This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52009IP0151
One year after Lisbon: the EU-Africa partnership at work European Parliament resolution of 24 March 2009 on One year after Lisbon: The Africa-EU partnership at work (2008/2318(INI))
Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 s názvom Rok po Lisabone: partnerstvo Európskej únie a Afriky v praxi (2008/2318(INI))
Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 s názvom Rok po Lisabone: partnerstvo Európskej únie a Afriky v praxi (2008/2318(INI))
Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, p. 7–14
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
6.5.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 117/7 |
Utorok, 24. marca 2009
Rok po Lisabone: partnerstvo EÚ a Afriky v praxi
P6_TA(2009)0151
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 s názvom Rok po Lisabone: partnerstvo Európskej únie a Afriky v praxi (2008/2318(INI))
2010/C 117 E/02
Európsky parlament,
so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky („spoločná stratégia“) a prvý akčný plán (2008 – 2010) uplatňovania spoločného strategického partnerstva EÚ a Afriky, ktorý prijali hlavy štátov a vlád EÚ a Afriky na stretnutí v Lisabone v dňoch 8. a 9. decembra 2007,
so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (KOM(2008)0617),
so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v súvislosti s oznámením nazvaným Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi, ktoré boli prijaté 10. novembra 2008,
so zreteľom na spoločnú správu o pokroku týkajúcu sa uplatňovania spoločnej stratégie EÚ a Afriky a jej prvý akčný plán (2008 – 2010), ktorý schválila ministerská trojka Afrika – EÚ v Addis Abebe v Etiópii 21. novembra 2008,
so zreteľom na správu zo 17. decembra 2008, vypracovanú ad hoc výborom Panafrického parlamentu pre vzťahy s Európskym parlamentom a ad hoc delegáciou Európskeho parlamentu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom, určenú úradujúcim predsedníctvam Africkej únie (AÚ) a EÚ, Európskej komisii a Komisii EÚ, o úlohe Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu pri uplatňovaní a monitorovaní spoločnej stratégie,
so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou (1),
so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku (2),
so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (3), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005 (4) (Dohoda z Cotonou),
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (5),
so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku
so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0079/2009),
A. |
keďže odstránenie chudoby musí zostať ako cieľ v centre pozornosti spoločnej stratégie, |
B. |
keďže polovica obyvateľstva Afriky ešte stále žije v chudobe a Afrika je jediným kontinentom, ktorý nerobí pokrok v dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM), najmä čo sa týka znižovania chudoby, úmrtnosti detí, zdravia matiek a boja proti HIV/AIDS a malárii, |
C. |
keďže cieľom spoločnej stratégie je ísť „za hranice rozvoja“, „za hranice Afriky“ a „za hranice inštitúcií“, aby sa týkala širšej škály afrických a celosvetových otázok v porovnaní s minulosťou, napr. energie, zmeny klímy a bezpečnosti, a aby zapojila širšie spektrum mimoinštitucionálnych aktérov, |
D. |
keďže za posledné roky sa vybudovala väčšina inštitucionálnej štruktúry a inovatívnych pracovných postupov spoločnej stratégie Afriky a EÚ, v praxi sa však dosiahlo veľmi málo, |
E. |
keďže napriek tomu, že spoločná stratégia jasne uznáva základnú úlohu Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, „aby preskúmali dosiahnutý pokrok a poskytli partnerstvu politické vedenie“, treba ich ešte štrukturálne a účelne zapojiť do tvorby, adaptácie a monitorovania spoločnej stratégie, |
F. |
keďže občianska spoločnosť a miestne orgány, predovšetkým z africkej strany, sa minimálne zapájajú do uplatňovania spoločnej stratégie, |
G. |
keďže na uplatňovanie spoločnej stratégie bolo poskytnutých veľmi málo nových finančných prostriedkov a v skutočnosti boli príslušné zdroje plne rozdelené ešte pred prijatím spoločnej stratégie, |
