52008DC0698

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 6.11.2008

KOM(2008) 698 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o praktickej realizácii smerníc o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci č. 92/57/EHS (dočasné a lokalitne sa meniace stanoviská) a 92/58/EHS (zdravotné označenia pri práci)

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o praktickej realizácii smerníc o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci č. 92/57/EHS (dočasné a lokalitne sa meniace stanoviská) a 92/58/EHS (zdravotné označenia pri práci)

1. ÚVOD

Toto oznámenie nadväzuje na záväzok Komisie[1] vyhodnotiť realizáciu regulačného rámca s cieľom dosiahnuť jeho zlepšenie.

Opiera sa predovšetkým o národné správy, ktoré predložili jednotlivé členské štáty[2], a o správu nezávislých expertov s analýzou realizácie uvedených dvoch smerníc vo všetkých príslušných súkromných a/alebo verejných hospodárskych sektoroch. Takisto vychádza z výsledkov európskych kontrolných kampaní venovaných bezpečnosti v oblasti stavebníctva, ktoré sa uskutočnili v 15 členských štátoch v rokoch 2003 a 2004, z posledných európskych štatistických údajov týkajúcich sa úrazov na pracovisku, ako aj z poznatkov, ktoré Komisia nadobudla na základe monitorovania transpozície a uplatňovania uvedených smerníc.

Hodnotenie sa týka transpozície a realizácie dvoch smerníc výlučne v 15 členských krajinách EÚ: smernice Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách[3] a smernice Rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci[4]. Komisia sa domnieva, že toto hodnotenie bude pre 12 nových členských štátov v rámci uplatňovania uvedených dvoch smerníc aj zdrojom mnohých užitočných informácií.

2. PRÁVNE ÚčINKY

2.1. Smernica 92/57/EHS

Národné správy, ktoré vypracovali členské štáty[5], sú dôkazom toho, že formálny vplyv smernice 92/57EHS (zjednodušenie, zefektívnenie, konsolidácia a kodifikácia) umožnil členským štátom zjednotiť, konsolidovať a aktualizovať súčasné vnútroštátne právne predpisy. Niektoré členské štáty však uviedli, že smernica nemala žiadny vplyv na právne/správne zásady.

Obsahový vplyv na vnútroštátne právne predpisy bol výrazný vo všetkých členských štátoch. Dokonca aj tie členské štáty, ktoré uviedli, že ich vnútroštátne právne predpisy sú už aj tak dosť zložité, prijali zmeny a doplnenia, aby tak zohľadnili základné koncepcie uvedenej smernice. Smernica viedla k zásadným doplneniam všetkých právnych predpisov týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, predovšetkým pokiaľ ide o plánovanie, koordináciu na stavenisku, plán bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia.

Za veľmi významný sa považuje predovšetkým vplyv nového prístupu k prevencii, ktorým sa stanovili povinnosti a záväzky rôznych strán prítomných na stavenisku.

Smernica 92/58/EHS

Väčšina členských štátov jednoducho zrušila predchádzajúce ustanovenia o bezpečnostných označeniach, ktorými sa transponovala smernica 77/576/EHS, a nahradila ich novými právnymi predpismi, ktorými sa transponovala smernica 92/58/EHS. Niektoré členské štáty sa domnievajú, že nové ustanovenia doplnili, rozšírili alebo aktualizovali ich príslušné právne rámce a takisto umožnili konsolidáciu vnútroštátnych ustanovení.

Hlavné obsahové zmeny spočívajú v zavedení nových predpisov týkajúcich sa označení vrátane verbálnej komunikácie a ručných signálov, zdravotných označení, na ktoré sa predchádzajúca smernica nevzťahovala, a nových povinností pre zamestnávateľa, pokiaľ ide o informovanie a vzdelávanie zamestnancov a konzultácie s nimi. Takisto rozšírili rozsah pôsobnosti smernice na všetky sektory činnosti.

3. ZVYšOVANIE POVEDOMIA A SPRIEVODNÉ OPATRENIA V SÚVISLOSTI SO SMERNICAMI 92/7/EHS A 92/58/EHS

Po schválení obidvoch smerníc ich Komisia a členské štáty uverejnili a zabezpečili poradenstvo týkajúce sa ich uplatňovania na staveniskách a označení pri práci. Európsky rok bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pri práci (1992), Európske týždne ochrany zdravia a bezpečnosti, ako aj osvetové kampane na vnútroštátnej úrovni výrazne pomohli pri šírení informácií a oboznamovaní zodpovedných subjektov s ich povinnosťami. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá bola zriadená v roku 1994[6], sa zúčastnila na informačných a osvetových činnostiach a následne vytvorila „European Construction Safety Forum“ (Európske fórum o bezpečnosti v stavebníctve) s cieľom podporiť výmenu skúseností medzi hlavnými subjektmi v danom sektore a predovšetkým medzi malými a strednými podnikmi (MSP). Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC)[7] takisto predstavil podporné a osvetové iniciatívy (európske kontrolné kampane).

Členské štáty zaviedli rozsiahle plány na presadzovanie aktívnej prevencie, zvyšovanie povedomia o integrovanej prevencii, ako aj na vypracovanie praktických usmernení s cieľom pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom pri dodržiavaní nových právnych predpisov. V niektorých členských štátoch sa tieto činnosti zameriavali predovšetkým na kľúčové subjekty (napr. stavebníkov). Profesijné zväzy, odbory a asociácie architektov a inžinierov taktiež informovali svojich členov o nových právnych predpisoch prostredníctvom seminárov, stretnutí, letákov a iných tlačených médií. Niekoľko veľkých stavebných spoločností vypracovalo vlastné informácie pre svojich zamestnancov a subdodávateľov.

4. TRANSPOZÍCIA

Napriek predchádzajúcej dôkladnej konzultácii so sociálnymi partnermi a jednohlasnému prijatiu Radou sa väčšine členských štátov nepodarilo dodržať lehoty na transpozíciu uvedených dvoch smerníc, čo malo vážne následky na úroveň praktickej realizácie na pracoviskách[8].

V nadväznosti na transpozíciu kontrolovala Komisia zhodu vnútroštátnych predpisov so smernicami a začala rokovania s vnútroštátnymi orgánmi, aby objasnila a vyriešila akékoľvek problémy a urobila nevyhnutné zmeny. Ak to bolo nevyhnutné, začala postupy uplatňované pri porušovaní právnych noriem v súlade s článkom 226 Zmluvy o ES. Užitočnými informáciami boli aj sťažnosti adresované Komisii, ktoré jej pomohli určiť slabé miesta v rámci vnútroštátnych právnych predpisov.

4.1. Smernica 92/57/EHS

Realizácia smernice 92/57/EHS je zložitou technickou a správnou záležitosťou. Členské štáty pravidelne revidujú a aktualizujú svoje právne predpisy. Preto došlo k tomu, že v niektorých členských štátoch sa táto smernica transponovala veľmi fragmentárnym spôsobom niekoľkými právnymi aktmi (v niektorých prípadoch viac ako 40), čo komplikuje proces hodnotenia. Hodnotenie poukázalo na rozdiely v rámci vnútroštátnych predpisov vyplývajúce z predchádzajúceho regulačného rámca, ako aj zo skutočnosti, že smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky a členským štátom ponecháva voľnosť pri zachovaní alebo vytvorení vyššej úrovne ochrany[9].

Najzávažnejšie problémy v rámci dosahovania súladu sa týkali rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, definícií, menovania koordinátorov, projektovej prípravy a realizácie, ako aj povinností stavebníkov, stavebného dozoru, koordinátorov a zamestnávateľov.

