30.4.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/93

---

stanovisko európskeho, hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vzťahy medzi Európskou úniou a Brazíliou“

2009/C 100/15

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na plenárnom zasadnutí 16. januára 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vzťahy medzi Európskou úniou a Brazíliou“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 30. septembra 2008. Spravodajcom bol pán Barros Vale a pomocným spravodajcom pán Iuliano.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 448. plenárnom zasadnutí 22. a 23. októbra 2008 (schôdza z 22. októbra 2008) prijal 116 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1.   Predkladané stanovisko skúma vývoj vzťahov medzi EÚ a Brazíliou a upevňujúcu sa politickú a ekonomickú pozíciu, ktorú táto krajina s rastúcou silou získava na medzinárodnej úrovni.

1.2.   V roku 2007 bolo schválené nové strategické partnerstvo EÚ a Brazílie (1), ktoré nadobudlo konkrétnejšiu podobu na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád EÚ a Brazílie 4. júla 2007. EHSV v tomto stanovisku predkladá odporúčania k návrhom spoločného akčného plánu, ktorý rozvíja strategické partnerstvo po obsahovej stránke, okrem iného v takých oblastiach ako: participatívny rozmer a hospodárska a sociálna súdržnosť, ekonomická a obchodná spolupráca, vzdelávanie, výskum a vývoj, sociálny dialóg, životné prostredie, klimatické zmeny a biopalivá a prisťahovalectvo.

1.3.   Vzhľadom na úlohu EHSV stanovisko navrhuje vytvorenie okrúhleho stola občianskej spoločnosti EÚ a Brazílie, podobne ako okrúhle stoly vytvorené s Indiou a Čínou. Partnerom výboru v tomto novom orgáne by bola Rada pre hospodársky a sociálny rozvoj Brazílie. Táto inštitúcia je brazílskou podobou výboru, ktorú založil prezident Lula da Silva v roku 2003. Stanovisko predkladá návrhy týkajúce sa budúceho zloženia a fungovania tohto okrúhleho stola a stanovuje témy, ktoré by podľa jeho názoru mali figurovať v programe. Tieto témy zahŕňajú otázky v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti, mnohostranné vzťahy, trojstrannú spoluprácu EÚ, Brazílie a tretích krajín, úlohu Brazílie v integrácii zoskupenia Mercosur a vo vzťahoch EÚ – Mercosur.

2.   Dôvody pre vypracovanie stanoviska

2.1.   Zámerom predkladaného stanoviska je, podobne ako v minulosti v prípade Číny a Indie, vytvoriť okrúhly stôl občianskej spoločnosti EÚ a Brazílie a prezentovať pri tejto príležitosti pozíciu EHSV ohľadom tohto okrúhleho stola.

2.2.   Zmienku si zasluhuje aj skutočnosť, že spomínaný okrúhly stôl sa začleňuje do rozsiahlejšej stratégie EÚ a podmieňuje strategické partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou, čo je jasne uvedené v záveroch zo summitu EÚ – Brazília, ktorý sa uskutočnil v Lisabone. V záveroch je vyjadrená jasná podpora spolupráce medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Radou pre hospodársky a sociálny rozvoj Brazílie (CDES), ako súčasť inštitucionálneho budovania vzťahov medzi oboma stranami (2).

2.3.   Stanovisko sa zaoberá súčasnou situáciou vzťahov medzi EÚ a Brazíliou, ako aj predchádzajúcim vývojom a výhľadom do budúcnosti, pričom zdôrazňuje pozíciu Brazílie voči zoskupeniu Mercosur a medzinárodnému spoločenstvu a zameriava sa na otázky, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú alebo podmieňujú vzťahy tejto krajiny s EÚ na rôznych úrovniach.

2.4.   Táto iniciatíva EHSV sa snaží načrtnúť budúce fungovanie a hlavné témy, ktoré by podľa názoru výboru mali upravovať existenciu a činnosť okrúhleho stola, pričom bude slúžiť ako dokument európskej organizovanej občianskej spoločnosti, ktorý bude potrebné zohľadniť v rámci summitu EÚ – Brazília v decembri 2008. Na tomto summite sa očakáva politické schválenie vytvorenia okrúhleho stola.

3.   Rámec činnosti

3.1.   Predchádzajúci vývoj

3.1.1.   V Brazílii sa od skončenia koloniálneho obdobia až do dnešnej doby zachováva dedičstvo dobrých vzťahov so všetkými európskymi krajinami. Nápad štrukturalizovať vzťahy medzi EÚ a Brazíliou obsahuje teda len jediný nový prvok, a tým je samotná EÚ, ktorá integruje, zhodnocuje a snaží sa o prehĺbenie organizácie systematickej a súvislej dlhodobej spolupráce medzi týmito dvoma geografickými oblasťami.

