19.1.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 18/64

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“

[KOM(2009) 433 v konečnom znení]

2011/C 18/11

Spravodajca: pán ZBOŘIL

Európska komisia sa 20. augusta 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“

KOM(2009) 433 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 25. februára.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 462. plenárnom zasadnutí 28. a 29. apríla 2010 (schôdza z 29. apríla 2010) prijal 168 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta oznámenie Komisie „Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“ a iniciatívy súhrnne uvedené v tomto oznámení. Výbor upozorňuje, že sme zatiaľ v úvodnej etape tejto cesty. Voľba správnych nástrojov a meradiel a ich integrácia do riadenia kľúčových politík a stratégií nebude vôbec jednoduchá.

1.2   Veľmi náročnou úlohou Komisie je spracovanie pilotnej verzie komplexného indexu životného prostredia. Pôjde zrejme o agregovaný index, preto je nutné brať ohľad na vyváženosť vplyvov jednotlivých zložiek životného prostredia. O jeho konštrukcii by sa malo od začiatku konzultovať so zainteresovanými aktérmi.

1.3   Ešte náročnejšie bude spracovanie komplexného indexu kvality života a sociálnej súdržnosti. Spracovanie pilotných projektov v tejto oblasti je nevyhnutnosťou. Komisia by mala identifikovať túto oblasť ako kritické miesto celého projektu a okamžite začať s pilotnými projektmi.

1.4   Pre stratégiu a tvorbu politík sú dôležité dlhodobé trendy základných parametrov, takže výber sledovaných faktorov v reálnom čase by mal byť podriadený tomuto hľadisku. Reakcie na zistené zmeny musia byť premyslené a včasné.

1.5   V meradle celého Spoločenstva by základom mala zostať národná úroveň zberu a hodnotenia údajov, organizovaná v jasnom, zjednocujúcom rámci Spoločenstva, a ich spracovanie do indikátorov a ukazovateľov. Pri ich hodnotení sa musí uplatňovať celostný, holistický prístup, aby sa obmedzili konflikty vo vyhodnotení niektorých nástrojov a riziká vyplývajúce z nevyriešených konfliktov.

1.6   Pri posudzovaní udržateľného rozvoja ide o zachytenie trendov v dvoch základných smeroch: 1) hodnotenie kapacity únosnosti a 2) hodnotenie rozvoja spravovania ľudských spoločenstiev. Návrhy v oznámení Komisie (hodnotiaca tabuľka a sledovanie prahových hodnôt znečisťujúcich látok) sa uberajú týmto smerom, čo EHSV víta.

1.7   EHSV tiež oceňuje úsilie Komisie smerujúce k začleneniu environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov. Začiatkom roka 2010 má byť navrhnutý právny rámec pre environmentálne účty. Sociálne ukazovatele z národných účtov sa zatiaľ nevyužívajú v tom rozsahu, v ktorom sú dostupné. Dá sa očakávať, že potreba využitia týchto ukazovateľov bude rásť s tým, ako sa bude prepracúvať komplexný a integrovaný prístup k meraniu a hodnoteniu pokroku v meniacom sa svete.

1.8   Proces pripravovaných zmien nebude ani krátkodobý, ani jednoduchý, preto by sa mimoriadna pozornosť mala venovať analytickej príprave a projekcii jednotlivých nástrojov s fundovaným výskumom ich vzájomného pôsobenia a dôkladným konzultáciám so zainteresovanými aktérmi, aby sa uľahčilo prijatie zmien v širokom medzinárodnom kontexte.

1.9   Na ďalší postup práce a štruktúrovanie budúcich krokov bude nutné využiť všetky dostupné úvahy a projekty. Rozhodujúcim kritériom musí byť maximálna objektivita a zachovanie nezávislosti štatistiky a jej kvalitatívnych nárokov. EHSV je pripravený podieľať sa na posudzovaní nevyhnutných zmien a podpore ich prijatia v občianskej spoločnosti.

1.10   Komisia by mala stanoviť časový plán a lehoty na zavedenie rôznych prvkov systému. Osobitne by sa mala zamerať na zavedenie niektorých nových opatrení do novej stratégie 2020 a do stratégie udržateľného rozvoja. Cieľom by malo byť disponovať v roku 2011 rámcom, na základe ktorého by bolo možné pripraviť jasné návrhy porovnateľných akcií v celosvetovom meradle pre svetový summit udržateľného rozvoja, ktorý OSN zvoláva na rok 2012.