V mnohých členských štátoch však išli právne predpisy nad rámec minimálnych požiadaviek smernice 92/57/EHS, boli objasnené niektoré otázky súvisiace s koordináciou a stanovené postupy účinného dodržiavania.

Zistené problémy pri dodržiavaní a extrémne vysoká miera pracovnej úrazovosti v stavebníctve naznačujú, že dochádza k určitým ťažkostiam pri chápaní smernice 92/57/EHS, ktoré ešte zhoršuje zložitosť vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Dodatočné nezáväzné nástroje na európskej úrovni, ktoré by mali pomôcť všetkým zúčastneným stranám pochopiť ich povinnosti a práva, by mohli byť užitočnými prostriedkami na zlepšenie realizácie smernice na národnej úrovni. Komisia preto začala úzko spolupracovať s Poradným výborom[10] a rôznymi odborníkmi z daného sektoru na návrhu nezáväznej príručky týkajúcej sa uplatňovania smernice. |

4.2. Smernica 92/58/EHS

Vo svojej podstate sa táto smernica transponovala prakticky doslovne vo veľkej väčšine členských štátov. Na základe komunikácie s príslušnými orgánmi a bez potreby akýchkoľvek ďalších právnych opatrení sa podarilo vyriešiť niekoľko málo prípadov potenciálne nezlučiteľnej transpozície.

5. AKCIA V OBLASTI: PRAKTICKÁ REALIZÁCIA SMERNICE 92/57/ES

Výsledky hodnotenia situácie na pracoviskách nie sú rovnomerné: v niektorých členských štátoch sa realizáciou smernice skutočne podarilo zlepšiť zdravotné a bezpečnostné podmienky a predchádzať úrazom, v iných štátoch však treba aj naďalej vynaložiť nemalé úsilie na splnenie daných požiadaviek a dosiahnutie všetkých výhod účinnej prevencie.

Napriek vynaloženému úsiliu sú štatistiky pracovnej úrazovosti nevyvrátiteľné: stavebníctvo je aj naďalej vysokorizikovým odvetvím, kde dochádza k úrazom dvakrát viac, ako je priemerný počet v rámci všetkých odvetví, a s dvaapolkrát väčším počtom smrteľných úrazov[11].

V smernici sú pre všetky aktívne pôsobiace subjekty na stavenisku stanovené hlavné úlohy v oblasti prevencie. Jej realizácia sa preto hodnotila z hľadiska vplyvu každej skupiny na predchádzanie pracovným rizikám a ochranu pred nimi. Hlavné závery sú tieto:

Stavebníci

Smernicou sa stavebníkom ukladajú rôzne povinnosti týkajúce sa realizácie preventívnych opatrení na ochranu zdravia a zaručenia bezpečnosti: Tieto povinnosti im spôsobujú určité obavy.

Stavebníci sú rozdelení do rôznych kategórií podľa:

- daného sektora: verený alebo súkromný,

- veľkosti staveniska: veľké, stredne veľké alebo malé,

- frekvencie vykonávania stavebných alebo inžinierskych prác: pravidelné alebo nárazovité,

- právneho subjektu: jednotlivci, stavebné spoločnosti alebo developeri, spoločnosti bytovej výstavby.

Miera úsilia, ktoré jednotlivé kategórie stavebníkov vynaložili na prevenciu, sa výrazným spôsobom líši v dôsledku rozdielov v oblasti ich znalostí právnych predpisov, rozdelenia zdrojov na prevenciu a ich motivácie. Jednotlivci pôsobiaci ako stavebníci na príležitostných, malých staveniskách vo všeobecnosti nepoznajú svoje povinnosti v oblasti prevencie, zatiaľ čo hlavní stavebníci, ktorí pravidelne pôsobia na veľkých staveniskách, zvyčajne poznajú svoje povinnosti a aktívne sa podieľajú na predchádzaní pracovným rizikám. Aj keď sa títo stavebníci snažia čo najviac znížiť náklady, sú presvedčení o tom, že prevencia zohráva významnú úlohu a v konečnom dôsledku povedie k úsporám. Títo stavebníci majú najväčší problém so zvýšením nákladov v dôsledku nových právnych predpisov a predovšetkým koordinácie. Na druhej strane, jednotlivci vykonávajúci nárazovité práce sa veľmi neochotne zapájajú do prevencie, ktorú považujú za finančné a byrokratické obmedzenie, a ktorí sa domnievajú, že ich povinnosti sa končia podpisom stavebnej zmluvy. Tento problém však nevyplýva priamo zo smernice, ktorá členským štátom umožňuje poveriť konkrétne subjekty zodpovednosťou za prevenciu v závislosti od typu a veľkosti stavebného projektu.

Nedostatočné plánovanie a časové obmedzenia boli niekoľkokrát označené za faktory, ktoré významne narúšajú prevenciu v oblasti úrazov a ochorení. Stavebníci, ktorí trvajú na neprimerane krátkych lehotách realizácie, sa často uvádzali ako príčina týchto problémov.

Napriek tomu, že v smernici sa nezakazuje súkromným alebo právnickým osobám vykonávať niekoľko úloh súčasne, zdá sa, že kombinácia niekoľkých úloh (napr. úloha stavebníka a koordinátora) spôsobuje praktické problémy. Stavebník sa často nachádza v postavení, ktoré mu neumožňuje vykonávať úlohu koordinátora, napríklad preto, lebo nedisponuje príslušnými zručnosťami alebo znalosťami.

Na základe situácie v niektorých členských štátoch sa zistilo, že je potrebné zabezpečiť informácie, odbornú prípravu a osvetu medzi rôznymi kategóriami stavebníkov v závislosti od veľkosti staveniska, (malé), právneho subjektu (jednotlivci) a charakteru práce (nárazovitá alebo pravidelná). Vnútroštátne orgány a profesijné združenia by v tejto oblasti mali prevziať vedúcu úlohu.

Niektoré členské štáty už prijali kroky na zabezpečenie toho, aby sa dobré štandardy v oblasti pracovnej bezpečnosti a ochrany zdravia primeraným spôsobom začlenili do zmlúv v rámci verejného obstarávania. Takýmto spôsobom by mali postupovať aj ostatné členské štáty.

Podľa smernice mali pôvodne stavebníci, ktorí majú hospodárske a finančne zdroje na vykonávanie prác, zohrávať v rámci systému prevencie vedúcu úlohu. Často však nemajú potrebné znalosti a zručnosti a preto môžu na základe smernice osloviť iné subjekty bez toho, aby sa vyhli zodpovednosti.

Stavebný dozor

Veľmi často sa stáva, že stavebník prevezme úlohu stavebného dozoru. Na zlepšenie riadenia prevencie v prípade viacerých podnikov pracujúcich na stavenisku ako subdodávatelia môže hlavná zmluvná strana, ktorá zodpovedá za prácu, vykonávať úlohy stavebného dozoru v zmysle smernice 92/57/EHS.

Subjekty vykonávajúce stavebný dozor sú spravidla dobre oboznámené s koordináciou záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia v rámci realizácie projektu, vyjadrujú však poľutovanie nad tým, že bezpečnosť sa počas navrhovania a prípravy dostatočne nezohľadňuje, a domnievajú sa, že povinnosti stavebného dozoru a stavebníka by sa mali jasnejšie definovať. Niektoré podniky oceňujú prínos koordinácie, nie však správne formality, ktoré s ňou súvisia, a poukazujú na zamieňanie si úloh koordinátorov s úlohami preventívnych služieb.

