitúcia však sama určí na základe analýzy rizík, či by sa mali uplatňovať osobitné požiadavky. Podľa DE „analýza musí byť hodnoverná, komplexná a transparentná pre tretie strany“.

Všetkých 16 členských štátov uplatňuje zásady na tie kategórie pracovníkov, ktorých odborné činnosti majú podstatný vplyv na rizikový profil finančnej spoločnosti. Niektoré členské štáty (BG, CY, HU, IT, MT, NL, RO, SE, UK) v súlade s usmerneniami CEBS zašli ďalej a zahrnuli všetky kategórie zamestnancov s osobitným dôrazom na riadiacich pracovníkov a ostatných zamestnancov, ktorí riskujú. Niektoré členské štáty (BE, DE, IT[9], SE) požiadali finančné inštitúcie, aby samy zostavili zoznam kategórií zamestnancov, ktorí majú podstatný vplyv na rizikový profil ich inštitúcie. Okrem príkladov (napr. vysokí riadiaci pracovníci alebo pracovníci s kontrolnými funkciami) žiadny členský štát nevymedzil kategórie zamestnancov, ktorí majú podstatný vplyv na rizikový profil[10],[11].

Väčšina členských štátov (okrem FR) prijala vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa odmeňovania v odvetví finančných služieb zákonom o dozore. Môže to byť v súlade s odporúčaním alebo záväzným právnym aktom, ak dozorný orgán je splnomocnený na vydávanie záväzných pravidiel a zásad. Vo FR ministerstvo financií prijalo nariadenie (Arrêté). Niektoré členské štáty uviedli, že ak príslušné finančné inštitúcie nedodržia ich požiadavky, vnútroštátne dozorné orgány sú oprávnené prijať opatrenia v rámci dozoru, napr. vyžadovať opravu systémov odmeňovania („kvalitatívne opatrenia“) alebo požiadať o navýšenie kapitálu („kvantitatívne opatrenia“). Odporúčania zaoberajúce sa dozorom sa v niektorých členských štátoch zaviedli prostredníctvom právnych predpisov, keďže sú súčasťou všeobecných práv/právomocí priznaných príslušným orgánom. Požiadavky na zverejnenie sa niekedy zaviedli do kódexu riadenia spoločnosti (obvykle, keď sa týkajú riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností).

Niektoré členské štáty (BG, DE, ES, UK) uviedli, že súčasné opatrenia v oblasti dozoru sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pripravované vnútroštátne právne predpisy. V troch členských štátoch (DE, FR a NL) boli vnútroštátne opatrenia doplnené o ďalšie záväzky zahrnuté do obchodného zákonníka.

Ak boli vnútroštátne opatrenia prijaté, všetky členské štáty uviedli, že sa budú uplatňovať na príslušné finančné inštitúcie na individuálnom a konsolidovanom základe[12]. V súlade s požiadavkami EÚ nie sú zahrnuté pobočky inštitúcií EHP pôsobiace na území členského štátu EÚ.

Všetky členské štáty, ktoré prijali vnútroštátne opatrenia zahrnuli „test proporcionality“ na zohľadnenie charakteru, veľkosti, ako aj špecifického rozsahu aktivít finančnej inštitúcie. Všetkých 16 členských štátov vylúčilo poplatky a provízie z rozsahu uplatňovania svojich vnútroštátnych opatrení v súlade s odporúčaním Komisie.

3.2. Štruktúra politiky odmeňovania

Všetkých 16 členských štátov uplatnilo všeobecné požiadavky uvedené v odporúčaniach 3.1 a 3.2 odporúčania Komisie. V odporúčaní 3.1 sa ustanovuje všeobecná požiadavka, aby politiky odmeňovania boli v súlade s riadnym a účinným riadením rizika a odporúčanie 3.2 je zamerané na zosúladenie politík odmeňovania s dlhodobými záujmami finančnej inštitúcie. ES však obmedzilo rozsah uplatňovania odporúčania 3.2 na pracovníkov s výkonnými právomocami a členov (dozorného) orgánu[13]. UK uviedla, že „nepriamo“ uplatňuje odporúčanie 3.2 (na základe svojho celkového zákonníka).