2.   Úvod

2.1   Hrubý domáci produkt (HDP) je najznámejším meradlom makroekonomickej činnosti (HDP = súkromná spotreba + investície + verejná spotreba + (vývoz – dovoz). Rámec a pravidlá spôsobov jeho výpočtu sú stanovené v Európskom systéme účtov, ktorý v zásade zodpovedá systému národných účtov OSN. Stal sa štandardným referenčným údajom, ktorý používajú politickí činitelia na celom svete a ktorý sa bežne používa aj vo verejných diskusiách. HDP predstavuje súhrnnú pridanú hodnotu všetkých peňažných hospodárskych činností. Je založený na jasnej metodike, ktorá umožňuje porovnanie v čase, ako aj porovnanie krajín a regiónov.

2.2   HDP sa považuje aj za náhradný ukazovateľ celkového spoločenského vývoja a pokroku vo všeobecnosti. V prvom rade nie je HDP meradlom environmentálnej udržateľnosti, ani sociálneho začlenenia, a tieto obmedzenia je nutné zohľadniť pri jeho používaní v politických analýzach a diskusiách (aktuálny prehľad obmedzení HDP: Stiglitz/Sen/Fitoussi (2008) Issues Paper, Commission on the Measurement of Economic Performance and Social Progress (http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/documents/Issues_paper.pdf).

2.3   Diskusie prebiehajú na mnohých úrovniach už asi 10 rokov. EHSV prijal v októbri 2008 stanovisko z vlastnej iniciatívy (1), ktorého obsahom je vysvetlenie súčasných názorových trendov a podpora úsilia o nájdenie vhodných doplňujúcich ukazovateľov, ktoré budú s väčšou úplnosťou charakterizovať vývoj ľudskej spoločnosti.

2.4   V tomto oznámení sa uvádza niekoľko opatrení, ktoré možno prijať v krátkodobom až strednodobom horizonte. Celkovým cieľom je vyvinúť komplexnejšie ukazovatele, ktoré poskytujú spoľahlivejšiu znalostnú základňu pre lepšiu verejnú diskusiu a tvorbu politiky. Komisia má v úmysle spolupracovať so zúčastnenými stranami a partnermi v záujme vypracovania ukazovateľov, ktoré budú uznávané a používané na medzinárodnej úrovni.

3.   Zhrnutie obsahu oznámenia Komisie

3.1   Komisia navrhuje uskutočniť nasledujúcich päť kategórií opatrení, ktoré bude možné prepracovať alebo doplniť na základe výsledkov preskúmania, ktoré sa plánuje na rok 2012.

3.2   Doplnenie HDP o environmentálne a spoločenské ukazovatele: ukazovatele, ktoré syntetizujú dôležité otázky v jednom údaji, predstavujú základné nástroje komunikácie. HDP a miera nezamestnanosti a inflácie sú najlepšími príkladmi takýchto sumarizujúcich ukazovateľov. Neslúžia však na získavanie informácií o tom, ako sme na tom v otázkach životného prostredia či sociálnych nerovností. Komisia má preto v úmysle vypracovať komplexný environmentálny index a zlepšiť ukazovatele kvality života.

3.2.1   Komplexný environmentálny index: V súčasnosti neexistuje komplexný environmentálny ukazovateľ. Do úvahy by v tomto prípade prichádzala napríklad ekologická a uhlíková stopa, obe však majú obmedzený rozsah (Uhlíková stopa sa týka len emisií skleníkových plynov. Ekologická stopa nezahŕňa niektoré vplyvy, ako napr. vplyv na vodu. Komisia ju však spolu s inými ukazovateľov testuje pri monitorovaní tematickej stratégie udržateľného využívania prírodných zdrojov a akčného plánu v oblasti biodiverzity). Útvary Komisie zamýšľajú v roku 2010 predložiť úvodnú verziu indexu zaťaženia životného prostredia. Súčasťou indexu budú hlavné oblasti politiky v oblasti životného prostredia:

—	zmena klímy a využívanie energie,

—	príroda a biodiverzita,

—	znečistenie ovzdušia a vplyvy na zdravie,

—	využívanie a znečistenie vôd,

—	vznik odpadu a využívanie zdrojov.

