Utorok 6. júla 2010
P7_TC2-COD(2008)0237

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 6. júla 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2010 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Činnosť Únie v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy by sa mala okrem iného zamerať na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich porovnateľnej s úrovňou ochrany v iných druhoch dopravy bez ohľadu na cieľ ich cesty. Okrem toho by sa mali v plnej miere zohľadniť požiadavky ochrany spotrebiteľov vo všeobecnosti.

(2)	Keďže cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave je slabšou stranou prepravnej zmluvy, všetkým cestujúcim by sa mala zaručiť minimálna úroveň ochrany.

(3)	Opatrenia Únie na zlepšenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zohľadňovať osobitosti tohto sektora dopravy, ktorý pozostáva prevažne z malých a stredných podnikov.

(4)

Vzhľadom na osobitosti osobitnej pravidelnej dopravy a dopravy pre vlastnú potrebu by sa tieto druhy dopravy mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Osobitná pravidelná doprava by mala zahŕňať osobitné dopravné služby určené pre prepravu zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou, prepravu pracovníkov z domu do práce a späť a prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich.

(5)

Vzhľadom na osobitosti mestskej, prímestskej a pravidelnej regionálnej dopravy , ktorá tvorí súčasť služieb mestskej a prímestskej dopravy, by sa malo členským štátom udeliť právo vyňať tieto druhy dopravy z pôsobnosti časti tohto nariadenia. Členské štáty by na účely určenia tejto mestskej, prímestskej a pravidelnej regionálnej dopravy mali zohľadniť kritériá, ako sú napr. administratívne členenie, zemepisná poloha, vzdialenosť, frekvencia služieb, počet plánovaných zastávok, typ používaných autobusov alebo autokarov, systémy predaja lístkov, výkyvy v počte cestujúcich medzi časom dopravnej špičky a mimo dopravnej špičky, autobusové prepravné poriadky a cestovné poriadky.

(6)	Cestujúci by mali mať možnosť využívať pravidlá zodpovednosti prevádzkovateľov porovnateľné s pravidlami platnými pre iné druhy dopravy v prípade nehôd s následkom smrti alebo zranenia .

(7)	Dopravcovia by mali byť zodpovední za stratu alebo poškodenie batožiny cestujúcich za podmienok porovnateľných s podmienkami platnými pre iné druhy dopravy .

(8)

Cestujúci by okrem náhrady v prípade smrti alebo zranenia, alebo straty alebo poškodenia batožiny v prípade nehôd v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru, na ktorú by mali nárok v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, mali mať právo na pomoc v súvislosti s okamžitými praktickými a ekonomickými potrebami po nehode. Takáto pomoc by mala v prípade potreby zahŕňať prvú pomoc, ubytovanie, potraviny, oblečenie , dopravu a výdavky na pohreb . V prípade smrti alebo úrazu dopravca okrem toho vyplatí zálohy na pokrytie bezprostredných finančných potrieb, a to úmerne k utrpenej škode, ak existuje evidentný dôkaz, že za príčiny zodpovedá dopravca.

(9)

Z autobusových a autokarových služieb pre cestujúcich by mali mať prospech všetci občania. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku zdravotného postihnutia, veku alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, by preto mali mať možnosti využívať služby autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné s možnosťami, ktoré majú ostatní obyvatelia. Zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou majú rovnako ako všetci ostatní občania právo na voľný pohyb, slobodu výberu a nediskrimináciu.

(10)

Na základe článku 9 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a s cieľom poskytnúť zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou možnosti cestovať autobusom a autokarom porovnateľné s možnosťami ostatných občanov by sa mali ustanoviť pravidlá pre nediskrimináciu a pomoc počas cesty. Týmto osobám by sa preto mala doprava umožňovať, a nie odmietať na základe ich postihnutia alebo zníženej pohyblivosti s výnimkou dôvodov, ktoré sú opodstatnené z hľadiska bezpečnosti, konštrukcie vozidiel alebo infraštruktúry. V rámci príslušných právnych predpisov na ochranu pracovníkov by zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou mali mať právo na pomoc na autobusových staniciach a vo vozidlách. V záujme sociálneho začlenenia by sa dotknutým osobám mala táto pomoc poskytovať bezplatne. Dopravcovia by mali ustanoviť podmienky prístupu, pokiaľ možno pomocou európskeho normalizačného systému.

(11)

Pri rozhodovaní o podobe nových autobusových staníc a v rámci zásadnej rekonštrukcie by riadiace orgány mali bez výnimky a ako základnú podmienku zohľadniť potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v súlade s požiadavkami „návrhu prispôsobeného požiadavkám všetkých“ . Správcovia autobusových staníc by mali v každom prípade určiť miesta, na ktorých môžu takéto osoby oznámiť svoj príchod a potrebu pomoci.

(12)	Dopravcovia by tiež mali zohľadniť uvedené potreby pri rozhodovaní o návrhoch nových a modernizovaných vozidiel.

(13)	Členské štáty by mali zlepšiť existujúcu infraštruktúru tam, kde je to potrebné na to, aby sa umožnilo dopravcom zaistiť prístup pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, ako aj poskytnúť primeranú pomoc.

(14)

S cieľom reagovať na potreby zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou by mal byť personál dostatočne odborne pripravený. Na účely uľahčenia vzájomného uznávania vnútroštátnych odborných kvalifikácií vodičov by sa v rámci základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku mohla zabezpečiť odborná príprava v oblasti informovanosti o problematike zdravotného postihnutia, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy (3). S cieľom zabezpečiť jednotnosť medzi zavedením požiadaviek na odbornú prípravu a lehôt uvedených v uvedenej smernici by mala existovať možnosť udeliť výnimku na obmedzený čas.

