Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008PC0172

    Návrh rozhodnutie Rady o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva {SEC(2008) 417}

    /* KOM/2008/0172 v konečnom znení - CNS 2008/0067 */

    52008PC0172

    Návrh rozhodnutie Rady o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva {SEC(2008) 417} /* KOM/2008/0172 v konečnom znení - CNS 2008/0067 */


    [pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

    Brusel, 7.4.2008

    KOM(2008) 172 v konečnom znení

    2008/0067 (CNS)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY

    o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva

    {SEC(2008) 417}

    (predložený Komisiou)

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    1. Kontext návrhu |

    110 | Dôvody a ciele návrhu Účelom tohto návrhu rozhodnutia Rady je stanoviť oprávnenosť piatich krajín strednej Ázie, konkrétne Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, na financovanie od Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) pod zárukou Spoločenstva v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES. Podľa článku 2 rozhodnutia Rady 2006/1016/ES Rada rozhodne o aktivácii mandátu EIB v týchto krajinách na základe návrhu Komisie. |

    120 | Všeobecný kontext Európska rada prijala na svojom zasadaní 21.-22. júna 2007 stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so strednou Áziou (ďalej len „stratégia“). Stratégia slúži ako celkový rámec pre vzťahy EÚ so strednou Áziou, vrátane týchto oblastí zvláštneho významu pre financovanie EIB: ľudské práva, dobrá správa vecí verejných a demokracia, hospodársky rozvoj, obchod a investície, energetika, politika dopravy a životného prostredia. Stratégia vychádza z pokroku, ktorý dosiahli stredoázijské krajiny od získania nezávislosti, ako aj z výsledkov dosiahnutých pri implementácii rozličných dohôd o partnerstve, obchode a spolupráci. V stratégii, ktorá je založená na spoločných záujmoch EÚ a krajín tohto regiónu, sa vymedzujú priority EÚ v oblasti jej spolupráce s regiónom ako celkom, avšak samotná implementácia je prispôsobená osobitným požiadavkám a výsledkom každej z krajín strednej Ázie. S cieľom zintenzívniť spoluprácu s krajinami strednej Ázie sa v stratégii najmä uvádza, že: „Posilní sa interakcia s medzinárodnými finančnými inštitúciami, vrátane Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBRD“). Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) by mala zohrávať dôležitú úlohu vo financovaní projektov v strednej Ázii, ktoré sú v záujme EÚ.“ Stredoázijské krajiny Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan zaznamenali od získania nezávislosti výrazný rozvoj vo sfére politickej i hospodárskej. Dokázali založiť štátny útvar, zabezpečiť porozumenie medzi početnými etnikami a podporiť komunikáciu medzi náboženskými vierovyznaniami. Svojim vstupom do OBSE potvrdili svoje odhodlanie dodržiavať hodnoty, normy a záväzky tejto organizácie. Podpisom Miléniovej deklarácie OSN si stanovili ambiciózne ciele v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sa premietli do ich vnútroštátnych dokumentov o stratégii znižovania chudoby, resp. obdobných vnútroštátnych stratégií zlepšovania sociálnej situácie ich obyvateľstva. V rámci stratégie sa EÚ zaviazala uskutočňovať pravidelný, na výsledky orientovaný „dialóg o ľudských právach“ s každou z týchto stredoázijských krajín. EÚ má podpísané individuálne dohody o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“) so všetkými piatimi stredoázijskými krajinami, avšak platné sú iba dohody s Kazachstanom, Kirgizskom a