Aj keď 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 4.1 o potrebe vhodnej proporcionality medzi pevnou a variabilnou zložkou odmeňovania (okrem ES, ktoré zahrnulo rovnaké obmedzenia, ako už bolo uvedené), len štyri členské štáty (BE, LU, MT, NL) zahrnuli požiadavku, aby finančné inštitúcie stanovili hornú hranicu pohyblivej zložky.

15 členských štátov (okrem RO) uplatnilo odporúčanie 4.2 o politike prémií. HU uplatnilo toto odporúčanie je čiastočne, pretože neustanovilo žiadne pravidlo o možnosti neposkytnúť prémie.

Aj keď 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 4.3 o odložení variabilnej zložky, šesť členských štátov (BG, CY, HU, LV, MT a RO) nezahrnulo žiadny odkaz na minimálnu dobu odkladu. IT zahrnulo takýto odkaz len v prípade šiestich najväčších bánk. LT neuplatnila toto opatrenie na odvetvie poisťovníctva.

Všetkých 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 4.4 o úprave odloženej variabilnej zložky odmeňovania o riziko, ale LT nerozšírila rozsah uplatňovania na odvetvie poisťovníctva.

Zo 16 členských štátov dva (RO a MT) neuplatnili odporúčanie 4.5 o výplatách odstupného. LT obmedzila rozsah a nezahrnula odvetvie poisťovníctva. FR obmedzilo rozsah na riaditeľov a manažérov kótovaných spoločností.

Len šesť členských štátov (BE, DE, ES, LU, MT, NL) uplatnilo odporúčanie 4.6 o vrátení a možnosti vymáhať časť (alebo) celú variabilnú zložku. BG, CY a HU obmedzili vrátenie na prípady podvodu. IT obmedzilo rozsah na šesť najväčších bánk. LT ho neuplatnila na úverové inštitúcie. FR, LV, RO, SE, UK toto odporúčanie neuplatnili.

Tri členské štáty (BG, MT a RO) neuplatnili odporúčanie 4.7 týkajúce sa potreby aktualizovať po určitom čase štruktúru politiky odmeňovania.

Všetkých 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 5.1 o meraní výkonu.

Osem členských štátov (BE, DE, ES, FR, IT, LU, NL, UK) uplatnilo odporúčanie 5.2 a zriadilo viacročný rámec na hodnotenie výkonu. LV ho vykonalo, ale doplnilo výnimku na pracovné zmluvy, ktoré boli kratšie ako doba výkonu. RO odporúčanie neuplatnilo. BG, CY, HU, LT, MT a SE ho uplatnili čiastočne v takom rozsahu, že nepredpokladajú osobitný viacročný rámec, ale požadujú zohľadniť len dlhšiu dobu výkonu a súčasné a budúce riziko.

Všetkých 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 5.3 o úprave merania výkonu o riziká. Avšak NL nešpecifikovalo, aby sa pri úprave o riziká zohľadnili náklady vloženého kapitálu a potrebná likvidita. LT neuplatnila toto odporúčanie na odvetvie poisťovníctva.

Všetkých 16 členských štátov uplatnilo odporúčanie 5.4 vzťahujúce sa na zahrnutie kritérií nefinančnej povahy do jednotlivého hodnotenia výkonu.

Značné rozdiely v jednotlivých členských štátoch v uplatnení takého zásadného prvku, akou je štruktúra politiky odmeňovania, sú znepokojivé. Rozdiely sú ešte väčšie, ak členské štáty (FR, DE, IT, NL, SE, UK) zaviedli aj prísnejšie pravidlá uvedené vo vykonávacích normách FSB[14].

