3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/140

1.1

Stabilita, mier, rozvoj a integrácia celého regiónu západného Balkánu majú zásadný význam pre prítomnosť i budúcnosť Európy. V priebehu rokov sa stáva preto čoraz očividnejšou potreba posilnenia politických opatrení Európskej únie zameraných na krajiny tejto oblasti.

1.2

Albánsko si vďaka svojej zemepisnej polohe na brehu Stredozemného mora a kvôli svojmu významu pri udržiavaní často krehkej rovnováhy v regióne zasluhuje osobitnú pozornosť európskych inštitúcií. Európsko-stredomorské partnerstvo predstavuje viac ako desať rokov základný rámec pre vzťahy medzi Európskou úniou a jej partnermi z južnej časti Stredomoria s cieľom dlhodobo udržať stabilitu v tomto regióne. Albánsko sa do Európsko-stredomorského partnerstva zapojilo začiatkom novembra 2007.

1.3

V rámci svojej činnosti plánuje Európska únia rad opatrení na podporu hospodárskeho, demokratického a sociálneho rozvoja albánskych inštitúcií. Aj miestne orgány a občianska spoločnosť sú v centre pozornosti programov na podnecovanie účasti a zapojenia občanov do procesu smerujúceho k európskej integrácii.

1.4

Týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy chce EHSV poukázať na úlohu občianskej spoločnosti a potrebu monitorovania dosiahnutého pokroku a pretrvávajúcich prekážok v Albánsku s cieľom posilniť demokratické inštitúcie a ich lepšiu integráciu do európskych politík.

1.5

Delegácia EHSV zložená z členov zastupujúcich všetky tri skupiny výboru bola na služobnej ceste v albánskom hlavnom meste Tirana od 31. marca do 1. apríla 2008. Pri tejto príležitosti bolo možné uskutočniť stretnutia s mnohými predstaviteľmi združení a organizácií albánskej občianskej spoločnosti. Dialóg s nimi bol veľmi konštruktívny a bol zohľadnený pri vypracúvaní tohto stanoviska.

2.1

Úloha občianskej spoločnosti vo všetkých jej formách je nesmierne významná pre demokratický a občiansky rozvoj ktorejkoľvek krajiny (1). To platí o to viac pre krajiny ako Albánsko, ktoré vďaka svojej významnej geopolitickej polohe zaznamenalo v ostatných rokoch výrazný pokrok pri konsolidácii demokratických inštitúcií a približovaní sa k európskym inštitúciám a západným organizáciám (NATO).

2.2

Monitorovanie politických opatrení prijatých vládami a činorodý príspevok občanov k nim je nevyhnutným predpokladom začleňujúceho a demokratického sociálneho pokroku.

2.3

EHSV konštatuje, že zastúpenie Európskej komisie v Albánsku by malo venovať väčšiu pozornosť a viac prostriedkov aktivitám občianskej spoločnosti ako celku. To sa musí stať jednou z priorít jeho činnosti. Tieto aktivity sa budú musieť posilniť vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach tejto krajiny.

2.4

Vzhľadom na prítomnosť rôznych medzinárodných aktérov, ktorí prostredníctvom rôznych projektov podporujú činnosť občianskej spoločnosti v Albánsku a so zreteľom na niektoré objektívne ťažkosti a špecifiká, ktorými sa vyznačuje sociálna štruktúra tejto krajiny, je veľmi dôležité to, akým spôsobom sa Európska únia bude zaoberať týmito skutočnosťami. Konkrétne, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom, by bolo potrebné integrovať doň požiadavky, ktoré by uprednostňovali organizácie, ktoré preukážu, že majú časovo presne stanovené ciele, ako aj združenia, ktoré budú vyjadrením skutočného zastúpenia občanov a budú naozaj reprezentatívne.