Veľké spoločnosti, ktoré boli navštívené, sú dobre oboznámené s požiadavkami. Často využívajú preventívne služby a ich profesijné združenia im pravidelne poskytujú aktuálne informácie. Malé a stredné podniky zvyčajne predpisy tak dobre nepoznajú a aj tie, ktoré ich poznajú, nie sú vo všeobecnosti ochotné vykonávať prevenciu, konkrétne koordináciu. Malým a stredným podnikom (MSP), ktoré nie sú členmi profesijných združení, chýbajú informácie, čo obmedzuje ich znalosti o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Okrem toho platí, že čím je subdodávateľský reťazec dlhší, tým je nedostatok informácií väčší. Z pohľadu stavebníkov a stavebného dozoru dochádza v dôsledku rozsiahlych subdodávateľských reťazcov k znižovaniu zodpovednosti. Zo skúseností a osvedčených postupov dodávateľa môžu mať prospech len tie malé podniky, ktoré stoja na začiatku subdodávateľského reťazca.

Prevencia je často vysoko rozvinutá v subdodávateľských spoločnostiach, ktoré sa špecializujú na konkrétne úlohy (napr. inštalácia plynu alebo údržba výťahov).

Silná spolupráca v rámci celého subdodávateľského reťazca je znakom toho, že pravdepodobnosť dosiahnutia zdravého a bezpečného stavebného projektu je väčšia, ak sa tento plánuje, riadi a koordinuje účinným spôsobom. V prípade takýchto projektov je tiež pravdepodobnejšie dosiahnutie hospodárskych výhod z hľadiska menšej časovej straty (menší počet dní absencie), menšieho odpadu a nižšieho rizika prekročenia finančného rozpočtu. Každý subjekt dodávateľského reťazca, stavebníci rovnako ako dodávatelia, by mal na to pamätať a podľa toho aj konať. Vzhľadom na problémy s komunikáciou s podnikmi, ktoré sú od dodávateľa najvzdialenejšie a nachádzajú sa na úplnom konci reťazca, je potrebné dôkladne sa zaoberať otázkou zadávania zákaziek subdodávateľom. Má to vplyv aj na presadzovanie ustanovení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Komisia sa musí tomuto problému venovať v rámci stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012. |

Architekti, inžinieri a poradenské firmy

Aj keď smernica architektov, inžinierov ani poradenské firmy výslovne neuvádza, táto skupina bola zaradená do hodnotenia, pretože plánovanie zohráva v rámci prípravnej fázy projektu kľúčovú úlohu a je tak dôležité pri predchádzaní pracovným rizikám na staveniskách.

Architekti a inžinieri, ktorí navrhujú projekty, jasne uviedli, že poznajú požiadavky, avšak úplne nesúhlasia s novými prijatými opatreniami. Niektorí nesúhlasia s tým, že stavebník menuje koordinátora pre fázy plánovania, pretože to podľa ich názoru obmedzuje ich kreatívnu slobodu.

V niektorých členských štátoch však architekti a inžinieri počas fázy plánovania často pôsobia ako koordinátori. Takýmto spôsobom sa výrazne zlepšili pracovné podmienky na pracovisku, pretože boli zabezpečené kolektívne ochranné opatrenia a označenia. Väčšina navrhovateľov projektov súhlasí so základnou filozofiou koordinácie, odmieta však prevziať dodatočnú zodpovednosť. Niektorí uvádzajú problémy pri snahe presvedčiť stavebníkov a stavebný dozor, aby prijali nevyhnutné preventívne opatrenia. Architekti taktiež kritizujú formálnosť niektorých vnútroštátnych predpisov na menších staveniskách a rôzne spôsoby interpretácie, ku ktorým by tieto predpisy mohli viesť.

Preventívna bezpečnosť a ochrana zdravia často nie sú súčasťou projektov v čase plánovania, pretože bezpečnostné podmienky počas realizácie a následné použitie a údržba nie sú hlavnými faktormi plánovacích alebo architektonických rozhodnutí. Vo všetkých členských štátoch bude ešte dlho trvať, kým sa kultúra prevencie stane neoddeliteľnou súčasťou etapy plánovania. K tomu je nevyhnutné, aby príslušné vnútroštátne orgány vynaložili úsilie na odbornú prípravu navrhovateľov projektov na odborných školách a na univerzitách a zaradili prevenciu medzi kľúčové body učebných osnov. |

Koordinátori

Úlohou koordinátora je podľa smernice 92/57/EHS koordinovať uplatňovanie rôznych zdravotných a bezpečnostných opatrení zo strany subjektov zapojených do prípravy projektu a jeho realizácie.

V smernici nie sú stanovené kompetencie, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie úlohy koordinátora počas prípravy a realizácie projektu. Tieto ustanovenia sa v rozličných členských štátoch vzájomne líšia. V niektorých sú určené kompetencie a/alebo zručnosti koordinátorov veľmi podrobne, niekedy sa dokonca vyžaduje, aby koordinátori mali osobitnú odbornú prípravu alebo kombináciu odbornej prípravy a skúseností. V iných sa zas jednoducho požaduje prítomnosť koordinátorov bez toho, aby boli stanovené formálne požiadavky na akúkoľvek odbornú úroveň.

Kompetencie, ktoré členské štáty vyžadujú od osôb vykonávajúcich úlohy koordinátorov, sa veľmi líšia a preto je aj úroveň koordinácie v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielna. Z hodnotenia vykonaného v tejto oblasti vyplýva, že uplatňovanie tejto smernice by sa mohlo zlepšiť, keby členské štáty zaviedli niektoré minimálne kritériá kompetencie v závislosti od veľkosti a/alebo typu/povahy rizík na pracovisku. Základné kritériá pre hodnotenie a preukázanie kompetencie koordinátora sú nevyhnutné. Komisia v spolupráci s členskými štátmi podporí vytvorenie takýchto kritérií. |

Všetky subjekty v sektore stavebníctva uvádzajú, že k menovaniu koordinátora dochádza v rámci projektu príliš neskoro. Zástupcovia zamestnancov poukázali na skutočný nedostatok koordinácie vo fáze plánovania. Z hodnotenia takisto vyplýva, že počas prípravy projektu je veľký nedostatok koordinácie (a kontroly). Koordinácia je účinná len vo fáze realizácie projektu.

Keďže pri príprave projektu sa prevencia pracovných rizík nezohľadňuje dovtedy, kým sa neskončí plánovanie, nedostatočné plánovanie prevencie sa musí dohnať vo fáze realizácie projektu. To môže byť jeden z dôvodov toho, že v porovnaní s inými sektormi má sektor stavebníctva extrémne vysokú mieru úrazovosti. Táto situácia takisto bráni prevencii pracovných rizík počas celého trvania stavby, predovšetkým pokiaľ ide o prevádzku, údržbu a dokonca demolačné práce.

Postoj k uvedenej problematike v tejto oblasti by sa mohol zmeniť, ak by z vnútroštátnych predpisov vyplývala pre zmluvné strany povinnosť systematicky začleniť preventívne opatrenia viazané na predmet zmluvy do technickej špecifikácie vyhlásenia verejnej súťaže, ako aj do doložky týkajúcej sa plnenia zmluvy a zmluvne stanoveného riadenia kvality.

Počas fázy realizácie projektu existuje niekoľko scenárov. Niektoré členské štáty stanovili, že koordinátorom musí byť architekt alebo inžinier, ktorý stavbu navrhol, alebo hlavný dodávateľ na stavenisku (stavebný dozor). V iných členských štátoch môžu úlohy koordinátora vykonávať nezávislé fyzické alebo právnické osoby, alebo členovia stavebníckych organizácií alebo spoločností.

