52009DC0250

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 29.5.2009

KOM(2009) 250 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o súčasnom stave, pokiaľ ide o kontrolu salmonely prenášanej potravinami v EÚ

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o súčasnom stave, pokiaľ ide o kontrolu salmonely prenášanej potravinami v EÚ

ÚčEL

Účelom tohto oznámenia je informovať Európsky parlament a Radu o súčasnom stave, pokiaľ ide o vykonávanie predpisov Spoločenstva zameraných na kontrolu salmonely a výsledky dosiahnuté od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín[1] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz[2]. Toto oznámenie sa okrem toho týka aj ďalších právnych predpisov a činností Spoločenstva zameraných na zabezpečenie, resp. zlepšenie kontroly salmonely v potravinovom reťazci.

ÚVOD

V roku 2007 zaznamenali Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ďalej len „ECDC“) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín („EFSA“) v 27 členských štátoch Európskej únie 151 995 prípadov salmonelózy u ľudí, čo predstavuje 31,1 prípadov na 100 000 obyvateľov[3]. Je však zrejmé, že tento počet prípadov nákazy u ľudí je značne podhodnotený, pričom mnohé prípady neboli vôbec nahlásené[4].

Časť uvedeného počtu prípadov nákazy u ľudí sa zistila v rámci 3 131 ohnísk salmonely prenášanej potravinami[5], čo predstavuje 64,5 % celkového počtu ohnísk salmonely prenášanej potravinami známeho pôvodu. V rámci tohto ohniskového výskytu salmonely bolo postihnutých 22 705 ľudí, z ktorých 14 % bolo hospitalizovaných a 23 zomrelo. V 95 % prípadov ohnísk so známym sérotypom bola pôvodcom Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium .

Ľudia sa môžu salmonelou nakaziť pri konzumácii kontaminovaných potravín (vo väčšine prípadov) alebo kontaminovanej pitnej vody. Za hlavné potravinové zdroje sa považujú produkty živočíšneho pôvodu, hlavne vajcia a mäso (a produkty z nich), no medzi zdroje nákazy salmonelou patria aj pekárenské výrobky, ovocie, zelenina a čokoláda.

Ďalšie obavy, pokiaľ ide o verejné zdravie, vzbudzuje výskyt antimikrobiálnej rezistencie salmonelózy u ľudí, ktorá vzniká v dôsledku používania antimikrobiálnych látok v produkcii hospodárskych zvierat[6].

MONITOROVANIE SALMONELY

Monitorovanie salmonely u ľudí

V rozhodnutí Komisie 2000/96/ES z 22. decembra 1999 o prenosných chorobách, ktoré majú byť postupne zahrnuté do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES[7], sa stanovuje povinný dohľad nad salmonelózou u ľudí. Tieto údaje zbiera ECDC prostredníctvom svojich sietí v členských štátoch.

Monitorovanie salmonely v krmivách, potravinách a u zvierat

Cieľom smernice 2003/99/ES je zabezpečiť, aby sa zoonózy, zoonotickí pôvodcovia a ich antimikrobiálna rezistencia riadne monitorovali a aby sa ohniská nákazy prenášanej potravinami starostlivo epidemiologicky prešetrili. Výsledky monitorovania potravín, zvierat a krmív v členských štátoch sa predkladajú elektronicky úradu EFSA.

Prešetrovanie ohnísk nákazy prenášanej potravinami, ako aj sporadických prípadov s cieľom určiť zdroj nákazy umožňuje stanoviť priority tak, že sa určia potraviny a populácie zvierat, na ktoré by mali byť opatrenia na kontrolu salmonely zamerané v prvom rade, aby sa čo najrýchlejšie znížilo riziko pre verejné zdravie a zabezpečil integrovaný prístup. ECDC aj EFSA vynakladajú značné prostriedky na vývoj nástrojov a vypracovanie odporúčaní s cieľom zlepšiť takéto prešetrovanie.

EFSA vo svojej výročnej súhrnnej správe Spoločenstva o zoonózach poskytuje prehľad údajov o krmivách, zvieratách a ľuďoch. Skupina EFSA pre biologické riziká túto správu potom analyzuje a vydáva odporúčania s cieľom zlepšiť monitorovanie a zvážiť opatrenia.