2.5

V transformujúcej sa spoločnosti má tripartitný sociálny dialóg zásadný význam. Možno kladne hodnotiť pokrok dosiahnutý vytvorením národnej rady práce od roku 1996. Napriek tomu sa však dodnes vyskytujú ťažkosti vo fungovaní tohto orgánu. Bolo by potrebné zabezpečiť transparentnosť, účasť a zapojenie aktérov, ktorí sa na ňom zúčastňujú a ktorí by mali byť súčasne reprezentatívni aj niesť zodpovednosť. Stretnutia rady by mali byť pravidelné a do programu by mali byť zaradené všetky najdôležitejšie témy politiky hospodárskeho rozvoja krajiny ako aj diskusie, ktoré by skutočne ovplyvňovali činnosť vlády.

2.6

Súčasne je pri posilňovaní demokratickej účasti albánskych občanov potrebné opätovne vyzdvihnúť úlohu občianskeho dialógu. Preto môže Európska únia zohrať dôležitú úlohu pri odbornej príprave aktérov občianskej spoločnosti ako celku a uprednostňovať pritom organizácie, ktoré pôsobia konkrétne v rámci albánskej sociálnej štruktúry.

2.7

EHSV sa zaväzuje, že bude pokračovať v monitorovaní a podpore organizácií občianskej spoločnosti v Albánsku, pričom upozorňuje na skutočnosť, že tento vývoj prebieha veľmi rýchlo, a opakovane pripomína význam tejto krajiny pre stabilitu celého regiónu.

2.8

V súlade so závermi II. Fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu (Ľubľana 4. – 5. júna 2008), by zriadenie zmiešaného poradného výboru aj pre Albánsko umožnilo občianskej spoločnosti vyjadriť svoje požiadavky a súčasne by mohlo prispieť k vytvoreniu silného puta medzi týmito organizáciami a európskymi inštitúciami. EHSV by okrem toho pri svojej činnosti v regióne západného Balkánu mohol podporovať posilnenie spolupráce medzi organizáciami občianskej spoločnosti krajín tejto oblasti tým, že naplno zapojí Albánsko.

2.9

Európske organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú zásadnú úlohu pri zapájaní albánskych organizácií a prispievaní k ich informovanosti o politických opatreniach a programoch Spoločenstva.

3.1

Proces stabilizácie a pridruženia, do ktorého je zapojené aj Albánsko, tvorí všeobecný rámec politiky EÚ vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu.

3.2

V januári 2006 schválila Európska rada európske partnerstvo s Albánskom, ktoré zahŕňa celý rad krátkodobých a strednodobých priorít. Následne, v júli 2006, prijali albánske inštitúcie národný akčný plán na implementáciu odporúčaní obsiahnutých v európskom partnerstve. V súčasnosti albánska vláda reviduje akčný plán z roku 2006 s cieľom zaviesť do praxe európske partnerstvo v roku 2008. Albánsko podpísalo 12. júna 2006 dohodu o stabilizácii a pridružení (SAA), čím prijalo rámec spoločných záväzkov týkajúcich sa hospodárskych, obchodných a politických aspektov, stimulujúc tým zároveň regionálnu spoluprácu.

3.3

V období rokov 2001 – 2007 bol hlavným finančným nástrojom Európskej komisie na spoluprácu s Albánskom program CARDS (Community Assistance for Reconstruction, Development and Stabilisation – Pomoc Spoločenstva na obnovu, rozvoj a stabilizáciu), ktorý zahŕňal 5 hlavných oblastí pôsobnosti:

Program CARDS prešiel z prvej fázy, v ktorej sa zameriaval hlavne na materiálnu rekonštrukciu, do ďalšieho štádia, sústreďujúceho sa na zlepšenie fungovania štátnej správy s cieľom splniť priority európskeho partnerstva ako aj požiadavky na implementáciu SAA. V období rokov 2001 – 2006 bolo na projekt CARDS, pokiaľ ide o Albánsko, vyčlenených celkovo 282,1 milióna EUR (2).