Aj keď na stavenisku dochádza ku koordinácii, často je len minimálna. Nedostatočná koordinácia v rámci plánovania ovplyvňuje kvalitu práce koordinátora vo fáze realizácie. Koordinátori na stavenisku často čelia zdravotným a bezpečnostným problémom, ktoré, keďže neboli zohľadnené počas prípravy projektu, sa len ťažko riešia. Túto situáciu ešte zhoršujú problémy s uznávaním autority: ostatné subjekty niekedy nerozumejú úlohe koordinátora a samostatne zárobkovo činní pracovníci a subdodávatelia na stavenisku sú ešte menej ochotní uznať autoritu koordinátora.

Na druhej strane, vzťahy medzi koordinátorom a pracovníkmi sú veľmi dobré, ak je koordinátor nezávislý (tzn. medzi ním a stavebným dozorom, architektmi alebo inžiniermi neexistuje žiadny vzťah atď.), čo je pre pracovníkov prijateľnejšie, ak ho chcú informovať o problémoch súvisiacich s prevenciou. V prípade osoby poverenej dohľadom nad staveniskom tak robia neradi. Takúto dôveru je možné vybudovať ľahšie vtedy, ak koordinátor navštevuje stavenisko pravidelne.

Na veľkých staveniskách je situácia celkovo prijateľná, pričom koordinácia je efektívna a účinná. Na malých alebo stredných staveniskách je však situácia úplne odlišná a k uplatňovaniu smernice dochádza len málokedy. Na malých súkromných staveniskách sa koordinácia spravidla väčšinou ignoruje a obmedzuje len na „administratívne dodržiavanie“. Koordinátor je menovaný často neskoro a malé podniky vo všeobecnosti považujú koordináciu za „voliteľnú“.

Problémy s účinnou koordináciou na malých staveniskách by sa mali riešiť v rámci prípravy nezáväzných nástrojov tak, aby sa základné preventívne úlohy vykonávali jednoduchým a primeraným spôsobom v súlade s veľkosťou a rizikami staveniska. |

Pracovníci

V mnohých členských štátoch pôsobia v stavebníctve pracovníci rôznych národností, čím dochádza k problémom v komunikácii a vzájomnom pochopení. Jazykové bariéry pracovníkov sťažujú dodržiavanie bezpečnostných a zdravotných pokynov pri používaní strojov a chemických látok. Migrujúci pracovníci sú v porovnaní s ostatnými menej odborne pripravení a informovaní, pokiaľ ide o predchádzanie pracovným rizikám. Nedostatočná kultúra prevencie a rôzne vnímanie základných hodnôt môže často viesť k tomu, že pracovníci podstupujú neprijateľné riziko. Odborná príprava a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia sú nevyhnutným predpokladom zlepšenia tejto situácie.

Zástupcovia stavebných pracovníkov zohrávajú kľúčový úlohu pri každodennom dodržiavaní osvedčených postupov v oblasti prevencie, predovšetkým na malých staveniskách, na ktorých často chýba stavebný dozor a koordinátor. Zástupcovia pracovníkov sa domnievajú, že vďaka smernici sa dosiahol skutočný pokrok v oblasti hygienických opatrení (prezliekarne, jedálne, sanitárne zariadenia) a prístupu na staveniská.

Pracovníci uvádzajú, že nerozumejú úlohe koordinátora alebo povinnostiam v rámci fázy plánovania, sú však lepšie oboznámení s prácou koordinátora počas fázy realizácie.

Podľa stavebníkov pracovníci nepristupujú k prevencii proaktívne, sú len spokojní s vykonávaním svojich úloh bez toho, aby zvážili, aký vplyv to má na ich zdravie a bezpečnosť.

Z hodnotenia na stavenisku vyplýva, že okrem všeobecného nedostatku odbornej prípravy dochádza k zásadným problémom v oblasti komunikácie a chápania, ktoré sa prehlbujú, ak na stavenisku pracujú migrujúci pracovníci. Programy odbornej prípravy typu „Safe Pass“[12] by mohli byť príkladom hodným nasledovania. Pracovné podmienky je možné zlepšiť aj prítomnosťou zástupcov pracovníkov na stavenisku. Pracovníci sa často domnievajú, že medzi úlohy koordinátorov patria aj kontroly na pracovisku, predovšetkým pokiaľ ide o používanie osobného bezpečnostného vybavenia. |

Samostatne zárobkovo činní pracovníci

Počet samostatne zárobkovo činných pracovníkov na staveniskách sa postupne zvyšuje vo všetkých členských štátoch v dôsledku rastúceho trendu smerom z subdodávaniu. Touto situáciou sa zaoberá článok 10 smernice 92/57/EHS, v ktorom sa od samostatne zárobkovo činných pracovníkov na staveniskách požaduje, aby plnili určité povinnosti a postupovali v súlade s pokynmi koordinátorov.

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zapojené do renovácie pre súkromných stavebníkov, predstavujú vážny problém, pretože sú poskytovateľmi služieb, nie subdodávateľmi. Zvyčajne pracujú bez akéhokoľvek technického dozoru a často dokonca nepoznajú právne predpisy.

Príslušné orgány by mali organizovať osobitné osvetové kampane zamerané na samostatne zárobkovo činných pracovníkov. Stavebníci alebo spoločnosti, ktoré najímajú samostatne zárobkovo činných pracovníkov, musia prevziať zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu ich zdravia, ako aj za vplyv ich činnosti na iných pracovníkov. |

Preventívne služby

Nové právne predpisy vo všeobecnosti podporili nárast počtu konzultantov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, títo sa však zapájajú len do fázy realizácie projektu, nie do jeho navrhovania a prípravy.

V niektorých členských štátoch boli preventívne služby veľmi aktívne pri zabezpečovaní odbornej prípravy a poskytovaní informácií, predovšetkým pre koordinátorov a stavebníkov. Tvrdia však, že im chýbajú nevyhnutné zdroje na to, aby sa mohli zúčastniť fázy plánovania.

Preventívne služby by mali vykonávať aktívnejšiu úlohu v rámci odbornej prípravy a informovania pracovníkov na stavenisku.

5.1. Požadované dokumenty: skutočná prevencia alebo len byrokracia?

Jednou z hlavných výhrad vznesených voči smernici 92/57/EHS je nárast administratívneho zaťaženia a s ním súvisiacich neprimeraných nákladov pre podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky (MSD).

V smernici sú uvedené tri typy dokumentov, ktoré slúžia na zohľadnenie všetkých záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia vo všetkých fázach: od návrhu až po realizáciu, počas používania a údržby, počas renovácie a vybavenia a podľa potreby až po demoláciu.

Oznámenie pred začatím prác

Podľa článku 3 smernice 92/57/EHS je nevyhnutné, aby v určitých prípadoch stavebník alebo stavebný dozor vypracovali oznámenie pred začatím prác so správnymi informáciami a viditeľne ho umiestnili na stavenisku. V drvivej väčšine prípadov sa toto oznámenie musí odovzdať príslušným orgánom do lehoty určenej vnútroštátnymi právnymi predpismi. Koordinátor, ktorý je menovaný len v pokročilej fáze realizácie projektu, je často tým, kto nalieha na stavebníka, aby túto požiadavku dodržiaval.

Spôsob, akým sa oznámenie pred začatím prác navrhuje a predkladá príslušným orgánom, sa v jednotlivých členských štátoch líši. Často to robí koordinátor, hoci v smernici sa ustanovuje, že je to úlohou stavebníka alebo stavebného dozoru.

Podľa smernice je účelom oznámenia pred začatím prác poskytnúť základné informácie o stavenisku a hlavných subjektoch, ako aj o počte pracovníkov, podnikov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov na stavenisku. To sa však týka skutočne len určitých kategórií stavenísk. Z hľadiska prevencie slúži tento dokument na to, aby upozornil stavebníka a/alebo stavebný dozor na ich povinnosti, a umožňuje príslušným orgánom zabezpečiť plnenie týchto požiadaviek hneď od fázy navrhovania, ešte pred samotným začatím prác.

