19.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 18/5

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Poľnohospodársky model Spoločenstva: kvalita výroby a poskytovanie informácií spotrebiteľom ako prvky konkurencieschopnosti“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 18/02

Spravodajca: Carlos TRÍAS PINTO

Španielske predsedníctvo Európskej únie sa 20. januára 2010 rozhodlo podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému:

„Poľnohospodársky model Spoločenstva: kvalita výroby poskytovanie informácií spotrebiteľom ako prvky konkurencieschopnosti“ (prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. marca 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 462. plenárnom zasadnutí 28. a 29. apríla 2010 (schôdza z 28. apríla 2010) prijal 116 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV odporúča posilniť politiku kvality a poskytovanie informácií spotrebiteľom, ktoré sú kľúčovými faktormi pre podporu konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho sektora, ako aj pre zlepšenie imidžu poľnohospodárstva. Na tento účel je nevyhnutné:

—	podporiť prijatie sociálnych, environmentálnych a zdravotných aspektov a aspektov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré súvisia s poľnohospodárskou výrobou. Treba pritom využívať nové nástroje založené na informačných a komunikačných technológiách (IKT),

—	zvýšiť konzistenciu a súdržnosť existujúcich nástrojov akreditácie prostredníctvom pokynov pre objasnenie, harmonizáciu a zjednodušenie,

—	rozširovať možnosti dialógu medzi výrobcami, priemyslom, obchodníkmi a spotrebiteľmi a rozvíjať účinné stratégie komunikácie s občanmi.

1.2   EHSV konkrétne navrhuje prijatie rozličných opatrení:

1.2.1   Nástroje

—

Začlenenie IKT ako nástroja komunikácie. IKT sú prítomné v našom každodennom živote, no zatiaľ sa nepoužívajú pri nakupovaní. Ak by sa umiestnili do regálov ako informačné nástroje, umožnila by sa tým neustála aktualizácia informácií (u poľnohospodárskych produktov dochádza k častému striedaniu), a spotrebiteľ by si ich mohol vyberať a získavať kdekoľvek.

—

Vysledovateľnosť ako nástroj na zaistenie spoľahlivosti informácií. Do celého výrobného reťazca je zapojená široká škála subjektov zodpovedných za rozličné sociálno-environmentálne aspekty, ktoré sú súčasťou celkovej kvality. Vysledovateľnosť umožní nielen spoznať hlavných účastníkov, ale aj spôsoby ich zaobchádzania s produktom a s ním súvisiace ukazovatele.

1.2.2   Prostriedky

—	Začleniť kritériá celkovej kvality do existujúcich dobrovoľných systémov, ako napríklad do environmentálnej značky EÚ v prípade, že jej pôsobnosť bude rozšírená na poľnohospodárske produkty, alebo do existujúcich noriem kvality, akými sú chránené označenia pôvodu, či chránené zemepisné označenia.

—	Vytvoriť novú schému dobrovoľnej certifikácie sociálno-environmentálnych aspektov, čím by sa spotrebiteľovi umožnilo rýchlo, jednoducho a spoľahlivo zhodnotiť produkt z hľadiska jeho celkovej kvality.

1.2.3   Stratégie

—	Propagácia európskej kvality. EHSV navrhuje posilnenie informačných kampaní zameraných na poľnohospodárske produkty a vyzdvihujúcich vysoké normy kvality a rozmanitosti, ktoré tieto produkty spĺňajú.

—	Podpora a integrácia opatrení. Správne orgány majú možnosť využiť dostupné nástroje na propagáciu poľnohospodárskych produktov, ktoré rešpektujú sociálne normy a životné prostredie: verejné obstarávanie, diferencované zdaňovanie, informačné kampane a stimuly pre výrobcov.

2.   Úvod

2.1   Naša spoločnosť si zo dňa na deň jasnejšie uvedomuje veľké sociálne a environmentálne výzvy, a to na základe vnímania dôsledkov klimatických zmien, postupného vyčerpávania prírodných zdrojov a narastajúcej nerovnováhy v rozdelení bohatstva.