3.4

Od januára 2007, následkom reformy pravidiel poskytovania pomoci EÚ a zavedených zmien, bol program CARDS nahradený novým nástrojom pre predvstupovú pomoc (IPA – Instrument for Pre-Accession Assistance), ktorého hlavným cieľom je sústrediť v jednom programe nástroje pomoci tak pre kandidátske ako aj pre potenciálne kandidátske krajiny na vstup do EÚ. V rámci IPA bol pre Albánsko v máji 2007 schválený dokument o viacročnom orientačnom plánovaní (Multiannual Indicative Planning Document – MIPD) na obdobie rokov 2007 až 2009, na základe ktorého táto krajina získa celkovo 212,9 miliónov EUR.

3.5

EÚ a Albánsko podpísali v septembri 2007 dohodu o zjednodušení režimu udeľovania víz, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v prvom polroku 2008, keď budú splnené všetky stanovené podmienky: albánskym občanom by to malo uľahčiť cestovanie do Únie.

3.6

Účasť Albánska na Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA) ako aj pakte stability pre juhovýchodnú Európu spoločne so zaangažovaním Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európskej investičnej banky (EIB) prispieva k vytvoreniu siete opatrení rôzneho druhu, ktoré napomáhajú Albánsku približovať sa k európskym normám.

4.1

Hospodársky rast v Albánsku zaznamenal nedávno mierne oslabenie v následku energetickej krízy, ktorá postihla krajinu. Hlavným faktorom podpory albánskeho hospodárstva sú aj naďalej peniaze (remitencie), ktoré zasielajú do krajiny predovšetkým emigranti z Talianska a Grécka. Poľnohospodárstvo sa na tvorbe HDP podieľa jednou tretinou a oficiálna miera nezamestnanosti dosahuje 13,46 %, ale tieňové hospodárstvo je naďalej veľkou záťažou.

4.2

Rozdiely medzi chudobnejšími a zaostalejšími vidieckymi oblasťami na severe krajiny a mestskými oblasťami na juhu naďalej zohrávajú podstatnú úlohu pri určovaní situácie krajiny. Tieto odlišnosti sú spôsobené aj nedávnym vývojom a súvisia predovšetkým s konfliktami, ktoré zasiahli Balkán, a negatívnymi hospodárskymi, sociálnymi a politickými dôsledkami (vrátane embarga), ktoré postihli priamo aj nepriamo zapojené krajiny.

4.3

Je potrebné dosiahnuť rozhodný pokrok v boji proti korupcii, ktorá je naďalej veľmi rozšíreným neduhom v mnohých oblastiach hospodárstva a verejnej správy.

4.4

Sily pôsobiace na politickej scéne sú si zajedno v tom, že je potrebné snažiť sa urýchliť proces integrácie do Európy, ale pri bližšom pohľade na vec sa dá konštatovať, že neexistuje účinná spolupráca medzi vládnucou väčšinou a opozíciou pri uskutočňovaní potrebných reforiem.

4.5

V rámci dočasnej dohody SAA došlo k miernemu pokroku v oblasti súdneho systému (ktoré zaznamenala aj Európska komisia vo svojom nedávnom oznámení o západnom Balkáne (3)), ale sú nevyhnutné opatrenia v oblasti mediálnej legislatívy, boja proti nelegálnej práci, korupcii, organizovanému zločinu a chudobe. Je potrebné monitorovať priepasť, ktorá často delí legislatívne reformy od ich skutočnej implementácie.

4.6

V roku 2009 budú usporiadané parlamentné voľby. V tejto súvislosti si treba priať konsolidáciu volebného systému ako aj infraštruktúry potrebnej pre zabezpečenie demokratických volieb, ako napr. zoznam oprávnených voličov.

4.7

Na vykreslenie celkovej geopolitickej situácie a procesu integrácie Albánska do západných inštitúcií je potrebné zohľadniť aj oficiálne pozvanie na účasť v NATO, ktoré táto krajina dostala na summite v Bukurešti 2. – 4. apríla 2008.

5.1

EÚ zaviedla stratégiu, ktorá sa má zakladať na participatívnom procese zapájajúcom občiansku spoločnosť, miestnu samosprávu a darcov. Preto bol vypracovaný participatívny akčný plán, ktorý obsahuje zapojenie občianskej spoločnosti do vypracovania strednodobého programu výdavkov, prostredníctvom ktorého sa bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov jednotlivým sektorom.