3.2.2   Kvalita života a blahobyt: Príjmy, verejné služby, zdravie, voľný čas, bohatstvo, mobilita a čisté životné prostredie sú prostriedkami na dosiahnutie a udržanie týchto cieľov. Komisia si objednala štúdie o realizovateľnosti ukazovateľov blahobytu a posilnenia práv spotrebiteľov a – v spolupráci s OECD – aj štúdiu o tom, ako ľudia vnímajú blahobyt.

3.3   Takmer okamžité získavanie informácií na účely prijímania rozhodnutí: HDP a číselné údaje o nezamestnanosti sa často uverejňujú v priebehu niekoľkých týždňov po období, na ktoré sa vzťahujú, čo umožňuje prijímať rozhodnutia takmer okamžite. Environmentálne a sociálne údaje sú často neaktuálne, v dôsledku čoho nemôžu byť zdrojom operatívne použiteľných informácií o hodnotách, ktoré sa rýchlo menia, ako napríklad kvalita ovzdušia a vody alebo formy práce.

3.3.1   Komisia sa preto bude snažiť o zlepšenie aktuálnosti environmentálnych a sociálnych údajov v záujme lepšej informovanosti politických činiteľov v rámci celej EÚ. Vďaka satelitom, automatickým meracím staniciam a internetu je čoraz jednoduchšie monitorovať životné prostredie v reálnom čase, a to aj prostredníctvom smernice INSPIRE (Smernica 2007/2/ES) a systému GMES (Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť - Global Monitoring for Environment and Security – GMES, KOM(2009)223 v konečnom znení).

3.3.2   Vždy, keď to bude možné, dôjde k zlepšeniu aktuálnosti sociálnych údajov , napr. pomocou nového Európskeho systému modulov zisťovaní v oblasti sociálnej štatistiky.

3.4   Presnejšie podávanie správ o rozdelení a nerovnostiach: Sociálna a hospodárska kohézia patria k všeobecným cieľom Spoločenstva. Vďaka existujúcim údajom z národných účtov, napríklad o príjmoch domácností alebo zo sociálnych prieskumov, ako je EU-SILC, sa už dajú analyzovať kľúčové otázky rozdeľovania (štatistiky Európskej únie v oblasti príjmov a životných podmienok (EU-SILC).

3.5   Vývoj hodnotiacej tabuľky európskeho udržateľného rozvoja: Ukazovatele EÚ v oblasti udržateľného rozvoja (porovnaj štatistickú knihu Eurostatu „Meradlo pokroku na ceste k udržateľnejšej Európe – 2007“) boli vyvinuté spolu s členskými štátmi a uvádzajú sa v správe Komisie o pokroku, ktorá sa uverejňuje každé dva roky. Tento nástroj na monitorovanie však v plnej miere nezohľadňuje nedávny vývoj v dôležitých oblastiach, ktoré ešte nie sú dobre zachytené v oficiálnych štatistikách (napríklad udržateľná výroba a spotreba alebo otázky správy vecí verejných).

3.5.1   Komisia preto skúma možnosť vypracovať spolu s členskými štátmi hodnotiacu tabuľku udržateľného rozvoja. Táto tabuľka, založená na súbore ukazovateľov udržateľného rozvoja EÚ by mohla obsahovať aj iné verejne dostupné kvantitatívne a kvalitatívne informácie.

3.5.2   Základným cieľom stratégie udržateľného rozvoja je dodržiavanie limitov prírodných zdrojov planéty. Patrí sem obmedzená schopnosť prírody poskytovať obnoviteľné zdroje a pohlcovať znečisťujúce látky. Je nevyhnutné poznať „zóny nebezpečenstva“ predtým, ako sa dosiahnu skutočné body zlomu. Preto bude nutné, aby sa identifikovali – a pravidelne aktualizovali – také prahové hodnoty kľúčových znečisťujúcich látok a obnoviteľných zdrojov , vďaka ktorým sa získajú informácie do politických diskusií a podporí sa stanovovanie cieľov a hodnotenie politických opatrení.

3.6   Začlenenie environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov: Európsky systém účtov je hlavným nástrojom hospodárskej štatistiky EÚ, ako aj mnohých hospodárskych ukazovateľov (vrátane HDP). Vo svojich záveroch z júna 2006 Európska rada vyzvala EÚ a členské štáty, aby do národných účtov začlenili kľúčové aspekty udržateľného rozvoja. Komisia zabezpečí, že sa práca zohľadní pri budúcich revíziách medzinárodného systému národných účtov a európskeho systému účtov. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že integrovanejšie environmentálne, sociálne a hospodárske účty budú predstavovať základ nových ukazovateľov najvyššej úrovne.