3.1.2.   Tento prístup sa stal predmetom viacerých iniciatív, a to v zmysle jeho formalizácie na jednotlivých úrovniach, ako to na úrovni organizovanej občianskej spoločnosti dokazuje medziinštitucionálna dohoda medzi EHSV a CDES podpísaná v júli 2003, ktorej predchádzalo uzatvorenie rámcovej dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Federatívnou republikou Brazílie v roku 1992. Rada CDES, s ktorou EHSV rozvíja vzťahy, existuje od mája 2003, má 102 členov (3) a v súčasnosti jej predsedá prezident republiky.

3.1.3.   Aj napriek úsiliu oboch strán sa prehlbovanie vzťahov, konkrétne na hospodárskej a sociálnej úrovni, nevyvíjalo podľa predstáv. Napriek tomu sa zdá, že rok 2007 bol rokom opätovného prehĺbenia vzťahov, a to najmä v oblastiach neekonomického charakteru. Iniciatívy boli rôznorodé (4) a podniknuté kroky by sa mali v roku 2008 ešte viac zintenzívniť, a to na základe strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou, ako sa uvádza v oznámení Komisie z mája 2007. Medzi intenzitou s akou sa rozvíja bilaterálna integrácia medzi členskými štátmi a Brazíliou v ekonomickej a podnikateľskej oblasti a pomalým tempom všeobecnejšej spolupráce medzi EÚ a Brazíliou a spolupráce v iných špecifických oblastiach však existuje určitý nepomer. Investície európskych krajín v Brazílii a ich obchodná a priemyselná spolupráca a rozvojová pomoc, ako aj dialóg medzi sociálnymi aktérmi sú pozitívnymi príkladmi, ktoré sú dôvodom na jasnejšiu a výraznejšiu úlohu občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť sociálny rozmer hospodárskych a sociálnych vzťahov, ktorých vývoj sa má posilniť.

3.1.4.   Usporiadanie lisabonského summitu 4. júla 2007 nakoniec položilo pevné základy bilaterálnych inštitucionálnych vzťahov na najvyššej politickej úrovni, pričom boli vytvorené mechanizmy trvalého dialógu, ktoré dodajú nádej novej prospešnej etape vzájomných vzťahov. Táto nová etapa sa prejavuje posilnením odvetvových politických dialógov, ktoré sú odpoveďou na rôzne súčasné i budúce celosvetové problémy, na rozmach a prehĺbenie obchodu a hospodárskych vzťahov medzi európskymi krajinami a Brazíliou a ich vzájomné zblíženie.

3.1.5.   Ako sa uvádza v oznámení Komisie, strategické partnerstvo EÚ a Brazílie by mohlo významne prispieť k posilneniu pozitívnej vedúcej pozície Brazílie na celosvetovej a regionálnej úrovni. Strategické partnerstvo je v tomto zmysle ponímané ako doplňujúci a hnací faktor v procese regionálnej integrácie, najmä Mercosuru, ale aj v rámci rokovaní tohto zoskupenia s Európskou úniou s cieľom uzavrieť dohodu o asociácii oboch regiónov, ako aj v hnutí, ktoré podporuje Únia juhoamerických štátov (UNASUR).

3.2.   Kontext

3.2.1.   Brazília je v súčasnosti vzhľadom na počet obyvateľov, svoju rozlohu (hraničí s takmer všetkými krajinami Južnej Ameriky) a hospodárstvo jedným z hlavných aktérov na medzinárodnej scéne, pričom zohráva nenahraditeľnú úlohu v rámci budovania zoskupenia Mercosur, ale aj všeobecnejšie v rámci Južnej Ameriky, a čoraz viac aj v rámci rokovaní o pravidlách svetového obchodu. V storočí, ktoré sa práve začalo ju možno vnímať ako jedného z hlavných svetových protagonistov [BRIC (5)]. Brazília, ktorá rozvinula svoj model na základe skúsenosti z európskeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja, rovnako zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore politického a sociálneho rozmeru v stratégiách zoskupenia Mercosur, ktoré sú vlastne v mnohom podobné stratégiám európskej integrácie.

3.2.2.   Vzhľadom na ambicióznosť cieľov vo vzťahoch medzi EÚ a Brazíliou, najmä v oblastiach ako hospodárska a sociálna integrácia, sa zdá byť nevyhnutné posilniť inštitucionálnu štruktúru Brazílie, ktorá by zabezpečovala kontakty medzi oboma stranami, a to prostredníctvom posilnenia účinnosti a zefektívnenia výsledkov strategického partnerstva, ktoré je cieľom oboch strán.

3.2.3.   V súčasnosti sa úsilie Brazílie, pokiaľ ide o vzťahy s EÚ, zameralo na oblasti obchodného a ekonomického charakteru, ako je to v prípade biopalív, trojstrannej spolupráce (EÚ, Brazília a rozvojové sa krajiny), spoločného postoja a súčinnosti s EÚ v oblasti klimatických zmien a v oblasti vedy a technológie.