(15)	Pri príprave odbornej prípravy v oblasti zdravotného postihnutia by mali byť konzultované alebo do nej zapojené organizácie zastupujúce zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

(16)

Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave by mali zahŕňať sprístupnenie informácií o poskytovanej službe pred cestou, ako aj počas cesty. Všetky základné informácie poskytované cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave by sa mali poskytovať aj v alternatívnych formách dostupných pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou , akými sú napríklad veľká tlač, jednoduchý jazyk, Braillovo písmo, elektronické komunikačné zariadenia, ku ktorým je možný prístup pomocou prispôsobiteľných technológií, a audio nahrávok .

(17)	Týmto nariadením by sa nemali obmedziť práva dopravcov žiadať náhradu od akejkoľvek osoby vrátane tretích strán v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

(18)

Mali by sa obmedziť ťažkosti, ktorým čelia cestujúci z dôvodu zrušenia alebo značného meškania svojho spojenia. Na tento účel by sa cestujúcim pri odchode z autobusových staníc mala poskytovať primeraná starostlivosť a informácie spôsobom, ktorý je dostupný pre každého . Cestujúci by tiež mali mať možnosť zrušiť svoju cestu a nechať si preplatiť cestovné lístky alebo v ceste pokračovať alebo dosiahnuť presmerovanie trasy za uspokojivých podmienok. Ak dopravcovia neposkytnú cestujúcim nevyhnutnú pomoc, cestujúci by mali mať právo získať finančnú náhradu.

(19)

Dopravcovia by prostredníctvom svojich profesijných združení mali spolupracovať v záujme prijatia opatrení na regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni so zapojením zainteresovaných strán, záujmových združení a združení zákazníkov, cestujúcich a zdravotne postihnutých osôb s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií a starostlivosť o cestujúcich, a to najmä v prípade zrušenia cesty a veľkého meškania.

(20)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na práva cestujúcich ustanovené smernicou Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (4). Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na prípady, ak sa turistický zájazd zruší z iných dôvodov, ako je zrušenie služby autobusovej alebo autokarovej dopravy.

(21)	Cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach podľa tohto nariadenia, aby mohli tieto práva účinne využívať.

(22)	Cestujúci by mali mať možnosť využívať svoje práva prostredníctvom vhodných postupov podávania sťažností zavedených dopravcami alebo prípadne podaním sťažností orgánu alebo orgánom, ktoré na tento účel určí príslušný členský štát.

(23)	Členské štáty by mali zabezpečiť súlad s týmto nariadením a určiť príslušný orgán alebo orgány na vykonávanie dohľadu a úloh súvisiacich s presadzovaním. Toto nemá vplyv na právo cestujúcich žiadať súdy o nápravu podľa vnútroštátneho práva.

(24)	Sťažnosť týkajúca sa pomoci by sa mala pokiaľ možno adresovať orgánu alebo orgánom, ktoré určí na presadzovanie tohto nariadenia členský štát, v ktorom sa nachádza miesto nástupu alebo výstupu, pričom sa zohľadňujú postupy určené členskými štátmi na predkladanie sťažností.

(25)	Členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa tieto sankcie uplatňovali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany a pomoci cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti je preto možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)	Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5).

(28)

Presadzovanie tohto nariadenia by malo vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (6). Toto nariadenie by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(29)

Členské štáty by mali podporovať používanie verejnej dopravy a zaviesť interoperabilné, intermodálne informačné systémy, čím by umožnili poskytnutie informácií o cestovnom poriadku a výpočet ceny a vydanie lístka, aby sa dosiahla optimalizácia využívania a interoperability rôznych druhov dopravy. K týmto službám musia mať prístup zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou.

(30)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii, berúc pritom do úvahy aj smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (7), a smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (8),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá pre autobusovú a autokarovú dopravu, ktoré sa týkajú:

a)	nediskriminácie medzi cestujúcimi, pokiaľ ide o prepravné podmienky ponúkané dopravcami;

b)	práv cestujúcich v prípade nehôd v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru s následkom smrti alebo zranenia cestujúcich alebo straty alebo poškodenia ich batožiny;

c)	nediskriminácie a povinnej pomoci zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou;

d)	práv cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spojenia;

e)	minimálnych informácií, ktoré sa majú poskytnúť cestujúcim;

f)	vybavovania sťažností a reklamácií;

g)	všeobecných pravidiel presadzovania.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje vo vzťahu k cestujúcim využívajúcim pravidelnú dopravu:

a)	ak sa miesto nástupu cestujúceho nachádza na území členského štátu; alebo

b)	ak sa miesto nástupu cestujúceho nachádza mimo územia členského štátu a miesto výstupu cestujúceho sa nachádza na území členského štátu.

2.   Toto nariadenie sa s výnimkou článkov 11 až 18 a kapitol IV až VI vzťahuje tiež na cestujúcich využívajúcich príležitostné služby, ak sa pôvodné miesto nástupu alebo konečné miesto výstupu cestujúceho nachádza na území členského štátu.

3.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na osobitnú pravidelnú dopravu a dopravu pre vlastnú potrebu.