H. |
keďže začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu EÚ, ako to opakovane žiadal Európsky parlament, by umožnilo väčšiu politickú súdržnosť, ako aj parlamentný dohľad nad výdavkami na rozvoj, |
I. |
keďže podiel Afriky na celosvetovom obchode klesá a Afrika je vylúčená z možností, ktoré poskytuje globalizácia, |
J. |
keďže nezákonný únik kapitálu zapríčiňuje, že africké ekonomiky každoročne prichádzajú o miliardy eur, zatiaľ čo „únik mozgov“ okráda kontinent o veľké množstvo jeho intelektuálnej kapacity, ktorá je základom jeho budúceho rozvoja, |
K. |
keďže výroba potravín a potravinová bezpečnosť v Afrike ako politické priority zaznamenali pokles a za posledné desaťročie trpeli nedostatkom investícií s potenciálne katastrofálnymi dôsledkami, ako upozornila nedávna kríza v súvislosti s cenami potravín, |
L. |
keďže Afrika je neúmerne slabo zastúpená v medzinárodných organizáciách a viacstranných fórach, kde sa rozhoduje o mnohých otázkach, ktoré majú vplyv na budúcnosť kontinentu, |
M. |
keďže dlhodobý vzťah EÚ a Afriky nadobudne nový význam v spojením s objavením sa netradičných darcov, ktorých programy a priority pre Afriku predstavujú nové riziká i výzvy, |
N. |
keďže je dôležité hľadať súčinnosť a vyhýbať sa prekrývaniu činností inštitúcií spoločnej stratégie a už existujúcich väzieb, ako je Dohoda z Cotonou, euro-stredomorská stratégia a strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky, |
O. |
keďže revízia dohody z Cotonou v roku 2009 sa bude snažiť vyjasniť budúci vzťah AKT s AÚ, |
P. |
keďže úroveň informovania o cieľoch a opatreniach spoločnej stratégie je znepokojivo nízka a keďže – najmä v Afrike – verejná informovanosť a podpora strategického partnerstva EÚ a Afriky sú priamo spojené so schopnosťou spoločnej stratégie priniesť okamžité a konkrétne výsledky, ktoré môžu zlepšiť životnú úroveň Afričanov, |
Q. |
keďže partnerstvo by malo brať do úvahy fakt, že „rovnocenné partnerstvo“ znamená, že EÚ a AÚ sú rovnocenné, pokiaľ ide o účasť na diskusiách a stanovovaní politiky, ale malo by brať do úvahy aj jasnú realitu, že obidva kontinenty a ich inštitúcie zďaleka nie sú rovnocenné, pokiaľ ide o ich inštitucionálny rozvoj, kapacitu rozhodovania a zdroje, |
Vytvorenie štruktúry vzťahov EÚ – Afrika
1. |
víta skutočnosť, že rok od prijatia spoločnej stratégie sú hlavné prvky inštitucionálnej štruktúry jej uplatňovania napokon pripravené a začali fungovať, podporované akčným plánom s cieľmi a časovým harmonogramom, a že bol dosiahnutý istý pokrok v uplatňovaní spoločnej stratégie a jej tematických partnerstiev; vyjadruje však poľutovanie, že na konci prvého roku vykonávania sú niektoré partnerstvá ešte stále v štádiu definovania pracovných metód a doposiaľ nemajú stanovené ciele, časový harmonogram ani nemajú vyčlenené rozpočtové prostriedky; |
2. |
víta skutočnosť, že EÚ a AÚ sa počas prvého roka po podpísaní spoločnej stratégie stretávali častejšie ako kedykoľvek predtým; |
3. |
vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a členské štáty EÚ a AÚ, aby v prvom rade dokončili túto inštitucionálnu štruktúru vytvorením parlamentných prvkov, ako aj prvkov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, ktoré by tento proces určovali a udržiavali tým, že mu zabezpečia transparentnosť, zapojenie a demokratickú legitímnosť; |
4. |
víta vytvorenie realizačných tímov EÚ s účasťou zainteresovaných členských štátov nielen preto, že financovanie spoločnej stratégie závisí do značnej miery od príspevkov členských štátov, ale aj preto, že priame zapojenie členských štátov prispeje k zvýšeniu informovanosti, kontinuity a trvalej udržateľnosti činností zahrnutých v akčnom pláne; |
5. |
naliehavo žiada inštitúcie spoločnej stratégie, aby sa plne sústredili na potrebné ciele, keďže prvý akčný plán trvá menej než tri roky (2008 – 2010); |
Úloha parlamentov
6. |
