19.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 41/64

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce“(KOM(2007)0160),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Regionálna spolupráca v oblasti Čierneho mora: stav a perspektívy pre opatrenia EÚ na podporu jej ďalšieho rozvoja“(KOM(1997)0597),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o posilnení Európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

—

so zreteľom na akčné plány Európskej susedskej politiky prijaté spoločne s Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, ako aj na dohody o partnerstve a spolupráci podpísané s týmito krajinami, ktorých platnosť skončí v roku 2008 alebo 2009,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá ustanovuje partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 1997 a ktorej platnosť skončila v roku 2007,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/35/ES z 23. januára 2006 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckom (1)(ďalej len „prístupové partnerstvo“),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Moldavskej republike, Ruskej federácii, Turecku, Ukrajine a južnom Kaukaze,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní Európskej susedskej politiky (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o havárii lodí v Kerčskom prielive v Čiernom mori a následnom znečistení ropou (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o účinnejšej politike Európskej únie pre južný Kaukaz: od sľubov k činom (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o smerovaní k spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energie (5),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0510/2007),

A.

keďže čiernomorský región leží na križovatke Európy, Strednej Ázie a Blízkeho východu, ktorá sa vyznačuje úzkymi historickými a kultúrnymi väzbami a veľkým potenciálom, ale aj nesmiernou rôznorodosťou; keďže tento región zahŕňa členské štáty EÚ Bulharsko, Grécko a Rumunsko, kandidátsku krajinu Turecko a partnerov v rámci dohôd o partnerstve a spolupráci Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavskú republiku a Ukrajinu, ako aj Ruskú federáciu, s ktorou sa EÚ dohodla na strategickom partnerstve založenom na štyroch spoločných priestoroch,

B.

keďže vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa Čierne more stalo do určitej miery vnútorným morom EÚ a získalo teda nový rozmer strategického významu pre EÚ, čo viedlo k znásobeniu spoločných problémov a cieľov, ako aj k obnoveniu príležitostí na posilnenie spolupráce medzi EÚ a krajinami tohto regiónu s cieľom vytvorenia skutočného priestoru bezpečnosti, stability, demokracie a prosperity,

C.

keďže možnosti na spoluprácu v oblasti rozvoja a riadenia synergií v čiernomorskom regióne treba vymedziť na pozadí veľkého množstva existujúcich politík, formátov a prístupov k tomuto regiónu,

D.

keďže Komisia navrhla počiatočnú stratégiu pre čiernomorský región vo svojom vyššie uvedenom oznámení z roku 1997 o regionálnej spolupráci v oblasti Čierneho mora,

E.

keďže konkrétnymi aspektmi politiky EÚ pre oblasť južného Kaukazu sa zaoberá vyššie uvedené uznesenie zo 17. januára 2008 v tejto veci,

1.

víta oznámenie Komisie s názvom „Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce“ a cieľ posilniť spoluprácu s čiernomorským regiónom a v jeho rámci doplnením súčasných dvojstranných politík o novú regionálnu koncepciu; osobitne upozorňuje, že otázky energetickej bezpečnosti a prístupové rokovania s Tureckom, ako aj blížiace sa skončenie platnosti dohôd o partnerstve a spolupráci a rokovania o ich budúcnosti zaraďujú regionálnu spoluprácu v čiernomorskej oblasti medzi hlavné priority zahraničnej politiky EÚ; domnieva sa, že budúci rozvoj čiernomorského regiónu by mal z dlhodobého hľadiska veľký osoh z nezávislej čiernomorskej stratégie;

2.

zdôrazňuje, že čiernomorský región si vyžaduje súdržnejšiu, trvalo udržateľnejšiu a strategickejšiu reakciu, ktorá by viedla k vytvoreniu čiernomorskej politiky popri politike Severnej dimenzie a euro-stredomorského partnerstva;

3.

domnieva sa, že ak sa má prijať koherentná, efektívna a na výsledky orientovaná koncepcia regionálnej politiky, musia po oznámení nasledovať ďalšie konzistentné kroky zo strany EÚ na podporu skutočnej regionálnej dimenzie prispôsobenej pre túto oblasť; vyjadruje tiež znepokojenie nad skutočnosťou, že výsledky čiernomorskej regionálnej stratégie neboli od jej spustenia v roku 1997 riadne vyhodnotené; vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobné hodnotenie minulých i súčasných činností a výsledky predložila Európskemu parlamentu;