Monitorovanie salmonely bolo v prípade živých zvierat postupne zharmonizované prostredníctvom spoločných protokolov o odbere vzoriek a analytických metód stanovených vo východiskových štúdiách a programoch kontroly (pozri bod 5) a v prípade potravín prostredníctvom spoločných mikrobiologických kritérií (pozri bod 6.2). Vďaka tomu sú údaje o prevalencii za jednotlivé členské štáty porovnateľné a možno uvažovať o posúdení rizík na úrovni Spoločenstva.

Bolo ustanovené referenčné laboratórium Spoločenstva pre salmonelu, ktoré v záujme zlepšenia metodiky testovania a zabezpečenia vysokej kvality laboratórnych analýz vo všetkých členských štátoch koordinuje sieť národných referenčných laboratórií.

Opatrenie : V záujme lepšieho odhadnutia skutočnej prevalencie salmonelózy u ľudí a lepšieho porovnania prevalencií medzi členskými štátmi a, ak je to možné, tretími krajinami, by sa mal podporiť výskum alebo by sa malo zlepšiť monitorovanie salmonelózy u ľudí.

KONTROLA SALMONELY V KRMIVÁCH

Spracované živočíšne bielkoviny musia spĺňať kritérium stanovené pre salmonelu v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu[8].

Salmonela sa našla aj v značnom počte kŕmnych surovín rastlinného pôvodu, ako je napr. sójová múčka a múčka z repky olejnej. Pri prevencii kontaminácie salmonelou alebo znižovaní počtu jej prípadov počas prepravy, skladovania a spracúvania kŕmnych surovín sú preto rozhodujúce opatrenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív[9], vrátane systému analýzy rizík a kritických kontrolných bodov (ďalej len „HACCP“).

Skupina EFSA pre biologické riziká vydala v júni 2008 stanovisko k posúdeniu mikrobiologického rizika v krmivách pre zvieratá určené na produkciu potravín. V stanovisku sa odporúča stanovenie kritérií pre salmonelu v (rastlinných) krmivách, aby sa tak predišlo nakazeniu zvierat.

Opatrenie : Zvážiť kritériá pre salmonelu v krmivách. Diskusia s členskými štátmi a zainteresovanými stranami už prebieha.

KONTROLA SALMONELY V POPULÁCIÁCH ZVIERAT

V súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 2160/2003 sa stanovujú ciele Spoločenstva zamerané na zníženie prevalencie salmonely v populáciách hydiny a ošípaných. V prípade všetkých populácií sa uplatňuje podobný prístup:

( Niekoľko mesiacov po tom, ako k EÚ v roku 2004 pristúpilo desať nových členských štátov boli v zmysle smernice 2003/99/ES iniciované východiskové štúdie o prevalencii salmonely. Týmto spôsobom sa zozbierali porovnateľné informácie o nosniciach a brojleroch v 25 členských štátoch. Výsledky východiskových štúdií týkajúcich sa moriek a jatočných ošípaných vo všetkých 27 členských štátoch boli sprístupnené v prvej polovici roku 2008. Východisková štúdia o salmonele u plemenných ošípaných sa uskutočnila v roku 2008.

( Pokiaľ ide o populáciu hydiny, prevalencia uvedená v rámci východiskových štúdií slúži ako referenčná hodnota pri stanovovaní cieľa zameraného na zníženie prevalencie salmonely v zmysle nariadenia (ES) č. 2160/2003. Tieto štúdie takisto umožňujú vykonať analýzu rizikových faktorov s cieľom vyvinúť programy kontroly. V neposlednom rade motivujú členské štáty s vysokou prevalenciou, aby zintenzívnili svoje opatrenia predtým, než budú uložené požiadavky zo strany Spoločenstva.

( V prípade populácií ošípaných slúžia informácie o prevalencii z východiskových štúdií ako podklad pre analýzu nákladov a prínosov a následne sa používajú ako referenčná hodnota pri stanovovaní cieľa zameraného na zníženie prevalencie salmonely. Pre uvedenú analýzu nákladov a prínosov je navyše potrebné kvantitatívne posúdenie rizika zo strany EFSA. Na základe výnimky sa analýzy nákladov a prínosov nevykonávajú v prípade populácií hydiny.

( Vždy, keď sa dohodne cieľ zameraný na zníženie, členské štáty a tretie krajiny predkladajú Komisii národné programy kontroly na schválenie.