5.2

Okrem toho boli vytvorené poradné skupiny občianskej spoločnosti v štyroch kľúčových sektoroch: poľnohospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne veci a práca. ako aj vnútroštátna poradná skupina a technický sekretariát pri ministerstve financií. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť projektov na inštitucionálne posilnenie miestnych samospráv na podporu ich zapojenia do tohto procesu.

5.3

Zapojenie miestnych orgánov a aktérov, ktorí v rôznej podobe pôsobia priamo na území, je zásadným predpokladom konsolidácie demokracie a občianskeho dohľadu nad činnosťou verejnej správy. To platí dvojnásobne práve pre krajiny ako Albánsko, ktoré sa snaží prispôsobiť európskym normám, so zreteľom na svoje budúce plné členstvo v EÚ.

5.4

Činnosť občianskej spoločnosti v Albánsku naráža na ťažkosti v rámci obmedzenej participatívnej demokracie. Medzinárodné organizácie a príslušné programy rozvojovej pomoci zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní aktivít organizácií a združení občianskej spoločnosti: to je prvý aspekt, ktorý treba zohľadniť pri styku so spoločnosťou, ktorá postupne buduje a upevňuje demokratické inštitúcie. Je dôležité pripomenúť, že aj USA sú prítomné v albánskej spoločnosti vďaka programom rozvojovej pomoci, najmä prostredníctvom agentúry USAID.

5.5

Z politického hľadiska musí podpora Európskej únie a iných medzinárodných organizácií zameraná na splnenie požiadaviek úplnej integrácie byť sprevádzaná jednoznačnou a autonómnou politickou vôľou albánskeho ľudu a jeho zástupcov podporovať reformy zamerané na zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok krajiny. V tejto súvislosti treba uvítať rozhodnutie albánskej vlády vyčleniť v poslednom rozpočtovom zákone pre albánsku občiansku spoločnosť 1 milión EUR. Treba dúfať, že spôsob fungovania a prideľovania týchto finančných prostriedkov (v súčasnosti ešte nestanovené) sa budú vyznačovať skutočnou transparentnosťou a účinným dohľadom.

5.6

Na podporu rozvoja úlohy občianskej spoločnosti je potrebné posilniť jej dialóg s vládou, ktorí sa javí ešte príliš nevýrazný a neplodný. Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do legislatívneho procesu, a to tak v prípravnej fáze ako aj pri monitorovaní, je prínosné jednak pre účinnosť reforiem, jednak pre získanie súhlasu s nimi.

5.7

Existuje mnoho mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v Albánsku v rôznych oblastiach: od práv žien po obranu demokracie, transparentnosti a meritokracie v inštitúciách, až po výskumné strediská, združenia na ochranu spotrebiteľov atď. Všeobecnými obmedzeniami, ktoré možno vybadať, sú koncentrácia väčšiny aktérov do Tirany bez rozšíreného zastúpenia na území krajiny, často príliš široký záber činnosti, než aby sa mohla očakávať jej skutočná účinnosť ako aj jej príliš „profesionálne“ ponímanie.

5.8

Počas svojej služobnej cesty v Albánsku mali členovia EHSV možnosť pozorovať v albánskej občianskej spoločnosti javy, ktoré sa žiaľ vyskytujú v mnohých krajinách, ktoré sú z istého hľadiska podobné Albánsku, a to vytváranie organizácií zložených často z veľmi mála členov a prílišná „profesionalizácia“ aktérov občianskej spoločnosti, čo vedie až k tomu, že aj ona sa riadi pravidlami trhu.