Väčšina členských štátov systematicky vyžaduje oznámenie pred začatím prác, aj keď podľa smernice je to nevyhnutné len v prípade určitých stavenísk. V záujme zníženia byrokracie by členské štáty mohli zvážiť spojenie oznámenia pred začatím prác s inými správnymi postupmi, napr. udelením stavebného povolenia. |

Plán bezpečnosti a ochrany zdravia

V článku 3 ods. 2 smernice 92/57/EHS sa od stavebníka alebo stavebného dozoru vyžaduje, aby zabezpečili vypracovanie plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pred zriadením staveniska. Koordinátor navrhuje plán, v ktorom sú vymedzené predpisy platné na stavenisku.

Z hodnotenia vyplýva, že plány sa z hľadiska kvality pohybujú v rozmedzí od vynikajúcich až po ťažko prijateľné. V niektorých prípadoch koordinátor vo fáze prípravy prizýva koordinátora pre fázu realizácie, aby mu pomohol pri určovaní bezpečnostných opatrení, ktoré sa majú uplatňovať. Plán bezpečnosti a ochrany zdravia by mal obsahovať bezpečné pracovné postupy uplatňované na stavenisku a je nevyhnutné, aby sa podľa potreby aktualizoval. Tento plán je dôležitý predovšetkým v prípade zadávania veľkého množstva práce subdodávateľom.

Plán sa často opiera o štandardné dokumenty, predovšetkým v prípade malých stavenísk a malých podnikov, a preto sa z neho stáva skôr správna formalita ako dokument odzrkadľujúci osobitné opatrenia potrebné pre konkrétne stavenisko. V ostatných prípadoch je len obyčajným zoznamom osvedčených postupov v oblasti všeobecnej prevencie bez ohľadu na stavenisko.

Podniky s takýmto prístupom namietajú, že stavenisko sa neustále mení a veľmi podrobný plán je neopodstatnený, pretože by sa veľmi rýchlo mohol stať neplatným.

Dôvodom veľkého počtu úrazov v tomto sektore je však slabé plánovanie a chýbajúca prognostika. To dokazuje, že plán bezpečnosti a ochrany zdravia nie je len byrokratickou požiadavkou, ale nevyhnutným prvkom v rámci zlepšovania pracovných podmienok, pokiaľ sa prispôsobuje zmenám situácie na stavenisku.

Členské štáty okrem toho v praxi len zriedkavo využili možnosť uvedenú v smernici, na základe ktorej môžu byť podniky oslobodené od navrhovania plánu bezpečnosti a ochrany zdravia, aj keď je to možné vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v smernici (práca spojená s osobitnými rizikami a práca, pre ktorú je nevyhnutné oznámenie pred začatím prác). Je to o to zarážajúcejšie, pretože o tejto možnosti sa nevie ani sa o nej nehovorí, keď sa rieši otázka administratívneho zaťaženia smernice.

S cieľom uľahčiť úlohy stavebníkov a stavebného dozoru sa nezáväzná príručka bude venovať rôznym aspektom plánu bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj možnostiam vyplývajúcim zo smernice, ktoré sa týkajú oslobodenia podnikov od povinnosti vypracovať určité dokumenty v prípadoch, ak to na základe rizík nie je opodstatnené. |

Podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia

Podľa článku 5 smernice koordinátor projektu pripraví podklady obsahujúce informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia, ktoré sa musia zohľadniť pri všetkých následných prácach na projekte. Tieto podklady sa zriedkakedy pripravia na konci fázy navrhovania. Tieto podklady často vypracováva koordinátor pre fázu realizácie a odovzdáva ich stavebníkovi po ukončení práce.

Tieto podklady sa veľmi často zamieňajú za plán bezpečnosti a ochrany zdravia a pri navrhovaní sa skôr vnímajú ako rutina. V prípade malých podnikov by však podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia mali zodpovedať typu projektu, mali by byť jednoduché a mali by obsahovať len príslušné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia, ktoré by sa mohli využiť aj pri následných prácach. V smernici je vyslovene povolené meniť obsah podkladov tak, aby zodpovedal danému projektu.

Niektoré subjekty považujú plán bezpečnosti a ochrany zdravia a podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia za správne formality, ktoré žiadnym spôsobom neprispievajú k zvýšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia na stavenisku. Je zrejmé, že stále dochádza k nedoceneniu účelu a významu podkladov s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia v oblasti prevencie pracovných rizík počas následných prác. Na malých staveniskách sú tieto dokumenty často kópiami štandardných modelov, ktoré neodzrkadľujú skutočné podmienky na stavenisku a nijako neprispievajú k zlepšeniu pracovných podmienok. Týmto problémom sa bude zaoberať aj nezáväzná príručka, aby sa bez zníženia úrovne ochrany zmiernilo administratívne zaťaženie podnikov a aby sa zvýšil pocit zodpovednosti za dokumenty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia a zlepšilo ich používanie. |

5.2. Zodpovednosť rôznych subjektov prítomných na stavenisku

V článku 7 smernice 92/57/EHS je ustanovená zodpovednosť stavebníkov, stavebného dozoru a zamestnávateľov.

V niektorých prípadoch sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch transponujúcich smernicu jasne neuvádzajú povinnosti a zodpovednosti stavebníkov, stavebného dozoru a zamestnávateľov. V praxi to znamená, že každý subjekt si svoje zodpovednosti vysvetľuje subjektívne a preto môže jeden subjekt poveriť úlohami a zodpovednosťami druhý subjekt: navrhovatelia projektov delegujú svoje zodpovednosti na podniky, ktoré ich následne prenášajú na subdodávateľov, koordinátor vo fáze prípravy sa sťahuje okamžite po dokončení plánov a špecifikácií, dokonca aj vtedy, ak ešte stále nebol vypracovaný podrobný návrh.

Z hodnotenia na stavenisku vyplýva, že stavebníci sa často domnievajú, že môžu delegovať zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku na architekta alebo na stavebný dozor. Takýto postup nie je povolený v členských štátoch, kde sa v transponujúcich právnych predpisoch ustanovuje, že za prevenciu je zodpovedný stavebník a nie stavebný dozor. Stavebníci sa stále domnievajú, že za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku zodpovedá výlučne stavebný dozor. K tomu javu dochádza predovšetkým na malých súkromných staveniskách.

5.3. Vynútiteľnosť

Za vynútiteľnosť vnútroštátnych predpisov transponujúcich smernicu 92/57/EHS sú vo všeobecnosti zodpovedné inšpektoráty práce v členských štátoch.

V roku 2001 Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) rozhodol o uskutočnení celoeurópskej kampane týkajúcej sa vynútiteľnosti v sektore stavebníctva. Prvá kampaň sa konala v roku 2003 vo vtedajších 15 členských štátoch. Bola to inšpekčná a informačná kampaň zameraná na realizáciu smernice 92/57/EHS s osobitným dôrazom na predchádzanie pádom z výšky. Inšpekčná kampaň z roku 2003 sa opätovne uskutočnila v roku 2004 a rozšírila o témy doprava na pracovisku, padajúce predmety a zdvíhanie.