( Programy kontroly vrátane harmonizovaného monitorovania populácie sa uplatňujú po schválení a v každom prípade do 18 mesiacov po stanovení cieľa zníženia. Ak neboli programy kontroly predložené alebo schválené, alebo ak sa zistia určité sérotypy salmonely, je umiestňovanie živých zvierat a vajec na trh obmedzené.

Chovné sliepky druhu Gallus gallus

Cieľ znížiť prevalenciu salmonely v kŕdľoch chovných sliepok bol stanovený v nariadení Komisie (ES) č. 1003/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 2160/2003[10]. Do konca roka 2009 môže byť jedným z piatich hlavných sérotypov nakazené najviac 1 % dospelých chovných kŕdľov.

Od počiatku národných programov kontroly dňa 1. januára 2007 sú členské štáty povinné odoberať vzorky zo všetkých kŕdľov, resp. liahní a dodržiavať pritom harmonizovanú metódu. Ak sa zistí Salmonella Enteritidis alebo Salmonella Typhimurium , produkcia násadových vajec sa musí zastaviť a sliepky sa bezpečným spôsobom vyradia alebo zabijú. V roku 2007 bolo vo väčšine členských štátov jedným z piatich hlavných sérotypov naďalej nakazených 1,2 % a menej kŕdľov, čo znamená, že cieľ sa splnil, resp. takmer splnil. V piatich členských štátoch sa podiel nakazených kŕdľov naďalej pohyboval medzi 4,2 a 15,4 %.

Od prijatia rozhodnutia Komisie 2007/843/ES z 11. decembra 2007, ktoré sa týka schválenia programov kontroly salmonely v chovných kŕdľoch Gallus gallus v niektorých tretích krajinách[11], je povolené dovážať násadové vajcia a živú hydinu určenú na chov len zo Spojených štátov amerických, Kanady, Chorvátska, Tuniska a Izraela, jediných krajín, ktoré predložili programy kontroly salmonely zodpovedajúce predpisom EÚ.

Nosnice

Vo východiskovej štúdii sa zdôraznili hlavné rozdiely v prevalencii u kŕdľov nosníc, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 0 % do 50 % kŕdľov pozitívnych na salmonelu. V dôsledku týchto rozdielov a vysokej prevalencie vo viacerých členských štátoch sa Komisia rozhodla stanovovať cieľ zameraný na zníženie prevalencie v závislosti od predchádzajúceho roku až dovtedy, kým prevalencia neklesne pod 2 % (nariadenie (ES) č. 1168/2006[12]).

Program kontroly salmonely u kŕdľov nosníc sa vo všetkých členských štátoch začal najneskôr 1. februára 2008 a zahŕňa harmonizované monitorovanie vo všetkých kŕdľoch, ktoré sa vykonáva každých 15 týždňov.

Komisia okrem toho prijala opatrenia (nariadenie Komisie (ES) č. 1237/2007[13]) na obmedzenie umiestňovania konzumných vajec na trh:

- od 1. novembra 2007 v prípadoch, keď je zdrojom ohniska nákazy salmonelózou u ľudí kŕdeľ,

- od 1. januára 2009, ak sa pri monitorovaní nepreukáže neprítomnosť baktérie Salmonella Enteritidis alebo Salmonella Typhimurium .

Na základe predloženia a schválenia rovnocenných programov kontroly majú povolenie vyvážať konzumné vajcia do EÚ jedine Švajčiarsko a Chorvátsko. Živú hydinu určenú na znášanie vajec môžu vyvážať iba tieto dva štáty a Spojené štáty americké.

Brojlery

V období od októbra 2005 do septembra 2006 sa v členských štátoch uskutočnila východisková štúdia o kŕdľoch brojlerov. Na úrovni Spoločenstva bolo podľa testov na salmonelu pozitívnych 23,7 % kŕdľov.

Preto sa v nariadení Komisie (ES) č. 646/2007[14] z 12. júna 2007 stanovil cieľ znížiť podiel kŕdľov naďalej nakazených baktériou Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium na najviac 1 %.

Programy kontroly salmonely zamerané na kŕdle brojlerov sa vo všetkých členských štátoch začali najneskôr 1. januára 2009 a zahŕňajú monitorovanie všetkých kŕdľov predtým, ako sa brojlery odošlú na zabitie.

Podľa nariadenia (ES) č. 2160/2003 by od konca roka 2010 mala byť salmonela „neprítomná v 25 g“ čerstvého hydinového mäsa, no Komisia ešte musí stanoviť podrobné pravidlá.