4.   S výnimkou článku 4 ods. 2, článkov 7, 9, 11, článku 12 ods. 1, článku 13 ods. 1, článku 15 ods. 1, článku 18, článku 19 ods. 1 a 2, článkov 21, 25, 27, 28 a 29 členské štáty môžu vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mestskú a prímestskú pravidelnú dopravu ako aj pravidelnú regionálnu dopravu, ak je integrálnou súčasťou služieb mestskej a prímestskej dopravy vrátane cezhraničnej pravidelnej dopravy uvedeného typu.

▐

5.   Členské štáty informujú Komisiu o výnimkách udelených jednotlivým druhom služieb podľa odseku 4 do …  (9). Komisia prijme primerané opatrenia, ak je názoru, že výnimka nie je v súlade s ustanoveniami tohto článku. Komisia do … (10) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výnimkách udelených podľa odseku 4 .

6.   Žiadne z ustanovení tohto nariadenia sa nesmie vykladať v tom zmysle, že by bolo v rozpore s existujúcimi právnymi predpismi o technických požiadavkách na autobusy alebo autokary alebo infraštruktúru ▐ na autobusových zastávkach a staniciach.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„pravidelná doprava“ je doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich autobusom alebo autokarom v presne určených intervaloch po presne určených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach;

b)	„osobitná pravidelná doprava“ je pravidelná doprava, bez ohľadu na to, kto ju organizuje, ktorá zabezpečuje autobusovú alebo autokarovú prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich;

c)

„doprava pre vlastnú potrebu“ je doprava, ktorá sa uskutočňuje autobusom alebo autokarom na nekomerčné a neziskové účely fyzickou alebo právnickou osobou, pričom platí, že — dopravná činnosť je len vedľajšou činnosťou tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby a — používané vozidlá sú vlastníctvom tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo boli touto osobou nadobudnuté na splátky, alebo boli predmetom dlhodobej lízingovej zmluvy a riadia ich členovia personálu tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo samotná fyzická osoba, alebo personál, ktorý je v podniku zamestnaný alebo ktorý je podniku k dispozícii na základe zmluvného záväzku;

d)	„príležitostná doprava“ je doprava, ktorá nespadá pod definíciu pravidelnej dopravy a ktorej hlavnou vlastnosťou je, že autobusom alebo autokarom prepravuje skupiny cestujúcich vytvorené z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu;

e)	„prepravná zmluva“ je zmluva o preprave medzi dopravcom a cestujúcim na účely poskytnutia jednej alebo viacerých služieb pravidelnej alebo príležitostnej dopravy;

f)	„cestovný lístok“ je platný doklad alebo iný dôkaz o prepravnej zmluve;

g)	„dopravca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje pravidelnú alebo príležitostnú dopravu širokej verejnosti a ktorá nie je cestovnou agentúrou , cestovnou kanceláriou ani predajcom cestovných lístkov;

h)	„vykonávajúci dopravca“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je dopravcom, ale ktorá v skutočnosti vykonáva celú prepravu alebo jej časť;

i)	„predajca cestovných lístkov“ je akýkoľvek sprostredkovateľ, ktorý uzatvára prepravné zmluvy v mene dopravcu;

j)	„dopravný agent“ je akýkoľvek sprostredkovateľ, ktorý koná v mene cestujúceho pri uzatváraní prepravných zmlúv;

k)	„prevádzkovateľ zájazdu“ je organizátor ▐, ktorý nie je dopravcom v zmysle článku 2 ods. 2 smernice ▐ 90/314/EHS;

l)

„zdravotne postihnutá osoba“ alebo „osoba so zníženou pohyblivosťou“ je akákoľvek osoba, ktorej pohyblivosť pri využívaní dopravy je znížená v dôsledku akéhokoľvek telesného postihnutia (zmyslového alebo pohybového, trvalého alebo dočasného), duševného postihnutia alebo poruchy alebo akejkoľvek inej príčiny zdravotného postihnutia alebo v dôsledku veku a ktorej stav si vyžaduje primeranú pozornosť a prispôsobenie služieb, ktoré sú k dispozícii všetkým cestujúcim, jej osobitným potrebám;

m)	„podmienky prístupu“ sú príslušné normy, usmernenia a informácie o prístupnosti autobusov a/alebo určených autobusových staníc vrátane ich zariadení pre zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou a informácie o nej;

n)	„rezervácia“ je rezervovanie miesta v autobuse alebo autokare pravidelnej dopravy pre konkrétny čas odchodu;

o)	„autobusová stanica“ je stanica s personálom, na ktorej má v závislosti od konkrétnej trasy má zastaviť spoj pravidelnej dopravy na nástup alebo výstup cestujúcich, vybavená zariadením, ako je odbavovací pult, čakáreň alebo pult na predaj cestovných lístkov;

p)	„autobusová zastávka“ je akékoľvek miesto, ktoré nie je autobusovou stanicou a na ktorom má v závislosti od konkrétnej trasy zastaviť spoj pravidelnej dopravy na nástup alebo výstup cestujúcich;

q)	„správca autobusovej stanice“ je organizačný subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za správu príslušnej autobusovej stanice;

r)	„zrušenie“ je neuskutočnenie služby pravidelnej dopravy, ktorá bola pôvodne naplánovaná;

s)	„meškanie“ je časový rozdiel medzi časom plánovaného odchodu spoja pravidelnej dopravy podľa zverejneného cestovného poriadku a skutočným časom jeho odchodu.