2.2   Paradoxne sa však toto postupné zvyšovanie povedomia takmer vôbec neodráža v rozhodovaní pri nákupoch (označovanom ako uvedomelá a zodpovedná spotreba), čo bohužiaľ poukazuje na zväčšujúcu sa priepasť medzi teoretickým postojom (1) spotrebiteľa a jeho každodennou praxou.

2.3   Nemožno zabudnúť na to, že v období veľkej hospodárskej neistoty je veľmi zložité zaviesť do tradičnej rovnice cena-výrobok (2) také premenné, akými sú sociálny a environmentálny vplyv, najmä ak sa to premietne do zvýšenia ceny výrobku. Nedá sa však ignorovať skutočnosť, že sociálno-hospodárska kríza nastala v rovnakom čase ako environmentálna kríza, a nemožno venovať pozornosť jednej bez toho, aby sa zohľadnila aj druhá. Inak povedané: ako tvrdí Jacques Delors, „kríza hodnôt spočíva v tom, že žijeme vo svete, v ktorom sa dá všetko kúpiť“. Bude preto potrebné prehodnotiť naše priority.

2.4   V rámci EÚ našťastie funguje systém poľnohospodársko-potravinárskej výroby, ktorý je založený na požiadavke vysokých zdravotných, environmentálnych a sociálnych noriem a noriem pre dobré životné podmienky zvierat, a ktorý by sme mohli definovať ako systém celkovej kvality. Bezpochyby nám to dáva pridanú hodnotu v porovnaní s ostatným svetom, ale predstavuje to tiež riziká pre konkurencieschopnosť.

2.5   Mnohé z týchto aspektov celkovej kvality sú súčasťou právnych predpisov alebo sú začlenené priamo do metód európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho sektora, a preto ich výrobky a výrobcovia spĺňajú. Bohužiaľ to neplatí pre mnohé výrobky dovezené z tretích krajín. Tento rozdiel čoraz častejšie prináša väčšiu diferenciáciu cien poľnohospodárskych produktov z EÚ a z tretích krajín, čím dochádza k strate konkurencieschopnosti výrobkov z EÚ.

2.6   Táto orientácia na kvalitu, ktorá je výsledkom dávnej tradície a veľkého úsilia zameraného na výnimočnosť, už však viac nesmie byť hrozbou pre konkurencieschopnosť, tak ako to je teraz, ale musí sa z nej stať veľká príležitosť pre rozvoj. Na to je potrebné zvážiť nové stratégie, ktoré by zdôrazňovali špecifické atribúty nášho modelu výroby, a nasmerovať spotrebiteľa k tomu, aby uprednostnil európske produkty. Pritom treba klásť osobitný dôraz na poskytovanie informácií spotrebiteľom a prispôsobiť tomu všetky možnosti, predovšetkým aktivovať prostredníctvom IKT (informačných a komunikačných technológií)efektívne systémy vzdelávania a informovania spotrebiteľa (3).

2.7   Súčasne bude treba zvážiť potrebnú technickú a finančnú pomoc, aby sa dosiahol ďalší pokrok viacúčelového poľnohospodárskeho modelu, zaistila životaschopnosť európskeho farmárskeho sektora s cenami, ktoré sú spravodlivé pre výrobcov, a aby sa uchovali stabilné a kvalitné pracovné miesta ako kľúčový bod existencie tohto modelu.

2.8   EHSV takisto upozorňuje, že zlepšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom politík v oblasti poľnohospodárskej kvality a informovanie spotrebiteľov musia sprevádzať opatrenia na opätovné dosiahnutie rovnováhy v poľnohospodársko-potravinárskom hodnotovom reťazci, ktorý v súčasnosti čelí početným cenovým deformáciám vzhľadom na zneužívanie dominantnej pozície zo strany niektorých z jeho subjektov (4).