Rovnocenné záruky, pokiaľ ide o vývoz jatočnej hydiny, poskytlo iba Švajčiarsko. Jednodňové brojlery sa do EÚ môžu vyvážať len zo Švajčiarska a Spojených štátov amerických.

Opatrenie : Komisia do konca roka prijme podrobné pravidlá v súvislosti s kritériom bezpečnosti čerstvého hydinového mäsa týkajúcim sa salmonely, v ktorých stanoví aj minimálnu frekvenciu odberu vzoriek, harmonizované plány odberu vzoriek a analytické metódy. Rovnocenné záruky tretích krajín, z ktorých sa v súčasnosti povoľuje vývoz čerstvého hydinového mäsa, sa posúdia len čo sa dohodnú podrobnosti pre obchod s čerstvým hydinovým mäsom v rámci EÚ.

Morky

V období od októbra 2006 do septembra 2007 sa v každom členskom štáte vrátane Bulharska a Rumunska uskutočnila východisková štúdia o morkách. V rámci Spoločenstva bola zaznamenaná prevalencia kŕdľov pozitívnych na salmonelu vo výške 13,6 % v prípade chovných moriek a 30,7 % v prípade moriek na výkrm.

Na základe výsledkov východiskovej štúdie sa v nariadení Komisie (ES) č. 584/2008 z 20. júna 2008[15] stanovil cieľ znížiť podiel kŕdľov naďalej nakazených baktériou Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium na najviac 1 %.

Komisia v súčasnosti hodnotí národné programy kontroly predložené členskými štátmi a tretími krajinami. Tieto programy kontroly sa budú uplatňovať od začiatku roka 2010.

Kritérium bezpečnosti čerstvého hydinového mäsa sa bude od konca roka 2010 okrem mäsa z brojlerov uplatňovať aj na morčacie mäso.

Opatrenie: Zhodnotenie a prípadné schválenie programov kontroly členských štátov a tretích krajín do konca roka 2009.

Jatočné ošípané

V období od októbra 2006 do septembra 2007 sa v každom členskom štáte vrátane Bulharska a Rumunska uskutočnila východisková štúdia o jatočných ošípaných. Na úrovni Spoločenstva bolo podľa testov na salmonelu pozitívnych 10,3 % jatočných ošípaných.

Pred stanovením cieľa Spoločenstva Komisia vykonáva analýzu nákladov a prínosov, ktorá sa vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 2160/2003. Táto analýza zahŕňa kvantitatívne posúdenie rizikových faktorov a možností ich zmiernenia, ako aj odhad prínosu pre ľudské zdravie. Uskutočňuje sa v úzkej spolupráci s EFSA a mala by byť dokončená do polovice roka 2010.

Opatrenie: Cieľ zameraný na zníženie prevalencie sa stanoví hneď po dokončení analýzy nákladov a prínosov. Napriek omeškaniu pri stanovovaní cieľa zníženia prevalencie, ktoré vzniklo v dôsledku potreby zozbierať porovnateľné údaje o prevalencii v 27 členských štátoch a požiadavky na analýzu nákladov a prínosov, v súčasnosti platný právny rámec, a to najmä hygienické predpisy (pozri bod 6.1) a nariadenie o mikrobiologických kritériách pre potraviny (pozri bod 6.2), už zabezpečuje vysokú úroveň bezpečnosti potravín.

Plemenné ošípané

V období od januára do decembra 2008 sa vo všetkých 27 členských štátoch uskutočnila východisková štúdia o plemenných ošípaných. Komisia pred stanovením cieľa Spoločenstva vykoná analýzu nákladov a prínosov podobnú analýze v prípade jatočných ošípaných. Táto analýza zahŕňa kvantitatívne posúdenie rizikových faktorov a možností ich zmiernenia, ako aj odhad prínosu zníženia prevalencie salmonely u ošípaných na výkrm. Uskutočňuje sa v úzkej spolupráci s EFSA a mala by byť dokončená do konca roka 2010.

Opatrenie: Cieľ zameraný na zníženie prevalencie salmonely u plemenných ošípaných sa zváži bezprostredne po analýze nákladov a prínosov, čo je neskôr ako dátum stanovený v nariadení (ES) č. 2160/2003.