Článok 4

Cestovné lístky a nediskriminačné zmluvné podmienky

1.   Dopravcovia poskytnú cestujúcemu cestovný lístok, pokiaľ na prepravu neoprávňujú iné doklady. Cestovný lístok sa môže vydať v elektronickej forme.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté sociálne tarify, sa zmluvné podmienky a tarify, ktoré uplatňujú dopravcovia, poskytujú širokej verejnosti bez akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti konečného zákazníka alebo miesta usadenia dopravcov alebo predajcov cestovných lístkov v rámci Únie.

Článok 5

Ďalšie vykonávajúce strany

1.   Ak sa vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia zverilo vykonávajúcemu dopravcovi, predajcovi cestovných lístkov alebo akejkoľvek inej osobe, dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo správca autobusovej stanice, ktorí vykonávanie týchto povinností zverili, aj tak zodpovedajú za činy a opomenutia tejto vykonávajúcej strany.

2.   Strana, ktorej dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo správca autobusovej stanice zverili výkon určitej povinnosti, okrem toho podlieha ustanoveniam tohto nariadenia, pokiaľ ide o povinnosť, ktorá jej bola zverená.

Článok 6

Vylúčenie vzdania sa práv a povinností

1.   Práv a povinností podľa tohto nariadenia sa nemožno vzdať ani ich nemožno obmedziť, najmä prostredníctvom výnimky alebo doložky o obmedzení v prepravnej zmluve.

2.   Dopravcovia môžu ponúknuť zmluvné podmienky, ktoré sú pre cestujúcich výhodnejšie ako podmienky ustanovené v tomto nariadení.

Kapitola II

Náhrada škôd a pomoc v prípade nehôd

Článok 7

Zodpovednosť za smrť a zranenie cestujúcich

1.    V súlade s touto kapitolou sú dopravcovia zodpovední za stratu alebo škodu, ktorá vznikla v dôsledku smrti alebo úrazu cestujúceho na základe nehody, ku ktorej došlo počas prevádzky autobusových a autokarových dopravných služieb, a to v čase, keď sa cestujúci zdržiaval vo vozidle, nastupoval do vozidla, alebo z neho vystupoval .

2.    Mimozmluvná zodpovednosť dopravcov za škody nepodlieha žiadnemu finančnému obmedzeniu, a to bez ohľadu na to, či je určené zákonom, dohovorom alebo zmluvou .

3.     V prípade akejkoľvek pohľadávky do výšky 220 000 EUR na cestujúceho sa nevylučuje ani neobmedzuje zodpovednosť dopravcu na základe preukázania skutočnosti, že tento podnik vynaložil starostlivosť vyžadovanú podľa odseku 4 písm. a), pokiaľ celková suma výslednej požadovanej náhrady škody nepresiahne sumu, na ktorú sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (11), vyžaduje povinné poistenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, v ktorom má autobus alebo autokar zvyčajný východiskový bod. V takomto prípade sa zodpovednosť obmedzuje na túto sumu .

4.     Dopravca nenesie zodpovednosť podľa odseku 1:

a)	ak nehodu spôsobili okolnosti, ktoré nie sú spojené s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy alebo ktorým nemohol prepravca zabrániť napriek vynaloženiu starostlivosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, alebo ktorých následky nemohol odvrátiť;

b)	ak k nehode došlo v dôsledku zavinenia alebo zanedbania zo strany cestujúceho.

V žiadnom z ustanovení v tomto nariadení:

a)	sa nenaznačuje, že dopravca je jedinou stranou, ktorá je povinná znášať náhradu škody; alebo

b)	sa neobmedzujú žiadne práva dopravcu žiadať od akejkoľvek inej strany odškodnenie v súlade s platnými právnymi predpismi daného členského štátu.

Článok 8

Náhrada škody

1.     V prípade smrti cestujúceho náhrada škody, pokiaľ ide o zodpovednosť ustanovenú v článku 7, zahŕňa:

a)	akékoľvek nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v dôsledku smrti cestujúceho, a to najmä náklady na prevoz tela a výdavky na pohreb;

b)	ak smrť nenastala bezprostredne, náhradu škôd uvedených v odseku 2.

2.     V prípade úrazu alebo akéhokoľvek poškodenia fyzického alebo duševného zdravia cestujúceho náhrada škody zahŕňa:

a)	akékoľvek nevyhnutné výdavky, a to najmä výdavky na liečenie a prepravu;

b)	náhradu finančnej straty vzniknutej v dôsledku úplnej alebo čiastočnej práceneschopnosti alebo zvýšených potrieb.

3.     Ak v dôsledku smrti cestujúceho príde osoba, voči ktorej mal alebo by mal mať cestujúci právne stanovenú vyživovaciu povinnosť, o podporu, za uvedenú stratu sa takisto odškodní aj takáto osoba.

Článok 9

Okamžité praktické a finančné potreby cestujúcich

V prípade nehody v dôsledku prevádzky autobusu alebo autokaru dopravca zabezpečí ▐ pomoc v súvislosti s okamžitými praktickými potrebami cestujúcich po nehode. Takáto pomoc zahŕňa v prípade potreby prvú pomoc, ubytovanie, jedlo, oblečenie, dopravu a výdavky na pohreb. V prípade smrti alebo úrazu dopravca okrem toho vyplatí zálohy na pokrytie bezprostredných finančných potrieb, a to úmerne k utrpenej škode, ak existuje evidentný dôkaz, že za príčiny zodpovedá dopravca. Uskutočnenie akýchkoľvek platieb či poskytnutie akejkoľvek pomoci sa nepovažuje za uznanie zodpovednosti.