4.

víta zámer Komisie zabezpečiť v roku 2008 vypracovanie prvotného hodnotenia čiernomorskej synergie a vyzýva ju, aby predložila konkrétne návrhy na podporu regionálnej spolupráce a skutočného partnerstva v čiernomorskom regióne na základe výsledkov jej hodnotenia a vzhľadom na odporúčania zahrnuté v hodnotení a ostatné súvisiace uznesenia Európskeho parlamentu; povzbudzuje Komisiu, aby využila skúsenosti nadobudnuté v rámci Severnej dimenzie pri vypracovávaní návrhov každého budúceho preskúmania alebo rozšírenia jej čiernomorskej stratégie;

5.

zdôrazňuje, že koncepcia čiernomorskej regionálnej politiky sa nesmie použiť ani ako alternatíva k členstvu v EÚ, ani na určenie hraníc EÚ; domnieva sa však, že uvedené ciele by mali tvoriť neoddeliteľnú a celistvú súčasť širšej zahraničnej politiky EÚ voči susedným krajinám a krajinám zúčastneným na čiernomorskej regionálnej stratégii;

6.

vyjadruje presvedčenie, že regionálna spolupráca v čiernomorskom regióne by mala zahŕňať krajiny EÚ, Európskej susedskej politiky, kandidátsku krajinu Turecko a Rusko ako rovnocenných partnerov; vyjadruje presvedčenie, že len postupným vytváraním vedomia spoločnej zodpovednosti medzi krajinami čiernomorského regiónu za spoločné problémy v tomto regióne vrátane bezpečnostných otázok bude možné plne využiť možnosti zapojenia Európy v tomto regióne; vyzýva Radu a Komisiu, aby aktívne zapojili všetky čiernomorské krajiny do tejto politickej koncepcie;

7.

domnieva sa, že nová regionálna koncepcia by sa mala zameriavať na mnoho prioritných oblastí, pre ktoré by mala Komisia vypracovať podrobný akčný plán s konkrétnymi cieľmi, kritériami a nadväznými opatreniami, ktorý vytvorí základ pre posilnenie účasti EÚ v regióne, ako aj spoluprácu v rámci regiónu; zdôrazňuje, že EÚ sa musí sústrediť na obmedzený súbor prioritných cieľov a predchádzať rozptyľovaniu a zdvojovaniu úsilia;

8.

zdôrazňuje, že tzv. zmrazené konflikty pretrvávajúce v čiernomorskom regióne predstavujú veľký problém pre stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj regiónu, ako aj významnú prekážku v procese podpory regionálnej spolupráce; vyzýva preto na aktívnejšie a komplexnejšie zapojenie EÚ do pokračujúceho úsilia o vyriešenie týchto konfliktov v súlade s medzinárodným právom a zásadami územnej celistvosti a na intenzívnejšiu angažovanosť EÚ v operáciách týkajúcich sa riadenia konfliktov a v mierových operáciách; domnieva sa, že EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní kultúry porozumenia, dialógu a budovania dôvery v regióne;

9.

berie na vedomie silnú vojenskú prítomnosť Ruska v tomto regióne v podobe čiernomorskej flotily, ktorá je rozmiestnená v krymskom prístavnom meste Sevastopoľ; upozorňuje, že platnosť dohody z roku 1997 medzi Ruskom a Ukrajinou o rozmiestnení čiernomorskej flotily uplynie v roku 2017; poznamenáva, že táto dosiaľ nevyriešená záležitosť už vyvolala určité napätie medzi ruskou a ukrajinskou vládou; povzbudzuje EÚ k tomu, aby sa angažovala v tejto strategicky dôležitej záležitosti a užšie spolupracovala s vládami Ruska a Ukrajiny;

10.

zdôrazňuje, že EÚ potrebuje v rámci čiernomorskej synergie stanoviť stabilný súbor priorít v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý bude zameraný na zavedenie harmonizácie a kompatibility celých oblastí politiky;

11.