KONTROLA SALMONELY V POTRAVINÁCH

Hygienické predpisy

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín[16] sa pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov stanovujú všeobecné pravidlá hygieny potravín. Zabezpečuje sa ním bezpečnosť potravín v rámci celého potravinového reťazca prostredníctvom uplatňovania postupov založených na HACCP a osvedčených hygienických postupoch.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu[17], sa dopĺňajú pravidlá ustanovené v nariadení (ES) č. 852/2004 vzhľadom na nespracované a spracované produkty živočíšneho pôvodu. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu[18], sa zabezpečuje jeho správne vykonávanie.

Tieto nariadenia poskytujú všeobecný rámec pre hygienické podmienky, ktoré obmedzujú prítomnosť salmonely v potravinách. V súčasnosti sa pripravuje správa hodnotiaca vykonávanie týchto nariadení.

Nariadenie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny

V nariadení (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005[19] sa ustanovujú mikrobiologické kritériá pre určité mikroorganizmy a pravidlá vykonávania, ktoré prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia dodržiavať.

Ustanovujú sa v ňom kritériá bezpečnosti potravín, pokiaľ ide o salmonelu v 18 skupinách potravín vrátane mletého mäsa a mäsových prípravkov, mechanicky separovaného mäsa, vaječných výrobkov, zmrzliny a sušenej dojčenskej výživy. Týmito kritériami sa vymedzuje prijateľnosť potravín umiestňovaných na trh.

V uvedenom nariadení sa takisto stanovujú kritériá pre salmonelu týkajúce sa hygieny pri spracovávaní jatočných tiel brojlerov, moriek, ošípaných, dobytka, oviec a koní. Ustanovuje sa nimi orientačná hodnota, po prekročení ktorej sa vyžaduje nápravné opatrenie s cieľom zachovať hygienu počas spracovania.

KONTROLA REZISTENCIE VOčI ANTIBIOTIKÁM PROTI SALMONELE

V rámci EÚ

Podľa EFSA sa v posledných rokoch zvyšuje počet izolátov salmonely u ľudí, ktorá je rezistentná voči antibiotikám[20].

Aj v prípade ošípaných a dobytka a čiastočne aj v prípade brojlerov a mäsa z týchto zvierat sa zaznamenal veľmi podobný výskyt izolátov salmonely rezistentnej voči antibiotikám. Táto skutočnosť jasne preukazuje, že u hospodárskych zvierat a v potravinách živočíšneho pôvodu sa vyskytuje celý súbor izolátov salmonely rezistentnej voči antibiotikám.

Od 1. januára 2006 je v EÚ zakázané používať antibiotiká, s výnimkou kokcidiostatík a histomonostatík, ako kŕmne doplnkové látky. S výnimkou výnimočných okolností, ktoré sú jasne vymedzené v nariadení Komisie (ES) č. 1177/2006 z 1. augusta 2006[21], sa antibiotiká navyše nesmú používať ako osobitná metóda na kontrolu salmonely u hydiny. S ohľadom na tento zákaz môžu byť programy kontroly zamerané na zníženie prevalencie salmonely v populáciách hospodárskych zvierat tým najúčinnejším spôsobom, ako znížiť výskyt salmonely rezistentnej voči antibiotikám.

V záujme získania porovnateľných informácií od každého členského štátu prijala Komisia harmonizované pravidlá monitorovania rezistencie v izolátoch salmonely[22].

Na zlepšenie metodiky testovania a zabezpečenie vysokej kvality laboratórnych analýz vo všetkých členských štátoch sa okrem toho zriadilo referenčné laboratórium Spoločenstva a sieť národných referenčných laboratórií pre antimikrobiálnu rezistenciu[23].

Komisia poverila príslušné vedecké orgány SCENIHR[24], EFSA, EMEA[25] a ECDC posúdením rizika vyplývajúceho z antimikrobiálnej rezistencie zoonotických pôvodcov vrátane salmonely.

Opatrenie: Komisia zhodnotí posúdenie rizika uskutočnené SCENIHR, EFSA, EMEA a ECDC, aby zvážila vhodné možnosti pre prípad potreby.

Na medzinárodnej úrovni

Európske spoločenstvo prevzalo od roku 2007 aj vedenie pri vyvíjaní možností riadenia v rámci ad hoc medzivládnej pracovnej skupiny v oblasti antimikrobiálnej rezistencie zriadenej Komisiou pre Potravinový kódex Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Veľmi podrobne sa sledujú predbežné práce Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE).