Z výsledkov kampane z roku 2003 vyplýva, že pokiaľ ide o koordináciu, plán bezpečnosti a ochrany zdravia, oznámenie pred začatím prác a projektové podklady, existuje medzi veľkosťou staveniska a stupňom dodržiavania smernice pozitívny vzťah, pričom väčšie staveniská (viac ako 50 pracovníkov) dosiahli lepšie výsledky ako menšie staveniská. Aj keď väčšie staveniská sú v praxi bezpečnejšie ako malé staveniská, miera dodržiavania je aj naďalej neuspokojivá (20 – 30 % miera nedodržiavania v prípade veľkých stavenísk v porovnaní so 40 – 50 % na malých staveniskách).

Výsledky kampane z roku 2004 neboli o nič lepšie. Dokonca sa preukázalo, že situácia na malých staveniskách sa ešte o niečo zhoršila, čím sa potvrdil záver z roku 2003, že je nevyhnutné, aby sa v sektora stavebníctva zlepšili pracovné podmienky a venovala väčšia pozornosť záležitostiam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia.

6. AKCIA V OBLASTI: PRAKTICKÁ REALIZÁCIA SMERNICE 92/58/EHS

Vo väčšine členských štátov sú subjekty dobre oboznámené s bezpečnostnými a zdravotnými označeniami, keďže tieto označenia sa používali ešte pred prijatím smernice 92/58/EHS. Došlo len k niekoľkým zmenám, pokiaľ ide o tvar, logá, farby atď., predchádzajúcich označení, pričom jedinou výnimkou sú označenia umiestnenia núdzových východov v prípade požiaru.

Vo väčšine členských štátov si zamestnávatelia nechávajú pred kúpou určitých druhov označení poradiť. Vo všeobecnosti sa pýtajú na to, ktorý typ označení použiť a na aké miesto je najlepšie ich umiestniť.

Aj keď vo väčšine členských štátov boli podniky dobre oboznámené s právnymi predpismi, nie vždy ich dodržiavali, pretože boli obecne považované za marginálne a dodatočné.

Podniky boli z pravidla lepšie oboznámené s označeniami pre požiar a evakuáciu, pretože na tieto druhy rizík najčastejšie upozorňujú príslušné orgány a poisťovacie spoločnosti. Zatiaľ čo väčšina podnikov vedela o povinnosti označovať riziká, malé podniky boli menej informované ako väčšie podniky a v niektorých sektoroch (napr. poľnohospodárske podniky, reštaurácie a hotely, staveniská) bola miera dodržiavania menšia. Riziká priamo súvisiace s hlavnou činnosťou podniku (napr. chemické riziká v chemických spoločnostiach) sa označujú viac ako iné riziká (riziká cestnej premávky alebo prepravy ťažkého nákladu). |

V nových podnikoch sa právne predpisy uplatňujú dôslednejšie ako v starých podnikoch. Avšak aj v prípadoch, kde sa nové právne predpisy v oblasti označovania dodržiavajú, dochádza v praxi k nedostatkom. Často sa stáva, že označenia sa neobnovujú.

Nedodržiavanie predpisov môže mať vážne dôsledky. Chýbajúce označenia vozidiel na pracovisku, zavesených bremien, nezakrytých kanálov, elektrických rizík atď. môže byť často príčinou vážnych nehôd. |

Zdá sa, že vo väčšine členských štátov nie je v širokej miere dostupná osobitná odborná príprava v oblasti významu označení a iných vizuálnych informácií pre pracovníkov. Vo väčšine prípadov dostanú pracovníci všeobecnú odbornú prípravu a informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia, pričom označeniam sa venuje len nepatrný priestor. Preskúmať by sa mala osobitná situácia migrujúcich pracovníkov, aby sa zistilo, do akej miery táto skupina označeniam skutočne rozumie.

Určité problémy sa objavujú aj v prípade výkladu označení „núdzový východ“ a „záchranný telefón a prvá pomoc“ v porovnaní s označeniami „protipožiarne vybavenie“ a „požiarny telefón“. Jediný rozdiel medzi týmito dvomi skupinami označení je farba pozadia.

7. VšEOBECNÉ HODNOTENIE

7.1. Hlavné pozitívne vplyvy týchto dvoch smerníc

Smernica 92/57/EHS

Členské štáty vo svojich národných správach uviedli, že realizáciou smernice 92/57/EHS sa vo veľkej miere zvýšilo povedomie o bezpečnosti a ochrane zdravia a došlo k aktualizácii vnútroštátnych právnych predpisov. Členské štáty sa domnievajú, že prijatie týchto nových právnych predpisov bolo nevyhnutné, z hľadiska vývoja pozitívne, užitočné, príslušné, oprávnené a uspokojivé.

Z hľadiska zlepšovania pracovných podmienok na staveniskách je smernica 92/57/EHS veľkým prínosom . Podporila predovšetkým kultúru prevencie v tomto sektore, ktorá je príčinou častých nehôd na pracovisku a chorôb z povolania. Mnohé členské štáty uvádzajú, že kvalita zariadení na pracovisku sa výrazne zlepšila (hygiena, vzdelávacie zariadenia, jedálne, sanitárne zariadenia a kancelárie) a že smernica zlepšila dialóg a komunikáciu medzi rôznymi subjektmi na pracovisku v rôznych fázach projektu.

Hlavným prínosom smernice, ktorý všetky zúčastnené strany považujú za krok vpred, je to, že každý subjekt, predovšetkým stavebník, má zodpovednosť. Zavedenie koordinácie vo fázach prípravy a realizácie sa taktiež považuje za veľký prínos, ako aj povinnosť vypracovať plán bezpečnosti a ochrany zdravia a podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia.

Podľa niektorých členských štátov podniky stále viac uznávajú význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Opatrenia v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia sa už nevnímajú len ako náklady, ale aj ako hospodársky prínos, pretože môžu znížiť absenciu a v konečnom dôsledku zvýšiť produktivitu.

Smernica 92/58/EHS

V nových právnych predpisoch sú uvedené praktické a podrobné definície označení, ktoré umožňujú zosúladenie označení používaných na pracovisku vo všetkých členských štátoch. So súhlasom sa stretla aj skutočnosť, že v smernici sú zahrnuté a regulované iné ako vizuálne označenia, napr. svetelné, akustické a verbálne označenia a ručné signály.

Z národných správ vyplýva, že smernicou sa vytvorila možnosť obnoviť a rozšíriť existujúce vnútroštátne predpisy. Pomohla zladiť vnútroštátne právne predpisy a vytvoriť jednotný súhrn ustanovení EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

7.2. Hlavné problémy realizácie

Smernica 92/57/EHS

Členské štáty uviedli, že hlavné problémy súvisia s požiadavkou vypracovať návrh plánu bezpečnosti a ochrany zdravia a menovať koordinátorov už počas fázy prípravy projektu.

Za preventívnu politiku zodpovedá podľa väčšiny vnútroštátnych právnych predpisov stavebník. Stavebníci sa pri plnení svojej zvýšenej zodpovednosti stretávajú s problémami. Menovanie koordinátorov je stále nedostatočné, alebo sa odkladá do fázy prípravy, pretože aj toto sa považuje za administratívne zaťaženie.

V prípade, že nebol vypracovaný plán bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo koordinátor nebol menovaný pred fázou realizácie projektu, nedošlo k splneniu povinnosti začleniť preventívne zásady do procesu prípravy projektu. Okrem toho, rôzne vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa plánu bezpečnosti a ochrany zdravia sú príliš nejasné a všeobecné a neposkytujú zodpovedným subjektom dostatočné informácie o tom, čo má takýto plán obsahovať. Inšpektoráty práce zistili ďalší závažný problém, konkrétne to, že niektoré podniky sa spoliehajú na štandardné modely plánu bezpečnosti, ktoré neumožňujú kontrolu osobitných pracovných podmienok na osobitnom stavenisku. Členské štáty uviedli, že podniky nechápu význam podkladov s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia v rámci systému prevencie.