Článok 10

Zodpovednosť za stratu a poškodenie batožiny

1.     Dopravca nesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie batožiny, za ktorú mu bola zverená zodpovednosť. Maximálna výška náhrady škody je 1 800 EUR na osobu.

2.     V prípade nehôd v dôsledku prevádzky služieb autobusovej a autokarovej dopravy nesie dopravca zodpovednosť za stratu alebo poškodenie osobného majetku, ktorý mal cestujúci pri sebe alebo so sebou v príručnej batožine. Maximálna výška náhrady škody je 1 300 EUR na osobu.

3.     Dopravca nenesie zodpovednosť za škodu podľa odsekov 1 a 2:

a)	ak stratu alebo škodu spôsobili okolnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkovaním služieb autobusovej a autokarovej dopravy, alebo ktorým nemohol dopravca zabrániť napriek opatrnosti, aká sa v danom prípade vyžaduje, a ktorých následky nemohol odvrátiť;

b)	ak strata alebo škoda vznikli v dôsledku zavinenia alebo nedbanlivosti cestujúceho.

Kapitola III

Práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou

Článok 11

Právo na dopravu

1.   Dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov neodmietnu prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok, alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti.

2.   Rezervácie a cestovné lístky sa zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou ponúkajú bez dodatočných príplatkov.

Článok 12

Výnimky a osobitné podmienky

1.   Bez ohľadu na ustanovenia článku 11 ods. 1 môžu dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov odmietnuť prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti:

a)	aby splnili príslušné bezpečnostné požiadavky ustanovené medzinárodným právom, právom Únie alebo vnútroštátnym právom alebo aby splnili zdravotné a bezpečnostné požiadavky ustanovené príslušnými orgánmi;

b)	ak konštrukcia vozidla alebo infraštruktúra vrátane vybavenia autobusových zastávok a staníc fyzicky znemožňujú nástup, výstup alebo prepravu zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou bezpečným alebo z hľadiska prevádzky uskutočniteľným spôsobom.

2.   V prípade odmietnutia prijať rezerváciu alebo vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok z dôvodov uvedených v odseku 1 dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov informujú dotknutú osobu o prijateľnej alternatívnej doprave prevádzkovanej dopravcom.

3.   Ak sa zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou odmietne nástup z dôvodov jej zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti napriek tomu, že je držiteľom rezervácie alebo má cestovný lístok a splnila požiadavky uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), tejto osobe a každej osobe, ktorá ju sprevádza podľa odseku 4 tohto článku, sa ponúkne na výber medzi:

a)	právom na náhradu cestovného a v relevantných prípadoch bezplatnou dopravou naspäť do prvého miesta odchodu stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti a

b)	s výnimkou prípadov, ak to nebude uskutočniteľné, pokračovaním v ceste alebo presmerovaním trasy primeranými alternatívnym dopravnými službami do miesta určenia uvedeného v prepravnej zmluve.

Nesprostredkovanie informácií v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) nemá vplyv na právo na náhradu sumy zaplatenej za cestovný lístok.

4.    Ak dopravca, dopravný agent alebo prevádzkovateľ zájazdov odmietne prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok alebo nastúpiť osobe z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti na základe dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku, alebo ak posádku príslušného vozidla tvorí iba jedna osoba, ktorá riadi vozidlo a ktorá nemôže zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou poskytovať pomoc uvedenú v prílohe I časť b), zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou môžu požiadať, aby ich sprevádzali iné osoby, ktoré sú schopné poskytnúť pomoc, ktorú si zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou vyžadujú ▐. Takáto sprevádzajúca osoba sa prepravuje bezplatne a podľa možností sa usadí vedľa zdravotne postihnutej osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou.

5.   Ak dopravcovia, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov uplatňujú odsek 1, bezodkladne informujú zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o dôvodoch jeho uplatnenia a na základe žiadosti písomne informujú dotknutú osobu do piatich pracovných dní odo dňa požiadania.

Článok 13

Prístupnosť a informovanie

1.   Dopravcovia a správcovia autobusových staníc v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, v prípade potreby prostredníctvom svojich organizácií, ustanovia alebo zavedú nediskriminačné podmienky prístupu vo vzťahu k preprave zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

2.   Podmienky prístupu stanovené v odseku 1 dopravcovia a správcovia autobusových staníc zverejnia v dostupnej forme a v tých istých jazykoch, v ktorých sa informácie zvyčajne sprístupňujú všetkým cestujúcim. Pri poskytovaní týchto informácií sa osobitná pozornosť venuje potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

3.     Na požiadanie dopravcovia bezodkladne sprístupnia kópie medzinárodných právnych predpisov, právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov ustanovujúcich bezpečnostné požiadavky, z ktorých vychádzajú nediskriminačné pravidlá prístupu. Tieto predpisy sa musia poskytovať v dostupnej forme.

4.   Cestovné agentúry sprístupnia podmienky prístupu ustanovené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na cesty zahrnuté do balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktoré organizujú, predávajú alebo ponúkajú na predaj.

5.   Informácie o podmienkach prístupu uvedených v odsekoch 2 a 4 sa cestujúcemu fyzicky sprístupnia na jeho žiadosť.

6.   Dopravcovia, dopravní agenti a prevádzkovatelia zájazdov zabezpečia, aby boli zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou k dispozícii všetky relevantné všeobecné informácie o ceste a podmienkach prepravy vo vhodných a prístupných formátoch a podľa možnosti vrátane rezervácie a informácií on-line. Informácie sa cestujúcemu fyzicky sprístupnia na jeho žiadosť.