3.   Spotrebitelia, kvalita a sociálno-environmentálne aspekty

3.1   EHSV pri predchádzajúcich príležitostiach potvrdil svoju angažovanosť v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je prostriedkom na dosiahnutie environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európskej únii. Tento záväzok môže posilniť existujúci európsky model poľnohospodárstva, pričom sa prehodnotí terajší koncept kvality, v ktorom v podstate prevažujú klasické kvalitatívne aspekty charakterizujúce výrobok ako taký (chuť, vzhľad, veľkosť, atď.) a použijú sa iné kritériá súvisiace s prostredím výroby, akými sú sociálne, environmentálne, zdravotné aspekty a aspekty týkajúce sa bezpečnosti a dobrých životných podmienok zvierat. Možno použiť označenie „celková kvalita“, ktoré sa opiera o nové ukazovatele vynikajúcej kvality.

3.1.1   Ako príklad, ktorý nie je úplný ani vymedzujúci, sa navrhuje zvážiť rozličné kritériá alebo ukazovatele (5):

Environmentálny vplyv: — druhy zavlažovania — spotreba energie súvisiaca s produktom — vzdialenosť od miesta výroby — druhy balenia — odpadové hospodárstvo

Sociálne faktory: — dodržiavanie právnych predpisov krajiny pôvodu — vzťah medzi maloobchodnou cenou a nákupnou cenou u výrobcu — druh pracovnej zmluvy (na dobu neurčitú/určitú) — zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím — rovnosť mužov a žien

Dobré životné podmienky zvierat — druh chovu a ustajnenia — spôsob výživy — dopravný systém — spôsob utratenia

3.2   V tomto novom kvalitatívnom rámci sa budú môcť európske výrobky odlišovať od produktov v ostatných producentských krajinách, pretože v súčasnosti už európske výrobky spĺňajú mnohé zo stanovených aspektov vzhľadom na platné európske predpisy a predpisy samotných členských krajín, ktoré sú oveľa prísnejšie než predpisy v ostaných producentských krajinách. Problém spočíva v tom, že spotrebiteľ nepozná väčšinu regulačných aspektov, čo vedie k tomu, že ich neberie do úvahy pri rozhodovaní o kúpe, najmä ak má pochybnosti o dôveryhodnosti údajov. Bude preto potrebné vzdelávať a informovať spotrebiteľa s cieľom podporiť zvýšenie dopytu po výrobkoch s lepšími vlastnosťami.

3.3   Nie je spomenutá bezpečnosť potravín, keďže nejde len o kritérium výnimočnej kvality, ale naopak, o nevyhnutný prvok pre zaručenie práva európskych občanov na zdravie. EHSV opakovane vyjadruje svoj údiv nad nedbanlivosťou, s akou sa naďalej udeľujú povolenia na dovoz potravín bez kompletnej vysledovateľnosti (v dôsledku pochybnej interpretácie právnych predpisov v oblasti potravinárstva zo strany Komisie a členských krajín), alebo produktov spracovaných pomocou syntetických látok, ktoré sú v EÚ zakázané. Ich umiestnenie na trh je zavádzaním spotrebiteľov a predstavuje nekalú hospodársku súťaž voči európskym výrobcom.

4.   Vysledovateľnosť ako nástroj informácie o kvalite

4.1   V súčasnosti sa vo svete objavujú rozličné iniciatívy (6) s cieľom poznať cestu, ktorou prešiel výrobok počas svojho životného cyklu. Získali sa už určité skúsenosti s postupmi na základe povinnosti (napríklad u hovädzieho mäsa v EÚ), aj na dobrovoľnej báze (rozličné distribučné reťazce alebo iniciatívy typu uhlíková stopa).

4.2   EHSV poukazuje na nové – na začiatku dobrovoľné - využitie tohto nástroja v oblasti kvality prostredníctvom začlenenia rozličných aspektov alebo sociálno-environmentálnych ukazovateľov súvisiacich s výrobkom, aby sa tak spotrebiteľovi uľahčilo čítanie. Preto sa navrhuje, aby tento silný a dôveryhodný nástroj doplnený certifikáciami alebo príslušnými overeniami slúžil na to, aby spotrebiteľ robil uvedomelé rozhodnutia o kúpe a mal záruku, že údaje sú správne a reálne.