Uzbekistanom. DPS s Tadžikistanom a Turkménskom ešte neratifikovali všetky členské štáty EÚ. Napriek tomu, že tieto dohody sa podpísali na dvojstrannom základe, poskytujú spoločný regionálny rámec pre spoluprácu medzi EÚ a všetkými piatimi krajinami strednej Ázie. V rozhodnutí Rady 2006/1016/ES sa uvádza, že aktivity EIB v strednej Ázii by sa mali zamerať na hlavné projekty týkajúce sa zásobovania energiou a prepravy energie, ktoré majú cezhraničný význam. So svojimi významnými zásobami uhľovodíkov a výhodnou zemepisnou polohou pre prepravné cesty na európske trhy disponuje stredná Ázia potenciálom na to, aby zohrávala dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zásobovania EÚ energiou. Komisia sa taktiež domnieva, že makroekonomické podmienky prevládajúce v týchto krajinách, popísané v tomto návrhu, by týmto krajinám mali umožniť prístup k financovaniu zo zdrojov EIB za osobitných podmienok pre niektoré z týchto krajín. Koniec koncov hospodárstvo týchto stredoázijských krajín vykazuje za ostatných niekoľko rokov veľmi rýchly nárast produkcie. Tento silný rast HDP, jeden z najvyšších na svete, ruka v ruke s rozvážnou makroekonomickou politikou a pri najchudobnejších krajinách regiónu (Kirgizsko a Tadžikistan) i s prístupom k rozsiahlej výhodnej finančnej pomoci zo strany multilaterálnych i bilaterálnych veriteľov a darcov, mal za následok posilňovanie externých financií a zlepšenie udržateľnosti dlhov v regióne. Pokrok pri znižovaní zadlženosti a budovaní oficiálnych rezerv spôsobil, že región sa dostal do lepšej pozície na pohlcovanie nepriaznivých vplyvov a riešenie rozvojových potrieb. Napriek tomu sa hospodárska a finančná situácia v každej z týchto piatich krajín strednej Ázie navzájom podstatne líši. Kazachstan, vynárajúce sa hospodárstvo s príjmami na strednej úrovni a významný vývozca prírodných zdrojov (najmä uhľovodíkov), priťahuje veľké zahraničné priame investície a má prístup k medzinárodným kapitálovým trhom. Finančná pozícia Turkménska, ďalšieho hlavného výrobcu a vývozcu uhľovodíkov, je rovnako priaznivá. Aj keď ostatné tri krajiny regiónu sú omnoho chudobnejšie a disponujú oveľa nižším množstvom vyvážateľných zdrojov (Uzbekistan má veľký potenciál, avšak stále potrebuje ďalší rozvoj), aj ony zaznamenali výrazný pokrok pri posilňovaní finančnej situácie. Vonkajšia finančná situácia Kirgizska a Tadžikistanu je však stále krehká a mohla by sa výrazne zhoršiť, ak by sa tieto dve krajiny zmluvne zaviazali k ďalším dlhom za nevýhodných podmienok. Kirgizsku a Tadžikistanu by sa preto mal udeliť prístup k financovaniu EIB iba v kontexte finančných balíkov s podstatným grantovým prvkom. Aktivita EIB v týchto krajinách spadá do pôsobnosti tripartitného memoranda o porozumení podpísaného 15. decembra 2006 medzi Komisiou, EIB a EBRD o spolupráci vo východnej Európe a južnom Kaukaze, v Rusku a strednej Ázii. Aktivita EIB v týchto krajinách preto bude v súlade s aktivitami EBRD v tomto regióne. Navyše 13. júla 2007 sa medzi Komisiou, EIB, EBRD, Čiernomorskou obchodnou a rozvojovou bankou, Radou Európskej rozvojovej banky, Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, Medzinárodnou finančnou korporáciou a Severskou investičnou bankou podpísalo mnohostranné memorandum o porozumení týkajúce sa spolupráce v krajinách strednej Ázie. Ďalšie informácie o hospodárskom vývoji v krajinách strednej Ázie sú k dispozícii v pracovnom dokumente (SEC (2008) xxx). |

    130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Ako je uvedené vyššie, v návrhu sa rieši oprávnenosť krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES. |