3.2.4.   Bilaterálne vzťahy medzi Brazíliou a členskými štátmi EÚ sú výsledkom významnej pozície Brazílie vo svete a v mnohom presahujú čisto ekonomické a obchodné vzťahy. Tieto vzťahy vďačia za mnoho aj skutočnosti, že v Brazílii existujú obrovské komunity rôznych európskych národností a naopak v mnohých európskych krajinách žije veľa komunít brazílskych prisťahovalcov. V priebehu storočí prúdili teda ľudia oboma smermi, čo vytvorilo silné puto medzi Brazíliou a mnohými členskými štátmi EÚ.

3.2.5.   Nasledujúci summit medzi EÚ a Brazíliou sa bude konať v decembri 2008 v Rio de Janeiro a bude predstavovať nový impulz, nezávisle od vývoja rokovaní o prípadnej dohode medzi EÚ a zoskupením Mercosur. Vytvorenie spoločnej agendy s dôrazom na mnohostrannosť, zvýšenie štandardov v oblasti ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných, podporu sociálneho a ľudského rozvoja, ochranu životného prostredia, energetickú bezpečnosť, stabilitu a prosperitu Latinskej Ameriky, posilnenie hospodárskych a obchodných kontaktov (s dôrazom na finančné trhy), informačnú spoločnosť, leteckú a námornú dopravu, vedeckú a technologickú spoluprácu, podporu mieru a výmeny v oblasti vzdelávania, kultúry ako aj medzi občianskymi spoločnosťami oboch strán – patrí medzi ciele navrhnuté Európskou úniou, ktoré by mali podnietiť vytvorenie spoločného akčného plánu. Tento plán by mohol byť schválený najneskôr na tohtoročnom summite.

3.2.6.   Ak sa dôraz kladie na vytvorenie jasného rámca vzťahov medzi EÚ a Brazíliou, je zjavné, že každodenné vzťahy sa nenadväzujú prostredníctvom takzvaných politických zástupcov, ale práve najmä vďaka mnohorakosti foriem občianskej spoločnosti. Práve podniky, neziskové inštitúcie v najrôznejších podobách a jednotliví občania alebo kolektívy sú skutočnou hnacou silou rozvoja týchto vzťahov. Napríklad odbory a podnikové združenia vždy boli a naďalej budú nevyhnutné pre uskutočňovanie reforiem v krajine: MOP a všeobecná správa o Amerikách (2006) vyzdvihli Brazíliu za to, že urobila pokrok v oblasti ochrany zdravia a istoty zamestnania a že odbory a podniky pochopili potrebu uprednostniť integritu pracovníkov a neobmedzovať sa len na platové požiadavky. Mimovládne organizácie tiež sprevádzajú celoštátne úsilie o prerozdelenie zdrojov, pričom sa v prvom rade zameriavajú najmä na sociálne oblasti a znevýhodnené územia. Ich cieľom nebolo len bojovať proti chudobe, ale podporovať aj sociálnu a hospodársku súdržnosť, a to vďaka zapojeniu sociálnych partnerov, kooperatív a sietí mimovládnych organizácií, ktoré sú rozptýlené na celom území. Možno tu hovoriť o naozaj úspešnom modeli, do ktorého bola do značnej miery zapojená občianska spoločnosť a dostalo sa mu uznania aj z programu OSN pre rozvoj. Vďaka aktívnej spolupráci spoločnosti bolo možné monitorovať mieru ľudského rozvoja v piatich tisícoch mestách a obciach v Brazílii. Európska komisia (6) okrem toho uvádza, že EÚ v roku 2005 zrealizovala za podpory miestnych mimovládnych organizácií 37 projektov (spolu 24 miliónov EUR). Komisia pri tej príležitosti zdôraznila, že partneri na druhej strane sú zodpovední, kompetentní a schopní čeliť výzvam a prispôsobiť sa zmenám.

3.2.7.   Na viacerých úrovniach neboli vzťahy medzi EÚ a Brazíliou iniciované z dôvodu absencie jasnej politiky podpory portugalského jazyka a chýbajúcim nástrojom na šírenie jazyka.

3.2.8.   Podpora cestovného ruchu EÚ v Brazílii a Brazílie v EÚ má ešte značné medzery, pričom treba brať do úvahy veľkosť oboch trhov a ich charakteristické črty.

3.3.   Výhľad do budúcnosti

3.3.1.   Participatívny rozmer a hospodárska a sociálna súdržnosť. V brazílskom politickom rámci zastávajú prioritnú pozíciu rozvoj a upevnenie demokracie. V tomto procese je posilnenie participatívnej demokracie hlavnou politickou prioritou. Participatívna demokracia má základ v brazílskej ústave a boli vytvorené rôzne mechanizmy na zapojenie všetkých aktérov. Organizovaná občianska spoločnosť a najmä CDES pripisujú veľký význam týmto formám občianskeho prejavu.