Opatrenie: Komisia bude naďalej podporovať prijímanie usmernení kódexu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie do roku 2011.

OSOBITNÉ ZÁRUKY

Fínsku a Švédsku boli v čase ich pristúpenia udelené osobitné záruky týkajúce sa salmonely. Ostatné členské štáty, ktoré majú záujem posielať mäso alebo vajcia do Fínska alebo Švédska, musia podľa prísneho protokolu o odbere vzoriek preukázať, že ich produkty nie sú nakazené salmonelou. Dôvodom udelenia osobitných záruk bola priaznivá epidemiologická situácia vo Fínsku a Švédsku a prísne opatrenia, ktoré tieto štáty uplatňujú v rámci svojich programov kontroly.

Každý členský štát alebo región členského štátu, ktorého program kontroly bol uznaný za rovnocenný s programom kontroly schváleným pre Fínsko a Švédsko, môže získať rovnaké osobitné záruky.

Dánsko v roku 2007 predložilo žiadosť o osobitné záruky, pokiaľ ide o salmonelu v mäse z brojlerov a vajciach, ktoré sú podobné zárukám udeleným Fínsku a Švédsku. Prevalencia salmonely v Dánsku sa však ešte nepovažovala za dostatočne nízku na to, aby túto žiadosť podporila väčšina členských štátov.

Opatrenie: Komisia opätovne zváži poskytnutie osobitných záruk Dánku, keď sa prevalencia ďalej zníži, a bude pokračovať v posudzovaní žiadostí členských štátov o udelenie osobitných záruk.

ODBORNÉ šKOLENIE V OBLASTI KONTROLY ZOONÓZ

V rokoch 2007 a 2008 sa v rámci programu „lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“ uskutočnilo päť štvordňových odborných školení o monitorovaní a kontrole zoonóz. Hlavnou témou v rámci takýchto odborných školení je kontrola salmonely. Cieľom týchto školení bolo:

- odovzdať približne 200 účastníkom z príslušných orgánov primerané poznatky potrebné pri plánovaní alebo prispôsobovaní národných programov/plánov kontroly zoonóz v súlade s právnymi predpismi EÚ,

- zabezpečiť, aby rozhodnutia prijímané vo vzťahu k monitorovaniu a kontrole zoonóz a uplatňovaniu mikrobiologických kritérií na potraviny zodpovedali očakávaniam EÚ.

V rokoch 2009 a 2010 sa takéto odborné školenie uskutoční opäť pre ďalších účastníkov.

V rokoch 2006, 2007 a 2008 sa konali všeobecnejšie školenia v oblasti uplatňovania HACCP, ktorých sa zúčastnilo 1 100 účastníkov z členských štátov a 15 nečlenských krajín.

STRETNUTIE PRACOVNEJ SKUPINY V OBLASTI KONTROLY SALMONELY

Komisia zriadila pracovnú skupinu na kontrolu a eradikáciu chorôb zvierat, ktorej cieľom je zlepšiť účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi, ako aj zlepšiť pomer medzi nákladmi a prínosmi programov kontroly spolufinancovaných Komisiou, ako napr. v prípade programov týkajúcich sa salmonely.

Od septembra 2007 do marca 2009 sa uskutočnili štyri regionálne stretnutia, ktoré sa osobitne zaoberali kontrolou salmonely. Komisia a prítomné členské štáty preskúmali národné programy kontroly týkajúce sa hydiny, vymenili si skúsenosti s ich uskutočňovaním a stanovili oblasti, kde sú potrebné ďalšie opatrenia.

Opatrenie: Komisia bude pokračovať v organizácii osobitných ad hoc stretnutí pre členské štáty, ktorých program kontroly salmonely bol schválený a spolufinancuje sa z prostriedkov Spoločenstva.

SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV KONTROLY SALMONELY SPOLOčENSTVOM

Podľa rozhodnutia Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch na veterinárnom úseku[26] môže Spoločenstvo spolufinancovať programy kontroly zoonotických salmonel.

Na rok 2008 predložilo dvadsať členských štátov programy kontroly salmonely zamerané na kŕdle nosníc druhu Gallus gallus , ktoré sa považovali za oprávnené na spolufinancovanie, a 19 členských štátov dostalo finančnú pomoc Spoločenstva na uskutočnenie svojho programu kontroly salmonely u chovných kŕdľov hydiny. Opatrenia spolufinancované Spoločenstvom zahŕňajú výdavky vzniknuté orgánom členských štátov v súvislosti s bakteriologickým testovaním, nákupom vakcín a náhradou za likvidáciu kŕdľov. Z prostriedkov Spoločenstva sa na kontrolu salmonely v roku 2008 vyčlenilo spolu 29 935 000 EUR.