3.6.1   Integrované environmentálno-ekonomické účty: V roku 1994 Komisia predstavila svoju prvú stratégiu „zelených účtov“ (KOM(1994) 670). Odvtedy Eurostat a členské štáty – v spolupráci s OSN a OECD – vyvinuli a otestovali metódy účtovania do tej miery, že niekoľko členských štátov medzičasom pravidelne predkladá prvé súbory environmentálnych účtov. Následne by sa mohli zriadiť fyzické environmentálne účty súvisiace so spotrebou energie a vznikom a spracovaním odpadu, ako aj peňažné účty súvisiace s dotáciami v oblasti životného prostredia. Aby boli účty navzájom porovnateľné, plánuje Komisia začiatkom roka 2010 navrhnúť právny rámec pre environmentálne účty.

3.6.2   Častejšie používanie existujúcich sociálnych ukazovateľov z národných účtov: Už dnes sú súčasťou existujúceho Európskeho systému účtov ukazovatele, ktoré poukazujú na otázky relevantné zo sociálneho hľadiska, ako napríklad dostupný príjem domácností a dostupné príjmy (prispôsobený číselný údaj), ktorý zohľadňuje rozdiely systémov sociálnej ochrany rôznych krajín.

4.   Všeobecné poznámky

4.1   Problematika merania pokroku vývoja ľudstva ucelenejším spôsobom púta rastúcu pozornosť politikov aj verejnosti. Potrebné sú nové prístupy, aby sa ukázalo, ako zosúladiť demografický vývoj a hospodársky rozvoj ľudstva s konečnými rozmermi planéty a jej zdrojov.

4.2   Nové prístupy a metódy merania pokroku sú v dnešnom stále zložitejšom spoločenskom prostredí nevyhnutné preto, aby sa dali lepšie formulovať strategické vízie ľudských spoločenstiev, akým je aj EÚ. Sú dôležité pre bilancovanie zdrojov potrebných na dosiahnutie strategických cieľov, akým je predovšetkým udržateľný rozvoj, ktorý je podmienený napr. aj účinnou ochranou klímy a šetrným využívaním všetkých zdrojov.

4.3   Ďalšou významnou oblasťou je vytvorenie rozhodujúcich politík Spoločenstva pri rešpektovaní všetkých merateľných dosahov a vplyvov a ich vzájomného pôsobenia, a samozrejme, hodnotenie uplatnenia týchto politík.

4.4   EHSV preto víta oznámenie Komisie „Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“ a iniciatívy súhrnne uvedené v tomto oznámení. Napriek tomu, že množstvo činností a projektov už prebieha, výbor upozorňuje, že sme zatiaľ v úvodnej etape tejto cesty a voľba správnych nástrojov a meradiel a ich integrácia do riadenia kľúčových politík a stratégií nebude vôbec jednoduchá.

4.5   Ak má byť akýkoľvek nástroj účinný, musí byť čo najjednoduchší a čo najľahšie ovládateľný a jeho používanie musia zúčastnení aktéri prijať. Nástroje, ktoré si ich užívatelia dokonale neosvojili a všeobecne neprijali, nemôžu priniesť žiaduci výsledok. Samozrejme, pri každom novom nástroji nejaký čas potrvá, kým bude prijímaný ako meradlo pokroku. Žiadny nástroj by však nemal byť samoúčelný; od nástroja, ktorý sa preukáže ako neúčinný, by sa malo upustiť.

4.6   Je zjavné, že cesta povedie od jednoduchšieho k zložitejšiemu, napriek tomu by zložitosť nemala prevážiť nad očakávanými prínosmi. Základom, aj v meradle celého Spoločenstva, by mala zostať národná úroveň zberu a hodnotenia údajov a ich spracovanie do indikátorov a ukazovateľov, organizovaná v jasnom, zjednocujúcom rámci Spoločenstva.

4.7   Agregácia parametrov pre celé Spoločenstvo by potom mala umožniť koordinované a kompatibilné prijímanie stratégií a politík na národnej a komunitárnej úrovni pri dôslednom uplatňovaní princípov subsidiarity a proporcionality. Na úrovni Spoločenstva bude potom obzvlášť dôležité postupovať podľa trendov vývoja a vybrané nástroje by mali byť schopné identifikovať aj slabé signály potenciálne nebezpečných zmien dostatočne včas a spoľahlivo.