Brazília získava skúsenosti v oblasti participácie z rôznych úrovní s cieľom implementovať hlavné programy prerozdelenia zdrojov a sociálnej pomoci. Na druhej strane, EÚ v uplynulých desaťročiach rozvinula podobný systém zameraný na realizáciu politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Porovnanie týchto dvoch skúseností môže byť veľmi užitočné, najmä vzhľadom na skutočnosť, že regionálne rozdiely v rámci Brazílie aj naďalej pretrvávajú, i napriek tomu, že došlo k zlepšeniu koeficientu GINI (7). Je potrebné trvať na tom, aby tieto formy participácie počítali s vyváženou účasťou organizácií sociálnych partnerov (odborov a zamestnávateľov), mimovládnych organizácií, národných, regionálnych a miestnych orgánov. Len týmto spôsobom bude možné vytvoriť siete subjektov, ktoré majú spoločnú zodpovednosť za politiku rozvoja a rovnosti.

3.3.2.   Ekonomická a obchodná spolupráca, riadenie poľnohospodárstva. Bude potrebné vytvoriť stratégie a nástroje na podporu rozvoja čoraz hlbšej ekonomickej a obchodnej integrácie, a to najskôr v strategických odvetviach, v ktorých Brazília a EÚ zastávajú pozíciu schopnú konkurencie v globalizovanom kontexte. Rovnako dôležité bude vytvorenie priestoru pre participáciu a kontrolu, čo organizovanej občianskej spoločnosti umožní zblízka sledovať investičné trendy a výsledky spolupráce. Brazília, ktorá už patrí medzi najväčších svetových vývozcov potravinárskych výrobkov, verí tomu, že v súčasnosti už dokáže reagovať na zvýšenie medzinárodného dopytu v tejto oblasti, ak na tieto účely získa potrebné zahraničné investície. Nárast poľnohospodárskej produkcie v Brazílii sa podarilo dosiahnuť, ale za cenu zvýšenia produktivity a nie rozšírenia využívaného územia, čo by mohlo byť významným faktorom v oblasti zníženia miery odlesňovania Amazonského pralesa. Problémy, ktoré vyvstali v rámci WTO (kolo rokovaní v Dauha a pokrok dosiahnutý v rámci G-20) počas diskusií o subvenciách poľnohospodárom a clách uvalených na produkty, odrážajú rozdielne záujmy EÚ a Brazílie. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky by mala vyznieť v prospech väčšej spravodlivosti a rovnováhy v obchodných výmenách poľnohospodárskych produktov. Rovnako dôležité je dosiahnutie väčšej transparentnosti na trhu a zvýšenie bezpečnosti potravín i veterinárnej bezpečnosti, a to s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov.

3.3.3.   Spolupráca v oblasti vzdelávania. Bolo by vhodné, aby táto téma bola zaradená medzi hlavné body okrúhleho stola, pretože predstavuje jednu z priorít stanovených Európskou komisiou. EHSV odporúča, aby sa tejto priorite venovala pozornosť, a aby sa zamerala najmä na európske skúsenosti v oblasti celoživotného vzdelávania. Podporujú ju aj európski sociálni partneri v rámci sociálneho dialógu, ako aj stratégie na podporu zamestnanosti v rámci luxemburského procesu. Mohlo by to nadobudnúť formu európskeho osvedčeného postupu, ktorý je užitočný aj pre Brazíliu. Je správne podporiť prístup dokumentu o stratégii krajiny na tému vyššieho vzdelávania, avšak najdôležitejšie sú problémy, ktoré musí Brazília riešiť na úrovni základného a stredoškolského vzdelávania. Vzájomné zbližovanie medzi EÚ a Brazíliou možno realizovať do značnej miery prostredníctvom výmen medzi vzdelávacími inštitúciami na rôznych úrovniach a najmä prostredníctvom zapojenia žiakov a učiteľov. Vlastné skúsenosti s veľmi úspešnou výmenou študentov v rámci EÚ by mali slúžiť ako základ pre podobné programy spájajúce EÚ a Brazíliu, a to aj mimo programu Erasmus Mundus (jeho rozsah je bohužiaľ obmedzený), ktoré sú uvedené v dokumente o stratégii krajiny – „Country Strategy Paper 2007 – 2013“, pričom sa podnieti ešte väčšie vzájomné priblíženie a poznanie.

3.3.4.   Spolupráca v oblasti výskumu a vývoja. Práve v oblasti výskumu a vývoja možno dosiahnuť významnú komplementaritu a synergiu, a to vzhľadom na rozdielne špecifické prístupy, ktoré presadzujú obe vedecké a technologické komunity a vzhľadom na priority súvisiace s možnosťami týchto dvoch rozdielnych ekonomík a kultúr. EÚ by mala v prvom rade preskúmať možnosť prípadného zavedenia preferenčného prijímania („fast track“) brazílskych výskumných pracovníkov v rámci 7. rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj.