opakuje svoju žiadosť Komisii EÚ a Komisii AÚ, aby prijali aktívne opatrenia na zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu do uplatňovania, monitorovania a politického usmerňovania spoločnej stratégie v súlade s ich postavením ako hlavných prvkov jej inštitucionálnej štruktúry; |
7. |
zdôrazňuje úlohu medziparlamentných orgánov medzi EP a africkými parlamentmi, ako sú Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie Euromed, pri posilňovaní mieru a bezpečnosti, dobrej správy verejných vecí a demokracie a pri zabezpečovaní účinnej platformy na spoluprácu a riešenie otázok spoločného záujmu; |
8. |
berie na vedomie skutočnosť, že 11. zasadnutie ministerskej trojky Afrika – EÚ schválilo prvú výročnú správu o pokroku pri plnení spoločnej stratégie a jej prvého akčného plánu, do ktorej EÚ prispela uvedeným oznámením Komisie; |
9. |
vyjadruje však poľutovanie, že správa bola vypracovaná bez akejkoľvek konzultácie s Európskym alebo Panafrickým parlamentom a bez formálneho prispenia z ich strany; |
10. |
navrhuje, aby predseda Panafrického parlamentu a predseda Európskeho parlamentu systematicky navštevovali samity EÚ – Afrika a aby na nich predstavovali závery týchto parlamentov týkajúce sa uskutočňovania akčného plánu, ako aj návrhy na budúce orientovanie spoločnej stratégie; |
11. |
požaduje, aby sa bezprostredne pred jarným zasadnutím ministerskej trojky konala výmena názorov medzi členmi ministerskej trojky a zástupcami príslušných orgánov Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, počas ktorej môžu parlamenty predložiť svoje návrhy a odporúčania týkajúce sa najnovšej spoločnej výročnej správy o pokroku; navrhuje, aby sa diskusia o návrhoch a odporúčaniach parlamentov zaradila do programu zasadnutia ministerskej trojky; očakáva, že následná spoločná výročná správa – prijatá počas budúceho jesenného zasadnutia ministerskej trojky – uvedie, ako boli tieto návrhy a odporúčania týkajúce sa spoločnej výročnej správy o pokroku zobraté do úvahy; žiada, aby sa zástupcovia parlamentov stretli aj s členmi ministerskej trojky v rámci jesenného zasadnutia trojky; |
12. |
domnieva sa, že Panafrický parlament a Európsky parlament by sa mali v primeranej miere zúčastňovať na činnosti spoločných skupín odborníkov i pracovnej skupiny AÚ – EÚ; |
13. |
víta skutočnosť, že Európska komisia určila 55 miliónov EUR na podporný program v 9. ERF v záujme posilnenia kapacít inštitúcií AÚ; opätovne nalieha, aby sa časť z tohto rozpočtu uvoľnila na posilnenie administratívnej a operatívnej kapacity Panafrického parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladnej konzultácie s Panafrickým parlamentom a v spolupráci s Európskym parlamentom navrhla akčný plán na čerpanie týchto rozpočtov; |
14. |
odporúča, aby časť rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre Panafrický parlament priamo spravoval tento parlament, a to hneď ako si vytvorí potrebnú administratívnu kapacitu na tento účel a splní požiadavky obsiahnuté v nariadení (ES) o rozpočtových pravidlách (predovšetkým v jeho článku 56) (6), ktoré Komisii umožňujú plniť rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia; |
15. |
žiada Komisiu EÚ a Komisiu AÚ, aby zjednodušili postupy a zabezpečili priamy a účinný dialóg s parlamentmi, aby sa zabránilo neprijateľným odkladom, pričom sa zohľadnia ich procedurálne špecifickosti; |
16. |
opätovne požaduje, aby bol ERF zahrnutý do rozpočtu, a žiada, aby medzitým Komisia priebežne informovala Európsky parlament a Panafrický parlament o všetkých etapách rozpočtového procesu; |
Občianska spoločnosť a neštátni účastníci
17. |
je presvedčený, že spoločná stratégia, ak má byť skutočným „rozsiahlym partnerstvom so širokou základňou zameraným na obyvateľstvo“, musí efektívne zapojiť občiansku spoločnosť a miestne orgány a podporovať ich účinnú účasť na práci svojich výkonných orgánov; |
18. |
vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo akčný plán stanovuje, že každé z partnerstiev EÚ a Afriky umožňuje širokú škálu činností, prevažnú časť z nich predstavujú štátne opatrenia; zdôrazňuje, že vstup a zapojenie parlamentov a neštátnych aktérov, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, miestne orgány a iní neštátni činitelia, do procesu sa musí prehĺbiť a ďalej objasniť; |