3.3. Riadenie

Pokiaľ ide o odporúčanie 6.1 o potrebe zahrnúť opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov a stanovenie požiadaviek na postupy určovania odmien, neuplatnilo ho len ES. Okrem toho MT a NL ho uplatnili len čiastočne, pretože buď vôbec nezahrnuli žiadne konkrétne ustanovenia o konflikte záujmov (MT), alebo obmedzili rozsah na členov (dozorného) orgánu s obmedzeným zoznamom potenciálnych konfliktov záujmov (NL).

Všetkých 16 členských štátov prijalo vnútroštátne opatrenia na uplatnenie odporúčania 6.2 o úlohe (dozorného) orgánu. Dva členské štáty (BE a MT) ho však uplatnili len čiastočne v takom rozsahu, že (dozorný) orgán neurčuje odmeňovanie riadiacich pracovníkov. Okrem toho vo FR (dozorný) orgán určuje odmeňovanie riadiacich pracovníkov len v spoločnostiach, ktoré dostávajú verejnú pomoc.

Len RO neuplatnilo odporúčanie 6.3 o zapojení pracovníkov s kontrolnými funkciami a v prípade potreby oddelení ľudských zdrojov alebo externých expertov do navrhovania politiky odmeňovania. DE a LT ho neuplatnili na odvetvie poisťovníctva. LT navyše vylúčila banky z jeho rozsahu pôsobnosti.

Zo 16 členských štátov len sedem (BE, FR, LV, LU, NL, SE, UK) úplne uplatnilo odporúčanie 6.4 o odborných spôsobilostiach a kvalifikácii členov (dozorného) orgánu a výboru pre odmeňovanie. LT ho neuplatnila na banky a poisťovne. Ďalšie členské štáty (BG, CY, DE, ES, IT) majú len všeobecné ustanovenia o kvalifikáciách a nezávislosti členov výborov pre odmeňovanie alebo pracovníkov s kontrolnými funkciami.

Pokiaľ ide o odporúčanie 6.5 o preskúmaní vykonávania politiky odmeňovania pracovníkmi s kontrolnými funkciami, neuplatnilo ho len ES.

13 členských štátov (BE, BU, CY, ES, FR, IT, LV, LU, MT, NL, RO, SE, UK) uplatnilo odporúčanie 6.6 o pracovníkoch podieľajúcich sa na procese kontroly. DE ho uplatnilo na úverové inštitúcie, ale len čiastočne na odvetvie poisťovníctva a investičné spoločnosti (neuvádzajú sa ustanovenia o odmeňovaní pracovníkov kontroly). LT úplne nezohľadnila obsah v prípade odvetvia poisťovníctva. HU ho tiež len čiastočne uplatnilo, pretože neustanovilo osobitné pravidlá týkajúce sa odmeňovania pracovníkov s kontrolnými funkciami odlišné ako v prípade nezahrnutia obchodných jednotiek.

Celkove je úroveň uplatňovania odporúčaní 6.2 a 6.4 neuspokojivá a vzhľadom na ich význam je problematická.

3.4. Zverejňovanie politiky odmeňovania

Pokiaľ ide o odporúčanie 7 obsahujúce požiadavku na všeobecné zverejnenie, neuplatnilo ho len ES, ale informovalo o pripravovaných právnych predpisoch o tejto otázke. LT ho uplatnila čiastočne, pretože neprijala osobitné ustanovenia pre odvetvie poisťovníctva.

V odporúčaní 8 sa ďalej špecifikuje obsah požiadaviek na zverejnenie. Sedem členských štátov (BE, FR, IT, LV, LU, SE, UK) ho plne uplatnilo. DE ho plne uplatnilo na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ale čiastočne na odvetvie poisťovníctva (nevyžaduje sa podrobné zverejňovanie). BG, CY, LT, MT, NL a RO ho uplatnili čiastočne, pretože niektoré požiadavky buď chýbajú, alebo rozsah pôsobnosti nie je úplný, pokiaľ ide o zahrnuté finančné inštitúcie alebo kategóriu zamestnancov (t. j. len riadiaci pracovníci)/typ právnych foriem (t. j. len kótované spoločnosti), ktoré sú zahrnuté. ES a HU ho neuplatnili.