Článok 14

Určenie autobusových staníc

Členské štáty určia autobusové a autokarové stanice, kde sa poskytuje pomoc zdravotne postihnutým osobám alebo osobám so zníženou pohyblivosťou. Členské štáty o tom informujú Komisiu. Komisia na internete sprístupní zoznam určených autobusových a autokarových staníc.

Článok 15

Právo na pomoc na určených autobusových staniciach a v autobusoch a autokaroch

1.   Dopravcovia a správcovia autobusových staníc ▐ v rámci svojich príslušných právomocí zabezpečia na určených autobusových staniciach členských štátov zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bezplatnú pomoc prinajmenšom v rozsahu stanovenom v časti a) prílohy I.

2.   Dopravcovia ▐ zabezpečia v autobusoch a autokaroch zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou bezplatnú pomoc prinajmenšom v rozsahu stanovenom v časti b) prílohy I.

Článok 16

Podmienky poskytovania pomoci

1.   Dopravcovia a správcovia autobusových staníc spolupracujú, aby zabezpečili zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou pomoc za týchto podmienok:

a)	dopravcovi, správcovi autobusovej stanice, dopravným agentom alebo prevádzkovateľom zájazdov sa oznámi, že daná osoba potrebuje takúto pomoc, a to najneskôr 24 hodín pred tým, ako je pomoc potrebná; ako aj

b)	dotknuté osoby sa dostavia na určené miesto: i) v čase, ktorý vopred stanovil dopravca a ktorý nepresiahne 60 minút pred uverejneným časom odchodu , pokiaľ sa dopravca a cestujúci nedohodnú na kratšej lehote , alebo ii) ak čas nie je stanovený, najneskôr 30 minút pred uverejneným časom odchodu.

2.   Okrem ustanovení odseku 1 oznámia zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou v čase rezervácie alebo zakúpenia cestovného lístka vopred dopravcovi, dopravnému agentovi alebo prevádzkovateľovi zájazdov svoje osobitné potreby týkajúce sa sedenia za predpokladu, že je táto potreba v tomto čase známa.

3.   Dopravcovia, správcovia autobusových staníc, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia oznámení o potrebe poskytnutia pomoci predložených zdravotne postihnutými osobami alebo osobami so zníženou pohyblivosťou. Táto povinnosť sa uplatňuje na všetkých určených autobusových staniciach a predajných miestach vrátane telefonického a internetového predaja.

4.   Ak sa nepredloží oznámenie v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2, dopravcovia, správcovia autobusových staníc, dopravní agenti alebo prevádzkovatelia zájazdov vynaložia všetko primerané úsilie, aby zabezpečili poskytnutie pomoci takým spôsobom, aby zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou mohla nastúpiť do odchádzajúceho spoja, zmeniť príslušný spoj alebo vystúpiť z prichádzajúceho spoja, na ktorý si zakúpila lístok.

5.   Správca autobusovej stanice určí miesto v priestoroch alebo mimo priestorov autobusovej stanice, kde môžu zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod a požiadať o pomoc. Toto miesto je jasne označené a v prístupných formátoch poskytuje základné informácie o autobusovej stanici a poskytovanej pomoci.

Článok 17

Postupovanie informácií tretím stranám

Ak sa dopravným agentom alebo prevádzkovateľom zájazdov doručí oznámenie uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), túto informáciu čo najskôr v rámci svojich bežných úradných hodín odovzdajú dopravcovi alebo správcovi autobusovej stanice.

Článok 18

Odborná príprava

1.   Dopravcovia a v príslušných prípadoch správcovia autobusových staníc ustanovia postupy odbornej prípravy v oblasti problematiky zdravotného postihnutia, vrátane pokynov, a zabezpečia, aby:

a)	ich zamestnanci, ktorí nie sú vodičmi, vrátane osôb zamestnaných inou vykonávajúcou stranou, a ktorí poskytujú priamu pomoc zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou, absolvovali odbornú prípravu prípadne boli poučení, ako sa opisuje v časti a) a b) prílohy II; a

b)	ich zamestnanci vrátane vodičov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s cestujúcou verejnosťou alebo otázkami s ňou súvisiacimi, absolvovali odbornú prípravu prípadne boli poučení, ako sa opisuje v časti a) prílohy II.

2.   Členský štát môže na obdobie najviac dvoch rokov od … (12) udeliť výnimku z uplatňovania odseku 1 písm. b), pokiaľ ide o odbornú prípravu vodičov.

Článok 19

Náhrada škody, pokiaľ ide o invalidné vozíky a iné vybavenie na zabezpečenie pohyblivosti

1.   Dopravcovia a správcovia autobusových staníc zodpovedajú za stratu alebo poškodenie invalidných vozíkov, iného vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti alebo asistenčných zariadení ▐. Škodu za stratu alebo poškodenie nahradí dopravca alebo správca autobusovej stanice zodpovedný za danú stratu alebo poškodenie.

2.   Výška náhrady uvedenej v odseku 1 je rovná nákladom na nahradenie alebo opravu stratenej alebo poškodenej pomôcky alebo zariadenia.