19. |
víta Africkú hospodársku, sociálnu a kultúrnu rada (ECOSOCC) ako nástroj budovania partnerstva medzi africkými vládami a občianskou spoločnosťou; znepokojuje ho však nízka úroveň zapojenia africkej občianskej spoločnosti do vykonávania spoločnej stratégie a požaduje bezodkladné úsilie – predovšetkým z africkej strany a v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami – o ustanovenie postupov identifikácie, zmapovania a účinného zapojenia reprezentatívnych neštátnych afrických účastníkov; |
20. |
vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila vhodné nástroje na budovanie kapacít pre africké organizácie občianskej spoločnosti osobitne zameraných na posilnenie ich schopnosti venovať sa vykonávaniu spoločnej stratégie; |
Partnerstvá
21. |
pripomína, že spoločná stratégia by sa mala zaoberať aj otázkami, ktoré síce formálne patria do inej inštitucionálnej štruktúry, ale majú významný vplyv na budúcnosť Afriky, a ktoré formujú vzťah medzi dvoma kontinentmi, ako sú napr. dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a vzťahy medzi regionálnymi zoskupeniami DHP a inými existujúcimi regionálnymi zoskupeniami v Afrike (vrátane regionálnych hospodárskych spoločenstiev), druhá revízia Dohody z Cotonou, euro-stredomorská stratégia, strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky a vzťah Afriky s novými svetovými aktérmi ako Čína a Brazília; |
22. |
je presvedčený, že trvalý hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj sa môže uskutočňovať len v krajinách, ktoré zaručujú mier, demokraciu a ľudské práva; |
23. |
vyzýva Európsku komisiu, Radu a africkú stranu, aby zabezpečili súdržnosť medzi touto stratégiou a inými európskymi politikami, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na presadzovanie nového strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou, najmä obchodnou, environmentálnou, migračnou a poľnohospodárskou politikou; zdôrazňuje, že tieto otázky by mali byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a Afrikou; |
24. |
zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti chudobe, ktorý musí zostať v centre pozornosti spoločnej stratégie, musí strategické partnerstvo EÚ a Afriky stimulovať trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, pritiahnuť zahraničné investície, podporovať spravodlivý medzinárodný obchod a prispievať k vytvoreniu podmienok, za akých môžu africké krajiny postupne zaujať svoje miesto v celosvetovej ekonomike; |
Mier a bezpečnosť
25. |
víta pokrok v oblasti partnerstva pre mier a bezpečnosť; berie na vedomie politický dialóg EÚ a AÚ o krízových situáciách v Afrike a za jej hranicami; zdôrazňuje, že tento dialóg musí riešiť celú škálu mierových a bezpečnostných otázok od predchádzania konfliktom a riešenia konfliktov až po obnovu po ukončení konfliktov a budovanie mieru vrátane hĺbkového dialógu o uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu; |
26. |
žiada, aby sa prioritne zabezpečilo uplatňovanie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry; opätovne zdôrazňuje, že ERF nie je dostatočným finančným zdrojom budúceho plnenia Fondu pre mier v Afrike; zastáva názor, že výdavky ERF by mali dodržiavať kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) stanovené pre štátnu rozvojovú pomoc; opakuje svoju žiadosť o definitívne vyriešenie financovania Fondu pre mier v Afrike; |
27. |
víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zorganizoval v septembri 2008 panel význačných osobností AÚ a OSN, aby určili spôsoby, ako môže medzinárodné spoločenstvo podporiť mierové operácie AÚ ustanovené pod mandátom OSN; |
Správa verejných vecí a ľudské práva
28. |
poukazuje na to, že správa verejných vecí by mala byť meradlom dobrého fungovania spoločnosti, a to prostredníctvom práva a poriadku, dodržiavania a aktívnej podpory ľudských práv, boja proti korupcii, tvorby bohatstva a jeho transparentného a spravodlivého rozdeľovania a základných zdravotných a sociálnych služieb; zdôrazňuje, že vonkajší aktéri nesmú posudzovať správu verejných vecí iba na základe kritérií zavedených zvonka, ale najmä na základe vzájomne dohodnutých a spoločných hodnôt a noriem; |