    140 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Návrh vychádza zo žiadosti Európskej rady, aby EIB zaujala aktívnejšiu pozíciu v strednej Ázii. Aktivita EIB bude doplnením inej pomoci poskytovanej Komisiou v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (ďalej len „DCI“). Okrem toho týchto päť stredoázijských republík (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) zároveň dostalo pozvánku zúčastniť sa na regionálnych iniciatívach a programoch v rámci nástrojov európskeho susedstva a partnerstva (ďalej len „ENPI“) s cieľom prehĺbiť vzťahy medzi EÚ a strednou Áziou. Komisia prijala 27. apríla 2007 dokument o stratégii regiónu pre pomoc krajinám strednej Ázie na roky 2007-2013 a Indikatívny program na roky 2007-2010 v rámci DCI. Stratégia regionálnej pomoci sa chápe ako nástroj na podporu posilňovania politického dialógu s krajinami strednej Ázie na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Na regionálnej úrovni sa zameriava na konsolidáciu prepojení medzi EÚ, týmto regiónom a krajinami v susedstve EÚ prostredníctvom prepravných, energetických a komunikačných sietí a na vnútroštátnej úrovni na dobrú správu vecí verejných (riadenie verejných financií a súdnictvo), ako aj na znižovanie chudoby v najchudobnejších krajinách (Kirgizsko a Tadžikistan). Aby sa zabezpečil najmä čo najlepší vplyv a synergia, priority konkrétnych regionálnych opatrení v strednej Ázii v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia sú zharmonizované s prioritami príslušných regionálnych programov ENPI a môžu čerpať financie ES prostredníctvom východného regionálneho programu ENPI (na základe článku 27 nariadenia o ENPI). V záujme preukázať väčšiu angažovanosť EÚ voči tomuto regiónu sa rozpočet ES na pomoc strednej Ázii podľa nového finančného rámca na roky 2007-2013 výrazne zvýši na celkovú čiastku 750 mil. EUR (stabilné ceny), pričom priemerná ročná výška prostriedkov prideľovaných tomuto regiónu podľa DCI bude rásť z 58 mil. EUR v roku 2007 na 139 mil. EUR v roku 2013. Európska rada požiadala Radu a Komisiu, aby pravidelne sledovali pokrok pri implementácii stratégie a aby do konca prvého polroka 2008 predložili Európskej rade správu o stave jej implementácie. |

    2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a hodnotenie vplyvu |

    Konzultácie so zainteresovanými stranami |

    211 | Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov Konzultácie prebehli s EIB a EBRD v rámci zasadania riadiaceho výboru založeného na základe tripartitného memoranda o porozumení podpísaného 15. decembra 2006 medzi Komisiou, EIB a EBRD o spolupráci vo východnej Európe a južnom Kaukaze, v Rusku a strednej Ázii. |

    212 | Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia EIB a EBRD nevzniesli voči aktivácii mandátu EIB v strednej Ázii žiadne námietky. |

    Získavanie a využívanie expertízy |

    221 | Externá expertíza nebola potrebná. |

    230 | Hodnotenie vplyvu Aktivácia mandátu EIB pre uvedených päť krajín strednej Ázie prebehne v rámci rozhodnutia Rady 2006/1016/ES. Nenastane žiadna úprava stropov pre finančné operácie EIB. Indikatívny podstrop pre oblasť Ázie ostáva na úrovni 1 miliardy EUR. Alternatívnou možnosťou, ktorá pola predmetom šetrenia, bolo nenavrhovať aktiváciu mandátu EIB pre uvedených päť stredoázijských krajín. Vzhľadom na odporúčanie Európskej rady, že EIB by mala zohrávať dôležitú úlohu vo financovaní projektov v strednej Ázii, ktoré sú v záujme EÚ, sa však táto možnosť nepovažovala za vhodnú alternatívu. |

    3. Právne prvky návrhu |

    305 | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Účelom tohto návrhu rozhodnutia Rady je stanoviť oprávnenosť piatich krajín strednej Ázie, konkrétne Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, na financovanie EIB podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES. |

    310 | Právny základ Ako sa predpokladá podľa článku 2 rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, legislatívny návrh bude vychádzať z článku 181a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Je treba poznamenať, že Európsky parlament spochybnil výber právneho základu na prijatie rozhodnutia Rady 2006/1016/ES v žalobe o zrušenie na Európskom súdnom dvore (prípad C-155/07), dôvodiac, že rozhodnutie je nástrojom rozvojovej politiky, ktorý sa mal prijať na dvojitom právnom základe článkov 179 a 181a Zmluvy o ES a nie výlučne na základe článku 181a. Parlament však žiada Európsky súdny dvor, aby – v prípade rozhodnutia v prospech zrušenia – potvrdil účinky rozhodnutia Rady 2006/1016/ES až do prijatia nového rozhodnutia. Za týchto okolností Komisia predkladá tento legislatívny návrh na základe článku 181a Zmluvy, v súlade s požiadavkami ustanovenými v rozhodnutí Rady 2006/1016/ES. |