so zreteľom na vysoké vízové poplatky, ktoré platia v niektorých susedných krajinách po rozšírení schengenského priestoru 21. decembra 2007, dôrazne vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali vízové poplatky a znížili ich na úroveň prijateľnú pre bežných občanov krajín zahrnutých do politiky susedských vzťahov alebo do strategického partnerstva s EÚ;

12.

pripomína potrebu riešiť problémy, ktoré spôsobuje medzinárodná trestná činnosť, obchodovanie s ľuďmi a nelegálna migrácia, pri plnom rešpektovaní zásady zákazu núteného vrátenia (tzv. non-refulement principle); zdôrazňuje, že opatrenia musia byť v tejto oblasti spojené s vhodnými opatreniami na zvýšenie mobility s cieľom stimulovať kontakty medzi občanmi a tým šíriť európske hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv; naliehavo preto vyzýva Radu a Komisiu, aby uzatvorili dohody o zjednodušení postupu pri vydávaní víz a readmisné dohody s tými čiernomorskými krajinami, s ktorými ich doteraz nepodpísali, a aby propagovali mobilitu všetkými ostatnými dostupnými prostriedkami vrátane uzavretia partnerstiev mobility s krajinami Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje najmä potrebu účinného zjednodušenia postupu vydávania víz v prípade miestnej cezhraničnej dopravy a osobitných skupín obyvateľstva, napríklad študentov, podnikateľov a predstaviteľov občianskej spoločnosti;

13.

zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja cezhraničnej spolupráce a spolupráce pri riadení hraníc v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týkajú bezpečnosti a plynulosti pohybu; domnieva sa, že misia pohraničnej pomoci EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM) je zdrojom cenných skúseností v oblasti riešenia bezpečnostných problémov prostredníctvom viacstrannej spolupráce, a vyjadruje presvedčenie, že by sa mala ďalej posilňovať a uplatňovať ako príklad pohraničnej spolupráce;

14.

zdôrazňuje potrebu hĺbkovej analýzy konkrétnych situácií a problémov v oblasti bezpečnosti v rôznych štátoch čiernomorského regiónu; podporuje návrh, aby Europol dostal mandát a prostriedky na vykonávanie analytickej činnosti týkajúcej sa tohto regiónu, najmä v oblasti migrácie;

15.

domnieva sa, že nová koncepcia čiernomorskej politiky sa nemôže obmedziť na hospodársku spoluprácu, ale mala by sa zamerať aj na vytvorenie priestoru, ktorý sa vyznačuje trvalo udržateľnou demokraciou, dobrou správou vecí verejných a zásadami právneho štátu, a zdôrazňuje predovšetkým význam politickej a súdnej reformy a účinného plnenia záväzkov; zdôrazňuje, že podpora dodržiavania ľudských práv, demokracie a základných slobôd je jedným z hlavných pilierov vonkajšej politiky EÚ, a vyzdvihuje potrebu náležite tieto hodnoty začleniť ako do dvojstranných vzťahov, tak aj do regionálnej koncepcie bez ohľadu na mieru ochoty preukazovanú partnerskými vládami; vyzýva EÚ, aby sa v rámci dialógov a konzultácií s čiernomorskými krajinami týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v rámci viacstranných fór zaoberala otázkami regionálnej spolupráce v týchto oblastiach; povzbudzuje Komisiu, aby plne využívala Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a čiernomorskú synergiu na podporu regionálnej spolupráce medzi občianskymi spoločnosťami;

16.

víta iniciatívu na vytvorenie čiernomorského euroregiónu zameranú na podporu regionálnej spolupráce prostredníctvom spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi subjektmi; zdôrazňuje dôležitosť projektov realizovaných „zdola nahor“ a cezhraničnej spolupráce na miestnej úrovni v procese vytvárania skutočného priestoru demokracie a efektívnej správy čiernomorského regiónu;

17.

zdôrazňuje kľúčový význam nadviazania a rozvoja dobrých susedských vzťahov medzi krajinami čiernomorského regiónu a medzi týmito krajinami a ich susedmi na základe vzájomnej úcty, územnej celistvosti, vzájomného nezasahovania do vnútorných záležitostí a zákazu použitia sily alebo hrozieb jej použitia ako základných zásad podpory regionálnej spolupráce; zdôrazňuje význam úzkeho dialógu s občianskou spoločnosťou a medzikultúrneho dialógu v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby ho ďalej podporovala, najmä v súvislosti s rokom 2008 ako Rokom medzikultúrneho dialógu, v záujme vytvorenia kultúry vzájomnej tolerancie, úcty k rozmanitosti a regionálneho dialógu a spolupráce;