4.3   Bude nutné zriadiť potrebné mechanizmy na zviditeľnenie ukazovateľov súvisiacich s výrobkom. Mechanizmy môžu mať podobu klasických informácií na etiketách, či už ide o hodnotiacu škálu (ako v prípade energetickej účinnosti), logo (environmentálna značka, označenie pôvodu) alebo „claim“ (recyklovateľný výrobok), až po využitie IKT.

5.   Potenciál informačných a komunikačných technológií pri informovaní spotrebiteľa o kvalite poľnohospodárskych výrobkov

5.1   Hlavným zdrojom informácií o výrobku bola pre spotrebiteľa doteraz etiketa. Hoci etiketa zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o transparentnosť informácií, na tomto malom priestore sa objavuje čoraz viac dobrovoľných alebo povinných údajov, čo zhoršuje ich viditeľnosť a sťažuje ich porozumenie, a to nielen z dôvodu nahromadenia údajov, ale aj vzhľadom na zložitosť niektorých z nich (jasným príkladom sú kódy na vajciach, kde možno nájsť vytlačené: spôsob chovu, krajinu pôvodu a identifikačný kód výrobcu).

5.2   Poľnohospodárske produkty majú okrem toho jednu významnú špecifickosť: často sa v regáloch striedajú vzhľadom na ich sezónnosť, ako aj na variabilitu dodávateľov počas roka alebo aj počas sezóny.

5.3   Na druhej strane, väčšina občanov už pozná informačné a komunikačné technológie, ktoré dosiahli značný pokrok, čo sa týka kapacity ukladania informácií (napríklad kódy QR (7), ako aj znižovania cien. Z hľadiska poskytovania informácií spotrebiteľovi treba mať na pamäti možnosti už existujúceho osobného vybavenia (napríklad mobilných telefónov), ako aj cielené využitie vybavenia umiestneného v samotnom zariadení (dotykových LCD obrazoviek), či použitie internetu pred uskutočnením nákupu a po ňom.

5.4   Krajiny ako Taliansko už požívajú tieto technológie na zlepšenie systémov poskytovania informácií spotrebiteľom a akreditácie kvality produktov.

—	Trhy „campagna amica“ ukazujú, že v cenovom rozpätí medzi výrobcom a spotrebiteľom zostávajú dostatočne veľké marže na to, aby sa mohli rodinám zaistiť primerané ceny a podporili sa príjmy poľnohospodárov.

—

„Tac salva mozzarella“ je prvým systémom analýzy, ktorý umožní zistiť, či bola mozzarella naozaj vyrobená z čerstvého mlieka, alebo či sa naopak použila staršia, zmrazená alebo vychladená srvátka. Nová technológia je konkrétnym nástrojom slúžiacim na ochranu chovateľov a spotrebiteľov pred falšovanými potravinami.

5.5   Vzhľadom na túto skutočnosť a s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľa EHSV navrhuje vypracovať štúdiu o potenciáli IKT a to najmä v tých oblastiach, ktoré môžu byť užitočné pri kúpe, keďže spotrebiteľ sa o nej rozhoduje prevažne pred regálom.

6.   Označovanie a nové ukazovatele kvality

6.1   Rozšíriť použitie environmentálnej značky EÚ (Európsky kvet) na potravinárske produkty

6.1.1   Európska značka je jasným symbolom environmentálnej kvality. Východiskový bod pri stanovovaní kritérií kvality životného prostredia, ktoré musí spĺňať tovar alebo služby s environmentálnou značkou EÚ, spočíva v analýze životného cyklu, aby sa tak zaistilo, že výrobok spĺňa environmentálne požiadavky počas celej doby svojej životnosti.