    329 | Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. |

    Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov: |

    331 | Návrh sa týka implementácie ustanovenia v existujúcom rozhodnutí Rady. |

    332 | Návrhom sa Spoločenstvu ani vnútroštátnym či miestnym orgánom nespôsobí žiadna dodatočná finančná a administratívna záťaž. |

    Výber nástrojov |

    341 | Navrhované nástroje: iné. |

    342 | Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu: Podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES sa vyžaduje rozhodnutie Rady. |

    4. Vplyv na rozpočet |

    401 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

    5. Dodatočné informácie |

    Preskúmanie/revízia/doložka o ukončení platnosti |

    531 | Rozhodnutie Rady 2006/1016/ES obsahuje doložku o preskúmaní. |

    532 | Rozhodnutie Rady 2006/1016/ES obsahuje doložku o revízii. |

    533 | Rozhodnutie Rady 2006/1016/ES obsahuje doložku o ukončení platnosti. |

    2008/0067 (CNS)

    Návrh

    ROZHODNUTIE RADY

    o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 181a,

    so zreteľom na návrh Komisie[1],

    so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

    keďže:

    (1) V súlade s článkom 2 rozhodnutia Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva[3], o oprávnenosti krajín uvedených v prílohe 1 a označených hviezdičkou („*“) a iných krajín neuvedených v prílohe 1 na financovanie EIB pod zárukou Spoločenstva rozhoduje Rada na základe konkrétneho prípadu v súlade s postupom ustanoveným v článku 181a ods. 2 Zmluvy.

    (2) V prílohe 1 k rozhodnutiu Rady 2006/1016/ES je medzi krajinami označenými hviezdičkou („*“) aj päť stredoázijských krajín, konkrétne Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.

    (3) V stratégii EÚ pre nové partnerstvo so strednou Áziou, prijatej Európskou radou na jej zasadaní 21.-22. júna 2007, sa zdôrazňuje, že Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) by mala zohrávať dôležitú úlohu vo financovaní projektov v strednej Ázii, ktoré sú v záujme EÚ.

    (4) Makroekonomické podmienky prevládajúce v krajinách strednej Ázie, a najmä situácia v oblasti externých financií a udržateľnosti dlhov, sa za ostatných niekoľko rokov zlepšila v dôsledku silného hospodárskeho rastu a rozvážnej makroekonomickej politiky, a vzhľadom na to by sa im mal umožniť prístup k financovaniu od EIB.

    (5) Keďže externá finančná situácia Kirgizska a Tadžikistanu je stále krehká, tieto dve krajiny by sa mali zmluvne zaväzovať k ďalším dlhom iba za zvýhodnených podmienok. Financovanie EIB pre Kirgizsko a Tadžikistan by sa preto malo poskytovať iba v kontexte finančných balíkov obsahujúcich podstatný grantový prvok.

    (6) Financovanie EIB v strednej Ázii by sa malo uskutočňovať v úzkej spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBRD“), najmä podľa podmienok ustanovených v tripartitnom memorande o porozumení podpísanom 15. decembra 2006 medzi Komisiou, EIB a EBRD o spolupráci vo východnej Európe a južnom Kaukaze, v Rusku a strednej Ázii.

    ROZHODLA TAKTO:

    Článok 1

    Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan sú oprávnené na financovanie EIB pod zárukou Spoločenstva v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES.

    Článok 2

    Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

    V Bruseli [...]

    Za Radu

    predseda

    [1] Ú. v. EÚ C, , s. .

    [2] Ú. v. EÚ C, , s. .

    [3] Ú. v. EÚ L 414/95, 19.12.2006.

    Top