4.8   HDP aj s jeho známymi nedostatkami je jedinečným agregovaným nástrojom s rýchlou odozvou na vývoj. Žiaducim nástrojom by bol takisto agregovaný ukazovateľ, ktorý by zahŕňal sociálne hľadisko a hľadisko životného prostredia, čo bude zjavne veľmi ťažké. EHSV sa preto domnieva, že pri hodnotení viacerých parametrov z rôznych oblastí by sa mali pri tvorbe politík stanoviť rozhodujúce kritériá podporujúce udržateľný rozvoj celosvetového spoločenstva.

4.9   EHSV je presvedčený, že individuálny prístup je možný iba pri vývoji jednotlivých nástrojov. Na ich vyhodnotenie a účinné uplatnenie sa musí uplatňovať celostný, holistický prístup, aby sa čo najviac obmedzili konflikty vo vyhodnotení niektorých nástrojov a parametrov a nevyvážené politické a strategické rozhodnutia, ktorých riziko vyplýva z nevyriešených konfliktov.

4.10   Celý proces pripravovaných zmien nebude ani krátkodobý, ani jednoduchý, preto sa musí mimoriadna pozornosť venovať analytickej príprave a projekcii jednotlivých nástrojov s fundovaným výskumom ich vzájomného pôsobenia a dôkladným konzultáciám so zainteresovanými aktérmi.

4.11   Pre tento proces bude nutné stanoviť priority a lehoty ďalších etáp, ktoré sú v oznámení Komisie naznačené len veľmi neurčito. Výbor osobitne nalieha na Komisiu, aby nastavila včasný proces integrácie do cieľov a hodnotiacich mechanizmov novej stratégie pre Európu do roku 2020 a takisto aj dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja. Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru v tejto úvodnej fáze chýba účasť ďalších zainteresovaných aktérov, napríklad príslušných ekonomických generálnych riaditeľstiev Komisie. Nepostačuje, aby na tejto zásadnej zmene pracovali iba GR pre životné prostredie, EEA a Eurostat.

4.12   Na ďalší postup práce a štruktúrovanie budúcich krokov bude nutné využiť všetky dostupné úvahy a projekty, menovite správu Komisie o meraní hospodárskej výkonnosti a spoločenského pokroku („Stiglitzova správa“ http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/en/index.htm), správy organizácie TEEB (The Economics of Ecosystems and Biodiversity http://www.teebweb.org/), práce Európskej environmentálnej agentúry (EEA), Eurostatu a ďalších, ktorí na tomto komplexnom európskom a celosvetovom projekte spolupracujú. Rozhodujúcim kritériom musí byť zachovanie nezávislosti štatistiky a jej kvalitatívnych nárokov a všeobecne prijímaná vypovedacia schopnosť nástrojov.

4.13   Valné zhromaždenie OSN nedávno rozhodlo o zvolaní novej celosvetovej konferencie v roku 2012, aby sa vyhodnotil pokrok v oblasti udržateľného rozvoja za 20 rokov od Summitu Zeme v Riu v roku 1992. Je jasné, že cesty k „zelenému“ celosvetovému hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2 budú na konferencii jednou z kľúčových tém. Bolo by preto žiaduce, aby Európa vytvorila do roku 2011 jasný rámec pre hodnotenie svojho vlastného pokroku a mohla priniesť v roku 2012 svetovému spoločenstvu dobre definované návrhy.

5.   Osobitné poznámky

5.1   Osobitné poznámky sú komentárom k piatim základným oblastiam a ich čiastkovým zložkám v poradí podľa kapitoly 3.

5.2   Veľmi náročnou úlohou Komisie je spracovanie pilotnej verzie komplexného indexu životného prostredia. Komisia sľúbila predložiť tento index už v roku 2010 a pôjde zrejme o agregovaný index, pričom bude pri jeho hodnotení nutné brať ohľad na vyváženosť vplyvov jednotlivých zložiek životného prostredia. Doterajšia uhlíková a ekologická stopa pokrýva špecifické zložky životného prostredia a spotrebu zdrojov, objavujú sa ďalšie koncepty, ako „vodná stopa“ a „lesná stopa“, nič z toho však nevyjadruje v plnej miere budúci index. O jeho konštrukcii by sa malo od začiatku konzultovať so zainteresovanými aktérmi a veľmi starostlivo by sa mali zvažovať jednotlivé faktory v komplexnom indexe.