29. |
zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej demokracie vrátane dobrej správy verejných vecí a demokratických volieb, čo musí zahŕňať aj podporu budovania parlamentných kapacít a zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do politického dialógu; |
30. |
zdôrazňuje, že správa verejných vecí sa musí zlepšiť na oboch stranách: je to priorita nielen v Afrike, ale aj na európskej strane, kde sa musí zlepšiť správa verejných vecí a zodpovednosť, pokiaľ ide o záväzky v oblasti pomoci a lepšej koordinácie darcovstva, s cieľom zamerať sa viac na krajiny, tzv. „siroty“, ktoré nedostávajú pomoc; zdôrazňuje, že národné a kontinentálne parlamenty, neštátne subjekty a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu; |
31. |
žiada zvýšenú podporu pre existujúce africké iniciatívy, ako je africký mechanizmus partnerského hodnotenia (APRM), ktorý je doteraz najvážnejšou snahou afrických krajín o zlepšenie správy verejných vecí na kontinente, a rôzne nástroje zavedené AÚ, ktoré zvýšia zapojenie Afriky do tohto procesu; |
32. |
vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že „profily správy verejných vecí“ vytvorené Komisiou pre každú krajinu AKT, ktorými sa bude riadiť plánovanie rozvojovej pomoci v súvislosti s doplnkovými prostriedkami vo výške 2,7 miliardy EUR v rámci 10. ERF, boli pripravené bez akejkoľvek spoluúčasti; konštatuje, že vhodnosť krajín na získanie podpory z doplnkových prostriedkov sa posudzuje podľa súboru kritérií, z ktorých iba jedno priamo súvisí s RCM; vyjadruje obavu z rizika, že „profily“ Európskej komisie vyčerpajú proces APRM; žiada Európsku komisiu, aby konzultovala s Európskym parlamentom a Radou a informovala ich o ďalšom postupe a použití týchto prostriedkov s cieľom zabezpečiť, že budú vyčlenené na iniciatívy v oblasti správy verejných vecí a podporia program správy verejných vecí AÚ a proces APRM; |
33. |
požaduje dialóg v rámci partnerstva v oblasti správy verejných vecí a ľudských práv, ktorý by riešil beztrestnosť porušovania ľudských práv, prihliadajúc na osvedčené postupy vnútroštátnych a medzinárodných zákonov vrátane práce medzinárodných trestných súdov v Sierra Leone a Rwande; |
Obchod, hospodársky rozvoj a regionálna integrácia
34. |
zastáva názor, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti obchodu a regionálnej integrácie, že rastúci obchod je za správnych podmienok základným hnacím motorom hospodárskeho rastu pod podmienkou, že obchodná politika je súdržná s cieľmi rozvoja; víta preto ciele tohto partnerstva podporovať africkú regionálnu integráciu a posilňovať obchodné kapacity kontinentu; |
35. |
s nádejou očakáva skoré uzavretie rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z Dauhy, ale trvá na tom, že musí ísť naďalej predovšetkým o „kolo rokovaní o rozvoji“, ktoré uprednostní integráciu afrických národov do svetovej ekonomiky, účinne zníži poľnohospodárske dotácie narušujúce obchod a zruší dotácie na podporu vývozu v poľnohospodárstve; |
36. |
je presvedčený, že EÚ by mala africkým štátom pomôcť, aby sa stali poľnohospodársky sebestačnými, a podporovať základné služby a zraniteľný domáci priemysel; |
37. |
trvá na tom, že konečné DHP podpísané s africkými štátmi musia byť v prvom rade a hlavne nástrojmi rozvoja, ktoré rešpektujú rôzne možnosti a úrovne rozvoja jednotlivých príjemcov; |
38. |
zdôrazňuje skutočnosť, že DHP musia podporovať, nie oslabovať africkú regionálnu integráciu; podporuje úsilie AÚ upevňovať regionálne hospodárske spoločenstvá ako základné kamene budovania regionálnej integrácie kontinentu; |
39. |
trvá na tom, aby si Európska komisia a členské štáty splnili záväzok poskytnúť do roku 2010 aspoň 2 miliardy EUR ročne na skutočnú „pomoc obchodu“, z čoho najväčšia časť musí byť určená pre Afriku; požaduje skoré určenie a poskytnutie podielu zo zdrojov nástroja pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali byť doplnkovými zdrojmi a nie iba „prebalenými“ prostriedkami ERF; |