3.   V prípade potreby sa vynaloží maximálne úsilie na rýchle poskytnutie dočasnej náhradnej pomôcky alebo zariadenia. Technické a funkčné vlastnosti invalidných vozíkov, iného vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti alebo asistenčných zariadení sú podľa možností podobné tým, ktoré sa stratili alebo poškodili.

▐

Kapitola IV

Práva cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania

Článok 20

Pokračovanie, presmerovanie a náhrada

1.   Ak dopravca odôvodnene očakáva zrušenie alebo meškanie odchodu pravidelnej dopravy z autobusovej stanice o viac ako 120 minút , alebo v prípade prekročenia kapacity rezervácií , cestujúcim sa bezodkladne ponúkne na výber medzi:

a)	pokračovaním alebo presmerovaním do miesta určenia stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti , bez dodatočných príplatkov a za porovnateľných podmienok;

b)	náhradou ceny cestovného lístka a v relevantných prípadoch bezplatnou dopravou autobusom alebo autokarom späť do prvého miesta odchodu stanoveného v prepravnej zmluve pri najbližšej možnej príležitosti ;

c)	okrem náhrady uvedenej v písmene b) právo na náhradu škody vo výške 50 % ceny cestovného lístka, ak dopravca neponúkne pokračovanie alebo presmerovanie do miesta určenia, ako je uvedené v písmene a). Náhrada škody sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu škody.

2.     Ak je autobus alebo autokar nefunkčný, cestujúcim sa poskytne aspoň doprava z miesta nefunkčného vozidla na vhodné miesto na čakanie alebo autobusovú stanicu, odkiaľ možno pokračovať v ceste.

3.   Ak sa pravidelná doprava zruší alebo pri odchode z autobusovej zastávky omešká o viac ako 120 minút, cestujúci má právo na takéto pokračovanie, presmerovanie alebo náhradu ceny cestovného lístka od dopravcu.

4.   Náhrada ustanovená v odseku 1 písm. b) a odseku 3 sa vyplatí do 14 dní odo dňa predloženia ponuky alebo doručenia žiadosti o vyplatenie takejto náhrady. Vyplatená náhrada je vo výške celej ceny cestovného lístka, za ktorú bol tento zakúpený, za nevykonanú časť alebo časti cesty a za vykonanú časť alebo časti cesty, ak už cesta nespĺňa svoj účel v súvislosti s pôvodným cestovným plánom cestujúceho. U cestujúcich s predplatenými alebo časovými cestovnými lístkami sa výška náhrady rovná proporčnej časti plnej ceny takéhoto lístka. Vyplatenie náhrady sa uskutoční v hotovosti, pokiaľ cestujúci neprijme inú formu vyplatenia náhrady.

Článok 21

Informácie

1.   V prípade zrušenia alebo meškania odchodu pravidelnej dopravy informuje dopravca alebo, ak je to vhodné, správca autobusovej stanice cestujúcich, ktorí odchádzajú na cestu z autobusových staníc, o vzniknutej situácii čo najskôr a v každom prípade najneskôr 30 minút po plánovanom čase odchodu, ako aj o odhadovanom čase odchodu, akonáhle sú tieto informácie k dispozícii.

2.   Ak cestujúci zmeškajú podľa cestovného poriadku nadväzné dopravné spojenie z dôvodu zrušenia alebo meškania, dopravca alebo, ak je to vhodné, správca autobusovej stanice vynaloží primerané úsilie na to, aby dotknutých cestujúcich informoval o alternatívnych spojeniach.

3.   Dopravca prípadne správca autobusovej stanice zabezpečí, aby zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou dostali povinné informácie stanovené v odsekoch 1 a 2 v prístupných formátoch.

Článok 22

Poskytovanie pomoci v prípade zrušenia alebo omeškania odchodu

1.   Pri ceste, ktorej plánovaná dĺžka je viac ako tri hodiny, dopravca v prípade zrušenia alebo meškania odchodu z autobusovej stanice presahujúceho viac ako hodinu cestujúcemu bezplatne ponúkne:

a)	menšie občerstvenie, jedlo alebo občerstvenie primerané času čakania alebo meškania, ak je k dispozícii v autobuse alebo na autobusovej stanici alebo ho možno primeraným spôsobom dodať;

b)	hotelovú izbu alebo iné ubytovanie , ako aj pomoc pri zabezpečovaní dopravy medzi autobusovou stanicou a miestom ubytovania v prípadoch, keď sa cestujúci musí ubytovať na jednu alebo viac nocí.

2.   Pri uplatňovaní tohto článku venuje dopravca osobitnú pozornosť potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a všetkým sprevádzajúcim osobám.

Článok 23

Ďalšie nároky

Žiadne ustanovenie v tejto kapitole nebráni cestujúcim, aby na vnútroštátnych súdoch v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požadovali náhradu škôd, ktoré vznikli v dôsledku zrušenia alebo meškania pravidelnej dopravy.

Článok 24

Ďalšie opatrenia v prospech cestujúcich

Dopravcovia spolupracujú v záujme prijatia opatrení na vnútroštátnej alebo európskej úrovni za účasti zainteresovaných strán, profesijných združení a združení zákazníkov, cestujúcich a zdravotne postihnutých osôb. Tieto opatrenia sú zamerané na zlepšenie starostlivosti o cestujúcich, najmä v prípade dlhých meškaní a prerušenia alebo zrušenia cesty s osobitným zreteľom na cestujúcich s osobitnými potrebami súvisiacimi so zdravotným postihnutím, zníženou pohyblivosťou, chorobou, vyšším vekom a tehotenstvom, ako aj na sprevádzajúcich cestujúcich a osoby cestujúce s malými deťmi.