5.3   Podobne náročné bude spracovanie ukazovateľov kvality života a blahobytu (2), hoci aj tu existujú štúdie, vrátane štúdie uskutočniteľnosti. Pri týchto ukazovateľoch ide do veľkej miery o subjektívne vnímanie, a nie o exaktné meranie. Je nutné poznamenať, že úplne exaktný nie je ani HDP.

5.4   Takmer okamžité získavanie informácií na účely prijímania rozhodnutí je veľmi závažné pre „prevádzkové riadenie“ kvality životného prostredia a korekčné zásahy v sociálnej oblasti. Pre strategické otázky a tvorbu politík sú dôležitejšie dlhodobejšie trendy základných parametrov, takže výber sledovaných veličín v reálnom čase by mal byť podriadený tomuto rozlíšeniu, aby nedošlo k zbytočnému zahlteniu rozhodovacích procesov individuálnymi informáciami. V tejto súvislosti bude dôležitejšia reakcia na zmeny, ktorá bude premyslená a včasná. Monitorovanie v systéme GMES bude prednostne patriť do „prevádzkového riadenia“, ak však preukáže dlhodobejšie trendy, bude samozrejme slúžiť aj na formulovanie politík.

5.5   Dobrá informovanosť o rozdeľovaní a nerovnostiach na úrovni členských štátov a regiónov je dôležitá pre formulovanie politík Spoločenstva, ktoré vyžadujú spoločné úsilie. Cieľom je odstránenie výrazných nerovností vhodne formulovanými politikami, pre ktoré má spresnenie údajov kľúčový význam. Úspech politík závisí od ich všeobecného prijatia a stotožnenia sa s nimi, čo bez pocitu rovnakého zaobchádzania prakticky nie je možné. Od tohto prístupu bude závisieť aj budúce vnímanie Spoločenstva jeho občanmi.

5.6   Hodnotenie udržateľného rozvoja je veľmi náročnou problematikou. Udržateľný rozvoj ako dlhodobá a zastrešujúca stratégia nemá a ani nemôže mať konkrétne ciele s konkrétnymi lehotami. Z povahy veci vyplýva, že ciele je potrebné formulovať s dostatočnou mierou všeobecnosti. Pri posudzovaní udržateľného rozvoja ide skutočne predovšetkým o zachytenie trendov v dvoch základných smeroch: 1) hodnotenie kapacity únosnosti ekosystémov a čerpanie neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a 2) hodnotenie rozvoja spravovania ľudských spoločenstiev vo všeobecnom zmysle. Na vývoji týchto dvoch základných faktorov bude záležať, či sa svetové spoločenstvo, a v rámci neho spoločenstvo EÚ, bude alebo nebude vyvíjať udržateľným spôsobom. Návrhy v oznámení Komisie (hodnotiaca tabuľka a sledovanie prahových hodnôt znečisťujúcich látok) sa uberajú týmto smerom, čo EHSV víta.

5.7   EHSV tiež oceňuje úsilie Komisie smerujúce k začleneniu environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov. Dostatok spoľahlivých a dobre štruktúrovaných informácií z týchto účtov môže významne prispieť k žiaducej racionálnej internalizácii externých nákladov tam, kde k tomu bude dostatok spoľahlivých údajov a nebude dochádzať k narušovaniu trhovej rovnováhy. Už dnes obsahujú tieto účty cenné údaje, ktoré však môžu byť pri porovnávaní medzi jednotlivými členskými štátmi problematické, a preto je dôležité úsilie príslušných aktérov, aby vyprojektovali optimálny systém údajov a ich zberu, ktorý by odrážal potrebu vytvoriť fyzické environmentálne účty. Komisia sa v tejto súvislosti ujala náročnej úlohy navrhnúť začiatkom roka 2010 právny rámec pre environmentálne účty. Sociálne ukazovatele z národných účtov sa zatiaľ nevyužívajú v tom rozsahu, v ktorom sú dostupné. Dá sa očakávať, že potreba využitia týchto ukazovateľov bude rásť s tým, ako sa bude prepracúvať komplexný a integrovaný prístup k meraniu a hodnoteniu pokroku v meniacom sa svete.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

(2)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

---