3.5. Dozor

V odporúčaní 11 boli členské štáty vyzvané zabezpečiť, aby finančné inštitúcie oznámili príslušným orgánom všetky relevantné informácie vrátane informácie o zabezpečení súladu. Zo 16 členských štátov len ES neuplatnilo toto odporúčanie. LT nepredpokladá osobitné pravidlo pre poisťovne.

V odporúčaní 12 boli členské štáty vyzvané zabezpečiť, aby príslušné orgány mohli požiadať o všetky informácie, ktoré považujú za potrebné na vyhodnotenie dodržiavania zo strany finančných inštitúcií, a mohli mať k nim prístup. Zo 16 členských štátov, ktoré prijali vnútroštátne opatrenia, len HU neuplatnilo toto odporúčanie.

4. ĎALŠÍ VÝVOJ

V oznámení[15] sprevádzajúcom uvedené odporúčania Komisia potvrdila, že tieto odporúčania boli len prvou fázou v stratégii Komisie na riešenie tejto otázky a že budú nasledovať aj právne predpisy na úrovni EÚ.

V júli 2009 Komisia prijala návrh na revíziu smernice o kapitálových požiadavkách (SKP)[16], ktorá sa okrem iného zaoberá politikami odmeňovania úverových inštitúcií. Komisia v súvislosti s krízou uprednostnila legislatívne opatrenia v odvetví bankovníctva a investičných spoločností, pretože práve v tejto oblasti bol negatívny vplyv nezosúladených stimulov najviac viditeľný.

Komisia sa vo svojom návrhu zamerala na prevedenie zásad uvedených v jej odporúčaní o politike odmeňovania v odvetví finančných služieb do právnych požiadaviek EÚ. Od orgánov bankového dohľadu sa vyžaduje dohliadať nad politikami odmeňovania a majú právomoci na sankcionovanie bánk, ktoré nedodržujú nové požiadavky. Budú mať k dispozícii niektoré opatrenia na sankcionovanie nedodržiavania, napríklad budú môcť požadovať, aby inštitúcia znížila riziko vlastné určitým systémom odmeňovania, budú môcť ukladať pokuty alebo ako poslednú možnosť budú môcť požadovať navýšenie kapitálu.

Všeobecná dohoda prijatá na zasadnutí rady ECOFIN v novembri 2009 preukázala odhodlanie EÚ konať v tejto veci. Vzhľadom na ďalšie vykonávacie normy FSB o odmeňovaní prijaté v septembri 2009 sa členské štáty ďalej dohodli na tom, aby sa prísne odzrkadlili v návrhu SKP[17].

Medzitým podobné ustanovenia o politike odmeňovaní zaviedli aj členské štáty vo návrhu smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov („hedžových fondov“)[18].

O oboch návrhoch sa v súčasnosti rokuje v Rade a Európskom parlamente.

5. ZÁVER

Napriek naliehavosti riešenia zásadnej reformy v oblasti politík odmeňovania v dôsledku krízy, iba 16 členských štátov plne alebo čiastočne uplatňuje odporúčanie Komisie. Hoci šesť členských štátov už je v procese prijímania opatrení na podporu uplatňovania odporúčania, ešte stále je počet členských štátov, ktoré neiniciovali žiadne alebo prijali neuspokojivé opatrenia pomerne vysoký. Iba sedem členských štátov uplatňuje príslušné opatrenia v celom odvetví finančných služieb. Značné rozdiely vo vnútroštátnom uplatňovaní takého zásadného prvku, akým je štruktúra politiky odmeňovania sú znepokojivé.