Kapitola V

Všeobecné pravidlá informovania a podávania sťažností

Článok 25

Právo na cestovné informácie

Dopravcovia a správcovia autobusových staníc poskytujú v rámci svojich právomocí cestujúcim od momentu rezervácie a počas celej cesty primerané informácie v dostupnej forme a v súlade s bežným koncepčným modelom pre údaje a systémy verejnej dopravy .

Článok 26

Informácie o právach cestujúcich

1.   Dopravcovia a správcovia autobusových staníc v rámci svojich právomocí zabezpečia, aby sa cestujúcim poskytli náležité a zrozumiteľné informácie o ich právach vyplývajúcich z tohto nariadenia a to pri rezervácii a najneskôr pri odchode. Informácie sa poskytujú v prístupnom formáte a v súlade s bežným koncepčným modelom pre údaje a systémy verejnej dopravy, na autobusových staniciach a prípadne na internete. ▐ Tieto informácie obsahujú kontaktné údaje orgánu alebo orgánov zodpovedných za presadzovanie, ktoré určili členské štáty podľa článku 29 ods. 1.

2.   Na splnenie informačnej požiadavky uvedenej v odseku 1 môžu dopravcovia a správcovia autobusových staníc použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia pripravené Komisiou vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie, ktoré sa im poskytne.

Článok 27

Sťažnosti

Dopravcovia vytvoria alebo zavedú mechanizmus vybavovania sťažností, ktoré sa týkajú práv a povinností uvedených v tomto nariadení .

Článok 28

Predkladanie sťažností

Ak cestujúci, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, chce dopravcovi predložiť sťažnosť ▐, musí tak urobiť do troch mesiacov odo dňa, v ktorý sa pravidelná služba poskytla alebo mala poskytnúť. Dopravca do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti oznámi cestujúcemu, či je jeho sťažnosť opodstatnená, zamietnutá alebo sa stále posudzuje. Čas vymedzený na poskytnutie konečnej odpovede nepresiahne dva mesiace od doručenia sťažnosti.

Kapitola VI

Presadzovanie a vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie

Článok 29

Vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie

1.   Každý členský štát určí ▐ existujúci orgán alebo orgány , alebo v prípade, že žiaden orgán neexistuje, nový orgán, ktorý bude zodpovedný za presadzovanie tohto nariadenia ▐. Každý orgán prijme opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením.

Každý orgán je nezávislý od dopravcov, prevádzkovateľov zájazdov a správcov autobusových staníc, pokiaľ ide o organizáciu, rozhodnutia o financovaní, právnu štruktúru a rozhodovanie.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o orgáne alebo orgánoch určených v súlade s týmto článkom.

3.   Každý cestujúci môže ▐ predložiť sťažnosť v súvislosti s údajným porušením tohto nariadenia príslušnému orgánu určenému podľa odseku 1 alebo akémukoľvek inému príslušnému orgánu, ktorý určí členský štát.

Členský štát môže rozhodnúť o tom, že ▐ cestujúci predloží sťažnosť ▐ najprv dopravcovi , pričom v takom prípade vnútroštátny orgán zodpovedný za presadzovanie alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, ktorý určí členský štát, koná ako odvolací orgán pre sťažnosti, ktoré sa nevyriešia podľa článku 28.

Článok 30

Správa o presadzovaní

Orgány zodpovedné za presadzovanie určené podľa článku 29 ods. 1 uverejnia do 1. júna … (13) a potom každé dva roky správu o svojej činnosti v predchádzajúcich dvoch kalendárnych rokoch, ktorá bude obsahovať predovšetkým opis opatrení, ktoré sa prijali na vykonávanie tohto nariadenia, a štatistiky o sťažnostiach a uplatnených sankciách.

Článok 31

Spolupráca medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie

Vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie uvedené v článku 29 ods. 1 si vždy, ak je to vhodné, vymieňajú informácie o svojej činnosti a zásadách a postupoch rozhodovania. Komisia ich v tejto úlohe podporuje.

Článok 32

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii do … (14) a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktoré na ne majú vplyv.

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 33

Správa

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade do … (15) správu o uplatňovaní a účinkoch tohto nariadenia. K správe sa v prípade potreby priložia legislatívne návrhy na podrobnejšie vykonávanie ustanovení tohto nariadenia alebo na jeho zmenu a doplnenie.

Článok 34

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 2006/2004

V prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 sa dopĺňa tento bod:

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (19).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 99.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 312), pozícia Rady z 11. marca 2010 (Ú. v. EÚ C 122 E, 11.5.2010, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2010.

(3)  Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4.

(4)  Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59.

(5)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(6)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(7)  Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(8)  Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(9)   Ú. v.: vložte dátum tri mesiace od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(10)  Ú. v.: vložte dátum päť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(11)   Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.

(12)  Ú. v.: prosím vložte dátum začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

(13)  Ú. v.: vložte prosím dátum dva roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(14)  Ú. v.: vložte prosím dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(15)  Ú. v.: vložte prosím dátum tri roky odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

(16)  Ú. v. EÚ … ()

(17)  Ú. v.: prosím vložte odkaz na uverejnenie tohto nariadenia.“.

(18)  Ú. v.: prosím vložte číslo a dátum prijatia tohto nariadenia.

(19)  Ú. v.: prosím vložte dátum dva roky odo dňa uverejnenia.