40. |
vyzýva partnerstvo, aby sa venovalo rozsiahlejšiemu programu v oblasti pomoci obchodu vrátane rozvoja infraštruktúr, podpory rozvoja a lepšej regulácie podnikania vrátane pravidiel označovania pôvodu, ktoré sú ;jednoduchšie a užívateľsky ústretovejšie; |
41. |
vyzýva partnerstvo, aby riešilo aj hospodárske aspekty, ktoré – i keď nesúvisia nevyhnutne s obchodom – majú pre africké ekonomiky významné dôsledky, napr. potrebu prijatia opatrení na zastavenie nezákonného úniku kapitálu a podporu medzinárodnej regulácie daňových rajov; |
42. |
žiada, aby spoločná stratégia uznala a podporila úlohu migrantov a diaspór v prospech rozvoja ich domovských krajín tým, že uľahčí ich investovanie v týchto krajinách a zníži výdavky za transfer; |
Kľúčové otázky týkajúce sa rozvoja
43. |
trvá na tom, že, čo sa týka partnerstva v oblasti RCM, bude dokonca aj s väčšou a lepšou pomocou ťažké splniť tieto ciele, a preto naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby dodržali svoje záväzky, ktoré nedávno potvrdili na konferencii o financovaní rozvoja v Dauhe, ako aj na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Akkre, najmä pokiaľ ide o rozsah pomoci, súdržnosť politiky, zapojenie, transparentnosť a rozdelenie práce medzi darcami; |
44. |
konštatuje, že základná zdravotná starostlivosť a základné a stredoškolské vzdelanie sú rozhodujúcimi urýchľujúcimi činiteľmi v dosahovaní RCM; preto nabáda africké krajiny, aby sa tieto oblasti stali jednou z hlavných priorít v ich stratégiách zameraných na znižovanie chudoby; vyzýva partnerstvo, aby podporovalo takýto rozvoj vzhľadom na záväzok Európskej komisie vynaložiť na tieto odvetvia aspoň 20 % z rozpočtu Spoločenstva určeného na pomoc; vyzýva Komisiu, aby tento záväzok rozšírila aj na ERF; pripomína, že každé úsilie v tomto smere by malo zahrnúť aj osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti víta výsledky prvého stretnutia spoločnej skupiny odborníkov a vyzýva zapojené strany, aby zabezpečili dosiahnutie pokroku v nasledujúcom roku; |
45. |
vyzýva Európsku komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia na splnenie svojich záväzkov v oblasti zdravia v súvislosti so závermi a odporúčaniami správy Európskeho dvora audítorov z januára 2009 o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike; zdôrazňuje význam zvyšovania pomoci Európskej komisie zdravotníckemu sektoru v subsaharskej Afrike v čase preskúmania 10. ERF v polovici jeho trvania v záujme podpory svojich záväzkov RCM v oblasti zdravia; |
46. |
nabáda členské štáty EÚ a AÚ, aby prikladali väčší význam africkej potravinovej bezpečnosti a potravinovej nezávislosti a aby podporovali opatrenia na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti afrického poľnohospodárstva, najmä výroby potravín pre miestne trhy, ako aj podpore tzv. zelených pásov okolo miest; |
47. |
vyzýva členské štáty, aby do svojich diskusií v rámci spoločnej stratégie i mimo nej začlenili otázku spravodlivého rozdelenia bohatstva, ktoré pochádza z využívania prírodných zdrojov; trvá na tom, že národné príjmy z prírodných zdrojov by sa mali v prvom rade spravodlivejšie prideľovať na uspokojovanie základných potrieb vlastného obyvateľstva, najmä v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia, čo by pomohlo dosiahnuť RCM; |
48. |
vyjadruje obavy, že celosvetové hospodárske spomalenie zvráti nedávne obdobie rekordného rastu Afriky, a zdôrazňuje, že kontinent by sa mohol zdržať o desaťročia v dôsledku poklesu cien tovaru, zníženia investičných tokov a finančnej stability a poklesu platieb; |
Ďalšie aspekty stratégie
49. |