Na riešenie tohto problému je teda potrebné ďalšie úsilie. Nie je možné úspešne sa zaoberať reformou bez ozajstnej zmeny kultúry spôsobu rozhodovania odvetvia finančných služieb o tom, ako motivovať svojich pracovníkov (od zamestnancov až po riadiacich pracovníkov). Niektoré finančné inštitúcie už vyjadrili svoje námietky voči reforme v tejto oblasti a naďalej vnímajú kultúru krátkodobých prémií ako osobitnú konkurenčnú výhodu a najvýhodnejší spôsob ako motivovať svojich pracovníkov. V skutočnosti finančné inštitúcie majú silný záujem na realizácii kultúry krátkodobých prémií s cieľom zachovať vysoko flexibilné pracovisko[19]. Zamestnanci vo finančných službách zmenia svoje rizikové správanie, ak budú vedieť, že budú hodnotení dostatočne dlhé obdobie a že sa ich úroveň odmeny fakticky zníži, ak budú nadmerne riskovať.

Napriek pripravovaným právnym predpisom bude potrebné usmernenie v oblasti dohľadu na zabezpečenie spoločného prístupu v rámci EÚ. Na zaručenie rovnakých podmienok bude potrebná aj konvergencia v oblasti dohľadu v zmysle Bazilejského výboru.

Pokiaľ ide o postupy samotných finančných inštitúcií, v tejto fáze sa dá ťažko posúdiť, či finančné inštitúcie skutočne zaviedli správne politiky odmeňovania a v akom rozsahu. Je príliš skoro a väčšina regulačných zmien ešte prebieha. Aj keď finančné inštitúcie začali upravovať svoje praktiky odmeňovania, vzhľadom na ich obavy týkajúce sa znevýhodnenia priekopníkov na trhu (first-mover disadvantages) je nepravdepodobné, že sa zaviažu k dlhodobej celkovej reforme politike odmeňovania, pokiaľ v tejto oblasti nebudú prijaté právne predpisy[20]. Aj keď finančné inštitúcie informujú navonok o niektorých zmenách politiky odmeňovania, predovšetkým v súvislosti s ich riadiacimi pracovníkmi[21], a „takticky ich uvádzajú na trh“, zatiaľ je k dispozícii alebo je zverejnených veľmi málo alebo žiadne informácie o individuálnom odmeňovaní na nižšej úrovni.

Komisia za seba plánuje:

- navrhnúť podobné legislatívne opatrenie o odmeňovaní v odvetví nebankových finančných služieb (poisťovanie, UCITS) v priebehu roku 2010 a začiatkom roku 2011,

- zabezpečiť, aby sa členské štáty a Európsky parlament urýchlene dohodli na prerokovávaných návrhoch právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú otázkami odmeňovania, a zaviazali sa k prísnemu monitorovania ich budúceho vykonávania členskými štátmi,

- zabezpečiť svojou účasťou na FSB a G20, aby sa podobné pravidlá týkajúce sa politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb účinne uplatňovali na globálnej úrovni s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v tejto veci,

- pravidelne preskúmavať situáciu a vyhradiť si právo prísť v prípade potreby s novými opatreniami.

-

[1] V roku 2008 skupina Counterparty Risk Management Policy Group III (CRMPG III) zriadená v USA na analyzovanie krízy úverového trhu dospela vo svojej správe k záveru, že systémy náhrad vo finančných službách boli jednou z piatich primárnych príčin finančnej krízy. Skupina CRMPG III zdôraznila potrebu vhodného zosúladenia stimulov náhrad s dlhodobými záujmami finančnej inštitúcie a odradzovania od krátkodobého nadmerného riskovania. Na úrovni EÚ sa v Larosièrovej správe dospelo k rovnakému záveru a odporúča sa v nej sústrediť na štruktúru politiky odmeňovania v odvetví finančných služieb a na to „aby sa stimuly odmeňovania znovu zosúladili so záujmami akcionárov a s dlhodobou ziskovosťou celého podniku“ .

[2] Oznámenie Komisie zo 4. marca 2009 pre jarné zasadnutie Európskej rady, „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“, KOM(2009) 114.

[3] Závery samitu G20, Londýn, 2. apríla 2009, odsek 15.