Ďalším uvádzaným problémom je nízka účasť stavebných pracovníkov na prevencii pracovných rizík prostredníctvom svojich zástupcov.

Boli zistené nedostatky v oblasti odbornej prípravy pracovníkov, subdodávateľov, samostatne zárobkovo činných pracovníkov a malých a stredných podnikov (MSP). MSP okrem toho trpia v dôsledku nadmernej byrokracie a nepružnosti vnútroštátnych právnych predpisov.

V mnohých členských štátoch nie sú v právnych predpisoch určené právomoci koordinátora. Tým dochádza k tomu, že koordinácia nemôže byť účinná, pretože tí, ktorí sú za ňu zodpovední, nemajú potrebné znalosti.

Smernica 92/58/EHS

Zo správ členských štátov a z hodnotenia odborníkov vyplýva, že hlavným problémom je nedostatok odbornej prípravy pracovníkov. Vo väčšine prípadov dostanú pracovníci všeobecnú odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom označeniam sa venuje len nepatrný priestor. Vo všeobecnejšom zmysle bol problémom aj nedostatočný záujem podnikov a riadiacich pracovníkov o realizáciu smernice.

8. NÁVRHY NA ZLEPšENIE

Smernica 92/57/EHS

Niektoré členské štáty uvádzajú, že vzhľadom na prílišnú všeobecnosť podmienok uvedených v smernici je jej uplatňovanie ťažké. Niektoré štáty požiadali Komisiu, aby, s cieľom pomôcť pri realizácii smernice, vypracovala nezáväzné informácie s odpoveďami na možné otázky a pochybnosti.

Z národných správ vo všeobecnosti vyplýva, že hlavným problémom členských štátov sú nedostatky v rámci rozvoja koordinácie bezpečnosti vo fáze prípravy. Niektoré štáty by preto privítali, keby Komisia začlenila koordináciu počas fázy prípravy do nezáväzných nástrojov.

Iné štáty by chceli, aby sa v rámci ich vnútroštátnych právnych predpisov objasnil vzťah medzi koordinátorom projektu, navrhovateľmi a stavebníkom, ako aj medzi koordinátorom projektu, stavebným dozorom, samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi a stavebníkom.

Smernica 92/58/EHS

Bolo predložených niekoľko návrhov na zlepšenie buď právnych predpisov, alebo spôsobu, akým sa uplatňujú.

Jedným z návrhov na zlepšenie právnych predpisov bolo zavedenie povinnej základnej odbornej prípravy pracovníkov v oblasti bezpečnostných označení, aj keď poskytnutá odborná príprava by musela zodpovedať príslušným rizikám. Ďalším návrhom na zlepšenie realizácie bola revízia predpisov o ručných signáloch. Malo by sa vynaložiť úsilie na zosúladenie smernice s medzinárodnými štandardmi.

9. HODNOTENIE ÚčINNOSTI PRÁVNYCH PREDPISOV

Smernica 92/57/EHS

Je veľmi ťažké objektívne preukázať spojenie medzi realizáciou smernice a zlepšením situácie z hľadiska zníženia počtu pracovných úrazov o chorôb z povolania v sektore stavebníctva.

Rast v sektore stavebníctva od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, zavádzanie nových technológií, zložitosť zavádzania preventívneho systému na staveniskách a veľký počet subjektov, sezónne výkyvy a spôsob, akým niektoré nové ustanovenia prostredníctvom smernice nadobúdajú účinnosť, pričom iné sa transponujú na existujúce vnútroštátne predpisy – to všetko komplikuje hodnotenie účinnosti smernice.

Sektor stavebníctva vykazuje v porovnaní s ostatnými sektormi hospodárskej činnosti aj naďalej najvyššiu úrazovosť. Aj keď sa počas rokov dosiahol realizáciou smernice stály pokles miery incidencie úrazov v stavebníctve, toto zníženie stále nie je také, ako sa očakávalo.

a) Vplyvy na pracovné úrazy a choroby z povolania

Najnovšie dostupné európske štatistické údaje, ktoré sa týkajú pracovných úrazov na staveniskách v 15 členských štátoch EÚ, pochádzajú z roku 2005. Od roku 1996 došlo k postupnému zlepšeniu miery incidencie[13], pokiaľ ide o smrteľné úrazy (1996: 13,3, 2005: 8,8) a úrazy spojené s viac ako trojdňovou neprítomnosťou v práci (1996: 8023, 2005: 6069). Je však potrebné poznamenať, že miera smrteľných úrazov v stavebníctve je takmer dvaapolnásobkom priemernej miery pre všetky činnosti vrátane stavebníctva a miera úrazov spojených s viac ako trojdňovou neprítomnosťou v práci je dvakrát tak vyššia.

b) Vplyv na produktivitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť

Väčšina členských štátov neposkytuje žiadne informácie o vplyve nových právnych predpisov na produktivitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Nové opatrenia sa spravidla v niektorých členských štátoch považujú vzhľadom na produktivitu a konkurencieschopnosť za prínosné, predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Tieto členské štáty sa domnievajú, že realizáciou smernice sa podporuje modernizácia a zefektívnenie výrobných postupov, čo logicky prostredníctvom plánovania a kontroly organizácie práce vedie k zvýšenej produktivite.

Smernica 92/58/EHS

a) Vplyvy na pracovné úrazy a choroby z povolania

K tejto problematike nie sú k dispozícii žiadne údaje, pretože v rámci štatistík sa vo všeobecnosti nezohľadňujú úrazy zapríčinené označeniami. Najmä neprítomnosť označení sa všeobecne nepovažuje za podstatný faktor pri úraze. Následne sa táto okolnosť neuvádza v zozname podstatných faktorov spojených s úrazovou štatistikou. Z tohto dôvodu nie je nedostatok alebo neprítomnosť bezpečnostných a zdravotných označení súčasťou štúdií, ktoré sa uskutočňujú s cieľom poukázať na príčiny pracovných úrazov.

b) Vplyv na produktivitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť

Pre členské štáty bolo ťažké zmerať vplyv smernice na produktivitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Jeden členský štát uviedol, že smernica ako riadiaci nástroj prispela k produktivite, podľa iného členského štátu mala pozitívny vplyv na počet absencií v práci v dôsledku ochorenia a na pracovné podmienky všeobecne.

10. ZÁVERY

Smernica 92/57/EHS

Napriek tomu, že miera incidencie a počet pracovných úrazov boli nízke tak pre smrteľné úrazy, ako aj pre úrazy spojené s viac ako trojdňovou neprítomnosťou v práci (čo samo osebe svedčí o pozitívnom vplyve smernice z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v EÚ), tieto údaje sú stále neprijateľné: stavebníctvo je aj naďalej sektorom, v ktorom sú pracovníci vystavení najväčším rizikám.

Z hodnotenia, ako aj z uvedených údajov, jasne vyplýva, že zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov na staveniskách je možné dosiahnuť iba vtedy, ak sa smernica 92/57/EHS bude v praxi účinnejšie uplatňovať. Teraz sa nezdá byť ten správny čas na to, aby sa začalo s procesom zmien a doplnení smernice bez toho, aby sa najprv vykonali alternatívne opatrenia na vnútroštátnej a/alebo európskej úrovni, ktoré by zabezpečili jej plnú účinnosť a dodržiavanie. V rámci rozvoja vnútroštátnych stratégii v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia by členské štáty mohli podniknúť kroky na účinnejšiu realizáciu smernice 92/57/EHS, predovšetkým prostredníctvom zefektívnenia a zjednodušenia existujúcich právnych rámcov, pričom by sa dodržiavali zásady tvorby jednotných a účinných právnych predpisov. Opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia v Európskej únii[14], na ktorých Komisia v súčasnosti pracuje, zohrávajú v tomto smere nenahraditeľnú úlohu. Obsahujú hodnotenie smernice 92/57/EHS a umožnia určenie zbytočného administratívneho zaťaženia spôsobeného vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj právnymi predpismi EÚ.