5.9

Poľnohospodársky sektor, ktorý ešte stále tvorí podstatnú časť HDP krajiny a v ktorom sú naďalej zamestnaní mnohí pracovníci, ešte stále dopláca na privatizácie v 90. rokoch (uskutočnené podľa programu navrhnutého Svetovou bankou), ktoré viedli k vzniku veľkého počtu poľnohospodárskych mikropodnikov, ktoré sa len ťažko organizujú, aby presadzovali svoje záujmy. Z tohto dôvodu nám združenia poľnohospodárov potvrdili svoje úsilie o reformu, ktorá by zmodernizovala hospodársky a výrobný systém albánskeho poľnohospodárstva.

6.1

V Albánsku nie je sociálny dialóg a samotná reprezentatívnosť sociálnych partnerov taká rozvinutá ako v krajinách Európskej únie. Hospodárska, sociálna a politická situácia ostatných rokov neumožnila zavedenie konsolidovaného sociálneho dialógu.

6.2

Ešte stále sa vyskytujú mnohé prekážky normalizácie vzťahov medzi vládou a sociálnymi partnermi (najmä odbormi) a situácia sa vyhrotila v auguste 2007, keď súdni úradníci s policajným sprievodom vyzvali dva odborové zväzy, aby opustili sídla, ktoré si svojho času prenajali. Odborári vinia za toho rozhodnutie vládu. EHSV sa v súvislosti s týmto problémom nazdáva, že je potrebné nájsť spoločné riešenie v záujme čo najurýchlenejšieho zlepšenia vzťahov medzi odbormi a vládou, a tým zabezpečiť, aby sa každý čo najefektívnejšie venoval svojmu poslaniu.

6.3

Albánske odbory (4) požadujú rozsiahlejšie zapojenie najmä v otázkach, ako sú napr. opatrenia, ktoré treba prijať proti zvyšovaniu cien, boj proti korupcii a tieňovému hospodárstvu, reformy v sektore energetiky a ropného priemyslu a ich dôsledky pre zamestnanosť.

6.4

Organizácie podnikateľov, napriek tomu, že sú roztrieštené a neochotné spolupracovať medzi sebou, sa všetky sťažujú na nedostatok transparentnosti, účasti a zapojenia do legislatívneho procesu, najmä v prípade opatrení, ktoré sa najviac týkajú hospodárskej činnosti. Od všetkých aktérov tripartitného dialógu sa požaduje rešpektovanie pravidiel a skutočná reprezentatívnosť.

6.5

Najvyšším orgánom tripartitného dialógu v Albánsku je národná rada práce založená v roku 1996. Ide o inštitúciu, ktorá sa usiluje zosúladiť záujmy jednotlivých hospodárskych aktérov s cieľom zmierňovať konflikty a udržiavať sociálny zmier (5).

6.6

V priebehu posledných rokov rada uznala legitimitu sociálnych partnerov a mala istý vplyv na niektoré dôležité rozhodnutia, najmä v súvislosti so mzdovou politikou. Pri hodnotení činnosti národnej rady práce je potrebné zohľadniť aj politickú nestabilitu Albánska, najmä koncom 90. rokov, ktorá sa odrazila na častej zmene ministrov práce.

6.7

Zástupcovia pracovníkov ani zástupcovia podnikateľov nie sú spokojní s činnosťou národnej rady práce, keďže je podľa nich nesúvislá a rada nebola konzultovaná v prípade politických otázok zásadného významu ako napr. zákony o privatizácii a vo finančnej oblasti.

6.8

EHSV pokladá národnú radu práce za orgán, ktorý je nesmierne dôležitý pre rozvoj sociálneho dialógu v Albánsku. Mala by byť miestom skutočnej diskusie a sprostredkovania názorov, a zaoberať sa témami celoštátneho významu. Reprezentatívnosť zúčastnených aktérov, načasovanie a pravidelnosť stretnutí sú základnými predpokladmi dobrého fungovania tejto inštitúcie.

6.9

V Albánsku bol prijatý zákon, ktorým sa zriaďuje inšpektorát práce. Napriek tomu je schopnosť tohto orgánu pôsobiť na území zatiaľ obmedzená a naďalej pretrvávajú problémy súvisiace s nedostatočnými právnymi predpismi a implementáciou pravidiel v oblasti zdravia a bezpečnosti na pracoviskách.