v súvislosti so zmenou klímy pripomína, že sú za ňu zodpovedné predovšetkým rozvinuté krajiny, kým jej negatívny vplyv sa najviac prejavuje v rozvojových krajinách; trvá preto na tom, že sú potrebné nové finančné prostriedky, ak sa má zabrániť situácii, že africké štáty budú prinútené platiť neprimeranú cenu za prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a za ich zmiernenie; podporuje spoločné vyhlásenie EÚ a Afriky o zmene klímy vydané v Poznani na konferencii rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v decembri 2008; |
50. |
v súvislosti s partnerstvom v oblasti migrácie a zamestnanosti požaduje spravodlivé a reálne riešenie problému „úniku mozgov“, ktorý pripravuje mnohé africké národy o mnoho kvalifikovaných pracovníkov, najmä v odvetví zdravotníctva; |
51. |
žiada, aby sa v rámci nového programu „modrej karty EÚ“ nepodnecoval únik kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových krajín z odvetví, v ktorých tieto krajiny trpia nedostatkom pracovnej sily, najmä z oblasti zdravotníctva a vzdelávania; |
52. |
vyzýva Európsku komisiu, aby využila partnerstvo EÚ a Afriky na pomoc africkým krajinám uplatňovať ustanovenia o flexibilite ustanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví s cieľom uľahčiť prístup k dostupným základným liekom v Afrike; |
53. |
nabáda obe strany, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti vedy a technológií, aby sa zamerali na preklenutie digitálnej bariéry zintenzívnením spolupráce v technologickom rozvoji a transfere, predovšetkým v oblasti telefonovania a internetu; |
54. |
očakáva, že spoločná stratégia prijme osobitné opatrenia na zlepšenie príležitostí pre ženy, deti a ľudí so zdravotným postihnutím v Afrike, pretože tieto skupiny čelia zvlášť vážnym ťažkostiam v rozvojových krajinách; |
55. |
zdôrazňuje, že, ak má ísť spoločná stratégia „za hranice Afriky“ a ak sa má zintenzívniť spolupráca EÚ – Afrika v medzinárodných orgánoch a pri viacstranných rokovaniach o otázkach ako obchod, ľudské práva alebo zmena klímy, úsilie EÚ i Afriky musí demokratickejšie a reprezentatívnejšie smerovať k medzinárodným inštitúciám, ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a WTO, a zabezpečiť, aby Afrika mohla konečne uplatňovať vplyv, ktorý zodpovedá jej veľkosti a postaveniu; |
56. |
opätovne vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili osobitný finančný nástroj na uskutočňovanie spoločnej stratégie, pričom by sústredili všetky existujúce zdroje financovania jasným, predvídateľným a programovateľným spôsobom; má pochybnosti o tom, do akej miery bude spoločná stratégia schopná dosiahnuť svoje vysoké ambície alebo ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu bez akýchkoľvek nových finančných prostriedkov, alebo dokonca bez preprogramovania existujúcich finančných prostriedkov; |
57. |
vyzýva vlády v EÚ a Afrike, aby svojich obyvateľov účinnejšie a systematickejšie oboznamovali s činnosťami a úspechmi spoločnej stratégie a aby sa snažili o širšie informovanie masmédiami; |
Vyhliadky do budúcnosti
58. |
s nádejou očakáva zmysluplné zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu – na základe skúseností zo samitu EÚ – Afrika v Lisabone 8. a 9. decembra 2007 – do príprav tretieho samitu Afrika – EÚ v roku 2010 a ich aktívnu účasť na samotnom samite; |
59. |
vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a predsedníctva, aby odsúhlasili vyššie uvedené návrhy, ktorých cieľom je zintenzívniť zapojenie parlamentov do uskutočňovania a monitorovania spoločnej stratégie; |
60. |
má v úmysle vytvoriť v rámci Európskeho parlamentu potrebnú koordináciu a súčinnosť všetkých orgánov na podporu uplatňovania a monitorovania spoločnej stratégie; v súvislosti s tým opakuje svoj zámer pretransformovať ad-hoc delegáciu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom na medziparlamentnú delegáciu s plnými právomocami; |
*
* *
61. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rade AÚ, Komisii AÚ, Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ. |
(1) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 633.
(2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.
(3) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(5) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
(6) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).