Všetky členské štáty sa zhodne domnievajú, že je nevyhnutné, aby sa na európskej a/alebo vnútroštátnej úrovni vytvorili nezáväzné nástroje na uľahčenie uplatňovania smernice 92/57/EHS v praxi. Väčšina členských štátov osobitne poukazuje na problém s chápaním a vypracúvaním plánu bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj s určovaním osôb, ktoré sú za to zodpovedné. Taktiež je nevyhnutné, aby sa objasnil význam podkladov s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia.

Členské štáty vo všeobecnosti uvádzajú problémy, ktoré vyplývajú z neexistencie jasných informácií o určení, význame, úlohách a kvalifikáciách koordinátorov v závislosti od typu projektu.

Je nevyhnutné, aby sa prostredníctvom odbornej prípravy a informácií vynaložilo väčšie úsilie na zvýšenie povedomia stavebníkov o svojich zodpovednostiach, ako aj na to, aby sami dospeli k presvedčeniu, že koordinácia nepredstavuje dodatočné náklady, ale je práve účinným prostriedkom znižovania nákladov v rámci celého projektu. Architektom a inžinierom zapojeným do fázy navrhovania sa tiež musí poskytnúť odborná príprava v oblasti prevencie pracovných rizík, najlepšie ako súčasť ich univerzitného študijného programu. Mali by sa vypracovať základné požiadavky v oblasti odbornej prípravy koordinátorov. Napokon, malé podniky a pracovníci, predovšetkým migrujúci a samostatne zárobkovo činní pracovníci, musia byť informovaní a primerane odborne pripravení, pokiaľ ide o právne predpisy a ich zodpovednosti.

Kľúčovým aspektom je to, aby sa smernica v celej EÚ presadzovala rovnakým spôsobom. Popri zameraní sa na fázu realizácie je nevyhnutné, aby sa v rámci presadzovania venovala väčšia pozornosť zabezpečeniu dodržiavania povinností zo strany stavebníkov a navrhovateľov vo fáze navrhovania. Staveniská by sa mali kontrolovať častejšie. Takisto by sa mali kontrolovať plány bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj podklady s informáciami o bezpečnosti a ochrane zdravia, pokiaľ ide o ich formu a obsah. V prípade, že stavebníci a stavebný dozor si neplnia svoje povinnosti, je nevyhnutné, aby na nich boli uvalené účinné, primerané a odradzujúce pokuty. V tomto kontexte zohráva základnú úlohu SLIC (Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce), ktorý by sa mal v budúcnosti prioritne zaoberať osobitnou situáciou v sektore stavebníctva.

Na záver, je potrebné, aby sa na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ prijali tieto opatrenia:

- návrh nezáväzných nástrojov (usmernené),

- začlenenie osobitných bezpečnostných a zdravotných otázok do odborných školských a terciárnych programov na vnútroštátnej úrovni pre odborníkov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci uplatňovania tejto smernice,

- zavedenie vnútroštátnych požiadaviek na odborné kompetencie koordinátorov,

- systematické začleňovanie (zmluvnými stranami) preventívnych opatrení súvisiacich s predmetom zmluvy v technickej špecifikácii výziev na predkladanie ponúk, ako aj v doložkách týkajúcich sa plnenia zmluvy a v zmluvne stanovenom riadení kvality,

- zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov a komunikácie s nimi prostredníctvom programov odbornej prípravy (napr. „Safe Pass“),

- organizovanie osobitných osvetových kampaní na vnútroštátnej úrovni so zameraním sa na samostatne zárobkovo činných pracovníkov,

- spojenie vypracovania oznámenia pred začatím prác s inými príslušnými administratívnymi postupmi na vnútroštátnej úrovni (napr. žiadosť o stavebné povolenie),

- častejšie kontroly na staveniskách,

- zavedenie účinných, primeraných a odradzujúcich pokút.

Stavebníctvo je aj naďalej osobitne nebezpečným sektorom, ktorý si vyžaduje osobitné úsilie zo strany všetkých zúčastnených subjektov, ak sa ma výrazne zlepšiť uplatňovanie smernice 92/57/EHS. Komisia podporí plnenie tohto cieľa, okrem iného aj tým, že vypracuje praktickú nezáväznú príručku na objasnenie určitých kľúčových koncepcií a na pomoc všetkým zúčastneným stranám pri plnení ich povinností.

Smernica 92/58/EHS

Všetky členské štáty sa domnievajú, že smernica 92/58/EHS mala z hľadiska ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov a tretích strán veľmi pozitívny vplyv. Bez ohľadu na jazykové znalosti umožnila jasné určenie rizikových situácií a rozhodujúcim spôsobom prispela k uplatňovaniu jednej z hlavných zásad práva Spoločenstva: voľného pohybu pracovníkov.

Na uvedenú smernicu bude mať vplyv zavedenie Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemikálií (GHS), ktorým sa menia a dopĺňajú kritériá, piktogramy a symboly pre toxicitu, horľavosť a ďalšie chemické riziká, a bude sa preto musieť aktualizovať.

[1] V oznámení „Zlepšovanie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012“, KOM(2007) 62 v konečnom znení, 21.2.2007.

[2] Zaslané Komisii v rámci článkov 14 a 11 uvedených dvoch smerníc. Tieto články boli následne zrušené smernicou 2007/30/ES.

[3] Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 6.

[4] Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 23.

[5] Dva členské štáty, ktorým veľmi záležalo na zabezpečení objektívneho vyhodnotenia smernice, použili výskumy/štúdie, ktoré vykonali nezávislí externí konzultanti. V takmer všetkých členských štátoch zohrali sociálni partneri pri príprave správy významnú úlohu.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 2062/94 z 18. júla 1994, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 1). Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1112/2005 (Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 5).

[7] Rozhodnutie Komisie z 12. júla 1995, ktorým sa zriaďuje Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (Ú. v. ES L 188, 9.8.1995, s. 11).

[8] Vo väčšine členských štátov sa uskutočnili predchádzajúce konzultácie so všetkými zástupcami stavebníctva (sociálni partneri, architekti, zákazníci, stavebný dozor, atď.), ktorým tak bola ponúknutá možnosť zúčastniť sa transpozícii smerníc.

[9] Pozri odsek 17 rozsudok Súdneho dvora vo veci C-84/94 Spojené kráľovstvo proti Rade (1996) CER I-5755.

[10] Rozhodnutie Rady z 22. júla 2003, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (Ú. v. EÚ C 218, 13.9.2003, s. 1).

[11] Zdroj: údaje Eurostat ESAW 2005.

[12] „Safe Pass Health and Safety Awareness Training Programme“ je jednodňový program organizovaný írskym orgánom pre odbornú prípravu a zamestnanosť. Cieľom „Safe Pass“ je zabezpečiť, aby v Írsku mali všetci pracovníci v stavebníctve základné znalosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, aby mohli pracovať na stavenisku bez ohrozenia samých seba alebo ostatných, na ktorých má ich činnosť vplyv.

[13] Miera incidencie určená metodikou ESAW je počet pracovných úrazov na 100 000 zamestnaných pracovníkov.

[14] KOM(2007) 23 z 24. apríla 2007, Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (SEK(2007) 84) (SEK(2007) 85).