Na rok 2009 predložilo 20 členských štátov programy kontroly salmonely zamerané na kŕdle chovných sliepok druhu Gallus gallus , 22 žiadostí sa týkalo spolufinancovania programov kontroly zameraných na nosnice druhu Gallus gallus a 16 členských štátov požiadalo o poskytnutie finančnej pomoci na uskutočnenie svojho programu kontroly salmonely u brojlerov.

V roku 2009 sa po prvý krát považujú za oprávnené náklady na analýzu zameranú na overenie efektívneho používania dezinfekčných látok.

ZAPOJENIE ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

Cieľom právnych predpisov Spoločenstva zameraných na kontrolu salmonely je zvýšiť bezpečnosť potravín pre spotrebiteľov. Týmto spôsobom by sa mohlo zlepšiť aj postavenie európskych výrobcov potravín v rámci medzinárodného obchodu, keďže niektoré dovážajúce krajiny venujú veľkú pozornosť prítomnosti salmonely v potravinách a viaceré krajiny, ktoré v súčasnosti potraviny vyvážajú, môžu mať problémy so splnením prísnych požiadaviek EÚ.

Na začiatku programu kontroly, keď je prevalencia stále relatívne vysoká, by sa však nemal podceniť sociálny a hospodársky vplyv daných opatrení. Ochota zainteresovaných strán spolupracovať v rámci programu kontroly je preto základným predpokladom jeho správnej a úspešnej implementácie.

Komisia preto víta, že zainteresované strany v súčasnosti vypracovávajú príručky osvedčených hygienických postupov Spoločenstva. Je potrebné uviesť najmä tieto:

- Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií v EÚ a Generálna konfederácia poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COPA/COGECA) a Európska únia veľkoobchodníkov s vajcami, vaječnými výrobkami, hydinou a divou zverou (EUWEP) sa dohodli, že vypracujú príručku Spoločenstva týkajúcu sa osvedčených hygienických postupov v kŕdľoch nosníc,

- COPA/COGECA a Združenie spracovateľov a obchodníkov s hydinou v Európskej únii (a.v.e.c) sa dohodli, že vypracujú príručku Spoločenstva týkajúcu sa osvedčených hygienických postupov v kŕdľoch brojlerov a na bitúnku.

Obe príručky sa zameriavajú na kontrolu salmonely.

Opatrenie: Komisia bude naďalej povzbudzovať zúčastnené zainteresované strany, aby vypracovali príručky osvedčených hygienických postupov, a to najmä v oblasti produkcie bravčového mäsa.

VÝSKUMNÉ čINNOSTI

Komisia v rámci šiesteho a siedmeho rámcového programu pre výskum uviedla do života a podporila značné množstvo iniciatív zameraných na salmonelu a antimikrobiálnu rezistenciu. Napríklad sieť excelentnosti MEDVETNET zriadená v rámci šiesteho rámcového programu sa zameriava na prevenciu a kontrolu zoonóz (prevažne pochádzajúcich z potravín). Užitočná by mohla byť transatlantická vedecká spolupráca v oblasti osvedčených prístupov k riešeniu zoonóz.

ZÁVER

Nariadenie (ES) č. 2160/2003 sa v súčasnosti zameriava na kontrolu salmonely v primárnej produkcii hydiny a ošípaných. Komisia úspešne stanovuje ciele zamerané na zníženie prevalencie salmonely v súlade s požiadavkami právnych predpisov. Značné omeškanie pri stanovení cieľa bolo zaznamenané len v prípade ošípaných, a to v dôsledku potreby zozbierať porovnateľné údaje o prevalencii od všetkých 27 členských štátov, ako aj v dôsledku požiadavky vykonať analýzu nákladov a prínosov. Pred stanovením cieľa zameraného na zníženie prevalencie u ošípaných sa považuje za potrebné vykonať komplexnú analýzu nákladov a prínosov, pretože zo súčasných vedeckých odporúčaní a skúseností z niektorých členských štátov takýto cieľ nevyplýva.