3.3.5.   Sociálny dialóg v nadnárodných európskych podnikoch pôsobiacich v Brazílii. Skúsenosti európskych odborových výborov, ktoré sú informačným a konzultačným nástrojom pracovníkov nadnárodných európskych podnikov, sú ďalším príkladom európskych osvedčených postupov, ktoré by nadnárodné európske podniky pôsobiace v Brazílii mohli prevziať, a to dobrovoľne alebo v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov.

3.3.6.   Životné prostredie, klimatické zmeny a biopalivá. Vo chvíli, kedy sa na čele priorít medzinárodnej agendy nachádza na jednej strane boj proti klimatickým zmenám a na strane druhej hľadanie udržateľných a menej znečisťujúcich zdrojov energie, môže Brazília pre Európu a pre celý svet predstavovať významného partnera aj v oblasti dodávok biopalív, najmä bioetanolu. V tejto oblasti bol v poslednej dobe dosiahnutý výrazný pokrok. Európa a Brazília môžu okrem toho spoločne rozvinúť spoluprácu s Afrikou, a to prostredníctvom vývozu brazílskych technológií a know-how, ktoré umožnia výrobu bioetanolu na tomto kontinente, čo podporí jeho rozvoj na základe založenia novej trojstrannej politickej spolupráce.

Zachovanie Amazonského pralesa (8) predstavuje pre európske a svetové záujmy významnú oblasť záujmu. Na jeho ochranu by mali byť vytvorené medzinárodné partnerstvá, ktoré by s týmto významným cieľom združovali verejné alebo súkromné organizácie, pričom by však vždy rešpektovali obmedzenia stanovené suverénnosťou právnych predpisov brazílskeho štátu týkajúcich sa tohto svetového dedičstva. Verejná mienka a brazílske úrady sú veľmi citlivé na túto problematiku, ide však o stav, kedy súčasná situácia vo svete a jej predvídateľný vývoj nedávajú inú možnosť než zaradiť túto problematiku medzi priority spolupráce medzi Brazíliou a Európou.

Treba spomenúť, že už približne 3 roky existuje formálne vytvorený dialóg medzi EÚ a Brazíliou o udržateľnom rozvoji a klimatických zmenách. Jeho činnosť sa však doteraz obmedzovala na stretnutia zamerané na stanovenie agendy, aby obe strany mali možnosť vyjadriť svoj postoj k stanoveným témam.

3.3.7.   Chudoba a sociálne problémy. Brazília bola v roku 2007 na 70. mieste svetového hodnotenia Indexu ľudského rozvoja OSN. Táto pozícia je omnoho nižšia než akú dosiahli krajiny s porovnateľnou úrovňou hospodárskeho a technologického rozvoja. Podľa údajov OSN v rokoch 2003 až 2005 sa 19,3 % Brazílčanov nachádzalo pod hranicou chudoby. Dnes táto skupina predstavuje 22,8 % obyvateľstva (čiže 43 miliónov). Vďaka sociálnym programom vlády brazílskeho prezidenta Lula da Silvu bol v boji proti chudobe a nerovnostiam dosiahnutý určitý pokrok; skromný no účinný (9). Brazília je aj naďalej jednou z krajín s najväčšími vnútornými rozdielmi: sotva 4,2 % štátnych zdrojov je rozdelených medzi 20 % najchudobnejších, najmä na severovýchode krajiny. Prístup ku vzdelávaniu sa v posledných rokoch zlepšil, avšak pretrvávajú nerovnosti na územnej úrovni, najmä v oblasti vyššieho vzdelávania. Miera gramotnosti je pomerne vysoká (93,6 %) medzi mladými ľuďmi (vek 15–24 rokov), ale negramotnosť u dospelých je stále vysoká (12 %). Zlepšili sa aj ukazovatele v oblasti zdravia. Brazília dáva 7,9 % svojho HDP na zdravotnú starostlivosť (priemer OECD je 8,72 %). Sociálne politiky dosiahli zníženie miery úmrtnosti detí (36 z tisíc), ešte však treba veľa urobiť na severe a severovýchode krajiny. Na základe programu ONUSIDA sa odhaduje, že 650 000 Brazílčanov je nositeľom vírusu HIV. Na základe národnej legislatívy sa v Brazílii garantuje všetkým obyvateľom prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane anti-retrovirálnych liekov. V období rokov 2004 – 2006 sa nezamestnanosť znížila z 12,3 % na 8,4 %. Znížila sa aj nezamestnanosť mladých ľudí (vek 18-24 rokov), no zostáva aj naďalej vysoká. Vytvorenie nových pracovných miest je preto jednou z priorít programu vlády v oblasti boja proti detskej práci a nútenej práci (10). Prístup k pôde je obzvlášť citlivou otázkou. Odhaduje sa, že 1 % brazílskych majiteľov vlastní polovicu úrodnej pôdy. Pozemková reforma tvorí súčasť súčasného vládneho programu, ktorý si stanovuje za cieľ prerozdeliť pôdu 430 000 tisícom rodín roľníkov. Tento cieľ mal byť splnený do roku 2007. Avšak jeho dosiahnutie je ešte veľmi vzdialené (11). Ešte bude potrebné vyvinúť značné úsilie na vyriešenie závažného problému bývania, ktorý núti milióny Brazílčanov žiť v chatrčových osadách (favelách).

