Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009IP0045

    Návrat a presídlenie väzňov z Guantánama Uznesenie Európskeho parlamentuzo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo

    Ú. v. EÚ C 67E, 18.3.2010, p. 91–93 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    18.3.2010   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    CE 67/91


    Návrat a presídlenie väzňov z Guantánama

    P6_TA(2009)0045

    Uznesenie Európskeho parlamentuzo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo

    (2010/C 67 E/10)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu z 10. decembra 1984,

    so zreteľom na transatlantickú spoluprácu medzi USA a EÚ a jej členskými štátmi, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2006 o situácii väzňov na Guantáname (1),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o Guantanáme (2),

    so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 10. marca 2004 o práve zadržaných osôb v Guantáname na spravodlivý proces (3),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o situácii zadržiavaných osôb na základni v zálive Guantánamo (4),

    so zreteľom na uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

    so zreteľom na správu Komisie OSN pre ľudské práva z 15. februára 2006,

    so zreteľom na stanoviská osobitných spravodajcov OSN,

    so zreteľom na závery a odporúčania Výboru OSN proti mučeniu, ktoré sa týkajú Spojených štátov,

    so zreteľom na stanovisko predsedu Európskeho parlamentu z 20. januára 2009,

    so zreteľom na stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 19. januára 2009,

    so zreteľom na stanovisko koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu,

    so zreteľom na stanoviská člena Komisie pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť a stanoviská predsedníctiev EÚ,

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (5) a so zreteľom na aktivity Rady Európy v tejto oblasti,

    so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

    A.

    keďže po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zriadili Spojené štáty v januári 2002 v zálive Guantánamo (Kuba) prísne strážené väzenské zariadenie, v ktorom sú zadržiavané osoby podozrivé z terorizmu,

    B.

    keďže väzňom v zálive Guantanámo a v tajných väzenských zariadeniach sa upierali ich základné ľudské práva, najmä právo na spravodlivý proces, a boli vystavení krutým vyšetrovacím metódam ako mučenie vodou (waterboarding), ktoré sa rovnajú mučeniu a krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,

    C.

    keďže vo viacerých rozsudkoch súdov USA, vrátane najvyššieho súdu, boli priznané čiastočné a obmedzené práva vrátane možnosti prístupu k občianskym súdom v USA,

    D.

    keďže na zozname uverejnenom úradmi USA je 759 bývalých a súčasných väzňov na Guantáname; keďže bolo prepustených 525 väzňov a 5 väzňov zomrelo vo väzbe; keďže v súčasnosti je na Guantáname približne 250 väzňov, z toho:

    určitý počet zadržiavaných zostáva na Guantáname len preto, že neexistuje krajina, do ktorej by sa mohli bezpečne vrátiť; sú to muži, ktorí nikdy neboli a nikdy nebudú Spojenými štátmi obvinení zo žiadnych zločinov,

    určitý počet zadržiavaných, u ktorých sa uvažuje o stíhaní a súdnom procese,

    určitý počet zadržiavaných, ktorých USA nemajú v úmysle súdne stíhať, ale existuje presvedčenie, že predstavujú potenciálne nebezpečenstvo,

    E.

    keďže používanie mučenia a protiprávnych prostriedkov znamená, že získané „dôkazy“ sú neprijateľné na súdoch, čím sa súdne stíhanie a odsúdenie za terorizmus stáva nemožným,

    F.

    keďže úrady USA tvrdia, že od svojho prepustenia sa 61 bývalých väzňov zo zálivu Guantánamo zapojilo do terorizmu,

    1.

    veľmi víta rozhodnutie prezidenta USA Baracka Obamu zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, ako aj ďalšie súvisiace vykonávacie nariadenia, ktoré označujú významnú zmenu v politike USA s ohľadom na dodržiavanie humanitárneho a medzinárodného práva a vyzýva novú administratívu, aby v tomto smere podnikla ďalšie kroky;

    2.

    pripomína, že hlavnú zodpovednosť za celý proces uzatvárania väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a budúcnosť jeho väzňov nesie USA; napriek tomu však potvrdzuje, že zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodného práva a základných práv nesú všetky demokratické krajiny, najmä EÚ a jej členské štáty, ktoré spoločne predstavujú spoločenstvo založené na hodnotách;

    3.

    vyzýva USA, aby pre zadržiavaných na Guantáname zabezpečili zaručenie ich ľudských práv a základných slobôd na základe medzinárodného a ústavného práva USA a:

    aby sa voči zadržiavaným, proti ktorým majú USA dostatok dôkazov, bezodkladne uskutočnilo náležité súdne konanie formou spravodlivého verejného vypočutia príslušným nezávislým a nestranným súdom a aby boli v prípade odsúdenia uväznení v USA,

    aby bol každý zadržiavaný, proti ktorému nebude vznesené obvinenie a ktorý sa dobrovoľne rozhodne pre návrat do krajiny pôvodu, promptne a čo najskôr vrátený do svojej domovskej krajiny,

    aby každému zadržiavanému, proti ktorému nebude vznesené obvinenie, ale ktorý sa do svojej domovskej krajiny nemôže vrátiť z dôvodu skutočného rizika mučenia a prenasledovania, bola poskytnutá možnosť prijatia USA a ponúknutá humanitárna ochrana na pôde USA a poskytnuté odškodnenie;

    4.

    vyzýva členské štáty, aby v prípade, ak o to administratíva USA požiada, spolupracovali na hľadaní riešení, boli pripravení prijať väzňov z Guantánama v EÚ s cieľom prispieť k posilneniu medzinárodného práva a ako prioritu poskytli spravodlivé a humánne zaobchádzanie pre všetkých a pripomína, že členské štáty sú povinné v rámci lojálnej spolupráce vzájomne konzultovať možné vplyvy na verejnú bezpečnosť v rámci EÚ;

    5.

    poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, generálnemu tajomníkovi a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.


    (1)  Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 136.

    (2)  Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 423.

    (3)  Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 640.

    (4)  Ú. v. EÚ C 284 E, 21.11.2002, s. 353.

    (5)  Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.


    Top