6.1.2   Po tom, ako Komisia vypracuje plánovanú štúdiu (8) (do 31. decembra 2011), sa k nej EHSV vyjadrí berúc pritom do úvahy dva faktory:

—	začlenenie novej značky na už i tak neprehľadné etikety na potravinárskych výrobkoch,

—	možná zámena pojmov so značkou pre organické výrobky (Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. januára 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov).

6.1.3   Bolo by pozitívne, keby spotrebiteľ poznal symbol vďaka tomu, že sa už používal na iných výrobkoch, a keby existovali rozsiahlejšie kritériá, než tie, ktoré sa používajú v ekologickej výrobe.

6.1.4   EHSV navrhuje Komisii, aby v rámci plánovanej štúdie zanalyzovala v prípade potravinárskych výrobkov možnosť skúšobne zahrnúť do celého systému sociálno-hospodárske kritériá (ako napríklad dobré životné podmienky zvierat, rovnosť príležitostí, atď.) bez toho, aby sa narušil rámec stanovený nariadením (ES) č. 1980/2000, ktoré reguluje environmentálnu značku.

6.2   Začlenenie environmentálnych a sociálnych kritérií do rozličných noriem kvality platných v súčasnosti

6.2.1   Ako je známe, EHSV už pri opakovaných príležitostiach poukázal na to, že existujú početné systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov EÚ a množstvo súkromných označení a certifikácií, ktoré majú okrem iného nasledujúce spoločné ciele:

—	zaručiť bezpečnosť a kvalitu výrobkov pre konečného spotrebiteľa,

—	dať produktom väčšiu pridanú hodnotu, aby sa tak zvýšila konkurenscieschopnosť rozličných subjektov na trhu (výrobcov, spracovateľov a obchodníkov).

6.2.2   Vzhľadom na veľkú rozmanitosť verejných a súkromných referenčných hodnôt, ktoré v súčasnosti existujú v oblasti činnosti Európskej únie, zostávajú uvedené ciele značne rozptýlené a môžu viesť v konečnom dôsledku k opačným výsledkom, než sa pôvodne zamýšľalo. Výsledkom tak môže byť:

—	zmätok spotrebiteľov v dôsledku neznalosti rozličných systémov,

—	nedôvera zo strany spotrebiteľov voči značkám alebo certifikáciám,

—	vznik nekalých praktík medzi výrobcami začlenenými do systému certifikácií alebo označovania a výrobcami, ktorí v ňom nie sú. Môže tiež dôjsť k nekalým praktikám medzi výrobcami z rozličných systémov certifikácií alebo označovania,

—	chýbajúca ochrana miestnych certifikovaných výrobkov (na európskej úrovni) vo vzťahu k tretím krajinám.

6.2.3   Z tohto hľadiska by bolo zaujímavé, keby EÚ dala podnet k uskutočneniu krokov, ktoré by zjednodušili a zredukovali počet systémov kvality poľnohospodárskych výrobkov EÚ.

6.2.4   EHSV navrhuje Komisii, aby pri príležitosti takéhoto zjednotenia systémov alebo kritérií podporovala začlenenie environmentálnych a sociálnych kritérií do oficiálnych existujúcich/platných systémov certifikácie (alebo ich zmenu): značka ekologického poľnohospodárstva, chránené označenie pôvodu (DOP), chránené zemepisné označenie (IGP), atď. Začleniť ich treba v podobe minimálnych povinných štandardov.

6.2.5   V prípade niektorých obchodných noriem by bolo tiež vhodné začleniť tieto ukazovatele výnimočnej kvality, a to najmä u tých noriem, v ktorých sú už čiastočne obsiahnuté (ako napríklad možné dobrovoľné označenia vyhradené pre „horské“ produkty alebo pre produkty s „nízkym emisiami uhlíka“ (9).