3.3.8.   Migračné toky. Migračné toky medzi európskymi krajinami a Brazíliou sú už mnoho rokov trvalým a obojstranným fenoménom. (Pozn.: počas dvadsiateho storočia z Európy do Brazílie prichádzali najmä migranti talianskeho a nemeckého pôvodu, za nimi podľa počtu nasledovali prisťahovalci z Portugalska, Španielska a Poľska. Vysvetľuje to, prečo v súčasnosti v Brazílii žije viac ako 30 miliónov ľudí s talianskym pôvodom a 8 miliónov ľudí s nemeckým pôvodom). V súčasnosti sa problematika migrácie nevyhnutne začleňuje do iniciatív a návrhov EÚ týkajúcich sa prisťahovalectva z tretích krajín, pričom hlavnou potrebou je bojovať proti neregulárnemu prisťahovalectvu, ale hlavne podporovať migračné toky prospešné pre obe strany (12). Vlády členských štátov EÚ musia vziať do úvahy skutočnosť, že Európa je jednoznačne zónou demografického poklesu, zatiaľ čo niektoré časti Brazílie majú perspektívu značného rastu (13). Vzhľadom na mimoriadny význam perspektívy strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou by bolo vhodné zaoberať sa problematikou migračných tokov z a do Brazílie, a to na základe špecifických kritérií. Obe strany by sa mali snažiť o zjednodušenie postupov získavania vstupných a pobytových víz, zaručiť viac kvalitnejších informácií o možnosti regulárnej migrácie, pričom prednosť by mali mať výmeny študentov a výskumných pracovníkov, ktoré by však nemali byť podnetom k úniku mozgov. Okrem toho musia obe strany nevyhnutne spoločne vytvoriť systém vzájomného uznávania diplomov, zručností a skúseností, ako aj prenosnosť nároku na dôchodok.

3.3.9.   „Bringing Our People Together“ (Zbližovanie našich ľudí). Význam tejto problematiky pre vlády oboch blokov sa prejavil aj na lisabonskom summite a v záveroch z tohto summitu bol zhrnutý do bodu 16 (14). Európu a Brazíliu delí Atlantický oceán, spája ich však spoločná história. Tieto dva celky môžu a mali by podporovať výmenu a vzájomné poznanie svojej sociálnej, prírodnej, umeleckej, kultúrnej a vedeckej reality. Občianska spoločnosť je hlavným nástrojom pri dosahovaní tohto cieľa, a to prostredníctvom podpory kultúrnych a športových podujatí a iných aktivít, ktoré umožňujú ľudu Brazílie a Európy navzájom sa spoznávať a zbližovať, pričom sa vytvorí trvalá dynamika a nepretržitá organizácia spoločných iniciatív.

3.3.10.   Situácia v ekonomických vzťahoch. Podľa údajov brazílskej vlády z januára až mája 2008 je zjavné, že sa zvýšil objem obchodných výmen medzi Brazíliou a EÚ. Brazílsky vývoz do EÚ narástol o 19 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. EÚ je hlavnou destináciou brazílskeho vývozu po ALADI (Latinskoamerické združenie pre integráciu), Ázii a USA. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Brazílie po Ázii. Ak bude tento trend pokračovať, v roku 2008 by mohol bilaterálny obchod dosiahnuť rekordných 84 mld. dolárov (+ 25 % v porovnaní s rokom 2007) (15). Obchodná výmena medzi EÚ a Brazíliou by mohla prípadne siahať aj na vyššie méty, na to však bude potrebné zjednodušiť postupy, znížiť byrokratické zaťaženie a zaručiť dodržiavanie predpisov a ochranu intelektuálneho vlastníctva. Brazílska vláda bude tiež musieť prehodnotiť dane uvalené na dovoz niektorých výrobkov, pretože tento faktor značne sťažuje vstup európskych výrobkov do Brazílie.

4.   Okrúhly stôl EÚ – Brazília

4.1.   Organizácia a fungovanie

4.1.1.   Vytvorenie okrúhleho stola EÚ – Brazília bude samo osebe dôležitým znamením toho, aký význam obe strany prikladajú svojim vzájomným vzťahom do budúcnosti.

4.1.2.   EHSV sa nazdáva, že tento okrúhly stôl by sa mal usporadúvať dvakrát za rok, raz v Brazílii a druhý raz v Európe, s cieľom rozšíriť a rozvinúť úlohu občianskej spoločnosti v partnerstve medzi EÚ a Brazíliou.

4.1.3.   Okrúhly stôl by mal mať paritné zastúpenie s rovnakým počtom členov zo strany EHSV ako aj CDES, pričom delegácie budú zložené z 12 členov z každej strany. Tento počet sa v súčasnosti zdá byť adekvátny.