Komisia sa neuspokojila len s prijatím vykonávacích predpisov k nariadeniu (ES) č. 2160/2003, ale z vlastnej iniciatívy prijala ďalšie opatrenia potrebné v záujme zvýšenia vyhliadok jej prístupu na úspech, ako napríklad:

( poskytovaním školení príslušným orgánom v členských štátoch a tretích krajinách,

( presvedčovaním organizácií európskych zainteresovaných strán, aby sa aktívne zapájali,

( poskytovaním finančnej podpory členským štátom.

Kontrola salmonely bola v súlade s prístupom Komisie „z farmy na vidličku“ takisto zahrnutá do širokej koncepcie kontroly patogénov v rámci celého potravinového reťazca, pričom sa zohľadnili prípadné nepriaznivé vedľajšie účinky, ako je napríklad nárast antimikrobiálnej rezistencie.

Komisia zintenzívnila monitorovanie salmonely s cieľom overiť výsledky svojho vlastného úsilia a úsilia členských štátov prostredníctvom zhromažďovania referenčných hodnôt uvedených vo východiskových štúdiách, prepojením laboratórií a harmonizácie protokolu o odbere vzoriek.

Od prijatia nariadenia (ES) č. 2160/2003 o kontrole zoonóz sa značne zvýšilo povedomie príslušných orgánov a zainteresovaných strán o salmonele a ich motivácia riešiť problém salmonely, v dôsledku čoho tieto orgány a strany často prijali kroky ešte predtým, než predpisy Spoločenstva nadobudli povinný charakter. Účinok na verejné zdravie je už možné vidieť z krivky zachytávajúcej vývoj salmonelózy u ľudí od roku 2004 do roku 2007, ktorá je znázornená na obrázku 1. Okrem toho je možné očakávať výrazné zníženie prevalencie salmonely od roku 2009 (obmedzenia vo vzťahu ku konzumným vajciam) a od roku 2011 (kritérium bezpečnosti potravín v súvislosti s hydinovým mäsom).

Obrázok 1: Počet nahlásených prípadov salmonelózy v 25 členských štátoch EÚ od roku 2004 do roku 2007

[pic]

[1] Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 31.

[3] Súhrnná správa Spoločenstva o trendoch a zdrojoch zoonóz a zoonotických pôvodcov v Európskej únii v roku 2007 ( The EFSA Journal (2009) 223).

[4] Vedecké stanovisko skupiny pre biologické riziká o kvantitatívnom posúdení mikrobiologických rizík salmonely v mäse: Určenie zdroja salmonelózy u ľudí pochádzajúcej z mäsa ( The EFSA Journal (2008) 625, s. 1 – 32) .

[5] Ohnisko nákazy znamená dva alebo viac prípadov ochorenia ľudí z rovnakého zdroja; na rozdiel od prípadov ochorenia jednotlivcov takéto ohniská priťahujú pozornosť médií.

[6] Pozri: www.who.int/foodborne_disease/resistance

[7] Ú. v. ES L 28, 3.2.2000, s. 50.

[8] Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1.

[10] Ú. v. EÚ L 170, 1.7.2005, s. 12.

[11] Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 81.

[12] Ú. v. EÚ L 211, 1.8.2006, s. 4.

[13] Ú. v. EÚ L 280, 24.10.2007, s. 5.

[14] Ú. v. EÚ L 151, 13.6.2007, s. 21.

[15] Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2008, s. 3.

[16] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1; oprava v Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 3.

[17] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55; oprava v Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22.

[18] Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206; oprava v Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 83.

[19] Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1.

[20] Súhrnná správa Spoločenstva o trendoch a zdrojoch zoonóz, zoonotických pôvodcoch, antimikrobiálnej rezistencii a prípadoch výskytu ohnísk v dôsledku potravín v Európskej únii v roku 2006 ( The EFSA Journal (2007), s. 130).

[21] Ú. v. EÚ L 212, 2.8.2006, s. 3.

[22] Rozhodnutie 2007/407/ES z 12. júna 2007 o zosúladenom monitorovaní antimikrobiálnej rezistencie baktérie Salmonella u hydiny a u ošípaných (Ú. v. EÚ L 153, 14.6.2007, s. 26).

[23] Nariadenie (ES) č. 776/2006 z 23. mája 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha VII k nariadeniu (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o referenčné laboratóriá Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2006, s. 3).

[24] Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká.

[25] Európska agentúra pre lieky.

[26] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19.