18.

poukazuje na strategický význam čiernomorského regiónu ako produkčnej a tranzitnej oblasti pre diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energie do EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene zvážili zvýšenie praktickej podpory projektom v oblasti infraštruktúry strategického významu; potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu novej infraštruktúry a životaschopných dopravných koridorov, ktoré diverzifikujú dodávateľov i trasy, ako napríklad transkaspického/transčiernomorského energetického koridoru a plynovodov Nabucco, Konstanca – Trieste a AMBO, ako aj ďalším plánovaným projektom na prepravu plynu a ropy cez Čierne more a projektom INOGATE a TRACECA spájajúcim čiernomorský a kaspický región; žiada, aby hodnotenia sociálneho a environmentálneho vplyvu analyzovali vplyv výstavby takýchto nových tranzitných infraštruktúr;

19.

domnieva sa, že čiernomorská synergia by mala predstavovať vhodný rámec na podporu trhových reforiem v regióne, ktoré budú zamerané na vytvorenie konkurenčných, predvídateľných a transparentných trhov s energiou;

20.

domnieva sa, že pre regionálnu súdržnosť by boli výrazným prínosom iniciatívy na posilnenie fyzických prepojení medzi všetkými pobrežnými štátmi Čierneho mora; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti dopravy a životného prostredia by sa nemala obmedzovať na otázky energetiky, ale mala by umožniť komplexný prístup zohľadňujúci potreby regiónu; poukazuje na plány vybudovať diaľnicu okolo Čierneho mora; kladie dôraz na význam Čierneho mora a Dunaja ako strategických dopravných trás v regióne;

21.

zdôrazňuje význam Dunaja ako jednej z hlavných dopravných osí a hospodárskych tepien spájajúcich EÚ a čiernomorský región; domnieva sa preto, že trvalo udržateľný rozvoj Dunaja a jeho hospodársky potenciál spojiť krajiny v okolí Čierneho mora by mali patriť medzi priority EÚ v tomto regióne; žiada Komisiu, aby predložila štúdiu zaoberajúcu sa možnými konkrétnymi súvisiacimi iniciatívami vrátane environmentálnych otázok; trvá na tom, že ak sa majú v plnej miere využiť možnosti prístupu EÚ k Čiernemu moru, na zabezpečenie intermodálnej dopravy bude veľmi dôležitý rozvoj prístavných infraštruktúr v čiernomorských prístavoch EÚ (Burgas, Constanța, Mangalia a Varna) a prístavoch v ústí Dunaja;

22.

je hlboko znepokojený stavom životného prostredia v čiernomorskom regióne, najmä stavom Čierneho mora, ktorý ovplyvnilo nekontrolované znečisťovanie a ktorý zhoršujú mnohé ekologické havárie, ako aj znečisťovanie Dunaja a jeho delty; zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie mnohostranných dohôd v oblasti životného prostredia v tomto regióne a zahrnúť environmentálne hodnotenie do všetkých regionálnych projektov a žiada o zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a krajinami Čierneho mora s cieľom riešiť celú škálu environmentálnych problémov v tomto regióne;

23.

je znepokojený najmä nekontrolovaným ropným znečisťovaním a jeho vplyvom na voľne žijúce živočíchy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa spolupráca rozšírila nad rámec podpory, ktorú poskytuje Komisia prostredníctvom svojho monitorovacieho a informačného strediska, najmä v oblasti predchádzania únikom ropy s osobitným zameraním na posilnenie bezpečnosti námornej dopravy v súvislosti s tankermi;

24.

upriamuje pozornosť na deltu Dunaja, v ktorej sa nachádza jedinečné prirodzené prostredie pre rôzne druhy rastlín a živočíchov; zdôrazňuje výraznú potrebu vypracovať hodnotenie environmentálneho vplyvu infraštruktúr, ako je kanál Bystroje medzi Rumunskom a Ukrajinou;