6.2.6   V oblasti súkromných certifikácií by bolo vhodné, keby EÚ stanovila minimálne hodnoty, ktoré treba splniť u všetkých noriem, vrátane environmentálnych a sociálnych ukazovateľov, a keby EÚ podporila harmonizáciu a zjednotenie rozličných druhov certifikácií. Príkladom by mohla byť norma COSMOS (http:/www.cosmos-standard.org), ktorá zjednotila rozličné certifikačné orgány v Európe s cieľom vytvoriť jednotný model pre certifikáciu prírodných a ekologických kozmetických výrobkov, ktorý by sa opieral o jednoduché pravidlá zamerané na prevenciu a bezpečnosť na všetkých úrovniach výroby, počnúc získavaním suroviny až po konečný výrobok. Táto certifikácia sa bude môcť používať od apríla 2010.

6.3   Vytvorenie nového dobrovoľného systému certifikácie pre sociálno-environmentálne aspekty

6.3.1   Ide o propagáciu nového systému certifikácie vynikajúcej kvality, ktorý by zohľadnil sociálne a environmentálne aspekty, pričom by zaručil minimalizáciu vplyvov poľnohospodárskych produktov na životné prostredie počas ich celého životného cyklu a zároveň by spĺňal sociálne požiadavky, ako napríklad zásady rovnosti, spravodlivé odmeňovane alebo rovnováhu v hodnotovom reťazci.

6.3.2   Tento systém by priniesol aj začlenenie nových informácií na etiketu, ale rozlišoval by produkty (alebo výrobcov), ktorí príkladne rešpektujú sociálne a environmentálne aspekty od ostatných. Možnosť vytvorenia takýchto systémov v súčasnosti skúmajú rozličné verejné i súkromné orgány.

6.3.3   Rozvoj nových systémov by musel spĺňať požiadavky stanovené normami ISO-1402X, predovšetkým presnosť, overiteľnosť, relevantnosť a pravdivosť. Vo fáze vzniku bude potrebné zohľadniť rozličné riadiace aspekty systému, ako napr.:

—	či má byť kvalitatívny (logo alebo iný hodnotiaci systém) alebo kvantitatívny (prehľad ukazovateľov a ich hodnôt),

—	či môže ísť o vlastné vyjadrenie alebo či musí existovať proces certifikácie,

—	či je splnenie ukazovateľov záväzné (ÁNO/NIE), či sa bodujú alebo sú zmiešané,

—	ako zaručiť transparentnosť systému.

7.   Propagácia európskych výrobkov (Európska kvalita)

7.1   Hoci sa výbor už vyjadril k nepoužívaniu označenia „požiadavky EÚ“ (NAT 413 (10), je potrebné podporovať hodnoty kvality (rozšírenej o aspekty prostredia) európskych poľnohospodárskych výrobkov, aby sa tak zlepšilo ich postavenie voči výrobkom v tretích krajinách.

7.2   EHSV žiada Komisiu, aby podporovala komunikačné nástroje a prostriedky špecifické pre poľnohospodársko-potravinársky sektor, pričom musí vyzdvihovať hodnoty kvality európskych výrobkov na základe konsenzu so zainteresovanými stranami. V tomto smere, hoci s rozdielmi, už existujú identifikačné prvky, ktoré pomáhajú spotrebiteľovi identifikovať kvalitné výrobky. Ide napríklad o značku energetickej účinnosti (označenie a klasifikácia výrobkov podľa ich energetickej účinnosti, čo prinieslo jasné smerovanie výrobcov k účinnejším výrobkom), alebo o značku CE (splnenie bezpečnostných štandardov pre predaj výrobku v Európe, čo núti vývozcov z tretích krajín spĺňať európske právne predpisy).

7.3   Takisto je potrebné napredovať v oblasti informovanosti o uvedenej kvalite (predovšetkým o záväzných požiadavkách) prostredníctvom informačných kampaní a použijúc pritom „pútavé heslo“ alebo slogan spolu s niektorými z hlavných charakteristík kvality výrobku. Tieto kampane môžu mať všeobecný charakter (napríklad kampaň za biologické/ekologické produkty) alebo môžu byť špecifické pre jeden produkt alebo skupinu produktov.