4.1.4.   Na rokovaniach okrúhleho stola by sa malo, na základe diskusie, pristúpiť k vytvoreniu vlastného systému fungovania, a to s cieľom zaručiť rovnováhu a stabilné pravidlá práce.

4.1.5.   EHSV sa nazdáva, že bude veľmi vhodné a užitočné vytvoriť na internetovej stránke výboru priestor venovaný okrúhlemu stolu EÚ – Brazília, so zámerom podnietiť a zdynamizovať zapojenie občianskej spoločnosti.

4.2.   Tematické návrhy do budúcej agendy dialógu

Prínos, ktorý môže budúci okrúhly stôl predstavovať pre plánované vytvorenie strategického partnerstva je jednoznačne úzko spojený s dôležitosťou tém, o ktorých sa bude prednostne rokovať v rámci tohto stola. EHSV považuje preto za prioritné nasledujúce tematické diskusné oblasti (16):

4.2.1.   Hospodárska a sociálna oblasť

—	hospodárska spolupráca, bilaterálny obchod a investície,

—	následky globalizácie, zníženie jej negatívnych dôsledkov a podpora jej prínosu,

—	zhodnotenie sociálnych modelov, výmena skúseností a vypracovanie politických návrhov v tejto oblasti, berúc pritom do úvahy úlohu občianskej spoločnosti a podporu jej efektívneho a účinného zapojenia,

—	monitorovanie vývoja uplatňovania návrhov, modelov a opatrení WTO,

—	analýza migračných tokov a spolupráce na úrovni práv európskych prisťahovalcov v Brazílii a brazílskych prisťahovalcov v Európe, s cieľom úplnej integrácie občanov v cieľových krajinách,

—

výmena skúseností v oblasti sociálnych a pracovných vzťahov, najmä pokiaľ ide o úlohu sociálnych partnerov vo vyváženom rozvoji oboch strán, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vytvorenie a zloženie podnikových a odborových štruktúr, pracovné právo a rokovania o kolektívnych pracovných zmluvách,

—	diskusia o otázkach v oblasti potravinárskych výrobkov a ochrany rastlín, ako aj na úrovni fungovania výmeny na poľnohospodárskych trhoch, pričom sa podnieti výmena skúseností a osvedčených postupov s cieľom dosiahnuť udržateľný rozvoj tohto odvetvia,

—	diskusia o problematike informačnej spoločnosti a úlohe informačných a komunikačných technológií v aktuálnom kontexte udržateľného rozvoja oboch strán,

—	podpora diskusie na tému sociálnej zodpovednosti podnikov a vytváranie iniciatív na zvyšovanie povedomia jednotlivých zainteresovaných subjektov, aby podniky mohli rýchlo a účinne prevziať adekvátne systémy,

—	diskusia a podpora iniciatív vedúcich k efektívnemu prevzatiu a uplatňovaniu pojmov rešpektujúcich rovnosť medzi mužmi a ženami, rovnosť príležitostí a práv etnických a sociálnych menšín,

—	infraštruktúra a služby – diskusia o tejto problematike so zameraním na témy ako napríklad výstavba rôznych sietí a vytvorenie energetických konzorcií,

—	výmena skúseností v oblasti základných pracovných noriem,

—	diskusia o pozitívnych a prípadných negatívnych aspektoch vyplývajúcich z verejno-súkromného partnerstva, ktoré vznikli pri dosahovaní verejných cieľov.

4.2.2.   Politicko-diplomatická oblasť a podpora rozvoja

—	trojstranná spolupráca medzi EÚ, Brazíliou a tretími krajinami prostredníctvom analýzy súčasnej situácie a existujúcich iniciatív, ale aj prostredníctvom diskusií o budúcich iniciatívach a činnostiach,

—	monitorovanie vývoja procesov regionálnej integrácie v EÚ a zoskupení Mercosur,

—	využitie strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou ako prostriedku na zjednodušenie regionálnej integrácie a rozvoja zoskupenia Mercosur ako aj jeho vzťahov s Európou.

4.2.3.   Oblasť energetiky a životného prostredia

—	prieskum a činnosť v tematickej oblasti ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja s cieľom rastu týchto krajín a ich rozvoja v celosvetovom meradle,

—

zhodnotenie výziev v oblasti energetiky, alternatívne zdroje energie a spolupráca v tejto oblasti v neustále aktuálnych otázkach, ktoré sú základom budúcnosti ľudí, krajín i celého sveta. V rámci tejto problematiky by sa mala venovať zvláštna pozornosť biopalivám a potrebe vytvoriť pravidlá a predpisy pre ich uvádzanie na trh.

4.2.4.   Oblasť výskumu a technológií a intelektuálneho vlastníctva

—	vzájomná ochrana intelektuálneho vlastníctva,

—	vytvorenie systémov spolupráce v oblasti vedy a technológií s cieľom podporovať výskum zameraný na posilnenie vzájomného pokroku.