25.

vyzýva Komisiu, aby pri riešení environmentálnych problémov uplatňovala prístup pracovnej skupiny DABLAS (pre Dunaj a Čierne more) zameriavajúc sa nielen na Dunaj, ale aj na povodia riek Dnester a Dneper;

26.

poukazuje na nerovnomerný, aj keď vysoký hospodársky rast v celom regióne, ale upriamuje pozornosť na skutočnosť, že rast je trvalejší v krajinách, ktoré vyvážajú ropu a plyn; poukazuje na krehkosť súkromného sektora v mnohých krajinách ležiacich pri Čiernom mori; zdôrazňuje význam vytvorenia priestoru hospodárskych príležitostí a prosperity v čiernomorskom regióne pre jeho obyvateľov a obchodných partnerov; zdôrazňuje potrebu zlepšiť investičné prostredie pre miestne ako aj medzinárodné spoločnosti, najmä zintenzívnením boja proti korupcii a podvodom, a presadzovať reformy trhového hospodárstva zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej príťažlivosti, vytvorenie diverzifikovaných ekonomík a zabezpečenie trvalo udržateľného rastu ako aj sociálnej spravodlivosti a súdržnosti; odporúča opatrenia na harmonizáciu a ďalšiu liberalizáciu a podporuje vytvorenie zóny voľného obchodu v súlade so zásadami Svetovej obchodnej organizácie (WTO); je presvedčený, že EÚ ako hlavný hospodársky partner čiernomorských krajín musí zohrávať vedúcu úlohu pri podporovaní uvedených cieľov a povzbudzovaní tohto regiónu, aby prijal nevyhnutné kroky;

27.

berie do úvahy významnú úlohu pobrežného a námorného cestovného ruchu ako hlavného katalyzátora pre rozvoj čiernomorského regiónu z hľadiska obchodu a hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať turistickú infraštruktúru a podporovať diverzifikáciu produktov cestovného ruchu, a tak chrániť tradičné spôsoby obživy, lepšie využívať prírodné zdroje (napr. geotermálne zdroje, ktoré ponúkajú dôležité obchodné príležitosti) a umožniť zlepšenie kvality života v regióne; kladie dôraz na to, že uľahčenie vízových režimov v susedných krajinách podporí mobilitu a povzbudí obchodnú a hospodársku činnosť; je presvedčený, že čiernomorská synergia by mala tvoriť primeraný rámec pre podporu rozvoja cestovného ruchu v čiernomorskom regióne;

28.

poukazuje na medziregionálne iniciatívy, ako je projekt železnice Baku – Tbilisi – Kars; verí, že táto iniciatíva otvára cestu k zlepšeniu hospodárskej a politickej integrácie tejto časti sveta do európskeho a medzinárodného hospodárstva a že prispeje k hospodárskemu a obchodnému rozvoju v regióne; zdôrazňuje však, že projekt neberie do úvahy existujúcu a plne funkčnú železničnú sieť v Arménsku; naliehavo vyzýva juhokaukazské republiky a Turecko, aby účinne presadzovali politiky regionálnej hospodárskej integrácie a vyhli sa krátkozrakým a politicky motivovaným regionálnym energetickým a dopravným projektom, ktorými by sa porušili zásady Európskej susedskej politiky týkajúce sa stabilného rozvoja;

29.

zdôrazňuje význam posilnenia dialógu medzi kultúrami a vyzýva Komisiu, aby ho ďalej podporovala;

30.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť osobné kontakty medzi občanmi podporou spolupráce v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu prostredníctvom súčasných a dostupných programov EÚ (Tempus, Erasmus Mundus, siedmy rámcový program pre výskum); vyzýva EÚ a krajiny Čierneho mora, aby v týchto oblastiach zintenzívnili spoluprácu;

31.

zdôrazňuje význam prilákania výskumných pracovníkov z čiernomorských krajín do EÚ prostredníctvom zjednodušenia postupov, ktoré súvisia s udeľovaním pracovných povolení, okrem iného pomocou systému modrých kariet;

32.