8.   Smerom k zjednoteniu opatrení (integrovaná politika výrobkov)

8.1   Už v zelenej knihe zo 7. februára 2001 o integrovanej politike výrobkov sa hovorí o zjednotení opatrení s cieľom podporiť produkty rešpektujúce životné prostredie a to prostredníctvom nástrojov, ktoré majú správne orgány k dispozícii, počnúc nákupmi, cez diferencované zdaňovanie až po informácie. V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku sa rozoberá tá istá téma, avšak s osobitným dôrazom na priemyselné výrobky, v podstate bez toho, aby sa spomínali výrobky poľnohospodárskeho pôvodu.

8.2   Okrem iných aspektov by bolo potrebné prehĺbiť potenciál, ktorý ponúka verejné obstarávanie (v súčasnosti sa zameriava len na koncepty ekologického alebo integrovaného poľnohospodárstva a na dobré životné podmienky zvierat), stimuly pre zodpovedných výrobcov (poskytovanie subvencií pre výrobky, ktoré rešpektujú sociálne aspekty a životné prostredie), alebo informácie pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti je veľmi dôležité vyzdvihnúť potrebu začlenenia ukazovateľov výnimočnej kvality ako referenčnej hodnoty pre kvalitný produkt. Veľká časť spotrebiteľov v súčasnosti ešte stále spája koncept kvality s produktmi, ktoré majú atraktívny vzhľad a s ďalšími charakteristikami produktu. Takisto existujú spotrebitelia, ktorí považujú výrobok pochádzajúci z ekologického poľnohospodárstva za produkt vysokej kvality zo sociálneho a environmentálneho hľadiska, hoci to neplatí vo všetkých prípadoch.

8.3   Len vzájomným pôsobením týchto faktorov, pri ktorých sa stretáva ponuka s dopytom, bude možné prekonať rozpor medzi etickým postojom a skutočným správaním spotrebiteľov, ako aj výrobcov a distribútorov.

8.4   Na záver EHSV navrhuje, aby sa urobila analýza vplyvu s cieľom zistiť výhody a nevýhody, ktoré by malo zavedenie navrhovaných opatrení do poľnohospodárskeho modelu Spoločenstva.

---

(1)  Podľa prieskumu Eurobarometra z júla 2009 štyria z piatich Európanov tvrdia, že berú ohľad na to, aký vplyv na životné prostredie majú výrobky, ktoré kupujú. Väčšina pritom podporuje zavedenie opatrení na zlepšenie ekologického aspektu produktov.

(2)  Rozhodnutie kúpiť výrobok je tiež podmienené prvkami, ktoré sú charakteristikami výrobku: vzhľad, prestíž, nutričné vlastnosti, atď. a samotným spotrebiteľom: dostatok času, vzdialenosť, atď.

(3)  Chápané zo širokej perspektívy, čiže zahŕňajúc potenciálnych spotrebiteľov, vrátane študentov, a rozširujúc použitie nástrojov na vzdelávanie spotrebiteľa aj na túto oblasť.

(4)  Oznámenie KOM (2009) 591 „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“.

(5)  Zoznam je len príkladom, ktorý umožňuje ukázať rozličné druhy ukazovateľov pre rôzne aspekty celkovej kvality. Bude potrebné stanoviť špecifické ukazovatele v závislosti od druhu produktu a miery jeho spracovania.

(6)  www.tracefood.org alebo www.foodtraceability.eu.

(7)  Kód QR (Quick Reference) je „čiarový kód“ alebo grafické označenie, ktoré obsahuje údaje, a ktoré umožní prostredníctvom mobilného zariadenia s kamerou alebo webovou kamerou prečítať kód a ukázať nám údaje, ktoré sú v ňom uložené.

(8)  Ako sa uvádza v článku 6 konceptu návrhu revízie nariadenia o environmentálnej značke EÚ (legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o systéme environmentálnej značky Spoločenstva (KOM (2008) 0401 – C6-0279/2008 – 2008/0152(COD)).

(9)  Oznámenie KOM (2009) 234 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov.

(10)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009.

---