4.2.5.   Oblasť vzdelávania

—	podpora výmeny na úrovni škôl a univerzít, najmä prostredníctvom vytvorenia výmenných akademických programov pre študentov a učiteľov, stáží a iných foriem podpory spoznávania a rozvoja akademického prostredia,

—	diskusia a analýza otázok súvisiacich so vzdelávaním a prípravou pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, ktoré je nevyhnutné pre individuálny a kolektívny rozvoj.

4.2.6.   Výmeny v oblasti kultúry a cestovného ruchu

—	podpora kultúrnej výmeny a šírenie vedomostí o histórii a súčasnej kultúre s cieľom prispievať k lepšiemu vzájomnému poznaniu a porozumeniu,

—	analýza a preskúmanie úlohy cestovného ruchu v rámci zbližovania EÚ a Brazílie a vytváranie stratégií, ktoré udržateľnou a vyváženou formou povedú k zintenzívneniu vzťahov.

---

(1)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: „Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie“, KOM(2007) 281 v konečnom znení, 30.5.2007.

(2)  Summit EÚ – Brazília, Lisabon 4. júla 2007 – bod 16 spoločného vyhlásenia – PR 11531/07 (Presse 162).

(3)  Sociálni partneri predstavujú približne polovicu členskej základne Rady pre hospodársky a sociálny rozvoj Brazílie (CDES). Členmi sú aj zástupcovia súkromných nadácií, laických a náboženských mimovládnych organizácií, združení zdravotne postihnutých ľudí, ľudových hnutí a kooperatív, študentských organizácií, rektorátov univerzít, ako aj centier sociálneho, ekonomického a štatistického štúdia a výskumu, atď.

(4)  Na úrovni občianskej spoločnosti stoja za zmienku tieto iniciatívy: usporiadanie spoločného seminára (CDES a EHSV) na tému EÚ a Mercosur: príspevok inštitúcií občianskej spoločnosti k národnému a regionálnemu rozvoju, ktorý sa konal v júli v hlavnom meste Brasília; ďalej je to podpísanie spoločného vyhlásenia CDES a EHSV, ktorým obe strany preukázali vôľu zintenzívniť vzťahy medzi EÚ a Brazíliou.

(5)  Brazília, Rusko, India, Čína.

(6)  Brazília – strategický dokument o krajine, 2007 – 2013.

(7)  Ide o mieru bežne používanú na výpočet nerovnosti rozdelenia výnosov, pričom v grafickej podobe sa na vertikálnej osi zobrazuje počet osôb a na horizontálnej osi sú zobrazené výnosy.

(8)  Brazílska vláda v súčasnosti vykonáva Plán udržateľného Amazonského pralesa (PAS), ktorý obsahuje stratégie, očakávania a opatrenia zamerané na Amazonský prales a ktorého cieľom je stanovenie foriem verejných opatrení v tomto obrovskom regióne zameraných najmä na boj proti odlesňovaniu, a to nielen ako problematiku výlučne v oblasti životného prostredia, ale ako komplexnú úlohu vlády. Existuje dokonca fond, do ktorého môžu prispievať všetci a ktorý je určený na podporu znižovania emisií v amazonskej oblasti. Tento fond je vytvorený v duchu systému podpory opatrení s preukázanými výsledkami a nie podpory pilotných alebo experimentálnych projektov.

(9)  Pozri predovšetkým inovačný program Príspevky rodinám („Bolsa família“) (2,38 mld. reálov), z ktorého čerpalo 8,7 miliónov rodín (údaje z konca roka 2007).

(10)  Deti sú najviac postihnuté. V roku 2004 bolo podľa MOP 450 000 detí nútených vykonávať práce v domácnosti, v poľnohospodárstve alebo v sexuálnom priemysle.

(11)  Hnutie chudobných roľníkov bez pôdy (1,5 miliónov sympatizantov) radikálnou formou dôrazne žiada pozemkovú reformu. Toto hnutie však nepatrí do CDES.

(12)  V súvislosti s balíkom opatrení EÚ v oblasti prisťahovalectva pripomíname kritiku a návrhy EHSV, ktoré boli v značnom rozsahu zdokumentované v niekoľkých stanoviskách k navrhovaným opatreniam a tiež v stanoviskách z vlastnej iniciatívy a prieskumných stanoviskách.

(13)  Podľa údajov štatistického prieskumu v domácnostiach (PNAD) z roku 2006 bola v Brazílii v roku 2006 miera pôrodnosti na úrovni 2 pôrody na 1 ženu.

(14)  http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/er/95167.pdf

(15)  Viac informácií sa nachádza v ekonomických prílohách.

(16)  Pri formulácií tematických návrhov do diskusie v rámci okrúhleho stola sa brali do úvahy ustanovenia Lisabonskej stratégie, pretože pre EÚ má tento strategický nástroj najväčší význam a EHSV by sa preto pri formulácii spomínaných návrhov nemohol odchýliť od usmernení, konceptov a cieľov obsiahnutých v tomto dokumente.

---