podporuje vedúcu úlohu členských štátov EÚ v regióne pri presadzovaní posilnenej spolupráce s regiónom a v rámci neho; domnieva sa, že Rumunsko, Bulharsko a Grécko, ako členské štáty EÚ v čiernomorskom regióne, by v tomto smere mohli zohrávať vedúcu úlohu; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú by tieto členské štáty mali zohrávať pri prenose odborných vedomostí a know-how prostredníctvom programov Twinning, TAIEX and Sigma; domnieva sa, že by sa mali plne využiť skúsenosti EÚ pri podpore regionálnej spolupráce v iných priľahlých vonkajších oblastiach, najmä v rámci Severnej dimenzie, s cieľom vymieňať si postupy a poznatky;

33.

zdôrazňuje význam pozícií Ruska a Turecka v čiernomorskom regióne na účely podpory regionálnej spolupráce; považuje za dôležité v záujme dosiahnutia úspechu čiernomorskej regionálnej spolupráce konštruktívnym spôsobom zapojiť tieto krajiny popri všetkých ostatných pobrežných krajinách;

34.

pripomína, že v čiernomorskom regióne už existuje mnoho mechanizmov regionálnej spolupráce; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a krajiny Čierneho mora koordinovali činnosti a vyhýbali sa zdvojovaniu úsilia; domnieva sa, že posilnenie rôznych regionálnych organizácií a iniciatív, napríklad Organizácie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (BSEK), Čiernomorského fóra pre partnerstvo a dialóg, Organizácie pre demokraciu a hospodársky rozvoj GUAM a iných odvetvových organizácií v súlade s ich špecifickými odbornými vedomosťami, a posilnenie spolupráce s nimi, podľa možností v rámci novej štruktúry, by mohli poskytnúť vhodný rámec na vytvorenie synergií; je presvedčený, že by sa mal ďalej rozvíjať aj politický rozmer dialógu a spolupráce s čiernomorským regiónom a v rámci neho;

35.

víta skutočnosť, že Komisia nedávno získala postavenie pozorovateľa pri BSEK a berie na vedomie súčasné vzťahy medzi Európskym parlamentom a Parlamentným zhromaždením BSEK; považuje za dôležité ďalej podporovať parlamentný rozmer spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentmi čiernomorských krajín;

36.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu v čiernomorskom regióne aj na mimovládnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala založenie platformy mimovládnych organizácií pre čiernomorský región, ktorá sa zameria na vytvorenie rámca pre výmeny medzi občianskymi spoločnosťami tohto regiónu s cieľom zvýšiť povedomie o spoločných problémoch a prispieť k realizácii a monitorovaniu politík EÚ v tomto regióne;

37.

požaduje racionálne využívanie finančných nástrojov Spoločenstva prostredníctvom lepšej koordinácie nástroja európskeho susedstva a partnerstva, štrukturálnych fondov a predvstupových fondov, ktoré sú v regióne k dispozícii; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s krajinami prijímajúcimi finančné prostriedky vypracovala všeobecný systém podávania správ pred vyplatením prostriedkov, s cieľom monitorovať a hodnotiť mieru udržateľnosti a efektívnosti využívania týchto zdrojov a tiež to, v akom rozsahu je takéto využívanie v súlade s všeobecnými cieľmi politiky EÚ;

38.

schvaľuje zdvojnásobenie finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva na financovanie cezhraničných projektov; požaduje, aby sa pri využívaní týchto finančných zdrojov uplatňovali zásady upravujúce využívanie štrukturálnych fondov, predovšetkým zásada partnerstva, udržateľnosti, efektivity, nediskriminácie a decentralizácie; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom krátkych polročných správ informovala Európsky parlament o využívaní týchto finančných prostriedkov a o dosiahnutom pokroku;

39.

vyzýva Komisiu, aby pre projekty typu ľudia ľuďom (people-to-people) v oblasti cezhraničnej spolupráce sprístupnila decentralizovaný finančný nástroj Fondy malých projektov a aby vyvinula osobitné úsilie na podporu využívania tohto nástroja;

40.

zdôrazňuje potrebu posilňovania budovania kapacít medzi miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami v čiernomorskom regióne v súvislosti s plánovaním, prípravou a realizáciou projektu s cieľom zabezpečiť účinné riadenie finančných nástrojov Spoločenstva;

41.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých krajín v oblasti Čierneho mora.