[4] Odporúčanie Komisie 2009/384/ES o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb, (Ú. v. EÚ 120, 15.5.2009, s. 22).

[5] Podrobný opis obsahu odporúčania je uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK(2010) 671, ktorý dopĺňa túto správu.

[6] Na účely tejto správy sa budú posudzovať len tie členské štáty, ktoré prijali vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie.

[7] KOM(2009)362. Ďalšie informácie sa uvádzajú v oddiele 4 tejto správy.

[8] IT uviedlo, že majú niektoré všeobecné zásady týkajúce sa odmeňovania vzťahujúce sa na poskytovanie investičných služieb a aktivít, ktoré by sa uplatňovali na investičné spoločnosti a spoločnosti spravujúce aktíva (spoločné nariadenie Banky Talianska a Consob, vydané v októbri 2007).

[9] Len 6 najväčších talianskych bánk.

[10] SE predsa len uviedlo, že „Zamestnanec, ktorého aktivity majú podstatný vplyv na vystavenie spoločnosti riziku, je vymedzený nasledovne: Zamestnanec, ktorý patrí do kategórie zamestnancov, ktorý v rámci svojho pridelenia majú alebo môžu mať nie zanedbateľný vplyv na vystavenie spoločnosti riziku“ .

[11] V UK sa očakáva od zahrnutých finančných inštitúcií, že zahrnú „Osoby, ktoré vykonávajú funkciu s významným vplyvom na spoločnosť (a mali by byť preto schválené na vykonávanie tejto funkcie) a zamestnanci, ktorých aktivity majú alebo by mohli mať podstatný vplyv na rizikový profil spoločnosti“. Predpokladá sa, že zamestnanec v druhej kategórii je zahrnutým zamestnancom, ak ich celková očakávaná náhrada za rok 2009 je vyššia ako 1 milión GBP.

[12] V niektorých prípadoch podlieha osobitným pravidlám pracovného a/alebo daňového práva tretej krajiny, v ktorej spoločnosti skupiny pôsobia.

[13] Španielsko tvrdilo, že pri zohľadnení, že i) v Španielsku sa politika odmeňovania nejavila byť problematická a ii) potreby zaručiť zhodu s európskym legislatívnym vývojom, očakávajú prijatie príslušných európskych smerníc, aby ich mohli vykonať.

[14] Existujú iné rozdiely v dôsledku špecifických vnútroštátnych ustanovení alebo v prípade finančných inštitúcií, ktorým bola poskytnutá pomoc, ale tie sú špecifickejšie a čo do rozsahu obmedzené.

[15] KOM(2009) 211, 30. 4. 2009.

[16] KOM(2009)362.

[17] Pozri dohodu uzavretú 10. novembra 2009 na zasadnutí rady ECOFIN.

[18] KOM(2009) 207, 30. 4. 2009.

[19] Krátkodobé prémie znamenajú krátkodobé pracovné zmluvy. Tým, že môžu znížiť počet zamestnancov kedykoľvek v roku, finančné inštitúcie zvyšujú konkurencieschopnosť medzi zamestnancami a zachovávajú úroveň prémiových fondov ako súčasť tejto kultúry mobility.

[20] V najnovšej správe IIF sa uvádza, že i keď sa „dosiahol pokrok aj smerom k zosúladeniu náhrad so zásadami IIF/FSB, je potrebné vykonať ešte veľa práce. Aj keď väčšina spoločností, v ktorých sa uskutočnil prieskum, spájala náhrady s výkonom a použila odklady pri vyplácaní náhrad, väčšina čelila problémom pri prispôsobovaní náhrad rizikovému časovému horizontu príjmu a zahŕňaní kapitálových nákladov a rizikových faktorov do hodnotenia výkonu“.

[21] K tomu patrí samoobmedzovaniu alebo stropy na prémie alebo zlaté padáky pre najvyššie vedenie, vydávanie značných súm finančných prostriedkov na charitu a pod.